Videokanál poslanca

Ďakujem. Janka Cigániková, financovať by to mali prevádzkovatelia, to znamená, to technické riešenie prepojenia tej nejakej databázy dlžníkov a samotnej herne musia prevádzkovať, musia financovať prevádzkovatelia, nikto iný. Prečo by to mal platiť štát? Oni majú stanovené zisky, tak nech si to zaplatia, pokiaľ chcú podnikať ďalej.
Pán kolega Krajčí, áno, 30 % pri petícii je strašne veľa, preto je naozaj nutná plošná úprava, ktorá by vyriešila tento problém vo všeobecnosti, lebo napríklad v tej Bratislave ono sa to zdalo, že je to nemožné, ale vyzberalo sa, ale koľko to trvalo, koľko úsilia a jednoducho nie každé mesto, resp. občania nie každého mesta sú, v úvodzovkách, teraz nechcem nikoho uraziť, uvedomelí natoľko, aby sa dali do takejto petície, resp. vyzbierania tých podpisov. Jednoducho máte ľudí, ktorým táto problematika nie je ukradnutá, ale myslia si, že oni nezmôžu nič. Jednoducho takéto iniciatívy nie sú všade bežné. Poznám to najmä na východnom Slovensku, kde tí ľudia, jednoducho všetko je im jedno, ich zaujíma, čo bude zajtra, a nič viac.
Pani poslankyňa Grausová, hazard, alkohol a drogy vždy idú ruka v ruke, vždy. Vždy to tak bolo, vždy to tak aj bude. Čo myslíte, prečo dnes v každej herni máte bar? Práve kvôli tomu, aby ten človek čo najviac vypil a tým pádom tam aj nechal čo najviac peňazí v tom automate. Práve kvôli tomu. Čiže možno by stálo za úvahu, to ma teraz tak napadlo, zakázať to, aby to bolo spojené.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som ťa, Igor, trošku poopravil. Sociálne odkázaný do kasína nepôjde. Čiže trošku, naozaj trošku sa zastanem možno kolegu Muňka. Sociálne odkázaný do kasína nepôjde. Jednoducho ho tam nepustia. Musíš mať nejaký dress code.
Ale každopádne ten návrh zákona je podľa mňa dobrý. My sme to v rámci nejakej aj našej predvolebnej kampane rozprávali tiež, že je nevyhnutné, aby hráči v herniach boli nielen legitimovaní, ako je to napríklad v kasínach, kde v kasíne si ten hráč nezahrá, pokiaľ nie je zaregistrovaný, pokiaľ nie je vyhotovená jeho fotka, majú ho tam v evidencii. Dokonca, dokonca myslím, že majú evidenciu, koľko peňazí tam minul, pretože on si ich musí chodiť nejako meniť, zamieňať žetóny hore-dole. Čiže niečo podobné je potrebné urobiť aj vo všeobecnosti, nielen v kasínach, ktoré to majú len v rámci nejakých svojich interných predpisov.
Čo však vidím problematické, je prepojenie po tej softvérovej stránke. Určite viem si to predstaviť. Bude to treba raz urobiť, bude potrebné to raz urobiť, ale samozrejme všetky tie údaje, ktoré dnes človek musí prácne vyhľadať, to znamená, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, daňový úrad, to nie je len tak, že luskneme a vieme o tom človeku všetko. Čiže bude nutné urobiť, respektíve zase je to na nejakom prepojení tých herní, teda s informačným prepojením herní a všetkých týchto príslušných inštitúcií, kde môže vzniknúť, kde môže mať hráč dlh.
Samozrejme, máte pravdu, moji predrečníci, v tom, že ten hazard sa dotýka najmä sociálne slabších skupín. Veď dnes, keď máme niekde okolo 55 % exekúcií vo verejnom záujme, tak sú to exekúcie vo verejnom záujme, čiže sociálne a zdravotné a daňový úrad, tak, bohužiaľ, je skoro pravidlom, že mnohí z týchto exekvovaných ľudí sú práve gamblermi. To znamená, napriek tomu, že majú dlhy voči štátnym inštitúciám, napriek tomu, že ich finančná situácia je veľmi zlá, tak napriek tomu ako, poviem to, ako posledné východisko z tej svojej situácie vidia práve ten hazard. Poznám mnoho ľudí, poznám mnoho ľudí, ktorí sa spoliehajú na to, že vyhrajú v Lotte, že podajú Lotto a teraz to vyhrám a vyriešim svoju finančnú situáciu. Ale Lotto neberiem za nejaký veľký hazard. Áno, aj tam skončí nejaká miliarda alebo koľko. Ale každopádne veľmi veľa ľudí, ktorí sú v zúfalej situácii finančnej, majú obrovské dlhy, sa utiekajú práve k hazardu, o ktorom si myslia, že a teraz to padne a vyriešim tie svoje finančné problémy.
