Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

27.11.2019 o 11:52 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 21.1.2020 15:15 - 15:24 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, pán predsedajúci, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa aj ja za poslancov demokratickej strany vyjadril k uvedenému zákonu.
Na začiatku treba povedať, že tento zákon o pozemkových úpravách, nie tento zákon, pozemkové úpravy je treba určite robiť a je veľmi dôležité, aby sa udiali a myslím, že všetci majitelia pozemkov na to dlhodobo čakali, pretože naozaj toto nie je v poriadku. Žiaľ, treba konštatovať, že zákon, ktorý bol prijatý a ktorý pani prezidentka teraz vrátila, nespĺňa tieto očakávania a určite nie je tým správnym. Treba zdôrazniť, že sme za to, aby takéto pozemkové úpravy prebiehali na základe zákona, ktorý nebude nikoho diskriminovať, nebude nikoho zvýhodňovať a najmä na prvom mieste si bude ctiť vlastnícke právo vlastníka k jeho pozemkom. Zastávame názor, že tento zákon nie je dobrý a treba ho zmeniť, respektíve neprijať a ak zmeniť, tak tak, aby rešpektoval práva slovenských občanov, predovšetkým ich vlastnícke práva k pozemkom. Na túto skutočnosť sme poukazovali aj v minulosti pri prejednávaní tohto zákona. Znenie tohto zákona v znení v akom bol prijatý jednoznačne zvýhodňuje nájomcu pred vlastníkom, čo pokladáme za veľmi nešťastné a veľmi nesprávne.
Tento stav považujeme nielen za nesprávny v rovine logickej, ale je podľa nás aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje právo každého človeka na jeho súkromné vlastníctvo.
Ďalším problémom je tiež fakt, ktorý uvádza aj pani prezidentka, že Slovenská republika týmto zákonom nerešpektuje záväzky, ku ktorým sa zaviazala voči európskym inštitúciám, dovolím si citovať časť vety, ktorú použila vo svojom odôvodnení. Cituje. Zákon je nesúladný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti sa snažili viacerí, predovšetkým opoziční poslanci upraviť alebo pozmeniť pozmeňujúcimi návrhmi pri prejednávaní tohto zákona v minulosti, žiaľ, tieto pozmeňovacie návrhy neboli akceptované, a preto ten zákon sa prijal v podobe v akej je daný teraz. Tento zákona má aj ďalšie nedostatky a jedným z nich je skutočnosť, že informácie o procese vykonávania pozemkových úprav nedostanú všetci jeho účastníci priamo do rúk. Považujeme to naozaj za veľkú chybu a za zásah do vlastníckych práv majiteľov, keďže títo majitelia pozemkov sa reálne vlastne ani nemusia dozvedieť o tom, že sa s ich majetkom niečo robí a keďže povedzme si to na rovinu, je veľký rozdiel, keď niečo sa dá formou ohlášky, respektíve verejnej vyhlášky, o ktorej sa teda ako som vravel majitelia nemusia dozvedieť a ako keď vám to príde priamo do vlastných rúk, kde si túto poštu prevezmete.
Jedná sa konkrétne o znenie zákona, ktoré hovorí o tom, že ak je v konaní o pozemkových úpravách počet účastníkov viac ako 20, tak sa tieto rozhodnutia doručujú vlastníkom, zdôrazňujeme vlastníkom, len formou vyhlášky a teda nie do osobných rúk, teda do vlastných rúk. Paradoxne ako už spomínal aj môj predrečník, orgánom štátnej správy a samosprávy, teda Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa doručujú do vlastných rúk. Na tomto príklade je úplne jasne vidieť v akom postavení sa vďaka tomuto zákonu ocitá vlastník pozemkov, keď nie je pokladaný za rovnocenného v porovnaní s inými účastníkmi. S tým sa samozrejme nemôžeme stotožniť. V tomto prípade neobstojí ani tvrdenie, ktoré sme viackrát počuli pri prejednávaní zákona, že ak sa budú, ak sa bude vykonávať doručenie písomnosti každému účastníkovi osobne, tak by to celý proces výrazne spomalilo, dokonca že predražilo. Naozaj, nevidím v tom žiadnu logiku, a preto s tým samozrejme tiež nemôžeme súhlasiť.
Ďalším problémom, ktorý máme pri tomto zákone, je viackrát podľa nás nelogické skracovanie viacerých lehôt z pôvodných 30 dní na 15. Napríklad najmarkantnejšie je to pri podávaní námietok. Naozaj tomu nerozumiem prečo to vlastne, na čo to je dobré. Pozemkové úpravy v takomto rozsahu robíme raz za 50 možno za 100 rokov a teraz ideme veľmi rýchlo skracovať čas na podávanie námietok, aby sme všetko zrazu veľmi urýchlili. To už v horizonte desiatok rokov nevieme dať všetkým zúčastneným stranám dostatočný čas na preštudovanie všetkých zmien? Naozaj to pokladám za veľmi nesprávne a za veľmi nefér.
Pozemkové úpravy v tomto rozsahu sú výnimočné, a preto prípadné uvedené kvázi zdržania nepovažujeme za niečo, čo by sme mali kvôli akémusi vyššiemu cieľu považovať za prekážku celého procesu. Je však možné, že celé toto skracovanie termínov je úmyselné, aby bola možno zmenšená možnosť malým vlastníkom do tohto celého procesu zasahovať. Rád by som tiež pripomenul asi najväčší problém celého zákona a tým je prednostné právo. Čo vlastne tento termín znamená? Jednoducho povedané, aj po skončení pozemkových úprav, teda keď majiteľ bude mať svoj, pred tým rozdrobené pozemky v jednom celku, musí žiaľ akceptovať prednostné právo nájomcu, ktorý pred tým na týchto pozemkoch mal nájomnú zmluvu, čiže v platnosti ostávajú predchádzajúce nájomné zmluvy. Zákon pred tým vravel, že po ukončení pozemkových úprav zaniknú súčasné nájomné zmluvy. Žiaľ, v procese prijímania tohto zákona bola vsunutá do tohto zákona veta, ktorá toto zamedzuje a podľa ktorej je teda prednostné právo nájomcu nad vlastníckym právom. Vlastník po pozemkových úpravách, kedy vznikne nový pozemok, bude vlastne šikanovaný, pretože podľa tohto zákona má súčasný užívateľ, nájomca pozemku, ktorý je len v nájme, prednostné právo naďalej na tejto pôde pôsobiť a vlastník s tým nemôže nič urobiť.
Ďalším problémom je tiež, že zostáva táto nájomná zmluva v platnosti v celku teda aj z ceny. Aj s cenou. Bez ohľadu na okolnosti a bez ohľadu na potreby či možnosti majiteľa pôdy. Keď ministerstvo ohlásilo, že sa konečne začnú robiť tieto pozemkové úpravy, myslím, že veľmi veľa ľudí na Slovensku sa veľmi potešilo a myslím si, že už pri nástupe pani ministerky do pôsobenia pred teraz už 4 rokmi to mala byť jedna z prvých vecí, do ktorej sa mala pustiť, pretože naozaj je to treba ako soľ. Žiaľ, žiaľ, tento zákon dopadol tak ako dopadol. Pokladáme naozaj teda veľmi zlé, že vlastník, vlastne vlastník, vlastníkovi sa obmedzuje právo na jeho vlastníctvo, keďže s ním nemôže nakladať ľubovoľne podľa seba. Vďaka tomuto zákonu sme v absurdnej situácii, kedy si vlastník pôdy na Slovensku nemôže rozhodnúť ako s ňou naloží. So svojím vlastníctvom, na ktoré má nárok. A reálne tak môžu vzniknúť absurdné situácie, kedy vlastník pôdy bude mať možno možnosť prenajať svoju pôdu za výhodnejších podmienok niekomu inému a reálne to nebude môcť spraviť. Reálne tak môže prísť o vyšší zisk. Žiaľ, situácia je taká, že ani dokonca on sám na tejto pôde nemôže hospodáriť, pretože uplatňujeme už spomínané prednostné právo.
