Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

9.2.2017 o 14:08 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 9.2.2017 14:14 - 14:17 hod.

Peter Pellegrini
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vaše želanie a môžem vás uistiť, že sa vláda presne takto, ako ste povedali, bude správať aj naďalej. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2017 14:08 - 14:13 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za Vašu otázku. V prvom rade musím uviesť, že súčasný stav a vývoj príchodu zahraničných investícií na Slovensko nie je iba výsledkom profesionality a snahy štátnych orgánov v rokovaniach s jednotlivými investormi, ale aj výsledkom súčasnej finančnej a hospodárskej politiky štátu.
Nepoviem nič nové, keď pripomeniem, že súčasný vývoj HDP, hospodárskeho rastu a nezamestnanosti v mnohých ukazovateľoch zaznamenáva historické hodnoty, ktoré nielen zvyšujú úroveň našej ekonomiky, ale zároveň vytvárajú obraz Slovenska ako krajiny atraktívnej pre investovanie. Pomerne stabilná úroveň priamych zahraničných investícií, resp. súkromných investícií ako takých nám preto častokrát pomáha kompenzovať aj občasné zníženia objemu verejných investícií, ako sú diaľnice či iné verejnoprospešné stavby. Bilancia posledného roka bez, bola z investičného pohľadu veľmi dobrá, ba dokonca najlepšia za posledných 5 rokov. Len podľa údajov ministerstva hospodárstva sa nám podarilo pritiahnuť takmer 30 projektov v hodnote viac ako 900 mil. eur, ktoré priniesli 7 500 pracovných miest.
Ďalším pozitívnym trendom je príchod investícií s vyššou pridanou hodnotou, akými sú napríklad centrá výskumu a vývoja alebo centrá zdieľaných služieb. Uzavreté investície majú výrazný exportný potenciál a pozitívny je aj nárast investovania na východnom Slovensku a v najviac znevýhodnených okresoch.
Čo sa týka ďalšieho vývoja investícií v roku 2017, budeme aj naďalej pokračovať v práci na príchode nových investícií, najmä s vyššou pridanou hodnotou a do regiónov, ktoré potrebujú viacej pracovných príležitostí. V tomto roku by sme podľa plánu mohli uzavrieť vyše 60 rozpracovaných investičných projektov za cca 1,8 mld. eur, ktoré by mohli Slovensku priniesť približne 25-tisíc nových pracovných miest. Konkretizovať v tejto chvíli nebudem žiadneho z investorov, pretože zdržanlivosť vo verejných vyhláseniach pred finálnou dohodou s investorom sa nám doposiaľ vždy veľmi oplatila. Skutočnosť, že sa Slovensku v posledných rokoch mimoriadne darí v získavaní priamych zahraničných investícií, zároveň kladie vyššie nároky na kvalitu vzdelávacej politiky, ale aj politiky zamestnanosti. Preto nás môže tešiť, že evidujeme už aj investorov, ktorí vyslovene požadujú spoluprácu s odbornými aj vysokými školami. Takáto spolupráca sa prejaví aj na kvalite vysokých škôl, pripravenosti absolventov a, samozrejme, aj v ich možnostiach uplatnenia sa v budúcej kariére.
Vážený pán poslanec, na záver by som rád špeciálne spomenul ešte jeden pozitívny investičný efekt. Nový koncept podpory menej rozvinutých okresov sa ukazuje ako dobrý nástroj na podporu rozvoja slabších regiónov. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predložilo vláde Slovenskej republiky v januári prvé dva návrhy na poskytnutie investičnej pomoci práve v týchto regiónoch a obidva z nich boli schválené. Ministerstvo dnes eviduje asi 24 investícií, ktoré by mohli smerovať do niektorých z najmenej rozvinutých okresov s potenciálom vytvorenia takmer 5,5-tisíc pracovných miest. Očakávame, že nové zámery, ktoré vláda v budúcnosti podporí, ukážu firmám v regiónoch, že v prípade dobrého investičného projektu sa na ministerstvo hospodárstva môžu obrátiť a ich zámer môže byť podporený investičnou pomocou tak, aby sa pomoc firmám vynaložená štátom prejavila aj na kvalite života, v podobe rastu miezd a získavaní podstatne lepších príležitostí na slušne ohodnotenú prácu.
Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 9.2.2017 14:08 - 14:13 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, skôr ako v zastúpení predsedu vlády odpoviem konkrétne na vašu otázku, dovoľte mi krátky pohľad do nedávnej histórie.