Lenže prevádzkovatelia, respektíve výrobcovia týchto výherných zariadení by vám vedeli povedať percentuálne nastavenie týchto hracích zariadení, pretože je to len počítač, je to len softvér, kde je percentuálne nastavená výhernosť každého jedného zariadenia. Viete, ten hazard by nefungoval, respektíve by nebol, ak by to nebolo výnosné predovšetkým pre prevádzkovateľa. To znamená, že dnes, ak máte herňu, tak máte istý biznis. Ja poznám niekoľkých prevádzkovateľov herní, takých menších, a tí nám povedia častokrát, že im stačí jeden jediný hráč na to, aby oni mesačne mohli spokojne fungovať, spokojne podnikať. Jeden jediný hráč, ktorý im tam donesie každý mesiac niekoľko tisíc euro. Pretože majú uňho, teraz citujem, "garanciu, že nikdy nevyberie, čo vyhrá, ale vždy to nahádže naspäť".
Čiže ten hazard, pozrite sa, v akom štádiu je ten hazard v niektorých mestách na Slovensku. V Sabinove ja zakázaný. V tom Sabinove s tým mali obrovský problém. Bolo tam veľmi veľa herní na jednej ulici, na tej hlavnej ulici bolo strašne veľa herní. A nechodili tam hrať miestni, pretože samotné mesto Sabinov až veľa tých sociálne slabších nemá, samotné mesto. Ale zamestnanci mestského úradu, keď sme tam boli nedávno, nám povedali, že problém boli práve obyvatelia osád Jarovnice, Ostrovany, Šarišské Michaľany, vlastne okolitých obcí, Hermanovce, ktoré chodili do toho Sabinova. Bola zvýšená kriminalita, lebo on keď prehral sociálne dávky a opil sa, no tak išiel si to nejako, jednoducho tie peniaze vrátiť späť, častokrát drobnou kriminalitou, krádeže, vlámačky, elpečka, respektíve lúpežné prepadnutia. Čiže to tam bolo úplne normálne. A nehovoriac o nežiaducich spoločenských javoch, ako bol neporiadok, hluk, výtržnosti. To bolo bežné v Sabinove. Akonáhle ten hazard zakázali, tak mestskí policajti nám povedali, že kriminalita tam klesla minimálne o 50 % v týchto drobných deliktoch. Čiže v súvislosti s hazardom ide ruka v ruke aj kriminalita.
Levoča zakázala nedávno hazard. Ružomberok je momentálne pred koncom zozbierania podpisov pod petíciu za zákaz hazardu. Bratislava, myslím, že je vo finále tých podpisov? A ešte im tam niečo chýba, ešte im tam... Majú dosť? Už majú dosť podpisov. Samozrejme, bude veľmi zaujímavé sledovať poslancov Mestského zastupiteľstva v Bratislave, ako budú hlasovať za toto. Čiže ten trend je jednoznačný. Spoločnosť odmieta hazard. Spoločnosť v rámci miestnej samosprávy sa snaží obmedzovať ten hazard. Ale nie obmedzovať, že tak nech chodia hrať títo, alebo títo. Jednoducho ľudia toho majú plné zuby. Lenže samozrejme my nemôžme sa spoliehať na to, že hazard obmedzíme takýmto spôsobom na celom Slovensku. Ľudia sú, bohužiaľ, častokrát hluchí, slepí voči takýmto javom.
Čiže preto každá novela, ktorá obmedzí nejakým spôsobom hazard, je dobrá. Jednoznačne najohrozenejšou skupinou sú práve tie, sociálne slabší. Už tuto kolega Matovič spomínal, ale ja v podstate som z okresu Vranov nad Topľou, kde je v našom okresnom meste vyše štyridsať herní. Viete, to je maličké mesto na východnom Slovensku, kde je štyridsať herní v jednom meste, štyridsať herní. To je niečo neuveriteľné. A keď sa prejdete po tých uliciach okolo tých herní, tak drvivá väčšina hráčov sú, bohužiaľ, Rómovia. Druhá väčšina hráčov sú skupiny ľudí, ktoré jednoducho na to nemajú. Ja zase tvrdím, keď máš peniaze, kľudne ich prehraj, hej. Choď do toho kasína, miň tam, pre mňa za mňa, aj sto tisíc euro. Keď na to máš, hraj si. Ale nemôžme dopustiť, aby gamblerstvo, ktoré, si povedzme na rovinu, to je choroba, gamblerstvo je choroba. Kľudne ju môžeme definovať ako chorobu. To nie je blbý zvyk. Jednoducho je to choroba. A dnes skúsme si spočítať, aké sú náklady na liečenie jedného gamblera verzus opatrenia, ktoré by sme prijali. Veľmi rýchlo zistíme, že skôr by sme sa mali zamerať na prevenciu ako na liečenie už týchto prípadov.
Samozrejme, nie som naivný a viem, že nemôžme to regulovať ako v niektorých štátoch, kde je hazard úplne zakázaný. Napríklad dodnes, neviem, či viete, ale na Ukrajine je hazard zakázaný. A napriek tomu tam funguje. Hráči hrajú na internete na zahraničných serveroch, čiže s doménou mimo Ukrajiny. Čiže hazard tam funguje a samozrejme funguje čierny hazard, čiže nelegálny hazard. Čiže naivní nie sme, že dá sa to zakázať plošne, lebo ten hazard vždy tu bol a vždy tu bude. Hazard je, viete, to je ako prostitúcia. To je tu celý život, celé veky.
Čiže určite môžem za klub SME RODINA povedať, že tento návrh zákona podporíme. Považujeme za veľmi dôležité, aby hazard bol obmedzený. Ja už som tu minule rozprával, že kľudne nech je obmedzený bez toho, aby mal dopad na štátny rozpočet. A to sa dá urobiť jednoducho. Dajme 100-tisíc euro zábezpeku na každú jednu herňu. Nie na prevádzkovateľa, firmu, ktorá ma štyridsať herní, ale na každú jednu herňu. V Bratislave je koľko? Dvesto herní? Alebo sto? Neviem. No ak firma, ktorá vytvára neúmerné zisky, mimochodom príjmy z hazardu, a teraz sa bavíme o prevádzkovateľoch videolotérií týchto vlastne hracích výherných automatoch, teraz sa nebavíme o nejakých stávkových kanceláriách, ale prevádzkovatelia týchto zariadení robia ročne zisky v stámiliónoch v eurách. To sú šialené peniaze. Čiže kľudne, kľudne dajme zábezpeku 100-tisíc euro na jednu herňu. Klesne nám počet herní a zároveň nám stúpne výber peňazí do štátneho rozpočtu. Viete, koľko v prepočte platí dnes prevádzkovateľ takejto herne za jeden automat? Nejakých 160 euro. Čo to je? To je spriemerovaný ročný poplatok na jeden stroj, myslím zábezpeka štátu alebo takéto niečo. Teraz mimo toho poplatku, ktorý sa platí obci a štátu.
To znamená, že nechoďme len sa pozerať na to, že kto nám tam chodí hrať. Kto sú tí hráči, že sú sociálne slabší a treba to obmedziť. Súhlas. Skúsme sa pozerať na to aj komplexnejšie. To znamená, treba obmedziť aj samotných prevádzkovateľov. Zakázať to nemôžme. To plošne jednoducho nebude fungovať, ten hazard tu bude vždy. Ale vieme im podmienky na podnikanie sťažiť tak, aby pri nich nemalo zmysel otvárať herne ako na bežiacom páse. Pretože dnes, ak sa pozriete napríklad po Bratislave, na každom rohu je herňa. Veď to je choré. My vlastne turistom môžeme ukazovať herne, normálne katalóg môžeme urobiť.
Čiže ešte raz, podporíme tento návrh, určite je dobrý a verím, že aj koaliční poslanci, no verím, dobre, som naivný, aspoň raz nebudú pozerať na nariadenie, resp. politické rozhodnutie a snáď sa dočkáme aj toho, že naozaj dobré návrhy zákonov budú v tomto pléne občas aj prijaté.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Neviem, či, pán kolega, viete, ako som sa ja nejako dostal k politike. To bolo tak v roku, to bolo v januári 2012, som si prečítal taký spis, volal sa Gorila. Strašne nás to naštvalo a zhodou náhod som sa stal súčasťou nejakej organizácie tých protestov. Ale máme tu Gorilu, máme tu vláčiky, sitká, neviem čo, mne je úplne jedno, či je to pravicové, ľavicové, či to bola Ficova vláda, Dzurindova vláda, Radičovej vláda, mne je to úplne jedno. Zriaďme tie vyšetrovacie výbory, zriaďme tie komisie a vyšetrujme kľudne všetko. Teraz tu nejde len o kauzy Ficovej vlády, viem veľmi dobre, že Dzurindova vláda mala minimálne toľko káuz, minimálne toľko, Mečiarove vlády detto. Ja rozdiely v tomto nerobím. Hej? Nekradneme ľavicovo, nekradneme pravicovo, ale kradne sa. Čiže ukážte nejakú svoju vôľu, že naozaj chcete. Lebo viete, častokrát sa tu pánovi Lipšicovi vyhadzuje na oči, že áno, vedel o tom kupovaní poslancov. Zriaďme výbory, nech sa vyšetruje. Kľudne, padni, komu padni. Nič viac, nič menej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel kolegovi Krajniakovi pripomenúť, nech si spomenie na tú našu frustráciu a pocit, keď sme ešte pred prvou schôdzou sedeli na takom školení nových poslancov, kde sme vlastne dávali rôzne otázky, čo všetko môžme, čo všetko nemôžme, a s takým znechutením sme ako noví poslanci, naivní, zistili, že nemôžme nič. Že poslanec Národnej rady opozičný reálne nemôže nič. Nemôže kontrolovať, nemôže ani dohliadať, teraz nehovorím, že vyšetrovať, ale jednoducho ten poslanec nemôže nič. A my sme sa tak potom bavili, že tak potom na čo sme vlastne prišli, keď ako opozičný poslanec, tak vidíme, že opozičné návrhy schválené nie sú, ani nebudú, čo zase rešpektujem, vzhľadom na rozloženie sily v parlamente je to normálne, vyhraj voľby, môžeš všetko, ale, a to zase nebola výčitka, jednoducho je to tak.
Ale naozaj ten poslanec Národnej rady dokopy nemá žiadne kompetencie, žiadne právomoci. A myslím si, že zriadenie takýchto vyšetrovacích výborov by prinieslo trošku aj takej atraktivity do poslaneckého mandátu, pretože pre mnohých ľudí je ten poslanec len nejaký taký, čo tam stláča tie gombíky, reálne nič nerobí, len sa tam stravuje. To teraz len hovorím, čo počúvam od ľudí. Že čo tam vlastne robíš, keď koalícia vám aj tak nič nepustí, čo tam vlastne robíš.
Čiže možno by stálo za to, aby takéto výbory zriadené boli, aby sme jednoducho mohli riešiť veci, ktoré trápia týchto ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, 40 minút o ničom, ale dobre. Pán Blaha, vy ste niekoľkokrát rozprávali o férovej a slušnej diskusii, hoci celý úvod aj počas vášho vystúpenia ste niekoľkokrát neférovo a neslušne útočili na vášho predrečníka, pána Krajniaka.
A teraz k vášmu prejavu. Podľa vás je v poriadku, že Slovensko je závislé od Európskej únie? Lebo vy sa tvárite, že áno. Tvrdíte, že 70 až 80 % exportu alebo importu Slovenska je závislý od Európskej únie. Tak, prosím vás, čo iné, ako kolónia potom sme? Ak je niekto od niekoho závislý, tak ste čo? Tak ste satelit alebo ste nejaká kolónia alebo ste len nejaké predmestie niečoho. Čiže útočili ste na pána Krajniaka v zmysle, že klame a zavádza, lebo nazýva veci pravým menom, podľa mňa a podľa mnohých ďalších.
Je podľa vás v poriadku, že kedysi Slovensko ako potravinová sebestačná krajina je dnes závislá na dovoze potravín? Je pre mňa, je pre mňa až fascinujúce, ako vy sám ste fascinovaný týmto Bruselom, týmto bruselským diktátom, ako obhajujete tento chorý byrokratický aparát v Bruseli. To je normálne až fascinujúce, jak vy ste zažratý, jaký vy ste obhajca tohto Bruselu. To je normálne úžasné niečo. Ale to zrejme pramení z vašej neomarxistickej povahy, ktorá je totožná s Bruselom, hej, s bruselským aparátom.
Ešte prosím, pán Blaha, vy ste niekoľkokrát vo svojom prejave v súvislosti s Milanom Krajniakom použili slovo fašizmus. Vám sa musí normálne snívať o fašizme, vy vidíte fašistov všade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa naozaj veľmi krátko vyjadril k tomuto zákonu, resp. k tejto problematike. Určite mi dáte za pravdu, aj vládna koalícia, aj opoziční poslanci, že téma exekúcií bude počas tohto volebného obdobia ešte veľakrát znieť na tejto pôde, pretože dnes je situácia taká, že máme tu viac ako 3 milióny nedokončených, resp. živých exekučných konaní, máme tu skoro 1 milión exekuovaných osôb, teraz sa bavíme o fyzických osobách, a pán kolega Dušan Muňko ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne mi dá tiež za pravdu, že exekúcie spôsobujú veľký problém aj Sociálnej poisťovni, nakoľko zhruba 56 % exekučných konaní je vedených vo verejnom záujme. To znamená, sociálna, zdravotná, daňový úrad.
Čo ma však mrzí, že tento návrh zákona, ktorý, mimochodom, my podporíme, tento návrh zákona nerieši celú problematiku, rieši len nejakú časť. Častokrát, častokrát ľudia, s čím súhlasím, že musí byť upravená výška odmeny exekútora, lebo tá častokrát tvorí problém, keď zo 100-eurovej pohľadávky zrazu je vymáhaná suma niekoľkonásobne vyššia. Čiže ja by som išiel ešte možno ďalej a odmenu exekútora by som ešte rapídnejšie znížil, resp. skrátil.
Pre porovnanie, v Českej republike funguje zhruba 300 exekútorských úradov, resp. 150 exekútorských úradov funguje v Českej republike, a to sa bavíme o 10-miliónovej krajine. Na Slovensku máme zhruba 300 exekútorov na 5-miliónovú krajinu. Čiže už je tam logický nepomer.
A dnes vlastne sa občania tejto krajiny dostávajú do takého úverového otroctva alebo do finančného otroctva, kde dnes už ten bežný človek nemá šancu normálne fungovať bez toho, aby sa nezadĺžil. A potom vznikajú situácie, keď človek sa zadĺži, lebo chce riešiť nejak svoju životnú situáciu, chce nejako bývať, chce nejako fungovať a príde o prácu nie z vlastného pričinenia a potom sa dostane práve do toho začarovaného kruhu, kedy exekútor mu siahne na jeho majetok. Ľudia sa potom uchyľujú ku krajným riešeniam a potom to častokrát dopadne veľmi zle. Takže ja by som bol veľmi rád, aby sme problematiku exekúcií na Slovensku tu otvorili a pomerne intenzívne. A viem, že aj pani ministerka spravodlivosti Žitňanská predloží novelu zákona o osobnom bankrote, resp. plánuje upraviť tento inštitút osobného bankrotu, lenže z môjho pohľadu inštitút osobného bankrotu nerieši veľa.
Viete veľmi dobre, že my sme mali jednu, jednou z našich hlavných tém počas predvolebnej kampane bola tzv. exekučná amnestia. Exekučná amnestia častokrát je mnohokrát zle chápaná. Nám nejde o to, aby sa odpísali nejaké dlhy, nám primárne ide o to, aby ľudia dostali šancu fungovať. To znamená, exekučná amnestia spočíva v tom, že musíte zaplatiť istinu svojho dlhu, ten váš reálny dlh musíte zaplatiť, ale skúsme sa spolu pozreť na to, čo urobíme s tým zvyškom. A to sú tie hotové výdavky, to sú tie trovy exekútora, odmena exekútora, úroky z omeškania a tak ďalej, lebo častokrát, nie častokrát, ale najmä tie sú problém, nie je problém samotná istina, ale problém je ten zvyšok. Dostávame sa potom do situácie, keď to už po debatách aj s koaličnými kolegami sme sa zhodli na tom, že ten občan potom nie je absolútne motivovaný sa zamestnať. Máme tu veľmi rozšírenú čiernu prácu kvôli exekúciám, pretože skúste, keď máte, ja neviem, 4-tisíc euro exekúciu, skúste sa niekde zamestnať. Dostanete, ja neviem, 700 euro na účet, exekútor vám nechá životné minimum, nejakých 180 euro, no skúste chodiť do roboty zadarmo alebo za 180 euro. Tak logicky, ľudia, ktorí sú exekuovaní, nemajú žiadnu motiváciu potom chodiť do práce, resp. sa oficiálne zamestnať a potom tu máme čiernu prácu.
Čiže my sme presvedčení o tom, že v prípade, ak by sme vedeli urobiť nejaký väčší súbor opatrení, ktoré by vyriešili tie 3 milióny exekučných konaní, tak zvýšilo by to nielen zamestnanosť, ale uvoľnilo by to ruky a v podstate dovolilo by to tomu bežnému človeku sa po rokoch nadýchnuť a začať opäť fungovať. Čiže ja som rád za tento predložený návrh zákona, ale tvrdím, že to nestačí, to je málo. Čiže ja by som navrhoval, ak ma vnímajú aj koaliční kolegovia, aby prebehlo nejaké rokovanie, pretože určite uznáte, že toto budete musieť riešiť, či chcete, či nechcete. Pretože ten objem, resp. ten počet tých exekúcií a počet ľudí v exekúcii je tak obrovský, že tu reálne hrozí, dovolím si tvrdiť, taký menší kolaps, menší kolaps tých občanov, ktorí sú v tej exekúcii, lebo milión ľudí, to už je dosť.
Pozrime sa na iné krajiny, ako to riešili, ja neviem, Chorvátsko, Slovinsko, dokonca Macedónsko nedávno, a tam to zafungovalo. Samozrejme, tie novely tam boli rôzne, ale naozaj tu teraz nejde o to, či je to opozičný návrh, koaličný návrh, každopádne problematiku exekúcií bude nutné toto volebné obdobie vyriešiť.
Tak isto exekútori argumentujú, že pokiaľ sa im zníži odmena exekútora, ako sa napríklad navrhuje, tak argumentujú tým, že zruší sa niekoľko desiatok pracovných miest. A ja vám poviem môj pohľad. Tak na jednej strane tu máme 300 exekútorských úradov a na druhej strane tu máme 1 milión ľudí, tak tá miska váh pre mňa je jednoznačná. Ja kašlem na 300 exekútorských úradov, kľudne nech sa zavrú všetky. Majme štátnych exekútorov, ako je to napríklad v Českej republike, prečo by sme nemohli mať štátnych exekútorov? A zrušme toto súkromné podnikanie, ktoré, jednak úžera, lebo exekútori sú častokrát úžerníci, ja to poviem na plné ústa, toto nie je podnikanie, to je normálna úžera legálna. Kľudne sa pozrime na zrušenie exekútorských úradov v takejto forme, ako je dnes, a skúsme sa baviť o štátnych exekútoroch, ktorí majú svoj plat a ktorí normálne fungujú a majú jasné pravidlá. Častokrát dochádza k rôznym špekuláciám zo strany exekútorských úradov s majetkom exekuovaných ľudí, kde v konečnom dôsledku vždy ostane poškodený len ten exekuovaný.
Ja som mal pred niekoľkými rokmi rozhovor s výkonným riaditeľom jednej z najväčších nebankových spoločností a povedal mi takú zaujímavú vec. Na moju otázku, či im nevadí, že majú vysokú delikvenciu úverov, to znamená, že zhruba 40 % ľudí im nespláca úvery, tie nebankové, tak viete, čo mi povedal? Že nám to vôbec nevadí, my sme radi, pretože toho človeka potom máme na celý život, resp. ešte aj jeho pokolení a budeme ho, budeme, v podstate ten zisk je pre nás oveľa vyšší, ak to nespláca, ako keby to splatil. To znamená, že samotné nebankové spoločnosti, ktoré tvoria veľkú časť tých exekúcií, samotné nebankové spoločnosti zneužívajú tento inštitút, resp. zneužívajú exekučné poriadky po dohode s exekútormi, lebo, povedzme si rovno, máme tu niektorých exekútorov, ktorí v minulosti pracovali priamo v tých nebankových spoločnostiach a ktorí exkluzívne, exkluzívne robia pre tieto nebankové spoločnosti. A potom sú situácie, keď jeden z exekútorov zahltil Ústavný súd, teraz možno nepoviem presné číslo, ale 50-tisícami podaní? A zahltil ho na tri roky úplne nezmyselne?
Čiže ja by som poprosil ešte raz, venujme sa tejto problematike naozaj veľmi intenzívne, pretože minimálne za hnutie SME RODINA môžem povedať, že toto je jedna z našich priorít a je nám úplne jedno, kto tento problém vyrieši, či to bude návrh z dielne SMER-u alebo z dielne ĽSNS alebo SaS-ky, je to úplne jedno. Pokiaľ to bude návrh, ktorý vyrieši komplexne problém exekúcií na Slovensku, my radi za neho zahlasujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, ale ja budem kritický k predkladanej správe o činnosti NKÚ.
Pán predseda si splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o NKÚ, ale z môjho pohľadu je to tak všetko. Tá správa nám je jednoducho nanič, pretože úrad, ktorý má v tomto štáte kontrolovať dodržiavanie princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov, si túto úlohu neplní a som presvedčený o tom, že si neplní ani zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona.
Uvediem prečo. Viete, pán predseda NKÚ, počas predvolebnej kampane som vysvetľoval našim občanom, že náš štát má dostatok ekonomických prostriedkov a dokáže sa postarať vlastne o svojich občanov, resp. nasýtiť každého človeka na Slovensku. Nemôžeme však financovať nikdy nekončiaci apetít niektorých podnikateľov alebo finančných skupín. Tento systém fungovania slovenskej politiky, je vám asi každému jasné, že je nutné zmeniť. Ale uisťujem vás, že sľuby, ktoré sme dali našim občanom, aj splníme a vynaložíme maximálne úsilie a možnosti poslancov Národnej rady, aby sme poukázali na zlú činnosť alebo nečinnosť štátnych orgánov.
No, k vašej správe. V úvode vašej správy som sa dočítal o ohromných číslach. NKÚ skontroloval hospodárenie v celkovej sume 11,1 mld. euro. No. prekontrolovali ste celý štátny rozpočet, myslím príjmovú časť. Sklamanie však nastalo, keď som zistil, že toto nie je len za rok 2015, ale aj za predchádzajúce roky. Dovolím si vás požiadať, aby ste v ďalších správach boli konkrétnejší a v tejto správe nás nezavádzali.
Taktiež som sa potešil z vašich výsledkov, keď som zistil v úvode správy, že porušenie finančnej disciplíny bolo zistené vo výške 12,7 mil. euro. Povedal som si, že je to zachránená nejaká suma peňazí pre našich občanov a z tých zachránených peňazí vieme, ja neviem, materské škôlky postaviť alebo využiť na iné veci. Avšak prebudenie do reality prišlo na záver v časti 2.2 Realizácia výsledkov kontrolnej činnosti, kde uvádzate, teraz budem citovať, "porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy NKÚ oznámilo v 16 prípadoch v celkovej sume 244 138 eur".
Pán predseda, nehnevajte sa, ale je toto podľa vás efektivita NKÚ? Vynakladáme 8,6 mil. na činnosť NKÚ a kontrolóri nám vrátia do štátneho rozpočtu 244-tisíc euro. Ja neviem, či vy ste so svojou prácou spokojný, ale ja určite nie.
Je až zarážajúce, že z celej správy sa nedozvieme, koľko porušení zákonov, prepáčte, pán predseda, aby som bol v súlade so zákonom NKÚ, koľko kontrolných zistení NKÚ za rok 2015 zistilo. Aký je ich vývoj v porovnaní s rokmi 2014, 2013, aj tieto informácie nám vedia priniesť obraz o činností NKÚ. V správe je síce pár štatistických čísiel o počte kontrolovaných subjektov, o počte odporúčaní, o počte prijatých opatrení kontrolovanými subjektmi, ale počet kontrolných zistení v správe absentuje.
Na porovnanie činnosti NKÚ som sa oboznámil s výročnou správou NKÚ Českej republiky, aj so správou Európskeho dvora audítorov. Tieto správy totižto upozorňujú na systémové nedostatky na základe analýzy kontrolných zistení, sú prehľadné, vidieť v nich efektivitu práce uvedených kontrolných inštitúcií.
Preto vám, pán predseda NKÚ, odporúčam osloviť príslušné výbory Národnej rady, najmä teda výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a predložiť im ako užívateľovi správy návrh novej štruktúry správy o kontrolnej činnosti NKÚ.
Vami predložená správa musí byť pre vládu a Národnú radu využiteľná, nie uložiteľná pre archív.
A teraz vám poviem niečo iné, som totiž toho názoru, že vy ako predseda NKÚ porušujete zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Vyplýva to totiž z obsahu samotnej správy, v ktorej nás informujete o vykonaných kontrolách, ktorými kontrolovanými subjektami boli aj ústredné orgány štátnej správy, napríklad ministerstvo obrany, financií, dopravy, pôdohospodárstva atď. Boli tam zistené nedostatky, čiže kontrolné zistenia.
A teraz podľa § 20 zákona o NKÚ, výsledky budem citovať: "Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády. Orgán, ktorému úrad oznámil kontrolou zistené nedostatky, je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti a v lehote určenej úradom zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu podať o tom úradu písomnú správu. Ak svoje povinnosti podľa odseku 2 nesplní vláda, predseda prerokuje vec s predsedom vlády, a ak nedôjde k dohode medzi nimi, predseda predloží vec Národnej rade. Ak vláda neprijme opatrenia na vyriešenie veci, predseda predloží vec Národnej rade Slovenskej republiky."
No a teraz, viete, ja som si prekontroloval materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za celý rok 2015. Nenašiel som tam jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky neprijala na základe kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že ak NKÚ niečo zistí, ale výsledok z jeho kontroly činnosti neprinesie žiadnu zmenu k lepšiemu, ba naopak, tie nedostatky ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú.
A teraz otázka znie, že čo z toho vyplýva. Viete, nechcem ja tu polemizovať, že možno iný kolega na mojom mieste by povedal, že zakrývate nejakú trestnú činnosť alebo porušenia zákonov, alebo zodpovednosť niektorých členov vlád, alebo, nebodaj, že napomáhate rozkrádať verejné zdroje v prospech finančných skupín, alebo, ja neviem, oligarchov. Toto ja vám vyčítať nebudem, ale, viete, aj kvôli tomuto je nedostatok finančných prostriedkov pre učiteľov, zdravotníkov, aj preto tu nemáme dôstojný život pre dôchodcov.
Viete, po vypuknutí kauzy Gorila, predseda NKÚ len z môjho pohľadu pokračuje, tváriac sa, nevidím, nepočujem, nehovorím. Viete, vy nie ste zástupcom opozície, ako sa to možno zdalo, možno by bola namieste otázka, že ako, čím ste presvedčili pána Freša, možno jeho minulosťou, neviem, to viete vy.
Jednoducho, táto vaša správa je všeobecná, bezobsažná, sú tam rôzne na prvý pohľad zavádzajúce údaje, ale čo je podstatné, vaše kontrolné zistenia za rok 2015 ani raz ste nepredložili na rokovanie vlády, ani raz vláda neprijala žiadne opatrenia na elimináciu neefektívneho hospodárenia jednotlivých orgánov štátnej správy. Teda sa pýtam, načo je tá správa? Máme sa k nej nejako vyjadriť? Mne to fakt príde ako nejaká povinná jazda, ktorú ste si splnili, odídete spokojný, že ste to prečítali a karavána ide ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani kolegyňa Nicholsonová. Ja chcem reagovať na tú časť, kde ste rozprávali o tých zmiešaných triedach. A, no, je mi ľúto, ale my sme nie tak dávno navštívili obce na východnom Slovensku, kde sú veľké rómske osady, a jednoducho tí mnohí rodičia detí nerómskych tak nám povedali, že oni jednoducho tie deti svoje berú preč z takýchto škôl, resp. z takýchto tried, pretože ich deti sú vystavované, a či sa to niekomu páči, alebo nie, drobným krádežiam, fyzickým útokom, otrasnej hygiene ich spolužiakov. A jednoducho pokiaľ máte časť detí a, bohužiaľ, je to tak, ktoré sú mentálne na tom horšie ako ich spolužiaci, tak nikdy nedocielite to, že tí šikovnejší potiahnu tých menej šikovných, ale presný opak. Úroveň celej triedy sa zníži.
Čiže možno nie je riešenie takéto zmiešané triedy a začleňovanie, možno je riešenie oveľa skôr, to znamená úlohou školy má byť vzdelávať deti, ale nie im vysvetľovať, ako sa umývajú ruky, ako sa chodí na toaletu, a tieto základné, základné veci. Čiže možno stojí za úvahu rozmýšľať nie o zmiešaných triedach, ktoré síce znejú voči Európskej únii fajn, ale skôr sa zamerať na, by som povedal, ešte predškolskú výchovu. A kľudne sa bavme, ja viem, že sa to mnohým nepáči a mnohí vybuchnú, kľudne sa bavme aj o nejakej forme internátnych škôl, kde by sme tieto deti naučili základným hygienickým pravidlám, kde by sme ich naučili nejakým základom, pretože to im chýba.

Ďakujem pekne. Pani ombudsmanka, ozaj by bolo dobré, keby ste urobili kontroly aj v iných detských domovoch alebo dojčenských ústavoch, pretože ja konkrétne poznám prípad, kedy si rodina adoptovala malé dievčatko, 7-mesačné, a to dievčatko, keď začalo plakať v noci, tak skúšali čaj, mlieko, všetko možné a úplne so šokom zistili, že to dieťa sa ukľudnilo, až keď dostalo čistú vodu vo fľaši.
To znamená, že ja len tak odporúčam, že skúsme sa pozrieť aj na to, ako to funguje v iných dojčenských ústavoch alebo detských domovoch, pretože častokrát na úkor detí sa šetrí a namiesto nejakej normálnej stravy, výživy, tak v noci do nich pumpujú vodu, aby ich zasýtili, v úvodzovkách. Akože znie to ako nezmysel, ale akože je to úplná realita, je to fakt.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, neviem ako vy, ale ja hlasujem podľa vlastného vedomia a svedomia. My sme tu neprišli na to, aby sme hlasovali tak ako zvyšok opozície, alebo aby sme nehlasovali len preto za váš návrh, lebo je to opozičný návrh. Nám je úplne jedno, či ho predloží ĽSNS, SMER, MOST, ktokoľvek. Pokiaľ je to dobrý zákon a my sa s ním vieme stotožniť, tak ho podporíme. Pokiaľ je to zákon, s ktorým sa stotožniť nevieme, tak ho jednoducho nepodporíme. Bolo by naozaj fajn, aby ste toto rešpektovali. Asi by ste stihli mnohí zistiť za tieto dva týždne, že my sa nebudeme správať rovnako ako niektorí naši kolegovia v opozícii. My sme tu neprišli robiť štandardnú opozičnú politiku, lebo určite viete, že my sme neštandardná strana, tak sa logicky správame neštandardne. Čiže, prosím vás, nerobte z nás nejakých koaličných partnerov tejto koalície alebo tichých partnerov, lebo to ste zhruba povedali, ale, prosím vás, rešpektujte aj naše právo vyjadriť sa k určitým veciam.
Samozrejme, vy ste hodnotovo, respektíve, možno teraz preženiem, ideologicky trošku inde, ako som napríklad ja osobne, čiže je úplne logické, že sa v niektorých otázkach nezhodneme. Ale bolo by fajn, aby sme toto rešpektovali vzájomne. Ja plne rešpektujem váš návrh, vaše názory a urobím všetko pre to, aby ste si ich mohli slobodne vyjadrovať.
Ďakujem.