Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, kolegyne, kolegovia, hneď na začiatku je potrebné povedať, že otázka uvoľňovania dlhovej brzdy je otázkou odbornou, ale politickou zároveň. Odbornou po stránke jej základnej konštrukcie a zdôvodnenia a politickou v otázke jej podpory a schvaľovania. Hneď od začiatku musím povedať, že túto otázku naša vláda vníma predovšetkým v odbornej rovine.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol na Slovensku prijímaný v čase, keď sa slovenská ekonomika a hospodárstvo zmietali v dôsledkoch globálnej finančnej krízy, prirodzene, s jej dopadmi na investičné obmedzovanie vo firmách sprevádzané nižšou mierou investícií, šetrením domácností, neistotou na akciových trhoch a z toho automaticky vyplývajúcich dôsledkov pre rozpočtovú politiku Slovenska vo forme zníženia príjmov štátneho rozpočtu.
Zároveň je potrebné mať na pamäti, že sa tak dialo v časoch vysokej globálnej a európskej neistoty sprevádzanej aj gréckou krízou, ktorá sa dokonca na Slovensku pričinila o vyslovenie nedôvery voči vtedajšej vláde Ivety Radičovej. V takejto politickej a ekonomickej situácii bolo cieľom podporiť a sprehľadniť celý proces konsolidácie a ozdravenia verejných financií a zabezpečiť ich budúcu stabilitu. Tento cieľ bol aj jedným z hlavných dôvodov, prečo sa na schválenie kompromisného znenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v minulosti zhodol takmer celý parlament. Opakujem, skutočne kompromisného znenia.
Samotná dlhová brzda, resp. ústavné ohraničenie maximálnej výšky verejného dlhu podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, predstavuje významný legislatívny nástroj, ktorého cieľom je podporiť a sprehľadniť celý proces konsolidácie a ozdravenia verejných financií a zabezpečiť ich budúcu stabilitu. Nakoľko bol vládny program tvorený vo výrazne zmenenej ekonomickej situácii, zakotvil úlohy aj vo vzťahu k možnej zmene dlhovej brzdy, citujem: „S cieľom nájsť ústavnú väčšinu vláda bude iniciovať širokú odbornú a politickú diskusiu o reforme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti na základe doterajších skúseností s jeho praktickým uplatňovaním. Cieľom bude najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícii pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska.“
Diskusia by sa tiež mala zamerať na neutralizáciu vplyvu metodologických zmien na výšku dlhu. Asi niet liberálneho ani ľavicového ekonóma vo svete, ktorý by dnes popieral vzťah medzi istou mierou zadlženosti štátu a hospodárskym rastom. Preto základným argumentom našej vlády vo vzťahu k uvoľňovaniu dlhovej brzdy je súčasné mimoriadne dynamické napredovanie slovenskej ekonomiky a hospodárstva, ktoré by podľa nášho názoru umožnilo otvorenie dlhového rámca v prospech vymedzených oblastí verejných investícií, ktoré by skokovo Slovenskú republiku posunuli ďalej po stránke dobudovania verejnej infraštruktúry, a to najmä cestnej siete, a zároveň mu umožnili byť aj naďalej kredibilným partnerom vo vzťahu k predchádzajúcim súkromným investíciám, prichádzajúcim súkromným investíciám.
Minister financií bol preto v zmysle našich argumentov poverený počas súčasného volebného obdobia vypracovať novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a presne k tomu smeruje aj vaša otázka. Dobudovanie dopravnej infraštruktúry minimálne na úrovni diaľnic a rýchlostných ciest určite patrí k jedným z nástrojov podporujúcich zmierňovanie regionálnych rozdielov, ako aj rast životnej úrovne občanov v daných regiónoch. No nemožno opomenúť, že jedným z hlavných ekonomických problémov, ktorý dnes trápi Slovensko, je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V regiónoch, kde dnes nemáme diaľnice, sú koncentrovaní dlhodobo nezamestnaní s nízkou úrovňou vzdelania, ktorí po rokoch v evidencii nezamestnanosti stratili pracovné návyky. Preto je nevyhnutné mať na pamäti, že diaľnice nie sú postačujúcim receptom na hospodársky zázrak pre tieto regióny a musíme uvažovať aj o investíciách v iných oblastiach, ktoré štát môže svojimi politikami podporiť.
Zároveň nesmieme zabúdať, že Slovensko má dnes výborné ekonomické výsledky, ale aj zodpovednú rozpočtovú politiku a zlepšujúcu sa dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorú oceňujú investori a medzinárodné inštitúcie. Kredibilný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tomuto pozitívnemu imidžu krajiny výrazne pomáha. Sme vnímaní ako partner z jadra eurozóny, kde sme sa ocitli s krajinami, ktoré majú oveľa vyššiu ekonomickú výkonnosť ako Slovensko. Takúto výsostnú pozíciu nemajú všetky krajiny východnej a strednej Európy. Preto okrem vytvorenia priestoru pre financovanie strategických investícií musí byť pre nás všetkých priorita udržať si naše súčasné pozitívne nastavenia a postavenie v eurozóne, avšak ruka v ruke s budúcim vyrovnaným sociálno-ekonomickým rozvojom a modernizáciou Slovenska, ktorá by nemala byť predmetom politického súboja, ale odbornej debaty aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v nadväznosti na vašu otázku, ktorá sa týka súčasných prejavov extrémizmu a neonacizmu na Slovensku, by som chcel predovšetkým uviesť a pripomenúť, že pán premiér aj včera na 28. sneme Združenia miest a obcí Slovenska vyzval primátorov a starostov, aby netolerovali vo svojom okolí prejavy fašizmu. Podľa jeho slov je potrebné tieto prejavy zastaviť, kým je čas, a toto musí byť jedna zo základných výziev pre celú našu krajinu, ak si dovolím zopakovať slová pána predsedu vlády.
