Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.2.2018 o 14:03 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

8.2.2018 14:02 - 14:03 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná je pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, zastúpi ju pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, zastupuje ho podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A nie sú tu prítomní ani ministri, minister hospodárstva Peter Žiga, ako aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ale na nich dvoch neboli položené otázky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

1.2.2018 15:03 - 15:03 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, v mene pána ministra financií vám budem sprostredkovávať jeho odpoveď: Ministerstvo financií má predpoklady o náraste cudzincov implicitne zahrnuté v makroekonomických prognózach v raste zamestnanosti a spotrebe domácností. Tieto dva údaje podľa ESA konceptu počítajú okrem rezidentov aj s nerezidentami na Slovensku. Výsledná makroekonomická prognóza následne vstupuje ako predpoklad do prognóz daňových príjmov, z ktorých vychádza rozpočet verejných financií.
Toľko odpoveď pána ministra. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:33 - 14:38 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Som presvedčený, že sprístupnenie a používanie otvorených údajov výrazne pomáha transparentnosti a verejnej kontrole ktorejkoľvek spoločnosti. Otvorené dáta sú vlastné údaje, ktoré štát voľne sprístupňuje a nedrží ich len vo svojich systémoch. Vďaka tomu ich môžu využívať aj tretie strany, ako napríklad neziskové organizácie či startupy, na tvorbu zaujímavých služieb a riešení, a to bez licenčných alebo akýchkoľvek iných poplatkov. Takýmto spôsobom môžu byť redistribuované prakticky komukoľvek na svete. Sila, ktorú dáta dávajú občanom a občianskej spoločnosti, je preto nespochybniteľná.
A Slovensko patrí práve v tejto oblasti naozaj k špičke. Zaznamenali sme úspechy vo viacerých hodnoteniach a rebríčkoch kvality otvorených údajov, napríklad v rebríčku zrelosti otvorených údajov za rok 2017, ktorý zverejnil Centrálny dátový portál Európskej únie, bola Slovenská republika označená v tej najlepšej kategórii za trendsettera. A vďaka doterajším investíciám do otvorených údajov aj politickej podpore, ktorú týmto veciam vláda dáva, musím pripomenúť, že aj toto bolo súčasťou hodnotiacich kritérií a naša krajina zaznamenala veľký úspech.
Vďaka tomu sme krajina, v ktorej je politická klíma, ktorá podporuje publikovanie verejných údajov a ponúka tak zaujímavé IT projekty a IT prácu. Sme krajina, kde napríklad vďaka Centrálnemu registru zmlúv a ďalším projektom majú občania možnosť kontrolovať správu vecí verejných a verejné organizácie sú v prostredí transparentnosti pod tlakom správať sa ekonomicky. Tu by som poznamenal, že portál Európskej komisie ocenil práve aj náš Centrálny register zmlúv, aj mapu kriminality z dielne ministra vnútra a odporučil ich aj ostatným krajinám ako vzorové príklady hodné nasledovania.
Ale ak by som mal povedať, čo prináša prístup k otvoreným dátam pre firmy, predovšetkým, ako som načrtol v úvode, transparentnejšie podnikateľské prostredie, kde napríklad vďaka projektom ako verejné zverejňovanie registra účtovných závierok sa vie ktokoľvek dostať k informáciám o hospodárení firiem na Slovensku. Podnikateľ si teda vie skontrolovať, či jeho budúci obchodný partner je alebo nie je solventný a či sa dá naňho spoľahnúť. Podnikatelia majú príležitosť dostať sa k dátam ako k cennej surovine, preto aj tie firmy vedia dáta od štátu získať, ďalej s nimi pracovať a tvoriť dokonca aj zisk. Máme teda podnikateľské prostredie, v ktorom môžu byť úspešné aj inovátorské IT firmy, nie iba výrobné podniky. Každým mesiacom je toho oveľa viac.
V júli 2017 sme cez médiá predstavili tzv. otvorené dáta aj o eurofondoch v programovom období 2014 – 2020. Ide o dáta spracovávané prostredníctvom informačného systému ITMS2014+. Už v lete sme tak vytvorili priestor pre vznik nových aplikácií aj ďalšie využitie štruktúrovaných dát v tejto dôležitej oblasti. Tak ako eurofondy musia prispieť k zlepšeniu života ľudí v každom regióne Slovenska, tak aj informácie o ich využívaní musia byť k dispozícii každému, kto má o ne záujem. Vďaka našej iniciatíve sú prístupné všetkým záujemcom a aj vám. Tento dataset nájdete na adrese opendata.itms2014.sk. O praktickom prínose takto zverejnených údajov určite nemusíme ani siahodlho hovoriť. Verím, že každý z vás sediaci tu v sále dokáže silu dát a budúcnosť ich sily oceniť.
Naše umiestnenie v medzinárodnom rebríčku je aj výsledkom plodnej spolupráce angažovanej verejnosti, inovatívnej komunity a inštitúcií verejnej správy, ako je úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, úrad splnomocnenca vlády pre otvorenú spoločnosť či organizácia NASES, ktorá celé riešenia prevádzkuje.
Na záver musím konštatovať, že tak ako ma teší označenie Slovenska ako trendsettera a naša pozícia v rebríčku TOP 3 krajín Európskej únie, musím zdôrazniť, že v tejto oblasti nesmieme zaspať na vavrínoch a musíme pracovať ďalej. Je mnoho kľúčových datasetov, ktoré má štátna správa aj samospráva k dispozícii, ako je kataster, dopravné dáta a mnohé iné, a tieto nie sú kvôli byrokratickým, legislatívnym či technickým prekážkam k dispozícii v úplne plnej miere celej verejnosti. Do otvorených dát je preto potrebné ďalej investovať nielen peniaze, ale aj našu energiu a pracovať na otváraní ďalších dát vo vysokej kvalite, aby sme nielen stúpali v rebríčkoch ďalších, ale najmä ešte viac naštartovali inovačný potenciál našej ekonomiky. Len tak zostaneme trendsettermi aj naďalej a zostaneme krajinou, od ktorej sa budú inšpirovať aj ďalšie krajiny nielen v našom regióne, ale v celej Európskej únii.
Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:18 - 14:19 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Pán poslanec, ide o iniciatívu maďarského pána premiéra, ktorú prezentoval a prezentuje na stretnutiach krajín V4. Samozrejme, nie sú ešte úplne zrejmé detaily a jasné kontúry, a preto rokovania o vzniku alebo nevzniku takejto inštitúcie alebo takéhoto rozvojového fondu ešte budú ďalej prebiehať a ja vám práve z tohto miesta momentálne nemôžem poskytnúť viac detailnejších informácií. Samozrejme, Slovenská republika je účastná týchto rokovaní, diskutujeme o tom. V prípade, že by bol dôvod alebo sa ukázala jasná potreba okrem iných zdrojov, ktoré dnes ako krajiny Európskej únie máme k dispozícii, vytvárať ešte aj nejaký samostatný regionálny fond, ktorý by podporoval naše regionálne investičné zámery, tak Slovenská republika určite sa takéhoto projektu zúčastní, ale zatiaľ ešte nie sú úplne jasné všetky detaily a kontúry.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:17 - 14:18 hod.

Peter Pellegrini
Vážený pán poslanec, pred malou chvíľkou som odpovedal na otázku pána poslanca Michala Bagačku, takže ak dovolíte, by som neopakoval odpoveď, ktorú som mu povedal, ak by vám to postačovalo, prípadne by som odpovedal na vašu doplňujúcu otázku, ak by ste potrebovali. Nie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:14 - 14:17 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, prezidentské voľby v Českej republike, akokoľvek pre nás blízkej susednej krajine, vnímame aj ako vnútropolitickú záležitosť. Samozrejme, rešpektujeme ich výsledok a považujeme ho za jasné vyjadrenie slobodnej a demokratickej vôle českých občanov. Rád by som pri tejto príležitosti podčiarkol relatívne vysokú volebnú účasť v druhom kole, ktorého sa zúčastnilo 66,6 % voličov a bola to historicky druhá priama voľba českého prezidenta, v ktorej druhýkrát zvíťazil Miloš Zeman. Obhájil prezidentský mandát a občania mu dali možnosť pokračovať a reprezentovať Českú republiku.
Som presvedčený, že prezident Miloš Zeman aj v druhom funkčnom období bude jedným z rozhodujúcich katalyzátorov ďalšieho posilňovania nadštandardných a výnimočne blízkych vzťahov medzi našimi krajinami. Ako sám informoval hneď po svojom opätovnom zvolení, jeho prvá oficiálna bilaterálna návšteva bude smerovať opäť na Slovensko.
Rok 2018 bude zároveň rokom pripomínania si historických medzníkov, ktoré spájajú oba naše národy. Verím, že spoločným úsilím sa nám podarí v plnom rozsahu zužitkovať jedinečný potenciál vyhláseného roku slovensko-českej a česko-slovenskej vzájomnosti a celý rad osmičkových výročí významných dejinných udalostí. Uvedené výročia chceme využiť na spoločnú prezentáciu dvoch mimoriadne úspešných štátov v regióne strednej Európy, ktoré sú pevnou súčasťou európskeho hodnotového systému. Chceme celej Európe ukázať, že aj rozdelenie štátov môže byť predpokladom pre dobré vzájomné vzťahy a môže byť úspešným príbehom.
Vážený pán poslanec, čo sa týka vašej otázky porovnávania volieb v Česku a na Slovensku, toto implikuje hodnotenie vnútropolitického vývoja v susednej krajine, ktorého by som sa rád zdržal. Ale ak sa pýtate na paralely medzi Českom a Slovenskom, tak musím v uvedenej súvislosti pripomenúť, že ústavným inštitútom priamej voľby hlavy štátu sa Česká republika inšpirovala práve na Slovensku a podobnosť vidím najmä v neustálych výkrikoch o nebezpečnej polarizácii či už slovenskej, alebo českej politiky, ktoré mi pripadajú ako umelá túžba polarizáciu vyvolávať. Každý rozumný človek však vie, že vždy budú v spoločnosti existovať rôzne názory na zásadné problémy. A rovnaké je v Čechách a na Slovensku hlavne to, že najúspešnejší pri polarizácii sú tí politickí predstavitelia, ktorí v parlamentných voľbách zvyknú byť menej úspešní a práve cez polarizáciu ako by si chceli kompenzovať svoj neúspech vo voľbách.
Na záver však musím pripomenúť, že Česká a Slovenská republika majú medzi sebou vzťah, ktorý je výnimočný vo svete. Aj vďaka Milošovi Zemanovi sme susedia, ktorí sa vždy podporujú a aj keď sme sa rozdelili, vieme seriózne spolupracovať ako partneri v medzinárodných zoskupeniach, v ktorých sme členmi.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:08 - 14:13 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážená pani poslankyňa, tu ste. Aj v roku 2018 bude slovenská ekonomika pokračovať v nastúpenom úspešnom trende. Rast ekonomiky má podľa posledných prognóz Národnej banky Slovenska dosiahnuť 4,3 %, čo je takmer o jednu desatinu viac, ako tomu bolo v roku 2017, pričom súčasné predikcie Národnej banky Slovenska pozitívne pokračujú aj do roku 2019, kedy by mal rast hrubého domáceho produktu dosiahnuť až 4,7 percenta. Štruktúra tohto rastu bude opätovne stáť na zdravých základoch, ktorým je zvýšená dynamika exportu podporená stabilným rastom domáceho dopytu. Spotreba domácností vďaka zlepšujúcemu sa trhu práce vzrastie najrýchlejším tempom od krízy. Rast exportu bude založený hlavne na plánovanom spustení výroby v automobilových závodoch. Pôjde hlavne o nábeh novej automobilovej výroby v bratislavskom Volkswagene a v druhej polovici roka aj v nitrianskom Jaguari Land Rover.
Súčasne máme signály o tom, že aj v tomto roku bude na Slovensku pokračovať vysoká aktivita domácich i zahraničných súkromných investorov v priemysle a to nielen v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom či Košickom kraji, ale aj v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska. Verejné investície sa budú významne opierať aj o čerpanie eurofondov, pretože v roku 2018 predpokladáme ich postupný intenzívnejší nábeh čerpania.
To, čo je však nevyhnutné sledovať, je odraz makroekonomických čísiel v mikroekonomike ľudí na Slovensku. Preto aj napriek skvelým výsledkom rastu HDP, zvyšujúcemu sa exportu, rastu zahraničného dopytu či znižujúcej sa zadlženosti verejných financií je absolútne nevyhnutné neustále sledovať a niekedy aj tlačiť na vyvážený rast miezd, opätovné zvyšovanie zamestnanosti a krotenie potenciálnych inflačných tlakov. Zamestnanosť sa podľa ekonomických prognóz v tomto roku zvýši o ďalších 28-tisíc pracovných miest, pričom rast bude ťahaný predovšetkým priemyslom a službami. Uvedená tvorba pracovných mies, by tak mala u nás dosiahnuť historicky objektívne minimum 7,3 % s úrovňou evidovanej miery nezamestnanosti pod 6 percent. Opätovný zvýšený dopyt na pracovnom trhu bude zároveň sprevádzaný zvyšovaním miest o 4,6 % a naďalej bude zrýchľovať svoje tempo a to nielen vďaka rastu produktivity práce či bežnej inflácii, ale aj vďaka opatreniam vlády týkajúcim sa tlaku na zvyšovanie minimálnej mzdy a príplatkom za víkendovú a nočnú prácu.
Aj napriek súčasnej vynikajúcej kondícii slovenskej ekonomiky však nesmieme zabúdať na výzvy, ktoré rok 2018 prináša v podobe potreby podpory zvyšovania technologickej a informačnej úrovne priemyslu, kvality a vzdelania zamestnancov, dobudovania infraštruktúry plošne podporujúcej rozvoj všetkých regiónov a neustáleho zreteľa na fakt, že Slovensko je mimoriadne otvorená ekonomika a akýkoľvek výkyv u kľúčových obchodných a investičných partnerov aj napriek súčasnému optimizmu vo svetovej ekonomike môže mať na nás negatívny dopad. Musíme si tak uvedomiť, že aj keď miera evidovanej nezamestnanosti v niektorých okresoch klesla už pod dve percentá, vo vybraných okresoch južného a východného Slovenska je stále dvojciferná, preto prioritou vlády zostáva aj v tomto roku podpora najmenej rozvinutých okresov, najmä prostredníctvom regionálnych príspevkov, eurofondov, podpory sociálnej ekonomiky, dotiahnutím ďalších nových domácich a zahraničných investícií, ako aj budovaním nevyhnutnej rozvojovej infraštruktúry.
Pokiaľ ide o štrukturálny nedostatok pracovnej sily na západnom Slovensku, rozbiehame so zamestnávateľskými organizáciami projekt rekvalifikácie stredoškolákov, ktorá bude prebiehať priamo vo firmách. Vláda sa bude naďalej usilovať prijímať také opatrenia hospodárskej politiky, aby sme v budúcnosti dosiahli rovnomerný ekonomický rast a vyrovnanú mieru nezamestnanosti vo všetkých regiónoch Slovenska.
Vážená pani poslankyňa, na tomto mieste mi nedá nepoukázať aj na fakt, že súčasná vláda plní svoje ciele v oblasti napĺňania rozpočtu, ale zároveň sa veľmi zodpovedne správa aj k budúcnosti Slovenska. Hlavnou ambíciou rozpočtovej politiky je aj naďalej cieľ dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Deficit verejnej správy v roku 2018 je stanovený vo výške 0,83 % hrubého domáceho produktu a hrubý dlh na úrovni 49,9 % HDP, čo je najnižšia úroveň od roku 2012. Zodpovednú a úspešnú hospodársku a rozpočtovú politiku našej vlády oceňujú aj vo svete, na rozdiel od našej opozície a niektorých médií a analytikov, a preto môžeme byť spoločne hrdí na to, že ministra financií Petra Kažimíra mesačník The Banker patriaci do skupiny Financial Times vyhlásil za najlepšieho ministra financií za rok 2017.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2018 14:04 - 14:08 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene pána predsedu vám poďakoval za vašu otázku.
Problematika migrácie predstavuje veľkú výzvu nielen pre Európsku úniu, ale aj globálne. Momentálne je na programe každého fóra, či už na minuloročnom decembrovom rokovaní lídrov Únie v Bruseli, kde sa prediskutoval vonkajší aj vnútorný rozdiel migračnej politiky Európskej únie, zhodnotilo sa, čo sa za posledné dva roky podarilo dosiahnuť a ako túto politiku posilniť. Rovnako sa o téme migrácie diskutovalo aj na nedávnom stretnutí premiérov Vyšehradskej štvorky v Budapešti.
Pozícia Slovenskej republiky je úplne jasná od začiatku vypuknutia krízy. Všetky štyri krajiny V4 odmietajú povinné kvóty. Všetci hovoríme, že podstatná časť migrácie má ekonomický charakter a zhodli sme sa, že ak sa budú prijímať akékoľvek rozhodnutia do budúcnosti, musia byť prijímané na základe dohody všetkých členských štátov Európskej únie. Nie je možné zopakovať, čo sa udialo v roku 2015, keď vtedy namiesto premiérov o povinných kvótach rozhodli jednoduchou väčšinou ministri vnútra. Slovensko je bezpečná krajina a všetci chceme, aby takou aj naďalej zostala. Naša politika je politikou bezpečného Slovenska, za ňou budeme stáť a sme veľmi radi, že rovnaký názor majú aj ostatné krajiny z V4.
Jednoznačne dnes kladieme dôraz na ochranu vonkajšej hranice Európskej únie, Schengenu, zastavenie migračných tokov a riešenie problémov migrácie tam, kde vznikajú. Určite možno hodnotiť pozitívne, že témy ochrany vonkajšej hranice si osvojili aj ostatní partneri a dnes je jednou z jasných priorít v rámci celej Európskej únie. Treba si uvedomiť, že sa rozprávame o téme, ktorá sa dotýka z geografického hľadiska najviac štátov tzv. prvej línie, ako je Taliansko a Grécko. Po uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Tureckom a uzavretí západobalkánskej trasy došlo k rapídnemu poklesu migračných tokov na západnom Balkáne. Na druhej strane toky na centrálnej stredomorskej trase aj napriek poklesu v roku 2017 stále prekročili 100-tisíc osôb.
Ako nedávno povedal náš minister vnútra na stretnutí svojich rezortných kolegov v Sofii, solidarita má mnoho tvárí. Z toho dôvodu sme pripravení prispieť k riešeniu problému, musíme ale hľadať také postupy, ktoré naozaj pomôžu. Preto sme sa vo V4 rozhodli prispieť nemalou sumou – až 35 miliónov eur, to znamená každá krajina 8,75 milióna – na projekt ochrany južnej líbyjskej hranice, tzv. Integrated Border Management, ktorý je pod záštitou Talianska. Daný projekt slúži na spomalenie migračných tokov, ako aj na boj proti pašerákom. Treba si tiež uvedomiť, že morská hranica Talianska je aj vonkajšou hranicou Európskej únie a Schengenu, ktorého sme súčasťou a ktorý je naším životným priestorom. V prípade, ak sa dostane Schengen pod tlak a príde k jeho narušeniu, bude to mať aj pre nás veľmi negatívne dôsledky.
O užitočnosti uvedeného príspevku sa chceme spolu s našimi partnermi z V4 ísť do Líbye presvedčiť aj osobne. Momentálne predseda vlády Maďarska Viktor Orbán ako predsedajúci V4 je poverený nájsť vhodný termín v spolupráci s Talianskom, ktoré má v danom projekte vedúcu úlohu. Aj vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Líbyi a nadchádzajúce parlamentné voľby v Taliansku možno odhadnúť uskutočnenie našej návštevy až na druhý polrok 2018. O všetkom vás, samozrejme, budeme podrobne informovať.
Dovoľte mi na záver zdôrazniť, že zoskupenie V4 je mimoriadne úspešný projekt. V regióne dosahujeme historické rekordy, pokiaľ ide o znižovanie nezamestnanosti, hospodársky rast či fiškálnu disciplínu. Aj vďaka Vyšehradskej štvorke sa Európskej únii ako celku darí. My budeme za Európu vždy bojovať, ale chceme, aby Európa počúvala aj nás, naše názory, skúsenosti, naše pocity, teda to, čo hovorí 65 miliónov obyvateľov krajín V4, ktorých reprezentujeme. Od 1. júla 2018 Slovenská republika preberá vedenie V4 od Maďarska a chceme nadviazať na všetko pozitívne, čo sa pod maďarským predsedníctvom udialo.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2018 14:03 - 14:03 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí budú poverení zastupovaním.
Neprítomný na hodine otázok je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák, ktorého zastupuje pán minister hospodárstva Peter Žiga, minister financií Peter Kažimír, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupujem ho ja osobne, a pán minister životného prostredia László Sólymos, ktorý je na pracovnej ceste a zastupuje ho pán minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Nebude prítomný ani minister obrany Peter Gajdoš, ktorý má svoje pracovné povinnosti, ale nie sú naňho položené žiadne otázky.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky v mene pána predsedu vlády.
Skryt prepis
 

30.1.2018 16:47 - 16:53 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril k rozprave a k pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli.
Áno, ten zákon je po prvýkrát na stole, máme prvýkrát šancu prijať prvú ucelenú úpravu kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike. Som veľmi rád, že okrem kybernetickej bezpečnosti v jednej časti pojednávame aj o kybernetickej obrane, pretože aj v zmysle nejakej doktríny Severoatlantickej aliancie aj kyberpriestor je jedným z priestorov, kde bude dochádzať ku konfliktom a kde musíme budovať aj naše odborné kapacity na úrovni obrany Slovenskej republiky. Rešpektujem aj stanovisko legislatívnej rady, ktorá aj pre komplexnosť toho zákona možno popísala niekoľko problémov, o ktorých si myslí, že by bolo možné ich nejakým spôsobom meniť. Navrhovateľ sa snažil vysporiadať v maximálnej miere s týmito pripomienkami z odboru legislatívy a aproximácie a sme presvedčení, že zákon, ako je navrhnutý dnes spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, ak budú prijaté, má šancu reálne byť uvedený do života s tým, že súhlasím, že ide o tak komplikovanú vec a o tak živý priestor, ktorý sa neustále mení, že ten zákon určite bude do budúcna predmetom mnohých novelizácií a možno nie tak ani kvôli nekvalite legislatívneho návrhu, ale skôr kvôli tomu, že budeme musieť reagovať na nové veci, ktoré dnes ani nedokážeme predvídať, čo nám život v tejto oblasti prinesie.
Som veľmi rád, že stanovíme na Slovensku jasné pravidlá, ako máme postupovať v zmysle kybernetickej bezpečnosti, ale chcem povedať jednu vec, že tento zákon sám o sebe nás neochráni. Si musíme uvedomiť, že každý jeden z nás, ktorý používa nejaké digitálne technické zariadenie alebo je pripojený na nejakú sieť, je zodpovedný primárne ako osoba za kybernetickú bezpečnosť. Následne pracovisko, na ktorom pracuje, rezort, ktorý to dané pracovisko spravuje, a tak ďalej, a tak ďalej, samotný zákon nevyrieši nič, len nám dáva jasné pravidlá, ako konať, ako zhromažďovať údaje o incidentoch a tak ďalej.
Tým, že je komplikovaný samotný text, lebo je vysoko technický, tak tým pádom sú trošku komplikovanejšie aj pozmeňujúce návrhy, ktoré k nemu zazneli a ja by som si dovolil len vyjadriť sa k tým, ktoré predniesol pán poslanec Šuca. Ide o technické úpravy v tom zmysle, ak dnes pod ministerstvom financií existuje CSIRT, ktorý ani legislatívne nemá dnes oporu v zákone a bol tam len preto, pretože v minulosti bolo ministerstvo financií zodpovedné za informatizáciu spoločnosti, navrhuje sa po dohode s ministerstvom financií, aby kompetencie v oblasti tohto CSIRT-u prešli na Úrad podpredsedu vlády, ktorý je ústredným orgánom, ktorý je zodpovedný za koordináciu všetkých aktivít v oblasti informatizácie. To je prvá záležitosť.
Zároveň, keďže tento CSIRT existuje a Úrad podpredsedu vlády je centrálnym vládnym orgánom pre informatizáciu spoločnosti, navrhuje sa, aby nie Úrad vlády, ale Úrad podpredsedu vlády spravoval vládny CSIRT, pretože to je vládny orgán, ktorý to rieši a plní úlohy pre premiéra a pre všetkých ministrov v tomto štáte, no a zároveň sú tam ďalšie technické opatrenia.
Čo sa týka, k tomu, čo hovoril pán poslanec Dostál, ono okrem toho posunu naozaj predstavuje, keby sme spustili dnes tie schránky v takom stave, ako sú, aj bezpečnostné riziko, pretože na základe nedostatočných údajov v registri by sa mohli niektoré osoby pokúšať otvoriť, resp. zlegalizovať si elektronickú schránku v mene niektorého z občianskych združení alebo neziskovej organizácie, lebo by počítali s tým, že nie je vedomosť o tom, kto je skutočný štatutár, čím by mohlo dôjsť aj k ohrozeniu bezpečnosti.
Súhlasím s vami, že týmto si len berieme určitý čas a pretože netýka sa to len neziskových organizácií, tam sú rôzne ďalšie, prevádzkovatelia lekárskych zariadení, poľovných združení, malých poľnohospodárov a čo ja viem čo všetko, ten register právnických osôb je naozaj obrovský, ale pravdepodobne sa budeme musieť definitívne vysporiadať v najbližších nejakých legislatívnych úpravách s tým tak, že buď v niektorom segmente rozhodneme o dobrovoľnosti, ak na to nájdeme nejaké ratio, alebo potom v nejakom konečnom štádiu povieme, že budú sa aktivovať schránky len pre tie konkrétne časti registra právnických osôb, kde už je dokončený register, kde máme relevantné dáta a kde môžme garantovať, že ten, kto si schránku otvorí, je oprávnený si ju otvoriť a tam, kde tento štát ešte také dáta nebude mať, nebudeme o tom hovoriť. Ale chceli sme teraz predĺžiť tú dobu, pretože ten register právnických osôb každý mesiac je na tom lepšie a lepšie a nechceli sme dnes vytvárať každý mesiac novú situáciu, že aha, vy ste už hotoví, už musíte mať povinnú a tak. Nie. Čiže áno, súhlasím s vami, toto je skôr taký čas, počas ktorého musíme definitívne riešenie prijať, aby sme nevracali sa k termínom každý druhý týždeň.
Takže chcem za predkladateľa vyjadriť súhlas s obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi, aj s tým, ktorý predniesol pán poslanec Šuca, aj s tým, ktorý predniesol pán poslanec Panáček a úctivo si vás dovoľujem požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ako aj zákona ako celku, pretože je to naozaj jeden technický, nie politický, veľmi dôležitý zákon v dnešnej digitálnej dobe, v ktorej žijeme a takýto zákon Slovenská republika nevyhnutne potrebuje.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis