Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, rád by som sa vyjadril k tomuto bodu, to je odvolanie predsedu vlády Roberta Fica.
Vážený pán premiér, dúfam, že niekde počúvate, to je to len také moje zbožné želanie, ale chcel by som vám povedať, že nie ste chlap a nemáte gule. Mal by ste tu sedieť a vypočuť si, čo vám hovorí opozícia. Vy, vládna koalícia, máte v rukách všetku moc v tomto štáte. Jediné, čo musíte strpieť, je kritika opozície. Čiže, pán premiér, ako chlap mali ste byť tu a mali ste tú kritiku zniesť, reagovať na ňu, bolo by to úplne v poriadku. Viem, že mnohým poslancom vládnej koalície sa to nepáči a myslia si, že nemal by tu byť, ja si myslím opak.
Viete, pán premiér, ja už niekoľko rokov z pohľadu občana sledujem vašu aktivitu, vaše pôsobenie v politike, vaše správanie, gestá a konanie. A musím povedať, že sa vám veľmi, veľmi čudujem. Čudujem sa vám preto, lebo na vašom mieste by som sa už na to dávno vykašľal. Máte už vek, v ktorom už by ste sa mali trošku šetriť. Ste trojnásobný premiér, dosiahli ste v živote veľa z hľadiska kariéry a politiky. Máte, bohužiaľ, aj nie práve najlepšie zdravie. Ja vám prajem skoré uzdravenie, ale to neprajem nikomu, aby mal zdravie v zlom stave, nemáte práve najlepšie zdravie, mali by ste sa šetriť. A ja sa vám, pán premiér, naozaj čudujem, že silou-mocou ste ochotný pokračovať ďalej v stave so zlým zdravím, že dve tretiny národa na vás pľujú, že vy môžte kľudne vyjsť na ulicu, lebo nemôžte, čo si budeme navrávať, a ktorýkoľvek vrcholový politik, ak by dnes sa prešiel bez ochranky, bez sprievodu po ulici, je otázka pár minút, kým by ho niekto opľul alebo prefackal. Bohužiaľ, je to tak.
Za posledných 20 rokov slovenská politika dospela do štádia, keď slovo politik je pre bežného občana už ako nadávka. Ja som včera večer rozmýšľal, že čo by som vám povedal, ale chcel by som reagovať, pán predseda vlády, na vaše vystúpenie dnes, kde ste povedali, že opozícia šíri len politiku nenávisti a politiku zla. Tak, vážený pán premiér, budem hovoriť za seba.
Na výjazdovom rokovaní vo Vranove nad Topľou som mal tlačovú besedu, kde som povedal, resp. kde som z vášho akčného plánu vytiahol tri veci, tri pikošky. Prvá bola niekoľko státisícová dotácia pre malú, bezvýznamnú dedinskú pekáreň, ktorej majiteľ je príbuzný okresného funkcionára vládnej strany. To je podľa vás systémové riešenie a pomoc regiónu. Dotácia pre konkrétneho človeka. Takisto som vám tam vyhodil na oči plán pomôcť sumou 1 mil. euro vášmu bývalému kandidátovi za vašu stranu na primátora. A takisto som kritizoval úplne nezmyselný projekt vodného lyžovania na vyrovnávacej nádrži na Domaši v hodnote opäť niekoľko stotisíc euro. Samozrejme, starostom dotknutej obce je člen okresnej rady SMER-u.
Pán premiér, pomenoval som fakty z vášho akčného plánu. Vy ste následne na tlačovke po skončení rokovania vlády vo Vranove povedali, že Pčolinský šíri nenávisť a politiku zla. Vysvetlite mi, čo je nenávistné na tom, keď pomenujem fakty z vášho akčného plánu? To sú fakty, to nie je nenávisť. To boli holé fakty. Suché konštatovanie, nič viac. Ja som do toho nedával žiadne emócie.
Pán premiér, ja vás nemám rád, ani vás nenávidím, ja voči vám neprechovávam žiadne pocity, ste mi ukradnutý. Tak nerozumiem, prečo vy hovoríte, že tu niekto šíri politiku nenávisti. Dobre, môžme sa baviť o niektorých poslancoch teoreticky, ak chcete, ale vy to paušalizujete, že všetci, celá opozícia.
Tak ešte raz. Keď som vytiahol fakty z vášho akčného plánu, tak ste povedali, že to je politika nenávisti. Mne to príde tak, že už keď vám dochádzajú slová v argumentačnej rovine, tak ide váš frazeologický slovník, politika nenávisti a zla. Je to smiešne. Čakal by som nejakú inú reakciu na takéto niečo. Ale dobre.
Už keď sme pri tom Vranove, zhruba pred tromi rokmi istý taliansky podnikateľ z večera do rána zbalil firmu, vysťahoval stroje a desiatky žien, ktoré pracovali v tejto firme, ostali bez výplaty a bez nejakej perspektívy. Vážený pán premiér, vy ste tam nabehli s kamerami a ste im tam rozprávali, ako im vyplatíte tie peniaze a ako budú šiť uniformy pre armádu a pre políciu, ako im garantujete prácu. Do dnešného dňa tie ženy nevideli ani cent, do dnešného dňa žiadne uniformy nešijú. Museli odísť 50-ročné ženy do zahraničia pracovať.
Pán premiér, akú hodnotu má vaše slovo? Preto ja som veľmi opatrný pri eufórii, ktorú ste dnes predviedli s vašimi akčnými plánmi na východnom Slovensku, resp. v okresoch. Ono totižto istý ministerský úradník, ktorý sa spolupodieľal na týchto akčných plánoch, tak medzi rečou povedal, že: "Ale, prosím ťa, veď to je divadlo, jasné, že tam toľko peňazí v živote nepôjde, veď odkiaľ."
Toľko z mojej strany. Teraz by som rád prečítal, ja som včera večer vyzval ľudí, aby mi poslali odkazy pre Roberta Fica. Tak vám ich pár prečítam. Neboli nijako upravované, viem vám dokonca povedať aj mená, ak by ste veľmi chceli, ale, takže budem čítať len krstné mená.
Magdaléna: "Prečo ide toľko peňazí na utečencov a rôzne nezmysly, o našich bezdomovcov a dôchodcov sa nemá kto postarať. Koľkí z nich sa ocitli v zúfalej situácii kvôli úžere, exekúcii. Prečo, pán Fico, dovolíte, aby sa toto dialo na Slovensku? A čo mladé rodiny? Prečo ich štát nepodporuje? Nemáme kde bývať, nemáme peniaze na založenie vlastných rodín, prečo tvrdíte, že sa máme lepšie a lepšie, keď to takto nie je? Za mňa a za svoje okolie môžem povedať, že to vôbec takto nevnímame."
Dominik: "Ako študent chcem pánovi premiérovi odkázať, že by sa mal nad sebou zamyslieť a nad fungovaním tohto štátu, pretože moje ďalšie kroky po štúdiu budú určite smerovať mimo Slovensko, kde nevidím perspektívu a žiadnu budúcnosť pre seba."
Silvia: "Vedeli by ste prežiť z dôchodku, ale nie nakradnutého, ale iba z neho a celý mesiac a či viete, koľko sa platí napríklad za smeti pre 4-člennú rodinu, viete, koľko zarobí napríklad upratovačka, predavačka?"
Michal: "Robert, robil si a robíš iba pre seba a svojich ľudí, prezentuješ sa na čele sociálnej vlády, ale nič sociálneho okrem vlakov zadarmo a vianočného príspevku si nespravil pre obyčajných ľudí. Dnešná politická scéna pod vaším vedením sa dá prirovnať k zemepánom, ktorí bačovali v tejto krajine a ktorí rozdeľovali podľa svojej ľubovôle len a len svojim ľuďom. Ste banda, ktorá patrí pred súd a za mreže."
Ľubomír: "Ďakujem, pán Fico, za to, že moja mamka pracuje už tridsať rokov v školstve, v kuchyni, zarobí 330 euro. Nemáte ani poňatie a tušenie, ako sa na Slovensku žije, ľudia vás vôbec nezaujímajú, veď to vidno už len na tom, že stále schvaľujete nové a nové dane a poplatky, ktoré ľuďom berú peniaze z peňaženiek, ale na druhej strane tomu chápem, veď kde zobrať peniaze na nové autá a tie vaše vily."
Iveta: "Odkazujem pánovi Ficovi, že všetky ženy na materskej a rodičovskej dovolenke ho určite v ďalšom volebnom období voliť nebudú. V úvodzovkách, ďakujeme, pán Fico, že neprešiel návrh na zvýšenie rodičovského príspevku. Ak ste sa báli, že by sa zvýšil rómskym spoluobčanom, stačilo do zákona uviesť podmienku o odpracovaných rokoch, ako je to pri materskej."
Alex: "Pán premiér, odíďte, urobíte službu tomuto národu a tejto republike. Mali by ste byť rád, že ešte nesedíte, ale aj k tomu môže raz dôjsť, tak sa radšej vytraťte z tejto krajiny a nechajte nás normálne žiť."
Michal: "Pán premiér, skončíte na smetisku dejín, tak ako Mečiar. Len dúfam, že keď sa to stane, bude vo vláde niekto, kto vám to všetko spočíta, na rozdiel od Mečiara."
Ondrej: "Prečo moja dcéra, žiačka základnej školy, musí platiť 10 eur školskému zubárovi? Ako môže pýtať peniaze od trinásťročnej, čo nemá žiaden príjem, je to choré. Koľko rokov ste v politike? Koľko rokov ste pri koryte? Koľko ste už nakradli? Koľko máte peňazí a kedy si poviete, už mám dosť a už mi stačí?"
Norbi: "Pán Fico, pán Kaliňák, stačí, ak odstúpite. Nechajte si tie nakradnuté peniaze, len už nekradnite viac a nechajte miesto skutočným ľuďom a politikom, ktorým ide o túto krajinu. Skúste nezruinovať túto krajinu úplne."
Toto sa prečítať nedá. Toto tiež nie.
Hanka: "Robo, stačilo! Odporúčam papučovú kultúru doma pred telkou s platom napríklad 223 euro, ako máme my, mamičky (slobodné), a popritom sa ešte starajú o malé dieťa. Skúste si to."
Janík: "Že srdečne pozdravujem z Rakúska, lebo na Slovensku je vynikajúce, čo sa týka príjmov, v úvodzovkách, v živote už sa na Slovensko nevrátim."
Dominik: "Ďakujem za všetko, čo ste urobili pre seba a pár vyvolených, ale už je čas dať šancu tým, ktorí chcú urobiť niečo pre tento štát, pre všetkých, pretože o tom má byť politika, slúžiť občanom, nielen vášmu zoznamu vašich ľudí."
Ďalší Dominik: "Pán premiér, pôjdete tam, kde skončil Mečiar alebo komunisti."
Miroslav: "Odíď, kým môžeš, behaj si na hrádzi, venči si psíka, ale nechaj nás napraviť to, čo tvoje tri vlády napáchali."
Žofia: "Ja by som sa pána premiéra chcela opýtať, kedy sa budeme môcť vrátiť žiť na Slovensko, pracujem v zahraničí."
Igor: "Len štyri slová. Hanbím sa za vás!"
Anna: "Mňa by veľmi zaujímalo, prečo v Rakúsku na choré, postihnuté dieťa dostane rodič opatrovateľský príspevok cez 1 500 euro a tu na Slovensku ani minimálnu mzdu? Naše deti nie sú zaujímavé pre Slovensko, resp. pre tento štát, lebo z nich nebudeme nič mať. Žiadne odvody, žiadne dane, lebo nikdy nebudú môcť pracovať. Štát takýchto ľudí ignoruje. Pýtam sa vás, pán Fico, prečo vás nezaujímajú aj takéto rodiny?"
Anna: "Ak máš gule, odstúp!"
Laura: "Pán predseda, chcem sa vám, v úvodzovkách, poďakovať, ako podporujete nás, mladých ľudí. Sama som vychovala svoje deti a po ukončení štúdia na Slovensku sme nenašli adekvátnu prácu. Všetci žijeme a pracujeme v Holandsku."
Jana: "Skúste pánovi predsedovi Ficovi pripomenúť jeho sľub, že bude v politike desať rokov. Vyjadril sa jasne a verejne. A vypýtajte si od neho adresu, ak zabudol rátať, pošlem mu zo svojich peňazí kúpené počítadlo alebo kalkulačku."
Gabriela: "Pán premiér, už ste toho napáchali dosť, odstúpte!"
Toto radšej nie, tu sa spomína Rumunsko.
"Pán predseda, príďte sa pozrieť do Bardejova, ako ste vyhnali skoro polovicu ľudí do sveta a koľko rodín a vzťahov ste rozbili. Nič dobré vám neželám, bohužiaľ, to dospelo až takto, že ani..." Dobre, to už radšej nie.
Dobre, to boli len úryvky. Včera mi ich prišlo 478, odvčera večera, za necelých dvanásť hodín, toľko správ a komentov poslali ľudia a chceli, aby som to tu prečítal. Samozrejme, stál by som tu dve hodiny, minimálne.
Musím ale zopakovať jednu vec, ktorá bola v týchto odkazoch. Bohužiaľ, je pravda a dúfam, že pán Chudík mi to potvrdí, že dnes na východnom Slovensku z každej druhej rodiny pracuje niekto v zahraničí. Táto vláda sa tu chváli, že nezamestnanosť je menej ako 10 %. No a buďme realisti, prečo? No pretože pomaly pol milióna ľudí v produktívnom veku je v zahraničí a muselo odísť z tejto krajiny, hoci tu chceli žiť. Ja osobne poznám desiatky takýchto ľudí. Mnoho mojich spolužiakov, rovesníkov z východného Slovenska, všetko je vonku. Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Anglicko, po celom svete.
Ja sa teraz pýtam, v roku 2012 až 2016 SMER vládol sám. Takú šancu zmeniť a prekopať túto krajinu k lepšiemu nemal nikto v celej histórii. Mali ste v rukách všetku moc v tomto štáte. Mohli ste urobiť čokoľvek, prijať akýkoľvek zákon. Aj ústavný zákon, s KDH ste sa vedeli dohodnúť kedykoľvek. Prečo ste neurobili maximum? A nehovorte, že ste urobili maximum, ak toto bolo vaše maximum, 2012 - 2016, tak Boh ochraňuj túto krajinu.
Ďakujem. (Potlesk.)
