Videokanál poslanca

Ďakujem. Mám dve veci. Prvá, ako spravodajca navrhujem termín hlasovania dnes o 17. hodine v prípade, že sa hlasovať bude, ak nie, tak pri najbližšej príležitosti.
A druhá iba poznámka k záverečnému slovu predkladateľa, ako člen strany, ktorá má Rómku podpredsedníčku, liberálnej strany, beriem, že je to dôležitá vec. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, Irena Bihariová je podpredsedníčka Progresívneho Slovenska. Takže súhlasím s tým, že treba vytvárať priestor pre Rómov v politike, som rád, že aj v tomto sa viacej ľudí zhodneme, a zákon napriek tomu, že ho nepovažujem za dokonalý, podporím, lebo si myslím, že je to krok dobrým smerom.

Ďakujem pekne. Mám chuť si teraz dať takú štyridsaťminútovečku, štyridsaťpäť, k téme, ale nebudem škodoradostný, poviem iba dve veci.
Tá prvá, výrazne oceňujem zmenu rétoriky Igora Matoviča vo veci, vo veci pomoci ľuďom v rómskych osadách za tých desať rokov, čo ho poznám. Pamätám si, keď sme sa na tú tému rozprávali niekde okolo roku 2010, v mnohých veciach, kde dnes má oveľa progresívnejšie videnie sveta, ako ho mal vtedy a sa zmenil. A ja to oceňujem, som rád, že to prišlo, a teším sa tomu, že čo sa týka vzdelávania rómskych detí pred nástupom do základných škôl, sa pomaly tá rétorika mnohých ľudí mení a dostávame sa k tomu, že naozaj je potrebné túto vec komplexne vyriešiť. To je jedna vec.
A druhá vec, takisto sa teším, že podpora pre predškolské vzdelávanie všeobecne rastie. Prvý návrh tohto typu som podával s Luciou Nicholsonovou v tomto parlamente dávno-pradávno a zlízli sme si za to svoju kritiku obidvaja. Som rád, že sa zvyšuje počet ľudí, ktorí prikladajú dôležitosť predškolskému vzdelávaniu. Už vtedy sme mali dáta, ktoré hovorili o tom, že rómske deti, ktoré absolvujú tri roky materskej školy, sa s vysokou pravdepodobnosťou nielenže dostanú cez základnú školu, ale dostanú sa až k maturite.
A úplne súhlasím s tým, čo hovorila Zuzka Zimenová, že je potrebné to kombinovať vlastne s prácou komunitných centier a úplne ideálne by bolo, keby vlastne škôlky, ktoré sa navrhujú pre deti v rómskych osadách, boli súčasťou tých komunitných centier a boli naviazané na komunitnú prácu priamo v teréne, aby sociálni pracovníci, ktorí pracujú so staršími deťmi, pracovali takisto s, vlastne úzko spolupracovali a prepájali aktivity s pedagogičkami a s pedagógmi, ktorí pracujú na úrovni od troch do šiestich rokov, a takisto, aby výsledky tejto práce boli priebežne komunikované dospelej populácii v sociálne vylúčených spoločenstvách, lebo to je jediný recept, ktorý zabezpečí dlhodobú udržateľnosť akéhokoľvek programu, ktorý by sme tam takto zaviedli.
Takže ešte raz, som rád, že ľudia menia názor, som rád, že sa počet ľudí, ktorí predškolské vzdelávanie detí zo sociálne vylúčeného prostredia podporujú, zvyšuje. Tento návrh má svoje chyby, je tam hodne čo vylepšiť, ale je to krok správnym smerom. A na to, aby sme sa rozprávali reálne o tom, čo treba spraviť, je potrebné vymeniť vládu, ale z tlačovky toho úbohého zúfalca, ktorú sme videli pred tridsiatimi minútami, je jasné, že tá chvíľa sa môže priblížiť. Takže poďme sa pozrieť, ako padá na bradu, a začnime sa pripravovať na to, že tu bude lepšia vláda.
Ďakujem pekne.

Hneď pri tých doložkách nadviažem, podľa mňa nemajú byť ani schvaľovacie, ani odporúčacie, jednoducho ministerstvo má vystaviť potvrdenie, že učebnica je v súlade so školským vzdelávacím programom, bodka. A nech si každá škola kúpi a zabezpečí, čo potrebuje. Ministerstvo nemá čo posudzovať kvalitu, nemá čo posudzovať formu, nemá čo posudzovať nič, má iba povedať, že áno, podľa tejto knihy sa dá učiť školský vzdelávací program.
A druhá vec, mám trošku zmiešané, trochu zmiešané pocity pri tom, že snáď to prejde. Lebo ja, samozrejme, chcem, aby sa liberalizoval trh, ale to znamená aj aktívnu a schopnú exekutívu. A momentálne je, je ministerstvo tak rozbité na maderu, že dať im aj dobrý zákon do ruky, znamená, že domrvia ešte aj to, čo mohol niekto iný spraviť dobre. Takže ja sa obávam, že aj keby zákon prešiel, tak pani ministerka s tým, čo tam teraz má, z toho aj tak spraví galimatiáš a musí to počkať jednoducho na dobrú vládu, ktorá nastúpi potom.

Oto, plne súhlasím s tým, že v oblasti učebnicovej politiky Slovensko naozaj je v dobe kamennej a tá doba kamenná tu dokonca má ešte aj svojho zástupcu práve teraz.
Nadviažem na to, čo si hovoril na konci, že by sme sa vlastne mali dostať ďalej od toho, že by vôbec nejaké schvaľovanie, schvaľovacie doložky mali byť. A vlastne ten úplne ideálny stav by mal byť taký, že v rámci prerozdeľovania financií pre jednotlivé školy by každá z nich mala dostať vlastný rozpočet na učebnice a v rámci učebníc by si mala nakúpiť pre svoje vlastné potreby, čo chce. A mal by vzniknúť úplne voľný trh, ktorý by reagoval, samozrejme, na záväzný štátny vzdelávací program a na základe ktorého by si každá škola vyberala z ponuky nielen kníh, ale aj pracovných zošitov, iných pomôcok to, čo jej najviac vyhovuje. Pretože na základnej škole, napríklad na matematike, až niekedy do štvrtého ročníka v zásade učebnice deti nepotrebujú, ak majú dobrý materiál, s ktorým môžu pracovať. Tá matematika sa učí na základe všetkých piatich zmyslov, oveľa hlbšie ide do toho mozgu a akákoľvek povinná učebnica tomu nepomáha. Naopak, a práve takéto školy by z takto pridelených peňazí mohli naozaj kupovať a využívať presne tie pomôcky, ktoré reagujú na prirodzené potreby detí, ktoré rozvíjajú ich potrebu vlastne matematicky myslieť, tak ako to osvietenci mysleli už od Descarta a jemu podobných, a nadviazať na to najlepšie, čo sme dodnes v matematike mali.

Ďakujem. No, pán Budaj, vzhľadom k tomu, že v akej situácii dnes Robert Fico je, ja si myslím, že on tých exitov až toľko nemá. Že je možné, že on sa otrase, ak by sa nedajbože z neho ten ústavný sudca stal, ale že prvá a základná motivácia, že už toho, čo teraz robí, má fakt plné zuby a potrebuje sa niekam upratať. To je prvá vec.
A, pán Šuca, keby ste vydržali ešte tú minútu a pol, keď sa Richard Sulík stretol s Kočnerom, nájdite si moje vyjadrenia, sú v tlači, som povedal, že to je neprípustné a že má žltú kartu a že taká vec sa nesmie opakovať. Čo ste vy voči svojmu predsedovi v živote nikdy také gule nemali, že by ste povedali takéto vyjadrenie. To je prvá vec.
Druhá vec. Povedal som to aj včera, som posledný, ktorý by stál v rade na založenie fanklubu Igora Matoviča. Iné veci mu vyčítam a mnohé ťažšie, než je tá jedna hodina, a robím to otvorene dlhé a dlhé roky. Takže v tomto sa určite môžte spoľahnúť, že som dostatočne kritický aj do radov opozície.
