Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcel by som hovoriť o viacerých dôvodoch, o ktorých sa tu ešte pri magistrovi Dankovi nehovorilo.
28. marca 2017 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií svojím uznesením zaviazal predsedu parlamentu, aby konanie o zbavení mandátu Igora Matoviča posunul do pléna Národnej rady. A teraz tu nejde o Igora Matoviča, ide tu o to, že od tohto dátumu ubehlo, vážení, 603 dní; 603 dní predseda parlamentu okato a...
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcel by som hovoriť o viacerých dôvodoch, o ktorých sa tu ešte pri magistrovi Dankovi nehovorilo.
28. marca 2017 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií svojím uznesením zaviazal predsedu parlamentu, aby konanie o zbavení mandátu Igora Matoviča posunul do pléna Národnej rady. A teraz tu nejde o Igora Matoviča, ide tu o to, že od tohto dátumu ubehlo, vážení, 603 dní; 603 dní predseda parlamentu okato a svojvoľne ignoruje ústavný zákon. Keď nič iné, toto samotné by malo stačiť na to, aby vo svojej funkcii skončil. Rozohral divadlo voči politickému oponentovi, a keď zistil, že mu môže padnúť samému na hlavu, lebo ten zákon je tak deravý a tak zlý, že nikto nevie, ako môžu uznesenia tohto výboru v budúcnosti skončiť, tak pustil do gatí, ale pravda je, že ústavný zákon ho zaväzuje k tomu, aby uznesenie tohto výboru poslal ďalej do pléna Národnej rady a dal o ňom hlasovať.
Ak si pamätáte na žalobu voči prezidentovi Gašparovičovi, ktorá bola tiež prednášaná v tejto sále a obviňovala vtedy prezidenta z úmyselného porušenia zákona, najvyššieho, to jest ústavy, tak jedným z bodov bolo, že nekonal pri menovaní doktora Čentéša za generálneho prokurátora v dostatočnej lehote, v primeranej lehote. Vy, ktorí ste právničky a právnici, určite uznáte, že 603 dní primeranou lehotou nie je. To je bod číslo 1.
Bod číslo 2. A ináč k tomu ešte, keď sa tu postavil Andrej Danko dneska, tak povedal, že ospravedlňujem sa, občania, musel som zvolať túto schôdzu, lebo ma k tomu núti zákon. No z iných ústavných zákonov si zjavne takú ťažkú hlavu nerobí.
Bod číslo 2. Dnes - presne tak, ako hovoril Peter Osuský - sa nerozhoduje o Andrejovi Dankovi, ten v zásade už o sebe rozhodol sám. Každému normálnemu človeku musí byť jasné, s kým máme do činenia, a to nehovorím o normálnosti, čo sa týka nejakej mentálnej výbavy, hovorím o normálnosti, čo sa týka bežných civilizačných štandardov. To, o čom dnes reálne budeme hlasovať, je civilizačný profil tejto krajiny. Či stále žijeme v posttotalitnom marazme, kde sa nachádzajú iba výhovorky a spôsoby, akým pravidlá obchádzať, alebo žijeme toľké roky od Nežnej revolúcie v krajine, kde človek môže byť hrdý na výsledky svojej práce, kde človek môže byť hrdý na svoje štúdium a kde titul hovorí o odrobenej makačke.
Ja som končil, teda mal som končiť školu v roku 2004, potom v roku 2005 a skončil som až v roku 2006 svoju vysokú školu. Písal som diplomovú prácu na tému "Situačná etika alebo relativizácia v etike". Ako veľmi sa mi toto dneska hodí. A končil som až v roku 2006, lebo popri vysokej škole som bol zároveň výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie, a keďže petrošekely od Sorosa nechodili, ako by jeden čakal, museli sme písať veľké grantové výzvy a museli sme po nociach spisovať obrovské tabuľky našich členov, sympatizantov, aktivít, turnajov, organizovať akcie a jednoducho som popritom tú diplomovku nestihol napísať. No keby som bol vtedy vedel, že mi stačí kompilát, mohol som ju mať o rok skôr. A nemal. V 2006 sa mi podarilo diplomovku odovzdať, obhájiť, už vtedy som ju zavesil na, vtedy bol taký populárny server, že diplomovka.sme.sk, nájdete ju tam, je to zaujímavé čítanie, silno odporúčam, priznávam ale, že existenciu Boha, z ktorej tam vychádzam, som nedokazoval. Nech mi za to nie je hanba.
Dnes, v tomto momente, ako tu stojím, som mohol byť už v polovici práce na svojej dizertačnej práci, dva ročníky mám za sebou, ale to štúdium som prerušil. Pretože, rovnako ako vtedy, mi bola prednejšia práca na zachovaní existencie Slovenskej debatnej asociácie, tak dnes som uprednostnil prácu na budovaní Progresívneho Slovenska pred tým, že by som mal pracovať na svojej dizertačke, preto mám štúdium prerušené, keby som bol býval vedel, že mi kompilát stačí, tak by som veselo pokračoval.
Ministerka školstva, súc z najrešpektovanejšej vedeckej inštitúcie v tomto štáte - Slovenskej akadémie vied, zľahčuje prešľap svojho straníckeho šéfa. Ako povedal, myslím, predo mnou Gábor Grendel, to samotné je na otázku, či by mala zotrvať na svojej stoličke. Okrem toho, že aktívne podkopáva Slovenskú akadémiu vied ako inštitúciu a pracuje na jej zániku, to sme videli za posledný rok niekoľkokrát, tak tam, kde by sa mala jednoznačne zasadiť, aby na Slovensku úplne určite platili civilizačné štandardy pre vzdelanie, tak ako ich nastavujú školy, ako je Harvard, Oxford a iné renovované inštitúcie, ona povie: "Vtedy bola iná doba." Pravda je taká, že za plagiáty sa trestalo už na stredovekých univerzitách a odvtedy sa toho veľa nezmenilo.
Pán Danko sa tu oháňa vplyvom tzv. oligarchov, no keď sa pozrieme na spôsob, akým sa čerpajú peniaze na ministerstvách pod správou SNS, tak ten vplyv skôr ukazuje jeho smerom, a to popritom musíme pripomenúť práve veci ako vytunelovanie Lesostavu Revúca a dodnes nezaplatenie miezd pre ľudí, ktorí vtedy prišli o prácu.
V jednej veci má ale Andrej Danko pravdu. Jeho kauza je špičkou obrovského ľadovca a na Slovensku chodia tisíce, možno desaťtisíce ľudí s rovnakými titulmi získanými rovnakým typom prác. V krajine, kde univerzity sú pomníkmi jednotlivých politických garnitúr, kde sa školy ešte stále majú rušiť zákonom a kde nie je v legislatíve možnosť titul odobrať, máme tisíce, možno desaťtisíce podobných prác a podobných pochybných titulov. To ale nemôže slúžiť ako ospravedlnenie, že vtedy bola taká doba. To má slúžiť ako inšpirácia pre zmenu. To má slúžiť pre nájdenie odvahy, aby sme konečne začali rušiť univerzity, ktoré kvalitou nedosahujú k tomu, aby mohli nosiť toto meno. To má inšpirovať k tomu, aby týmto plénom prešiel zákon, ktorý umožní odobrať titul, ktorý nebol získaný legitímnym spôsobom. A to má inšpirovať k tomu, aby ľudia ako Andrej Danko prišli a povedali: "Mrzí ma to, pokašlal som to, ja úbohý chlapec z dediny, syn mečiarovského privatizéra, ktorý mi tú školu zaplatil, som vtedy spravil chybu a ospravedlňujem sa za to." To mal urobiť Andrej Danko, a nespravil.
Trošku sa obávam teraz tej silnej reakcie zo strany jeho spolustraníkov, ktorí už sú všetci nachystaní ho obhájiť v tomto pléne, vidíme plné lavice.
Viete, trošku mi to pripomína situáciu, keď sa odvolávali ministri Radičovej vlády, keď my sme tu sedeli do jedného pri každom jednom a ku každému vystúpeniu opozičného politika - a to tu bola nastúpená že iná liga - išla dvojička zo strany koalície. Kde sú dnes? Je jasné... (Reakcia z pléna.)
Je jasné, že SMER tu nebude, pretože takisto by rád videl Andreja Danka v politickom dôchodku. Je jasné, že tu nie je MOST - HÍD, lebo sú tam ešte stále slušní ľudia, ktorým takéto obchádzanie zákonov a pravidiel stačí, teda nestačí a prekáža.
Ale že tu nie je SNS, strana, ktorá by si mala do posledného muža a ženy a poslednej nohy stáť za svojím predsedom, tak to je, nehnevajte sa, hanba. SNS, tá strana, ktorá menila zákon o politických stranách, aby sa tu štandardizovalo prostredie? Aby sme mali veľké európske strany, ktoré budú reálne reprezentovať záujmy občanov? Kde je ten tlak znútra SNS na to, aby predseda strany odstúpil? Kde sú tí straníci, ktorí hovoria, toto nemôže byť, takéhoto predsedu nemôžme mať?! Dosť, že nám spravil hanbu ten ožran Slota, toto už neznesieme! Kde sú? Zalezení pri fľaške na kluboch, čakajúci na hlasovanie dneska večer.
Toto, vážení, je vizitka slovenskej spoločnosti, nie tých ľudí tam vonku, ale spôsobu, akým je spravovaná touto koalíciou a politikou, ako bola robená do dnešného dňa, a toto je tá vec, ktorá sa musí zmeniť.
Je jedno, ako dnešné hlasovanie dopadne, lebo tie kolesá už sa krútia. Či už sa pozreme na stále psychotickejšie výčiny predsedu SMER-u, či sa pozrieme na rastúci populizmus aj pri témach, kde by sme všetci mali ťahať za jeden povraz, ako je napríklad pakt o migrácii, ktorý by mal prejsť týmto parlamentom nepovšimnutý, pretože je to jednoducho súčasť medzinárodného práva a plánu, ako sa s migráciou globálne vysporiadať, či už je to spôsob, akým sa organizujú tieto turbo schôdze parlamentu, kde v podstate sme tu od rána do večera a k žiadnemu zákonu nevystúpi nikto z koalície, či je to obchádzanie legislatívneho procesu podávaním poslaneckých návrhov, aby verejnosť nemala možnosť sa k niečomu vyjadriť. Toto všetko sú syndrómy padajúcej moci, ktorá nevládze, kope, hľadá nepriateľov a robí všetko pre to, aby sa ešte zachránila pri posledných kúsočkoch toho, čo dokáže udržať v rukách. A toto je to, kvôli čomu dnešná schôdza naozaj je. Aby bol jasne vyslaný signál, že týchto bezcharakterných ľudí má kto vystriedať, že tu existuje alternatíva.
A zopakujem ešte raz. Práve preto dennodenne pracujem na tom, aby sily ako Progresívne Slovensko rástli, lebo takto to už v tomto štáte nemôže ísť. A tú dizertačku kľudne dopíšem až potom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis