Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla zopár krátkych postrehov a názorov k určitým bodom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú časti o zahraničnej a európskej politike.
Všetci vieme, že Slovenskú republiku v krátkej dobe čaká azda najväčšia zahraničnopolitická výzva. Je to v našej novodobej histórii asi najlepšia diplomatická výzva a...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla zopár krátkych postrehov a názorov k určitým bodom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú časti o zahraničnej a európskej politike.
Všetci vieme, že Slovenskú republiku v krátkej dobe čaká azda najväčšia zahraničnopolitická výzva. Je to v našej novodobej histórii asi najlepšia diplomatická výzva a tým bude predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Už 1. júla tohto roku prevezmeme miesto predsedajúcej krajiny EÚ po Holandsku, ktorá Únii predsedá práve v takomto neľahkom období. Toto obdobie je označené množstvom kríz, nejasností a ťažkých politických dialógov.
Myslím si, že úloha vlády Slovenskej republiky pri vyhotovovaní programového vyhlásenia vlády bola rozhodne neľahká a nebola ľahká ani v tejto oblasti, teda v oblasti zahraničnej politiky a európskej politiky. Bolo treba jednoznačne stanoviť smerovanie a ciele zahraničnej politiky na najbližšie štyri roky, a to aj vzhľadom na tú veľmi špeciálnu pozíciu, ktorou predsedníctvo v EÚ rozhodne je.
Určite preto vítam, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky bezpochybne konštatuje, že, citujem: "Národnoštátnym záujmom krajiny je jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky založená na širokej politickej zhode a ďalej aj to, že za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO." Toto smerovanie, resp. pokračovanie tohto smerovania ani nemôže byť otázne, veď je tomu viac už ako desaťročie, že sme sa stali plnoprávnymi členmi týchto zoskupení.
Vítam však aj triezvosť a cit pre realitu predmetného programového vyhlásenia vlády práve v tejto oblasti, zahraničná európska politika, nakoľko programové vyhlásenie presne pomenúva tie najdôležitejšie zahraničné výzvy, ktoré nás v nasledujúcom období čakajú a ktoré nás, žiaľ, neminú. Reč je o časti programového vyhlásenia, ktorá sa zmieňuje napríklad o pásme pretrvávajúcej nestability na hraniciach EÚ, ozbrojených konfliktoch v susedstve EÚ, ktoré sú zdrojmi masovej migrácie a medzinárodného terorizmu.
Áno, vyzdvihujem túto časť schválne, a to najmä preto, lebo súčasná migračná kríza a všetky jej spoločenské, politické a aj morálne debaty okolo nej, ako aj snahy na riešenie tohto problému sú azda najhorúcejšou a možno aj najbúrlivejšou témou, ktorej Slovensko ako predsedajúca krajina bude musieť rozhodne čeliť.
Teší ma pritom, že niektorí opoziční kolegovia, a tu chcem možno vyzdvihnúť pána Klusa, ktorý tu, žiaľ, momentálne nie je, tiež zdôraznil potrebu prezentovať razantnejší a aktívnejší politický postoj Slovenska ohľadom migračnej krízy. Tu sa určite vieme zhodnúť, a preto tento fakt vyzdvihujem najmä preto, lebo bude naozaj veľmi dôležité, aby Slovensko v tých najcitlivejších otázkach vystupovalo čo najjednotnejšie aj smerom do zahraničia.
Keď sa vrátim k vystúpeniu pána kolegu Klusa z klubu SaS, tak on vo svojom prednese zdôraznil, že práve v prípade migračnej krízy očakáva zo strany vlády veľmi aktívny prístup, a to aj vo forme návrhov vo veci riešenia migračnej krízy, s ktorými sa budeme musieť nejakým spôsobom vysporiadať. Situácia je taká, že takýto aktívny prístup čakám aj ja. No, určite tie samotné očakávania nestačia. Práve preto považujem za veľmi dôležité, aby koaliční, ale aj opoziční poslanci sa snažili počas celého tohto volebného obdobia, a nielen počas nášho polročného predsedníctva v EÚ, podporovať tento aktívny prístup vlády a aj parlamentu k danej otázke. Osobne sa k tomu určite prispeje, osobne sa k tomu určite hlásim a budem prispievať aj svojou poslaneckou prácou a rozhodne budem akcentovať, aby sme v otázke migračnej krízy vystupovali na jednej strane jednoznačne a taktiež aj jednotne.
Ako iste všetci viete, tak nedávno došlo k podpisu zmluvy medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorá je z toho formálnoprávneho hľadiska v platnosti, však otázka je, či aj obsahovo účinná. A veľkým otáznikom je, či bude takáto alebo táto zmluva aj dlhodobo udržateľná.
Považujem za veľmi dôležité vyzdvihnúť aj to, že táto zmluva bude určite citlivým bodom aj nášho predsedníctva. A myslím si, že bude to často akcentovanou témou, čo sa týka postoja Európskej únie k Turecku. Osobne sa totiž na základe konkrétnych krokov Turecka domnievam, že Turecko sa snaží privyrobiť, neviem, či je to silný výraz, silné slovo, ale ako keby sa snažilo vzniknutú krízovú situáciu využiť rozhodne na posilnenie svojho zahraničnopolitického postavenia. A práve preto som rada, že Slovensko sa hlási k proeurópskej orientácii, pretože Európska únia musí byť silnejším zahraničným hráčom a nemôže podliehať vplyvom jednej krajiny, ani iných štátov, a to ani v momentoch krízy, ktoré, žiaľ, Európsku úniu jednoznačne oslabujú. Treba preto hľadať ďalšie východiská, ďalšie riešenia, ktoré by Európsku úniu nedostávali do čoraz horšej a horšej vyjednávacej pozície v rámci snáh riešenia tejto migračnej krízy. Ale práve naopak, aby tie kroky, ktoré by sme mali urobiť, urobili práve z Európskej únie, hlavného vyjednávača, so silnou pozíciou, s razantnými odpoveďami, miestami aj na nevýhodné podmienky niektorých zahraničných partnerov.
A práve v tomto kontexte si musíme uvedomiť, že Slovensko bude v najbližších mesiacoch lídrom tých najcitlivejších politických rozhovorov. Preto Slovensko ako predsedajúca krajina musí dbať na to, aby viedla každú diskusiu na najvyšších politických úrovniach v rámci EÚ dôstojne, ale pritom efektívne a razantne, a to aj v tých najcitlivejších témach. Treba si uvedomiť, že predsedníctvo alebo úloha predsedajúcej krajiny nemôže spočívať jedine len v snahe o presadzovanie vlastných, možno niekedy aj rozdeľujúcich názorov v citlivých zahraničnopolitických témach. Práve naopak, predsedajúca krajina musí byť kľúčovým faktorom v tom, aby sa ostatné krajiny, resp. ich názory sa čo najefektívnejšie zbližovali, nadväzujúc, samozrejme, pritom na politické hodnoty EÚ, ktorými sú dialóg a konsenzus, ale popritom všetkom by si mala predsedajúca krajina udržať aj vlastnú identitu a vlastné hodnoty.
Slovensko patrí do skupiny menších krajín v rámci Európskej únie, a preto sme odkázaní na pomoc našich partnerov. To znamená, že keď nemáme spojencov, nemáme partnerov, ťažko sa nám podarí niečo presadiť. Ale musíme si uvedomiť, že my tých partnerov máme, nemáme ich ďaleko, máme ich tu za našimi hranicami. Preto je podstatné vždy stavať už na existujúcich partnerstvách, posilňovať vzťahy práve s tými krajinami, ktoré názorovo, ale aj geopoliticky sú nám najbližšie. Na druhej strane je však potrebné viesť vždy aj rozumný dialóg aj s tými krajinami, ktorých predstavy sa môžu od našich líšiť.
Pokiaľ ide o dialóg práve v tej migračnej kríze, tak tu nie je núdza, ako som hovorila, máme ich na dosah ruky, a to predovšetkým aj v podobe zoskupenia V4. A naši partneri v tomto zoskupení presadzujú veľmi obdobnú zahraničnú politiku ohľadne utečeneckej krízy.
Riešením podľa doterajších skúseností určite nemožno nazvať systém prerozdeľovania migrantov podľa povinných kvót. Tento systém už odmietol aj slovenský parlament, dokonca dvakrát. A je známe aj jednotné vyhlásenie ministrov vnútra krajín V4 v Prahe z januára tohto roka, kde sme taktiež zhodne odmietli povinné kvóty a namiesto týchto povinných kvót sme požadovali ochranu vonkajších hraníc schengenského priestoru. Zastávam názor, že momentálne riešenie v podobe povinných kvót je len zdanlivo tým najlepším a najefektívnejším východiskom. V skutočnosti sa však k riešeniu krízy týmto krokom určite nepribližujeme, a to predovšetkým preto, lebo Európa sa svojimi súčasnými krokmi snaží riešiť iba dôsledok. Nerieši sa príčina. Myslím si, že nie je fér, aby sa nám vnucovala povinnosť prijímať síce ďalších odkázaných ľudí z radov utečencov, veď medzi členskými štátmi Európskej únie je množstvo krajín, ktoré nedokážu zabezpečiť dôstojné podmienky pre život ani pre veľkú skupiny vlastných občanov.
Musíme si však uvedomiť, že samotná kritika nestačí. Preto považujem za správne, že vláda vo svojom programovom vyhlásení výslovne zdôrazňuje, teraz opäť citujem, že "je pripravená podporiť aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy so zachovaním špecifík a možností jednotlivých členských krajín".
Som toho názoru, že Slovenská republika počas predsedníctva bude mať určite oveľa väčšiu šancu na to, aby jeho názory boli zužitkované efektívnejšie a aby zahraničnopolitické kroky našej krajiny mali väčšiu váhu, väčší dôraz na pôde EÚ ako doteraz, a to aj v týchto kritických otázkach.
Ja len dúfam aj vzhľadom na to, že Slovensko čaká ťažká diplomatická skúška, ako som už na úvode povedala, v podobe predsedníctva v EÚ, že v prípade možností aktívnej spolupráce ohľadom riešenia dôležitých problémov, dôležitých otázok týkajúcich sa zahraničnej politiky, budú tak poslanci koalície, ako aj poslanci opozície vystupovať aspoň tak jednotne, ako sa mi v niektorých prípadoch javia jednotné aj tie názory, ktoré sú prezentované buď tu na pôde slovenského parlamentu, alebo aj v slovenských a zahraničných médiách.
A na záver mi ešte dovoľte jednu poznámku. Môj predrečník pán Lukáč sa dotkol tiež tejto migračnej témy, bolo naňho reagované aj faktickými poznámkami. Zaujala ma však trošku poznámka jednej pani poslankyne, konkrétne pani poslankyne Grausovej. Áno, pani poslankyňa, ako s niektorými vecami určite nepolemizujeme, ale vy ste porovnali neporovnateľné. Neporovnávajte ľudí, ktorí utekajú z krajín, kde je vojna. Na Slovensku, chvalabohu, hovorím chvalabohu, buďme radi, vojna nie je.
Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie.
Skryt prepis
