Ďakujem, pani predsedajúca. Ešte nie je neskoro, pán minister, môžte to stiahnuť. Existuje bazálna úcta k ústavnému systému, ktorej práve teraz šliapete po hlave. Vy osobne ako predkladateľ tohto návrhu ústavného zákona ste zosobnením pošliapania akéhokoľvek normálneho spôsobu zmeny ústavy v tomto štáte. Nie ako ten, ktorý hlasuje, ale ako ten, ktorý má prst na tom gombíku, môže povedať: „Za toto ja neručím, toto ja dávam dole.“ V minulosti to urobil Daniel Lipšic, ak si pamätáte. V momente, keď nebol spokojný s tým, čo Národná rada robila so zákonom, ktorý, si myslel, že je dobrý, tak ho stiahol. Stiahnite to, pán minister, lebo toto nie je ten zákon, s ktorým ste dnes vkráčali do tejto miestnosti. (Reakcia navrhovateľa.) To je prvá vec.
Druhá vec. Hovoril, že nie je politik, Boris Kollár. A nie je. Lebo politik, ten, ktorý je hrdý na to slovo, ktorý s hrdou hlavou kráča vonku po ulici ako politik, má hodnoty a zásady. Nie je to mafiánsky poskok z prachára, ktorý, keď začne byť ťažko, tak sa pokaká. Lebo to sa stalo Borisovi Kollárovi dnes.
Mali sme tu prednášky o tom, akí sú to špinavci, mafiáni, toto všetko. Ale nechali ste sa nachytať, ale škaredo. Keby ten pozmeňovák nebol prešiel, Peter, ty si vieš predstaviť, že poslanci SMER-u by v tejto sále potopili ministra vlastnej vlády? Toto vás presvedčilo? Nechali ste sa nachytať a škaredo.
Existovali 3 exity pre Roberta Fica. Prvý hore, niekam do európskych štruktúr, ten stratil v momente, keď začal trepať o Sorosovi a stratil kontrolu nad svojou vlastnou závislosťou na alkohole. Tam sa nedá.
Druhý, prezidentský exit stratil v momente, keď ho porazil občiansky kandidát Andrej Kiska vo voľbách.
A tretí exit mal byť na Ústavný súd a mohli sme mu ho dneska zaraziť. Mohli sme tomu uťať koniec. Ale vy spolu s tou fašistickou bandou pod vami ste sa nechali ukecať. Neviem, na základe čoho, ale nezískate na tom. Nič.
A niekto na tom stratí. Stratí na tom Slovenská republika, ktorá práve teraz sa nadychuje k tomu, že tu jedného dňa môže byť zmena. Slovenská republika, ktorá sa pozerá na Maďarsko, Poľsko, Českú republiku a nadychuje sa k tomu, že to ešte dokáže zvrátiť. Že tu môže byť inak. Čo si myslíš, že sa deje tam vonku, Peter? Prečo miznú papiere z tých súdov? Prečo miznú papiere z tých trezorov? Prečo sa vyťahujú najťažšie kalibre na obranu kriminálnikov a mafiánov tam vonku? Pretože im dochádza dych. A vy im dnes dávate ďalších 12 rokov.
Boli 3 exity a mohli sme ich všetky stopnúť. A vďaka tomu, že ste sa dnes nechali ukecať, sa to nestane. Ak minister nebude hrdina, ktorý to stiahne, alebo ak vy, Peter, nebudete tí, ktorí si to uvedomia. Ešte stále je cesta späť. Ešte to nie je hotové. Ešte nemusíme skláňať hlavu.
Mnohí ľudia lámu palicou, lámu palicu nad V4, nad stredom Európy. Hovoria, vy si neviete zvyknúť na demokraciu, neviete si vážiť svoju vlastnú ústavu, svoje zákony, svoje demokratické zriadenie. A dnešná noc im dáva za pravdu, ak to prejde tak, ako to bolo naplánované. Poslanec Fico sa sem z posledných síl dotacká na to posledné hlasovanie a uvidí pred sebou tunel so svetlom na konci. Že to ešte pôjde nejak. Že tam nemusia byť mreže, ako mu povedal Sulík v tej relácii.
Zakaždým, keď slávime nejaké naše významné jubileum, keď sa hovorí o štáte, o ústave, o zákonoch, tak sa nájdu tie prachy, prídu sem všetky tie veľké kytice, červené koberce sú povysávané a vyrolované cez celý parlament. Nie je dostatok ľudí v stráži, aby sa tam nastavali. Andrej Danko, najväčší Slovák, nám bude ukazovať, že ešte vieme, čo sú symboly Slovenskej republiky.
Ale keď ide naozaj o vec, keď máme ukázať, že si vážime napríklad múdrosť tých najlepších, ktorých máme, napríklad v oblasti práva, tak ide všetko bokom. Predstiera sa práca, predstiera sa rokovanie, vyjednávanie, predstiera sa, že sa rozprávame s ľuďmi, pán minister. To všetko bola pretvárka. To všetko bola pretvárka, to všetko bola pretvárka za predpokladu, že to dnes prejde posledným hlasovaním. To všetko bola lož. A jediný spôsob, akým dokážete potvrdiť, že sa to dá ešte, nie mne, občanom tohto štátu, jediný spôsob, jak to môžete potvrdiť, je stiahnuť to. Stiahnuť.
Ono môže sa zdať, že vlastne sa to vracia všetko tam, kde to bolo predtým, že veď prezident si môže vyberať znovu z dvojice, tak ako to bolo zamýšľané, keď sa ústava písala, ale nesmieme zabudnúť na jedno, máme tu rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré jasne hovorí, že prezident nemá právo posudzovať kandidátov, ktorí mu príde, prídu na stôl. To je tá vojna, ktorá sa prehrala, tam bol ten zlom. A to je to oslabenie reálnej prezidentskej právomoci, ak prejde táto ústavná zmena v tejto podobe.
Nie je neskoro. Nie je neskoro, pán minister, nie je neskoro, SME RODINA, nie je neskoro, ktokoľvek, kto to dokáže skresať aspoň na 89. Ešte sa to dá spraviť. (Potlesk.)
