Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, priznám sa, že - tak ako môj predseda Boris Kollár - my sme neplánovali nejako vystupovať, ale keďže voľný tok myšlienok predsedu Národnej rady zapríčinil to, že nás nejako začal spomínať, tak si neodpustíme aj my krátke vyjadrenie.
Faktom je, že Andrej Danko to dotiahol ďaleko, napočudovanie. V normálnej krajine by sa v živote nestal predsedom Národnej rady. Ale dostal dôveru voličov, čo rešpektujeme, dostal dôveru koaličných partnerov, s čím nič neurobíme, takže je predsedom Národnej rady. Nepochybne táto funkcia si odnáša rôzne povinnosti, ale zároveň táto funkcia odnáša aj dodržiavať nejaké štandardy a dodržiavať nejaké, povedal by som, morálne aspekty.
Musí byť veľkou hanbou, osobnou hanbou pre Andreja Danka, že takáto schôdza dnes je a musí vysvetľovať, čo však neurobil, akým spôsobom nadobudol svoj titul. V okolitých krajinách už pri podozreniach z plagiátorstva alebo z pochybného získania titulu odstúpili napríklad maďarský prezident, českí ministri, v Nemecku a tak ďalej a tak ďalej, pri podozreniach. Ukazuje sa, že rigorózna práca Andreja Danka bola napísaná, ako bola napísaná, nemienim to komentovať, nie som vysokoškolský pedagóg, ale Andrej Danko napríklad tvrdil, že nerozoznáme rozdiel medzi plagiátom a kompilátom. Chcem ho ubezpečiť, že minimálne toto ovládam, a chcem mu len povedať, že aj v roku 2000 kompilát nebol povolený. A práca Andreja Danka nespĺňa predpoklady v tom čase, aké sa kládli nároky na vypracovanie takejto práce. Ale to nech si zodpovie sám pred sebou.
Andrej Danko sa veľmi rád stavia do úlohy morálnej autority a do úlohy toho, ktorý rozprával o slušnosti, ktorý rozpráva o tom, že by sa nemalo osobne útočiť, rozpráva o tom, akí by sme mali byť. Presný opak však Andrej Danko robí. V každom svojom vystúpení, opakujem, v každom svojom vystúpení, na každej tlačovej konferencii, v každom vystúpení v Národnej rade nezabudne osobne útočiť do poslancov alebo predstaviteľov opozície. V každom jednom vystúpení. A keď, samozrejme, príde nejaká spätná reakcia, tak sa uráža, vyplakáva a sťažuje sa, akí sú tí poslanci z opozície zlí, lebo na neho osobne útočia. Ale zabúda na to, že päť minút predtým sa postavil na tlačovku a naložil každému, koľko sa len vmestilo. Toto mi príde trošku z jeho strany scestné, že chce byť niekto, čo nie je, a snaží sa moralizovať každého dookola.
Andrej Danko by si trošku mal vstúpiť do svedomia, a ak je chlap a má nejakú hrdosť, tak buď prizná, ako písal tú prácu, namiesto toho, ako tu splieta dve na tri absolútne hlúposti, alebo vyvodí, ako ho vyzvala strana MOST, aby prijal nejaké osobné rozhodnutie. Samozrejme, pod týmto si môžme predstaviť čokoľvek, napríklad aj to, že neurobí nič. To je tiež osobné rozhodnutie.
Čo ma však ale prekvapuje v súvislosti s vládnou koalíciu a s Andrejom Dankom, je fakt, že Andrej Danko vyzval, ako už spomínal kolega Dostál, Andrej Danko vyzval, aby mu koalícia prejavila dôveru. A keďže je tu len hŕstka poslancov vládnej koalície, tak ja ich vyzývam, buďte chlapi, buďte frajeri, choďte v tajnom hlasovaní a vyjadrite mu dôveru. Ale nie tak, že strana MOST vydá vyhlásenie, že oni hlasovať nepôjdu, lebo, nedajbože, ak by išli a poslanci v tajnej voľbe mu vyjadrili nedôveru, tak nebudú predsa riskovať, že vina padne na stranu MOST, lebo je vám jasné, že ak Andrej Danko nedostane dôveru, v tej chvíli vláda padla. A to si nedovolí nikto. Ani Béla Bugár. Je natoľko skúsený politik, aby toto mohol predvídať. Tak poslanci za stranu MOST nepôjdu hlasovať.
Agentúra SITA vydala správu, v ktorej tvrdí, že poslanci zo stredného a východného Slovenska za stranu SMER dostali esemesku, aby ani nechodili do parlamentu, že zbytočne. Hrdinovia, naozaj hrdinovia. Takto sa vyjadruje dôvera?
Áno, váš argument je ten, že koalícia ide vysloviť, ide odvolať Andreja Danka, pardon, opozícia ide odvolať Andreja Danka, tak má ukázať 76 hlasov. Vy veľmi dobre viete, že opozícia tých 76 hlasov nemá. Ale veď predsa Andrej Danko povedal, že mu máte vyjadriť dôveru, tak prečo ste zbabelci a nechcete ísť hlasovať? Všetci? A načo tie esemesky, aby nechodili ani do parlamentu? Je to vaše rozhodnutie, ja vám to neberiem, obštrukcia, čokoľvek, je to vaše rozhodnutie. Ale ak ste "chlapi", tak sa postavte všetci, príďte nastúpení a hlasujte podľa vlastného vedomia a svedomia alebo podľa toho, ako sa dohodnete na kluboch. A rozumiem tiež tomu, že tým pádom sa vystavujete veľkému riziku, že niektorí si do toho svedomia naozaj vstúpia a zahlasujú tak, ako by nemali, a bol by problém.
Je mi úplne jasné, že o týždeň sa začne rozoberať štátny rozpočet. Keď si pozrieme ten štátny rozpočet, tak peniaze sú podelené, konkrétne ministerstvo obrany dostane o pol miliardy euro viac, o pol miliardy euro viac, tak predsa nemôže padnúť vláda na nejakej rigorózke, keď nás tu čaká pol miliardy euro len na obrane. A to je mi úplne jasné.
Verím tomu, že napriek všetkým týmto veciam nájdete mnohí odvahu a pôjdete vyjadriť tú dôveru alebo nedôveru Andrejovi Dankovi. Je mi jasné, že tých hlasov nebude dostatok. Je mi jasné, že Andrej Danko nebude dnes odvolaný. Ale nie je hanba, pán Andrej Danko, že dnes tu toto musíme riešiť? To ste to naozaj tak ďaleko dotiahli, že dnes sa tu bavíme o tom, akým spôsobom ste nadobudli titul, pán predseda Národnej rady? No je to hanba. A je hanba, že Národná rada sa týmto vôbec musí zaoberať.
Máme tu dosť problémov, ktoré sa neriešia, máme tu kopec vecí, ktoré chcú ľudia, aby sme im vyriešili, aby sme pomohli - a čo namiesto toho robíme? Zaoberáme sa sami sebou. Kvôli tomuto sme išli všetci do politiky? Aby sme sa zaoberali sami sebou? Alebo kvôli tomu, aby sme pomohli nejakým spôsobom ľuďom?
Ja viem, ekonomika šlape, čísla sú super, bude vyrovnaný rozpočet. Gratulujem. Ale kvôli tomu sme išli do politiky, aby sme riešili sami seba? Je to hanba.
Ďakujem.