Už o týždeň si totiž pripomenieme 26. výročie vzniku neformálneho zoskupenia krajín V4. Novodobá Vyšehradská skupina vznikla 15. februára 1991 na stretnutí maďarského premiéra a prezidentov Česko-slovenskej federatívnej republiky a Poľska v maďarskom Visegráde. Na tejto schôdzke podpísali Deklaráciu o blízkej spolupráci troch stredoeurópskych krajín na ich ceste k európskej integrácii a ekonomickej transformácii. Po rozdelení sa označenie skupiny zmenilo na Vyšehradskú štvorku. Jej založenie predstavuje dôležitú udalosť v novodobej histórii našich národov a krajín, ktorá sa významným podielom pričinila o prekonanie rozdelenia Európy po druhej svetovej vojne. V4, to sú krajiny, ktoré majú za sebou úspešnú transformáciu a do Európskej únie prišli ako sebavedomí členovia. Sme dôslednými zástancami politiky rozširovania Únie a sme presvedčení, že tak ako perspektíva členstva pomohla našim spoločnostiam, tak pomôže aj krajinám západného Balkánu.
Krajiny V4 postupne hovoria aj o témach, ktoré boli kedysi tabu, bezpečnosť, energetika, obrana. V minulosti sme si spoločne pomáhali v integrácii do Európskej únie a NATO a dnes diskutujeme o európskych témach a zisťujeme, kde máme jednotný názor, kde nie, a rešpektujeme to. Napríklad pokiaľ ide o sankciách voči Rusku, hlasujeme rovnako, ale vo vyjadreniach jednotlivých lídrov je cítiť odlišnosti. V4 sa prejavila výrazne aj v súvislosti s migráciou, kde nás niekedy krajiny kritizovali, ale vývoj dáva stále viac za pravdu práve nám.
Vážený pán poslanec, z pohľadu Slovenska ostáva V4 aj v súčasnom období stabilnou a efektívnou regionálnou platformou v strednej Európe. Spoločná história a preferencia pragmatických riešení súčasných problémov predurčujú V4 na ďalšie posilnenie spolupráce. Ako som už spomenul, táto prirodzená záujmová koalícia opakovane preukázala schopnosť artikulovať spoločné postoje k mnohým pálčivým otázkam európskeho a globálneho vývoja. Hlas štyroch je vždy účinnejší pri získavaní podpory partnerov. Sme za posilňovanie spoločného hlasu krajín V4 v Bruseli, čo našim krajinám umožňuje byť rešpektovaným a konštruktívnym partnerom v rámci Európskej únie. Spoločne nachádzame a formulujeme pozície k aktuálnym a mimoriadne komplikovaným otázkam európskeho diania. V období, keď európsky integračný projekt čelí zásadným výzvam budúcej existencie, je potrebné, aby stredná Európa postupovala jednotne a tlmočila koherentné postoje vo vzťahu k svojim partnerom.
V ostatných rokoch prechádzala V4 pomerne plodným obdobím. Každé nasledujúce predsedníctvo dokázalo vniesť novú pridanú hodnotu a posunúť vpred spoločnú agendu, najmä v sektorových oblastiach, napríklad české predsedníctvo - migračná kríza, slovenské predsedníctvo - digitálna agenda, inovačná politika, formát V4+, maďarské predsedníctvo - ekonomická a parlamentná dimenzia a nakoniec poľské predsedníctvo - energetická bezpečnosť a infraštruktúra.
V4 aj v rámci Európskej únie napĺňa všetky predpoklady budovania regionálnej súdržnosti na základe princípu subsidiarity a má legitímne postavenie tak, ako iné etablované zoskupenia. Krajiny V4 sú jedným z ekonomických motorov celej Európskej únie. Koordinovanými postojmi sa nám podarilo nielen presadzovať naše národné záujmy, ale aj prinášať pragmatické a konštruktívne pohľady na mimoriadne vážne výzvy, pred ktorými dnes stojí Európa. Podporujeme rozvoj spolupráce s tretími krajinami. Máme na to k dispozícii osvedčený a flexibilný rozšírený formát V4+. Nie sme zástancami rozširovania formátu V4, keďže takéto návrhy už boli na stole v minulosti. Konsenzus sa však nikdy v tejto otázke nedosiahol. Taktiež považujem za dôležité, aby pokračoval dialóg s tretími krajinami alebo regiónmi vo formáte V4+. Takéto dialógy prispievajú k posilneniu postavenia strednej Európy a jej schopnosti formulovať spoločné pozície na mnohé záležitosti európskeho a globálneho vývoja. V4 je napríklad jediné regionálne zoskupenie v Európe, ktoré pravidelne každý rok organizuje samity s krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva.
Vyšehradská spolupráca má na Slovensku podporu naprieč prakticky celým politickým spektrom a podľa ostatných prieskumov až 63% občanov Slovenska vníma tento typ spolupráce ako užitočný. Aj pri predkladaní návrhov a priorít nášho predsedníctva v Rade EÚ sa ukázalo, že spolupráca v rámci V4 má svoj význam a zohrala pozitívnu úlohu v tomto smere. Spoločné skúsenosti, mentalita a preferencia pragmatických prístupov k riešeniu rôznych otázok medzinárodného významu dávajú dobrý dôvod na pokračovanie vzájomnej výhodnej spolupráce aj do budúcnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 9.2.2017 14:03 - 14:08 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, dámy a páni, pod pokles nezamestnanosti na Slovensku sa podpísal najmä pozitívny hospodársky vývoj v súčinnosti s aktívnymi opatreniami na trhu práce, vďaka čomu sa podarilo ku koncu minulého roka znížiť nezamestnanosť na úroveň 8,78 %, čo je historicky najnižšie číslo.
