Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti informovať vás o dosiahnutých výsledkoch hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2015 v zmysle toho, ako sme sa pred niekoľkými rokmi rozhodli vypracovávať, Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa rozhodlo vypracovať súhrnnú výročnú správu o hospodárení Slovenskej republiky v metodike ESA 2010.
Plnenie maastrichtských kritérií v rámci jesennej notifikácie Eurostat dňa 21. októbra tohto roku potvrdil údaje o schodku a dlhu verejnej správy v metodike ESA 2010, podľa ktorých hospodárenie verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2015 skončilo s deficitom na úrovni 2,7 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy k ultimu roka 2015 dosiahol hodnotu 52,5 % HDP.
V porovnaní s výsledkami uvádzanými na jar tohto roku v štátnom záverečnom účte je deficit verejných financií za rok 2015 nižší o 0,3 % HDP a dlh verejnej správy nižší o 0,4 % HDP. Na aktualizáciu výsledkov oproti jarnej notifikácii mali vplyv presnejšie údaje z účtovných závierok niektorých subjektov verejnej správy, aktualizované údaje o výške akruálnych daňových a odvodových príjmov, zahrnutie niektorých nových subjektov do verejnej správy, ako aj revízia samotného HDP, pri ktorom sa pôvodná hodnota vykázaná na jar tohto roka revidovala o vyše 614 miliónov eur smerom nahor. Rast HDP za rok 2015 dosiahol hodnotu 3,6 % HDP, pričom ide o najrýchlejší rast za posledných päť rokov.
Pri porovnaní výsledkov za predchádzajúcim rokom je nutné povedať, že Eurostat pristúpil k revízii výsledkov za rok 2014 aj za rok 2013. V trojročnom horizonte je deficit verejnej správy vykazovaný na úrovni 2,7 % HDP, dlh verejnej správy oproti roku 2014 klesol o 1,1 % HDP, oproti roku 2013 o 2,2 % HDP.
V porovnaní výsledkov v rámci Európskej únie 28 krajín vykazuje 7 krajín vyšší schodok a 17 krajín vyšší dlh, ako dosiahla Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy v Európskej únii bol 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy v Európskej únii alebo európskej dvadsaťosmičky bol až 85 % HDP.
V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti obsahuje súhrnná výročná správa aj informácie o čistom bohatstve, kde hodnota tohto čistého bohatstva za rok 2015 dosiahla podľa výpočtu ministerstva financií hodnotu mínus 170,9 % HDP a táto záporná hodnota sa medziročne znížila o 15 % HDP oproti predchádzajúcim mínus 185,9 percenta. Hlavným pozitívnym vplyvom bolo zníženie implicitných záväzkov o 17,7 % HDP.
Súhrnná účtovná závierka prezentuje údaje za viac ako 7 800 subjektov štátnej správy a územnej samosprávy. Tieto údaje sú sčasti konsolidované, napríklad návratné finančné výpomoci zo štátneho rozpočtu mestám a obciam, majetkové podiely štátu v obchodných spoločnostiach a podobne. Celkový majetok verejnej správy k ultimu roka 2015 dosiahol sumu 63 miliárd eur, čo je oproti roku 2014 viac ako 2,2 miliardy eur. Z aktív vzrástli najmä dlhodobý hmotný majetok v podobe cestnej a diaľničnej infraštruktúry, pozemkov, dopravných prostriedkov a pohľadávky. Z pasív sa medziročne zvýšili bankové úvery, rezervy a krátkodobé záväzky, naopak, vlastné imanie súhrnného celku medziročne pokleslo.
Ďalšie a podrobnejšie informácie a iné informácie o hospodárení verejnej správy za uplynulý rok nájdete, samozrejme, v samotnej výročnej správe a v jej prílohách.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, toľko k výsledkom hospodárenia uplynulého roka. Zároveň vás chcem požiadať o schválenie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky predložený materiál berie na vedomie.
