Pán predsedajúci, možno by sme sa mali dohodnúť, že kto vlastne vedie schôdzu a kto zasahuje do toho...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Máte pravdu.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
... že ma potrebuje.. Pán Číž, buďte ticho.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechajte to tak.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Buďte ticho, pán Číž.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán Poliačik, máte slovo. Nech sa páči.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za ústretovosť plénu. Ja som sa zapísal písomne do rozpravy k týmto dvom zákonom, keď ešte boli každý na papieri zvlášť a tie dva papiere potom odišli a bol vyhodený jeden so spojenou a tam už som nebol. Ale každopádne vítam túto iniciatívu, aj jednu, aj druhú, a to z toho dôvodu, že materiál, o ktorom hovoríme, je mojím dennodenným materiálom, s ktorým mám pracovať na výbore, ktorý vediem. A musím povedať, že je to materiál mimoriadne nedokonalý. Je nutné ho zmeniť.
A áno, dnes, Veronika, je ten deň po vyše roku a pol, kedy vznikla pracovná skupina rozhodnutím predsedu tohto slávneho senátu. A v tom, tá pracovná skupina má byť vedená pánom Glváčom. Má v nej šesť zástupcov koalícia, teda vrátane pána Glváča, päť zástupcov opozícia, z ktorých minimálne troch tu práve vidím. A jej prácou by malo byť teda po prvé - tento nedokonalý zákon zdokonaliť aspoň tak, aby sa s ním dalo pracovať a po druhé, ho vylepšiť tak, aby sa transparentnosť verejného života výrazne zvýšila, tak ako to po nás požaduje civilizovaný svet.
Ja musím skonštatovať, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií je mimoriadne deravé dielo. Koniec koncov tá verzia zákona, ktorú predložil Miro Beblavý a ktorú sme predkladali spolu, myslím, štyri alebo päťkrát predtým, väčšinu tých vecí popisuje a snaží sa zaplátať či už na úrovni samotného zákona, ale aj na úrovni jeho veľmi dôležitej súčasti, a to je samotný formulár majetkových priznaní. Zároveň vítam začiatok diskusie o možnom novom orgáne, ktorý by mal byť teda tou komisiou pre etiku. Nie som si istý, či, Veronika to povedala vo svojom príhovore koniec koncov sama, že máme tu dôležité kontrolné orgány, ktoré ale, ak nie je pri nich vytvorený priestor, aby v nich pracovali ľudia, ktorí majú voľné ruky, tak neplnia svoju funkciu. A vymyslením ďalšieho takého orgánu v tom istom prostredí je veľmi vysoké riziko, že takisto nebudú tam dosadení ľudia, ktorí budú mať voľné ruky pre svoju prácu a tým pádom sa môžme dostať do situácie, kedy z vysoko sledovaného výboru, ktorým dnes výbor pre ochranu, pre nezlučiteľnosť funkcií je, sa dostaneme do nejakého orgánu, ktorý až tak prísne sledovaný možno už nebude, lebo povedzme si na rovinu, ani Najvyšší kontrolný úrad, ani napríklad ÚVO nemajú častokrát také mediálne pokrytie alebo takú, taký ostrohľad nad sebou, ako majú výbory Národnej rady.
Preto ja som presvedčený o tom, že by stálo za to sa dostať minimálne do situácie, kedy výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude mať možnosť pracovať s podstatne lepším zákonom. A áno, ja beriem to, že to je politicky kreovaný orgán na základe výsledku volieb. Na druhej strane však moja skúsenosť je taká, že napríklad v situácii, ako je toto volebné obdobie, kedy aj jednotlivé koaličné strany medzi sebou potrebujú ako keby ukazovať si navzájom, že oni hrajú podľa pravidiel, tak ten tlak na to, aby sa išlo podľa zákona, je podstatne vyšší, ako bol v čase, keď SMER viedol teda parlament a vládu ako jediná strana v minulom volebnom období.
Zároveň jeden z dôvodov, prečo je nutné tento zákon zmeniť, je, že on už neplní podľa mňa svoju, svoju prapodstatu, svoju prvú funkciu. Nepovažujem za správne, aby sme pokutami vo výške šesťnásobku platu trestali niekoho, kto tri dni sa omeškal s poslaním nejakého papiera. Nebodaj, aby na základe takéhoto omeškania malo ísť o stratu jeho mandátu a zároveň máme tak deravé formuláre pre vykazovanie majetku pre majetkové priznania, že sa z nich nedokážeme dozvedieť, koho mali by sme vlastne trestať za tie naozaj podstatné veci. A to je podľa mňa najväčšia chyba tohto zákona, že tam, kde má byť prísny, tam, kde má definovať prírastky v hodnote majetku jednotlivých verejných funkcionárov, tak tam prísny nie je. A tam, kde častokrát ide o formálne pochybenia, nemá možnosť výbor, ktorý s týmto zákonom pracuje, poľaviť z možného trestu. A moji predchodcovia alebo predchodcovia vo výbore to častokrát riešili tým, že nebolo prijaté platné uznesenie. Dnes tie uznesenia platné vo väčšine prípadov prijaté sú, ale ja osobne ich častokrát považujem za nespravodlivé voči tomu postihnutému verejnému funkcionárovi.
Ďalšia vec, ktorá, o ktorej je potrebné sa rozprávať, je, ako sa vysporiadať so situáciou, keď väčšina a napríklad v tomto volebnom období si koalícia poistila ústavnú väčšinu vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií napriek tomu, že výbory majú byť skladané pomerným zastúpením, čo by u nás bolo 7 : 8 alebo 7 : 6, tak vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, kde je občas potrebná ústavná väčšina, máme 9 : 6. Ústava, ústavná väčšia deviatich poslancov koalície kraľuje vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií napriek tomu, že voľby dopadli inak.
A mali sme častokrát v minulosti situácie, spomeňme si na prípady, ktoré sa týkali pani Vaľovej, alebo keď sa rozprávalo o majetkoch pána Slotu, kedy buď sa ani len nedostalo konanie pred výbor, alebo ak sa tam dostalo, tak bolo ukončené na základe toho, že výbor neprijal platné uznesenie. A ja som presvedčený o tom, že menšina, teda opozičná časť alebo menšia časť výboru by mala mať právo dať preskúmať toto rozhodnutie výboru. A preto v návrhu, ktorý máme tentokrát na stole na základe podania pána poslanca Beblavého, je veľmi správne uvedená možnosť, že výbor, jeho menšia časť nespokojná s rozhodnutím by mohla dať rozhodnutie preskúmať Ústavnému súdu a ten, keď by povedal, že to rozhodnutie nie je urobené na základe platného ústavného zákona, tak ho vráti výboru na dodatočné doriešenie.
Existuje mnoho ďalších vecí, ktoré nie sú ani v jednom ani druhom z týchto návrhov. Napríklad možnosť autoremedúry, kedy by dotyčný verejný funkcionár, ak by došlo k pochybeniu na úrovni výboru a ten by na toto pochybenie dodatočne prišiel, tak by nemuselo ísť automaticky konanie pred Ústavný súd, ale vlastne odvolanie toho verejného funkcionára by išlo najprv na výbor a ak by bolo výborom uznané v plnom rozsahu, tak už by na Ústavný súd nemuselo ísť ďalej. Jednoducho by sa zmenilo rozhodnutie výboru a Ústavný súd by ho nemusel riešiť. Samozrejme, ak by výbor nevyhovel takémuto, takejto námietke, tak by potom Ústavný súd vynášal finálny verdikt a podľa možnosti tak, aby z jeho judikatúry potom bolo jasné, ako má v budúcnosti výbor rozhodovať v podobných prípadoch.
Rátal som s tridsiatimi minútami, mal som desať, takže nepôjdem viacej do detailov. Ja zahlasujem za obidva tieto návrhy, aj keď v jednom z nich vidím veci, ktoré by potrebovali vylepšiť a na základe praxe by som mal pár podnetov, ako sa to dá urobiť. Ale to by mohlo byť predmetom možno druhého čítania, ak by sme sa doňho dostali. Takže podporím aj jeden návrh, aj druhý. A samozrejme sa teším na to, že konečne dnešným rozhodnutím sa začne práca pracovnej skupiny, na základe ktorej by sme mohli dokonca tohto volebného obdobia mať zákon v takej podobe, aby sa transparentnosť verejného života podstatným spôsobom zvýšila.
Ďakujem veľmi pekne.
