Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán kolega z koalície či v počte jedna a vážený pán kolega pod balkónom, a neviem, či si ešte v koalícii, či nie. Dobre. Je veľmi ťažké teraz vystupovať, keďže tu nikto nie je. (Reakcie z pléna.) To je pomerne štandardná situácia pri mimoriadnych schôdzach v túto nočnú hodinu, ale povedal som si, že už keď som sa prihlásil, tak vystúpim a poviem v krátkosti, čo som povedať chcel.
Sledoval som túto schôdzu, videli ste, môžte potvrdiť, bol som tu celý deň od jednej, odkedy začala, neodišiel som domov, maximálne som sa bol najesť a rôzne ďalšie povinnosti, ktoré som musel vyriešiť. Táto schôdza bola v celku poučná. Poučná bola v tom, že počuli sme tu nejakú, počuli sme tu nejaké odôvodnenie a počuli sme naňho reakcie. Na tie reakcie boli zase reakcie, potom ďalšie reakcie, ďalšie reakcie. A ja som si spomenul na to, že kedysi som veľmi rád hral pingpong a dnes mi toto všetko pripomínalo taký pingpong. A toto bolo tak, nie, toto nebolo tak a toto som myslel takto, nie, toto som ja nemyslel takto. A tento pingpong tu vlastne počúvame celé poobedie, celý večer. Uniká nám ale podstata. A tá podstata z môjho pohľadu je tá, že dnes je tu človek, ktorý sa musí pomerne veľmi dobre zabávať.
Nedávno som videl taký film, volal sa, možno ste ho videli, Gangster Ka: Afrika ("Gangster Ka: Afričan", pozn. red.). Je o takom českom týpkovi, ktorý z ničoho, z nuly sa stal najväčším mafiánskym bosom, a keď zdrhol na Seychely, tak ešte odtiaľ si tam robil nejaký biznis, predával toaletný papier, zarábal na tom strašné prachy, dokonca skoro položil seychelskú ekonomiku a jedného pekného dňa rôznymi konšpiráciami sa rozhodol, že potopí vládnuceho českého premiéra, v tom filme. Tak urobil také video zo Seychel, kde povedal, že s tým českým premiérom sú kamaráti a vtedy a vtedy nejaká zmenka a tak ďalej a tak ďalej. Čo sa stalo? Padla česká vláda. A ten český gangster v tom filme sa strašne zabával na Seycheloch na tom, že kvôli mne padla vláda, že to je sranda, ideme piť, padla vláda v Čechách.
A mňa tak napadlo, že čo asi robí teraz Marian Kočner, kvôli ktorému dnes je situácia v spoločnosti, aká je. Marian Kočner tu nie je posledný rok, dva, desať, on tu fungoval dvadsať rokov, možno viac, dvadsaťpäť rokov. Začínal vraj ako nejaký - čo on bol? Nejaký redaktor alebo v STV-čke pracoval nejaký novinár, potom začal podnikať, potom mal nejakých divných kamarátov, potom mal zase divných kamarátov, potom začal robiť veľký biznis. A dnes sme tu počuli, že kto všetko sa s tým Kočnerom stretával. No s Kočnerom sa stretával skoro každý, kto niečo v tejto krajine nieže znamenal, ale mal nejaký vplyv. Naozaj každý. Krížom od Mečiarovej cez Dzurindovu, prvú Ficovu, Radičovej vládu, druhú Ficovu, tretiu Ficovu, prvú Pellegriniho, no každý.
Tak si predstavte, že asi tak dva roky dozadu, pár mesiacov predtým, ako bol Marian Kočner, myslím, že v júni zadržaný, vedľa parlamentu sú garáže a nad nimi je taká kaviareň. Keďže v telke sa to nevysiela, volá sa Coffee house, tak počas obednej pauzy, keď sa vyľudní parlament, tak som išiel vedľa na kávu, lebo už ma nebavilo tu sedieť sám v sále počas obeda, tak prídem do tej kaviarne a koho tam nevidím. Sedí tam Marian Kočner, vedľa parlamentu v kaviarni. Strašne škaredo na mňa pozeral, asi môj ksicht mu niečo hovoril, tak som mu opätoval škaredý pohľad, ale povedal som si, že kašľať na neho, že sadnem si. A bol som zvedavý, že s kým on tam, koho tam čaká, že Kočner vedľa parlamentu? A nie tak dávno. Tak sedím, sedím, sedím a zrazu istý...
Poprosím, pán Baláž, pokiaľ máte nejaké nutkanie niečo povedať, číslo 3 gombík - faktická poznámka, nech sa páči, veľmi rád budem reagovať na vaše dotazy, ale poprosím vás, aby ste nerušili moje vystúpenie, je to neúctivé voči mne a chápem, že v túto nočnú hodinu je ťažko počúvať, s kým vy všetkým ste vo vláde.
Ak dovolíte budem pokračovať.
A zrazu prišla návšteva, to stretnutie pána Mariana Kočnera. A kto tam bol? Došiel tam poslanec z vládnej strany SMER, sadli si, zvítali sa a začali živo debatovať, diskutovať, neviem, o čom sa rozprávali, ani ma to nezaujímalo. Ale ma napadlo, čo sa zbláznili, vedľa parlamentu si sadnúť do kaviarne, kde chodí milión poslancov, novinári tam chodia na kávu?! Tak si sadnú a tak Kočner si tam vybavuje stránku, hej? Sadol si tam a zavolal si svoju stránku, že, no poď, ideme riešiť, čo potrebujeme. Nebudem hovoriť, ako sa volal ten poslanec, ale mal také isté iniciály ako pán Kočner. Trošku... (Reakcia z pléna.) To si povedal.
Trošku ako ma to zarazilo, že, že tá arogancia, že na drzovku tu vedľa parlamentu si sadnem a tu si budem riešiť veci. To bolo naposledy, čo som videl Mariana Kočnera. Odvtedy som ho, chvalabohu, nikde nevidel ani nestretol.
Marian Kočner bol človek, ktorý sa veľmi rád stretával s každým, kto mu mohol byť nejako teraz alebo v budúcnosti na osoh. Marian Kočner fungoval na tom, že zbieral informácie o čomkoľvek, o komkoľvek. Marian Kočner veselo sponzoroval poniektorých novinárov, dával im informácie, ktoré potom sme čítali v rôznych aj mienkotvorných denníkoch, ale veľmi rád dával rozhovory a pomáhal takzvaným novinárom, ktorí pobehovali ako robocopy s ovešanými kamerami a robil s nimi veľmi rád rozhovory. Marian Kočner sa stretával s mnohými politikmi za posledných 20 rokov. S niektorými cielene, s niektorými náhodne. V tomto musím povedať, že verím predsedajúcemu, že na dovolenke ho tam stretol. To naozaj mohla byť náhoda. A verím, že nebol z toho nadšený.
Lenže Marian Kočner mal svoje opičky nielen na ministerstve spravodlivosti, mal svoje opičky v Policajnom zbore, mal svoje opičky na prokuratúre, mal svoje opičky všade, kde sa dalo a kde to potreboval. Podľa môjho názoru...
Pán Heger, poprosím.
Podľa môjho názoru Marian Kočner bol jednou z hláv zločineckej skupiny, tí ľudia boli dnes pomenovaní niekoľkokrát Igorom Matovičom a tá skupina dlhodobo kooperovala, financovala sledovanie a vyrábanie kompromateriálov na rôznych politikov a rôznych ľudí, ktorí im neboli pohodlní. Napríklad aj na mňa. Existuje taká, už teraz nie, existuje taká stránka, Gábor si ju bude pamätať, kde si predstavte, že bol som odfotený v kaviarni, ako si robím kávu, a na druhý deň vyšiel blog, ktorý ma okydával zvrchu, zospodu. Predstavte si, že som sa ženil v mojej rodnej obci, za dva týždne sa zjavili fotky na tej stránke z mojej svadby s titulkom "Mafiánska svadba Petra Pčolinského". Samozrejme, časom sme zistili, že za tými blogmi, fotkami a sledovaniami stála asi partia okolo aj Mariana Kočnera.
Môj kolega Milan Krajniak nedávno bol vypovedať a bol predvolaný kvôli sledovaniu novinárov a rôznych ľudí organizovanou skupinou okolo Mariana Kočnera. A si tam vedel pozrieť rôzne fotky, svoje, rôzne prepisy rozhovorov v kaviarni. Títo ľudia sledovali nielen politikov, nielen novinárov, sledovali v tom čase aj mňa bezvýznamného, ktorý som nebol nijako politicky angažovaný, len som bol kamarát napríklad Milana Krajniaka. Čiže mám svoje skúsenosti aj ja s touto organizovanou skupinou.
Marian Kočner vyrástol za vlády SMER-u, vyrástol, nie vznikol, vyrástol, do obludných rozmerov. Všetci veľmi dobre vieme, že bol to kamarát práve členov strany SMER, nie strany SNS, nie strany MOST, práve členov strany SMER. Udržiaval s nimi čulé kontakty. Platil si policajtov, platil si prokurátorov a mal na povel a mal na povel policajného prezidenta a jeho okruh a na povel si vedel vyžiadať pavúkov, vedel si vyžiadať rôzne informácie, ktoré potreboval na svoj biznis alebo na svoje aktivity súvisiace s politikou.
Ja nedávam vinu Petrovi Pellegrinimu, že Marian Kočner tu je alebo bol, alebo pôsobil, ja verím tomu, že Peter Pellegrini sa s ním nikdy nestretol. Však prečo by sa s ním aj stretával? Ale kolegovia Petra Pellegriniho s ním úzko spolupracovali, obchodovali, komunikovali a je naozaj smiešne dnes počúvať, že lebo Sulík, lebo Matovič, lebo Kollár.
A keď sme pri Kollárovi, tak Boris Kollár pozná Mariana Kočnera a nikdy sa tým netajil. A pozná ho 25 rokov. A poznať ho bude do konca svojho života. Lenže rozdiel je v tom, že Marian Kočner vydieral Borisa Kollára, chcel ho okradnúť o pozemky na Donovaloch, chceli ho "vypáliť" a jednoducho ich vzťah bol maximálne nepriateľský. O čom svedčí aj komunikácia, ktorú niektorí z novinárov videli.
Rozdiel je v tom, že na Borisa Kolára Marian Kočner robil tlačovky a vypisoval odmeny. To je v tom rozdiel, páni kolegovia, ak ste tu ešte niektorí z koalície, že čo mal Kočner s Kollárom. Asi to. Na rozdiel od iných kolegov z tejto koalície, ktorí s ním chodili vedľa parlamentu na kávičky a robili s ním biznis. Ktorí sa s ním stretávali, chodili na jachty a udržiavali úzke styky.
Viete, prečo som podpísal túto mimoriadnu schôdzu? Osobne nie kvôli Monike Jankovskej, lebo pre mňa tým, že sa vzdala funkcie, tak pre mňa je to vybavená vec v tomto smere. Túto schôdzu som podpísal kvôli tomu, pretože ma štve, v akej sociálnej situácii sú ľudia, pretože ma štve, v akom stave sú verejné financie, a preto, že ma štve, v akom stave je táto krajina.
Edo Heger už dnes rozprával o verejných financiách, my dnes veľmi dobre vieme, že vyrovnaný rozpočet nebude, že tá sekera bude niekde okolo jednej miliardy euro, žiaden vyrovnaný rozpočet nebude. A tá sekera miliarda bude len preto, že nejaký Andrej Danko chce nakupovať stíhačky, transportéry, rôzne nezmysly a vymýšľa si rôzne balíčky len preto, aby pred voľbami sa zapáčil svojim voličom. Pretože keď tu bolo dnes povedané, že Igorovi Matovičovi ide o politické prežitie, lebo má nízke preferencie, taký istý problém má Andrej Danko, taký istý problém má SaS-ka, taký istý problém má aj SME RODINA, taký istý problém má aj ix strán, že sme niekde medzi 5, 6, 7, 8 %. A nikto nevie, ako dopadnú voľby. Ale kvôli tomu, že idú voľby, tak nebudeme hovoriť o tom, že v akom stave je táto krajina?
Určite by mi pán premiér oponoval, že veď ale vianočné príspevky, obedy zadarmo, jasné, super. Obedy zadarmo vidíme v praxi, zadarmo nie sú. Lebo samosprávy sú zlé. Vidíme v praxi, že tie "sociálne balíčky" sú drobné. Tak ako Igor raz povedal, že táto vláda funguje tak, že oni vám v noci vykradnú špajzu - tak to bolo? - vykradnú špajzu a ráno vám s úsmevom na tvári prídu dať džem. A ešte im zatlieskajte, poďakujte im, pokloňte sa im. A ako to bolo dnes povedané? Že vám neďakujú ľudia na Slovensku, tak ako poniektorým. No jasne, že vám ďakujú ľudia, keď prídete na míting stranícky, kde navozíte ľudí zo Slovenska, tak vám tlieskajú, až sa zblázniť idú, že vlasy si trhajú.
Ale o tomto má byť politika? Tieto hádky - ukradol-neukradol, urobil-neurobil? Na toto tu máme súdy, na toto tu máme políciu. Naša politika, vážení, by mala byť o tom, aby sme pomohli ľuďom. Dennodenne aj vám ľudia píšu. Lebo viem, že aj vám ľudia píšu, nemá na lieky, nemá na toto, nemá na toto. Dnes som videl akože naozaj hnusné fotky a status zo Žiaru nad Hronom. Nehybný chlap, chorý, leží a spí na nejakej deke na zemi, na dlážke, lebo nemajú peniaze, nemá ani posteľ. O takýchto ľudí sa máme starať. Máme sa strať o matky s deťmi, máme sa starať o všetkých, ktorí sa postarať sami o seba nevedia. Nie všetko vyrieši trh. Štát by mal pomáhať týmto slabším ľuďom, kvôli tomu ste išli do politiky všetci.
Mňa tiež nebaví tú celý deň sedieť a počúvať tie hádky a zaklincuje to, chvalabohu, môj bývalý kolega, len tri mesiace bol môj kolega, absolútne stupídnym a stupídnym a ja neviem akým, pod úroveň vystúpením, to bolo niečo strašné. Áno, bolo to vtipné, smial som sa, ale smial som sa na jeho sprostosti.
Pán podpredseda vlády, pri všetkej úcte, dnes ste formálne stratili väčšinu. Vy ste na tomto človeku, čo tam hore sedí pod tým balkónom, nie je tu teraz, vy dnes formálne ste závislý od podpory takýchto poslancov, ktorí ste dnes videli jeho vystúpenie. A ja som videl, ako ste sa vy tu všetci tvárili aj vrátane predsedu vlády. Bolo vám trápne aj za neho. My sme sa hore hanbili, že sme ho dotiahli do parlamentu a, bohužiaľ, dnes tento človek rozhoduje o tom, či vy dnes máte väčšinu alebo nemáte väčšinu. Ja viem, že na to sa môžte už vykašľať pár mesiacov pred voľbami, už aj tak nič svetové neschválite okrem rozpočtu, to som veľmi zvedavý, ako dopadne hlasovanie, a na takýchto ľuďoch je dnes táto vláda závislá.
Ja si pamätám, pred dvomi rokmi, keď ste mali dohodnutý termín predčasných volieb, 7. júla, myslím, to bolo, po vražde, tak, tak jeden minister tejto vlády mi povedal, že, áno, ideme do predčasných volieb, pretože my sa nemôžme spoliehať na hlasy nejakého Marčeka. No dnes musíte. Áno, je to smutné, ja viem, že vás to neteší, viem, že je to situácia, z ktorej nie ste nadšení, ale na takýchto ľuďoch, ktorých, my sa za to hanbíme, že sme ich tu dotiahli, vy ste závislí dnes.
Táto vláda formálne stratila väčšinu v parlamente a "legitimitu", a keď som tu dnes počul od jedného kolegu z opozície, že táto schôdza aj tak nemá zmysel, lebo však čo, predčasné voľby tu nemajú zmysel, akože mesiac skôr hore-dole. Každý deň tejto vlády je pre Slovensko veľké mínus! Každý deň! Nielen v rozpočte, nielen vo výbere daní, ale v celkovej atmosfére spoločnosti.
A tak ako som dnes povedal vo faktickej, toto volebné obdobie mi pripomína už jedine obdobie Mečiarovej vlády z ´94 - ´98, keď sa vraždili ľudia, keď sa, v úvodzovkách, nechcem tu nejaké klišé rozprávať, "unášal štát", keď sa rozkrádal štát šialeným spôsobom a keď si tí, ktorí mali moc, robili, čo chcú, a správali sa tak arogantne ako v tomto volebnom období, že sa s mafiánmi a hlavami zločineckých skupín stretávali hneď vedľa parlamentu bez absolútnej štipky nejakej, nejakej, teraz poviem, základnej logiky, že tak nebudem pod nosom sa tu stretávať všetkým. Táto nie vláda, ale toto volebné obdobie mi pripomína obdobie ´94 - ´98.
A naozaj je to na zamyslenie, aby ste, kolegovia, aj do budúcna, lebo teraz už nič svetoborné neurobíme, naozaj zvážili, že načo my ideme do politiky. Či tu ideme preto, aby sme sa tu, síce už tu nikto nie je, ale aj tak to nepoužijem, aby sme tu sedeli na tých kreslách a stláčali ten gombík, lebo 80 % poslancov v tejto sále, a viete veľmi dobre, že je to tak, častokrát nemá šajnu, o čom sa hlasuje, najmä keď sa hlasuje o spoločných správach.
Ani ja častokrát nemám šajnu, že čo je spoločná správa bod päť. Teraz hlasujeme 7 až 11, tiež občas nemám šajnu, čo to je. Ale spolieham sa na kolegov, ktorí sa tomu venujú.
Na toto sme tu išli, aby sme stláčali gombík a sa tu prestravovali a boli stravníci? Však je to hanba. A je to naša hanba.
Ďakujem.