Je naozaj smutné, že myšlienky neonacizmu a extrémizmu sa objavujú v krajine, ktorá pred siedmimi desaťročiami priamo zažila hrôzy vojny, ktorú rozdúchala fašistická ideológia. A práve absencia osobnej skúsenosti a povrchné znalosti, či dokonca nezáujem o históriu sú predpokladom rôznych výkladov minulosti, ktoré sa objavujú aj u nás. Aj preto sa stretávame s extrémnymi prípadmi neonacizmu a rasovej nenávisti v súčasnosti.
Negatívnu úlohu pritom zohráva aj internet. Extrémizmus a jeho prejavy majú na sociálnych sieťach čoraz radikálnejšiu podobu, nechýbajú rasistické príspevky podnecujúce k násiliu, dokonca ani vyhrážky na fyzickú likvidáciu. Klamlivou propagandou a dezinformáciami sa určité skupiny ľudí snažia rozvrátiť spoločnosť, vniesť do nej chaos alebo aj ovplyvniť voľby a formovanie politickej moci v jednotlivých štátoch. Takéto hrozby si nemožno nevšímať, ale ostro sa proti nim postaviť. Ako povedal predseda vlády: „Dobré slovo nestačí, potrebné sú aj represie.“
Na Slovensku žije už tretia generácia, ktorá nezažila vojnu. Mier u nás sa stal na desaťročia realitou, ktorú prijímame ako úplnú samozrejmosť. Práve história nás učí, aby sme neopakovali chyby z minulosti, odovzdáva prežitú skúsenosť ďalším generáciám a poslaním pokroku a humanity, hovorí sa tomu formovanie historickej pamäte národa. V tomto duchu poznania nemôžeme byť ľahostajní a tolerantní k akýmkoľvek prejavom fašizmu nielen na tej najnižšej úrovni, ale je naozaj smutné, že aj na tej najvyššej, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, kde chráni poslancov výroková imunita.
Nikto na Slovensku azda nečakal, že sa vrátime k niečomu, čo tu už raz bolo, že po uliciach budú chodiť holohlaví muži a zdraviť sa „Na stráž!“, že stále častejšie sa aj na rôznych verejných podujatiach budeme stretávať so spochybňovaním výsledkov 2. svetovej vojny, holokaustu, s velebením štátu a ľudí, ktorí vyznamenávali fašistov za vraždenie obyvateľov slovenských miest a obcí. To nemá nič spoločné s demokratickým štátom a s ochranou ľudských práv a slobôd.
Z hľadiska legislatívy sa na Slovensku problematike extrémizmu dnes venuje Špecializovaný trestný súd, ako aj Špeciálna prokuratúra. Navyše, ako iste viete, pán poslanec, 1. februára tohto roku vznikla Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá patrí pod Národnú kriminálnu agentúru. Vyše 100 príslušníkov polície špeciálne vyškolených sa už začína zaoberať trestnými činmi terorizmu a extrémizmu a trestnými činmi súvisiacimi s ich financovaním. Zároveň je ich úlohou odhaľovať takéto prejavy na internete. Verím, že v krátkom čase bude vidieť aj výsledky ich práce, keďže zväčša ide o policajtov, ktorí majú patričné vzdelanie, ako aj vedomosti v tejto oblasti.
V Českej republike, kde už táto špeciálna jednotka funguje, dokážu jej príslušníci vo väčšine prípadov odhaliť manipuláciu s informáciami, ktoré vedú k extrémizmu. Bude potrebné čoraz viac spájať naše sily na ochranu spoločných hodnôt, ktoré v Európskej únii zdieľame, posilniť spoluprácu bezpečnostných zložiek členských krajín Únie. To možno považovať za jednu z priorít súčasnej vládnej koalície.
A ako bude štát pristupovať k žiadateľom o zbrojné povolenie, ktoré v minulosti pôsobili v zakázaných neofašistických hnutiach? Podľa súčasnej právnej legislatívy môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na zamedzenie takýchto prípadov využívať inštitút odňatia zbrojného preukazu podľa zákona o strelných zbraniach a strelive. Pri preverovaní podmienky spoľahlivosti môže útvar Policajného zboru zamietnuť vydanie zbrojného preukazu žiadateľovi alebo jeho držiteľovi odňať zbrojný preukaz, ak nie je záruka, že zbraň nezneužije.
Záverom by som chcel zdôrazniť, že 8. máj 1945 nadobro skoncoval s časmi, keď fašizmus vstupoval do európskej politiky. Vojenskou silou spojencov bola definitívne porazená ideológia, ktorá sa snažila o ovládnutie sveta a nehanebne určovala, kto je nadčlovek a kto je podradnou rasou, ale i to, kto nemá právo na život. Aj preto sa dnes staviame výrazne na odpor každej ideológii, v duchu ktorej sa jej predstavitelia neštítia ničiť všetko, k čomu pociťujú nenávisť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je dnes minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Peter Plavčan, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste, zastupuje ho minister dopravy a výstavby pán minister Érsek. Podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú v rámci jej neprítomnosti nezastupuje nik, nakoľko nie sú na ňu otázky. Neprítomný je aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý má neodkladné pracovné povinnosti, ale nie sú naňho žiadne otázky. Minister hospodárstva Peter Žiga takisto neprítomný, ale bez otázok na dnešnej hodine otázok. A pani ministerka pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Gabriela Matečná, ako aj pán minister obrany Gajdoš, pretože nie sú na nich žiadne otázky a majú svoje pracovné povinnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, chcem povedať, že samozrejme zaoberám sa, vnímajte to skôr krokovo. Momentálne sa chcem venovať zlepšeniu postavenia štátu v rámci zmluvných vzťahov, aby sme mali garanciu, že máme veci pevne pod kontrolou a môžeme kedykoľvek reagovať v prípade potreby a nemuseli si na to pýtať povolenie dotyčnej firmy, či nám to dovolí alebo nie. A potom máme relatívne dostatok času na to, aby sme diskutovali naozaj odborne ako ďalej s bodka sk, pretože áno, je to vlastníctvo štátu, je to naše jedinečné, ktoré nemôže nikomu inému patriť len štátu. Tak chcem vás uistiť, že sa vážne zaoberáme aj požiadavkami, ktoré sú v tej takzvanej digitálnej petícii, ktorá dnes beží. A musím povedať, že z tých ôsmich alebo, ak sa mýlim, šiestich požiadaviek, minimálne 80 % už dnes môžem povedať, že už sa buď plnia, alebo sú krátko pred naplnením. Takže myslím si, že tá iniciatíva je správna. Ja sa konštruktívnej diskusii nikdy nebránim a poďme urobiť z toho čo najúspešnejší príbeh. Ale naozaj berme do úvahy všetky argumenty, všetky pre a proti a urobme to v kľude. Lebo ak to máme spraviť, tak to spravme zas na veľmi dlhé obdobie. Ale v tomto vám garantujem, že budem vždy hájiť záujmy Slovenskej republiky a nie záujmy súkromného sektora.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda. Ešte pred tým, ako začnem odpovedať, mi dovoľte vás aj pani poslankyne a poslancov poprosiť, či by sme mohli pozdraviť návštevu na balkóne. Sú tu deti zo Základnej školy Spojová z Banskej Bystrice, z mesta, z ktorého ja pochádzam (potlesk). Chcem im pekne poďakovať, že k nám prišli. O to viac, že prišli v krásnych slovenských krojoch, a myslím, že tak trošku prispejú k tomu, aby sme počas tohto ťažkého rokovania aj trochu pookriali.
Pán poslanec, k vašej otázke. Ešte pred tým, ako ste mi takúto otázku položili, chcem vás uistiť, že sa problematikou domény.sk zaoberám už dlhšie a verejne sa k tomu aj hlásim. Dnes v tento moment nevidím dôvod, aby sme rokovali veľmi intenzívne, kde a ako presunúť spravovanie domény.sk. Momentálne predo mnou stojí ako priorita úloha pozrieť sa na podmienky, za akých je táto doména spravovaná, hľadať možnosti ako zlepšiť postavenie internetovej komunity, ale aj samotného štátu v tomto procese a vytvoriť tak potom prostredie na to, aby sme v kľude pri zabezpečení dobrého poskytovania služieb mohli diskutovať, či zmeníme alebo nezmeníme terajší spôsob spravovania našej domény. Chcem povedať, že momentálne je na Slovensku aktívnych asi 350-tisíc domén, viac ako 2 300 registrátorov, ktorí sa môžu týmto spôsobom živiť. Samozrejme, je na trhu viac ako možno dvadsať, tridsať firiem, ktoré zabezpečujú 80 % všetkých registrácií domén. Sám osobne dnes som absolvoval rokovanie so Združením poskytovateľov webhostingu, s pánom Jombíkom, s pánom Strečkom. Minimálne jeden z nich je vám veľmi dobre známy a určite s ním intenzívne komunikujete, preto aj chápem, prečo túto tému otvárate v parlamente práve vy.
Chcem vám povedať, že v najbližších dňoch a týždňoch bude dochádzať aj k výrazným zmenám oproti súčasnému stavu. Dovoľte, aby som ich tu vymenoval. Všetky operácie od budúcna budú v novom systéme prebiehať prostredníctvom registrátorov a plne elektronicky. To znamená, nebude potrebná žiadna listinná forma žiadosti. Doménu bude možné registrovať už nielen na jeden rok, ale až na desať rokov a predlžovanie bude možné vykonať podľa potreby počas celého obdobia registrovania domény. Poplatok za doménu sa bude uhrádzať priamo pri registrácii, aby sme tak úplne vymazali špekulatívne registrovanie domén bez úhrady. Poplatok za zmenu registrátora bude zrušený, tak ako bol doteraz evidovaný a ceny za registrácie domén sme znížili a odstránili dve úrovne cien pre registráciu domén a máme len jedno plošné definovanie ceny vo výške desať eur ročne pre všetkých registrátorov.
Samozrejme ďalšie iné otázky. Pred nami teraz stojí otázka, ako vylepšiť pozíciu štátu, na ktorej samozrejme momentálne pracujeme. Chceme odstrániť zo zmluvy, ktorú máme s predmetným správcom domény, blokačný mechanizmus, že zmluvu je možné vypovedať len, keď s tým on súhlasí. Budem navrhovať, aby štát mohol vypovedať zmluvu za určitých podmienok bez toho, aby sa musel pýtať dotyčnej firmy, či s tým má problém alebo problém nemá, a plus ďalšie iné. Preto som zvolal na budúci týždeň vo štvrtok rokovanie komisie, ktorá je tým rozhodujúcim orgánom, ktorý má bdieť nad správou našej domény, a toto rokovanie bude prebiehať práve o tom, ako a akým spôsobom vylepšiť postavenie štátu vo vzťahu k súkromnému subjektu. To je prvý krok, ktorým sa chcem zaoberať.
A potom v druhom kroku samozrejme hovoriť o ďalšom fungovaní a správe, buď o prípadnej zmene systému, alebo akým spôsobom ďalej na Slovensku v tejto oblasti pracovať. Nedám si však ale vnútiť len názor jednostranný niekoho, kto túto tému otvoril a prezentuje to svoje, pretože ja musím zobrať do úvahy aj to, že reprezentujú tieto názory, teda nemyslím vás, ale samotných poskytovateľov webhostingu. Sú to firmy, ktoré obchodujú a žijú z registrovania domény.sk. To znamená, musím vždy citlivo vnímať, aj aké sú pohnútky tejto komunity, pretože je to ich biznis a mojím záujmom nie je, a som im to dnes jasne povedal, znižovať cenu domény na päť euro preto, aby si oni mohli na to svojich päť euro prihodiť. Lebo dnes pri desiatich eurách si možno prihadzujú jedno euro päťdesiat alebo dve eurá. A ja nebudem znižovať sumu len kvôli tomu, aby oni mali väčšie marže.
Čiže ten problém je komplexnejší. Ja verejne vyhlasujem aj tu a vyhlásil som to aj v médiách, že sa touto problematikou vážne zaoberám a urobím všetko pre to, aby sa v čo najkratšej dobe postavenie štátu zlepšilo. A potom máme dostatok času na to, aby sme sa porovnali s inými krajinami, pozreli sa na to, ako to funguje. Nie všade je v krajinách ako u nás taký liberálny prístup, že dvetisíc ľudí je registrovaných ako registrátorov. V niektorých krajinách je to vybraná skupinka štyridsiatich, päťdesiatich ľudí, ktorí s týmto robia biznis, a nikto iný nemôže registrovať domény. Čiže má to rôzne úskalia, a preto kľud, nič sa nedeje, žiadna doména sa, nič nepredáva. Zmena akcionára nie je ani dôvod, aby sme niečo robili, pretože tá sa môže udiať aj päťkrát za rok a nemáme na to žiaden vplyv. Takže urobíme všetko pre to, aby zostala doména pevne pod kontrolou štátu.
Ďakujem, skončil som.

Aj keď nie som minister vnútra, ale z informácií, ktoré mám, vás môžem uistiť, že analytické zložky a konkrétne poverené útvary rezortu vnútra a ostatných zložiek pravidelne monitorujú aj tieto weby a stránky, o ktorých hovoríte. Samozrejme, môžme konať len v zmysle platnej legislatívy a sledujeme pozorne aj aktivity členských krajín Európskej únie, ako sa s týmto fenoménom do budúcna vysporiadať a akým spôsobom mať možnosť aj regulovať obsah. Nehovorím o cenzúre, ale o upozorňovaní a jasnom definovaní, čo sú správy, ktoré sú pravdivé a čo sú správy, ktoré sú nepravdivé a ktoré zavádzajú verejnú mienku určitým smerom.
Takže úzko tieto informácie sledujeme a pravdepodobne sa nevyhneme aj väčšej diskusii tu v Národnej rade, aby sme si povedali, ako do budúcna s týmto fenoménom bojovať, pretože vás uisťujem, pán poslanec, že príchodom ďalších a ďalších nových, moderných spôsobov v oblasti digitálnej komunikácie bude tento fenomén a problém ešte viac narasť a bude pravdepodobne predstavovať problém nielen pre našu krajinu, ale aj pre Európu ako takú. A budeme musieť o tom pravdepodobne monotematicky diskutovať aj na pôde parlamentu, aby sme si urobili názor, či vôbec máme, akým spôsobom voči tomuto bojovať, či vôbec by sme mali mať právo takéto informácie odstraňovať, alebo blokovať k nim prístup, pokiaľ bude preukázateľné, že sú to nepravdivé informácie s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku nejakým nekalým alebo protizákonným spôsobom.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády prijala v roku 2015 komplexnú právnu úpravu uplatňovania volebného práva, vedenia volebnej kampane a financovania politických strán. Právnou úpravou sa sledovalo stransparentnenie financovania činnosti politických strán, financovania volebnej kampane politickými stranami, kandidátmi a tretími stranami. Okrem toho sa prvýkrát v zákone ustanovila profesionálna nezávislá štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Ministerstvo vnútra a štátna komisia dostali kompetencie, ktoré ich oprávňujú kontrolovať vedenie volebnej kampane, finančné toky na účtoch subjektov, ktoré vedú volebnú kampaň, ako aj kontrolovať neanonymnosť darcov, ktorí sa rozhodli podporovať politické strany. Slovenská republika bola za tento pokrok v oblasti kontroly financovania volebnej kampane a politických strán ohodnotená aj skupinou štátov GRECO, v tejto súvislosti po vyhodnotení plnenia odporúčaní v oblasti boja proti korupcii vypustila Slovenskú republiku z monitorovania. Je potrebné ale zdôrazniť, že ministerstvo vnútra a štátna komisia sú oprávnené kontrolovať účty politických strán, kandidátov a tretích strán, nemajú však dosah na kontrolu nekalých finančných tokov, ktoré nie sú priamo určené spomenutým subjektom, ktoré podliehajú kontrole iných príslušných a kontrolných orgánov v Slovenskej republike.
Vážený pán poslanec, ovplyvňovanie volebných procesov cez ruskú propagandu témy tzv. hybridných hrozieb, ale aj šírenie dezinformácií na internete určite nepokladáme za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, ktorá momentálne trápi Slovensko. To ale neznamená, že sa tejto problematike nevenujeme. Rezort vnútra nie je jedinou inštitúciou, ktorá sa tejto téme venuje, keďže táto problematika sa týka viacerých bezpečnostných zložiek. V prvom rade to je Národné bezpečnostné analytické centrum, ktoré je v pohotovosti 24 hodín denne, kde sa analyzujú a vyhodnocujú všetky informácie. V tejto súvislosti vám do pozornosti dávam aj odtajnenú časť správy Slovenskej informačnej služby o svojej činnosti za rok 2015, kde sa tento fenomén hybridných hrozieb a snáh ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku zo strany cudzích štátov tajná služba upozorňuje.
Podľa tejto správy, citujem: "V roku 2015 pretrvávala snaha viacerých zahraničných spravodajských služieb o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek. Zaznamenaný bol aj nárast aktivít zameraných na ovplyvňovanie verejnej mienky. Napríklad v kontexte pretrvávajúceho napätia vo vzťahoch medzi Ruskou federáciou a západom v roku 2015 venovala Slovenská informačná služba pozornosť problematike snáh Ruskej federácie o ovplyvňovanie verejnej mienky na Slovensku a subjektom, ktoré sa na týchto aktivitách aktívne podieľali. Slovenská informačná služba sa v roku 2015 sústreďovala na monitorovanie zmien vnútornej a zahraničnej politiky Ruskej federácie s dôrazom na ruské angažovanie sa na Ukrajine, v Sýrii a na propagandistické aktivity namierené voči západu."
Pozornosť venovaná Slovensku sa v danej oblasti mohla kvantitatívne i kvalitatívne meniť, a to najmä v súvislosti s vlaňajším predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, ale napríklad aj referendom vo Veľkej Británii, či aktuálnym vývojom na východe Ukrajiny, v Sýrii a podobne. Tajná služba už dlhší čas v rámci tejto problematiky aktívne spolupracuje s partnerskými zahraničnými spravodajskými službami členských krajín Európskej únie a NATO, ako aj s ďalšími príslušnými bezpečnostnými zložkami Slovenskej republiky. Z taktických dôvodov ale v tejto veci nie je možné uviesť tu na tejto pôde bližšie podrobnosti.
Vážený pán poslanec, za rezort vnútra mi dovoľte vás upozorniť aj na fakt, že v najbližšom čase dôjde aj k rozšíreniu špecializovaného útvaru Policajného zboru, ktorý bude plniť aj úlohy najmä na úseku boja proti útokom na počítačové systémy, sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, šíreniu detskej pornografie, podvodom s platobnými kartami, prejavom extrémizmu a nenávistnými prejavmi na internete. V rámci uvedených činností bude odbor vykonávať aj monitorovanie internetu ako takého, vrátane sociálnych sietí, najmä čo sa týka vyššie spomenutých činností. Na základe získaných informácií a dát bude vykonávať analýzy, spolupracovať s Národným bezpečnostným analytickým centrom a v prípade podozrení zo spáchania protiprávneho konania prijímať aj následné potrebné opatrenia.
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, nemyslím, že je nejakým problémom pre nás, aby sme pravidelne zverejňovali aktuálny stav čerpania. Ja si myslím, že dokonca tie informácie budú k dispozícii online, pretože systém ITMS bude generovať tieto dáta na dennej báze. Čiže tam sa môžete pozerať každý deň, ako sa vyvíja, rôzne tie parametre, o ktorých ste hovorili. Ale nemáme ani problém s tým, aby sme raz za polroka podali správu o aktuálnom stave čerpania. Skôr ja ešte budem ale preferovať verziu takú, že ak systém ITMS a nejaká aplikácia nad nim dokáže generovať v podobe zrozumiteľnej aj laickej verejnosti samotné čerpanie, tak budem preferovať, aby si to každý pozrel každý deň a aby sme zase neplatili dvoch, troch úradníkov, ktorí iné nebudú mať na robote, len písať správy, potom ich vyhodnocovať a budú to mať vlastne ako svoj kor biznis, prečo vôbec v štáte pracujú. Čiže ak to nebude robiť systém automaticky, že všetky tieto dáta nájdete na dennej báze, presne aké percento kontrahovania, čerpania, v ktorom operačnom programe po jednotlivých prioritných osiach, tak to raz za polroka samozrejme dodáme. Teraz nás bude čakať tá veľká hlavná správa po uzavretí celého predchádzajúceho programového obdobia, ale absolútne nemám s tým problém a do parlamentu takúto správu, resp. na výbor môžeme vždy raz za polroka predložiť pánom poslancom, aby si to mohli v ucelenej podobe pozrieť.
No a čo sa týka ešte pani poslankyne, áno, hodnota za peniaze. Ja som veľmi rád, že v krátkej dobe predložím spolu s ministrom financií na vládu aj zelenú knihu, ktorá presne povie, ako sa majú hodnotiť projekty od určitej hodnoty jednotnou metodikou, pretože aby každý nepoužil svoju metodiku, ktorá mu viac vyhovuje, ale aby to bol aj jednotný systém, ktorým, sitom, musí prejsť každý jeden veľký projekt. To bude tak isto vec, ktorá asi prispeje k veci. No a, áno, tá byrokracia tu je, ale jednoducho musíme s ňou bojovať a aj... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne, dovolím si vystúpiť v rozprave, aby kolegovia mohli na mňa reagovať ešte prípadne faktickými poznámkami. Ďakujem za vystúpenia oboch pánov poslancov.
Pán poslanec Dostál, chcem povedať jednu vec, že sme diskutovali o tom, že treba čo najviac zverejňovať informácie z nášho informačného systému ITMS 2014. Chcem vám oznámiť, že už dnes máme v beta verzii v pilotnej prevádzke API aplikáciu v rámci Open Data, v rámci poskytovania strojovo spracovateľných údajov tak, že dnes bez ohľadu na potrebu akéhokoľvek vyžiadania si môže hocikto tieto dáta v prípade, že si dokonca naprogramuje svoju vlastnú aplikáciu, využívať a zdieľať akékoľvek údaje. Momentálne sú tam všetky údaje o subjektoch EŠIF, o programovej štruktúre, o výzvach, o žiadostiach o NFP, o projektoch, o žiadostiach o platbu vrátane účtovných dokladov, o verejných obstarávaniach vrátane zmlúv z nich plynúcich. Toto všetko sú dáta, ktoré sú dnes zverejnené v technickom rozhraní API pre Open Data a môže s nimi hocikto narábať.
Chcem povedať, že veľmi pozitívne je tento náš počin hodnotený aj zo zahraničia, kde práve v Nemecku momentálne v rámci EŠIF sa realizuje projekt Open Data, platforma pre celú Európu. Zastrešuje to Generálne riaditeľstvo Európskej komisie a Slovensko bolo označené ako jedna z prvých krajín Európskej únie, ktorá takouto strojovou formou sprístupňuje dáta o EŠIF. Aby ste si to mohli predstaviť, je to zhruba ako, keď štát zverejnil register účtovných závierok a nad tým vznikla aplikácia Finstat. To nemá s ňou nič štát. To je aplikácia, ktorá využíva dáta, ktoré sú čerpané z registra účtovných závierok. A takéto aplikácie budú môcť vzniknúť aj našim informačným systémom ITMS a v tomto sme naozaj jedna z mála krajín Európske únie, ktorá zašla tak ďaleko, a berú si od nás príklad aj ostatné krajiny. Takže treba povedať aj to niečo pozitívne, lebo je ráno a netreba byť veľmi pochmúrny.
Vážim si váš korektný prístup, pán poslanec, že ste ocenili aj to pozitívne, čo sa podarilo spraviť. A ja chcem povedať, že nemám najmenšiu mieru alebo najmenšiu chuť nejaké údaje alebo dáta nezverejňovať a zatajovať. A vy viete môj postup, že chceme ísť ďalej.
A ak sa, najprv sa ešte dotýkam nášho systému ITMS, tak mi dovoľte, aby som vás informoval, že prípravu náhodného prideľovania projektov chceme urobiť, aplikáciu v našom systéme, niekedy počas druhého polroku 2017 – povinné zverejňovanie údajov o predložených zámeroch národných projektov na jednom mieste. Takisto by sme chceli urobiť, zmeniť systém riadenia a predpokladaný termín v máji 2017, aby všetky plánované národné projekty boli zverejnené na jednom mieste. Takže my rozvíjame tú funkcionalitu systému ITMS. Máme tam veľmi šikovných mladých ľudí, ktorí na tom pracujú a ktorí ju vedia programovať priamo od nás z úradu. Takže pevne verím, že oceníte tú zvýšenú mieru transparentnosti.