Je to výsledok, ktorý ma mimoriadne teší, pretože pôvodne bol očakávaný až v roku 2018. Za posledné tri roky klesol počet mladých nezamestnaných o 33 646, čiže o bezmála 50 %. Počet dlhodobo nezamestnaných sa znížil o vyše 76-tisíc, čiže o viac ako 35 %, a tých, ktorí sú bez práce vyše štyri roky, ubudlo z evidencie úradov práce 11 514, čo predstavuje pokles o vyše 15 %. Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že citeľne vzrastá zamestnanosť. Nové pracovné príležitosti vznikajú najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. Celková priemerná zamestnanosť v Slovenskej republike v prvom až treťom štvrťroku 2016 podľa Štatistického úradu medziročne vzrástla o 2,9 %, resp. o 70-tisíc ľudí na 2 485 000 pracujúcich.
Okrem iného je uvedený vývoj výsledkom aj viacerých systémových opatrení. Už v roku 2014 vláda prijala Národnú stratégiu zamestnanosti, ktorá po prvýkrát spojila všetky zainteresované rezorty a sociálnych partnerov, takže prekonala negatívny rezortizmus a potvrdila, že zamestnanosť je prierezovou prioritou vlády. A mnohé zo stanovených úloh sa už dnes plnia. Spomeniem len vytváranie podmienok pre sociálne podnikanie, pri ktorom spolupracuje najmä rezort práce, rezort financií a vládny splnomocnenec pre menej rozvinuté okresy.
Iným príkladom je systém cielených rekvalifikácií, ktorý bol pripravený v spolupráci so sociálnymi partnermi. Sú to práve nominanti konkrétnych firiem, väčšinou personalisti, ktorí vytvorili jednotný popis potrebných zručností, znalostí a vedomostí pre každú profesiu. Takže teraz, keď robíme rekvalifikáciu, ich kvalitu z obsahu a rozsahu môžu kontrolovať priamo zamestnávatelia, čím dosiahneme, že každý, kto takýto kurz absolvuje, bude pripravený presne podľa požiadaviek firiem. Z hľadiska profesií sa zameriavame práve na tie, o ktoré majú zamestnávatelia záujem, takže nezamestnaní sa pripravujú cielene na existujúce voľné pracovné miesta. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyčlenilo zatiaľ 100 mil. eur v tomto programovacom období na cielene zamerané, na cielene zamerané rekvalifikácie, a ak sa ukáže, že je to efektívne riešenie, sme pripravení investovať do správnej kvalifikácie ľudí aj ďalšie prostriedky. Celý súbor konkrétnych opatrení obsahuje aj Akčný plán pre pomoc dlhodobo nezamestnaným, ktorý ministerstvo pripravilo v spolupráci s Európskou komisiou. Viaceré z nich sa už realizujú, napríklad tie, ktoré zväčšujú rozdiel medzi príjmom zo sociálnych dávok a príjmom z práce. Prispeje k tomu aj zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2017 na 435 eur. Ľuďom sa, pochopiteľne, oplatí pracovať, ak dokážu z platu uživiť seba a svoju rodinu. A keďže súčasná vláda nerobila a ani v budúcnosti nebude robiť politiku nízkych miezd, využívame všetky možnosti, ako tlačiť na rast platov.
Toto všetko je pozitívna ponuka pomoci každému, kto je dnes bez práce. A nie je možné akceptovať, aby, ak sa niekto každej ponuke vyhne, zotrvával na úrade práce a žil na úkor spoločnosti, na úkor tých, ktorí prácu neodmietajú a každé ráno vstávajú do roboty. Zároveň nie je možné akceptovať, že niektorí zamestnávatelia zámerne hľadajú spôsoby, aby mohli načierno za pár eur využívať na prácu nezamestnaného bez toho, aby mu ponúkli riadnu pracovnú zmluvu.
A preto, ak sa, pán poslanec, pýtate, aké opatrenia pripravuje vláda, musím k uvedenému výpočtu pridať aj novelu zákona o službách v zamestnanosti, ktorú ste minulý týždeň posunuli do druhého čítania. Novela obsahuje opatrenia, ktoré zasiahnu proti zneužívateľom sociálneho systému, či ide o ľudí, alebo aj o firmy. My si nezakrývame oči pred realitou, preto sme ohlásili, že tento rok bude pre nás rokom tlaku na lepšie pracovné podmienky. Nebudeme viac tolerovať, že máme formálne v niektorých okresoch tisíce nezamestnaných, ale firma, ktorá chce korektne zamestnávať, nevie nikoho ani zohnať. Toto je neakceptovateľný stav a vláda naň reaguje citeľným sprísnením sociálnej politiky a politiky zamestnanosti.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za vašu otázku aj za pozornosť. Skončil som, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 9.2.2017 14:02 - 14:03 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister financií Peter Kažimír, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na zahraničnej pracovnej ceste je aj pán minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorého bude zastupovať minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan.
