Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som ťa, Igor, trošku poopravil. Sociálne odkázaný do kasína nepôjde. Čiže trošku, naozaj trošku sa zastanem možno kolegu Muňka. Sociálne odkázaný do kasína nepôjde. Jednoducho ho tam nepustia. Musíš mať nejaký dress code.
Ale každopádne ten návrh zákona je podľa mňa dobrý. My sme to v rámci nejakej aj našej predvolebnej kampane rozprávali tiež, že je nevyhnutné, aby hráči v herniach boli nielen legitimovaní, ako je to napríklad v kasínach, kde v kasíne si ten hráč nezahrá, pokiaľ nie je zaregistrovaný, pokiaľ nie je vyhotovená jeho fotka, majú ho tam v evidencii. Dokonca, dokonca myslím, že majú evidenciu, koľko peňazí tam minul, pretože on si ich musí chodiť nejako meniť, zamieňať žetóny hore-dole. Čiže niečo podobné je potrebné urobiť aj vo všeobecnosti, nielen v kasínach, ktoré to majú len v rámci nejakých svojich interných predpisov.
Čo však vidím problematické, je prepojenie po tej softvérovej stránke. Určite viem si to predstaviť. Bude to treba raz urobiť, bude potrebné to raz urobiť, ale samozrejme všetky tie údaje, ktoré dnes človek musí prácne vyhľadať, to znamená, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, daňový úrad, to nie je len tak, že luskneme a vieme o tom človeku všetko. Čiže bude nutné urobiť, respektíve zase je to na nejakom prepojení tých herní, teda s informačným prepojením herní a všetkých týchto príslušných inštitúcií, kde môže vzniknúť, kde môže mať hráč dlh.
Samozrejme, máte pravdu, moji predrečníci, v tom, že ten hazard sa dotýka najmä sociálne slabších skupín. Veď dnes, keď máme niekde okolo 55 % exekúcií vo verejnom záujme, tak sú to exekúcie vo verejnom záujme, čiže sociálne a zdravotné a daňový úrad, tak, bohužiaľ, je skoro pravidlom, že mnohí z týchto exekvovaných ľudí sú práve gamblermi. To znamená, napriek tomu, že majú dlhy voči štátnym inštitúciám, napriek tomu, že ich finančná situácia je veľmi zlá, tak napriek tomu ako, poviem to, ako posledné východisko z tej svojej situácie vidia práve ten hazard. Poznám mnoho ľudí, poznám mnoho ľudí, ktorí sa spoliehajú na to, že vyhrajú v Lotte, že podajú Lotto a teraz to vyhrám a vyriešim svoju finančnú situáciu. Ale Lotto neberiem za nejaký veľký hazard. Áno, aj tam skončí nejaká miliarda alebo koľko. Ale každopádne veľmi veľa ľudí, ktorí sú v zúfalej situácii finančnej, majú obrovské dlhy, sa utiekajú práve k hazardu, o ktorom si myslia, že a teraz to padne a vyriešim tie svoje finančné problémy.
Lenže prevádzkovatelia, respektíve výrobcovia týchto výherných zariadení by vám vedeli povedať percentuálne nastavenie týchto hracích zariadení, pretože je to len počítač, je to len softvér, kde je percentuálne nastavená výhernosť každého jedného zariadenia. Viete, ten hazard by nefungoval, respektíve by nebol, ak by to nebolo výnosné predovšetkým pre prevádzkovateľa. To znamená, že dnes, ak máte herňu, tak máte istý biznis. Ja poznám niekoľkých prevádzkovateľov herní, takých menších, a tí nám povedia častokrát, že im stačí jeden jediný hráč na to, aby oni mesačne mohli spokojne fungovať, spokojne podnikať. Jeden jediný hráč, ktorý im tam donesie každý mesiac niekoľko tisíc euro. Pretože majú uňho, teraz citujem, "garanciu, že nikdy nevyberie, čo vyhrá, ale vždy to nahádže naspäť".
Čiže ten hazard, pozrite sa, v akom štádiu je ten hazard v niektorých mestách na Slovensku. V Sabinove ja zakázaný. V tom Sabinove s tým mali obrovský problém. Bolo tam veľmi veľa herní na jednej ulici, na tej hlavnej ulici bolo strašne veľa herní. A nechodili tam hrať miestni, pretože samotné mesto Sabinov až veľa tých sociálne slabších nemá, samotné mesto. Ale zamestnanci mestského úradu, keď sme tam boli nedávno, nám povedali, že problém boli práve obyvatelia osád Jarovnice, Ostrovany, Šarišské Michaľany, vlastne okolitých obcí, Hermanovce, ktoré chodili do toho Sabinova. Bola zvýšená kriminalita, lebo on keď prehral sociálne dávky a opil sa, no tak išiel si to nejako, jednoducho tie peniaze vrátiť späť, častokrát drobnou kriminalitou, krádeže, vlámačky, elpečka, respektíve lúpežné prepadnutia. Čiže to tam bolo úplne normálne. A nehovoriac o nežiaducich spoločenských javoch, ako bol neporiadok, hluk, výtržnosti. To bolo bežné v Sabinove. Akonáhle ten hazard zakázali, tak mestskí policajti nám povedali, že kriminalita tam klesla minimálne o 50 % v týchto drobných deliktoch. Čiže v súvislosti s hazardom ide ruka v ruke aj kriminalita.
Levoča zakázala nedávno hazard. Ružomberok je momentálne pred koncom zozbierania podpisov pod petíciu za zákaz hazardu. Bratislava, myslím, že je vo finále tých podpisov? A ešte im tam niečo chýba, ešte im tam... Majú dosť? Už majú dosť podpisov. Samozrejme, bude veľmi zaujímavé sledovať poslancov Mestského zastupiteľstva v Bratislave, ako budú hlasovať za toto. Čiže ten trend je jednoznačný. Spoločnosť odmieta hazard. Spoločnosť v rámci miestnej samosprávy sa snaží obmedzovať ten hazard. Ale nie obmedzovať, že tak nech chodia hrať títo, alebo títo. Jednoducho ľudia toho majú plné zuby. Lenže samozrejme my nemôžme sa spoliehať na to, že hazard obmedzíme takýmto spôsobom na celom Slovensku. Ľudia sú, bohužiaľ, častokrát hluchí, slepí voči takýmto javom.
Čiže preto každá novela, ktorá obmedzí nejakým spôsobom hazard, je dobrá. Jednoznačne najohrozenejšou skupinou sú práve tie, sociálne slabší. Už tuto kolega Matovič spomínal, ale ja v podstate som z okresu Vranov nad Topľou, kde je v našom okresnom meste vyše štyridsať herní. Viete, to je maličké mesto na východnom Slovensku, kde je štyridsať herní v jednom meste, štyridsať herní. To je niečo neuveriteľné. A keď sa prejdete po tých uliciach okolo tých herní, tak drvivá väčšina hráčov sú, bohužiaľ, Rómovia. Druhá väčšina hráčov sú skupiny ľudí, ktoré jednoducho na to nemajú. Ja zase tvrdím, keď máš peniaze, kľudne ich prehraj, hej. Choď do toho kasína, miň tam, pre mňa za mňa, aj sto tisíc euro. Keď na to máš, hraj si. Ale nemôžme dopustiť, aby gamblerstvo, ktoré, si povedzme na rovinu, to je choroba, gamblerstvo je choroba. Kľudne ju môžeme definovať ako chorobu. To nie je blbý zvyk. Jednoducho je to choroba. A dnes skúsme si spočítať, aké sú náklady na liečenie jedného gamblera verzus opatrenia, ktoré by sme prijali. Veľmi rýchlo zistíme, že skôr by sme sa mali zamerať na prevenciu ako na liečenie už týchto prípadov.
Samozrejme, nie som naivný a viem, že nemôžme to regulovať ako v niektorých štátoch, kde je hazard úplne zakázaný. Napríklad dodnes, neviem, či viete, ale na Ukrajine je hazard zakázaný. A napriek tomu tam funguje. Hráči hrajú na internete na zahraničných serveroch, čiže s doménou mimo Ukrajiny. Čiže hazard tam funguje a samozrejme funguje čierny hazard, čiže nelegálny hazard. Čiže naivní nie sme, že dá sa to zakázať plošne, lebo ten hazard vždy tu bol a vždy tu bude. Hazard je, viete, to je ako prostitúcia. To je tu celý život, celé veky.
Čiže určite môžem za klub SME RODINA povedať, že tento návrh zákona podporíme. Považujeme za veľmi dôležité, aby hazard bol obmedzený. Ja už som tu minule rozprával, že kľudne nech je obmedzený bez toho, aby mal dopad na štátny rozpočet. A to sa dá urobiť jednoducho. Dajme 100-tisíc euro zábezpeku na každú jednu herňu. Nie na prevádzkovateľa, firmu, ktorá ma štyridsať herní, ale na každú jednu herňu. V Bratislave je koľko? Dvesto herní? Alebo sto? Neviem. No ak firma, ktorá vytvára neúmerné zisky, mimochodom príjmy z hazardu, a teraz sa bavíme o prevádzkovateľoch videolotérií týchto vlastne hracích výherných automatoch, teraz sa nebavíme o nejakých stávkových kanceláriách, ale prevádzkovatelia týchto zariadení robia ročne zisky v stámiliónoch v eurách. To sú šialené peniaze. Čiže kľudne, kľudne dajme zábezpeku 100-tisíc euro na jednu herňu. Klesne nám počet herní a zároveň nám stúpne výber peňazí do štátneho rozpočtu. Viete, koľko v prepočte platí dnes prevádzkovateľ takejto herne za jeden automat? Nejakých 160 euro. Čo to je? To je spriemerovaný ročný poplatok na jeden stroj, myslím zábezpeka štátu alebo takéto niečo. Teraz mimo toho poplatku, ktorý sa platí obci a štátu.
To znamená, že nechoďme len sa pozerať na to, že kto nám tam chodí hrať. Kto sú tí hráči, že sú sociálne slabší a treba to obmedziť. Súhlas. Skúsme sa pozerať na to aj komplexnejšie. To znamená, treba obmedziť aj samotných prevádzkovateľov. Zakázať to nemôžme. To plošne jednoducho nebude fungovať, ten hazard tu bude vždy. Ale vieme im podmienky na podnikanie sťažiť tak, aby pri nich nemalo zmysel otvárať herne ako na bežiacom páse. Pretože dnes, ak sa pozriete napríklad po Bratislave, na každom rohu je herňa. Veď to je choré. My vlastne turistom môžeme ukazovať herne, normálne katalóg môžeme urobiť.
Čiže ešte raz, podporíme tento návrh, určite je dobrý a verím, že aj koaliční poslanci, no verím, dobre, som naivný, aspoň raz nebudú pozerať na nariadenie, resp. politické rozhodnutie a snáď sa dočkáme aj toho, že naozaj dobré návrhy zákonov budú v tomto pléne občas aj prijaté.
Ďakujem.