Chcem vás ešte informovať, že súhrnná správa o hospodárení Slovenskej republiky v takej forme, v akej ju prezentujeme dnes, je vysoko hodnotená aj na medzinárodnej úrovni a odborníci z ministerstva financií, respektíve jej tvorcovia chodia ju prezentovať na medzinárodné fóra a je naozaj vysoko cenená, pretože po prvýkrát za posledné roky ukazuje komplexný pohľad na hospodárenie krajiny, nie – tak ako sme štandardne zvyknutí – len vyhodnotenie samotného rozpočtu, ale obsahuje súhrnnú správu, ktorá sa podobá akoby súhrnnej správe fungovania hociktorej veľkej firmy alebo veľkého holdingu alebo korporácie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Malý komentár k tomu teda ako, ak budete diskutovať o tom, či podporiť alebo nepodporiť niektorý z pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať, že k dnešnému dňu z 211-tisíc podnikateľov, ktorí majú právo vstupovať do 270 tisícoch schránok, má už viac ako 100-tisíc vydaný občiansky preukaz s čipom a z týchto 100-tisíc má už dnes 66-tisíc alebo skoro 67-tisíc už vydaný aj bezpečnostný osobný kód. Čiže z 211-tisíc už 66-tisíc podnikateľov je vybavených na komplet, tých ďalších 40-tisíc si musí ísť len aktivovať BOK, občiansky už má, a teda reálne nový občiansky spolu s BOK-om si musí vybaviť ešte asi 100-tisíc podnikateľov, čo je polovica terajšieho stavu.
Preto dávam naozaj na zváženie, či nevyjde nazmar aj intenzívna kampaň, tak ako hovoril aj pán poslanec Galek, kedy sme vytvorili už relatívne slušný tlak, a ten nárast oproti týždeň z týždňa je to, 8 - 9-tisíc ľudí týždenne sa vybaví naviac ako bežne predtým, aby sme možno ponechali ten, ten tlak, a pretože ak predĺžime na september, to vyzerá síce fajn, ale ja považujem dva mesiace prázdnin za úplne stratené, vtedy nepôjde úplne nikto si nič vybavovať, každý chce oddychovať, takže dávam na zváženie, či by sme predsa len nemali zotrvať na termíne 1. 7., a skôr sa venovať intenzívne kampani a rozprávaniu o tom.
S vami absolútne súhlasím, ja som nepovedal, že médiá nemajú informovať, médiá majú informovať. A ešte duplom ste správne povedali, že správne povedali, že dokonca, ja neviem, či v zákone o verejnoprávnej televízii a rozhlase, nie je v zákone dokonca napísané, že je povinnosťou informovať o takých veciach, ktoré sa v štáte dejú. Nebudem komentovať, čo je vždy skôr hlavným predmetom spravodajstva, ktoré viac je asi bulvárnejšie ako, ako faktografickejšie, a prečo sa tieto informácie cez verejnoprávne médiá nedostávajú k ľuďom bez toho, aby bolo potrebné platiť ťažkú kampaň.
Takže ešte raz, kolegovia poslanci a poslankyne, zvážte, či predsa len nepodržať termín, ktorý je navrhnutý v zákone, pretože potrebujeme vybaviť ešte 100-tisíc ľudí, a to, si myslím, za šesť mesiacov ešte vrátane dní, ktorí dnes pod tlakom kampane ešte pôjdu do... aj tento týždeň, aj budúci si vybavovať veci na inšpektoráty alebo teda na oddelenia dokladov. Myslím si osobne, že by sme mali byť v tomto ambicióznejší a tých šesť mesiacov je, myslím, relatívne slušná doba, ktorú sme poskytli navyše ľuďom, aby si to, resp. sedem, pretože december ešte ani poriadne nezačal. Takže dávam na zváženie a skôr by som sa prikláňal k tomu, aby sme to už ďalej nepredlžovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente.
Keďže sme o ňom včera a dnes hovorili už veľmi veľa, dovoľte len, aby som pripomenul, že ide o návrh zákona, ktorým sa navrhuje predlžiť lehotu povinnej aktivácie elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v Obchodnom registri o pol roka, to znamená do 1. 7. 2017. Dovoľujem si požiadať ctené plénum o podporu a vyjadriť presvedčenie, že tak ako si ju získal počas rokovania aj ústavnoprávneho výboru, aj výboru pre verejnú správu, kde bol schválený jednomyseľne, že takú širokú podporu nájde naprieč politickým spektrom aj pri hlasovaní o jeho znení ako o celku dnes popoludní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Naozaj len veľmi krátko. Predtým, ako medzi prvým a druhým čítaním by sme diskutovali, či 1. 7. je dostatočný termín alebo nie, dovoľte mi ešte pár aktuálnych čísiel k 5. 12. Tých schránok je síce 270-tisíc, ale tých jednotlivo, jednotlivých štatutárov, ktorí sa môžu do nich prihlasovať, je 211-tisíc, pretože niektorí sú štatutármi v piatich, šiestich, ôsmich firmách, takže 211-tisíc jedinečných štatutárov musíme vedieť vybaviť občianskym preukazom s čipom a s bezpečnostným osobným kódom. Dnes už disponuje eID kartou a s aktivovaným bezpečnostným osobným kódom z týchto podnikateľov 66 122, čo už sa blížime k 31 % a dosahujeme oproti predchádzajúcemu týždňu nárast o ďalších 9 590. Týždeň predtým bol prírastok 8 330, týždeň predtým bol trochu slabší 4-tisíc. Čiže vidno ten trend, tú kulmináciu. Je asi zjavné, že dnes už o tejto svojej povinnosti vie asi každý, kto o tom má vedieť, ale už fyzicky dnes to spraviť nemôžme.
Chcem povedať, pán Krajniak, že ďakujem pekne za tip, ale verte mi, že to bolo jedno z prvých, ktoré som povedal nášmu tímu, že musíme najprv využiť všetky kanály, ktoré máme k dispozícii zdarma, až potom sa vrhnúť na kampaň. A využili sme asi 250 rôznych združení a aliancií, ktoré sme oslovili, aby oslovili svojich členov a požiadali sme finančnú správu, aby každého, kto s ňou komunikuje elektronicky, čo sú všetci platitelia DPH, aby ich informovala o tejto povinnosti takisto. Samozrejme ten list, o ktorom hovoríte, zasielalo ministerstvo vnútra formou direct emailingu. Takže naozaj sme využili všetky tie možné kanály, ale pevne verím, že finančná správa nám helfne aj v tom marci, lebo to je veľmi účelné a tam tá interakcia, dopad môže byť dobrý.
Takže ešte raz opakujem, z tých 211-tisíc dnes 66-tisíc má už technické vybavenie na to, aby sa do schránky dostalo. Samozrejme, ešte až tak veľmi dôležitý pre nás termín nie je, koľko si ju už aktivovalo, pretože dôležité bude, aby po 1. 1. si ju začali otvárať. Dnes ešte, keď nechcú, nemusia, lebo už dnes, keď si ju aktivujú, tak sa automaticky stávajú partnerom na elektronickú komunikáciu.
Ja by som bol nerád, aby sme použili výraz, že obviňujeme podnikateľov. Ja mám od toho najďalej. Ja som len skôr skonštatoval, že dnes máme tieto počty a ten problém tu nastal. Ja samozrejme kedykoľvek priznám a natoľko ma vy už poznáte, že keď je niekde chyba, tak ja ju poviem, aj keď je na našej strane. A je pravda, že je treba upozorňovať a treba vynucovať plnenie zákona v prvom rade od orgánov štátnej správy a tam, kde sa takéto konanie nedeje, tam musíme zasiahnuť. A je pravda, že tie úrady, ak si svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona neplnia, tam musíme zakročiť.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. Ja ďakujem, že ste ocenili náš prístup, keď sme robili novelu predtým. Ja som vám dal aj další sľub, že sa vrátime naspäť aj k jednej podateľni elektronickej. A môžem vám už oznámiť, že už sa píše paragrafové znenie a v januári prídeme do parlamentu s novelou zákona o e-Governmente, kde budeme sa snažiť umožniť platbu kartou na portáli tak, ako je to bežne pri iných službách vo svete, aby bola zavedená opäť povinnosť jednotnej elektronickej podateľne, aby občan nemusel hľadať možnosti kde všade.
Pán kolega, ste tak obranne zareagovali, inak veľmi korektne a správne, ale ste tak povedali, že a tí naši učitelia to už zvládnu. No čo už im iné zostáva? Ako vždy. A kolegyňa pri vás sa tak usmiala, že ako trefne ste to povedali. Ja chcem povedať jednu vec a možno to tak laicky musíme o tej elektronizácii hovoriť. Dnes rozhodnutie o tom, že je dieťa prijaté do školy, sa musí vystaviť. To znamená, ho napíšu, vypíšu hlavičku, údaje, všetko. No a teraz to, čo ste vy povedali, že učitelia to pravdepodobne zvládnu ako vždy, je to, že tak ako to tam napísali, tak by to nejakým jedným úkonom samozrejme v elektronickej podobe podpísali a hneď zaslali vám do vašej elektronickej schránky. To je to, čo teda budú musieť zvládnuť. Dneska musia zvládnuť to, že toto všetko musia spraviť, vypísať a teraz vytlačiť, ísť si kúpiť obálku s doručenkou, zalepiť, obliznúť, všetko spraviť a teraz čakať, či príde doručenka, nepríde doručenka a tak ďalej. Čiže práveže budú musieť toho zvládnuť menej, ako toho musia zvládať teraz.
V čom ale súhlasím, je, že musia zistiť, či má alebo nemá občan aktívnu elektronickú schránku. Aj to bude predmetom našej novely, ktorú by som chcel priniesť a bez ohľadu na to, ako ten termín nakoniec vy, páni poslanci, rozhodnete, aby sme mali pre úrady vždy iba jeden systém fungovania, a to znamená vydávanie rozhodnutí elektronicky. Bez ohľadu na to, či vy máte alebo nemáte, ja vám vaše rozhodnutie pošlem elektronicky do NASES-u a tam sa to rozdvojí. Lebo NASES vie, či máte alebo nemáte elektronickú schránku. Keď nemáte, dôjde k materializácii toho rozhodnutia do fyzickej podoby, príde vám poštou. A potom sa zase tá doručenka elektronicky nahrá do systému a úradník znovu dostane informáciu elektronicky, že vám to bolo doručené. A on sa netrápi, či to prišlo tak alebo onak. A to je to, čo musíme tým občanom vlastne dať k dispozícii, že pokiaľ majú záujem, chuť a takú istotu chodiť na poštu, tak si nezaktivizujú dobrovoľne schránku a bude im to chodiť takto po starom, nazvime to. Ten, kto si zaktivizuje, ale chceme, aby ani škola, ani žiadny úrad, ani sudca nemusel zisťovať, ako má vydať rozhodnutie, ale aby ho vydával vždy elektronicky. A tam už potom štát na jednom mieste si to rozdelí do fyzického sveta a do digitálneho. To by potom ušetrilo to, v čom ja zase s vami súhlasím, že sledovať, či ten rodič má alebo nemá aktívnu schránku. Ale v tom prvom znovu chcem opakovať, nemusí nič tlačiť, len to entrom odťukne na príslušnú schránku. Takže možnože to bude ľahšie.
Takže ešte raz, 31 % z 211-tisíc, 66-tisíc to už má. Počítam, že do Vianoc ešte pod vplyvom kampane mnohí si to dovybavujú. Takže zvážme, či je dôležité alebo potrebné ešte to posúvať na neskôr, ako je 1. 7., ale ešte raz, ak rozhodnete medzi prvým a druhým čítaním, že súhlasíte, aby sa to posunulo na 1. septembra, budem, samozrejme, musieť rešpektovať zákonodarný zbor. Ale myslím si, že tie čísla teraz dávajú optimizmus, že by sme to mohli k 1. 7. zvládnuť. V opačnom prípade sa bojím, že vytvoríme zase, ako vypustíme tlak z tlakového hrnca a zasa si tak všetci vydýchnu a september je pre všetkých ešte veľmi, veľmi ďaleko.
Takže veľmi pekne ďakujem za vaše komentáre a pevne verím, že budete ochotní podporiť novelu zákona aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby som nezdržiaval a nehovoril to isté, čo som hovoril už pri návrhu na skrátené legislatíve konanie, len zopakujem, že uvedeným vládnym návrhom zákona sa navrhuje posunúť a predĺžiť dobu na aktivizáciu elektronických schránok z 1. 1. 2017 na 1. 7. 2017 tak, aby sa vytvoril dostatočný časový priestor pre všetkých, ktorí si ešte svoju zákonnú povinnosť, ktorá je v zákone uvedená - 3,5 roka - nestihli splniť a tým tak vytvoriť pre podnikateľov menej stresujúce obdobie, ako by ich čakalo teraz do nového roka, kedy by si to s najväčšou pravdepodobnosť tak či tak už stihnúť, vybaviť nestihli.
Ďakujem veľmi pekne a chcem poďakovať aj toľkým kolegom poslancom, ktorí sa stotožnili s podporou skráteného legislatívneho konania. Veľmi si to vážim.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Využijem tú minútu. Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili. Len pre informáciu pánovi Viskupičovi, aby potom nepokračoval v nejakej mylnej, mylnej kampani, čítačky k dispozícii sú. Ak niekde fyzicky niektorý deň chýbajú, môže sa to udiať, ale to je otázka na ministerstvo vnútra. Na druhej strane je mylná informácia, že každý má dostať k eID karte čítačku, pán Viskupič. (Reakcia z pléna: Počúvam vás.) Bol vyčlenený len určitý počet čítačiek ešte v rámci projektu zavádzania eID karty, kedy sa malo tým, ktorí si aktivujú zaručený elektronický podpis, aj čítačka vydať. Oficiálne sa nemá dávať ku každému eID preukazu aj čítačka, to je len už dobrá vôľa ministerstva vnútra, že ju každému chce dať. Pretože dnes čítačky sú aj v hociktorej klávesnici, ktorá sa používa, sú v hociktorom notebooku a v iných zariadeniach, čiže mnohí takúto čítačku už aj majú a čítačka stojí asi 9.90 a myslím, že teraz posledne ju obstaralo ministerstvo vnútra za 5 euro za kus. Čiže kombinovať to s čítačkami nie je správne, pretože čítačky je len dobrá vôľa, že občan dostane k eID karte aj čítačku.
A prosím, nemýľme si veci. My sa tu snažíme dostať do nejakej situácie, že štát je povinný robiť reklamnú kampaň, pomaly billboardovú, keď v zákone je nejaká nová povinnosť. Kde ste vy videli nejakú kampaň reklamnú, aby ste mali inzeráty v novinách, v televízii a tak ďalej, keď sa napríklad zavádzala povinná komunikácia platiteľov DPH s finančnou správou, keď sa zaviedol kontrolný výkaz, keď sa povedalo, že deti do určitého veku musia mať od určitého dátumu detskú sedačku na zadnom sedadle? To kde ste videli, aby sa robila reklama, aby štát platil drahú reklamu v novinách, v rozhlase a v televízii? Veď predsa to je len povinnosť splniť si zákon.
Viete, ja nemôžem za to, že naše médiá a hlavné spravodajstvo dajú, že si na Záhorí zlomila krava nohu a krívala, a kým k nej prišli, tak neviem, čo robila, ale nedajú informáciu o tom, že ako sa menia zákony a čo podnikateľov čakajú. A to má suplovať štát potom reklamnou kampaňou? Čiže neskúsme sa dávať do tejto pozície, že ten zlý štát nejaký zákon pred troma rokmi napísal a keď ho ostatní občania neplnia, že má robiť reklamu.
Vychádzame teraz v ústrety podnikateľom, aby to, aby to mohli si splniť a pripomínam len jednu vec, vážení, v tomto parlamente sme trikrát posúvali termín, keď sme chceli občanom umožniť zbaviť sa ich bezcenných cenných papierov, kde im hrozilo, že od januára budú dostávať účet 40 euro len za to, že majú nejaké akcie, ktoré už nemajú žiadnu hodnotu. Aj napriek tomu, že to bolo v zákone, mali dvojročnú lehotu, ja osobne tu ako poslanec som hlasoval asi trikrát po sebe, tri roky po sebe, že sme to predlžovali ešte o rok, ešte o rok, ešte o rok, lebo ani to, kde hrozilo občanom 40-eurové alebo 50-eurové škody, ani to si neprišli do konca roku vybaviť. A tak isto od 1. júla rozprávame o schránkach, o schránka, o schránkach. Tí podnikatelia si to nechali na poslednú chvíľku, vyjdeme im v ústrety, ale ja si myslím, že ak rozhodnete, kolegovia poslanci, že to má byť na dlhšie, ja budem vaše rozhodnutie rešpektovať. Ak poviete, že to má byť k 1. 9., dajme k 1. 9. Ja som myslel, že sa do tá spraviť aj za skôr, ale je logické, že prvé tri mesiace budú mať všetci rozrobené s daňovými priznaniami, s uzávierkami a tak ďalej. Podiskutujme o tej lehote, ale už by sme raz a navždy mali naozaj urobiť rozhodnutie a už potom ďalej nepredlžovať. Nech už potom naozaj sa každý vystaví tomu riziku, ak si nesplní svoju zákonnú povinnosť. Času bolo dosť aj doteraz. Je to tri a pol roka a teraz to budú štyri roky, odkedy sa to prvýkrát objavilo v našich zákonoch.
Takže myslím si, že v tomto robíme dobrú službu, ale, prosím, neobviňujme sa my teraz. Štát zriadil schránky, štát je pripravený a vyhovárať sa teraz, že to je zlyhanie štátu, tu vychádzame v ústrety podnikateľom, lebo o to požiadali. Mohli by sme to aj neurobiť a k 1. 1. ideme podľa zákona. Štát je na to nachystaný. Ale myslím, že štát tu nie je na to, aby stresoval svojich klientov, svojich občanov a svoje firmy a preto som rád, že som počul z vašich úst aj podporné stanoviská a poďme sa o tom v rámci prvého a druhého čítania baviť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás v mene vlády Slovenskej republiky požiadať o odsúhlasenie skráteného legislatívneho konania pri prerokovávaní novely zákona 305/2013 o e-Governmente.
Ako iste viete, tri roky je v uvedenom zákone stanovená povinnosť, kedy k 1. 7. 2016 mali si všetci podnikatelia vybaviť prístup do svojich elektronických schránok, ktoré im štát k uvedenému dátumu aj zriadil. Napriek tomu, že táto skutočnosť je v zákone už tri roky a náš úrad samotnú lehotu predĺžil o ďalšieho pol roka, do 31. 12. 2016, k dnešnému dňu musím skonštatovať, že len niečo viac ako 25 % všetkých štatutárov právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri, si uvedenú povinnosť splnilo. Vzhľadom na to, že sa na nás samotní podnikatelia obrátili a požiadali vládu o predĺženie lehoty ešte o niekoľko mesiacov, požiadal som vládu, aby takéto predĺženie odsúhlasila a som veľmi rád, že vláda sa rozhodla vyhovieť a vyjsť v ústrety podnikateľom a vyhovieť im ešte šesťmesačnou dodatočnou lehotou a vzhľadom na to, že túto lehotu treba zmeniť k 1. 1. 2017, som rád, že vláda sa stotožnila aj s potrebou skráteného legislatívneho konania.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, aby sme nespôsobili škody samotným podnikateľom, ktorým hneď od 1. 1. 2017, ak nezmeníme zákon, môžu do schránok prísť rôzne zásadné dokumenty, ktoré môžu mať vplyv na chod a hospodársku činnosť ich spoločnosti, dovoľujem si vás požiadať, aby ste tak ako vláda, aj vy podporili skrátené legislatívne konanie o tejto novele zákona a vyšli tak v ústrety podnikateľom Slovenskej republiky, ktorí nás oficiálne o predĺženie tejto lehoty žiadajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže som uvádzal tento návrh zákona v prvom čítaní včera, nebudem sa opakovať.
Chcem len skonštatovať, že ide o presun pôsobnosti v oblasti regionálneho rozvoja z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si požiadať o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne.
Nedá mi nevystúpiť na vystúpenie pána poslanca Dostála, pretože opäť predviedol vystúpenie, v ktorom si povedal vlastne to, čo si on chcel povedať, bez ohľadu na to, aby zohľadnil skutočnosť a pravdu, ale pretočil si ju vo svoj prospech a naozaj sa veľmi s malým, s malou časťou dalo s ním súhlasiť.
Hádam s čím by som veľmi súhlasil, s vaším vyjadrením, čo ste vo svojom vystúpení povedali, že regionálny rozvoj je prierezovou prioritou, je prierezovou politikou a mala by byť aj takto riadená. S tým s vami plne súhlasím a s tým korešponduje aj návrh zákona, ktorý som pred malou chvíľkou predložil.
Vymýšľate si tak ako vždy, je to u vás zvykom, pretože tvrdiť, že na Úrade vlády vzniká nejaké ministerstvo, je obyčajný blud. Tí istí úradníci, ktorí sú dnes zodpovední za túto agendu na ministerstve dopravy, sa len presunú na Úrad vlády Slovenskej republiky.
Neviem, či viete, aký veľký je Úrad vlády Slovenskej republiky. Úrad vlády plní toľko úloh, že v početnosti je niekedy možno už aj dnes väčší ako akékoľvek ministerstvo, alebo patrí medzi jedny z najväčších ústredných orgánov štátnej správy na Slovensku. Preto netvrďte tu, že pod pánom premiérom sa tvorí teraz nejaké nové ministerstvo, nejaký nový úrad. Prejdú tam kompetencie a dáva to absolútnu logiku. Sú prierezové politiky štátu, ktoré si vyžadujú centrálnu koordináciu. A ak tvrdíte, že niečo vzniká alebo sa mení a že sa ešte viacej centralizuje, nie je to pravda. Veď aj dnes je tá agenda centralizovaná na ústrednom orgáne štátnej správy, ktorým je ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. A dnes sa len presunie na už existujúci ústredný orgán štátnej správy, ktorým je Úrad vlády. Čiže nič sa nesprísňuje, nič sa viacej necentralizuje.
Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Bagačka. Vaše vystúpenie je presne typické pre človeka, ktorý málokedy opustí Bratislavu, hlavné mesto, ktorý málokedy sa stretáva s ľuďmi, ktorí žijú v jednotlivých kútoch Slovenskej republiky. A na rozdiel od vás tú krajinu mám prejazdenú odhora až nadol.
A rozprávať o tom, ako presunúť regionálny rozvoj na miestnu samosprávu, to je super, ale poznáte, v akom stave je regionálna samospráva? Vy viete, že sú obce a mestá, ktoré si prídu od vás, keď ste na ministerstve školstva, pýtať 2-tisíc euro na opravu deravej strechy? Takáto samospráva môže dnes riadiť regionálny rozvoj v štáte, keď nie je schopná zaplátať si na svojom majetku ani tri metre štvorcové strechy a príde si pýtať od štátu zalepenie takejto diery? Aby päťmiliónová krajina mala 2 980 obcí a miest na Slovensku? Najprv hovorte o tom, ako treba zmodernizovať samosprávu, a potom môžeme presúvať kompetencie.
A prosím, nepoužívajte slová, že vládne výdavky platíme my všetci daňoví poplatníci. My daňoví poplatníci platíme všetky výdavky v tomto štáte, to znamená aj tie, ktoré by sme dali samospráve a ktoré by míňali mestá, obce a primátori, starostovia, aj to sú naše peniaze, nielen tie, čo používa vláda. Takže, prosím, nevytvárajte dojem, že to, čo rozdáva ministerstvo, alebo to, čo riadia svoju politiku, robia z našich daňových peňazí, poplatníkov daňových. A to, čo rozdávajú mestá, tie berú skade tie peniaze? Dostávajú ich darom zo zahraničia? To sú všetko peniaze daňových poplatníkov. Čiže je len o tom, že kto ich míňa a akým spôsobom. Áno? Takže tu by som poprosil tiež, keby ste tu nevytvárali dojem.
A opäť, zákon hovorí o nejakej dotačnej schéme. Asi viete, pretože ste múdry a ovládate úplne všetko v tomto štáte, lebo sa vyjadrujete úplne k všetkému, že dnes v tomto štáte nie je možné poskytovať dotáciu, ak ju nemáte zakotvenú v nejakom zákone. A ak vyplýva z akčných plánov, ktoré boli prijaté, že štát poskytne postihnutým regiónom, konkrétnym mestám a obciam a akčným skupinám konkrétne príspevky na ich vznik, chod a plnenie si úloh, ktoré si samy dohodli v regióne, že budú plniť, tak ich musíme zákonným spôsobom vedieť aj dotačne pokryť. A ak to má od 1. januára robiť Úrad vlády Slovenskej republiky, tak musí mať v kompetenčnom zákone a vo svojich zákonoch aj takúto možnosť, že vôbec môže dať peniaze na vykrytie výdavkov, ktoré sú spojené s akčnými plánmi.
A ešte raz, neurážajte akčné plány! Akčné plány sa robili zdola. Pán splnomocnenec Marcinčin bol len koordinátor, ale akčné plány si tvorili priamo ľudia z tých regiónov a priamo si ich vytvárali.
A, prosím pekne, štát má mať zásadnú úlohu pri regionálnom rozvoji, pretože si uvedomte, že štát musí regulovať a musí sa postarať aj o tie časti Slovenska, ktoré keby samospráva sa aj roztrhala, tak nikdy nemusí dosiahnuť tam nejaký úspech, pretože žije v takej časti územia s takou kvalitou prostredia s takou kvalitou pracovnej sily, pokiaľ tam štát intervenčne nezasiahne, tak by sa takéto regióny nikdy nemohli začať porovnávať ostatným regiónom, ktoré majú to šťastie ako Trnava, Bratislava alebo Žilina, Nitra, kde tá situácia je dnes úplne iná. A tu je povinnosť štátu a vždy to bude povinnosť štátu, aby pomáhal vyrovnávať rozdiely a pomohol dostať aj regióny, ktoré sú dnes zaostalé, na vyššiu úroveň ako dnes.
A ja považujem tento krok za správny, pretože kto iný ako Úrad vlády môže viac vynucovať plnenie akčných plánov naprieč všetkými ministerstvami v tomto štáte ako úrad, ktorý je reprezentovaný premiérom tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky na svojich rokovaniach v najmenej rozvinutých okresoch, na ktorých prijala akčné plány na podporu najmenej rozvinutých okresov, dospela k záveru, že je potrebné z dôvodu efektívneho plnenia úloh vyplývajúcich z týchto akčných plánov zabezpečiť vyššiu mieru koordinácie zo strany ústrednej štátnej správy, ako aj umožniť miestnej štátnej správe zapojiť sa vo väčšej miere do plnenia akčných plánov a využiť tak personálne kapacity okresných úradov, ich koordinačné funkcie a znalosť miestnych pomerov.
Vychádzajúc z týchto zistení, sa navrhuje v predloženom návrhu zákona novelizovať viacero právnych predpisov.
V čl. I vládneho návrhu zákona, ktorým sa navrhuje novelizovať zákon 575, sa navrhuje presunúť kompetenciu v oblasti regionálneho rozvoja z pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky. Keďže odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov je prierezová činnosť, ukazuje sa, že na základe poznatkov z aplikačnej praxe je ako vhodnejšie zveriť koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorého úlohou je okrem iného aj koordinácia prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.
S uvedenou zmenou úzko súvisí aj čl. II, ktorým sa navrhuje novelizovať zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Na základe týchto novelizačných článkov bude o poskytovaní dotácií pre oblasť podpory regionálneho rozvoja od 1. januára 2017 rozhodovať Úrad vlády Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky dokončil aj tie konania, ktoré neboli právoplatne ukončené do 1. januára 2017.
S touto zmenou súvisí aj úprava názvu ministerstva na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
S cieľom umožniť okresným úradom so sídlom v najmenej rozvinutých okresoch intenzívnejšie sa zapojiť do prípravy a realizácie akčných plánov schválených pre najmenej rozvinuté okresy, vláda Slovenskej republiky navrhuje v čl. IV novelizovať zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov a v čl. V novelizovať zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Týmito navrhovanými zmenami sa rozšíri pôsobnosť okresných úradov o oblasť regionálneho rozvoja a ustanovia sa nové kompetencie pre okresný úrad v sídle najmenej rozvinutého okresu. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje rozšíriť počet členov rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu o tajomníka, ktorým bude prednosta okresného úradu.
Cieľom týchto opatrení je zefektívnenie prípravy a realizácia akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy, čím sa urýchli odstraňovanie regionálnych rozdielov v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky navrhuje prerokovať vládny návrh zákona tak, aby nadobudol účinnosť 1. januára 2017 pri rešpektovaní nevyhnutnej dĺžky legislatívneho procesu.
Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu, vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne.