Videokanál poslanca

SaS-kár hovorí to, čo Mizík. Tam by sme v zásade mohli aj skončiť, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale reagujte na predrečníka.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Áno, však ja reagujem, však presne to som skonštatoval zhodou okolností, čo ten, čo ten pán nado mnou.
A, Martin, ja som, musím povedať, veľmi sklamaný, lebo to, že je zahraničnopoliticky nie úplne príčetný predseda Sulík, tak to vieme dlho. To bol jeden z dôvodov, prečo ja som zo SaS odišiel. Ale ty si pre mňa dlho bol jedným z ľudí, ktorí v zásade majú veci upratané, a veľmi dobre vieš, že tie námietky, ktoré si dnes vzniesol vo svojej reči, sú okrajové, slabé a častokrát sú viacej založené za špekulácii než na nejakej reálnej hrozbe, ktorá by z toho textu vyplývala.
Pravda je taká, že tento dokument OSN žiadnu krajinu nezaväzuje k ničomu. Dokonca explicitne píše, že rešpektuje suverenitu jednotlivých štátov a že v podstate všetko, čo je, ak sú tam nejaké záväzky, tak ku starým dokumentom, ktoré boli medzinárodne prijaté, a všetko ostatné je vo forme odporúčaní, ktoré môžu a nemusia jednotlivé členské krajiny prijať.
Ja ti poviem len jedno. Skús sa, prosím ťa, spätne pozrieť na Deklaráciu ľudských práv, skús sa pozrieť na Európsky dohovor o ľudských právach a rovnakou optikou, ako posudzuješ tento dokument, posúď tieto základné piliere ľudskoprávnej agendy na tomto svete. Lebo ja som presvedčený o tom, že ak by sa na ňu, na tieto dokumenty človek pozrel rovnako, ako si sa ty teraz pozrel na tento rámec, tak by sme žiadne základné ľudskoprávne dokumenty nemali.
A dobre sa zamysli, či chceš stáť na strane, ktorá obhajuje takýto prístup k týmto textom.

Ďakujem veľmi pekne. Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada zaviazala aspoň jedného člena vlády, aby sa zúčastnil teda zajtrajšej rozpravy. Považujem za vrcholne neslušné a neúctivé k Národnej rade, že pán premiér príde, povie stanovisko, ktoré je založené, bohužiaľ, na mylných predpokladoch, nie je pravdivé a nedáva možnosť Národnej rade zareagovať na to, čo tu práve predviedol. Preto dávam návrh a dajte o tom, prosím, hlasovať, aby Národná rada zaviazala vládu, aby tu zajtra jeden z jej príslušníkov, jeden z jej členov bol prítomný.

Tak, Ondrej, keď už si sa do toho pustil, na začiatok súhlasím s tým, že napriek možno dobrému zámeru to, čo z toho vzniklo v parlamente, nie je ideálnym spôsobom boja proti antisemitizmu. Ale druhá vec, ktorá s tým súvisí, je, že sa musíme pozrieť na tú formu, lebo naozaj tie vystúpenia, mnohé formálne by mohli byť, keby sme nevedeli kontext a o koho ide, považované za faktické. No, keď tie videá vyjdú von do sveta, tak tie reálne orgie antisemitizmu si budeme čítať v komentároch pod nimi. Lebo tam sa to deje, tam vonku, kde už ich nikto nevidí, tam vonku, kde si medzi svojimi môžu povedať svoje, kde hajlovať sa môže, kde s hákovým krížom fotiť sa môže, kde Ortel je najobľúbenejšia kapela, tak tam tieto videá z parlamentu z dnešnej diskusie budú tie hviezdne. To je reálny antisemitizmus tam vonku medzi ľuďmi, kvôli ktorému Národná rada musí prijať toto uznesenie.
Lebo títo polosofistikovaní chlapci a dámy za mnou, oni vedia, že sa musia krotiť vo svojich vyjadreniach. Pán Mizík sa naučil, že už ani na tej Facebook a na internet nemôže dávať všetko, lebo môžu preňho do parlamentu prísť kvôli tomu policajti, takže oni sa učia. Tu si dávajú pozor na slová, to, čo sa reálne ale deje voči Židom, voči menšinám, voči ľuďom s iným názorom, voči ľuďom, ktorí jednoducho nezapadajú do tej ideálnej schémy ideálneho Slováka, tak to sa deje mimo tejto sály. Ale to sú ľudia, ktorí týmto vystúpeniam budú potom na internete a v krčmách tlieskať.

Ďakujem pekne. Na jednu vec som zabudol v tom mojom prvom vystúpení, tak to iba doplním.
Hovorilo sa dnes už o tom dosť, ale chcem to rozviesť, lebo tie, ten zahraničnopolitický rozmer pôsobenia Andreja Danka, on nie je iba o gestách. On nie je iba o tom, že sa prikláňa na nejakú stranu. Neviem, či ste si všimli, ale keď tu bol francúzsky prezident, tak sa stretol s prvým najvyšším ústavným činiteľom, to bol prezident, stretol sa s tretím najvyšším ústavným činiteľom, to bol premiér, a napriek tomu, že významné stretnutie prebiehalo na pôde Národnej rady, na Bratislavskom hrade, tak francúzsky prezident Macron sa s Andrejom Dankom nestretol. Nenechal ho dokonca ani privítať ho na Bratislavskom hrade. Čo myslíte - prečo? Prečo človek, ktorý formuje budúcnosť silnej a zjednotenej Európy, si s Andrejom Dankom nechce podať ruku? Nemá to niečo spoločné s jeho vystúpením v ruskej Dume? Nemá to niečo spoločné s tým, že sa fotí s ľuďmi zaradenými na sankčný zoznam? Podľa mňa má.
Európa a svet je prelezený ľuďmi, ktorých právom môžme nazývať agentmi ruskej zahraničnej politiky. Prezident Zeman, Viktor Orbán a dnes k nim môžme teda okrem bezvýznamného človeka, ako je pán Blaha, zaradiť aj Andreja Danka. A keby to bolo súčasťou hlavného prúdu zahraničnej politiky, tak si poviem: "A, ľudia si zvolili, ľudia majú." Ale nie je.
Oficiálna línia zahraničnej politiky Slovenska je proeurópska, proatlantická a prozápadná. Chápe Rusko ako jednu zo základných bezpečnostných hrozieb tohto štátu. Ruskú hybridnú vojnu chápe ako snahu rozvrátiť Európsku úniu a demokratické, liberálnodemokratické usporiadania sveta. A v protiklade s týmto zameraním Andrej Danko rozpráva o koncentrácii moci, ľudí ako Orbán alebo Erdogan menuje ako svoje vzory a po vzore Viktora Orbána chce budovať i liberálnu demokraciu v Európe a vo svete.
Popri všetkom, čo dnes odznelo, aj toto je veľmi silný dôvod na to, aby nesedel na stoličke predsedu parlamentu, lebo Slovensko dnes nie je v situácii, kedy by sa mohlo spoliehať na niekoho zvonku, že ho potvrdí ako člena tej dobrej skupinky. Dnes ju musíme spoluvytvárať, spolupotvrdzovať a spoluposilňovať. A Andrej Danko robí presný opak. Niet väčšieho škodcu oficiálnej zahraničnej politiky Slovenska, ako je predseda Slovenskej národnej strany. Keď si odmyslíme, samozrejme, fašistov v parlamente, ale tých nikto zatiaľ, chvalabohu, vážne neberie.
A teda spolu s dôvodmi, ktoré som menoval dnes dopoludnia, to je ignorácia ústavného zákona, 603 dní, 603 dní nekoná predseda parlamentu tak, ako by mal podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, popri plagiátorstve, a teda klamstve a podvode, aj tým, že naštrbuje pozíciu, medzinárodnú pozíciu Slovenska v zahraničí, Andrej Danko nemôže zostať sedieť na stoličke predsedu parlamentu.
Z tohto dôvodu opätovne vyzývam kolegov a kolegyne, aby hlasovali za jeho odvolanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám také pravidlo, že nikdy nereagujem na fašistických poslancov, ale dnes urobím tú výnimku.
Pán kolega, akože sorry. Vy ste Uhrík, ja som Poliačik, ani jeden nie sme Slováčik. Nemá význam sa rozprávať o tom, kto má aké meno. Treba sa pozerať na to, kto čo rozpráva, aké má hodnoty a čo je za ním, aká práca.
Považujem za vrcholne nedôstojné, keď v pléne Národnej rady útočíte na ľudí, ktorí sa tu nemôžu brániť, či sú to radoví redaktori ktoréhokoľvek média, alebo ktokoľvek, kto sa snaží udržiavať občiansku spoločnosť.
Takže vás poprosím, nechajte to v rovine politického boja. Keď už chcete ísť po novinároch, choďte po obsahu, ale nehnevajte sa, je nedôstojné poslanca Národnej rady, aby kádroval niekoho na základe jeho priezviska. To fakt sa sem nehodí.

Máme. Pani ministerka za posledné dve schôdzi (pozn. red.: správne "schôdze") nedala jediný vládny návrh zákona. V zásade nevieme, čo robí, okrem toho, že sa snaží rozbiť SAV-ku na "maděru". A z veľkého plánu najväčšej reformy za posledných 25 rokov nemáme nič.
Keď nad to dáme ešte intelektuálnu nepoctivosť, lebo obhajoba takéhoto konania, akého sa dopustil pán Danko, je intelektovou nepoctivosťou, tak si myslím, že tých dôvodov na jej odvolanie je akurát dosť.
Takže úplne súhlasím s tým, že aspoň ju konečne uvidíme v parlamente a zistíme, či ešte niečo robí, a keď už zistíme teda, že toho nerobí moc, tak ju môžme rovno odvolať.

Ďakujem pekne. Natália, si mi pripomenula jednu epizódu, ktorú mi hovoril kamarát, ako jeho študentský kolega na škole, ktorý po večeroch radšej na chodboviciach pil, než by študoval, hrdo priniesol svojmu profesorovi teda prvý draft jeho diplomovej práce a profesor po zbežnom prelistovaní povedal: "To je výborná práca, pane kolego! Jediný problém, já nejenže ji četl, já ji psal."
Takže presne pri tej epizódke s referátmi niektorí už sú tak hlúpi, že si ani nepozrú, že od koho to odpisujú a komu to nesú. A potom takýmto spôsobom končia. Určite je to niečo, čo by sa nemalo podporovať. Kvôli tomu tu dnes sedíme a ja verím, že to aj šťastne dobojujeme a do nového roku pôjdeme s novým predsedom parlamentu.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcel by som hovoriť o viacerých dôvodoch, o ktorých sa tu ešte pri magistrovi Dankovi nehovorilo.
28. marca 2017 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií svojím uznesením zaviazal predsedu parlamentu, aby konanie o zbavení mandátu Igora Matoviča posunul do pléna Národnej rady. A teraz tu nejde o Igora Matoviča, ide tu o to, že od tohto dátumu ubehlo, vážení, 603 dní; 603 dní predseda parlamentu okato a svojvoľne ignoruje ústavný zákon. Keď nič iné, toto samotné by malo stačiť na to, aby vo svojej funkcii skončil. Rozohral divadlo voči politickému oponentovi, a keď zistil, že mu môže padnúť samému na hlavu, lebo ten zákon je tak deravý a tak zlý, že nikto nevie, ako môžu uznesenia tohto výboru v budúcnosti skončiť, tak pustil do gatí, ale pravda je, že ústavný zákon ho zaväzuje k tomu, aby uznesenie tohto výboru poslal ďalej do pléna Národnej rady a dal o ňom hlasovať.
Ak si pamätáte na žalobu voči prezidentovi Gašparovičovi, ktorá bola tiež prednášaná v tejto sále a obviňovala vtedy prezidenta z úmyselného porušenia zákona, najvyššieho, to jest ústavy, tak jedným z bodov bolo, že nekonal pri menovaní doktora Čentéša za generálneho prokurátora v dostatočnej lehote, v primeranej lehote. Vy, ktorí ste právničky a právnici, určite uznáte, že 603 dní primeranou lehotou nie je. To je bod číslo 1.
Bod číslo 2. A ináč k tomu ešte, keď sa tu postavil Andrej Danko dneska, tak povedal, že ospravedlňujem sa, občania, musel som zvolať túto schôdzu, lebo ma k tomu núti zákon. No z iných ústavných zákonov si zjavne takú ťažkú hlavu nerobí.
Bod číslo 2. Dnes - presne tak, ako hovoril Peter Osuský - sa nerozhoduje o Andrejovi Dankovi, ten v zásade už o sebe rozhodol sám. Každému normálnemu človeku musí byť jasné, s kým máme do činenia, a to nehovorím o normálnosti, čo sa týka nejakej mentálnej výbavy, hovorím o normálnosti, čo sa týka bežných civilizačných štandardov. To, o čom dnes reálne budeme hlasovať, je civilizačný profil tejto krajiny. Či stále žijeme v posttotalitnom marazme, kde sa nachádzajú iba výhovorky a spôsoby, akým pravidlá obchádzať, alebo žijeme toľké roky od Nežnej revolúcie v krajine, kde človek môže byť hrdý na výsledky svojej práce, kde človek môže byť hrdý na svoje štúdium a kde titul hovorí o odrobenej makačke.
Ja som končil, teda mal som končiť školu v roku 2004, potom v roku 2005 a skončil som až v roku 2006 svoju vysokú školu. Písal som diplomovú prácu na tému "Situačná etika alebo relativizácia v etike". Ako veľmi sa mi toto dneska hodí. A končil som až v roku 2006, lebo popri vysokej škole som bol zároveň výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie, a keďže petrošekely od Sorosa nechodili, ako by jeden čakal, museli sme písať veľké grantové výzvy a museli sme po nociach spisovať obrovské tabuľky našich členov, sympatizantov, aktivít, turnajov, organizovať akcie a jednoducho som popritom tú diplomovku nestihol napísať. No keby som bol vtedy vedel, že mi stačí kompilát, mohol som ju mať o rok skôr. A nemal. V 2006 sa mi podarilo diplomovku odovzdať, obhájiť, už vtedy som ju zavesil na, vtedy bol taký populárny server, že diplomovka.sme.sk, nájdete ju tam, je to zaujímavé čítanie, silno odporúčam, priznávam ale, že existenciu Boha, z ktorej tam vychádzam, som nedokazoval. Nech mi za to nie je hanba.
Dnes, v tomto momente, ako tu stojím, som mohol byť už v polovici práce na svojej dizertačnej práci, dva ročníky mám za sebou, ale to štúdium som prerušil. Pretože, rovnako ako vtedy, mi bola prednejšia práca na zachovaní existencie Slovenskej debatnej asociácie, tak dnes som uprednostnil prácu na budovaní Progresívneho Slovenska pred tým, že by som mal pracovať na svojej dizertačke, preto mám štúdium prerušené, keby som bol býval vedel, že mi kompilát stačí, tak by som veselo pokračoval.
Ministerka školstva, súc z najrešpektovanejšej vedeckej inštitúcie v tomto štáte - Slovenskej akadémie vied, zľahčuje prešľap svojho straníckeho šéfa. Ako povedal, myslím, predo mnou Gábor Grendel, to samotné je na otázku, či by mala zotrvať na svojej stoličke. Okrem toho, že aktívne podkopáva Slovenskú akadémiu vied ako inštitúciu a pracuje na jej zániku, to sme videli za posledný rok niekoľkokrát, tak tam, kde by sa mala jednoznačne zasadiť, aby na Slovensku úplne určite platili civilizačné štandardy pre vzdelanie, tak ako ich nastavujú školy, ako je Harvard, Oxford a iné renovované inštitúcie, ona povie: "Vtedy bola iná doba." Pravda je taká, že za plagiáty sa trestalo už na stredovekých univerzitách a odvtedy sa toho veľa nezmenilo.
Pán Danko sa tu oháňa vplyvom tzv. oligarchov, no keď sa pozrieme na spôsob, akým sa čerpajú peniaze na ministerstvách pod správou SNS, tak ten vplyv skôr ukazuje jeho smerom, a to popritom musíme pripomenúť práve veci ako vytunelovanie Lesostavu Revúca a dodnes nezaplatenie miezd pre ľudí, ktorí vtedy prišli o prácu.
V jednej veci má ale Andrej Danko pravdu. Jeho kauza je špičkou obrovského ľadovca a na Slovensku chodia tisíce, možno desaťtisíce ľudí s rovnakými titulmi získanými rovnakým typom prác. V krajine, kde univerzity sú pomníkmi jednotlivých politických garnitúr, kde sa školy ešte stále majú rušiť zákonom a kde nie je v legislatíve možnosť titul odobrať, máme tisíce, možno desaťtisíce podobných prác a podobných pochybných titulov. To ale nemôže slúžiť ako ospravedlnenie, že vtedy bola taká doba. To má slúžiť ako inšpirácia pre zmenu. To má slúžiť pre nájdenie odvahy, aby sme konečne začali rušiť univerzity, ktoré kvalitou nedosahujú k tomu, aby mohli nosiť toto meno. To má inšpirovať k tomu, aby týmto plénom prešiel zákon, ktorý umožní odobrať titul, ktorý nebol získaný legitímnym spôsobom. A to má inšpirovať k tomu, aby ľudia ako Andrej Danko prišli a povedali: "Mrzí ma to, pokašlal som to, ja úbohý chlapec z dediny, syn mečiarovského privatizéra, ktorý mi tú školu zaplatil, som vtedy spravil chybu a ospravedlňujem sa za to." To mal urobiť Andrej Danko, a nespravil.
Trošku sa obávam teraz tej silnej reakcie zo strany jeho spolustraníkov, ktorí už sú všetci nachystaní ho obhájiť v tomto pléne, vidíme plné lavice.
Viete, trošku mi to pripomína situáciu, keď sa odvolávali ministri Radičovej vlády, keď my sme tu sedeli do jedného pri každom jednom a ku každému vystúpeniu opozičného politika - a to tu bola nastúpená že iná liga - išla dvojička zo strany koalície. Kde sú dnes? Je jasné... (Reakcia z pléna.)
Je jasné, že SMER tu nebude, pretože takisto by rád videl Andreja Danka v politickom dôchodku. Je jasné, že tu nie je MOST - HÍD, lebo sú tam ešte stále slušní ľudia, ktorým takéto obchádzanie zákonov a pravidiel stačí, teda nestačí a prekáža.
Ale že tu nie je SNS, strana, ktorá by si mala do posledného muža a ženy a poslednej nohy stáť za svojím predsedom, tak to je, nehnevajte sa, hanba. SNS, tá strana, ktorá menila zákon o politických stranách, aby sa tu štandardizovalo prostredie? Aby sme mali veľké európske strany, ktoré budú reálne reprezentovať záujmy občanov? Kde je ten tlak znútra SNS na to, aby predseda strany odstúpil? Kde sú tí straníci, ktorí hovoria, toto nemôže byť, takéhoto predsedu nemôžme mať?! Dosť, že nám spravil hanbu ten ožran Slota, toto už neznesieme! Kde sú? Zalezení pri fľaške na kluboch, čakajúci na hlasovanie dneska večer.
Toto, vážení, je vizitka slovenskej spoločnosti, nie tých ľudí tam vonku, ale spôsobu, akým je spravovaná touto koalíciou a politikou, ako bola robená do dnešného dňa, a toto je tá vec, ktorá sa musí zmeniť.
Je jedno, ako dnešné hlasovanie dopadne, lebo tie kolesá už sa krútia. Či už sa pozreme na stále psychotickejšie výčiny predsedu SMER-u, či sa pozrieme na rastúci populizmus aj pri témach, kde by sme všetci mali ťahať za jeden povraz, ako je napríklad pakt o migrácii, ktorý by mal prejsť týmto parlamentom nepovšimnutý, pretože je to jednoducho súčasť medzinárodného práva a plánu, ako sa s migráciou globálne vysporiadať, či už je to spôsob, akým sa organizujú tieto turbo schôdze parlamentu, kde v podstate sme tu od rána do večera a k žiadnemu zákonu nevystúpi nikto z koalície, či je to obchádzanie legislatívneho procesu podávaním poslaneckých návrhov, aby verejnosť nemala možnosť sa k niečomu vyjadriť. Toto všetko sú syndrómy padajúcej moci, ktorá nevládze, kope, hľadá nepriateľov a robí všetko pre to, aby sa ešte zachránila pri posledných kúsočkoch toho, čo dokáže udržať v rukách. A toto je to, kvôli čomu dnešná schôdza naozaj je. Aby bol jasne vyslaný signál, že týchto bezcharakterných ľudí má kto vystriedať, že tu existuje alternatíva.
A zopakujem ešte raz. Práve preto dennodenne pracujem na tom, aby sily ako Progresívne Slovensko rástli, lebo takto to už v tomto štáte nemôže ísť. A tú dizertačku kľudne dopíšem až potom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán minister, musí to byť výborný, výborný pocit, že ústavná zmena stojí na tak masívnom pilieri (povedané so smiechom), ako je pán poslanec, ktorý práve dorozprával, pravda? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Poliačik, nemôžte reagovať.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ja predsa hovorím pánovi mini... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nie! Môžte reagovať na pána ministra, na nikoho iného, lebo vám zoberem slovo. Na pána ministra môžte reagovať.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, reagujem na každé slovo, ktoré pán minister vyslovil.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, tak na to môžte, Marčeka vôbec nespomínal (Smiech v sále.) Zoberem vám slovo, pán poslanec.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Dobre. Vyčítal som, pán minister, vo vašich očiach nevypovedanú otázku. (Smiech a ruch v sále.) A odpovedám, áno, pán minister, môžte to stiahnuť aj v záverečnom slove.
Ďakujem.

Ja musím skonštatovať iba jedno, že ma veľmi zaráža tá krátkozrakosť niektorých, ktorí hovoria, že veď my to teraz odsúhlasíme takto, ale potom nebudeme hlasovať tak a tak. Problém je, že nikto z nás tu o pol roka nemusí byť. Tu môže byť úplne iný parlament, tu môže byť úplne iná vláda a potom už nebude čas na slzy, že však my sme to tak nemysleli.
Teraz je ten čas, kedy je potrebné ešte sa rozhodnúť správne. Teraz je ten čas, kedy je potrebné ešte sa stiahnuť z kratšej cesty, lebo čo sa nám pred dvoma, tromi, štyrmi, piatimi rokmi zdalo nepredstaviteľné, to sa deje práve teraz. Tak si skúste predstaviť voči dnešku, čo tu môže byť o päť rokov. Pozrite sa na Orbána, pozrite sa na Kaczyńského, ako rýchlo sa dá rozložiť ústavný systém krajiny. A toto robí zástupca menšiny, Gábor Gál, ktorý by mal prvý myslieť na to, aby menšiny boli tu ochránené. Liberálna demokracia je o tom.
Ja ti Gábor, o ničom nenadávam ani ťa za nič neoznačujem, iba ti hovorím, že robíš veľkú chybu a ešte to môžeš odčiniť.