Videokanál poslanca

Samozrejme, ako Banskobystričan, aj vy ste z toho istého mesta, by som si to vedel predstaviť, ale je pravdou, že tie nároky na dostupnosť, na blízkosť letiska atď., tú infraštruktúru ako takú s vysokou pravdepodobnosťou spĺňala len, len Bratislava, a preto bolo ponúknuté, boli ponúknuté novovznikajúce priestory v rámci Bratislavy s tým, že konkurujeme s takými mestami, ako je Miláno alebo Barcelona, tak asi si viete predstaviť tých pracovníkov tejto agentúry, keď sme im dali do zoznamu: Barcelona, Miláno, Bratislava, kde asi aký rebríček by len z titulu svojich vlastných preferencií sa priklonili. Ale bojujeme, sme zdatným partnerom aj iným krajinám, ale ako ste počuli, tých krajín je 18, čiže ten boj je ťažký, aj keď sme presvedčení, že máme morálne právo ako jedna z mála krajín, v ktorých žiadna medzinárodná agentúra alebo organizácia nesídli, aby Slovenská republika bola úspešná.
Máme podporu Českej republiky, my zase recipročne podporujeme Českú republiku pri získavaní alebo ich kandidatúre inej agentúry medzinárodnej, takže máme spojenca aj v našom západnom susedovi.
Ale držme si palce, bol by to, samozrejme, veľký úspech pre našu krajinu, ale sme naozaj v ťažkej konkurencii a nebude to veľmi jednoduché zvíťaziť v tejto naozaj veľmi kvalitnej a širokej ponuke.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.) To vám potom poviem. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja ešte pre istotu a pre záznam zopakujem, že záverečná časť mojej otázky už nebola odpoveď oficiálna pána ministra Druckera, ale môj osobný doplnok v tejto odpovedi, aby bolo jasné, ak by niekto chcel citovať, že to povedal pán minister Drucker.
Vážený pán poslanec, Slovenská republika odovzdala svoju oficiálnu kandidatúru na presídlenie Európskej liekovej agentúry v stanovenom termíne, to znamená do 31. 7. 2017, a Slovenská republika sa tak spolu s ďalšími 18 členskými krajinami EÚ oficiálne uchádza o sídlo tejto agentúry.
Oficiálna ponuka Slovenskej republiky je zverejnená a dostupná na webovom sídle Európskej rady. Momentálne všetky kandidujúce krajiny čakajú na hodnotenia ponúk zo strany Európskej komisie, ktorá vydá svoje stanovisko do konca septembra 2017. Súčasne prebiehajú bilaterálne aj multilaterálne stretnutia na všetkých úrovniach s cieľom prezentácie a propagácie Slovenska a Bratislavy ako miesta, ktoré je vhodné na presídlenie agentúry. Slovenská republika splnila všetky kritériá stanovené Európskou komisiou, tak ako to deklaruje aj vo svojej ponuke. Definitívne rozhodnutie o presídlení agentúry Brusel stanovil na 20. november 2017 počas zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám v mene pána ministra Druckera sprostredkoval jeho odpoveď. Ministerstvo zdravotníctva... Kde je pán poslanec, aby som ho videl. Tam je.
Ministerstvo zdravotníctva pokračuje v zavádzaní opatrení, ktoré zvyšujú efektivitu a transparentnosť pri nakladaní s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo ešte vlani odštartovalo centrálne nákupy CT prístrojov pre nemocnice, pre RTG techniku, t. j. mamografy, angiografy, digitálne röntgeny a RM prístroje, sa v súčasnosti finalizuje príprava ich technickej špecifikácie pre účely ich centrálneho nakupovania.
V snahe riešiť súčasné problémy zdravotníctva kladie dôraz na efektívne a účelné nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami. Tento prístup si vyžaduje viaceré systémové opatrenia, medzi ktoré patrí aj dôsledné porovnávanie cien zdravotníckej techniky. V rámci centrálneho nákupu sa už vysúťažilo 20 prístrojov a ministerstvo eviduje záujem o ďalších 6 kusov. Pre centrálny nákup RTG prístrojov ministerstvo zatiaľ eviduje záujem 18 nemocníc obstarať 39 röntgenov, záujem 9 nemocníc obstarať 12 magnetických rezonancií a záujem 3 nemocníc obstarať 9 angiografov. Pokiaľ ide konkrétne o počítačovú tomagrafiu, v súčasnosti všetky štátne koncové nemocnice, fakultné a univerzitné, ktoré sa nachádzajú v krajských mestách, prevádzkujú vlastný CT prístroj, výnimkou je spomínaná Nitra, avšak Fakultná nemocnica Nitra obstará vlastný CT prístroj v rámci budovania nového urgentného príjmu typu 2.
Ministerstvo zdravotníctva má záujem, aby nemocnice v jeho pôsobnosti prevádzkovali vlastné diagnostické centrá, v tejto súvislosti sa analyzujú všetky možnosti pre účelné a efektívne využívanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Nemocnice bez vlastných diagnostických centier majú vo väčšine prípadov vo svojich priestoroch v nájme spoločnosti, ktoré tieto centrá prevádzkujú, a nemocnice majú z toho nájmu finančný prínos.
Možno dovoľte moje osobné doplnenie, sa, dúfam, na mňa pán minister nenahnevá, ale myslím, že bola správna cesta rozhodnúť, že aj v rámci areálov nemocníc, resp. v nemocniciach budú lekárne všetky v rukách nemocníc a to znamená, profit z týchto lekární smeruje do samotných nemocníc.
A súhlasím s vami, ak vaša otázka smerovala k tomu, či by nemocnice aj tieto typy vyšetrení, ktoré častokrát predstavujú lukratívny biznis, nemali radšej robiť vo vlastnej réžii a nemať zmluvy so súkromnými firmami, ja plne s vami súhlasím a myslím si, že pán minister by mal pokračovať v trende nielen odoberať nemocniciam súkromné lekárne, ale aj odoberať aj súkromným firmám tieto kšefty a robiť to radšej v rámci našich nemocníc, aby zisky končili v našich nemocniciach a tieto peniaze slúžili na zlepšenie zdravotnej starostlivosti občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, môžem povedať, že program Efektívna verejná správa je ešte v riziku prípadného decommitmentu vzhľadom na toto nízke čerpanie, ale má pred sebou ešte niekoľko mesiacov. Treba si uvedomiť, že čerpanie tohto programu je poväčšine v personálnych kapacitách, nie je to v nákupe nejakých technológií alebo vo výstavbe nejakých diel, ale je to vždy o ľudských silách. To znamená, sú to väčšinou personálne náklady, sú to konzultačné zmluvy, konzultácie, externí hodnotitelia a rôzne iné výdavky. A je pravda, že určitým sklzom boli poznamenané obstarania viacerých väčších kontraktov, ku ktorému sa môžu pripájať jednotlivé rezorty a čerpať z tých kontraktov potom poradenské a konzultačné služby. Toto by už malo byť teraz odstránené a verím, že sa z tohto programu podarí vyčerpať tých predpísaných pár miliónov eur v zmysle pravidla M+3, a počítam, že budúci rok to už bude podstatne lepšie. Pretože vzhľadom na množstvo schválených reformných zámerov a podaných projektov na program Efektívna verejná správa naozaj tých projektov je veľa, ale je aj pravda, že prichádzajú a schvaľujú sa až teraz v tomto období, čiže tú akceleráciu čerpania nielen v tomto operačnom programe, ale aj v tých ďalších, ktoré trochu zaostávajú, čakám naozaj najdynamickejšiu budúci rok. Už aj z toho dôvodu, že operačné programy budú musieť plniť akčný plán plnenia čerpania, tak ako ho majú schválený, v opačnom prípade sa vystavujú riziku po prvýkrát budúci rok nútenej správy, čo pevne verím, že bude pôsobiť dostatočne preventívne.
Čo sa týka celkového stavu, musím povedať, že Slovenská republika je v rámci krajín V4 na 2. mieste, čiže nie je to len fenomén Slovenska, ale je to fenomén asi aj celkovo V4 + 4, tých 8 najprijímateľských krajín. Ale prijímame opatrenia, aby sme sa posunuli vyššie. A keď povieme, že objem výziev už skoro predstavuje 70 % kontrahovanie, už dosahuje skoro tretinu celkovej alokácie na celé programové obdobie, to je už dobrý základ na to, aby tých 7 % alebo 8 % reálneho čerpania sa priblížilo k vyšším percentám.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám v mene pána ministra Kažimíra odpovedal na vašu otázku.
Vláda Slovenskej republiky schválila Operačný program Efektívna verejná správa svojím uznesením č. 228 zo dňa 14. 5. 2014 a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je riadiacim orgánom tohto operačného programu a vypracovalo v spolupráci s partnerskými organizáciami tento program. Operačný program je programovým dokumentom národného charakteru, na základe ktorého bude poskytovaná pomoc Európskeho sociálneho fondu v programovom období ´14 až ´20 s cieľom vytvoriť podmienky na poskytovanie kvalitných a dostupných verejných služieb efektívnym spôsobom v každej fáze života, resp. podnikania ich prijímateľov.
Prioritná os č. 1 "Posilnené inštitucionálne kapacity a efektívna verejná správa" obsahuje nasledujúce ciele:
- skvalitnené systémy a optimalizované procesy verejnej správy,
- modernizované ľudské zdroje a zvýšenie kompetencie zamestnancov,
- transparentné a efektívne uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania.
Toľko krátky popis operačného programu.
A teraz k tomu navýšeniu. Keďže sa jedná o EÚ prostriedky a spolufinancovanie tretieho programového obdobia, ktoré boli presunuté z minulých rokov, kedy boli rozpočtované na daný účel, to znamená, nakoľko sa tretie programové obdobie ešte len rozbieha, prostriedky z minulých rokov neboli čerpané a v zmysle § 8 o rozpočtových pravidlách verejnej správy boli presunuté v sume 48 242 949,74 eur. Na tomto podprograme boli v priebehu prvých 8 mesiacov v roku 2017 zatiaľ čerpané prostriedky v sume 222-tisíc, čo dáva zasa veľký predpoklad, že k podobnému navýšeniu v priebehu roka 2018 zase dôjde a bude spôsobené tým posunom a nečerpaním v rokoch predchádzajúcich. Čiže ide len o presun v rámci prostriedkov Európskej únie a financovania príslušného k tomuto.
Ďakujem.

Pán poslanec, ten prínos je v tých všetkých veciach, ktoré sú tam. A ak si aj prečítate ten dodatok, tak si ich môžte pozrieť, ktoré nové ustanovenia sú tam, ktoré tam dovtedy neboli. Posilnila sa samotná, samotná komisia pre doménu, ktorá bude vyhodnocovať veci a cez CBS, ktorej súhlasu nebudú možné mnohé, mnohé veci sa diať.
Pre mňa je momentálne dôležité, že máme podľa mňa dôveryhodnejšieho partnera, ako sme mali predtým, pretože ide o medzinárodnú, na burze kótovanú spoločnosť, ktorá spravuje domény aj v iných krajinách. To som vďačný, že to nepredali niekomu, nejakej schránke na Cypre alebo neviem kde inde. Aspoň, aspoň vďaka za toho partnera.
No a po ďalšie, to je prvý krok. Dostali sme sa niekde, zase si treba uvedomiť aj druhú vec, ak by sme nejakým násilím odobrali tú, tú správu domény, tak pravdepodobne by sme čelili celkom zaujímavému súdnemu sporu a arbitráži a možno aj to vlastníctvo holandskej spoločnosti to predznamenávalo, že asi ako by to mohlo dopadnúť, pretože máme skúsenosti, ako funguje tá legislatíva v danej krajine, čo sa týka arbitráží.
Posunuli sme sa ďalej. Teraz je pre mňa dôležité, aby sme mali garanciu bezpečnosti, aby sme mali garanciu záloh, aby sa nám nemohlo s tým nič stať, aby nikto nemohol zneužiť doménu ".sk". Pretože, áno, ja som informovaný o možnosti, kedy sa doména Laosu predala aj pre Los Angeles alebo pre niečo iné, alebo Let America, lebo bola ".la". Ale, samozrejme, toto všetko zakazuje naša zmluva.
A ja pevne verím, že keď budeme teraz skúmať kvalitu poskytovaných služieb pri znížených cenách, v lepšom servise, v lepších online službách, tak budeme sa posúvať dopredu.
Áno, ja som zdedil tento stav, aj STK dnes v našom štáte vykonávajú súkromné firmy a tiež by mohla to vykonávať, nejaké opravovne ministerstva vnútra mohli by kontrolovať za peniaze technický stav motorových vozidiel, tiež to v našej republike robia súkromné firmy, ktoré, ktoré z toho aj profitujú a aj sa zriaďujú za účelom získavania zisku. Je to tá filozofia.
Sú mnohé krajiny, ktoré konajú presne tak ako my. Pretože ani spoločnosť SK-NIC z Británie by asi nemala potom v portfóliu toľko domén štátnych a rôznych. A sú firmy, ktoré konajú tak, ako ste povedali vy. A to jednoducho neviem, prečo v 2006 ministerstvo dopravy sa rozhodlo ísť touto cestou a ja sa snažím tento stav vylepšiť v prospech Slovenskej republiky.
Ja som presvedčený a trvám na tom, že postavenie Slovenskej republiky a zabezpečenie kvality správy domény je silnejšie, ako tomu bolo predtým. A teraz nám tu dáva priestor, aby sme možno diskutovali v dlhšom časovom horizonte aj o zmene celkovej filozofie a vyjednali do budúcna aj nový spôsob.
Ale robiť z toho nejaký džihád a revolúciu ľudí, ktorí, ešte raz hovorím, sa z väčšej časti živia na predaji domény ".sk" a väčšinou aj stáli za všetkými týmito iniciatívami, musím vždy brať do úvahy, že sú sčasti ich názory motivované ich vlastným biznisom, a nie blahom Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem vám aj za vašu otázku, už minule ste sa tejto téme venovali a som vás informoval o priebehu aktivít, ale pre istotu by som rád ešte rád pripomenul genézu celej tejto situácie.
Pretože spoločnosť SK-NIC podpísala zmluvu medzi štátom o správe domény v roku 2006 ešte s ministerstvom dopravy, to znamená pred 11 rokmi, v roku 2007 bola delimitovaná na ministerstvo financií a ďalšou delimitáciou potom bola presunutá na úrad podpredsedu vlády v roku 2016. Už vtedy sme my identifikovali, že táto zmluva je pre štát vo viacerých bodoch nevýhodná, pretože bola podpísaná na dobu neurčitú a bola prakticky nevypovedateľná, pretože obsahovala blokačné mechanizmy, kde bolo divné ustanovenie, že ak sa na komisii nezúčastní zástupca dodávateľa, to znamená v spoločnosti SK-NIC, resp. nebude súhlasiť s vypovedaním zmluvy, tak zmluvu neni možné vypovedať, čo bola, samozrejme, absolútne pätová situácia.
Preto sme identifikovali konkrétne ustanovenia, ktoré by sme boli radi zmenili, ale reflektovať začala spoločnosť SK-NIC na naše pripomienky až v roku 2017. Chcem zopakovať ešte pred tým, ako poviem nejaké detaily, ešte raz, že ak budeme tvrdiť, že sme nemali podpísať zmluvu so štátom, ak sme nevyrokovali úplne všetko, tak to by znamenalo, že by sme boli presne tam, kde sme boli posledných 11 rokov. Jednoducho by bol stav zachovaný taký, aký bol. A my sme nemali právne možnosti donútiť spoločnosť podpísať viac, ako podpísať bola ochotná, pretože na zmluvu potrebujete vždy dvoch partnerov.
A vaše konštatovanie, či bola, alebo nebola závislá na našom podpise, to ja neviem, či bola, alebo nebola, resp. vaša otázka, ako som spokojný s prevodom správy národnej domény na zahraničnú firmu. Asi isto viete, pán poslanec, že už aj spoločnosť SK-NIC bola vlastne holandskou spoločnosťou, bol to holandský akcionár, čiže už predtým bola v rukách zahraničnej firmy. A došlo, a musím to znovu zopakovať, nedošlo k odpredaju domény, nedošlo k nejakej manipulácii s touto našou doménou. Išlo o výmenu akcionárov spoločnosti, ktorá pre slovenskú stranu zmluvnú je tá istá, akurát sa zmenil jej majiteľ.
Keby tieto dve spoločnosti nechceli so štátom ani debatovať, mohli tento prevod urobiť bez toho, aby sme my vôbec mohli do rokovaní s nimi nejakým spôsobom vstúpiť a mohli nám to akurát oznámiť, že novým generálnym riaditeľom a novým členom predstavenstva je firma, sú zástupcovia firmy XY, ktorá je novým akcionárom.
Čiže v rukách zahraničnej firmy a holandskej schránky bola už predtým, teraz prešla do rúk britskej spoločnosti, ktorá má skúsenosti a ktorá je kótovaná na burze a ktorá aj oficiálne zverejňuje svoje aktivity.
Ja musím povedať, že práveže dodatkom, o ktorý sme sa pokúšali, a, samozrejme, sme mali ambíciu vyrokovať viac, no ale museli sme vyrokovať len do tej možnosti, do ktorej nás pustila protistrana. Ak si niekto myslí, že sme mohli úplne buchnúť po stole a povedať, tak to teda nie, tak sme mohli skončiť ešte raz, ako som povedal, tam, kde sme boli predtým, mať nevypovedateľnú zmluvu a boli sme plne v rukách a odkázaní na to, čo si bude súkromný investor robiť.
Nám sa podarilo vyjednať, že sme odstránili blokačný mechanizmus, máme konkrétne možnosti, ako môžme odstúpiť od zmluvy, čo odvtedy zmluva vôbec neumožňovala, boli upresnené ustanovenia, ktoré odrážajú aj potreby, aj záujmy internetovej komunity.
Áno, financovanie zostalo vo výške 5 % z vybraných poplatkov vždy pre daný kalendárny rok, ale aspoň sa nám podarilo vyrokovať, že v prípade, že budeme identifikovať nedostatky vo výkone správy domény, bude musieť spoločnosť vyčleniť ďalších 5 % na financovanie projektov, ktoré majú slúžiť na podporu internetovej komunity.
Donútili sme spoločnosť, aby súhlasila s tým, že budeme mať dennú, dennú zálohu všetkých domén a všetkých držiteľov domén v našom štátnom cloude. Bude podpísaná SLA zmluva, ktorá bude presne špecifikovať, v akej kvalite chceme, aby boli nám služby poskytované, a zároveň zmluva obsahuje aj ustanovenia, ktoré hovoria, ak nebudú dodržiavané zmluvné vzťahy a povinnosti pri správe v kvalite požadovanej štátom, ako, kedy môže štát zasiahnuť a kedy môže od zmluvy odstúpiť.
Zároveň chcem pripomenúť, že štát bude mať možnosť odstúpiť od zmluvy aj v inom prípade, a to je, keď dôjde k redelegácii správy v organizácii ICANN, ktorá prideľuje alebo schvaľuje tieto správy, na ktorú sa Slovenská republika kedykoľvek môže obrátiť. A zmluva jasne obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí, že v prípade, že SK-NIC Slovakia stratí delegáciu z ICANN-u, tak jednoducho stráca aj zmluva medzi nami a štátom túto platnosť. Takže my máme teraz viaceré nástroje, dovtedy sme boli absolútne bezbranní.
Ak to nestačí, samozrejme, nemôžme byť možno spokojní, ale zas odmietam aj postoje internetovej komunity, ktorá hovorí, že je to ešte horšie, ako to bolo, to považujem naozaj skôr za politické a skôr lobistické názory, ako vyjadrenie reálnej skutočnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem vyjadriť podporu predloženému pozmeňujúcemu návrhu.
Chcem oceniť aj konštruktívny prístup pána poslanca Galeka, aj veľmi odborné rokovanie na komisii, ktorú vedie pri výbore pre hospodársku politiku, a ešte do 17.00 hod. budeme aj s kolegami na úrade diskutovať o tom vyňatom bode 5 zo spoločnej správy a definitívne by sme aj my potom dali vám stanovisko, ako odporúčame o tomto bode hlasovať, pretože áno, chystá sa nová novela, možnože by to bolo lepšie zahrnúť komplexnejšie do tej novely, ktorá je tam, a ustúpili by sme tomuto argumentu odbornej verejnosti, aj keď musím povedať zasa, že odborná verejnosť nesedí len von na uliciach, odborná verejnosť veľmi fundovaná sedí aj na našom úrade, takže my budeme diskutovať s touto odbornou verejnosťou, ktorá u nás pracuje, a o 17.00 hod. by sme potom cez pána spravodajcu poslali nejaký odkaz aj stanovisko nás, ako hlasovať o tomto bode.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na dnešnej schôdzi odôvodniť uvedený vládny návrh zákona.
Predmetom návrhu novely zákona o e-Governmente je spresnenie postupov orgánov verejnej moci v nadväznosti na zjednotenie niektorých pravidiel a nástrojov elektronizácie v rámci výkonu verejnej moci, zjednodušenie ich aplikácie a zvýšenie miery zodpovednosti orgánov verejnej moci pri samotnom výkone verejnej moci elektronicky.
Na zabezpečenie cieľa zjednotiť existujúce pravidlá a nástroje elektronizácie vláda navrhuje striktnejšie využívanie kľúčových centrálnych riešení orgánmi verejnej moci, dôvodom je snaha zefektívniť vynakladanie verejných prostriedkov, ako aj snaha zjednotiť postupy orgánov pri výkone verejnej moci. Do tejto oblasti patrí navrhované centrálne úradné doručovanie dokumentov, používanie jednej centrálnej elektronickej podateľne a spoločných modulov ústredného portálu verejnej správy vrátane zavedenia jednotných pravidiel využívania vládneho cloudu. Ďalej sa zavádza jednotný spôsob platby poplatkov, ktorého cieľom je umožniť vykonávanie úhrad platobnou kartou a bezhotovostným prevodom aj pri online službách.
Jednotnej aplikácii ustanovení zákona o e-Governmente má napomôcť aj navrhované vydávanie výkladových stanovísk k zákonu o e-Governmente. Druhý okruh úprav smeruje k zjednodušeniu postupov pri používaní nástrojov elektronizácie. Východiskom pre túto úpravu sú skúsenosti spojené so zavedením povinnej elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci od 1. septembra 2016, pričom snahou vlády je postupne odstraňovať identifikované prekážky a neukladať orgánom verejnej moci povinnosti nad rámec toho, čo je potrebné pre efektívne fungovanie e-Governmentu. Do tejto oblasti patrí zjednodušenie podpisovania elektronických podaní, ale aj zdôraznenie povinnej výmeny údajov a dokumentov medzi orgánmi verejnej moci navzájom bez ich požadovania od občanov. Taktiež dochádza k zriadeniu miesta na jednotné nahlasovanie technických problémov a zlyhaní systémov. Zásadná zmena nastáva aj v spôsobe, akým sa majú služby sprístupňovať cez ústredný portál. Cieľom návrhu je ponechať viac priestoru na zlepšenie služieb na rezortných portáloch, čím sa umožní zdravé súperenie v kvalite týchto portálov.
V čase, kedy by mala novela vstúpiť do účinnosti, uplynie rok od začiatku povinnej elektronickej komunikácie, preto tretím okruhom úprav sú ustanovenia, ktoré posilňujú zodpovednosť za elektronický výkon verejnej moci, zavádzajú povinný výkon kontroly nad dodržiavaním zákona a rozširujú aj možnosť uloženia sankcií za porušenie tohto zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno. Aj nabudúce, ďakujem. (Potlesk.)