Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

8.2.2018 o 14:14 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 8.2.2018 14:14 - 14:19 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, Slovensko je prevažne vidieckou krajinou. Cieľom politiky vlády je preto podpora rozvoja vidieka a zlepšovanie životných podmienok aj vidieckeho obyvateľstva. Vláda preto považuje pôdohospodárstvo a potravinárstvo za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné miesto v štruktúre ekonomiky. Vláda vníma agropotravinársky komplex, prvovýrobu a hospodárenie na vidieku ako významnú podpornú platformu pre politiku zamestnanosti a ako potenciálny parciálny nástroj pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Uvedomujeme si tiež, že tieto odvetvia čelia aj zvýšeným globalizačným tlakom a často nepredvídateľným trhovým turbulenciám, čo sa sa prejavuje dlhodobo negatívnou obchodnou bilanciou s agropotravinárskymi výrobkami a tovarmi. Slovenskí poľnohospodári strácajú na spoločnom európskom trhu konkurencieschopnosť, a to nielen voči poľnohospodárom iným členských krajín, ale aj voči najbližším susedom. Našou snahou je nájsť nástroj v súlade s pravidlami Európskej komisie, ktorý by slovenským poľnohospodárom naozaj pomohol.
Tým prvým krokom je dnes zelená nafta. Aj keď sa označuje názvom zelená nafta, nie je to už klasický spôsobom dotácie prostredníctvom spotrebných daní, alebo miešania iných farbív do nafty, ale systém, ktorý je plne v súlade s koncepciou Európskej únie. Slovenským poľnohospodárom chceme pridať cez systém takzvanej zelenej nafty 30 mil. eur. Je to prakticky miliarda korún, a domnievame sa, že táto suma peňazí bude použitá mimoriadne užitočne, pretože chceme sa zamerať najmä na podporu tých častí slovenského poľnohospodárstva, kde pôjde o vytváranie nových pracovných miest. Predpokladáme, že o túto pomoc zo strany štátu sa bude zaujímať Európska komisia. Sme však presvedčení, že poznáme mechanizmy, ako spomínaných 30 mil. eur do rozpočtu poľnohospodárstva navýšiť tak, aby neboli považované za neoprávnenú štátnu pomoc.
Dnešný krok, alokáciu financií na zelenú naftu považujeme za kľúčový pre udržanie konkurencieschopnosti poľnohospodárov a starostlivosti o krajinu. Pri aplikácii projektu zelenej nafty nepôjde o automatickú celoplošnú dotáciu, ale o podporu tých odvetví poľnohospodárstva, ktoré sú náročné na pestovateľské postupy, ako je špeciálna a špecializovaná rastlinná výroby alebo živočíšna výroba. Očakávaným efektom projektu, okrem udržania prvovýroby je predpokladané zvýšenie zamestnanosti v regiónoch, ako aj zvýšenie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti Slovenska. Zelenou naftou vo výške 30 mil. eur podporíme špeciálnu a špecializovanú rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, ktorá si vyžaduje viac ručnej práce a zvyšuje diverzitu pestovaných plodín. Plodiny ako kukurica, repka, pšenica či slnečnica podporovať nebudeme. Sledujeme tým udržanie prvovýroby na Slovensku, zníženie vývozu kľúčových komodít a tým a zníženie salda zahraničného obchodu. Pomôžeme konkurencieschopnosti producentov potravín a tiež očakávame vyšší podiel domácich potravín a pultoch našich obchodov.
