Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, skúste nebudúce si, prosím, zohnať niekoho, kto by za vás viedol vo faktickej schôdzu, lebo človek potom nemá šancu na vás reagovať. Nie je to úplne férové, aj keď rozumiem tomu, že, že... (Reakcia navrhovateľa.)
Pán predkladateľ, buďte ticho, prosím vás. Dobre? Buďte ticho. Ďakujem. (Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. (Zaznenie gongu. Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne. Super. Ďakujem.
K samotnému zákonu. Ja mnohé veci, ktoré som chcel povedať, som pripravil vlastne do pracovného materiálu, s ktorým tá pracovná skupina začala pracovať, keď vznikla. Množstvo vecí, ktoré sa týkajú naozaj technických vylepšení zákona, boli súčasťou materiálu, s ktorou tento, s ktorou táto novela začala vznikať. Bohužiaľ, to, čo tam bolo dôležité, sa nedostalo do finálneho textu.
A tiež mám pozmeňujúci, tiež mám pozmeňujúci návrh, pán, pán predsedajúci, ktorý nebol súčasťou tých mojich pôvodných pripomienok, vznikol v spolupráci s kolegom Paľom Sibylom z Progresívneho Slovenska. Neurobím to, že by som veci, ktoré vypadli z toho textu, podával ako pozmeňováky. Ale mám pozmeňujúci návrh, ktorý napríklad rieši presne to, o čom hovoril kolega Baška. Mám pozmeňujúci návrh, ktorý rieši aj to, o čom hovoril pán kolega Sloboda, a v zásade by mnohé z tých technických problémov už pri akomkoľvek znení zákona mohol vyriešiť práve tým, že dokážeme scentralizovať podávanie majetkových priznaní a stransparentniť ho pre všetky osoby, či už čo sa týka verejných častí alebo neverejných častí.
Nebudem teraz teda hovoriť o tom, ktoré dobré veci sa nedostali do zákona a mrzia ma. Predpokladám, že o tom bude hovoriť pán Beblavý, keď príde do rozpravy po mne. Pracovali sme na tom spolu. Túto vec mu rád prenechám. Poviem iba k tomu jednému riešeniu, ktoré prinášam navyše.
Chcem, aby majetkové priznania boli v digitálnej podobe a v jednej podobe pre všetkých aj v samospráve dávame do jedného centrálneho registra majetkových priznaní, ktorý bude v správe Kancelárie Národnej rady. To znamená, že aj pán Bublavý ako starosta, aj župani a poslanci dajme tomu žúp, všetci podľa jedného tlačiva vyplnia majetkové priznanie, ktoré dajú v digitálnej podobe raz do jedného centrálneho registra, a potom každá komisia obce, komisia župy alebo výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v parlamente svojím unikátnym vstupom bude pristupovať k neverejným častiam majetkových priznaní tých ľudí, ktorí spadajú do ich kompetencie.
To by znamenalo, že ak to má tuto Dušan Bublavý podať trikrát, tak podá buď jedno majetkové priznanie, v ktorom vymenuje všetky funkcie, alebo tri rovnaké v digitálnej podobe na jedno miesto, čo budú tri kliky na počítači. A potom komisia v obci pristúpi k tomu majetkovému priznaniu, ktoré podá ako starosta, komisia na župe k tomu, ktoré podá ako poslanec, a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií pristúpi k tomu, ktoré podá ako poslanec Národnej rady.
Výhoda pre verejnosť bude v tom, že keďže bude jednotný spôsob podávania a okamžite bude jasné, že tá verejná časť môže byť sprístupnená verejnosti vo forme surových dát, bude to oveľa prehľadnejšie pre ľudí, ktorí sú v rôznych mimovládkach, ktoré to kontrolujú, ale takisto pre novinárov, ale aj občanov, ktorí majú záujem na tom, aby kontrolovali verejných funkcionárov.
Z tohto dôvodu by som uvítal podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože napríklad to rieši aj tú dilemu, o ktorej hovorila pani kolegyňa Remišová, hovoril o nej aj pán kolega Sloboda, že či by sa mali župani, či by mali župani, starostovia to dávať do parlamentu alebo do svojich komisií s tým, žeby bol jeden centrálny register, tak by to podávali všetci na jedno miesto. A každá komisia, či už mesta, alebo obce, alebo župy, by pristupovala vždycky v tom registri iba k tým dátam, ktoré patria do jej pôsobnosti. Tým by sme tú dilemu vyriešili a zároveň by sme občanom ponúkli jednu platformu, na ktorej by mohli sledovať prírastky majetku jednotlivých verejných funkcionárov podľa toho, že kto ich práve zaujíma, a mohli by dokonca aj porovnávať majetkové priznania, ktoré by podali z titulu rôznych verejných funkcií.
Jedna vec, ktorej by sa týmto zamedzilo, je častá prax na úrovni samospráv, kedy sú majetkové priznania podané v papierovej firme, á, sorry, v papierovej forme v obálke. Tá obálka skončí v trezore a v zásade, kým sa nezačne konanie proti tomuto verejnému, proti tomuto verejnému činiteľovi, tak tú obálku nikto nikdy neotvorí. Máme mnoho samospráv, ktoré dostali majetkové priznania, zavreli ich do trezoru a za predpokladu, že nikto nevzniesol pochybnosť o tom, čo v tom majetkovom priznaní je, tak sa tá obálka neotvorila.
Za predpokladu, že by sme mali všetko v centrálnom registri, ktorý by bol spravovaný na jednom mieste, tak vlastne verejná časť z každého jedného majetkového priznania by išla automaticky von a tá neverejná by bola prístupná tej komisii v podobe digitálnych dát a nemuselo by sa vlastne otvárať obálky, nič kontrolovať po jednom, všetko by mali na jednom mieste.
Preto verím, že ak tu bol formulovaný problém viacerých majetkových priznaní, ak tu bola formulovaná dilema, že či by mali, či by mali primátori, starostovia to podávať na úrovni samosprávy alebo parlamentu, tak toto konkrétne technické riešenie to rieši a nepredpokladá zmenu žiadnych iných častí tohto zákona.
Nakoniec k samotnému zákonu poviem iba jedno. Ak sa aj schváli táto novela, tak duch zákona nebude naplnený. Stále budeme v situácii, kedy ľudia, ktorí spravia banálnu chybu, ako napríklad svojho času Eugen Jurzyca - to bolo koľko, tri dni? - tri dni, čo nenahlásil zrušenie živnosti alebo nezrušil si živnosť a zaplatil za to pokutu, tak za, tak pán Šu..., neviem, či pán Šuca nebol podobný prípad. Mnoho ľudí sme tu mali, ktorí urobili banálnu chybu a zaplatili za to naozaj veľké pokuty.
Zároveň sme tu mali niekoľko prípadov naozaj flagrantného porušenia tohto ústavného zákona, za ktoré nikto nebol poruš..., za ktoré nikto nebol potrestaný a len po politickej línii boli tieto veci zametené pod koberec.
Mali sme tu prípad, dámy a páni, ženy, ktorá kvôli rakovine, ktorá bola v nemocnici hospitalizovaná, nestihla v termíne odovzdať majetkové priznanie, a nech mi nikto nehovorí, že takejto žene, ktorá robila niekde v nejakej dozornej rade nejakého štátneho podniku, dať pokutu kvôli tomu, že neskoro odovzdala majetkové priznanie alebo že ho neodovzdala, je správna vec. Lebo nie je.
A toto sú veci, ktoré ten zákon má riešiť, mohol riešiť a nevyrieši, lebo nie je vôľa na tom, aby sme ho napísali poriadne. Čo ma mrzí.
Verím tomu, že tu bude raz politická garnitúra, ktorá ho prekope, vyčistí, spraví poriadne a vráti sa k tomu, čomu tento zákon má slúžiť, a to jest poriadnej kontrole, poriadnej kontrole verejných funkcionárov, a k tomu, aby sme mohli merať majetok i prírastok ich majetku a vedieť vyhodnotiť, či sa správajú vo verejnom záujme alebo nie.
Prečítam teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k návrhu zákona skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
V čl. I sa za novelizačný bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie: 23. za článok 6 sa vkladá článok 6a, ktorý vrátane nápisu znie:
"Článok 6a
Register majetkových priznaní
(1) Zriaďuje sa register majetkových priznaní (ďalej ako "register"). Register je informačný systém verejnej správy, do ktorého sa zapisujú údaje o verejných funkcionároch podľa odseku 3 a ukladajú sa oznámenia podľa odseku 4. Správcom a prevádzkovateľom registra je Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "Kancelária").
(2) Kancelária
a) vytvára, udržiava a prevádzkuje register,
b) zhromažďuje a spracováva údaje o verejných funkcionároch a údaje obsiahnuté v oznámeniach podľa čl. 7 odsek 1,
c) zverejňuje a sprístupňuje informácie a dokumenty z verejnej časti registra podľa odseku 6.
(3) Do registra sa zapisujú
a) titul, meno a priezvisko verejného funkcionára,
b) verejná funkcia, ktorú verejný funkcionár vykonáva,
c) dátum narodenia verejného funkcionára,
d) adresa trvalého pobytu verejného funkcionára,
e) telefónne číslo a e-mailová adresa verejného funkcionára.
(4) Do registra sa ukladajú všetky oznámenia podľa čl. 7 odsek 1 tohto zákona.
(5) Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Údaje z neverejnej časti registra sa verejnosti nesprístupňujú. Neverejnú časť registra tvoria
a) údaje o majetkových pomeroch verejného funkcionára, ktoré by umožnili identifikáciu hnuteľných vecí podľa článku 7 odseku 4 písm. b), ktoré verejný funkcionár vlastní,
b) osobné údaje manželky a neplnoletých detí, ktoré žijú s verejným funkcionárom v domácnosti,
c) rodné číslo verejného funkcionára,
d) telefónne číslo a e-mailová adresa verejného funkcionára,
e) adresa trvalého pobytu verejného funkcionára.
Ostatné údaje zapísané do registra alebo obsiahnuté v oznámení podľa čl. 7 odseku 1 tvoria verejnú časť registra.
(6) Údaje z verejnej časti registra kancelária zverejní bez zbytočného odkladu po ich doručení v elektronickej podobe na svojom webovom sídle v podobe, ako ich verejný funkcionár do registra uložil. Údaje z verejnej časti registra sa sprístupňujú v podobe štruktúrovaných údajov, ktoré umožňujú vyhľadávanie a ich ďalšie automatizované spracovanie. Údaje z verejnej časti registra sa zverejňujú a sprístupňujú bez poplatku.
(7) Zverejnenie alebo sprístupnenie údajov z verejnej časti registra nie je porušením práva na ochranu súkromia alebo osobnosti verejného funkcionára, práva na ochranu osobných údajov verejného funkcionára ani iného obdobného práva verejného funkcionára.
(8) Každý je oprávnený spracovať osobné údaje z verejnej časti registra. Dodržiavanie osobitných predpisov na ochranu osobných údajov alebo ochranu osobnosti tým nie je dotknuté. Práva verejného funkcionára vyplývajúce z nezákonného používania údajov z registra tretími stranami tým nie sú dotknuté.
(9) Za účelom vedenia registra je Kancelária oprávnená spracovávať a zverejniť osobné údaje verejného funkcionára v rozsahu podľa tohto ústavného zákona a aj bez jeho predchádzajúceho súhlasu z dôvodu ochrany verejného záujmu. Kancelária spracúva a zverejňuje osobné údaje verejného funkcionára po dobu tridsiatich rokov od uloženia oznámenia.
(10) Údaje obsiahnuté v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci preukazovať."
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I sa za novelizačný bod č. 23 vkladá bod č. 24, ktorý znie: V čl. 7 ods. 1 sa v úvodnej vete slovo "písomne" nahrádza slovom "elektronické", "písomné" nahrádza slovom "elektronické".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. V čl. I, 26. bode v čl. 7 ods. 2 v úvodnej vete sa slovo "písomnému" nahrádza slovom "elektronickému".
Bod 4. V č. I, 28. bode v čl. 7 ods. 4 písm. c) veta za slovom "vrátane" znie: "ich druhu, vlastníckeho podielu a názvu právnickej osoby, ku ktorej sa vlastníctvo majetkového práva vzťahuje, ak je to možné vzhľadom na povahu tohto majetkového práva".
Bod 5. V čl. I, 28. bode v čl. 7 ods. 4 písm. d) slovo "a", sa slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovo "podielu" sa vkladajú slová "názvu právnickej osoby, ku ktorej sa záväzok vzťahuje".
Bod 6. V čl. I novelizačný bod č. 29 znie: 29. Čl. 7 ods. 5 znie:
"(5) Oznámenie podľa odseku 1 ukladá verejný funkcionár do registra podľa článku 6a. O uložení oznámenia podľa odseku 1 zároveň informuje do troch pracovných dní od uloženia
a) starosta obce komisiu obecného zastupiteľstva a členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva. Ak sú v obecnom zastupiteľstve zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov. Ak sa tento počet nedosiahne týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov,
b) poslanec mestského zastupiteľstva a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach komisiu mestského alebo miestneho zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec mestského alebo miestneho zastupiteľstva. Ak sú v mestskom či miestnom zastupiteľstve zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov. Ak sa tento počet nedosiahne týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov,
c) poslanec zastupiteľstva územného celku komisii zastupiteľstva vyššieho územného celku. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec zastupiteľstva vyššieho územného celku. Ak sú v zastupiteľstve vyššieho územného celku zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov. Ak sa tento počet nedosiahne tým spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov,
d) rektori verejných vysokých škôl, akademický senát verejnej vysokej školy,
e) iný verejný funkcionár určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "výbor")."
Bod 7. V čl. I novelizačný bod č. 30 znie: 30. V čl. 7 sa vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Oznámenia podľa odseku 1 ukladá verejný funkcionár do registra na elektronickom tlačive spôsobom a za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. Národná rada Slovenskej republiky zverejňuje vzor elektronického tlačiva na svojom webovom sídle. Svoje osobné údaje verejný funkcionár poskytne na účely spracovania v rozsahu: titul, meno, priezvisko, rodné číslo, verejná funkcia, ktorú vykonáva, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo a e-mailová adresa a osobné údaje sa zverejňujú v rozsahu: titul, meno, priezvisko a verejná funkcia, ktorú zastáva."
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 11.
Bod 7. V čl. I novelizačný bod č. 31 znie: 31. V čl. 7 ods. 7 znie:
"(7) Orgán, ktorý bol informovaný o uložení oznámenia podľa odseku 5, je oprávnený v prípade pochybností o ich úplnosti alebo pravdivosti požiadať verejného funkcionára o vysvetlenie. Ak orgán podľa odseku 5 písm. d) a e) nepovažuje podané vysvetlenie za dostatočné, je oprávnený na začatie konania. Ak orgán podľa odseku 5 písm. a), b) alebo c) nepovažuje podané vysvetlenie za dostatočné, je oprávnený dať podnet na začatie konania obecnému zastupiteľstvu, mestskému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku."
Bod 7. V čl. I novelizačný bod č. 32 znie: 32. V čl. 7 sa odseky 8 až 10 vypúšťajú.
V článku 8...
Teda bod 8. V čl. I sa novelizačné body 33 až 35 vypúšťajú. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
A zvyšok je vysvetlenie, ktoré podľa rokovacieho poriadku čítať nemôžem, ale bude zverejnené ako súčasť pozmeňujúceho návrhu.
Neviem, kde je pán spravodajca (reakcia spravodajcu), páči sa.
A prečítal som pozmeňujúci návrh. Ďakujem. V prípade reakcií budem môcť reagovať až zajtra v ďalšej diskusii, ak bude, pretože o štyri minúty mi dole v Starom Meste začína diskusia, takže, bohužiaľ, nebudem tu môcť byť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vrátim sa k tomu, čo, čo kolega hovoril hneď na začiatku. Ja som mal tú česť byť pri zrode tej pracovnej skupiny. Všetci dobre vieme, koľko trvalo, kým vôbec vznikla. Toto sme tu mohli mať pred dvoma rokmi. Mohli sme mať pracovnú skupinu, ktorá by funkčne a na základe skúseností mnohých ľudí, ktorí v tej sfére pracovali, napísala dobrý zákon, mohla na ňom byť politická zhoda a nemuseli sme zopakovať to, čo sa tu stalo už ixkrát predtým, že nakoniec si koalícia príde so svojím vlastným kozmetickým zákonom, ktorý nerieši naozaj podstatné veci, a opäť preň nenájde ústavnú väčšinu.
Máme tu tretie volebné obdobie, kedy sa opakuje presne ten istý scenár, že sa predstiera aktivita, že sa schádzajú pracovné skupiny, že príde aj pár naozaj že dobrých návrhov na zmenu toho zákona, ktorý je naozaj deravý a nedá sa podľa neho pracovať, ale tým, že sa neriešia naozaj dôležité veci, ktoré by v tom zákone mali byť riešené, tak nie je možné nájsť ústavnú väčšinu v tomto parlamente. A mňa to úprimne mrzí, lebo do prípravy aj tejto novely a do prípravy toho, čo ostalo na stole pracovnej skupine, aj ja, aj ľudia, ktorí pracujú na výbore, a predpokladám, že aj nový predseda, sme venovali kopec energie, ktorá vyjde navnivoč. A úprimne ma to mrzí, pretože dobrý zákon o majetkových priznaniach, o službe verejnosti potrebujeme, má mať status ústavného zákona, ale takouto novelou to nedosiahneme. To ma mrzí.

Ďakujem pekne a nadviažem presne na to, čo hovoril kolega Sloboda. Dlho bolo dobrou tradíciou dodržiavať jednu zásadu v slovenskej legislatíve, a to, že rodinný život nie je viazaný k manželskému alebo k nemanželskému statusu a zákon o rodine bol odjakživa napísaný podľa toho, aké majú medzi sebou jednotliví ľudia vzťahy ako rodičia, ako partneri, a podľa toho, od toho sa odvíjala legislatíva, aj čo sa týka ich rodinnej podpory. Rodina bola definovaná tým, ako ľudia žijú, nie v akom statuse sa nachádzajú.
Toto sa začalo naštrbovať najprv zmenou ústavy, ktorú pretlačilo KDH a SMER cez parlament v minulom volebnom období, kedy z nemanželských párov a rodičov boli urobení takpovediac občania druhej kategórie. A to isté v podstate je podporené možno nevedome, ale je, aj vaším návrhom, pani navrhovateľka, pretože znovu rodičov detí, ktoré sa narodili mimo manželstva, ktorých je mimochodom skoro 50 % na Slovensku, znovu z nich robíme občanov druhej kategórie.
A ja by som oveľa radšej videl legislatívu, ktorá nevytvára samostatné podmienky pre manželské a nemanželské deti, lebo to nás vracia naozaj ďaleko pred 20. storočie. Radšej by som videl legislatívu, ktorá jednoducho myslí na každé dieťa rovnako, a takisto legislatívu, ktorá myslí na každé, na každú rodinu rovnako.
A vy síce hovoríte, pani predkladateľka, že sa na to bude myslieť v inom zákone neskôr, ale nemali by sme tie nožnice otvárať, skôr by sme mali myslieť na to, aby sa zatvárali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Juraj, tak kričal si, že Poliačik je najmúdrejší. V roku 2010, v septembri, prešiel týmto plénom zákon, vďaka ktorému ľudia, ako Andrej Danko už nemôžu získavať akademické tituly. Zákon, ktorý dal povinnosť každému jednému absolventovi povinne zverejniť svoju záverečnú prácu v spoločnom registri, ktorý je každému prístupný, v ktorom sa dá vyhodnotiť zhoda s inými textami a na základe ktorého je možné veľmi jednoducho a veľmi rýchlo plagiát odhaliť. A hádaj, kto ten zákon pretlačil parlamentom? Osuský, Beblavý, Jana Žitňanská a ja. Takže keď o tejto téme ideme rozprávať, že čo sa v tej veci dá zmeniť, my sme to zmenili v roku 2010, ale nemohli sme postihnúť ľudí, ktorí robili svoje práce predtým. A práve kvôli nim má byť zmenený taký zákon, ktorý teraz máme na stole, ale zmenený poriadne. A Česi, ešte raz zopakujem, to urobili dobre. To je prvá vec.
Druhá vec, ja úplne súhlasím s tým, že sa má vyvodiť zodpovednosť aj vysokým školám. Žijeme v krajine, kde vysoké školy sú ešte stále politickými pomníkmi jednotlivých garnitúr. Vznikali zákonom a nedajú sa rušiť. Tu musíme spraviť poriadok, vyhodnotiť kvalitu a kľudne jedným z parametrov nech je aj počet usvedčených plagiátorov, ktorí z tej školy vyšli a také školy pomaly vyraďovať zo siete. Úplne súhlasím, ale to teraz, Juraj, nie je téma. Teraz je téma, že niekto podvádzal, kradol intelektuálny majetok a klamal a mal by za to pykať. A je jedno, či je predsedom parlamentu, alebo nie.

Ondrej, zle som sa vyjadril. Beriem, úplne bude stačiť, keď ministerstvo českú predlohu literárne spracuje. Bude to vždy lepší zákon, ako ten, ktorý tu máme teraz.

Ďakujem pekne. Ja v zásade už som väčšinu veci povedal v rámci faktických poznámok, ale čo vo faktickej poznámke nemôžem spraviť, je dať procedurálny návrh. Takže dávam procedurálny návrh podľa ods. 73, podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, aby sme tento návrh vrátili predkladateľovi na prepracovanie ako prejav dobrej vôle.
Dáme šancu pani ministerke zobrať si ten český zákon a jednoducho ho opísať. Nešpekulovať, nesnažiť sa, nevyjednávať, jednoducho napísať dobrý zákon, tak ako ho bratia a sestry v Česku majú a predložiť ho znovu do Národnej rady. A urobiť to po viacej ako šiestich mesiacoch a neporušovať tým legislatívne pravidlá vlády, legislatívne pravidlá tohto parlamentu a rokovací poriadok, vrátane niekoľkých výslovných uznesení ústavnoprávneho výboru, ktorý tento problém niekoľkokrát riešil.
Ústavnoprávny výbor tohto parlamentu skonštatoval, že keď sa novela alebo zákon vecne zhoduje s iným predkladaným zákonom, tak nesmie prísť skôr ako o šesť mesiacov. Ja sa nečudujem pri právnom vzdelaní Andreja Danka, že to nedokáže vyhodnotiť, ale, preboha, to tu v tejto inštitúcii už nie je nikto, kto by ho vedel stopnúť, že jednoducho je porušený zákon v momente, keď zaraďuje zákon do programu schôdze Národnej rady? To už tu neplatí, neplatí jediné pravidlo? Je zbytočné sa odvolávať na nejakú intelektuálnu poctivosť, na základnú slušnosť, morálku, ale, kurnik, zákon má ešte platiť. Už vám nič nie je sväté, nič neplatí, vážení. Čo môže byť dôsledkom krízy, to beriem, že už sa chytíte čohokoľvek, ale v akom štáte žijeme, ak už litera zákona prestala byť dôležitou súčasťou tvorby iných pravidiel?
Neexistuje cesta z tejto perverznej situácie iná, než výmena politických garnitúr. SNS sa naučila v priebehu dvoch rokov kradnúť tak, ako SMER, nadávať tak, ako Slota, a porušovať pravidlá ako Mečiar. Je to najrýchlejšie stúpajúca hviezda v dekonštrukcii právneho štátu a liberálnej demokracie. A jediné, čo s tým my môžme spraviť, je prestať sa rozprávať o malých vecných problémoch. Samozrejme, treba ukazovať na problémy. Jediné, čo s tým reálne môžme spraviť, je zmobilizovať sa a čo najskôr ich vymeniť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. No Simona, to máš tak, keď niekde treba 15 rokov praxe a stačí 13, keď viac ako 70-percentná zhoda v texte neznamená plagiát, tak sa nemožno čudovať, že namiesto šiestich mesiacov stačia dva. Tu žiadne pravidlá neplatia. Tu neplatí rokovací poriadok, tu neplatí ústava, tu neplatia kvalifikačné predpoklady pre ústavných sudcov, pri tejto mocenskej zostave neplatí nič, len sila demokraticky, demokratických hlasov občanov. Nemôžme od nich nič čakať. Nemôžme čakať nápravu, lebo na to nemajú kapitál, na to nemajú nastavenie. Jediné, čo môžme čakať, je minimalizácia škôd, kým ich bude možné vystriedať. To je jediné, čo tu môžme čakať. Nehrajme sa vôbec na to, že pán Danko alebo pani Lubyová, alebo ktokoľvek z tejto garnitúry ešte dokáže spraviť niečo dobré. Nie, ani náhodou. Jediné, o čo sa budú snažiť, je prežiť, prežiť čo najdlhšie a nejakým spôsobom sa zabezpečiť na čas potom. To je jediné, čo vedia robiť. Tento zákon, ešte raz opakujem, je prejavom perverzity. Nemôžme zločin zakrývať náplasťou a tváriť sa, že zmizol. Toto je zákon o preukazovaní pôvodu majetku na akademickej pôde. Presne, bezzubé nič, ktoré má spôsobiť iba dymovú clonu pre tých, ktorí na chvíľku uverili, že tu ide niekomu o všeobecné dobro zo strany súčasnej koalície. Nič viac.

Ďakujem, Zuzi. V zásade sa naozaj nachádzame v perverznej situácii. Nachádzame sa v situácii, kedy druhý najvyšší ústavný činiteľ je usvedčeným podvodníkom, klamárom a zlodejom intelektuálneho majetku. Na základe komisie, ktorá bola vytvorená presne na tento účel, ktorá si len dávala príliš silno pozor na slová, aby nepovedala, že je plagiátor, lebo to nie je slovo, ktoré používa slovenská legislatíva a presne ten prípad, ktorý by ho za to mohol postihnúť a ktorý je súčasťou českej legislatívy, pani ministerka, bývalá akademička a možno aj budúca, opomenula pri prepisovaní z českého vzoru, zabudla na dobré mravy, o ktorých český vzor píše a vďaka tomu práve ľudia, ako je pán Danko, budú aj takouto zákonnou úpravou nepostihnuteľní, čo znamená, že duch zákona krváca, nie je prítomný, nie je tam, že nevieme reálne potom postihnúť podvod, neetické konanie a nevieme sa prihlásiť k tej základnej intelektuálnej poctivosti, na ktorú pani ministerka zabudla pri obhajobe predsedu SNS. Preto je celý tento zákon fraškou, nemá tu byť a pani ministerka Lubyová je posledný človek, ktorý má morálne právo ho do tejto siene predložiť. Preto vítam aj ten procedurálny návrh a keď vystúpim v rozprave, obohatím ho o druhý, aby to bolo minimálne vrátené na prepracovanie. Ďakujem.

Ďakujem. Dávam návrh, aby predseda Národnej rady okamžite a nenávratne odovzdal vedenie schôdze jednému z podpredsedov. Klamár, zlodej intelektuálneho vlastníctva a usvedčený podvodník v civilizovanej krajine nemôže viesť Národnú radu. Ak tu nie je vôľa na to, aby bol predseda parlamentu odvolaný, mala by tu byť minimálne vôľa na to, a dajte, prosím, o tom hlasovať, aby takýto človek neviedol ústavodarný a zákonodarný orgán tohto štátu. Ďakujem.

Ďakujem, Ondrej, za tvoje vystúpenie. Ja sa obávam, že sa stane jedna z dvoch vecí, buď tento zákon skončí na Ústavnom súde a prehrá, alebo bude voči Slovensku konané konanie zo strany Európskej komisie a prehráme.
A bez ohľadu na to, aj čo teraz hovoril kolega Baláž, aj čo odznievalo predtým, treba pripomenúť, že tam, kde sú nelineárne hranice v zákone, lebo aj tak sa dajú nastaviť, tak musia byť na základe nejakého objektívneho, merateľného a dobrého kritéria, čo je presne tá podmienka, ktorú tento zákon po prijatí toho pozmeňujúceho návrhu teda nespĺňa, a tým pádom vlastne vnáša diskrimináciu a nerovnosť do trhového prostredia, kde táto nemá čo robiť a na základe toho zrejme Slovenská republika bude postihnutá.
Obávam sa, že po tom, čo bol predseda parlamentu ako predseda SNS usvedčený z toho, že je plagiátor, po tom, čo na ministerstve obrany už sa venujeme viacej kšeftom a rušíme prípravu a odsúhlasenie poriadnej bezpečnostnej stratégie len kvôli tomu, aby sme sa podlizovali Rusku, po tom, čo nám reálne zmizla zo sveta ministerka školstva, ktorá nič nerobí, nedokáže ani urovnať jeden hlúpy spor s SAV, z ktorej vzišla, tak máme ďalší prúser presne z dielne tej istej strany. Nič dobré sa od nich nedočkáme. Jediné, čo v budúcnosti budeme musieť všetci hasiť, sú škody, ktoré táto strana práve teraz pácha.
A ja už sa veľmi teším, pán predseda parlamentu, kedy vás vystriedame.