Pán predseda, som pripravený zodpovedať otázky.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 2.2.2017 14:13 - 14:17 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, dejiny Slovenska zahŕňajú mnohé významné udalosti, ktoré okrem úcty, ktorá im patrí, nesú v sebe aj dôležitý odkaz pre súčasnosť. Medzi takéto udalosti patrí aj Slovenské národné povstanie. Pripomíname si ho, pretože je to prejav našej úcty tým, ktorí sa o konkrétnu dejinnú udalosť zaslúžili, a jeho odkaz je mimoriadne aktuálny aj dnes. Práve toto obdobie by nás malo učiť k pokore a zodpovednosti v prospech spoločnosti, v ktorej by sme mali utvárať lepšie predpoklady pre život a nie ju hystericky štvať do rozporov a anarchie.
Ak sa pozrieme na súčasnosť, musím zdôrazniť, že nikto utečencami nestrašil. Dnes je jasné, že to bola utečenecká kríza z roku 2015 a nie rétorika predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorá zásadne prispela k masovej radikalizácii pravicovo extrémistických síl v celej Európe. To, čo vystrašilo obyvateľstvo, bolo masovo sa šíriaci pocit neistoty. Najprv prišiel šok z toho, ako finančné trhy nechali zaplatiť svoje straty verejnými peniazmi samotných občanov, o chvíľu nato prišiel ďalší šok v podobe nezvládnutej migračnej krízy. Štáty stratili kontrolu nad svojimi hranicami a prestali garantovať vlastným občanom základné právo, ktorým je právo na bezpečnosť. Nakoniec prišiel šok z toho, že teroristický útok sa môže stať na kedysi bezpečných uliciach európskych metropol. Nezvládnutá kontrola vlastných hraníc, strata princípu vlády zákona pre každého ako príčiny extremizácie politiky, to sú okrem iných zdrojov aj závery bratislavského summitu k tejto téme.
V roku 2015; rok 2015 sa nesmie zopakovať aj z iného dôvodu. Brexit nám totiž ukázal, že u modrých golierov sa obava z nárastu lacnej ekonomickej migrácie stala zdrojom ďalšieho strachu a neistoty. Oba dopady extremizácie politiky na občana sme odhadli správne a snažíme sa reagovať systematicky, nie zbytočným moralizovaním týchto tém. Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k európskym demokratickým tradíciám slobody, ľudskej dôstojnosti a tolerancie a v boji proti fašizmu a pravicovému extrémizmu. Zaviazali sme sa použiť všetky právne prostriedky, aby sme nedali extrémizmu šancu a nastavili sme; zastavili sme antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie. Môžem urobiť výpočet všetkých strategických opatrení od roku 2014, ktoré vláda prijala na garanciu bezpečnosti, a tiež, čomu asi nie dobre rozumiete, aj posilnenia sociálnych istôt a hľadania práce v hladových dolinách, na čo doteraz predchádzajúce vlády nereflektovali.
V legislatívnej sfére sme presadili návrh novely Trestného zákona, ktorý sa týka práve úpravy trestných činov extrémizmu. Aby sa litera zákona mohla naplniť, oznámili sme práve včera zriadenie Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá patrí pod Národnú kriminálnu agentúru. Pracovať v nej bude viac ako 100 policajtov.
Treťou cestou je monitorovanie kyberpriestoru. Boj s extrémistickými dezinformáciami je rovnako dôležitý ako boj s extrémizmom. Presadzujeme príklady dobrej praxe zo Spojených štátov a Nemecka na sociálnych sieťach. Zriaďujeme centrá pomoci obetiam násilných činov, nehovoriac o edukačných aktivitách v Policajnom zbore. Ešte raz si dovolím pripomenúť, že za prioritu vlády považujeme sociálnu oblasť, pretože sociálne neistoty vnímame ako dlhodobý zdroj extrémizmu.
Vážený pán poslanec, pýtam sa ale vás, čo konkrétne urobila opozícia v boji proti extrémizmu. Niektorí sa potajme s extrémistami stretávajú, druhí ich verejne podporujú pri voľbách do VÚC a tretí ho iba zneužívajú na propagandu seba a svoj politický boj. Ak sa na niečom opozícia vie zhodnúť, tak je to antipolitika v štýle guerilla marketingu, škandalizácia štandardnej parlamentnej politiky. Nedávno ste na ulici ako štátom platení opoziční politici vykrikovali, že všetko je podvod. Právny štát je na Slovensku podvod, policajti sú podvod, prokuratúra je podvod, skrátka, že všetci klamú. Nepovažujete práve takéto prejavy za zásadné pre otváranie dverí pre rast extrémizmu? Je preto len dobré, že stále platí princíp prezumpcie neviny a že pouličné praktiky na úrovni magickej viery vo vinu bez potreby súdneho dokazovania sú dnes za nami.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 2.2.2017 14:07 - 14:12 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, dámy a páni, v prvom rade musím zdôrazniť, že situácia, ktorú spomínate, je dôsledkom sústavného poklesu nezamestnanosti, ktorý je realitou slovenského pracovného trhu už štyri roky po sebe. Nezamestnanosť nám mierne klesá, a dokonca aj v zimných mesiacoch, čo sa v minulosti nestávalo, lebo chýbali pracovné miesta v tradičných sezónnych odvetviach ako poľnohospodárstvo či stavebníctvo. A tak bola miera evidovanej nezamestnanosti v decembri minulého roku na úrovni 8,76 %, čo v porovnaní s decembrom roku 2015 znamená pokles o 1,87 percenta. Ako však spomínate, naďalej pretrvávajú regionálne rozdiely, takže miera evidovanej nezamestnanosti bola v decembri 2016 napríklad v Prešovskom kraji 13,91 %, pričom najvyššia miera nezamestnanosti bola evidovaná v okrese Kežmarok, a to až 20,53 percenta.
Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že citeľne vzrastá zamestnanosť. Nové pracovné príležitosti vznikali najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. Celková priemerná zamestnanosť v Slovenskej republike v I. až III. štvrťroku 2016 podľa údajov štatistického úradu v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 medziročne vzrástla o 2,9 %, resp. o 70,8-tisíca osôb na celkových 2 milióny 485-tisíc osôb. Pozitívom tohto stavu je, že vytvára tlak na zvyšovanie miezd zodpovedajúcemu zvyšovaniu produktivity práce a taktiež sa posilňuje postavenie zamestnanca smerom k zlepšeniu pracovných podmienok na pracovisku, čo je aj cieľom našej vlády.
Negatívom je, že poukazuje na dva vážne štrukturálne problémy nášho hospodárstva: nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce a nepripravenosť veľkého počtu nezamestnaných nastúpiť do práce. V minulom roku – najmä počas výjazdových zasadaní vlády – sme sa presvedčili, že aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti majú zamestnávatelia problém nájsť zamestnancov, dokonca aj na relatívne nízko kvalifikované pozície. Jednou z príčin je niekedy nemotivujúci rozdiel medzi čistým príjmom z práce a príjmom zo sociálnych dávok. Práve preto sme aj pre rok 2017 zvýšili minimálnu mzdu na 435 eur.
Táto vláda nikdy nerobila ani v budúcnosti nebude robiť politiku nízkych miezd a, naopak, bude využívať všetky možnosti, ako tlačiť na ich rast. S tým súvisia aj práve navrhované zmeny o hmotnej núdzi, ktorými zachovávame u dlhodobo nezamestnaných vyššiu úroveň sociálnej podpory počas prvých 12 mesiacov po nástupe do zamestnania. Takto rozdiel medzi čistým príjmom z práce a zo sociálnych dávok... (Zmĺknutie rečníka pre ruch v sále, vstup predsedajúceho.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
... bude predstavovať minimálne 200 eur za istých okolností a 400 eur, čo je už dosť silná motivácia pracovať.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň rozbieha systém cielených rekvalifikácií, ktorý bol pripravený v spolupráci so zamestnávateľmi, aby nezamestnaní získali presne tie zručnosti a znalosti, ktoré požadujú. Z hľadiska profesií sa zameriame práve na tie, o ktoré majú zamestnávatelia záujem, takže nezamestnaní sa budú pripravovať cielene na existujúce voľné pracovné miesta. Stretávame sa s tým, že dlhodobo nezamestnaní už úplne stratili pracovné návyky. Predovšetkým prostredníctvom sociálneho podnikania im ich vrátime a aj takto ponúkneme zamestnávateľom vhodných zamestnancov pripravených nastúpiť do práce.
V neposlednom rade v marci štartuje nový systém tzv. osobného bankrotu, ktorý umožní zadlženým ľuďom jednoducho a v primeranej miere zbaviť sa dlhov, aby ich od práce neodrádzalo to, čo zarobia, že im okamžite zoberú exekútori.
Vyriešiť nedostatok pracovných síl by mohla aj novela zákona o službách zamestnanosti, od ktorej si vláda sľubuje najmä zvýšenie motivácie pracovať. Pripravovaná novela by mala výrazne odlíšiť tých, ktorí si chcú nájsť prácu, od tých, ktorí len špekulujú. Potvrdzuje sa a platí, že nás musí dnes zaujímať podstatne viac zamestnaný človek, v akých podmienkach pracuje a akú mzdu dostáva. Zároveň však opätovne zdôrazňujeme, že podporu vlády dostanú len tí zamestnaní, ktorí chcú skutočne pracovať, no nemajú na to možnosť.