Projekt zelenej nafty pomôže tiež verejnoprospešným funkciám poľnohospodárstva, ako je úrodnosť pôdy, vodozádržnosť, dobrá klíma, zmiernenie následkov sucha a zabránenie erózii pôdy. Poľnohospodárstvo je sektor s veľkým multiplikatívnym efektom, čo má vplyv aj na ďalšie odvetvia, ako napríklad strojárstvo, chemický priemysel, potravinárstvo, obchod alebo samotné služby. Peniaze vložené do projektu zelenej nafty sa teda Slovensku mnohonásobne vrátia. Chceme pomôcť tiež začínajúcim a malým poľnohospodárom, či už pri začatí podnikania, alebo pri rozvoji už existujúcich malých podnikov. Ukazuje sa, že práve malí poľnohospodári sa intenzívne venujú diverzifikácii plodín, pestujú tradičné plodiny a prinášajú do krajiny tak potrebu rôznorodosť. Úspech nachádzajú aj u slovenských spotrebiteľov, ktorí majú o lokálne, čerstvé a slovenské potraviny stúpajúci záujem. Okrem toho práve malé podniky dokážu v regiónoch zabezpečiť množstvo nových pracovných miest. Celkovo ich preto podporíme, či už v rastlinnej, alebo živočíšnej výrobe, takmer 5 mil. eur.
Pokračujú tiež rokovanie ohľadne systému zdaňovania obchodných reťazcov, či už formou dane z obranu, alebo vytváraním mechanizmov tlaku na obchodné reťazce, aby sa financie dostávali práce do systému pomoci potravinárom, ktorých obchodné reťazce deptajú, alebo ich rôznym spôsobom obchádzajú. Vieme o obchodných reťazcoch, ktoré dosahujú veľmi malý pomer podielu našich potravín, a máme preto veľkú ambíciu zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov. Treba však postupovať, samozrejme, vždy v súlade s európskou legislatívou.
Naďalej budeme spolupracovať s malými farmármi aj v úspešnom projekte Chcem dodávať, ktorý umiestnil za zvýhodnených podmienok produkty stovky produktov viac ako sto slovenských výrobcov na pulty reťazcov. Na jeseň prebehne školenie záujemcov, ktorými sú malí výrobcovia, farmári, kde sa naučia základné postupy v oblasti legislatívy či marketingu. Nenávratný finančný príspevok vyplatí Pôdohospodárska platobná agentúra vo výške 15-tisíc eur na jeden malý poľnohospodársky podnik vo forme dvoch splátok pod dobu maximálne 5 rokov.
Malí poľnohospodári sa tak vrámci výzvy môžu zaoberať napríklad pestovaním zemiakov, aromatických, liečivých koreninových rastlín a bylín, zeleniny, melónov, jahôd a ďalších druhov ovocia či chovom napríklad koní, hovädzieho dobytka, dojníc, prasníc, oviec, králikov, včiel, kačiek alebo nosníc. Dnes je evidentné, že Slovensko ako najpriemyselnejšia krajina v Európskej únii si bude musieť do budúcnosti pripravovať určitú alternatívu a nepochybne cestovný ruch, služby a poľnohospodárstvo to týchto priorít patriť musia.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 8.2.2018 14:08 - 14:13 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za vašu otázku. Vláda Slovenskej republiky považuje aj v roku 2018 za svoju prioritu zvyšovanie nezamest..., zvyšovanie zamestnanosti. Uvedomujeme si totiž, že pozitívne čísla vo vývoji zamestnanosti prinášajú so sebou aj zlepšovanie sociálno-ekonomického postavenia našich občanov. Rast hospodárstva nám počas minulého roka prinášal aj neustále sa znižujúcu nezamestnanosť, ktorá lámala rekordy. Pre slovenskú ekonomiku teda prestala byť problém vysoká miera nezamestnanosti, ale skôr potreba zabezpečiť na voľné pracovné miesta kvalifikovaných zamestnancov.
A keďže nás veľmi teší, že záujem investorov o Slovensko neutícha, na rad prišla aj téma zamestnávania dlhodobo nezamestnaných. Pripravený je zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý by mal byť účinný od mája tohto roka, ďalej budú rozbehnuté rekvalifikačné programy na základe potrieb zamestnávateľov.
Európska komisia Slovensku vyčlenila na zamestnávanie mladých ďalších 12,4 mil. eur, ktoré budeme smerovať najmä do menej rozvinutých okresov. Podporíme tiež našich občanov, ktorí sú ochotní cestovať alebo sa presťahovať za prácou.
Ďakujem, že ste schválili, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj zvýšenie príplatkov pre ľudí pracujúcich v noci, cez sviatky a víkendy. Zámerom vlády je v roku 2019 prekročenie hranice 500 euro, ako som spomínal, u minimálnej mzdy. To všetko sú opatrenia určené na podporu zamestnávania našich občanov. Zamestnávatelia však ale zvyšujú tlak na vládu pre nedostatok kvalifikovaných zamestnancov vo vybraných zamestnaniach a odboroch. Dnes je už zrejmé, že na niektoré profesie nebudeme z vlastných zdrojov schodní dodať potrebné množstvo ľudí. Vláda preto prijala viaceré zmeny v zákonoch, ktoré majú situáciu v oblasti zamestnávania občanov z tretích krajín riešiť. Na včerajšom zasadnutí Národnej rady bol v rámci druhého čítania prerokovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti. A touto predmetnou novelizáciou sa v zákone upravili podmienky pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Novelizáciou zrýchlime proces a znížime administratívnu náročnosť pri vydávaní potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Ide však len o zamestnania, kde pretrváva nedostatok pracovnej sily a výlučne v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Úrad práce vydá potvrdenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce a zamestnávateľ nebude mať v tomto prípade povinnosť vopred nahlasovať voľné pracovné miesto. Uvedený zrýchlený postup môže byť využitý len v prípade, ak zamestnávateľ z celkového počtu zamestnancov zamestnáva menej ako 30 % štátnych príslušníkov tretích krajín. Novela obmedzuje počet takýchto zamestnancov práve z dôvodu, aby sa uvedený nástroj nezneužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v Slovenskej republike.
Ďalej skracujeme lehoty pre nahlasovanie voľných pracovných miest za účelom posúdenia situácie na trhu práce z 30 na 20 pracovných dní.
Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním takejto žiadosti. Pre zamestnávateľov novelou zavádzame povinnosť zabezpečiť pre príslušníkov tretích krajín primerané ubytovanie a povinnosť doložiť potrebné doklady týchto zamestnancov.
Okres spomenutých zmien týkajúcich sa zákona o službách zamestnanosti dnes rokujeme a rokujete aj o návrhu novely Zákonníka práce. Novela navrhuje výslovne ustanoviť minimálne pracovné podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín dočasne vykonávajúcich prácu na našom území na základe vyslania. Ide napríklad o dodržiavanie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov ustanovených v Slovenskej republike. Dĺžky pracovného času a odpočinku, výmery dovolenky či bezpečnosti pri práci. Ako môžete vidieť, zámerom navrhovaných zmien je predovšetkým predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na územie Slovenskej republiky vysielajú štátnych príslušníkov tretích krajín.
Na druhej strane vláda vychádza v ústrety zamestnávateľom v podobe zrýchlenia procesu pri vydávaní jednotných povolení, no najmä v uvoľnení trhu práce pre štátnych príslušníkov tretích krajín v okresoch a v zamestnaniach, kde je zamestnávateľmi dlhodobo avizovaný nedostatok pracovnej sily.
Čiže jednoducho opäť zopakujem, v prvom rade vláda vytvára tlak, aby sa tam, kde sú ešte rezervy, hľadali pracovníci a pracovná sila v rámci našich domácich zdrojov, a len tam, kde je preukázateľne zrejmé, že je takýto nedostatok je, vláda umožní sanovať tento nedostatok aj príchodom pracovníkov z tretích krajín.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

8.2.2018 14:04 - 14:08 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, dámy a páni, ako určite viete, výška minimálnej mzdy po poslednej úprave od 1. januára 2018 je 480 eur. Minimálna mzda sa v roku 2018 zvýšila oproti minulému roku až o 45 eur, a teda nárast predstavoval viac ako 10 %. Toto zvýšenie, pán poslanec, je najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy od vzniku Slovenskej republiky a dotklo sa aj v tomto prípade viac ako 119-tisíc zamestnancov. Ak nechceme byť krajinou, ktorá bude svoj rozvoj stavať len na lacnej pracovnej sile a fenoméne pracujúcej chudoby, ale naopak, ak chceme rozširovať strednú príjmovú vrstvu, ktorá je základom rozvoja vyspelých krajín, musíme sa snažiť postupne túto mzdovú úroveň dvíhať. Nevidím absolútne žiadne dôvody, prečo by v roku 2019 nemohla minimálna mzda presiahnuť úroveň 500 eur. Predbiehame tak plnenie sľubu, ktorý sme dali, že minimálna mzda dosiahne úroveň 500 eur minimálne do roku 2020. Sme presvedčení, že na tento rast minimálnej mzdy Slovensko a jeho ekonomika má, v čase historicky najnižšej nezamestnanosti je úlohou verejných inštitúcií tlačiť práve na rast miezd. Zvyšovanie minimálnej mzdy nám vytvára tlak na zvyšovanie miezd prakticky vo všetkých oblastiach, preto vláda dbá aj o každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy.
Vážený pán poslanec, dámy a páni, minimálna mzda sa pravidelne zvyšuje od roku 2006. Za ten čas minimálne hrubé zárobky na Slovensku stúpli až o 90 %. Dynamické zvyšovanie minimálnej mzdy Slovensku veľmi svedčí, pretože nielen tlačí na rast priemerného zárobku, ale súčasne je dynamické zvyšovanie minimálnej mzdy sprevádzané aj znižovaním nezamestnanosti na Slovensku. Nie sú preto pravdivé obavy opozície, že ak sa zvyšuje minimálna mzda, tak to automaticky vedie k rastu nezamestnanosti. Dôkazom toho je skutočnosť, že napriek každoročnému zvyšovaniu minimálnej mzdy nám nezamestnanosť stále klesá. Dovoľte mi preto zdôrazniť, že na Slovensku rýchlo rastie minimálna mzda, a ešte raz, zároveň nám klesá aj nezamestnanosť.
Pretože vláda nemá pod kontrolou mzdovú politiku v súkromnom sektore, musí o to viac dbať, o vývoj minimálnej mzdy. Ak u nás dlhodobo rastie produktivita práce, ak rastie priemerná mzda a, žiaľ, v niektorých segmentoch aj ceny tovarov a služieb, potom je nemysliteľné, aby nerástla aj minimálna mzda, teda príjem ľudí, ktorí majú takpovedzať, takpovediac najhlbšie do vrecka.
Vláda bude v tomto roku riešiť aj zvýšenie miezd vo verejnej správe. Tlak na zvyšovanie miezd zostáva naďalej našou prioritnou témou. Zotrváme na tom, čo sme už deklarovali minulý rok, a to, že sa pokúsime presvedčiť partnerov v koalícii, ale aj v opozícii, aby sa minimálna mzda zakotvila aj v Ústave Slovenskej republiky. Zvyšovanie minimálnej mzdy je prioritou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Automaticky vplýva aj na výšku priemernej mzdy na Slovensku. Dôležité je, že zvýšenie minimálnej mzdy prehlbuje rozdiel medzi pracujúcimi a tými, ktorí poberajú sociálne dávky. Skoro 40-tisíc predtým evidovaných nezamestnaných prijalo, prijalo prácu z hľadiska súbehu dávky v hmotnej núdzi a minimálnej mzdy. To len podčiarkuje skutočnosť, že posilňovanie výšky minimálnej mzdy musí pokračovať a priepasť medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou sa musí prehlbovať, aby tak všetci tí, ktorí pracovať chcú, videli, že sa oplatí radšej nastúpiť do práce, ako len zotrvať v sieti sociálnych dávok a sociálneho systému.
V duchu toho preto, čo som uviedol, je možné predpokladať, že pri súčasnom pozitívnom trende makroekonomických ukazovateľov a aj posledné prognózy hovoria, že Slovensku sa aj nasledujúce tri roky bude naozaj veľmi dobre dariť, je našou ambíciou dosiahnuť, resp. prekročiť v roku 2019 hranicu minimálnej mzdy 500 eur, a tento náš plán sa javí ako veľmi reálny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

8.2.2018 14:02 - 14:03 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná je pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, zastúpi ju pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, zastupuje ho podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A nie sú tu prítomní ani ministri, minister hospodárstva Peter Žiga, ako aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ale na nich dvoch neboli položené otázky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

1.2.2018 15:03 - 15:03 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, v mene pána ministra financií vám budem sprostredkovávať jeho odpoveď: Ministerstvo financií má predpoklady o náraste cudzincov implicitne zahrnuté v makroekonomických prognózach v raste zamestnanosti a spotrebe domácností. Tieto dva údaje podľa ESA konceptu počítajú okrem rezidentov aj s nerezidentami na Slovensku. Výsledná makroekonomická prognóza následne vstupuje ako predpoklad do prognóz daňových príjmov, z ktorých vychádza rozpočet verejných financií.
Toľko odpoveď pána ministra. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:33 - 14:38 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Som presvedčený, že sprístupnenie a používanie otvorených údajov výrazne pomáha transparentnosti a verejnej kontrole ktorejkoľvek spoločnosti. Otvorené dáta sú vlastné údaje, ktoré štát voľne sprístupňuje a nedrží ich len vo svojich systémoch. Vďaka tomu ich môžu využívať aj tretie strany, ako napríklad neziskové organizácie či startupy, na tvorbu zaujímavých služieb a riešení, a to bez licenčných alebo akýchkoľvek iných poplatkov. Takýmto spôsobom môžu byť redistribuované prakticky komukoľvek na svete. Sila, ktorú dáta dávajú občanom a občianskej spoločnosti, je preto nespochybniteľná.
A Slovensko patrí práve v tejto oblasti naozaj k špičke. Zaznamenali sme úspechy vo viacerých hodnoteniach a rebríčkoch kvality otvorených údajov, napríklad v rebríčku zrelosti otvorených údajov za rok 2017, ktorý zverejnil Centrálny dátový portál Európskej únie, bola Slovenská republika označená v tej najlepšej kategórii za trendsettera. A vďaka doterajším investíciám do otvorených údajov aj politickej podpore, ktorú týmto veciam vláda dáva, musím pripomenúť, že aj toto bolo súčasťou hodnotiacich kritérií a naša krajina zaznamenala veľký úspech.
Vďaka tomu sme krajina, v ktorej je politická klíma, ktorá podporuje publikovanie verejných údajov a ponúka tak zaujímavé IT projekty a IT prácu. Sme krajina, kde napríklad vďaka Centrálnemu registru zmlúv a ďalším projektom majú občania možnosť kontrolovať správu vecí verejných a verejné organizácie sú v prostredí transparentnosti pod tlakom správať sa ekonomicky. Tu by som poznamenal, že portál Európskej komisie ocenil práve aj náš Centrálny register zmlúv, aj mapu kriminality z dielne ministra vnútra a odporučil ich aj ostatným krajinám ako vzorové príklady hodné nasledovania.
Ale ak by som mal povedať, čo prináša prístup k otvoreným dátam pre firmy, predovšetkým, ako som načrtol v úvode, transparentnejšie podnikateľské prostredie, kde napríklad vďaka projektom ako verejné zverejňovanie registra účtovných závierok sa vie ktokoľvek dostať k informáciám o hospodárení firiem na Slovensku. Podnikateľ si teda vie skontrolovať, či jeho budúci obchodný partner je alebo nie je solventný a či sa dá naňho spoľahnúť. Podnikatelia majú príležitosť dostať sa k dátam ako k cennej surovine, preto aj tie firmy vedia dáta od štátu získať, ďalej s nimi pracovať a tvoriť dokonca aj zisk. Máme teda podnikateľské prostredie, v ktorom môžu byť úspešné aj inovátorské IT firmy, nie iba výrobné podniky. Každým mesiacom je toho oveľa viac.