A ak ste chceli spraviť z rozpravy niečo, čo by sa netýkalo iba Roberta Fica, a rozprávať sa o iných kandidátoch, kde sú tí vaši koaliční poslanci v rozprave, ktorí by to spravili? Kde sú? Lebo z koalície v tejto rozprave nevystúpil nik. Všetci sedia, šúchajú nohami a už len čakajú na to, kedy môžu dať ten váš prvý krížik kvôli tomu, aký je Robert Fico úžasný človek. A to len dokazuje, že tú frašku máte od začiatku naprogramovanú. Že tá fraška je od začiatku nacvičená a ide iba o to, aby sa tam už silou-mocou ten Robert Fico dostal. A to nie je prijateľný spôsob, akým voliť ústavných sudcov na Ústavný súd tak, ako som ho prezentoval vo svojom príhovore.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, pozrime sa na to, že čím vlastne Ústavný súd najbližších 12 rokov má byť. V akom svete žijeme a aká v ňom má byť jeho úloha.
Doteraz sme žili v tej tzv. transformácii z totalitného režimu komunistického na liberálnu demokraciu a trhové hospodárstvo, v ktorom Ústavný súd mal ako keby garantovať, že všetko prebieha podľa pravidiel. Dá sa povedať, že mal byť akýmsi korektorom nie vždy dokonalej a úplne dopovedanej legislatívy a mal strážiť, aby to, čo je schvaľované v Národnej rade Slovenskej republiky, spĺňalo základné predpoklady práva a spravodlivosti tak, ako ich máme zadefinované v našej ústave. Treba povedať, že nie vždy ani v tomto robil tú najlepšiu prácu, častokrát aj doteraz sme príliš dlho čakali na rozhodnutia Ústavného súdu, častokrát prišli záhadne po zmene vlád, lebo sa čakalo na to, kto vlastne bude sedieť v parlamente a kto bude vo vláde, mnohé rozhodnutia Ústavného súdu boli nepochopiteľne odôvodňované a častokrát sme sa poriadnych odôvodnení ani nedostali. A to nie len pri rozhodnutiach, ale aj pri tom, ktoré veci Ústavný súd zoberie alebo nezoberie na riešenie buď pred svoje senáty, alebo pred plénum.
Nasledujúcich 12 rokov, ale obávam sa, bude iných a úloha Ústavného súdu sa začne meniť.
Po prvé dostávame sa do veľmi dramatických čias, čo sa týka nášho ukotvenia jednak v Európskej únii, jednak v západnej civilizácii ako jej súčasť, mnoho sa rozpráva o tom, ako sa budú v 21. storočí vykladať ľudské práva, a poslednou inštanciou v tom, ako ktorá krajina bude interpretovať svoje záväzky voči svetu a ako koniec koncov bude interpretovať aj svoje základné pravidlá, ktoré v poslednom rozhodnutí Ústavný súd nazval materiálnym jadrom ústavy, bude na ňom. Ústavný súd bude tým posledným hlasom, ktorý bude formovať profil tej-ktorej krajiny, ktorý bude hovoriť, čo si môže dovoliť tá krajina v rámci svojich vlastných kompetencií, čo si myslí tento Ústavný súd, že si môže dovoliť Európska únia, ktorej sme zaviazaní v rámci multilaterálnych dohôd.
Takisto, čo sa týka výkladu ľudských práv, ktoré majú platiť tak pre našich občanov, ako aj pre ľudí, ktorí možno prichádzajú zvonku, znovu častokrát môže byť rozhodujúci hlas Ústavného súdu.
Čo sa týka ochrany spotrebiteľov, ochrany občanov pred svojvôľou a nefunkčnými inštitúciami, okrem ombudsmana alebo ombudsmanky na konci môže tiež byť rozhodnutie Ústavného súdu.
A na to, aby takýto Ústavný súd bol rešpektovaný a aby takýto Ústavný súd bol inštanciou, ktorej ľudia dôverujú ako tej poslednej, ktorá má finálne slovo, musí byť obsadený ľuďmi, ktorých kvalifikácia, morálny profil a skúsenosti sú nespochybniteľné. Môže to byť kľudne človek ako napríklad pán Drgonec, s ktorým ja, s mnohými veciami nesúhlasím, s jeho výkladom, ale plne rešpektujem, že veci, ktoré hovorí, má odôvodnené, vychádzajú z niekoľko desaťročnej skúsenosti a textov, ktoré na tú tému napísal, a preto si viem veľmi dobre predstaviť, aj keď zaňho hlasovať nebudem, že by bol sudcom Ústavného súdu, pretože všetko, čo doteraz robil, smerovalo k tomu, že jedného dňa bude spoluvytvárať to, akým spôsobom je interpretovaná Ústava Slovenskej republiky, ako sa má v rámci nej rozhodovať.
Už keď bola súčasná predsedníčka Ústavného súdu menovaná, mnohí ľudia dvihli obočie, že to snáď nie. Keď bol zvolený pán Mamojka a pani Laššáková, mnohí ľudia veľmi vysoko dvihli obočie, že to snáď nie. Ak sa teraz stane Ústavný súd výsledkom politického obchodu a odkladiskom predsedu najsilnejšej politickej strany, tak to postaví pred budúce politické generácie na Slovensku jednu novú úlohu, a to Ústavný súd predefinovať a nahradiť a tam nikto z nás, dúfam, nechce ísť. Nikto z nás. Lebo ja si viem len veľmi ťažko predstaviť, že ak aj na úrovni Ústavného súdu spolarizujeme spoločnosť tak významne, že už sa nebude dať ustúpiť späť, že by sa tu našlo 90 hlasov, ktorí by si povedali, poďme to spraviť odznovu a poriadne.
Slovenská ústava potrebuje prepísať v mnohých veciach. Už len zmena voľby prezidenta z voľby v parlamente na voľbu priamu zamiešala jeho kompetenciami a je otázne, či by mal byť súčasťou exekutívnej moci s tak silným mandátom, alebo by mal mať iné kompetencie. Je otázne, akým spôsobom si vôbec vykladáme základy nášho vlastného právneho systému, je otázne, z čoho vychádzame a kam chceme smerovať. Všetky tieto veci by sa v budúcnosti v ústave zrejme mali meniť. Už je zrelá na to, aby bola napísaná nanovo. Ale na to, aby sme sa k tomu dostali, musíme mať silné inštitúcie, ktoré vedia obrániť aspoň to, čo už v nej napísané je.
A, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nesmerujeme k tomu, aby sa to stalo. A je smutné, že sa to deje na základe jednej jedinej osoby, jedného jediného človeka, ktorý po ničom inom netúži, len po exite z toho, čo musí robiť teraz a z čoho musí žiť teraz.
Robert Fico, ak by sme mali naozaj posudzovať všetko ostatné mimo tých potrebných 15 rokov, je zrejme dostatočne kvalifikovaný človek na to, aby bol ústavným sudcom. Ak niekto bol trikrát premiérom a predtým poslancom, tak už len z toho, čo sa naňho nalepilo tu pri akom-takom právnickom vzdelaní a akej takej inteligencii, by mal mať prehľad o tom, čo taký ústavný sudca môže robiť a čo má robiť.
Ale práve konflikt záujmov, o ktorom hovorila poslankyňa Žitňanská, a práve nesplnenie základných kritérií, o ktorom hovoril pán poslanec Dostál, by malo byť dostatočne silným dôvodom, aby nikoho ani len nenapadlo tlačiť na to, aby takýto človek bol ústavným sudcom.
To, čo to spôsobilo, je, že sme sa prestali rozprávať o všetkých ostatných, že tí ostatní sa zrazu stali iba kulisou, že najlepšie právnické mozgy tohto štátu sa stali křovím k tomu, či sa Robert Fico stane, alebo nestane kandidátom na ústavného sudcu.
Čo tým hovoríme o týchto ľuďoch? Čoho sme ich vystavili? Čomu? Koľko príspevkov v tejto diskusii bolo o tom, aké je hodnotové zázemie tých ostatných kandidátov? Aká je to škola? Či je to, či sú to nejakí konzervatívni ľudia, ktorí vykladajú rovnako ústavu, odkedy vznikla, alebo takí, ktorí v nej nachádzajú nové interpretácie v rámci toho, že svet sa mení. Koľko sme rozprávali o tom, aký typ ľudských práv ktorý z nich presadzuje alebo ktorá z nich? Koľko sme sa rozprávali o minulosti a výsledkoch práce jednotlivých kandidátov? Nič! A to z jediného jedného dôvodu, že z tejto voľby sa stala politická hra a tú sme nespravili my, pán kolega Šuca, tú sme neurobili my, lebo v normálnej, civilizovanej krajine by nikoho ani len nenapadlo, že by človek v pozícii, ako je váš predseda práve teraz, sa mohol ukázať o pozíciu, ktorá vyžaduje mentálnu, morálnu a politickú nezávislosť.
No pán Robert Fico môže byť všeličo, ale nikdy a za žiadnych okolností nebude nezávislý. Lebo je prepojený toľkými nitkami s toľkými hráčmi, toľkým ľuďom toľko sľúbil, že z tejto pavučiny sa už nikdy nevymotá - a vy to viete rovnako dobre, ako to viem ja. A tie nitky, niektoré možno svoje záväzky splnil, ale stále tam je niekto na druhej strane, ktorý naňho niečo má. Z mnohých sa možno vymotal a nahradil tú druhú stranu nejakým silnejším novým hráčom. Niektoré možno historicky odzneli. Ale Robert Fico z definície toho, ako vyzerá dnešný svet, nie je a nebude nezávislým človekom. Človek, ktorý dodnes býva v byte daňového podvodníka.
A cesta von je pritom veľmi jednoduchá: stiahnite ho. Nech parlament môže rozhodnúť o tých zvyšných 38 ľuďoch. Nech sa vrátime v diskusii k tomu, ako má ideál ústavného sudcu či sudkyne vyzerať. Nech sa vrátime k tomu, že naozaj budeme voliť tých možných najlepších 18. Lebo do momentu, kým je súčasťou tejto hry Robert Fico, zo všetkého ostatného robíte druhotriedne divadlo. Čo si ani jeden z tých kandidátov či kandidátiek nezaslúži.
Preto ak sa máme pohnúť ďalej, jediná šanca, ako to môžme vyčistiť a ako to môžme spraviť, je, že Robert Fico sa stiahne z tejto hry, lebo zjavne nikto iný ho z nej stiahnuť nevie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, samozrejme, že tá otázka, že či tento svet bol najlepším z možných svetov po voľbách v roku 2016, ja si myslím, že rovnako ako aj my, tak aj vy riešite aktívne túto otázku. Myslím, že dôsledkom toho je tiež tá reč, ktorá práve zaznela, kedy už nie ako súčasť vládnucej koalície naplno pomenúvate aj problémy, ktoré sú v jej bytostnom vnútri.
Je extrémne nebezpečné, práve tá časť, ktorú ste povedali, že spôsob, akým sú a budú volení kandidáti na ústavných sudcov a sudkyne, odrádza tých najlepších takpovediac na trhu, aby to vôbec skúšali. Lebo keď bude jasné, že tie pravidlá sú tam len formálne, že politická hra ich môže prerušiť a pretlačiť a môže im zabezpečiť, že neplatia, keď bude jasné, že konflikt záujmov neprekáža, keď žiadne písané, ani písané pravidlá v zásade neplatia, ak sa nájde väčšina, tak formálne sa dostávame do stavu totality a nie do stavu demokracie.
Na uliciach na celom svete sa zhromažďujú stovky a tisíce ľudí, ktorí hovoria, že tento systém spôsobu vládnutia im nevyhovuje. Štatisticky na Slovensku stále viac ľudí tvrdí, že liberálna demokracia im vyhovuje iba za predpokladu, že z nej niečo majú. A my práve teraz neprispievame k tomu, aby sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, Ondrej, ja mám také podozrenie, že, a tu súhlasím napríklad aj s pánom Tomášom, že jedinú poctivú vec, ktorú spravil podľa pravidiel doteraz Robert Fico, bolo, že sa stal poslancom Národnej rady, lebo počet hlasov nepustí. To, že na základe toho bol potom menovaný aj za premiéra, bolo na základe demokratického výsledku volieb, ale javí sa, že dnes, keď sa pozrieme naspäť na všetky tie dokumenty a kde on všade bol a čo všetko robil a jak to pokútne musí po mesiacoch a týždňoch zoškrabávať, aby mu to sedelo, tak všetko ostatné bolo na základe toho, že niekde mal kamaráta, niekomu zavolal, niekoho poslal, že jednoducho vždy potreboval, aby ho niekto potlačil. A staré spôsoby sa mu vrátili naspäť.
Aj teraz jeho obľúbenec, ktorého tu v podstate odchoval na prsiach v tomto parlamente, Róbert Madej musí slúžiť, zvolať výbor len vtedy, kedy to predsedovi vyhovuje. Všetci kamaráti, starí známi, ktorý ešte niečo u mňa máš, musia podpísať nejaké to lajstro, nejaký ten papier, ako hovorí pán Tomáš, postaviť sa mu za chrbát, lebo existuje zjavne silný záujem, aby tam toho Fica nejakým spôsobom krvopotne dotlačili, na Ústavný súd.
A v akom štáte to teda, kurník, žijeme, keď ideme ľudí, ktorých sa vlastná strana potrebuje zbaviť, lebo jej škodia, ktorí majú za sebou politický vrchol a potrebuje sa ich zbaviť aj štát, keď ich ideme cez známych, kamarátov a kamarátšafty dotláčať, pre Kristove rany, na Ústavný súd?

Ďakujem veľmi pekne. No, vidíte to, pani podpredsedníčka, že keď do diskusie SMER nasadí také eso, je, ako je pán Tomáš, tak budeme vidieť jednu floskulu za druhou a budeme to vedie..., vidieť v celej tejto rozprave.
A k tomu, čo ste povedali, predstavujem si takú situáciu, že by sme sa odvolali, že jednoducho neboli splnené ústavné podmienky na to, aby Robert Fico bol zvolený za kandidáta a neskôr menovaný ústavným sudcom, a on už by na tom Ústavnom súde sedel. Lebo toto je presne tá vec, ktorá sa môže stať. Profil človeka, ktorý kandiduje na ústavného sudcu, má byť nespochybniteľný. Môže byť problematický, čo sa týka jeho dajme tomu právnych názorov alebo názorov na jednotlivé otázky ústavného práva, ale ak musí pokútne zoškrabkávať po mesiaci podpisy z indexov študentov, ktorí si ho ani nepamätajú, že sa niekedy na tej prednáške ukázal, tak to samo osebe má byť jednoducho dostatočným dôvodom, aby tento človek jednoducho nešiel ani len ako kandidát, lebo na to jednoducho predpoklady nemá, a tie predpoklady sú dané Ústavou tohto štátu.
Ak matka čo len o jeden deň nedosiahne požadovaný počet dní na to, aby dostala materskú, ak pracovala 269 dní, a nie 270 dní, tak dostane len rodičovský príspevok. Ale 13 a pol mesiaca zjavne stačí na to, aby niekto 15 rokov pracoval ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, pán Farkašovský, solitér je cudzie slovo, používajme nejakú slovenskú peknú verziu, napríklad samotár. Vaša vlastná karta, prvá vec. Druhá vec, ten solitér je zástupcom strany, ktorá dnes podpísala koaličnú zmluvu, kde z prieskumu vychádza, že táto koalícia má v prieskumoch vyššie preferencie ako SNS. Toľko k solitérstvu, to je druhá vec. Tretia vec, ja veľmi rád používam na tréningoch vaše vystúpenia ako rovno celú paletu logických chýb. Zrovna tá, ktorú ste spravili teraz, je útok na osobu, ktorá, neviem, kam má smerovať, ale každopádne nič, nijakým spôsobom to neobhajuje to, čo tu robíte. A priniesli ste zákon, ktorý je zle napísaný, do ktorého je vpašovaný podvod na ľuďoch bez toho, aby si ho mal niekto všimnúť. A keby ho Ondro Dostál nebol spomenul, tak prejde bez toho, aby si to niekto všimol. Vydierate ľudí, ktorí nasadzujú svoju energiu, svoj talent za tento štát kvôli svojim vlastným ideologickým záujmom, že im nedáte peniaze. A nazývate to budovaním národnej hrdosti. A keď sa toto stane, tak nech som čivava, alebo buldog, alebo doberman, budem štekať, pán Farkašovský, lebo robíte tomuto štátu hanbu. A kým v tom budete pokračovať, tak prosím, počítajte s mojím štekaním.
Pekný deň.