Čo sa týka vášho pozmeňujúceho návrhu, pán poslanec, pre mňa logiku dáva a ja aj z tohto miesta chcem vyjadriť podporu vášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ste predložili aj v mene pani poslankyne Kaščákovej, a chcem požiadať kolegov z koalície aj opozície, aby tento pozmeňujúci návrh predložili. My sme ho konzultovali aj s predstaviteľmi ministerstva pôdohospodárstva a myslím, že takisto súhlasia, aby sme takýto, takéto ustanovenie do zákona dali, pretože ak môžeme zverejňovať z ITMS, prečo by sme nemohli zverejňovať údaje aj z iného informačného systému, keďže sa to týka podobného typu prostriedkov. Takže vyjadrujem ešte raz podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu a poprosím ctenú snemovňu, aby tento pozmeňujúci návrh schválila. Je aj súhlasné stanovisko rezortu pôdohospodárstva k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Pani kolegyňa, poslankyňa Kaščáková, vy ste sa síce vo svojej rozprave nedotkli ani zmienkou zákona, o čom bola táto rozprava, išli ste štandardne tou svojou cestou, ako je všetko zlé, ako nič nefunguje a ako je to úplne celé zbytočné, aby sme tu vôbec sedeli, lebo všetko je to už rozhodnuté a všetko je už fuč. Chcem vám povedať, že, a pripomeniem a budem to pripomínať, ako skončila Slovenská republika v roku 2007 – 2013 v programovacom období, lebo aj to, aby ste, pani poslankyňa, kľudne si čísla zapíšte, aby ak budete hodnotiť predchádzajúce programové obdobie, aby ste narábali s reálnymi číslami, chcem povedať, že Slovenská republika zatiaľ, k 24. 3. 2017 čerpala prostriedky z predchádzajúceho programového obdobia na úrovni 97,01 percenta. Priemer celej Európskej únie k 31. 12. 2016 predstavoval 91,53 a toto čerpanie radí Slovenskú republiku na 7. miesto v rámci všetkých krajín EÚ. Treba si uvedomiť, že štrukturálne neprijíma len vybraná skupina, ale štrukturálne fondy prijíma aj krajina ako Nemecko pre svoje spolkové krajiny, atď., čiže je, sme siedmi v rámci celého, celej Európskej únie a to je náš výsledok za predchádzajúce programovacie obdobie.
Ak hovoríte o tom, že už vlastne nič sa nedeje, už, načo to vôbec robíme, tak ja vám môžem povedať len toľko, pani poslankyňa, že ja môžem robiť len od toho dátumu, odkedy som sa ujal funkcie a odkedy úrad vznikol. A nemáte úplne pravdu, pretože ešte 40 % všetkých zdrojov k dispozícii je a to je skoro 5 mld. eur, ktoré ešte budú, budú vypísané výzvy, budú pripravované projekty a ktoré idú v zmysle našich nových nariadení a našich nových právomocí.
Keď sa pýtate na dvojkolovosť. Dvojkolovosť si žiadali samotné mestá a obce. To nebol môj výmysel. Žiadali si to sami a na mnohé ešte budú môcť použiť. Pripravujeme elektronické výzvy. Prvá elektronická výzva bude v nasledujúcich týždňoch vypísaná na niektorých rezortoch, kedy všetko bude stačiť urobiť elektronicky a nebude potrebné prikladať v papierovej podobe žiadne prílohy. Takže myslím, že je to ďalší posun a ďalšie zjednodušenie. V krátkej dobe predstavíme zoznam všetkých príloh, ktoré navrhneme vyškrtnúť z povinných príloh, ktoré musia byť predkladané, pretože sú zbytočné a mnohými údajmi štát už disponuje. Urobili sme audit týchto príloh a mnohé sú nad rámec nariadení Európskej únie a sú len výmyslom úradníkov v Slovenskej republike. A tieto prílohy ja milerád odporučím aj navrhnem vyškrtať, pretože sú úplne zbytočné a nemajú nič s transparentnosťou a s inými vecami.
Je jasné, že mnohé projekty sa musia implementovať aj na národnej úrovni, ale musím vás tiež upozorniť, že projekt, o ktorom ste hovorili, napríklad Vysoké Tatry, bol podpísaný ešte predtým. A viete kedy bol? Dnes už tie všetky výzvy, ktoré sú vypisované, prechádzajú našim úradom a musia byť schvaľované. Náš úrad by už nikdy nepustil výzvu, kde by neboli dodržané nejaké synergie alebo iné povinnosti, ktoré my vyžadujeme od jednotlivých riadiacich orgánov. Takže takýto projekt by musel naozaj preukázať svoje opodstatnenie.
A je pravda, že sa tam vyskytujú aj niektoré národné projekty, ktoré vychádzali z nejakého memoranda. Áno, je tam aj projekt zo životného prostredia pre U.S. Steel, ale opäť, išlo o dobu, kedy U.S. Steel signalizoval vážne problémy a kedy hrozilo, že môže uzavrieť svoju prevádzku v Košiciach a o prácu by mohlo prísť viac ako 10-tisíc ľudí. Takže tu treba trošku chápať aj tie národohospodárske záujmy štátu a na to majú reagovať aj eurofondy.
Ja si nedovolím s vami polemizovať, či helikoptéry áno, alebo nie. Ja si myslím, že mnohí starostovia ocenili, že ak z operačného programu životné prostredie obdŕžali alebo boli z operačného programu preplatené protipovodňové vozíky, protipovodňové výbavy, ktoré s veľkou radosťou obce dostávajú aj žiadajú o ne a veľmi radi ich prijímajú, aby sa vedeli postarať o majetok svojich spoluobčanov. A ja si myslím, že ak k takejto zvýšenej miere bezpečnosti má prispieť aj to, že Slovenská republika nebude mať 2 helikoptéry, 2 helikoptéry na celé územie a pre 5 miliónov ľudí, ale Policajný zbor a ministerstvo vnútra bude disponovať aspoň ôsmymi alebo desiatimi, že to určite prispeje aj k zvýšeniu bezpečnosti, lebo ten prístroj, ten stroj a helikoptéra sa dá využiť naozaj pri živelných pohromách, pri pátraní po nezvestných osobách, pri nejakých škodách, ktoré vznikajú monitorovaním ťažkej situácie. Ja si myslím, že nemôže mať nikto nič proti tomu, ak Slovenská republika okrem dvoch helikoptér bude mať šesť. Ja si myslím, že takáto krajina by ich mala mať podstatne viac, ako ich má dnes.
Naozaj zaviedli sme povinnú menšinu zástupcov. Vytvorili sme nový partnerský projekt so zástupcami neziskových organizácií, kde sme vyčlenili 250-tisíc na úhradu platov tých ľudí z tretieho sektora, ktorí pre splnomocnenca pre otvorené vládnutie dnes pracujú a snažia sa vylepšiť spôsob nielen prípravy projektov, ale aj samotnej implementácie, následného hodnotenia, ako som hovoril, unikátnou formou možnosti strojového spracovania zverejňujeme dáta z nášho ITMS systému 2014. Podporujeme pozmeňujúci návrh pána poslanca Dostála.
Informačno-poradenské centrá, verte či neverte, majú svoju návštevnosť a ľudia sa chodia dopytovať na možnosti financovať svoje projekty z projektov Európskej únie. Dvojkolovosť som hovoril. Významným momentom je zjednodušenie výdavkov. Opäť, aj odstránenie korupčného správania pri kontrole, pretože aj kontrola je subjektívny nejaký akt, kedy kontrolór môže alebo nemusí nejaký výdavok posúdiť, či je správny alebo nie, a preto percentuálne zadefinovanie vykazovania výdavkov, si myslím, je tiež správny smer, pretože ten nemôže nikto spochybniť. A tieto všetky veci sú, pani poslankyňa, pod ostrým drobnohľadom Európskej únie a viete, že my si tu nemôžme v rámci čerpania štrukturálnych fondov robiť hocičo a musíme podliehať aj predpisom a nariadení Európskej komisie. A tie sú naozaj veľmi tvrdé a musíme spĺňať množstvo ex ante kondicionalít a podmienok. A súhlasím s vami a tam možno treba smerovať tú kritiku, treba sa pýtať na konkrétny operačný program. Vy ste ho pomenovali. Áno, tam je dnes najväčšia nervozita. Pri obciach, mestách. Masky, o ktorých hovoríme už rok a nie a nie sa pohnúť z miesta, trikrát pomaly zrušená výzva. Tam treba smerovať tú svoju kritiku a možno aj zo strany pléna žiadať väčšie informácie, ako sa tieto veci pohnú k lepšiemu. Pretože ja svojou intervenciou robím, čo môžem v zmysle zákona a svojich právomocí, ale určite bude dobrý aj tlak širšej verejnosti, aby sa veci v tomto operačnom programe pohli, pretože momentálne po tretej výmene šéfa stále akoby pokrivkáva a nie a nie sa rozbehnúť tak, aby konečne prinášal efekty. V tom sa s vami zhodnem a nebudem to zakrývať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona tak, ako ste ho uviedli. Vláda tento zákon prerokovala a schválila 14. decembra 2016 a prijala k nemu uznesenie č. 596 z roku 2016. Uvedený materiál bol prerokovaný a schválený vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky 14. a 15. marca tohto roku.
Navrhovaná právna úprava je výsledkom spolupráce Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a Ministerstva financií Slovenskej republiky. Navrhované zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a zjednoznačnenia existujúceho legislatívneho textu, v dôsledku čoho sa navrhovanou úpravou reflektujú potreby implementačnej praxe, a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov.
Návrh zákona zároveň upravuje nástroje na zjednodušenie a zefektívnenie procesu implementácie. Medzi hlavné patrí najmä návrh systému zjednodušeného vykazovania výdavkov a úprava dvojkolového procesu schvaľovania projektov. Obidva tieto nástroje majú potenciál priniesť zásadné zníženie administratívnej záťaže tak pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, ako aj pre samotné riadiace orgány.
Rovnako potreba vykonania navrhovaných zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na programové obdobie 2007 – 2013, ako aj programové obdobie 2014 – 2020, nakoľko návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, resp. európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Predložená novela bola predmetom rokovania v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre financie a rozpočet a v obidvoch výboroch bol tento návrh schválený.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona, ako aj o jeho schválenie. Chcem povedať, že zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Vysporiadaval sa, alebo snažil sa vysporiadať aj s hromadnou pripomienkou, ktorú prezentoval pán poslanec Dostál. Zákon zákonne zakotvuje povinnosť menšiny štátnych orgánov v monitorovacích výboroch jednotlivých riadiacich orgánoch. V prípade, že v rámci diskusie bude záujem, tak môžem poinformovať aj o ďalších opatreniach, ktoré robíme pre zvýšenie transparentnosti a zvýšenie informovanosti o tom, ako sa čerpajú štrukturálne prostriedky v tomto novom programovom období.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.