V júli 2017 sme cez médiá predstavili tzv. otvorené dáta aj o eurofondoch v programovom období 2014 – 2020. Ide o dáta spracovávané prostredníctvom informačného systému ITMS2014+. Už v lete sme tak vytvorili priestor pre vznik nových aplikácií aj ďalšie využitie štruktúrovaných dát v tejto dôležitej oblasti. Tak ako eurofondy musia prispieť k zlepšeniu života ľudí v každom regióne Slovenska, tak aj informácie o ich využívaní musia byť k dispozícii každému, kto má o ne záujem. Vďaka našej iniciatíve sú prístupné všetkým záujemcom a aj vám. Tento dataset nájdete na adrese opendata.itms2014.sk. O praktickom prínose takto zverejnených údajov určite nemusíme ani siahodlho hovoriť. Verím, že každý z vás sediaci tu v sále dokáže silu dát a budúcnosť ich sily oceniť.
Naše umiestnenie v medzinárodnom rebríčku je aj výsledkom plodnej spolupráce angažovanej verejnosti, inovatívnej komunity a inštitúcií verejnej správy, ako je úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, úrad splnomocnenca vlády pre otvorenú spoločnosť či organizácia NASES, ktorá celé riešenia prevádzkuje.
Na záver musím konštatovať, že tak ako ma teší označenie Slovenska ako trendsettera a naša pozícia v rebríčku TOP 3 krajín Európskej únie, musím zdôrazniť, že v tejto oblasti nesmieme zaspať na vavrínoch a musíme pracovať ďalej. Je mnoho kľúčových datasetov, ktoré má štátna správa aj samospráva k dispozícii, ako je kataster, dopravné dáta a mnohé iné, a tieto nie sú kvôli byrokratickým, legislatívnym či technickým prekážkam k dispozícii v úplne plnej miere celej verejnosti. Do otvorených dát je preto potrebné ďalej investovať nielen peniaze, ale aj našu energiu a pracovať na otváraní ďalších dát vo vysokej kvalite, aby sme nielen stúpali v rebríčkoch ďalších, ale najmä ešte viac naštartovali inovačný potenciál našej ekonomiky. Len tak zostaneme trendsettermi aj naďalej a zostaneme krajinou, od ktorej sa budú inšpirovať aj ďalšie krajiny nielen v našom regióne, ale v celej Európskej únii.
Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:18 - 14:19 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Pán poslanec, ide o iniciatívu maďarského pána premiéra, ktorú prezentoval a prezentuje na stretnutiach krajín V4. Samozrejme, nie sú ešte úplne zrejmé detaily a jasné kontúry, a preto rokovania o vzniku alebo nevzniku takejto inštitúcie alebo takéhoto rozvojového fondu ešte budú ďalej prebiehať a ja vám práve z tohto miesta momentálne nemôžem poskytnúť viac detailnejších informácií. Samozrejme, Slovenská republika je účastná týchto rokovaní, diskutujeme o tom. V prípade, že by bol dôvod alebo sa ukázala jasná potreba okrem iných zdrojov, ktoré dnes ako krajiny Európskej únie máme k dispozícii, vytvárať ešte aj nejaký samostatný regionálny fond, ktorý by podporoval naše regionálne investičné zámery, tak Slovenská republika určite sa takéhoto projektu zúčastní, ale zatiaľ ešte nie sú úplne jasné všetky detaily a kontúry.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:17 - 14:18 hod.

Peter Pellegrini
Vážený pán poslanec, pred malou chvíľkou som odpovedal na otázku pána poslanca Michala Bagačku, takže ak dovolíte, by som neopakoval odpoveď, ktorú som mu povedal, ak by vám to postačovalo, prípadne by som odpovedal na vašu doplňujúcu otázku, ak by ste potrebovali. Nie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:14 - 14:17 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, prezidentské voľby v Českej republike, akokoľvek pre nás blízkej susednej krajine, vnímame aj ako vnútropolitickú záležitosť. Samozrejme, rešpektujeme ich výsledok a považujeme ho za jasné vyjadrenie slobodnej a demokratickej vôle českých občanov. Rád by som pri tejto príležitosti podčiarkol relatívne vysokú volebnú účasť v druhom kole, ktorého sa zúčastnilo 66,6 % voličov a bola to historicky druhá priama voľba českého prezidenta, v ktorej druhýkrát zvíťazil Miloš Zeman. Obhájil prezidentský mandát a občania mu dali možnosť pokračovať a reprezentovať Českú republiku.
Som presvedčený, že prezident Miloš Zeman aj v druhom funkčnom období bude jedným z rozhodujúcich katalyzátorov ďalšieho posilňovania nadštandardných a výnimočne blízkych vzťahov medzi našimi krajinami. Ako sám informoval hneď po svojom opätovnom zvolení, jeho prvá oficiálna bilaterálna návšteva bude smerovať opäť na Slovensko.
Rok 2018 bude zároveň rokom pripomínania si historických medzníkov, ktoré spájajú oba naše národy. Verím, že spoločným úsilím sa nám podarí v plnom rozsahu zužitkovať jedinečný potenciál vyhláseného roku slovensko-českej a česko-slovenskej vzájomnosti a celý rad osmičkových výročí významných dejinných udalostí. Uvedené výročia chceme využiť na spoločnú prezentáciu dvoch mimoriadne úspešných štátov v regióne strednej Európy, ktoré sú pevnou súčasťou európskeho hodnotového systému. Chceme celej Európe ukázať, že aj rozdelenie štátov môže byť predpokladom pre dobré vzájomné vzťahy a môže byť úspešným príbehom.
Vážený pán poslanec, čo sa týka vašej otázky porovnávania volieb v Česku a na Slovensku, toto implikuje hodnotenie vnútropolitického vývoja v susednej krajine, ktorého by som sa rád zdržal. Ale ak sa pýtate na paralely medzi Českom a Slovenskom, tak musím v uvedenej súvislosti pripomenúť, že ústavným inštitútom priamej voľby hlavy štátu sa Česká republika inšpirovala práve na Slovensku a podobnosť vidím najmä v neustálych výkrikoch o nebezpečnej polarizácii či už slovenskej, alebo českej politiky, ktoré mi pripadajú ako umelá túžba polarizáciu vyvolávať. Každý rozumný človek však vie, že vždy budú v spoločnosti existovať rôzne názory na zásadné problémy. A rovnaké je v Čechách a na Slovensku hlavne to, že najúspešnejší pri polarizácii sú tí politickí predstavitelia, ktorí v parlamentných voľbách zvyknú byť menej úspešní a práve cez polarizáciu ako by si chceli kompenzovať svoj neúspech vo voľbách.
Na záver však musím pripomenúť, že Česká a Slovenská republika majú medzi sebou vzťah, ktorý je výnimočný vo svete. Aj vďaka Milošovi Zemanovi sme susedia, ktorí sa vždy podporujú a aj keď sme sa rozdelili, vieme seriózne spolupracovať ako partneri v medzinárodných zoskupeniach, v ktorých sme členmi.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:08 - 14:13 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážená pani poslankyňa, tu ste. Aj v roku 2018 bude slovenská ekonomika pokračovať v nastúpenom úspešnom trende. Rast ekonomiky má podľa posledných prognóz Národnej banky Slovenska dosiahnuť 4,3 %, čo je takmer o jednu desatinu viac, ako tomu bolo v roku 2017, pričom súčasné predikcie Národnej banky Slovenska pozitívne pokračujú aj do roku 2019, kedy by mal rast hrubého domáceho produktu dosiahnuť až 4,7 percenta. Štruktúra tohto rastu bude opätovne stáť na zdravých základoch, ktorým je zvýšená dynamika exportu podporená stabilným rastom domáceho dopytu. Spotreba domácností vďaka zlepšujúcemu sa trhu práce vzrastie najrýchlejším tempom od krízy. Rast exportu bude založený hlavne na plánovanom spustení výroby v automobilových závodoch. Pôjde hlavne o nábeh novej automobilovej výroby v bratislavskom Volkswagene a v druhej polovici roka aj v nitrianskom Jaguari Land Rover.
Súčasne máme signály o tom, že aj v tomto roku bude na Slovensku pokračovať vysoká aktivita domácich i zahraničných súkromných investorov v priemysle a to nielen v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom či Košickom kraji, ale aj v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska. Verejné investície sa budú významne opierať aj o čerpanie eurofondov, pretože v roku 2018 predpokladáme ich postupný intenzívnejší nábeh čerpania.
To, čo je však nevyhnutné sledovať, je odraz makroekonomických čísiel v mikroekonomike ľudí na Slovensku. Preto aj napriek skvelým výsledkom rastu HDP, zvyšujúcemu sa exportu, rastu zahraničného dopytu či znižujúcej sa zadlženosti verejných financií je absolútne nevyhnutné neustále sledovať a niekedy aj tlačiť na vyvážený rast miezd, opätovné zvyšovanie zamestnanosti a krotenie potenciálnych inflačných tlakov. Zamestnanosť sa podľa ekonomických prognóz v tomto roku zvýši o ďalších 28-tisíc pracovných miest, pričom rast bude ťahaný predovšetkým priemyslom a službami. Uvedená tvorba pracovných mies, by tak mala u nás dosiahnuť historicky objektívne minimum 7,3 % s úrovňou evidovanej miery nezamestnanosti pod 6 percent. Opätovný zvýšený dopyt na pracovnom trhu bude zároveň sprevádzaný zvyšovaním miest o 4,6 % a naďalej bude zrýchľovať svoje tempo a to nielen vďaka rastu produktivity práce či bežnej inflácii, ale aj vďaka opatreniam vlády týkajúcim sa tlaku na zvyšovanie minimálnej mzdy a príplatkom za víkendovú a nočnú prácu.
Aj napriek súčasnej vynikajúcej kondícii slovenskej ekonomiky však nesmieme zabúdať na výzvy, ktoré rok 2018 prináša v podobe potreby podpory zvyšovania technologickej a informačnej úrovne priemyslu, kvality a vzdelania zamestnancov, dobudovania infraštruktúry plošne podporujúcej rozvoj všetkých regiónov a neustáleho zreteľa na fakt, že Slovensko je mimoriadne otvorená ekonomika a akýkoľvek výkyv u kľúčových obchodných a investičných partnerov aj napriek súčasnému optimizmu vo svetovej ekonomike môže mať na nás negatívny dopad. Musíme si tak uvedomiť, že aj keď miera evidovanej nezamestnanosti v niektorých okresoch klesla už pod dve percentá, vo vybraných okresoch južného a východného Slovenska je stále dvojciferná, preto prioritou vlády zostáva aj v tomto roku podpora najmenej rozvinutých okresov, najmä prostredníctvom regionálnych príspevkov, eurofondov, podpory sociálnej ekonomiky, dotiahnutím ďalších nových domácich a zahraničných investícií, ako aj budovaním nevyhnutnej rozvojovej infraštruktúry.
Pokiaľ ide o štrukturálny nedostatok pracovnej sily na západnom Slovensku, rozbiehame so zamestnávateľskými organizáciami projekt rekvalifikácie stredoškolákov, ktorá bude prebiehať priamo vo firmách. Vláda sa bude naďalej usilovať prijímať také opatrenia hospodárskej politiky, aby sme v budúcnosti dosiahli rovnomerný ekonomický rast a vyrovnanú mieru nezamestnanosti vo všetkých regiónoch Slovenska.
Vážená pani poslankyňa, na tomto mieste mi nedá nepoukázať aj na fakt, že súčasná vláda plní svoje ciele v oblasti napĺňania rozpočtu, ale zároveň sa veľmi zodpovedne správa aj k budúcnosti Slovenska. Hlavnou ambíciou rozpočtovej politiky je aj naďalej cieľ dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Deficit verejnej správy v roku 2018 je stanovený vo výške 0,83 % hrubého domáceho produktu a hrubý dlh na úrovni 49,9 % HDP, čo je najnižšia úroveň od roku 2012. Zodpovednú a úspešnú hospodársku a rozpočtovú politiku našej vlády oceňujú aj vo svete, na rozdiel od našej opozície a niektorých médií a analytikov, a preto môžeme byť spoločne hrdí na to, že ministra financií Petra Kažimíra mesačník The Banker patriaci do skupiny Financial Times vyhlásil za najlepšieho ministra financií za rok 2017.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis