Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, milé stoličky, po vyše polroku opäť predkladáme náš návrh exekučnej amnestie, ktorý má vyriešiť problém viac ako 3,7 mil. živých exekučných konaní. Nie tak dávno bola prijatá novela exekučného poriadku, ktorá mala zjednodušiť exekučné konania a ktorá bezpochyby v mnohom prinesie pozitíva v tejto oblasti. Ale táto novela exekučného poriadku totiž je platná od 1. 4. 2017 a rieši len exekúcie, ktoré vzniknú po 1. 4. 2017. Bohužiaľ, táto novela nijakým spôsobom neriešila ani nerieši staré exekúcie, to znamená, od 1993., ktorých podľa aktuálnych informácií je viac ako 3 mil. 740-tisíc. Čiže, vážení, vážené dámy, vážení páni, momentálne na Slovensku máme 3,7 mil. živých exekučných konaní.
Bavíme sa o viac ako jednom milióne fyzických osôb, ktorí majú exekúciu. Čiže nejak mi to vychádza, že ak máme zhruba 4,3 – 4,4 mil. oprávnených voličov, to znamená ľudí na 18 rokov a máme viac ako jeden milión exekúcií, viac ako jeden milión ľudí v exekúcii, tak sa tu bavíme o tom, že štvrtinu obyvateľstva v produktívnom veku má dnes nejakú exekúciu. Číslo 3,7 mil. je úplne šialené.
Mnohí sa pýtajú, že kto za to môže? Áno, častokrát si ľudia za to môžu za to sami svojou nezodpovednosťou, nerovnovážnym konaním, nerozvážnymi rozhodnutia, nečítaním zmlúv alebo jednoducho ignoranciou svojich povinností, napríklad voči štátu. Avšak máme tu obrovskú skupinu ľudí, ktorí za exekúcie, ktoré majú, nemôžu. Bavíme sa o zdravotnom stave, to znamená, nejaké úrazy v práci, bavíme sa o strate zamestnania, bavíme sa o rôznych iných životných situáciách, ktoré spôsobili to, že človek sa dostal do týchto problémov.
Hnutie SME RODINA od úplného vzniku, ešte pred tým, ako vôbec sme sa prihlásili do parlamentných volieb, pred tým, ako sme vôbec podali nejakú kandidátku, tak keď sme sedeli a bavili sa o tom, čo vlastne chceme v tej politike dosiahnuť, tak prvá vec bola, že musíme vyriešiť exekúcie. To bola úplne prvá vec, o ktorej sme sa bavili. Téma exekúcií je bezpochyby jednou z našich hlavných priorít a tak ako predseda nášho hnutia Boris Kollár už niekoľkokrát zopakoval, touto témou sa budeme zaoberať dovtedy, kým nebude vyriešená. Ale nebudeme prijímať, resp. nebudeme akceptovať polovičné riešenia alebo kozmetické úpravy, budeme akceptovať riešenia také, ktoré jednoducho vyriešia 3,7 mil. exekučných konaní.
To, čo vlastne my navrhujeme, sú, je vlastne upustenie od pohľadávok voči štátu. Čo to znamená? Bavíme o exekučnej amnestii, ktorá hovorí o tom, ak občan do nejakého dátumu uhradí svoj dlh. Ale rozoberme si, čo je to dlh, lebo častokrát dochádza ku komunikačným šumom, to nazvem marketingovo, ktoré jednoducho ľudia si vykladajú tak, že dlh znamená všetko, čo vlastne exekútor vymáha. My sa tu bavíme o istine, to znamená, pohľadávka u exekútora sa skladá z istiny, z úrokov, z penále, z príslušenstva, z trov, trov právneho zastúpenia, a tak ďalej a tak ďalej. To, čo my navrhujeme, je exekučná amnestia na istinu. Exekučná amnestia na všetky tie trovy, úroky a penále. To znamená, ak človek, ktorý má dlh u exekútora, zaplatí tú istinu, tak naša exekučná amnestia urobí to, že exekúcia sa zastaví, škrtnú sa mu všetky tie úroky a všetky tie penále.
V čom je problém? Problém nie je v tom, že ľudia nechcú zaplatiť svoje dlhy, oni by ich aj zaplatili, k tomu sa ešte dostanem, mám tu toho dosť, len častokrát sú tie penále a tie trovy x-násobne vyššie, ako je samotný dlh. Zoberte si študenta, ktorý ide v MHD-ečke načierno, lebo na to kašle, alebo možno nemá peniaze, alebo možno je tam nejaký iný dôvod, zabudol si kúpiť lístok. Chytí ho revízor, za pokutu v MHD, za to, že nemáte lístok na MHD, dostanete 50-eurovú pokutu. Čo urobí väčšina ľudí, ktorí na to kašlú? Zoberie, hodí to niekde, hej, veď to zaplatím, veď to nehorí, veď to je len 50 euro. Človek na to časom zabudne, avšak po mnohých a mnohých rokoch zrazu dostanete z exekútorského úradu list, kde si exekútor od vás pýta nie 50 euro, ale pýta si 500 euro, lebo od toho obdobia, kedy ste tú pokutu dostali, tak vám rastú úroky z omeškania a rastú vám penále, rastú vám trovy, tým pádom rastie aj odmena exekútora. Odmena exekútora je vždy, sa odvíja od výšky nároku oprávneného. Nárok oprávneného, to je istina plus úroky z omeškania plus trovy právneho zastúpenia. A z toho si exekútor naúčtuje 20-percentnú odmenu plus trovy za hotové výdavky, a to sú listy, to sú dopyty do Sociálnej poisťovne, Dopravný inšpektorát, banky, a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže problém je napríklad v tom, že človek nemá, už keď mu príde takýto papier, on vie zaplatiť 50 euro, ale nevie napríklad zaplatiť 500 euro. My chceme ľuďom dať možnosť, aby zaplatili 50 euro a tých 450 euro sa im škrtne. O tom je celá naša exekučná amnestia.
To znamená, ak niekto tvrdí, že my chceme odpúšťať dlhy a nechceme, aby ľudia platili svoje dlhy, a chceme zvýhodňovať tých nepoctivých na úkor tých, ktorí si svoje dlhy platia, tak nie je to pravda. My chceme, aby ľudia zaplatili tú istinu, ten reálny dlh, a ak to urobia do nejakého dátumu, do nejakého času, tak jednoducho sa im škrtnú tie úroky a tie penále a exekúcia bude zastavená. Náš návrh v tomto prvom kroku, ktorý navrhujeme, máme to rozpracované aj na ďalšie oblasti, hovorí o exekučnej amnestii voči štátu, voči pohľadávkam štátu. To sú ministerstvá, orgány štátnej správy, podriadené organizácie štátnej správy, to sú VÚC, to je napríklad polícia, pokuty, čiže sociálna, zdravotná, daňový úrad, pokuty, ktoré udelil štát alebo jemu podriadené organizácie.
Z počtu 3,7 mil. živých exekučných konaní je viac ako 50 %, zhruba je to 56 – 58 %, tvoria práve pohľadávky voči štátu. To znamená, že dnes štát je najväčším vlastníkom pohľadávok voči svojim vlastným občanom.
A ja sa vás teraz spýtam, že kedy vznikli tie exekúcie? Zhodneme sa na tom, že väčšina z nich, ktoré sú teraz, vznikli plus-mínus desať rokov dozadu? Kto nám tu vládne posledných desať rokov? Áno, je to správna odpoveď. Čiže ja tvrdím, že strana SMER môže za to, že ľudia sa dostali do takejto situácie za posledných desať rokov a môže zato, že tu máme dnes 3,7 mil. exekučných konaní.
Nedávno sme videli také video, kde predseda vlády s ministrom financií v družnom rozhovore sa potľapkávajú a minister financií oznámil predsedovi vlády, že Slovenská republika skvele hospodárila a ušetrili sme 1 mld. euro. Tak ja sa pýtam, ak tento štát má podiel na tom, že je tu 3,7 mil. exekúcií, tak prečo ten istý štát nepomôže týmto ľuďom zbaviť sa týchto exekúcií? Lebo najväčší problém exekúcií je ten, že ľudia sa dostali do začarovaného kruhu, z ktorého nevedia von. Tie exekúcie ich dotlačili k tomu, že dnes nepracujú, a ak pracujú, pracujú načierno. Viete, keď máte zablokovaný účet, keď máte zrážky zo mzdy, keď si nemôžete pomaly nič zobrať na splátky, lebo vám nikto nepožičia, lebo máte v registri čierny puntík, tak ako ten má človek fungovať? Tak jedine, že pracuje načierno. Alebo obchádzajú, obchádzajú tú povinnosť zaplatiť tú exekúciu tým, že napríklad otvoria si živnosť, pracujú na živnosť, exekútor vám síce zablokuje podnikateľský účet, ale vy si dáte posielať peniaze na úplný iný účet, ja neviem, príbuzného, kamaráta, priateľa, priateľky, kohokoľvek a takýmto spôsobom sa snažíte vyhnúť toho, aby vám exekútor peniaze zobral. Ono to funguje, mnohí takto fungujú už niekoľko rokov a štát na tom stráca. Dnes sa bavíme zhruba o počte, to povedala aj pani ministerka Žitňanská, zhruba o počte asi 50-tisíc ľudí, ktorí by za normálnych okolností boli v pracovnom procese, boli by normálne zamestnaní, platili by dane, platili by odvody. Ale kvôli exekúciám pracujú načierno. To sú straty pre štát.
Počul som argument, že exekučná amnestia by bola problém z hľadiska štátneho rozpočtu, pretože tie pohľadávky voči štátu sú evidované ako plusové položky. To znamená, sú to, to možno blbo nazvem, z účtovného hľadiska sú to, že peniaze na ceste, že budúce tušilé. To znamená, štát vie, a teraz obrazne poviem, že tuná máme 300 mil. euro, ktoré nám ľudia dlhujú, a máme ich v pluse, lebo je to naša pohľadávka voči niekomu. A že ak by sme urobili exekučnú amnestiu, tak automaticky by sa odpustili tie penále, tie úroky, ktoré dnes štát eviduje ako plus v štátnom rozpočte a išli by do mínusu. No a to by potom blbo vyzeralo, že máme škaredé čísla, hej, a samozrejme cieľom tejto vlády je mať čo najkrajšie čísla.
Ja však tvrdím niečo iné. Teraz si predstavte, že ak dnes máte ľudí, ktorí dlhujú na istine 300 mil. euro, a vy im dáte možnosť, že ak zaplatíš istinu, tak ti škrtneme všetky úroky a penále. A teraz otázka znie, že koľko z tej sumy príde v priebehu pár mesiacov do štátneho rozpočtu. Lebo človek si povie, dlhujem 50 euro, chcú odo mňa 500, a teraz mi dávajú možnosť, že ak zaplatím 50 euro, tak mi odpustia 450 euro. Veľa ľudí toto využije. Z minulosti vieme, že takéto niečo urobila Sociálna poisťovňa, volalo sa to generálny pardon. To je presne to isté. Sociálna poisťovňa dala všetkým svojim dlžníkom možnosť, že ak do konca januára, väčšinou to urobili na začiatku roku, dali im čas do konca januára, ak človek uhradil svoju istinu, tak mu odpustili všetky tie penále a úroky. Obrovský počet ľudí to využili, pretože si uvedomili, že, ja neviem, mám 400 eur dlh voči sociálnej, ale už na penále chcú odo mňa 700 eur, tak ak to rýchlo zaplatím, ušetrím 300 euro. Mnohí to využili a to bol plus pre Sociálnu poisťovňu. Toto isté by nastalo aj teraz, ak by štát by urobil takýto generálny pardon na svoje pohľadávky, tak vám garantujem, že veľká časť peňazí, ktoré dnes štát nemá, by zrazu do štátneho rozpočtu prišla. Čiže štát by na tom len získal. Plus štát by získal na tom, že ľudia by sa zbavili exekúcií, mohli by sa zamestnať, mohli by vlastne byť aktívni pracovne, tým pádom by išli dane, išli by odvody, a tak ďalej.
Ja nevidím jediné negatívum tohto návrhu zákona, ale môžme o tom diskutovať, prečo by sme to nemali urobiť. Ja som vyzval ľudí pred pár dňami, aby mi poslali svoje exekučné príkazy. Dostal som ich vyše 800, mailom, fejsbukom, poštou. Čiže túto kôpku som si len takto zobral zvrchu. Tak vám niečo prečítam.
Pán Štefan M. z Nových Zámkov, pohľadávka 3321 euro, to je istina, to je ten reálny dlh, vymáhaná suma 35 851, 35 851, viac ako desaťnásobok toho, čo ten človek dlhuje. Keď som kontaktoval, lebo takéto vypuklé prípady, chcel som vedieť viac informácií, keď som kontaktoval človeka, že, pán Štefan, keď vám dáme polroka, napríklad polroka na to, že zožeňte 3000 euro, a keď to zaplatíte, tak vám škrtneme 32-tisíc, beriete? Že jasné, aj spod zeme keby som ich vyhrabal. A to je presne o tom, to je ten generálny pardon, to je exekučná amnestia.
Pán Marián B. z obce jednej, teraz počúvajte, pohľadávka 8,13 eura, vymáhaná celková suma 230 euro, z 8 euro na 230. Nechce sa mi to počítať. Koľko to je násobok tej istiny, tá vymáhaná suma? Však to je šialené.
Pani Libuša z Košíc, pohľadávka 23,53 eura, celková vymáhaná suma 249,96. Šialené.
Nie, nebudem to všetko čítať, nebojte sa. Ale ak by pán podpredseda Glváč veľmi chcel, môžem ešte poslať po asistentku na klub po ďalšie a kľudne to potiahnem do zajtra doobeda bez problémov.
Pozrite sa, tento návrh zákona pomôže Slovensku, pomôže ľuďom v tejto krajine. Ak máte niekto niečo lepšie, sem s tým. Koaličná vláda SMER, SNS, MOST, jej predsedovia mali nedávno tlačovku, kde po mnohých rokoch zistili, že tu máme 3,7 mil. exekúcií a chcú ich riešiť. Ja hovorím, super, veľmi radi podporíme. Nám je jedno, kto to predkladá, len nech sa niečo s týmto urobí. Zatiaľ ale nemáme nič. Nemáme tu žiaden návrh od pani ministerky, ktorá ale, viem, že na ňom pracuje, ktorá už mala rokovania s rôznymi predstaviteľmi štátnych inštitúcii, ktorých sa to týka, viem, že mala rokovania s ministrom financií, viem, že sú tam mnohé technické problémy, napríklad tie plusové, mínusové položky v štátnom rozpočte, a hľadajú riešenie. Ja hovorím super, my to veľmi radi podporíme. Ale nech to bude návrh taký, ktorý bude mať hlavu a pätu a ktorý naozaj systémovo vyrieši ten problém 3,7 mil. exekúcií. Nech to nie je zase len nejaká kozmetická úprava, nech to nie je zasa len nejaká záplata a budeme sa tváriť, že dáme si veľkú tabuľu, napíšeme exekučné amnestie a tam dáme veľkú fajku. Len tú konečnú fajku, aby potom nakoniec videli aj tí ľudia. Čiže v tejto chvíli ja by som skončil, ak dovolíte. A prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu.
Ďakujem.