Ako som už spomínal, pokladáme toto prednostné právo za protiústavné a pripájam sa k výzve pani kolegyne, že pokiaľ bude schválený, teda respektívne bude prelomené veto pani prezidentky, tak sa pravdepodobne obrátime aj my na Ústavný súd, aby toto vyriešil a dal k tomu svoj podnet. Záverom treba povedať, že aj na základe uvedeného poslanci za demokratickú stranu nemôžu súhlasiť s uvedeným zákonom, a preto budeme podporovať veto pani prezidentky a budeme hlasovať za jej prijatie.
Je mi veľmi ľúto, že musím konštatovať, že tento zákon nerieši problém malých poľnohospodárov tak, aby sami mohli rozhodovať o svojej pôde, ale práve naopak, naďalej nahráva veľkým spoločnostiam a oligarchom, ktorí budú aj naďalej nadradení drobným vlastníkom pôdy a farmárom. Táto vláda a koalícia končí a koaliční poslanci prelomia veto prezidentky, tak si myslím, že prijatím tohto zákona ako posledného v tomto funkčnom období nemohli dať drobným poľnohospodárom a roľníkom lepší príklad na koho strane stáli za celé 4 roky vládnutia. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2019 11:53 - 11:54 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, ja zopakujem to, čo som povedal včera a vlastne nadviažem možno na slová pána Galisa, že asi je to dosť špecifické, samozrejme, že športovci sú špecifickí v zmysle celého toho podnikania alebo zamestnávania, ale na strane druhej, ak raz máme nastavené nejaké pravidlá, nemali by sme tam nejaké výnimky dávať, pretože raz dáme výnimku športovcom, lebo sú špecifickí, potom dáme niekomu inému a neplatili sa za nich odvody. Nie je to podľa mňa správne.
Ale čo mi vadí na tomto ešte viac, je to, že pán Mihál rozpráva, že tie kluby sú, tie zväzy sú proti, vy zas hovoríte o jedných zväzoch, ktoré sú za. Jednoducho nie je v tom, nie je v tom súlad, medzi samotnými tými športovými zväzmi nie je súlad. A myslím si, že by bolo asi najlepšie, keby ste naozaj vyvolali diskusiu na nejakom fóre. Neviem, možno na pôde olympijského výboru alebo neviem koho a naozaj sa v tomto zjednotilo, pretože schváli sa jedno, budú jedny kluby spokojné, schváli sa druhé, budú druhé spokojné, a nie je to, nie je to v poriadku. Takže si myslím, že je to dosť dôležité. A myslím, že by sa tieto veci mali napraviť a mal by sa ten zákon urobiť poriadne. A myslím si, že keď to vydržalo teraz chvíľu, že ešte to nejaké dva, tri mesiace vydrží. A mali ste na to dosť času, ste tu štyri roky, mohli ste to spraviť kvalitne tak, aby ste všetci boli s tým okej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2019 16:57 - 16:58 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ja by som sa chcel najprv spýtať pána Mihála, že koľko majú tie organizácie, ktoré ste spomínali, hokej, fotbalový, že koľko vlastne majú členov, lebo videl som tu zo strany predkladateľa nejaké také, že, že moc tých členov asi nie je, takže úplne orientačne, nevyznám sa v tom, tak sa pýtam, že aká tam je sila.
Druhá vec je, že vidíme na tomto zákone to, že bol prijatý predtým zákon, že sú zamestnanci, ale zase neplatili sa za nich odvody, čo tiež nie je vlastne dobre, bola tam urobená nejaká výnimka, ktorá určite tým hráčom, zamestnancom nepraje, a nie je to dobré, je to ďalší dôkaz, že akékoľvek výnimky, ktoré sa robia, ktoré sa dávajú určitej skupine zamestnancov, nie sú dobré a vedú k chaosu a vedú k tomu, že niekto je spokojný, niekto nie, a pokiaľ sú v postavení zamestnancov, tak určite by mali mať také isté postavenie ako iní, a nie dávať výnimky na neplatenie odvodov. Viem, že to pre tie športové kluby je drahšie, je mi to jasné, ale jednoducho keď sa ten zákon robil, tak sa na to malo asi myslieť.
A tretia vec je, pán Mihál spomínal, že niektoré zväzy s tým súhlasia, druhé nie, jedny..., a v podstate všetci vychádzajú z nejakého spoločného základu, to znamená, že ani samotné tie, táto športová obec v tom nemá jasno zrejme, že čo je dobré, čo nie je dobré, keď niektoré organizácie sú za, niektoré sú proti. A musím súhlasiť s tým, že keď je to takto, asi by ten zákon mal byť robený poriadne, riadne, nie takto narýchlo, mal by prejsť normálnym pripomienkovým konaním a možno by sa o tom mala otvoriť normálna diskusia, kde by boli zúčastnené všetky tieto organizácie veľké, aby sa to vzájomne vydiskutovalo, vyriešilo a aby to bolo na prospech tých športovcov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.11.2019 11:52 - 12:01 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu. Preberali sme ho na výbore a vznikla tam pomerne zaujímavá diskusia, ktorá, z ktorej, z ktorej nám vyplynuli niektoré veci. Tak by som chcel k tomu predniesť svoje, svoje poznatky.
Hneď na začiatku treba povedať, že celý ten systém, ktorý z toho darovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je, samozrejme, správny, a je to veľmi dobrá myšlienka, pretože je určite lepšie, keď takéto potraviny majú sa nejak zlikvidovať so všetkými následkami jednak ekologickými, ale aj finančnými. A je určite lepšie, keď tieto, takéto potraviny je možnosť ich darovať, alebo teda aby si ich mohli prevziať charitatívne organizácie, ktoré teda nimi môžu pomáhať ľuďom, ktorí sú v nejakej núdzi z akéhokoľvek dôvodu, a čiže táto myšlienka je správna. A v súčasnosti to v podstate funguje. Funguje to tým, že tie obchody alebo tie väčšie reťazce najmä túto myšlienku realizujú v spoločnosti teda s potravinou bankou, a je to všetko na takom, na takom systéme nejakej dobrovoľnosti, ktorý, pokiaľ ja mám informácie, tak je v podstate nejak funkčný. Ale teda vráťme sa k tomuto zákonu.
V prvom čítaní bol predložený zákon, ktorý bol podľa mňa veľmi takým ostrým tým, že tam bola uložená povinnosť bezodplatne takéto potraviny darovať, s čím by, samozrejme, s čím by, samozrejme, vznikli veľké problémy jednak technické, ale aj legislatívne, len pretože, aj nielen pre obchodníkov, ale aj pre tie charity, ktoré tým pádom možno nie vždy majú dostatočné veľké priestory, aby všetko mohli prevziať. A preto som rád, že je tu teda zmena pozmeňo..., je tu pozmeňovací návrh, ktorý teda to trošku upravuje, kedy teda sa to zmenilo na zmluvu o darovaní, kedy je povinnosť túto zmluvu uzavrieť.
Súčasne však s týmto pozmeňovacím návrhom nám vznikli nejaké ďalšie problémy, že vlastne táto zmluva, táto zmluva, povinnosť tejto zmluvy uzavrieť tu je pre, pre obe, obe strany, ktoré si musia dohodnúť nejaké svoje podmienky. A môže tu vzniknúť situácia, že kedy vlastne v tej zmluve sa dohodnú medzi sebou len na niektorých druhov potravín, ktoré bude ochotná tá proti strana, teda tá charitatívna organizácia prevziať. A potom čo ďalej s tými potravinami? Ostanú ďalej pre toho obchodníka, aká je, aká je potom ďalšia cesta alebo ako s nimi nakladať?
V takom prípade je na mieste otázka, kde sa budú tieto potraviny, ktoré si nik neprevezme, uschovávať. No, samozrejme, budú to musieť riešiť obchodníci, pre ktorých je to zase nejaký problém so skladovaním a s tým ďalšie finančné náklady, alebo teda budú sa hľadať iné riešenia, ktoré, kedy to môže to môže byť likvidácia.
Ďalšou dôležitou vecou je, že keď príde kontrolór na kontrolu do takejto prevádzky a zistí, že tieto potraviny sú tam, ako sa to bude riešiť. Splnil si povinnosť predajca, nesplnil si? Môže tam vzniknúť pomerne, pomerne veľký problém.
Ďalej tu vznikajú ďalšie, ďalšie situácie, že tým, že sme vlastne, tým, že sme, vlastne chceme, keď predkladáte takúto túto zmluvu o darovaní, vlastne sa potvrdzuje, že tieto potraviny, tieto potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti v podstate nie sú škodlivé a tým pádom vlastne že sa môžu, môžu ich za určitých okolností ľudia ďalej využívať a konzumovať, a treba s tým ďalším dôkazom, že tie veľké pokuty, tie desaťtisícové, státisícové a niekedy až miliónové pokuty, ktoré ukladáte vy v zákone, teda keď sa nájde takéto na, na pultoch alebo v sklade, vznikajú, teda sú tu veľké pokuty a tým pádom vidíme, že v podstate sú za čo, keď tieto potraviny, týmto návrhom hovoríme, že sú v podstate v poriadku.
Ďalšia situácia môže nastať to, keď príde kontrolór na kontrolu a bude, lebo vravíme, že tieto potraviny musia byť zdravotne nezávadné. Predstavme si nejaký tovar, ktorý je zabalený, do ktorého obchodník nevidí a takýto tovar bude otvorený, kontrolovať, zistí sa, že je závadný. Čo s tým ďalej? Ako sa to bude sankcionovať? Mohol za to ten predajca alebo nemohol? Budem rád, keď mi to vysvetlíte.
Ďalším problémom, ktorý sme teda preberali aj na, na výbore, bol problém, to, že obchodníci namietajú, že tento zákon je vlastne zásah do ich, do ich vlastníckych práv, keďže tieto potraviny sú ich majetkom, keďže oni ich majú vykúpené, a že vlastne zákon im čosi ukladá, že s tým musia spraviť. Vznikla tu taká polemika, že v Čechách bol podobný problém. A v Čechách tento problém riešil ústavný súd, ktorý podľa niektorých teda vyriekol, že teda je to v poriadku, že to nie je zásah do vlastníckych práv. Tu by som rád upozornil na to a vravel som to aj na výbore, že je pravda, že v Čechách ústavný súd posudzoval problémy ohľadne podobného zákonu, ale tam to prišlo, tam sa vlastne posudzoval, posudzovala situácia, hneď si to presne pozriem, nie vlastne týchto vlastníckych práv, ale dvojitého, teda, pardon, skrytého zdaňovania. Čiže ten problém je tam iný, ako my si tu rozprávame, že ten ústavný súd v Čechách vyriekol, že je to v poriadku. Takisto na výbore zaznela taká, taká myšlienka, preto neviem, ako ste s ňou vysporiadali, že podľa tohto, podľa tejto, podľa tohto zákonu my vlastne nútime niekoho, aby niečo daroval, a niekoho, aby to prijal, a je to v rozpore so zákonom. Myslím, že ste sa o tom bavili s kolegyňou tam, že pripravíte k tomu nejaký pozmeňovák. Tak neviem, či sa to nejak vyriešilo, alebo nie. Budem rád, ak mi to vysvetlíte. Ak sa nemýlim, vraveli ste, že vlastne terajší stav je podobný tomu francúzskemu vzoru, pokiaľ sa nemýlim. Áno, ďakujem. Bol by som možnože rád, keby sme z toho francúzskeho vzoru prebrali potom aj výšku pokút, ktorá je tam výrazne nižšia. A myslím si, že keď to funguje tam, mohlo by to fungovať aj u nás, aby sme predchádzali nejakým zbytočným možno šikanovaním predajcov.
Týmto zákonom sme vlastne, alebo teda chcete vytvoriť systém, kedy obchodník musí uzavrieť zmluvu o darovaní, ale táto zmluva môže teoreticky obsahovať iba jednu položku a ostatné potraviny sú potom ďalším problémom, ktorý sa musia ešte zase skladovať a podobne, a preto si myslím, že ten súčasný stav, kedy to nejak funguje, tento zákon zase až tak veľmi nerieši, možno iba tak okrajovo a trochu. Ale možno by sa to dalo spraviť aj, aj lepšie, pretože naozaj tá myšlienka, ako som vravel, je v poriadku a je správne, keď sa ňou zaoberáme. A na výbore sme si teda rozprávali aj to, že teda len kritizujeme, a teda že nič nejak nenavrhujeme, tak by som si dovolil, možno nie je to v žiadnom legislatívnom, ale možno, teda nie v legislatívnej podobe, ale možno len takých pár myšlienok, že skúsme to robiť tak, že urobíme to presne naopak ako teraz. Skúsme tú legislatívu zjednodušiť tak, aby sa nemuseli obchodníci, ale aj tá charita alebo tieto organizácie obávať rôznych legislatívnych nástrah a problémov, ktoré im môžu z dôvodu zložitosti celého systému a zákonov vzniknúť. Skúsme znížiť aj tie obrovské pokuty, ktoré sú v státisícoch a miliónoch a ktoré teraz hrozia, a preto aj tí predajcovia sa, samozrejme, toho obávajú a možno nie sú až takí flexibilní pri tom ako by sa s týmito potravinami mohlo narábať. A keď nechcú riskovať tú zbytočnú pokutu, tak si to riešia nejak inak.
Ďalším, ďalším by som, ja sa prikláňam k pozmeňovaciemu návrhu kolegyni Zemanovej. My ho podporíme, pretože si myslím, že je to pomerne správna myšlienka.
A na záver mi dovoľte len poslednú vetu, že, mám poslednú vetu, že skúsme vytvárať také prostredie, ktoré bude obchodníkom, kedy sa bude obchodníkom oplácať tieto potraviny darovať. Nastavme ten celý systém tak, aby bol jednoduchší, prehľadnejší a pružnejší, a vďaka ktorému sa budú dať riešiť problémy lepšie a predovšetkým v prospech ľudí, ktorí sú v núdzi kvôli rôznym životným situáciám a pre ktorých je takáto pomoc obrovským prínosom.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.10.2019 14:49 - 14:50 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1697). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore a do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.10.2019 14:11 - 14:12 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1720). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Za znenie, za znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom a do 32 dní prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2019 18:23 - 18:25 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel len pripojiť k tomuto návrhu ako spolupredkladateľ a tiež by som chcel zdôrazniť, že toto je taký zákon o praktickom živote, ktorý má ambíciu tento život ľuďom zjednodušiť bez toho, aby mal na nich v podstate akýkoľvek vplyv, na ich život. Pomocou, keď sa tieto, teda keď sa tieto mince, keď nebudú v obehu, tak človek, samozrejme, nepríde o nič, nebude žiadne zdražovanie, toho sa netreba naozaj obávať, ale práve naopak, budeme mať o jeden problém viac. Ja napríklad mám v aute pri lakťovej priehradke takú, takú misku, do ktorej si dávam tieto drobné mince, už ich tam mám naozaj veľmi veľa a neviem sa ich reálne zbaviť, pretože som chcel minule zaparkovať a ani tie parkovacie automaty tie jedno- a dvojeurové mince neberú, niektoré ani päťeurové, takže naozaj s tým je problém a keď som chcel s tým minule zaplatiť s takou tou veľkou gučou, tak tá pani na mňa pozrela teda, že fúha, že čo ste nám to priniesli za problém. Takže práve toto je taká vec, že keby, bolo by to jednoduchšie, máme zbytočný problém, keď sa musíme týmito mincami zaoberať, a preto si myslím, že je správne, že sme takýto návrh zákona pridali, a pevne verím, že ho podporia aj ostatní poslanci.
Tiež treba ešte zdôrazniť to, že ako vravel predkladateľ pán Dostál, že štát dokonca môže týmto opatrením ušetriť na nákladoch, ktoré naozaj môžu byť až v desiatkach miliónov, ktoré sa teda môžu potom výrazne použiť na iné a určite lepšie ciele.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 9:18 - 9:19 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len aby som upresnil, o čo sa vlastne jedná, čo si tu, Martin, naznačil. Vieme, že je tam dodatok k tejto zmluve, ktorý odkazuje na neplatný geologický zákon, pričom dnes nám platí geologický zákon schválený z roku 2007, ktorý nám vraví, že dobývanie rádioaktívnych nerastov a teda uránu je zakázané, pokiaľ obyvatelia každej dotknutej obce, v ktorej by mal geologický prieskum či ťažba rádioaktívnych nerastov prebiehať, v miestnom referende nevyslovia súhlas s takouto ťažbou. Problém je to, že keď v tomto zákone, teda, odkaz na neplatný zákon, ktorý môže spôsobovať problémy do budúcnosti, keďže potencionálny investor by sa mohol práve na tento zákon odvolávať. Nemyslím si, že možnože by bolo úsilím práve týchto firiem to nejak zneužívať, ale možnosť skôr rôznych, keď to mám povedať, nie špekulantov, ale možno niekoho, kto by chcel vyvolať nejaký súdny spor či arbitráž, a takto by mohli vzniknúť v Slovenskej republike úplne zbytočné škody, ktorým by sa dalo predchádzať, keby tam tento zákon bol uvedený na pravú mieru. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2019 17:49 - 17:51 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel k tomuto návrhu možno tri-štyri body.
Prvá vec je, že 110 mil. fliaš, kusov, rátame s tým, že nám teda stále ostane naďalej nevyzbieraných a 110 mil. kusov je naozaj strašne veľa, strašne veľa a tých 110 mil. kusov, keď nám ostane možno v prírode, tak to naozaj nie je asi to, že nám tá príroda bude omnoho čistejšia, 110 mil. je naozaj veľké množstvo.
Ďalšia vec je, pozrel by som sa na to, aj to, že v Českej republike tento systém odmietli a bolo na to viacero dôvodov a jedným z dôvodov bolo napríklad aj to, že ich odborníci dali dokopy analýzu, z ktorej vyšlo, že z 33 krajín sveta, kde je toto zálohovanie realizované v súčasnosti, len v 6 sa podarilo naplniť ambíciu 90-percentný podiel. Čiže mám aj obavu, že na koľko sa to u nás podarí, a teda či sa to vôbec podarí.
Ďalej skúsenosť z Nemecka hovorí o tom, že keď sa tam prešlo na zálohovanie, klesla im miera triedenia ostatných materiálov až o 11 %, a nie som si úplne istý, ale myslím, že to trvalo až 4 až 6 rokov, pokiaľ sa to zase dostalo naspäť a stálo to ďalšie náklady v tom, že sa museli robiť ďalšie mediálne kampane, aby sa ľudia opäť k tomu vrátili.
No a k tomu, že či nám to vyčistí naše rieky a či nám to vyčistí aj naše lesy, no, ja mám obavu, pretože väčšinou tie fľaše, ktoré sú tam, sú zničené, skrčené, možnože roztrhnuté a tak ďalej, a takéto fľaše sa nevrátia naspäť do systému podľa tohto zálohovania, takže ja mám obavu, či naozaj sa tento cieľ čistejšieho Slovenska vďaka tomuto zálohovaniu podarí naplniť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 18:45 - 18:47 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tu by som chcel len pripomenúť, že pri zverejňovaní kvality tejto vody je dôležité povedať to, že toto nebude mať žiadne nejaké zvýšené náklady pre dodávateľa, pretože on tieto, túto kvalitu vody musí tak či tak riešiť a musí ju tak či tak mať. Čiže nebude to znamenať nič pre neho navyše.
Ďalšia vec, ktorú treba pripomenúť, je to, že ako užívateľ vody a používateľ, ktorý je každý z nás, by sme mali mať naozaj toto právo vedieť. A treba oceniť v tomto návrhu alebo teda robili sme to tak, že aby to nebolo nejak posielané ľuďom, aby nevznikali nejaké ďalšie náklady pre dodávateľa a teda aj pri ochrane životného prostredia, že je možnosť na dodávateľovi ako, aby si určil, akým spôsobom chce informovať. Čiže napríklad to kľudne môže byť vo forme, respektíve vo faktúre, ktorá je posielaná buď elektronicky, kde kľudne táto informácia môže byť zverejňovaná, a týmto sa vlastne naplní litera zákona, ktorú chceme takto upraviť. A teda ľudia si budú môcť na základe tohto pozrieť, aká je ich kvalita vody, respektíve ak tomu nebudú rozumieť, čo asi väčšina z vás nerozumie, môžete toto kľudne zaniesť odborníkovi z tejto oblasti, ktorý bude mať relevantný doklad pred sebou. Na základe toho sa bude môcť k tomu vyjadriť a tým pádom môžme aj predchádzať možno dlhodobému dodávaniu nekvalitnej vody.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis