Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Ja len chcem potvrdiť to, čo pán kolega Krajniak hovorí. Ja sa, pani ministerka, tiež obávam, tak ako v prípade zákona o hazarde, ktorý sme podporili, že nevyrieši to problém, ale je to aspoň niečo. Ja podobne vnímam aj tento váš návrh zákona, že nevyrieši to ten problém, ktorý tu máme, ale je to aspoň niečo. Len v tomto prípade, viete, v čase, keď máme viac ako jeden milión fyzických osôb v exekučnom konaní, tento váš návrh zákona, ja sa obávam, že nerieši tento problém, pretože ten zákon o bankrote, poviem to tak, ako to vnímam a počúvam, je príliš zložitý proces pre toho bežného občana. On tomu nerozumie, on nemá šajnu, čo je to ten osobný bankrot, čo má urobiť, kam má ísť. Viem, budete argumentovať tými centrami, ale predsa len ja si myslím, že oveľa jednoduchšie a účinnejšie, čo by zasiahlo státisíce ľudí, je to, čo my sme navrhovali.
Ja dúfam a z tohto miesta ja vás prosím, aby ste si našli čas na stretnutie s nami, respektíve s poslaneckým klubom alebo zástupcami, aby sme sa skúsili pobaviť aj o tom našom návrhu o exekučnej amnestii, či by sme to v rámci druhého čítania nevedeli nejakým spôsobom aspoň sčasti implementovať do tohto vášho návrhu, pretože naozaj nevyrieši to ten problém, ktorý tu dnes máme a ten problém je milión ľudí v exekúcii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja len chcem poopraviť kolegu Klusa, zásada trikrát a dosť platí len pre závažné trestné činy. To je jedna vec. A druhá vec, no, ak si spomínate, tak pri prvom čítaní ja som sa aj vyjadril, že som proti, avšak pod tlakom verejnosti, ktorá ma bombardovala dotazmi, tak musím povedať, že som, čo sa mne veľmi zriedka stáva, že som ochotný pripustiť podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Jurinová, ja nijako nespochybňujem to, že petičné právo má byť. To je úplne v poriadku, s tým ja nemám najmenší problém. Ja som len vravel , že napríklad v Dúbravke, to nie je moja mestská časť, že napríklad v Dúbravke už ten hazard sa snažia obmedzovať tým, že zakázali po 22., pretože mali problémy, práve počas nočných hodín sa tam stretávali rôzni asociáli, rôzne živly a jednoducho narúšali verejný poriadok, takže týmto jednoduchým všeobecným záväzným nariadením takéto niečo už sa reguluje. No to, že iné mestské časti k tomuto kroku nepristúpili, no bohužiaľ. Občania si zvolili svojich starostov, svoje mestské zastupiteľstvá, no bohužiaľ, pokiaľ nevedia toto jednoduché opatrenie urobiť.
Ale každopádne ja tento zákon považujem za síce nie dostatočný, ale, ešte raz, je dobré ho podporiť, pretože aspoň je to nejaký posun a poviem, že dosť výrazný. Ale hovorím, poďme ešte ďalej. Tak ako pán Paška povedal, že do budúcna bude nutné ešte viac regulovať a sprísniť fungovanie takýchto prevádzok a do budúcna musíme jednoducho zamedziť, aby ten rozmach toho hazardu na Slovensku išiel ďalej a ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Myslím, že netreba veľmi prízvukovať to, aká je táto téma dôležitá, aj pre pána ministra, ktorý veľmi nerád s ňou chodí do parlamentu, pretože z každej strany sú vyvíjané tlaky, nakoľko ide o obrovský biznis. Ako už tu bolo spomínané, hazard dnes generuje obrovské zisky a podieľa sa stovkami miliónov v eurách na, teraz by som povedal, na cash flow našich občanov, negatívne, samozrejme.
Čo chcem ale hlavne povedať je, že tento zákon ja považujem za nedostatočný. Ja by som išiel ešte ďalej, ale na druhej strane je to už výrazný posun, by som povedal, vpred. A poviem vám prečo. Obmedzením prevádzok, teraz sa bavme o krčme, kde sú dva-tri stroje, tak týmto zákonom vlastne sa zlikvidujú takéto prevádzky, resp. nezlikvidujú sa, ale budú musieť byť odstránené automaty z týchto prevádzok.
Ja by som pánovi ministrovi len krátko dal, lebo viem, že teraz to bude asi nereálne, ale do budúcna. Skúsme sa baviť, resp. skúsme ísť ešte ďalej v tomto. Poviem príklad: Dvíhate hranicu, že herňa je vtedy, keď je tam dvanásť strojov. Ja vám môžem kľudne doniesť, nafotiť napríklad herňu, kontajner v rómskej osade v Jarovniciach, kde hneď oproti policajnej stanici je kontajner, v ktorom je herňa. Má to asi 15 metrov štvorcových, je tam asi desať strojov a v čase sociálnych dávok je tam normálne šóra, rad, kde tí Rómovia, ktorí dostali sociálne dávky, hrajú. Keď všetko prehrá, tak normálne ten rad sa posunie. To sme videli na vlastné oči, keď sme boli v Jarovniciach. A policajti, ktorí sú päť metrov od tejto, v úvodzovkách, herne, tak jednoducho hovoria, že to je tam úplne bežná vec. Takže nestačí zdvihnúť počet hracích automatov, výherných automatov na to, počet na dvanásť a zrazu máme herne. Pretože naozaj bavíme sa aj o takýchto herniach. Môžem vám uviesť iks ďalších prípadov, kde miestnosti s rozmermi päť krát päť metrov sa nazývajú herne a obsluhuje to, respektíve sú tam zamestnaní dvaja ľudia, ktorí sa striedajú.
Takže, pán minister, skúsme do budúcna uvažovať aj na takejto úprave, aby pod pojmom herňa sa rozumelo nielen, že musí tam byť minimálne dvadsať strojov, ale aby tá herňa mala napríklad minimálne 200 metrov štvorcových, aby sme vylúčili tieto miniherne, ktorých je strašne veľa po mestách, aby herňa mala minimálne 200 metrov štvorcových. To je jedna vec.
A skúsme sa pozrieť ešte aj na ďalšiu vec. Asociácia prevádzkovateľov hazardných hier argumentuje častokrát, že oni zamestnávajú ľudí. No dobre. Tak sa skúsme pozrieť na herňu, kde je 20, 30 strojov, kde pracuje dôchodkyňa, pracuje druhá dôchodkyňa a potom ešte nejaká študentka. To je akože "stuff", hej, zamestnanci. Ja by som do budúcna kľudne navrhoval, aby na každé dva výherné zariadenia musel prevádzkovateľ zamestnať minimálne, musel zamestnať jedného človeka na trvalý pracovný pomer, hoci za minimálnu mzdu. Čiže zoberme si herňu, kde je 20 strojov, tak museli by mať desať zamestnancov. Ja verím, že pri ziskoch, ktoré títo prevádzkovatelia dosahujú, by to nebol až taký problém. Čiže ak argumentujú zamestnanosťou, tak poďme ešte ďalej. Na každé dva stroje jeden zamestnanec. Herňa minimálne 200 metrov štvorcových, ak sa to má volať herňa. Lebo neexistuje, aby jedna malá miestnosť, 20 metrov štvorcových, sa nazývala herňa a mala ten status herne a spĺňala nejaké tie náležitosti. Pretože takýchto herní, vážení, napríklad v jednom okresnom meste na východe Slovenska na autobusovej stanici je päť, ktoré sa nazývajú herne a majú tak 20 metrov štvorcových. Je ich tam päť. A teraz si predstavte, čo sa deje v čase sociálnych dávok? Človek má pocit, že je tam nejaká demonštrácia, lebo tam máte niekoľko stoviek ľudí.
Ďalšia vec. Dnes hazard funguje asi tak, že držiteľ licencie zaplatí štátu, teraz, ak sa nemýlim, pri licencii na kasíno je to 750-tisíc euro? Tak nejak? Teraz si predstavte, že držiteľ takejto licencie má sto herní v rámci Slovenska, sto herní. Ja by som išiel ešte ďalej. Na každú herňu licencia. Na každú herňu licencia. Čo tým dosiahneme? Títo veľkí hráči, v úvodzovkách, títo veľkí hráči budú musieť zaplatiť za každú otvorenú herňu nejaký poplatok. To znamená, nebudú mať jeden poplatok a otvoria si 250-tisíc herní, ale za každú herňu nech platia poplatok, nech majú licenciu. Čo tým dosiahneme? Zníži sa počet týchto prevádzok na jednej strane, ale na druhej strane vám garantujem vzhľadom na to, že je to pre nich výhodný biznis, že sa zvýši aj ten príjem do štátneho rozpočtu, pretože si spočítajú, koľko sa im ešte oplatí tých herní mať. Nebudú ich mať 100, budú ich mať možno 50, ale v konečnom dôsledku zaplatia štátu viac.
Čiže obmedzme licenčné konanie, zvýšme metre štvorcové, dajme povinnosť mať jedného zamestnanca na každé dva stroje a vám garantujem, že počet herní sa zníži. Nebudeme mať dnes výherné automaty pomaly v každej druhej krčme. Na východnom Slovensku, bohužiaľ, je to tak, v každej druhej krčme.
Čo sa týka nejakých dopadov na spoločnosť, jednoznačne netreba sa tu baviť, už tu kolegyňa Remišová spomínala tie dopady. Negatívne dopady na spoločnosť sú naozaj široké, nielen finančné, ale morálne, sociálne. A ja osobne poznám mnoho rodín, mnoho ľudí, ktorí si týmto prešli, a preto si myslím, že je nevyhnutné ísť časom ešte ďalej a ešte viac regulovať tento hazard.
Chcem ešte ku kolegyni Remišovej. Vy ste tu, pani kolegyňa, argumentovali petíciami a tak ďalej. Tak chcem vám povedať, že napríklad čo sa týka Bratislavy, tak mestská časť Dúbravka reguluje do určitej miery tieto prevádzky úplne jednoduchým všeobecným záväzným nariadením, a to takým, že tieto prevádzky nesmú byť otvorené po dvadsiatej druhej. Netrebalo tam žiadnu petíciu. Čiže aj dnes má samospráva rôzne nástroje na to, aby obmedzila, respektíve, aby vedela regulovať miesta, kde je zvýšená kriminalita alebo zvýšený, zvýšené, to nazvem, zoskupovanie rôznych pofidérnych osôb a narúšanie verejného poriadku. Čiže stačí obmedziť otváracie hodiny takýmto prevádzkam.
Samozrejme, tí prevádzkovatelia sa trošku búria, že ide o obmedzovanie podnikania. Ale povedzme si otvorene, no dnes mám reštauráciu, zastupiteľstvo schváli VZN-ko, že reštaurácia bude len do 22.00. No aj to je obmedzenie podnikania. Dnes máte diskotéku, zatrhnú vám ju do 24.00. No aj to je obmedzenie podnikania. Dnes už je všetko obmedzenie podnikania. Čiže argumenty z ich strany veľmi nie sú platné.
Čiže, vážení starostovia a poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev, pokiaľ chcete rýchlo a efektívne nejakým spôsobom obmedzovať, stačí skrátiť otváracie hodiny a dôsledne, samozrejme, to kontrolovať. Čiže to je len momentálne k tomu, že samosprávy nemajú žiadne páky. Toto je aspoň niečo. Lebo im to dosť naruší, by som povedal, to voľné podnikanie, v úvodzovkách. Takže tento zákon nepovažujem za dokonalý, ale nie je až taký zlý. Ale hovorím do budúcna, kľudne poďme ešte ďalej, ešte viac regulujme ten hazard.
Je totiž naivné si myslieť, že hazard sa dá zakázať. No nedá. Boli tu rôzne príklady aj z okolitých krajín, keď sa hazard zakázal a vznikli nelegálne herne. Prevádzkovanie takejto nelegálnej herne je veľmi jednoduché. Dnes máte firmy, ktoré si neprenajímajú výherné zariadenia, ale ich priamo vlastnia. Kúpiť si také výherné zariadenie nie je až také drahé. Stojí okolo 10-, 12-tisíc euro jeden kus. To znamená, stačí vám dobrá zašiváreň, v úvodzovkách, dáte si tam niekoľko automatov, máte svoju stálu klientelu, ktorú poznáte, a jednoducho tí vám tam nechávajú peniaze, ktoré nezdaňujete, nepriznávate. Čiže otvoriť takúto nelegálnu herňu nie je žiaden problém, to vám garantujem.
Takže nebuďme naivní, že hazard sa dá zakázať. Hazard je tu tisíce rokov tak isto ako prostitúcia, bohužiaľ. Čiže môžeme ísť jedine cestou, že ho budeme prísne kontrolovať a prísne regulovať. Ale zakázať? No, je to síce pekné, je to síce pekná myšlienka, ale je nereálna, bohužiaľ. Dnes za hazard kľudne môžte považovať, aj keď si chlapi v krčme sadnú, vytiahnu karty a idú hrať fajera. Priznajte sa, koľkí ste už hrali fajera? Nikto. No tak ja, no. Viete, koľko peňazí dokážu chlapi prehrať na kartách? A nie je to žiaden zákonom regulovaný hazard. Čiže ten hazard, nebuďme naivní, nikdy nezmizne. Ale opakujem, môžme ho regulovať.
Čiže ešte raz. Pán minister, za klub SME RODINA môžem povedať, že tento zákon podporíme, hoci nie je dokonalý. Vieme si predstaviť ešte prísnejšie podmienky pre prevádzkovateľov hazardu. Ale je to, určite je to krok, je to posun vpred.
Takže myslím, že bolo tu už toho povedané dosť veľa a pozerám, že máme aj nejaké faktické poznámky, tak veľmi rád na nich zodpoviem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem dať za pravdu kolegovi, pretože neviem, či mnohí viete, ale práve objem peňazí, ktorý ide do stávkovania v stávkových kanceláriách, je podstatne vyšší, ako objem peňazí v tých kamenných herniach na výherných strojoch, ruletách elektronických a tak ďalej. Čiže tento zákon síce bude riešiť herne ako také, ale nebude riešiť stávkové kancelárie, kde je podstatne vyšší objem peňazí. To je jedna vec.
Druhá vec. Takisto pravdou je, že práve v stávkových kanceláriách, práve stávkové kancelárie sú veľmi obľúbené v sociálne slabších vrstvách, poviem to, poviem to rovno, najmä medzi rómskym etnikom, kde ich národným športom je stávkovanie na futbalové zápasy. Čiže skupina, ktorá poberá sociálne dávky, veľmi výrazne "prispieva" práve stávkovým kanceláriám. Čiže bolo by dobré sa zamyslieť aj nad reguláciou, aj čo sa týka stávkových kancelárií, nakoľko ide o väčší objem peňazí, ktorý ide do hazardu, a nakoľko takisto zasahuje veľmi významnú časť sociálne slabších skupín.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja v podstate súhlasím s vaším vystúpením, dá sa povedať, že v plnom rozsahu, pardon, mám len pár pripomienok. Hovorili ste o tom, že vlastne tento návrh zákona bude riešiť v prípade zistenia nelegálneho stávkovania napríklad cez internet, tak súdy budú vydávať rozhodnutia na blokáciu tých platieb, kariet a tak ďalej. Lenže treba si uvedomiť, čo predpokladám, že ani pán minister nebude možno vedieť vyriešiť, že dnes viete stávkovať cez internet nielen cez kreditnú kartu, si tam dobíjať, v úvodzovkách, kredit. Viete to robiť cez esemesky, telefonátom, potom tu máme zahraničné služby, ako PayPal pay of card, čiže tých spôsobov je tak veľa, že obsiahnuť zablokovanie týchto všetkých možností, ja neviem, či je v technických možnostiach štátu, ale držím palce, bodaj by to vyšlo. To je jedna vec.
Druhá vec, čo sa týka všeobecne záväzných nariadení v súvislosti s návrhom OĽANO. No možno sa mýlim, možno ma pani Vaľová teraz počuje, ale pokiaľ si spomínam, tak pani Vaľová v minulosti práve všeobecným záväzným nariadením mesta zakázala v určitej miere herne na území mesta a dopadlo to tak, že prevádzkovatelia tých herní v priebehu krátkej doby si povedali, že kašlú na to, tie herne pootvárali naspäť, pretože si spočítali, že náklady na nejaký právny spor s mestom, lebo samozrejme tam išlo, oni sa oháňali, že sloboda podnikania, nikto vám nemôže zakázať podnikať a tak ďalej, tak oni si spočítali, že tie náklady budú podstatne menšie ako tie zisky.

Ďakujem pekne. Pán minister, je pravda, čo hovorí pán Beblavý, lebo totižto pri životnom poistení tie provízie sú vysoké, klient platí prvé dva roky de facto províziu poisťovni, ktorá to následne rozdeľuje medzi sprostredkovateľov, respektíve do tej siete svojej. Ale tam sa to pohybuje reálne niekde okolo 150 až 180 % z ročného poistného, je tá provízia. Tam vnímam ako problém to, že tie provízie sú vyplácané preddavkovo a nie sú vyplácané systémom PS Go, to znamená, zo zaplateného poistného. Ale veľmi dôležitá vec je, že pri neživotnom poistení, ktorého sa týka tento návrh zákona, sú provízie okolo 20, 25 %, maximálne 30. Čiže tá argumentácia tam veľmi nesedí.
A ďalšia vec je, vy tvrdíte, že tá cena, respektíve ten zvýšený odvod bude premietnutý v rámci nejakého mixu zo zisku a tak ďalej, ale, bohužiaľ, to pravda nie je. Ja som včera napríklad sedel s bývalým generálnym riaditeľom jednej z najväčších poisťovní na Slovensku, ten sa len pousmial a povedal mi, že vždy, vždy poisťovne akúkoľvek právnu úpravu, ktorá im zvyšovala náklady, premietli vždy do ceny poistného, respektíve do ceny poistenia a vždy to zaplatil klient. Ani v tomto prípade to nebude inak.
Veľmi rýchlo poisťovne si sadnú, dohodnú sa, urobia kartel a zvýšia plošne cenu toho poistného. Čiže nemáte pravdu v tom, že veľmi sa to nedotkne toho klienta.
A čo sa týka kvality finančného sprostredkovania, ja som veľmi rád, že prídete aj s návrhom, respektíve s novelou zákona o finančnom sprostredkovaní. Ja k tomu veľmi rád vystúpim. Len aby ste boli v obraze, ja som dokonca o tom písal aj diplomovú prácu, čiže viem, o čom hovorím. A budem veľmi rád, ak sa podstatne prísnejšie bude regulovať práve tento segment finančného trhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, rád by som sa vyjadril k tomuto bodu, to je odvolanie predsedu vlády Roberta Fica.
Vážený pán premiér, dúfam, že niekde počúvate, to je to len také moje zbožné želanie, ale chcel by som vám povedať, že nie ste chlap a nemáte gule. Mal by ste tu sedieť a vypočuť si, čo vám hovorí opozícia. Vy, vládna koalícia, máte v rukách všetku moc v tomto štáte. Jediné, čo musíte strpieť, je kritika opozície. Čiže, pán premiér, ako chlap mali ste byť tu a mali ste tú kritiku zniesť, reagovať na ňu, bolo by to úplne v poriadku. Viem, že mnohým poslancom vládnej koalície sa to nepáči a myslia si, že nemal by tu byť, ja si myslím opak.
Viete, pán premiér, ja už niekoľko rokov z pohľadu občana sledujem vašu aktivitu, vaše pôsobenie v politike, vaše správanie, gestá a konanie. A musím povedať, že sa vám veľmi, veľmi čudujem. Čudujem sa vám preto, lebo na vašom mieste by som sa už na to dávno vykašľal. Máte už vek, v ktorom už by ste sa mali trošku šetriť. Ste trojnásobný premiér, dosiahli ste v živote veľa z hľadiska kariéry a politiky. Máte, bohužiaľ, aj nie práve najlepšie zdravie. Ja vám prajem skoré uzdravenie, ale to neprajem nikomu, aby mal zdravie v zlom stave, nemáte práve najlepšie zdravie, mali by ste sa šetriť. A ja sa vám, pán premiér, naozaj čudujem, že silou-mocou ste ochotný pokračovať ďalej v stave so zlým zdravím, že dve tretiny národa na vás pľujú, že vy môžte kľudne vyjsť na ulicu, lebo nemôžte, čo si budeme navrávať, a ktorýkoľvek vrcholový politik, ak by dnes sa prešiel bez ochranky, bez sprievodu po ulici, je otázka pár minút, kým by ho niekto opľul alebo prefackal. Bohužiaľ, je to tak.
Za posledných 20 rokov slovenská politika dospela do štádia, keď slovo politik je pre bežného občana už ako nadávka. Ja som včera večer rozmýšľal, že čo by som vám povedal, ale chcel by som reagovať, pán predseda vlády, na vaše vystúpenie dnes, kde ste povedali, že opozícia šíri len politiku nenávisti a politiku zla. Tak, vážený pán premiér, budem hovoriť za seba.
Na výjazdovom rokovaní vo Vranove nad Topľou som mal tlačovú besedu, kde som povedal, resp. kde som z vášho akčného plánu vytiahol tri veci, tri pikošky. Prvá bola niekoľko státisícová dotácia pre malú, bezvýznamnú dedinskú pekáreň, ktorej majiteľ je príbuzný okresného funkcionára vládnej strany. To je podľa vás systémové riešenie a pomoc regiónu. Dotácia pre konkrétneho človeka. Takisto som vám tam vyhodil na oči plán pomôcť sumou 1 mil. euro vášmu bývalému kandidátovi za vašu stranu na primátora. A takisto som kritizoval úplne nezmyselný projekt vodného lyžovania na vyrovnávacej nádrži na Domaši v hodnote opäť niekoľko stotisíc euro. Samozrejme, starostom dotknutej obce je člen okresnej rady SMER-u.
Pán premiér, pomenoval som fakty z vášho akčného plánu. Vy ste následne na tlačovke po skončení rokovania vlády vo Vranove povedali, že Pčolinský šíri nenávisť a politiku zla. Vysvetlite mi, čo je nenávistné na tom, keď pomenujem fakty z vášho akčného plánu? To sú fakty, to nie je nenávisť. To boli holé fakty. Suché konštatovanie, nič viac. Ja som do toho nedával žiadne emócie.
Pán premiér, ja vás nemám rád, ani vás nenávidím, ja voči vám neprechovávam žiadne pocity, ste mi ukradnutý. Tak nerozumiem, prečo vy hovoríte, že tu niekto šíri politiku nenávisti. Dobre, môžme sa baviť o niektorých poslancoch teoreticky, ak chcete, ale vy to paušalizujete, že všetci, celá opozícia.
Tak ešte raz. Keď som vytiahol fakty z vášho akčného plánu, tak ste povedali, že to je politika nenávisti. Mne to príde tak, že už keď vám dochádzajú slová v argumentačnej rovine, tak ide váš frazeologický slovník, politika nenávisti a zla. Je to smiešne. Čakal by som nejakú inú reakciu na takéto niečo. Ale dobre.
Už keď sme pri tom Vranove, zhruba pred tromi rokmi istý taliansky podnikateľ z večera do rána zbalil firmu, vysťahoval stroje a desiatky žien, ktoré pracovali v tejto firme, ostali bez výplaty a bez nejakej perspektívy. Vážený pán premiér, vy ste tam nabehli s kamerami a ste im tam rozprávali, ako im vyplatíte tie peniaze a ako budú šiť uniformy pre armádu a pre políciu, ako im garantujete prácu. Do dnešného dňa tie ženy nevideli ani cent, do dnešného dňa žiadne uniformy nešijú. Museli odísť 50-ročné ženy do zahraničia pracovať.
Pán premiér, akú hodnotu má vaše slovo? Preto ja som veľmi opatrný pri eufórii, ktorú ste dnes predviedli s vašimi akčnými plánmi na východnom Slovensku, resp. v okresoch. Ono totižto istý ministerský úradník, ktorý sa spolupodieľal na týchto akčných plánoch, tak medzi rečou povedal, že: "Ale, prosím ťa, veď to je divadlo, jasné, že tam toľko peňazí v živote nepôjde, veď odkiaľ."
Toľko z mojej strany. Teraz by som rád prečítal, ja som včera večer vyzval ľudí, aby mi poslali odkazy pre Roberta Fica. Tak vám ich pár prečítam. Neboli nijako upravované, viem vám dokonca povedať aj mená, ak by ste veľmi chceli, ale, takže budem čítať len krstné mená.
Magdaléna: "Prečo ide toľko peňazí na utečencov a rôzne nezmysly, o našich bezdomovcov a dôchodcov sa nemá kto postarať. Koľkí z nich sa ocitli v zúfalej situácii kvôli úžere, exekúcii. Prečo, pán Fico, dovolíte, aby sa toto dialo na Slovensku? A čo mladé rodiny? Prečo ich štát nepodporuje? Nemáme kde bývať, nemáme peniaze na založenie vlastných rodín, prečo tvrdíte, že sa máme lepšie a lepšie, keď to takto nie je? Za mňa a za svoje okolie môžem povedať, že to vôbec takto nevnímame."
Dominik: "Ako študent chcem pánovi premiérovi odkázať, že by sa mal nad sebou zamyslieť a nad fungovaním tohto štátu, pretože moje ďalšie kroky po štúdiu budú určite smerovať mimo Slovensko, kde nevidím perspektívu a žiadnu budúcnosť pre seba."
Silvia: "Vedeli by ste prežiť z dôchodku, ale nie nakradnutého, ale iba z neho a celý mesiac a či viete, koľko sa platí napríklad za smeti pre 4-člennú rodinu, viete, koľko zarobí napríklad upratovačka, predavačka?"
Michal: "Robert, robil si a robíš iba pre seba a svojich ľudí, prezentuješ sa na čele sociálnej vlády, ale nič sociálneho okrem vlakov zadarmo a vianočného príspevku si nespravil pre obyčajných ľudí. Dnešná politická scéna pod vaším vedením sa dá prirovnať k zemepánom, ktorí bačovali v tejto krajine a ktorí rozdeľovali podľa svojej ľubovôle len a len svojim ľuďom. Ste banda, ktorá patrí pred súd a za mreže."
Ľubomír: "Ďakujem, pán Fico, za to, že moja mamka pracuje už tridsať rokov v školstve, v kuchyni, zarobí 330 euro. Nemáte ani poňatie a tušenie, ako sa na Slovensku žije, ľudia vás vôbec nezaujímajú, veď to vidno už len na tom, že stále schvaľujete nové a nové dane a poplatky, ktoré ľuďom berú peniaze z peňaženiek, ale na druhej strane tomu chápem, veď kde zobrať peniaze na nové autá a tie vaše vily."
Iveta: "Odkazujem pánovi Ficovi, že všetky ženy na materskej a rodičovskej dovolenke ho určite v ďalšom volebnom období voliť nebudú. V úvodzovkách, ďakujeme, pán Fico, že neprešiel návrh na zvýšenie rodičovského príspevku. Ak ste sa báli, že by sa zvýšil rómskym spoluobčanom, stačilo do zákona uviesť podmienku o odpracovaných rokoch, ako je to pri materskej."
Alex: "Pán premiér, odíďte, urobíte službu tomuto národu a tejto republike. Mali by ste byť rád, že ešte nesedíte, ale aj k tomu môže raz dôjsť, tak sa radšej vytraťte z tejto krajiny a nechajte nás normálne žiť."
Michal: "Pán premiér, skončíte na smetisku dejín, tak ako Mečiar. Len dúfam, že keď sa to stane, bude vo vláde niekto, kto vám to všetko spočíta, na rozdiel od Mečiara."
Ondrej: "Prečo moja dcéra, žiačka základnej školy, musí platiť 10 eur školskému zubárovi? Ako môže pýtať peniaze od trinásťročnej, čo nemá žiaden príjem, je to choré. Koľko rokov ste v politike? Koľko rokov ste pri koryte? Koľko ste už nakradli? Koľko máte peňazí a kedy si poviete, už mám dosť a už mi stačí?"
Norbi: "Pán Fico, pán Kaliňák, stačí, ak odstúpite. Nechajte si tie nakradnuté peniaze, len už nekradnite viac a nechajte miesto skutočným ľuďom a politikom, ktorým ide o túto krajinu. Skúste nezruinovať túto krajinu úplne."
Toto sa prečítať nedá. Toto tiež nie.
Hanka: "Robo, stačilo! Odporúčam papučovú kultúru doma pred telkou s platom napríklad 223 euro, ako máme my, mamičky (slobodné), a popritom sa ešte starajú o malé dieťa. Skúste si to."
Janík: "Že srdečne pozdravujem z Rakúska, lebo na Slovensku je vynikajúce, čo sa týka príjmov, v úvodzovkách, v živote už sa na Slovensko nevrátim."
Dominik: "Ďakujem za všetko, čo ste urobili pre seba a pár vyvolených, ale už je čas dať šancu tým, ktorí chcú urobiť niečo pre tento štát, pre všetkých, pretože o tom má byť politika, slúžiť občanom, nielen vášmu zoznamu vašich ľudí."
Ďalší Dominik: "Pán premiér, pôjdete tam, kde skončil Mečiar alebo komunisti."
Miroslav: "Odíď, kým môžeš, behaj si na hrádzi, venči si psíka, ale nechaj nás napraviť to, čo tvoje tri vlády napáchali."
Žofia: "Ja by som sa pána premiéra chcela opýtať, kedy sa budeme môcť vrátiť žiť na Slovensko, pracujem v zahraničí."
Igor: "Len štyri slová. Hanbím sa za vás!"
Anna: "Mňa by veľmi zaujímalo, prečo v Rakúsku na choré, postihnuté dieťa dostane rodič opatrovateľský príspevok cez 1 500 euro a tu na Slovensku ani minimálnu mzdu? Naše deti nie sú zaujímavé pre Slovensko, resp. pre tento štát, lebo z nich nebudeme nič mať. Žiadne odvody, žiadne dane, lebo nikdy nebudú môcť pracovať. Štát takýchto ľudí ignoruje. Pýtam sa vás, pán Fico, prečo vás nezaujímajú aj takéto rodiny?"
Anna: "Ak máš gule, odstúp!"
Laura: "Pán predseda, chcem sa vám, v úvodzovkách, poďakovať, ako podporujete nás, mladých ľudí. Sama som vychovala svoje deti a po ukončení štúdia na Slovensku sme nenašli adekvátnu prácu. Všetci žijeme a pracujeme v Holandsku."
Jana: "Skúste pánovi predsedovi Ficovi pripomenúť jeho sľub, že bude v politike desať rokov. Vyjadril sa jasne a verejne. A vypýtajte si od neho adresu, ak zabudol rátať, pošlem mu zo svojich peňazí kúpené počítadlo alebo kalkulačku."
Gabriela: "Pán premiér, už ste toho napáchali dosť, odstúpte!"
Toto radšej nie, tu sa spomína Rumunsko.
"Pán predseda, príďte sa pozrieť do Bardejova, ako ste vyhnali skoro polovicu ľudí do sveta a koľko rodín a vzťahov ste rozbili. Nič dobré vám neželám, bohužiaľ, to dospelo až takto, že ani..." Dobre, to už radšej nie.
Dobre, to boli len úryvky. Včera mi ich prišlo 478, odvčera večera, za necelých dvanásť hodín, toľko správ a komentov poslali ľudia a chceli, aby som to tu prečítal. Samozrejme, stál by som tu dve hodiny, minimálne.
Musím ale zopakovať jednu vec, ktorá bola v týchto odkazoch. Bohužiaľ, je pravda a dúfam, že pán Chudík mi to potvrdí, že dnes na východnom Slovensku z každej druhej rodiny pracuje niekto v zahraničí. Táto vláda sa tu chváli, že nezamestnanosť je menej ako 10 %. No a buďme realisti, prečo? No pretože pomaly pol milióna ľudí v produktívnom veku je v zahraničí a muselo odísť z tejto krajiny, hoci tu chceli žiť. Ja osobne poznám desiatky takýchto ľudí. Mnoho mojich spolužiakov, rovesníkov z východného Slovenska, všetko je vonku. Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Anglicko, po celom svete.
Ja sa teraz pýtam, v roku 2012 až 2016 SMER vládol sám. Takú šancu zmeniť a prekopať túto krajinu k lepšiemu nemal nikto v celej histórii. Mali ste v rukách všetku moc v tomto štáte. Mohli ste urobiť čokoľvek, prijať akýkoľvek zákon. Aj ústavný zákon, s KDH ste sa vedeli dohodnúť kedykoľvek. Prečo ste neurobili maximum? A nehovorte, že ste urobili maximum, ak toto bolo vaše maximum, 2012 - 2016, tak Boh ochraňuj túto krajinu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, chcem poďakovať obidvom pánom poslancom za vyjadrenie podpory.
A ku kolegovi Viskupičovi, zámer je iný. Zámer je pomoc státisícom týchto ľudí, ktorí sú tu aj náš hlavný zámer.
A pán kolega Beblavý, no vy ste možno pesimista v tomto, ale viete, nádej zomiera posledná a my veríme, že páni poslanci, ktorí ma počúvajú, tak verím, že zahodia politické rozhodnutia a zahodia stranícke tričká, lebo exekúcia nie je ani pravicová, ani ľavicová, exekúcia je mor, ktorý musíme z tejto krajiny vyhnať preč. Tak ako pán kolega Beblavý povedal, my sme krajinou exekúcií, krajinou exekútorov.
Čiže naozaj verím, že bude posunutý tento zákon do druhého čítania a kľudne sa v druhom čítaní bavme o pozmeňovacích návrhoch, ale prosím vás ešte raz, žiadam, niečo urobme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážení kolegovia, sme v prvom čítaní a ja veľmi privítam, ak tento zákon bude posunutý do druhého čítania. A v druhom čítaní kľudne, kľudne robme úpravy, kľudne vypúšťajme, robme tam zmeny, ale, tak ako povedal Boris Kollár, niečo urobme. Viete, hovorí sa, že kto chce, hľadá možnosti, kto nechce, hľadá dôvody. Mne to naozaj teraz príde tak, že poniektorí nechcú a hľadajú dôvody. Ja som skôr tak pozitívne naladený človek vo všeobecnosti a hľadám skôr spôsoby, ako sa dá, nie, ako sa nedá. Čiže naozaj, ja by som privítal, ak by táto debata bola o tom, že okej, možno zákon nie je dokonalý, možno máme k nemu výhrady viacerí, ale niečo urobiť treba. Tak poďme urobiť niečo preto, aby sme zbavili státisíce ľudí tej ťarchy, ktorú oni majú v podobe exekučných konaní.
Čo sa týka Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa urobila generálny pardon, myslím, že dvakrát vo svojej histórii. Bavil som sa tu s jedným kolegom, bývalým generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, a ten mi len potvrdil, že tie exekučné konania, ktorými je Sociálna poisťovňa zavalená, respektíve ten počet je tak veľký, že spôsobuje jednak administratívne problémy Sociálnej poisťovni, nehovoriac o tom, že sa bavíme o desiatkach miliónov eur, ktoré Sociálna poisťovňa vymáha a niektoré sú tam nevymožené aj 20 rokov. Pretože ten človek sa dostal do toho začarovaného kruhu, z ktorého nevie vyjsť von a žije, a teraz to poviem možno tak divne, ale žije mimo toho systému, žije mimo toho produktívneho pracovného procesu. O trošku menšie čísla má Všeobecná zdravotná poisťovňa a daňový úrad. Pri daňovom úrade je to podstatne menšia položka, nakoľko nedoplatky voči daňovému úradu majú najmä právnické osoby, čiže firmy. Fyzické osoby väčšinou, keď tak živnostníci, ale to číslo je tam tiež rádovo v desiatkach miliónov eur, ktoré daňový úrad nemá.
Celý tento návrh bude mať len pozitívne dôsledky, pokiaľ by bol aplikovaný do praxe. Poviem veľmi jednoducho. Ak by tento návrh prešiel, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a daňový úrad do konca apríla, čo je lehota na tú exekučnú amnestiu, by dostala desiatky miliónov eur, ktoré dnes nemajú a ktoré v dohľadnej dobe asi ani mať nebudú, pretože sú to väčšinou pohľadávky, ktoré jednoducho stoja. Problém je taktiež, že klient zaplatí exekútorovi, klient, exekuovaný zaplatí exekútorovi nejakú splátku, lenže ten ju nepošle napríklad Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa napríklad, ona nemá možnosť zistiť, že ten exekuovaný niečo poslal, kým exekútor neoznámi, že niečo poslal a ja vám posielam na váš účet. Exekútori toto častokrát nerobia. Sociálna poisťovňa má s tým obrovský problém, pretože vedia, že časť ľudí platí exekútorovi, ale tie peniaze si necháva exekútor v rámci uspokojenia svojich nárokov a, bohužiaľ, tá Sociálna poisťovňa je až úplne v poslednom rade. Čiže určite uznáte, že pri vyššej sume exekuovanej, keď človek platí nejakú menšiu splátku – 20, 30 eur mesačne – a spláca, teraz poviem, 4-tisíc euro, tak v Sociálnej poisťovni peniaze budú možno o 50 rokov. Najskôr.
Čiže tento návrh zákona má pozitívny dopad aj na rozpočty sociálnej, všeobecnej a daňového úradu. Má pozitívny dopad na to, že človek, ak sa dostane zo začarovaného kruhu, nemusí pracovať načierno, nemá exekuovaný účet a môže sa zaradiť do pracovného procesu. Ale mali by sme si uvedomiť hlavne jednu vec. Častokrát počúvame názor, že každý si má svoje dlhy platiť a načo si požičiaval a tak ďalej a tak ďalej. Tu sa nebavíme o požičiavaní peňazí, ale bavíme sa tu o tom, že mnohí títo ľudia – a dovolím si tvrdiť, že v týchto prípadoch je to väčšina – sa dostali do tohto začarovaného kruhu externým faktorom, nie vlastnou vinou. Tu už Milan spomínal: choroba, strata zamestnania.
Ja vám poviem len jeden taký vypuklý prípad, ktorý som sa snažil riešiť nejakým spôsobom. Dvaja manželia, teraz sa to netýka Sociálnej poisťovne, štátnej inštitúcie, ale ako príklad, dvaja manželia si vzali hypotéku, medzitým manželka zomrela na onkologické ochorenie a manžel mal úraz v práci a prišiel o ruku. Z invalidného dôchodku nemal šancu platiť splátky hypotéky. Teraz je, v tejto chvíli je teraz v stave, že je vypísaný termín na dražbu nehnuteľnosti, kde on býva so svojou 88-ročnou matkou. On nemá šancu toto zaplatiť a zrejme skončí so svojou 88-ročnou matkou na ulici, nemajú kam ísť. To sú externé faktory, ktoré častokrát ľudia neovplyvnia.
A viete veľmi dobre, že najväčšia nezamestnanosť je na východnom Slovensku, 17 až niekedy cez 20 %, oficiálna, nehovoriac o tom, že státisíce ľudí z východného Slovenska pracujú v zahraničí. Minule som kdesi čítal, že v každej druhej rodine na východe je niekto, kto pracuje v zahraničí a snaží posielať aspoň pár stovák eur mesačne, aby tá rodina prežila. Čiže častokrát tí ľudia, ktorí prídu o prácu, nemajú šancu splácať svoje záväzky. Čiže hovoríme tu najmä o externých faktoroch, čiže neobviňujeme ľudí, že si za to môžu sami, častokrát nie.
Čiže ešte raz vás prosím a vyzývam, poďme sa baviť o tom, ako týmto ľuďom pomôcť, neriešme, že prečo sa to nedá, nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá, ale hľadajme spôsoby, ako by sa to dalo.
Ďakujem.