Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k danému uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu. Tento spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. A zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ten bude, samozrejme, aj gestorským. A klasicky budeme mať 30- a 32-dňové lehoty na prerokovanie vo výboroch v prvom čítaní.
Pán podpredseda, môžte otvoriť všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja som svoju poslednú cigaretu vyfajčil pred štyrmi rokmi, piatimi mesiacmi, troma týždňami, piatimi dňami, trinástimi hodinami, štyridsiatimi minútami a tridsiatimi sekundami a doteraz ma to drží. Napriek tomu s fajčiarmi veľmi silno súcitím a musím povedať, že s niektorými mojimi blízkymi kamarátmi dnes už takmer si neviem dať stretnutie, lebo napr. oni sú, že káva, cigareta, kombo, a je málo miestností v tomto meste, kde ešte vieme akože sa viacej ako polhodinu porozprávať, lebo oni už potrebujú bežať si zapáliť.
A druhá vec je, čítal som jeden rozhovor s patológom slovenským, ktorý povedal, že pľúca nefajčiara v Bratislave sú na tom oveľa horšie ako pľúca fajčiara v Tatrách. Stačí sa prejsť dole Zámockou ulicou, alebo Palisádami teda skôr a v podstate ako keby sme tú jednu cigaretu vyfajčili. Že ono akože keby sme sa globálne pozreli na, na to, čo nás reálne ohrozuje, tak možno, že by sme dokázali nachádzať lepšie riešenia.
Ja nie som v zásade proti tomu, aby sa regulovali aj, aj fajčiari na terasách, ale na druhej strane tuto trošku akože súhlasím s Jankou, že robme to ľudsky a možnože povinnosť vyhradiť miesto pre fajčiarov, pre ľudí, ktorí teda zakážu fajčenie na svojich terasách, by mohlo byť potom súčasťou takého návrhu, že nech tam majú pri tých dverách ten svoj kútik, aj tak sa niekde vždycky porozprávajú. Však viete, že pri cigarete sa aj kopec dobrých nápadov zrodilo a aj v tomto parlamente. Že nechajme ich, aj ich trochu žiť.

U vás už to začína byť pravidlom, pán kolega, hej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Brepty mi idú dobre v poslednej dobe.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ale je koho doháňať, treba povedať, hej? Takto, Progresívne Slovensko – SPOLU má vyhlásenie klimatickej núdze ako jeden zo svojich programov, programových bodov v oblasti zelenej politiky. V tomto sme, myslím, aj s pani predkladateľkou úplne na tej istej strane.
Ja k tomu, čo si hovoril ty, Ondrej, úplne súhlasím, že častokrát tie doložky, ktoré sa majú dokladať k jednotlivým návrhom zákona, sú formalisticky vypĺňané. A tým, že sa iba rozširuje ich počet, tak tá formalizácia s vysokou pravdepodobnosťou by iba rástla. Na druhú stranu pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a klimatickú zmenu už dneska existujú procesy aj v rámci slovenskej legislatívy, aj v rámci európskej legislatívy, ktoré prikazujú pri mnohých krokoch, ako napríklad budovaní infraštruktúry, posudzovať mieru vplyvov na životné prostredie. Možnože ak by sme sa dostali do druhého čítania, takéto niečo by mohlo byť zapracované v druhom čítaní ako konkretizácia toho, že čo vlastne očakávame, že by v tom vplyve malo byť, čo by sa malo merať, čo by sa malo vyčíslovať.
Ja aj v rámci parlamentu dlhodobo presadzujem to, aby tu vznikla analytická jednotka aj na ekonomické vplyvy a možnože aj na vplyvy klimatické alebo vlastne na každú doložku, aby sme sa nemuseli spoliehať iba na čísla, ktorá nám dodá vláda, ale napríklad v rámci Parlamentného inštitútu, aby sme mali svojich vlastných analytikov, ktorí by nám povedali a vypočítali, aké dopady ktoré návrhy budú mať.

Ďakujem veľmi pekne. Je tam jeden problém, na ktorý ste nemysleli, a rovnako ako pri pánovi Kotlebovi zrejme, teda druhom Kotlebovi, to vychádza z nie úplnej znalosti všetkých detailov parlamentnej práce. A totiž poslanci a poslankyne svoje mandáty niekedy vykonávajú aj mimo tejto sály a môže sa stať, že zároveň zasadá napríklad Národná rada Slovenskej republiky a zároveň Parlamentné zhromaždenie NATO alebo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy alebo, alebo Medziparlamentnej únie, čo znamená, že pomerne sa odtiaľto vyčlení nejaká skupina poslancov, poslankýň a zasadá a svoj mandát vykonáva inde. V tom prípade mohla by tu byť úplne plná zostava a stále nebude naplnená vaša potreba 76 hlasov napriek tomu, že všetci poslanci práve pracujú.
Nemyslím si, že ten návrh je tým pádom šťastný. Tá, tá je logická potreba väčšiny zúčastnených v Národnej rade si má koalícia zabezpečovať väčšinu, keď potrebuje väčšinu takú, aby jej prechádzali návrhy, nie takú, aby vždycky ovládli plénum. Je potrebné mať väčšinu samozrejme vtedy, keď sa schvaľuje programové vyhlásenie vlády. Ústava myslí na to, že v niektorých prípadoch je potrebné mať väčšinu 76-kovú. Napríklad pri prelomení prezidentského veta, ale myslím si, že tak ako je to nastavené, je to nastavené dobre a problémy, ktoré vy pomenúvate, sú skôr v nedostatku morálky navrhovateľov tých zákonov než v tom, že by tu nebol dostatočný počet ľudí. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, bol by som rád, keby v rámci rokovacieho poriadku aj schváleného etického kódexu ste upozornili poslanca Kotlebu, že je neprijateľné, aby v parlamente, ktorý je od slova parlare, to znamená, že sa máme porozprávať o veciach, sa vyhrážal inému členovi násilím alebo akýmkoľvek iným riešením veci v parlamentných chodbách. Je to neprijateľné a bol by som rád, keby o tom pán Kotleba vedel.

Ja nebudem sa moc vyjadrovať k podstate toho zákona. Akože, pán Kotleba, keď sa vám rozpadá klub, tak si to riešte u seba doma. Ja nevidím dôvod, prečo by sa kvôli tomu mala meniť ústava. No celé blbosť. Len v jednej veci ste tam neuviedli pravdivú informáciu, a to je, že neexistujú nejaké vlastnosti, jak ste vy povedali, pre poslanecký klub, ktorý by, na základe ktorých by bol zvýhodnený člen poslaneckého klubu proti ostatným členom parlamentu, čo nie je pravda.
Poslanecký klub má nárok na finančnú podporu od Národnej rady. Poslanecký klub je jediný, ktorý dokáže nominovať do kontrolných orgánov Národnej rady. A poslanecký klub má prístup na poslanecké grémium a teda sa zúčastňuje na riadení Národnej rady. Poslanecký klub, keď sa spojí s inými poslaneckými klubmi, môže zvolávať grémium, môže navrhovať mnohé zmeny, ktoré nezaradení poslanci navrhovať nemôžu. Tak isto môže navrhovať nové body do rokovania Národnej rady. Ak toto pre vás nie sú dostatočne silné vlastnosti, ako ste povedali, na základe ktorých je ctené to, že sa poslanci a poslankyne do klubov združujú, tak potom obávam sa, že nerozumiete tomu, akým spôsobom Národná rada funguje.
Jedna vec, ktorú by sme tu, naopak, mali urobiť, je, rešpektovať presne to, čo odznelo aj od vás, aj od mnohých ľudí pred vami, že keď sa politická situácia v krajine zmení natoľko, že celá jedna pätina Národnej rady sú nezaradení poslanci, tak práve ich práva, ktorí tak isto vykonávajú svoj mandát, by mali byť rešpektované a mali by mať nejaké zastúpenie napríklad na grémiu.

Ďakujem pekne. Ondrej, Ondrej, že ty tu hráš nejaké divadielko? Lebo ja si myslím, že to je tak, že kolegovia z SNS už teraz vedia, že bude treba prerozdeliť veľa stoličiek v tej budúcej vláde, a povedali si, aj OKS by malo mať svoje ministerstvo. Že ty si niekde potajomky odborníkom na šport a cestovný ruch? Ja si myslím, že toto je jediné zmysluplné. A ak toto neplatí, tak potom ale súhlasím s predrečníkom Dostálom, že ten návrh je úplne absurdný.

Ďakujem. V podstate mi to vyfúkol teraz Ondro, že väčšinou tu nebývame až takí úzkoprsí pri rôznych typoch aj nesúvisiacich prílepkov, toto je podľa mňa, by bol prílepok súvisiaci, a ak dokonca možnože sa to dá elegantnejšie spraviť tak, že sa pozmení samotný návrh toho zákona, že ani nebude treba otvárať nejaký iný, ale aj keby bolo, stále je možnosť v druhom čítaní otvorením iného zákona rozšíriť rozsah toho zákona, ak je to potrebné. Ja si myslím, že logicky to sedí a dávalo by to zmysel, no legislatívnu techniku už nechám na ľuďoch, ktorí tomu rozumejú viacej ako ja.
Ale v tej druhej časti my sme úplne v zhode. Ja takisto netvrdím, že to treba miešať, myslím, že aj Ondro, aj ja sme iba upozornili na to, že, že rôzne typy nerovného postavenia tu máme už teraz a že ak sa s nimi chceme vyrovnávať, tak to musíme robiť aj inými prostriedkami a potom, samozrejme, do toho zahrnúť aj bývalých prezidentov, ktorí sa nejakým spôsobom v tej politike budú vyskytovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, že, že aj keď nie som právnik, toto si celkom užívam. Po tých rokoch v ústavnoprávnom výbore je zaujímavé, že, že vlastne tá, tá, prebíjanie sa tých právnych aktov s rôznou silou, ako, ako nás dokáže zamotať, ale, ale mám veľkú dôveru minimálne vo vás dvoch, že do druhého čítania tam bude uspokojivé riešenie.
Ja chcem ísť teda naspäť do oblasti prvého čítania, a to je myšlienka celého, celého tohto zákona. Ako som povedal v predchádzajúcej faktickej, otvárame v podstate nielen pôsobenie bývalých prezidentov, prezidentiek, hovoríme všeobecne o prostredí verejných funkcionárov alebo ústavných funkcionárov a z toho plynúcich výhod. A ja som nespomínal ten príklad starostov, županov, starostiek, ktorí majú šoférov, ktorých sem vozia ako niečo, čo by bolo treba odstrániť, ale podobne ako, ako Ondrej Dostál som sa zamýšľal nad tým, že, že existujú neštandardné situácie členov a členiek ústavodarného a zákonodarného zboru, ktoré, ak by sme teda mali k nim pristúpiť rovnako, ako teraz pristupujeme k prezidentovi bývalému alebo k prezidentke bývalej, tak by to mohlo otvoriť tému, do ktorej, neviem, či chceme ísť. Ja si myslím, že tie pravidlá sú teraz nastavené v zásade dobre a aj čo sa týka konfliktu záujmov, aj čo sa týka využívania náležiacich výhod, ktoré majú byť vo verejnom záujme pre výkon tej danej funkcie, ktorá môže byť zdvojená, strojená, podľa toho, jak tu sme, aj úpravy platov, je, myslím, v súčasnosti riešené uspokojivo.
Jedna vec ale je, že, a odznelo to niekoľkokrát v tejto diskusii, že keď sa teda máme rozprávať o náležitej, náležitosti alebo nenáležitosti tej ochrany, tak by potom malo byť aj v tomto riešení, ktoré máme na stole, zohľadnené, že bývalý prezident alebo bývalá prezidentka môžu mať iné dôvody na ochranu, hej, než, než je, než je to, že sú bývalými prezidentmi alebo, alebo bývalými prezidentkami. A teda ak, mali by sme sa pozrieť na proces schvaľovania takýchto žiadostí, tak ako by mal byť proces schvaľovania ochranky pre bývalého premiéra v nejakej miere transparentný, aj keď súhlasím s tým, že ak sú pri tom procese použité informácie, ktoré podliehajú utajeniu, tak tie transparentné byť nemôžu, ale malo by byť jasné, na základe čoho má bývalý premiér ochranku, a myslím si, že ak takéto dôvody by platili aj pri bývalých prezidentoch, tak potom by sa tá ochrana na nich mala celkom určite vzťahovať.
Druhý rozmer, ktorý tiež nehovorím, že by sme mali riešiť, ale mali by sme si ho uvedomiť, je presne to, čo som hovoril predtým. My žijeme stále v globálnejšom svete a ja dúfam, že práve ľudia ako stále politicky a spoločensky aktívni prezidenti a bývalé prezidentky by mali odtiaľto byť, jako sa hovorí, vykopávaní hore, ale nie kvôli tomu, aby sme sa ich zbavili, ale aby reprezentovali tento štát na medzinárodnej úrovni. A či už sú to pozície, o ktorých som hovoril, generálny tajomník Rady Európy, môžu byť komisári, komisárky v Európskej komisii, niekto z nich môže byť dajme tomu zvolený do Európskeho parlamentu, môžu byť generálnymi tajomníkmi, tajomníčkami NATO. To sú všetko funkcie, pri ktorých je priam náležité, že ich, že ich zastávajú bývalé hlavy štátov, pretože majú zo svojej vlastnej krajiny mandát poverený, že ich nejakým spôsobom reprezentovali na medzinárodnej pôde, a tým pádom tieto svoje skúsenosti môžu, môžu ďalej využívať.
V tomto prípade tiež tam plynú nejaké výhody z tej novej funkcie, ale je to niečo, čo v tomto zákone nie je postihnuté. Nevravím, že by malo. Nevravím, že by malo, podľa mňa je úplne okej, ak generálny tajomník NATO poberá prezidentskú rentu zo svojej vlastnej krajiny. Treba sa ale zamyslieť nad tým, či náhodou neexistuje v tej šedej zóne pozícia, a teraz nie som si úplne istý, že či, či napríklad europoslanec alebo poslankyňa nie je presne tento prípad, ktorá možnože by mala byť postihnutá týmto zákonom a nie je. Ja som si nepozeral vymenovanie všetkých funkcií, ktoré ten zákon 120, ktoré ten zákon 120 má. Ak tam europoslanci sú, tak sa ospravedlňujem, ale ak nie, myslím si, že toto je napríklad vec, ktorú by takisto toto malo riešiť, pretože ak sa to vzťahuje na pozíciu poslanca Národnej rady, tak Európsky parlament je v podstate to isté na európskej úrovni a potom by sme mali kopírovať tie isté pravidlá aj tam.
Ja celkovo túto myšlienku schvaľujem. Myslím si, že potrebujeme nastaviť pravidlá na to, aby sme stále mladších prezidentov, prezidentky udržiavali za normálnych, štandardných pravidiel vo verejných funkciách. Keď sa pozrieme do sveta, keď sa pozrieme na pána Macrona, keď sa pozrieme na iných ľudí, máme volených momentálne čelných predstaviteľov štátov, ktorí sú mladší, než sme boli zvyknutí, a nič zlé na tom nevidím. A ak teda toto budú v budúcnosti ľudia, ktorí budú aktívni v spoločenskom a politickom živote, je potrebné, aby pre to boli nastavené také pravidlá, ktoré budú zohľadňovať celkové to politické a spoločenské usporiadanie a nebudú pre nich vytvárať výhody, ktoré sú nenáležité.
Na základe tohto ja tento návrh rád v prvom čítaní podporím a teším sa na diskusiu o konkrétnych detailoch v čítaní druhom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, ďakujem aj za, za rozšírenie ako keby toho prostredia, v ktorom sa táto, táto zmena má vyskytovať, ale myslím si, že ešte sále aj po tvojom príhovore je príliš úzke a sú dva ďalšie významné priestory, ktoré nie sú postihnuté tou zmenou a o ktorých sa tým pádom musíme rozprávať.
Ten prvý bol zadefinovaný predkladateľom a ty si ho spomenul, a to je tá rovnosť medzi, medzi 150 členmi a členkami zákonodarného zboru, len tá už dnes neexistuje. Keď si zoberieme výsady starostov, županov, ktorých sem vozia ich šoféri na, na samosprávnych autách, už dneska nie sú, nie sú rovní všetkým ostatným poslancom, poslankyniam Národnej rady.
Druhý, a to isté sa týka napríklad pána Vážneho, ktorý takisto využíva výhody, ktoré mu plynú z inej funkcie, a tým pádom nemá rovnaké postavenie, ako majú všetci. Ja nevravím, že je to zlé. Ja iba hovorím, že, že keď sa máme na to pozrieť zoširoka, tak sa musíme pozerať na všetkých.
A druhá vec je medzinárodné prostredie. My sa tu tvárime, že odchádzajúci prezident môže byť alebo prezidentka účastná ďalej iba v slovenskej politike, ale pre mňa je oveľa logickejšie, že bývalí prezidenti krajín, ak sú ďalej politicky aktívni, tak sú aktívni na medzinárodnej úrovni. A teraz čo budeme robiť, keď sa prezident stane dajme tomu veľvyslancom pri OSN alebo sa stane generálnym tajomníkom NATO, alebo sa stane generálnym tajomníkom Rady Európy? Takisto je to bývalý prezident, ktorý je ďalej činný, ale nijak to neriešime.