Pozitívny prínos očakávame aj od aplikácie už schváleného zákona č. 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave v praxi. Uvedený zákon zavádza možnosť prípravy žiakov v systéme duálneho vzdelávania, ktorý zamestnávateľom umožňuje prípravu žiaka presne, konkrétne na povolanie alebo pracovnú pozíciu podľa ich potrieb a požiadaviek.
Novou úlohou pre vládu bude aj zabezpečenie nových nájomných bytov. Máme záujem urýchliť výstavbu nájomných bytov najmä v oblastiach, kde prichádzajú noví investori, aby to bol ďalší nástroj pre mobilizáciu ľudí, aby išli pracovať. Za dôležitý považujeme aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní. Týka sa hlavne mladých ľudí a aj tento nástroj možno hodnotiť veľmi pozitívne.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 2.2.2017 14:03 - 14:07 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala znižovať administratívnu záťaž a podporiť podnikateľské prostredie vo finančnej oblasti. Znižujeme jednotnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 %, čím odľahčíme podnikateľský sektor podľa odhadov o 130 miliónov eur ročne, o ktoré budú štátne príjmy nižšie a tieto peniaze zostanú u podnikateľov.
Od 1. januára 2017 výrazné finančné odľahčenie pocítia aj živnostníci, na ktorých sa pýtate, ktorých paušálne výdavky zvyšujeme z úrovni 40 na 60 % príjmov a ich maximálny strop vzrastá z doterajších 5 040 eur na 20-tisíc eur. To značí, že o polovicu zvyšujeme paušálne výdavky a bezmála štvornásobne zvyšujeme ich maximálny strop. V súčte podľa odhadov pôjde o sumu 40 miliónov eur ročne, ktoré ostanú u živnostníkov. Preto sa z pohľadu platenia daní stáva aj živnosť atraktívnejšou.
Súčasne platí, že od roku 2018 budú zrušené daňové licencie, tak ako to vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení sľúbila. Zmena platby vo februári sa však týka len tých živnostníkov, ktorí platia minimálne odvody. Všetci ostatní s vyšším vymeriavacím základom platia rovnakú sumu ako v minulom roku a povinnosť zmeniť výšku odvodov na vyššie alebo nižšie im prvýkrát vyplynie v auguste, kedy budú platiť podľa aktuálneho daňového priznania za rok 2016.
Čo sa týka odvodov do Sociálnej poisťovne, tu žiadne minimálne poistné pre začínajúcich podnikateľov neexistuje až do momentu, keď Sociálna poisťovňa na základe daňového priznania nezistí povinnosť poistenia a podľa skutočného vymeriavacieho základu nevyrubí poistné. Je však možné sa poistiť v Sociálnej poisťovni aj dobrovoľne. Tu je potrebné počítať s vyššou sumou, ako platia živnostníci s minimálnym vymeriavacím základom, pretože platba je zvýšená o 2 % do poistenia v nezamestnanosti a dobrovoľne poistený tak platí poplatok na úrovni 155,18 eur. Nemalú pozornosť vláda Slovenskej republiky v uplynulom období venovala aj vytváraniu preventívnych opatrení na zamedzenie druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá bola v minulosti prenášaná na menších podnikateľov a živnostníkov. V tomto smere novela daňového zákona umožnila najmä živnostníkom výber režimu platieb dane z pridanej hodnoty, ktoré už nebudú musieť pri obrate do 100-tisíc eur odvádzať pri vystavení faktúr, ale až následne po tom, ako sú im platby uhradené, pričom špeciálny záujem sme venovali stavebnému sektoru.
Trvalým cieľom vlády Slovenskej republiky je, ako som už spomenul, záujem znižovať administratívnu záťaž podnikateľov, čo sme zahrnuli aj do nášho programového vyhlásenia. V tomto smere by som uviedol jeden podstatný príklad za všetky, ktorým je inštitút pracovnej zdravotnej služby. Spoločne so zástupcami podnikateľov sme dospeli ku konsenzu, ktorý celú pracovnú zdravotnú službu zásadne zjednodušuje a taktiež – a to by som chcel zdôrazniť – znižuje náklady najmä malým a stredným podnikateľom. Podľa očakávanej pripravovanej novely zákona tak podnikatelia nebudú musieť zdravotné riziko vyhodnocovať raz ročne, ale iba jedenkrát pri vzniku pracovného pomeru, resp. pri podstatných zmenách pracovného zaradenia. Pokiaľ ide o blízku budúcnosť, pre uľahčenie podnikania a odbúranie byrokracie pripravujeme stratégiu lepšej regulácie RIA 2020. Bude obsahovať plán kontinuálneho odbúravania regulačných prekážok pre podnikanie. RIA 2020 by mala byť vypracovaná do konca tohto roku.
V roku 2016 sa nám na základe novelizovanej jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov podarilo skvalitniť tvorbu legislatívy, zvýšiť transparentnosť a intenzívnejšie zapojiť podnikateľov do tvorby regulácií. OECD zaradilo náš systém zapájania verejnosti vrátane podnikateľov do tvorby legislatívy medzi najlepšie príklady krajín OECD. Zriadili sme stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Zaviedli sme inštitút konzultácie s podnikateľskými subjektmi, test vplyvov na malé a stredné podniky a začlenili sme analytické posúdenie vybraných vplyvov aj do prípravy riadneho predbežného stanoviska k návrhom európskej legislatívy.
Vážený pán poslanec, na záver mi ešte raz dovoľte zhrnúť okrem tých opatrení, ktoré som spomenul, aj niektoré ďalšie. Opakujem, daň z príjmu právnických osôb klesla od 1. januára z 22 na 21 %, rezort hospodárstva postupne znižuje regulatórnu záťaž podnikateľov. Inovatívnym firmám, tzv. startupom, sa odpúšťa platenie daňových licencií. Ostatné firmy ich prestanú platiť od roku 2018. Startupy dostávajú peniaze na mentoring a výdavky spojené s ich vzdelávaním. Začínajúci podnikatelia môžu zakladať aj tzv. jednoeurové spoločnosti. Firmy podporujúce vedu a výskum majú daňové úľavy. Živnostníci si môžu uplatniť vyššie paušálne výdavky.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 2.2.2017 14:01 - 14:01 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len upresniť, že pán predseda vlády sa z hodiny otázok ospravedlnil z dôvodu svojej účasti na summite Európskej únie vo Vallette, ktorý sa začína dnes a bude trvať až do zajtra.
Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný minister hospodárstva Peter Žiga, pracovná cesta. Zastupujem ho ja osobne. Neprítomná pani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Zastupuje ju pán minister životného prostredia László Sólymos. A neprítomný je aj pán minister obrany Peter Gajdoš, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, ale nie sú naňho položené otázky.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky položené pánovi predsedovi vlády.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.12.2016 10:43 - 10:50 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Chcel by som sa vyjadriť k pár bodom z rozpravy, aj keď teda zastupujem pána ministra a nie je tu priamo on, ale mal som tú česť byť pri zostavovaní skoro troch rozpočtov Slovenskej republiky, a preto mi verte, že viem, ako sa tvorí rozpočet a aj to, ako sa tvorí ťažko, zložite a náročne a aký to je naozaj veľmi komplikovaný proces, dať síce na pár strán čísla, ktoré ale zahŕňajú naozaj enormné množstvo subjektov verejnej správy.
Chcem povedať, že mnohí ste tu citovali materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To je úplne v poriadku, a dokonca častokrát uľahčuje aj tým, ktorí chcú niečo povedať k rozpočtu, tú prácu, pretože tam načítajú mnoho, mnoho materiálov a odhadov. Tu by som len chcel povedať, že – hovorili ste niektorí o prognózach, skúste si porovnať dozadu dva-tri roky reálny stav s prognózami napr. Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako sa zvykne trafiť do prognóz. A uznáte sami, že sa nie vždy dobre trafí potom do reálneho výsledku. A neviem, či práve rada zo všetkých subjektov, ktoré niečo prognózujú, nemá tú odchýlku najväčšiu od potom reálneho, skutočného stavu. Ak si to dobre pamätám, pán minister už takú štatistiku zverejňoval, čiže aj opatrne s tými odhadmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by som narábal, pretože vždy nakoniec tá skutočnosť je to jediné, čo je čierne na bielom papieri.
Nemôžem, samozrejme, kritizovať názor opozície, ktorá má svojský pohľad na to, ako sa hospodári v krajine. Som veľmi rád, že správa obsahuje jasné fakty, ktoré hovoria o vysokom hospodárskom raste, ktoré hovoria o znižovaní dlhu. Keď sa dotkneme dlhu, ja by som rád povedal aj iné číslo, pretože, samozrejme, že môžete hovoriť, že sa percentuálne znižuje dlh, ale tak sa porovnávame s inými krajinami, a ten dlh klesá z 54,7 % na 52,5 percenta.
Ale chcem povedať aj iný ukazovateľ a to, že sa nám oproti roku 2014 v roku 2015 zvýšili likvidné finančné aktíva, to znamená reálny keš, hotovosť, ktorú máme na konci roka na účtoch, z 2,8 mld. na 3,3 mld. euro. To znamená, ak by sme túto hotovosť odpočítali od hrubého domáceho dlhu, tak čistý dlh verejnej správy za rok 2015 oproti roku ´14 vzrástol ani nie o, ak dobre pozerám, o 100 mil. eur. To znamená, treba brať do úvahy aj to, koľko máme v špajzi usporené a koľko hotovosti k dispozícii máme, pretože túto hotovosť, keby sme použili, okamžite môžeme znížiť náš dlh.
Ak hovoríte, či náš dlh je vysoký alebo je nízky, chvalabohu, máme trend, že sa znižuje. Môžme sa porovnávať s Rumunskom, nech sa páči. Ale ja rád porovnávam a respektíve mnohí z vás porovnávate úroveň životnej úrovne a žitia v rámci európskych krajín a tam asi nikto z vás nechce nám klásť za príklad Rumunsko. Ale tu skôr všetci používajú napr. Rakúsko, ktoré je už dlhodobo hodnotené asi ako piata najlepšia krajina na život na svete. Piata najlepšia krajina na život na svete, a tu pozrime sa na to, v Rakúsku dlh, paradoxne, rastie. Kým v roku ´13 dosahoval 81,3 % HDP, v roku 2015 až 85,5 % HDP. Čiže to Rakúsko, kde sa tak dobre žije a kde je taká vysoká úroveň na žitie, sa dokonca zadlžuje. Ale asi vie prečo, pretože asi investuje do tej kvality a investuje do infraštruktúry a tak ďalej.
Som veľmi vďačný za graf pána ministra bývalého Jurzycu a teraz ale naozaj, pretože ukázal ten graf o školstve. A tu by som bol rád, keby si ho všetci kolegovia bez ohľadu na to, či v opozícii, alebo v koalícii, naozaj pozreli a zapamätali. Kde jasne ukázal, že Slovensko patrí medzi tých, kde najväčším tempom rástli výdavky na školstvo, a na druhej strane patríme ku krajinám a výsledky tohto týždňa nám ukazujú, kde nám ide kvalita. Preto opatrne, prosím, sa stavať na čelo tých, ktorí protestujú a prídu pýtať len peniaze, skúsme už začať s nimi viesť diskusiu. Čo za tie peniaze dostávame? Ako je možné, že rastú platy? Ako je možné, že rastie investícia a, prepáčte mi za výraz, ale z nadpisu článku by sme mohli prečítať, Slovensko hlúpne. Tak niekde je inde chyba a budeme sa musieť pozrieť na to, čo za tie peniaze aj samotní učitelia odovzdávajú a čo tým žiakom a akú kvalitu aj oni na sebe ako pracujú a tak ďalej.
Neobstojí argument, že niekto v štáte, kto pracuje pre štát, si môže povedať, ak nedostanem 1 400, tak budem robiť len na 80 percent. To by mohol povedať aj policajt za 900 euro. To by mohla povedať aj pracovníčka na úrade sociálnych vecí, ktorá má 450, že povie, pokiaľ mi nedáte 800, urobím len polovicu svojej práce. Pardon (rečníkovi zazvonil telefón), ospravedlňujem sa.
Takže veľmi som vďačný za ten graf a myslím si, že by sme s ním mali narábať čoraz častejšie, a som veľmi rád, že tu sedia aj pedagógovia, ktorí sú poslancami, a dúfam, že zoberú si do úvahy aj tieto veci.
Čistý, čisté alebo teda naše čisté bohatstvo, áno, mnohí o ňom hovorili, chcem povedať, je to vysoko sofistikovaná a zložitá vec ho vyčísliť. Ja vidím na základe porovnania týchto súhrnných správ, že sa postupne rozširuje obsah toho, čo sa všetko do čistého bohatstva štátu zahŕňa, pretože sú to niektoré veci, ktoré sa veľmi ťažko ohodnocujú, naozaj, životné prostredie, naše nerastné bohatstvo, chránené parky a niečia jedinečnosť, ktorú ten štát má, ale vidím, že ministerstvo financií postupne metodiku upravuje a snaží sa do čistého bohatstva zahrnúť čo najviac, najviac vecí.
Takže naozaj na záver musím skonštatovať jednu vec. Rok 2015 pre Slovensko dopadol tak, ako je uvedené v súhrnnej výročnej správe, radí nás to medzi tie lepšie hospodáriace krajiny. A prosím na záver ešte raz, neskĺznime v debatách o tom, že to, čo je všetko pozitívne v tejto krajine, že sa deje samo a bez toho, aby sa o to niekto pričinil, a všetko, čo nejakým spôsobom ide horšie, tak za to je zodpovedná vláda a tí, ktorí vládnu. Verte, že aj k tomu dobrému nejakým spôsobom, keď už nie na 100 % podľa vášho názoru, ale aspoň trochu prispieva aj vláda, ktorá vytvára to prostredie, ako sa v štáte bude fungovať. Pevne verím, že budeme takúto súročnú správu a ešte optimistickejšie môcť vyhodnotiť v roku 2017 za rok 2016, a pevne verím, že dosiahneme aj ciele, ktoré sme si stanovili na rok 2017, a potvrdíme našu pozíciu premianta piatich krajín v Európskej únii v rámci pripravovaného rozpočtu na rok 2017, ktorý začneme realizovať až budúci rok a ak okolnosti a Pán Boh dá, tak sa naplnia čísla, ktoré sú v ňom dané.
Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí konštruktívne vystúpili, a želajme si, aby sa krajine darilo ešte lepšie, ako sa jej darilo v roku 2015.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis