Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu. Preberali sme ho na výbore a vznikla tam pomerne zaujímavá diskusia, ktorá, z ktorej, z ktorej nám vyplynuli niektoré veci. Tak by som chcel k tomu predniesť svoje, svoje poznatky.
Hneď na začiatku treba povedať, že celý ten systém, ktorý, toho darovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, je, samozrejme, správny, a je to veľmi dobrá myšlienka, pretože je určite lepšie, keď takéto potraviny majú sa nejak zlikvidovať so všetkými následkami jednak ekologickými, ale aj finančnými. A je určite lepšie, keď tieto, takéto potraviny, je možnosť ich darovať, alebo teda aby si ich mohli prevziať charitatívne organizácie, ktoré teda nimi môžu pomáhať ľuďom, ktorí sú v nejakej núdzi z akéhokoľvek dôvodu, a čiže táto myšlienka je správna. A v súčasnosti to v podstate funguje. Funguje to tým, že tie obchody alebo tie väčšie reťazce najmä túto myšlienku realizujú v spoločnosti teda s Potravinou bankou, a je to všetko na takom, na takom systéme nejakej dobrovoľnosti, ktorý, pokiaľ ja mám informácie, tak je v podstate nejak funkčný. Ale teda vráťme sa k tomuto zákonu.
V prvom čítaní bol predložený zákon, ktorý bol podľa mňa veľmi takým ostrým tým, že tam bola uložená povinnosť bezodplatne takéto potraviny darovať, s čím by, samozrejme, s čím by, samozrejme, vznikli veľké problémy jednak technické, ale aj legislatívne, len pretože, aj nielen pre obchodníkov, ale aj pre tie charity, ktoré tým pádom možno nie vždy majú dostatočné veľké priestory, aby všetko mohli prevziať. A preto som rád, že je tu teda zmena pozmeňo..., je tu pozmeňovací návrh, ktorý teda to trošku upravuje, kedy teda sa to zmenilo na zmluvu o darovaní, kedy je povinnosť túto zmluvu uzavrieť.
Súčasne však s týmto pozmeňovacím návrhom nám vznikli nejaké ďalšie problémy, že vlastne táto zmluva, táto zmluva, povinnosť tejto zmluvy uzavrieť tu je pre, pre obe, obe strany, ktoré si musia dohodnúť nejaké svoje podmienky. A môže tu vzniknúť situácia, že kedy vlastne v tej zmluve sa dohodnú medzi sebou len na niektorých druhoch potravín, ktoré bude ochotná tá proti strana, teda tá charitatívna organizácia prevziať. A potom čo ďalej s tými potravinami? Ostanú ďalej pre toho obchodníka? Aká je, aká je potom ďalšia cesta alebo ako s nimi nakladať?
V takom prípade je namieste otázka, kde sa budú tieto potraviny, ktoré si nik neprevezme, uschovávať. No, samozrejme, budú to musieť riešiť obchodníci, pre ktorých je to zase nejaký problém so skladovaním a s tým ďalšie finančné náklady, alebo teda budú sa hľadať iné riešenia, ktoré, kedy to môže to môže byť likvidácia.
Ďalšou dôležitou vecou je, že keď príde kontrolór na kontrolu do takejto prevádzky a zistí, že tieto potraviny sú tam, ako sa to bude riešiť. Splnil si povinnosť predajca, nesplnil si? Môže tam vzniknúť pomerne, pomerne veľký problém.
Ďalej tu vznikajú ďalšie, ďalšie situácie, že tým, že sme vlastne, tým, že sme, vlastne chceme, keď predkladáte takúto túto zmluvu o darovaní, vlastne sa potvrdzuje, že tieto potraviny, tieto potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti v podstate nie sú škodlivé a tým pádom vlastne že sa môžu, môžu ich za určitých okolností ľudia ďalej využívať a konzumovať, a treba s tým ďalším dôkazom, že tie veľké pokuty, tie desaťtisícové, státisícové a niekedy až miliónové pokuty, ktoré ukladáte vy v zákone, teda keď sa nájde takéto na, na pultoch alebo v sklade, vznikajú, teda sú tu veľké pokuty a tým pádom vidíme, že v podstate sú za čo, keď tieto potraviny, týmto návrhom hovoríme, že sú v podstate v poriadku.
Ďalšia situácia môže nastať to, keď príde kontrolór na kontrolu a bude, lebo vravíme, že tieto potraviny musia byť zdravotne nezávadné, predstavme si nejaký tovar, ktorý je zabalený, do ktorého obchodník nevidí a takýto tovar bude otvorený, kontrolovať, zistí sa, že je závadný. Čo s tým ďalej? Ako sa to bude sankcionovať? Mohol za to ten predajca alebo nemohol? Budem rád, keď mi to vysvetlíte.
Ďalším problémom, ktorý sme teda preberali aj na, na výbore, bol problém, to, že obchodníci namietajú, že tento zákon je vlastne zásah do ich, do ich vlastníckych práv, keďže tieto potraviny sú ich majetkom, keďže oni ich majú vykúpené, a že vlastne zákon im čosi ukladá, že s tým musia spraviť. Vznikla tu taká polemika, že v Čechách bol podobný problém. A v Čechách tento problém riešil ústavný súd, ktorý podľa niektorých teda vyriekol, že teda je to v poriadku, že to nie je zásah do vlastníckych práv. Tu by som rád upozornil na to a vravel som to aj na výbore, že je pravda, že v Čechách ústavný súd posudzoval problémy ohľadne podobného zákonu, ale tam to prišlo, tam sa vlastne posudzoval, posudzovala situácia, hneď si to presne pozriem, nie vlastne týchto vlastníckych práv, ale dvojitého, teda, pardon, skrytého zdaňovania. Čiže ten problém je tam iný, ako my si tu rozprávame, že ten ústavný súd v Čechách vyriekol, že je to v poriadku.
Takisto na výbore zaznela taká, taká myšlienka, preto neviem, ako ste s ňou vysporiadali, že podľa tohto, podľa tejto, podľa tohto zákonu my vlastne nútime niekoho, aby niečo daroval, a niekoho, aby to prijal, a je to v rozpore so zákonom. Myslím, že ste sa o tom bavili s kolegyňou tam, že pripravíte k tomu nejaký pozmeňovák. Tak neviem, či sa to nejak vyriešilo, alebo nie. Budem rád, ak mi to vysvetlíte. Ak sa nemýlim, vraveli ste, že vlastne terajší stav je podobný tomu francúzskemu vzoru, pokiaľ sa nemýlim. Áno, ďakujem. Bol by som možnože rád, keby sme z toho francúzskeho vzoru prebrali potom aj výšku pokút, ktorá je tam výrazne nižšia. A myslím si, že keď to funguje tam, mohlo by to fungovať aj u nás, aby sme predchádzali nejakým zbytočným možno šikanovaním predajcov.
Týmto zákonom sme vlastne, alebo teda chcete vytvoriť systém, kedy obchodník musí uzavrieť zmluvu o darovaní, ale táto zmluva môže teoreticky obsahovať iba jednu položku a ostatné potraviny sú potom ďalším problémom, ktorý sa, musia ešte zase skladovať a podobne, a preto si myslím, že ten súčasný stav, kedy to nejak funguje, tento zákon zase až tak veľmi nerieši, možno iba tak okrajovo a trochu. Ale možno by sa to dalo spraviť aj, aj lepšie, pretože naozaj tá myšlienka, ako som vravel, je v poriadku a je správne, keď sa ňou zaoberáme. A na výbore sme si teda rozprávali aj to, že teda len kritizujeme, a teda že nič nejak nenavrhujeme, tak by som si dovolil, možno nie je to v žiadnom legislatívnom, ale možno, teda nie v legislatívnej podobe, ale možno len takých pár myšlienok, že skúsme to robiť tak, že urobíme to presne naopak ako teraz.
Skúsme tú legislatívu zjednodušiť tak, aby sa nemuseli obchodníci, ale aj tá charita alebo tieto organizácie obávať rôznych legislatívnych nástrah a problémov, ktoré im môžu z dôvodu zložitosti celého systému a zákonov vzniknúť. Skúsme znížiť aj tie obrovské pokuty, ktoré sú v státisícoch a miliónoch a ktoré teraz hrozia, a preto aj tí predajcovia sa, samozrejme, toho obávajú a možno nie sú až takí flexibilní pri tom, ako by sa s týmito potravinami mohlo narábať. A keď nechcú riskovať tú zbytočnú pokutu, tak si to riešia nejak inak.
Ďalším, ďalším by som, ja sa prikláňam k pozmeňovaciemu návrhu kolegyni Zemanovej. My ho podporíme, pretože si myslím, že je to pomerne správna myšlienka.
A na záver mi dovoľte len poslednú vetu, že, mám poslednú vetu, že skúsme vytvárať také prostredie, ktoré bude obchodníkom, kedy sa bude obchodníkom oplácať tieto potraviny darovať. Nastavme ten celý systém tak, aby bol jednoduchší, prehľadnejší a pružnejší, a vďaka ktorému sa budú dať riešiť problémy lepšie a predovšetkým v prospech ľudí, ktorí sú v núdzi kvôli rôznym životným situáciám a pre ktorých je takáto pomoc obrovským prínosom.
Ďakujem pekne, skončil som.
