Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.3.2017 o 16:29 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 10:19 - 10:42 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem pekne. Ja som mal v piatok, keď už končila, vlastne končil rokovací deň v piatok, niektorí z vás tu boli, ale väčšina nie, som mal teda úvodné slovo a sľúbil som, že vystúpim v rozprave s takým komplexnejším vystúpením.
Chcem na prvom mieste poďakovať kolegom aj z koaličných strán, konkrétne teraz tu vidím dvoch zástupcov, pán poslanec Kéry, pán poslanec Bernaťák, že potiahli tú tému, ktorú sme my s Ankou Verešovou v novembri otvorili, a oni ako koaliční poslanci majú na to aj silu za sebou, keď sú šikovní a vedia to vyjednať, že sa tá téma potiahla. A my veríme, a preto aj vystupujeme s touto témou, aby sa na ňu nezabudlo, aby sa potiahla ďalej.
Je pravda, že mnohé tie veci treba akoby vyjednať tak zákulisne, my politici to vieme, a treba hovoriť teda, zákulisne tým nemyslím negatívne, ale že treba hovoriť s ministrom práce, treba hovoriť s odborármi, treba hovoriť so zamestnávateľmi, treba hovoriť so zamestnancami, treba hovoriť s poslaneckými klubmi, to je pravda a to treba robiť a to budeme a ja mám takú nádej a verím, že v tomto volebnom období, v VII. volebnom období Národnej rady, že to dotiahneme do konca volebného obdobia bez ohľadu na to, kto si to pripíše akoby tak politicky na triko, že ten úspech dosiahneme. Vítam preto aj ten medzikrok alebo ten kompromis, ten prvý malý krôčik, čo sa týka tých štátnych sviatkov, aj keď som presvedčený, že voľná nedeľa je niečo iné ako voľné štátne sviatky, ale bohu vďaka za to.
A druhá vec ale prečo o tom treba hovoriť verejne, sú možno práve naši kolegovia liberáli, ktorí majú v mnohých veciach na to iný názor. A oprávnene majú na to iný názor. Ja som aj teraz s jedným kolegom pred začiatkom rozpravy ešte pred deviatou krátko o tom debatoval a myslím, že práve tá debata môže vyplaviť na povrch to, že to nie sú len nejaké konzervatívne, liberálne alebo, neviem, aké sociálne klišé, ale hľadať tie dôvody.
Ak by sa naozaj postupovalo splašene, môže sa stať to, čo sa stalo v Maďarsku, že myslím Orbanova vláda to urobila trocha tak unáhlene, chcela si tak akoby podplatiť určitú časť spoločnosti tým, že však dáme vám tú nedeľu. a potom videli, že to nefunguje. Čiže je to memento, aby sme v tom boli opatrní, aby sme to nerobili ako nejaké len prebíjanie sa politickými kartami, že voľná nedeľa je len nejaká politická karta. Ja verím tomu, že treba o tom hovoriť, a preto aj o tom hovoriť budem.
Ja som už aj v piatok vo faktickej poznámke predniesol taký jeden malý fórik, ktorý zopakujem na úvod teraz, že čo je, či viete, čo je horšie ako piatok trinásteho? Odpoveď znie: pondelok šestnásteho. Ak sa pozriete na sociálne siete alebo vôbec medzi ľudí, tak keby sme tak pomyslene postavili piatok a pondelok a porovnávali ich emóciu, tak piatok vyhrá v prvom kole K.O., jednoducho piatok, to je úplne super a pondelok, úú, zase pondelok. A melanchólia v nedeľu večer, prepánajána, kedy ten víkend prešiel, ako to rýchlo prešlo. Je to niečo úplne prirodzené. Nie je teraz niečo, že ktosi, ktokoľvek si vymyslel nejakú nedeľu v našom kultúrnom prostredí a ide ju teraz zavádzať a presadzovať a ľudia sú zvyknutí na niečo úplne iné. Je nám to úplne prirodzené a takto to beží aj vo vyspelých krajinách celé roky. Jednoducho týždenný rytmus striedajúci prácu a odpočinok nielen u jednotlivca, ale aj v celej spoločnosti, je pre človeka úplne prirodzený a veľmi prospešný.
Aby bolo jasné, hovoríme tu nie o tom, lebo trocha pri zjednodušených vyjadreniach, že voľná nedeľa sa to môže zdať, nehovorme tu o tom, že chceme zakázať všetkým, aby vôbec čokoľvek robili v nedeľu. O to vôbec nejde a už vôbec nie, nechceme niekomu niečo zakazovať. Samozrejme, že sú dokonca služby pre spoločnosť potrebné alebo priam nevyhnutné, ktoré tie služby majú. Moja susedka je lekárka, mala teraz ráno od siedmej v nedeľu do pondelka do siedmej alebo do štvrtej večer službu. Áno zdravotníctvo, doprava, čo ja viem, nejaké záchranné zložky, samozrejme, že musia pracovať a je to potrebné, je to odôvodnené. Ale je nám jasné, že napríklad aj v tom zdravotníctve alebo v doprave existuje útlm cez víkend, špeciálne v nedeľu. Viete, keď si pozriete tie nejaké cestovné poriadky, tak tam vidíte rôzne krížiky, céčka, atď., že jednoducho, napríklad pán župan to vie veľmi dobre, že v nedeľu doprava, ktorú má on po gesciou, že funguje v inom režime. To znamená, že aj tie nevyhnutné zložky cítia, že je nejaký iný režim a že je to výnimka, že pracujú, že to nie je úplne, úplne bežné a že oni sú v tej výnimočnej situácii, tí lekári, alebo, povedzme, šoféri verejnej dopravy.
Nedeľa jednoducho nie je streda, nedeľa nie je streda, je medzi nimi zásadný rozdiel. A ak by niekto zlomyseľne namietal, že a prečo by to mala byť práve nedeľa? Tak nech sa páči, môže sa pokúsiť dosiahnuť celospoločenský konsenzus napríklad na utorku. Nech sa mu darí. Ale myslím, že je úplne zrejmé, prečo u nás to bude tá nedeľa, tak ako pravdepodobne v Izraeli by to bola sobota, alebo ňou bola, ale je to sobota.
Najprv teda k vážnym dôvodom, prečo je dobré, aby sme hovorili o voľnej nedeli, presnejšie v prípade nami podaného zákona, ako som to v piatok odôvodnil o obmedzení alebo zamedzení nedeľného maloobchodného predaja okrem spomenutých výnimiek. Teda v tom rozsahu, ako je to stanovené aj pri práve prijatom zákone o štátnych sviatkoch, respektíve o Zákonníku práce v rámci štátnych sviatkov. Už sme to hovorili a budeme to opakovať, lebo opakovanie je matka výroby, a ako niektorí humoristi dodávajú, a otec sériovej výroby.
Takže opakovanie je matka múdrosti. Slovenská republika je prvá spomedzi všetkých krajín Európskej únie v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Priemer Európskej únie sa pohybuje niekde okolo 13 – 14 %, v Maďarsku je to iba 6 %, v Poľsku 7, v Českej republike je to tesne okolo toho priemeru 13 percent. A viete, koľko je to na Slovensku? Dvadsať jeden percent. Sme bezkonkurenčne prví. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou. Pritom toto číslo za posledné roky rastie a môžem povedať, že výrazne rastie, takže úloha nás politikov je na toto reagovať. Nájsť dôvody, nájsť riešenia. My predkladáme jedno jednoduché a to je teda obmedzenie toho maloobchodného predaja. V tomto odvetví pracuje až 300-tisíc ľudí, 300-tisíc ľudí, pričom mnohí z nich, nehovorím, že všetci, pracujú pravidelne aj cez víkend, špeciálne v nedeľu. Tak, ako hovorila kolegyňa Erika Jurinová, veľmi veľká časť týchto zamestnancov sú ženy, keďže väčšina pracujúcich žien sú zároveň aj matky, tak sú to ženy-matky, ktoré pravidelne nie sú v nedeľu doma.
Takýto pracovný režim má samozrejme svoje negatívne dôsledky. Práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožívajú v dobrom zdraví, je štatisticky zase najnižší v celej EÚ, je to len nejakých 56 percent. Pre porovnanie: v Rumunsku je to 59 % a v Českej republike až 65 rokov, pardon, 59 rokov a 65 rokov, samozrejme. Samozrejme, práca v nedeľu na netýka len maloobchodu, to sme si tu pred chvíľou aj vo faktických vyjasňovali. Veľa ľudí pracuje v nepretržitej prevádzke napríklad v automobilkách. Regulácia práce v maloobchode je však najschodnejší prvý krok v riešení tohto problému. Ako medzikrok, teda následný po schválení obmedzení maloobchodného predaja, navrhujeme, aby tí, ktorí teda nemajú momentálne inú možnosť, len chodiť do tej práce v sobotu a nedeľu, aby boli patrične odškodnení, a máme predložený aj zákon o príplatku za prácu v sobotu na 50 % a v nedeľu na 100 %, čo teda predstavia neskôr moji kolegovia.
My sme komunikovali okrem zamestnávateľov v maloobchode aj so zamestnávateľmi práve v tej strojárskej výrobe. Priznám sa, nebola to žiadna z veľkých automobiliek, ale bola to veľká strojárska firma, ktorá povedala, že iste je to pre nich ekonomicky výhodné, že pracujú v nepretržitej prevádzke, ale ak by sa to zákonom obmedzilo, určite by sa nezrútili a neboli by škody také, že teraz by ich to bolelo, prípadne museli prepúšťať ľudí. Dalo by sa to nastaviť aj v ďalších prevádzkach. Ale tu máme ešte ďalekú cestu pred sebou a samozrejme nikto nechce robiť splašené kroky, ktoré by poškodili hospodárstvo a v konečnom dôsledku aj ľudí.
Sme presvedčení, že práca v nedeľu nevedie k prosperite krajiny. Dokazujú to aj čísla. V nedeľnej práci sme prví, ale naše mzdy patria k najnižším. To je, predpokladám, to, čo nám leží všetkým na srdci. Nejde tu teraz o to, aby sme sa nejak obviňovali, že kto je za to zodpovedný, ale v každom prípade s tým niečo robiť musíme. Treba povedať, že ten, kto má tú exekutívnu zodpovednosť, je vláda. Ja som tu druhé volebné obdobie, minulé volebné obdobie vládol SMER sám, dnes vládne v koalícii s ďalšími koaličnými stranami, takže je to ich zodpovednosť, ale ani my opozícia nechceme k tomu mlčať. Mnoho z tých, ktorí pracujú v nedeľu, môžme, bohužiaľ, nazvať pracujúcou chudobou. Už vôbec to, že ľudia sú nútení, špeciálne v tom maloobchode, kde nie sú nejaké vysoké mzdy, väčšinou sa pohybujú niečo okolo 400 až 500 v čistom, tak tam nechodia preto, lebo je to super džob a čo by robili doma, nudili by sa alebo vyvaľovali, radšej pôjdem v nedeľu si zamakať, tak je to škoda, že sú takto ekonomicky do toho tlačení. Jasné, že to nevyriešime týmto návrhom zákona.
Ďalšie body chcem pomenovať tak polemicky. Čiže nezavádzame nové voľno, len ho koncentrujeme v jednom dni. To je možno taký častý omyl, ktorý sa spomína. Že zavádzame nejaké nové voľno. Dnes už Zákonník práce pozná štandardné vymedzenie pracovného času počas mesiaca a takisto aj ďalšie limity určujúce štandardný rozsah pracovného času. To znamená, ak obmedzíme alebo vyhradíme maloobchodný predaj na 6 dní, pondelok až sobota, nezavádzame žiadne voľno, len ho koncentrujeme do jedného dňa. Do jedného dňa, keď majú s istotou voľno všetci. Oco, mama, deti, ktoré nechodia do školy. Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Nedeľa je dňom pracovného voľna, pracovného pokoja. Vidieť to napríklad v dňoch školského vyučovania i prázdnin a tiež napríklad v doprave. Jednoducho, ako som už povedal, nedeľa nie je streda. Viete si predstaviť, že by sa tak liberálne povedalo, že nech si každá škola určí, v ktoré dni budú deti chodiť do školy, poprípade, kedy si určia prázdniny? Bol by z toho zmätok. Isto. Je to iná situácia, nie je to to isté, ale je tam čosi podobné.
Ďalšia vec, ako to rada pripomína moja kolegyňa Anka Verešová, že treba sa na to, dá sa na to pozrieť z jednej strany a z druhej strany. My nikomu nechceme zakazovať nakupovať. To nie je náš cieľ, hej, že zákaz. Že obchody budú otvorené, ale to je zlý skutok, nemorálny čin, že vy chodíte v nedeľu nakupovať, tak my vám to zakážeme. My neriešime to z tejto pozície, hodnotiť niekoho, či je dobré alebo zlé, že chodí nakupovať v nedeľu. No keď má tú príležitosť, tak tam ide, lebo mu to vyhovuje. To je úplne normálne. Ja v nedeľu nenakupujem. Priznám sa, že výnimočne možno raz, dvakrát do roka sa stane, že príde návšteva a nemáme čerstvý chlieb, no tak skočím, zoberiem nejaký chlebík a idem. Nevnímam to akože horor a nie som teraz nejaký úzkostlivý odporca nedeľného nakupovania. Vôbec to neriešime z tejto strany. V rozpore s tvrdeniami odporcov voľnej nedele nikomu nezakazujeme nakupovať. Pre mňa za mňa nech si každý nakupuje, kedy a ako chce. My však chránime slobodu zamestnancov, aby im nikto nemohol prikázať v nedeľu pracovať. Tak je to aj zadefinované.
A áno, aby nikto nemohol byť k tomu nútený nepriamo, nedovoľujeme v znení zákona sa tomu, sa nikomu na tom so zamestnávateľom ani dohodnúť. Viete, ako je to s dohodami v situácii, keď je veľa nezamestnanosti a tak ďalej. Mohlo by sa potom stať, že tí, ktorí sa nedohodnú, tak budú znevýhodnení. Inými slovami, že áno, bude zakázané nariadiť, ale vlastne všetci sa dohodnú, lebo nemajú inú možnosť, lebo chcú získať miesto a už prijmú ako záťaž to, že pôjdu teda aj niekedy v nedeľu do práce.
Takisto hovoríme teraz len o maloobchode a ak hovoríme aj o maloobchode, nehovoríme o absolútnom zákaze predaja. Áno, teraz sme dali iba jednoduché, jednoduché znenie tak, ako je to v prípade štátnych sviatkov, ale v druhom čítaní sme pripravení o tom debatovať s partnermi a s ďalšími, s ďalšími ľuďmi, ktorí do toho majú čo povedať, o odôvodnených výnimkách. Tak ako to už prednášala, myslím, špeciálne Erika Jurinová aj s mnohými číslami. Existujú výnimky aj v tých vyspelých štátoch, na ktoré sa odvolávame. Napríklad je všeobecne celoplošne zakázaný nedeľný predaj, ale buď už celoštátnym zákonom, alebo v kompetencii samospráv je, že niektoré nedele, kde je to spoločensky odôvodnené, je otvorené. Napríklad štandardne je to tá zlatá, strieborná, bronzová nedeľa, teda tri nedele pred Vianocami, nedeľa pred Veľkou nocou, nedeľa pred začiatkom školského roka, prípadne pred prázdninami, kedy ľudia nárazovo potrebujú možno aj výnimočne cez ten sviatok nakúpiť. Takisto či už potom z časových dôvodov, napríklad nejaký Oktoberfest kdesi v Bavorsku, no tak bude aj v nedeľu otvorené alebo v nejakých turistických centrách zas miestne, že v tomto mieste, tu na tom pobreží môžu byť aj v nedeľu otvorené obchody, lebo z turistiky žije veľká časť tej krajiny. Takže týmto sa môžme inšpirovať aj my, povedzme, iný režim môže byť v Tatrách, iný režim môže byť na tie adventné nedele. To je samozrejme veľmi rozumná úvaha.
Ďalšia vec je, že treba povedať, že obmedziť nedeľný predaj nie je nejaká extrémistická myšlienka malej skupiny ultrakonzervatívcov, ale je to vox populi, čiže hlas ľudu. Praje si to väčšina zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví, súhlasia s tým aj zamestnávatelia a podľa prieskumu verejnej mienky je za to aj nadpolovičná väčšina spotrebiteľov, teda aj tých, ktorí chodia nakupovať. Vieme vám dať k tomu linky a dáta, ktoré už tu navyše aj zazneli viackrát. Rovnako, samozrejme, nie je pravda, že obmedziť nedeľný predaj je spiatočnícke a zaostalé. V praxi voľné nedele sa inšpirujeme tými najvyspelejšími štátmi Európy, ako Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Dánsko, Belgicko, Veľká Británia či susedné Rakúsko. Chcel by som teraz zacitovať z diskusie, ktorá bola pod jedným článkom na Facebooku, kde som teda zavesil informáciu o tom, že predkladáme tento zákon.
Takže citujem jednu pani. "Žijem v Rakúsku a tu sme naučení, že máme čas si nakúpiť v piatok a v sobotu. V nedeľu je všetko zavreté. Tak, Slováci, učte sa! Konečne moje sestry a kamarátky budú môcť byť doma s deťmi a nie sa trepať do práce za 2 eurá na hodinu." Koniec citátu.
Ďalší bod. Nejde o ekonomické škody. Maloobchodný predaj je v inej situácii ako napríklad strojárska výroba. Ak by sme zákonom prikázali prerušiť výrobu na jeden deň v automobilke, napríklad na tú nedeľu, tá by logicky vyrobila vzhľadom na svoje výrobné kapacity o jednu sedminu automobilov menej. Čiže keď v pondelok až nedeľu idú nepretržite a vyrobia každý deň 100 automobilov, tak keď im v nedeľu zakážeme vyrábať, a oni idú na plnú výrobnú kapacitu, tak to nemôžu presmerovať, tak vyrobia len 600 automobilov, to je pochopiteľné. Ale v obchode sa tento predaj, až na drobné percentičká, rozdelí medzi zvyšných 6 dní, keďže ľudia majú stále tie isté príjmy a tie isté potreby. Zamestnávateľ však ušetrí náklady, ktoré by mal, keby mal v nedeľu otvorené. Aby som len nefabuloval, tak v Maďarsku počas toho jedného roka, myslím, že to bol rok 2015, keď mali zo zákona obchody v nedeľu zavreté, zaznamenali v odvetví hospodársky rast o 5,6 % a zamestnali o 3-tisíc zamestnancov viac. Čiže plus aj v jednom, aj v druhom. Naopak, ekonomicky neobstojí názor, že predsa kto chce, nech si ten obchod zavrie. Je logické, že ten, kto zavrie obchod v nedeľu súčasne s tým, že ostatné obchody budú mať otvorené, si samozrejme hospodársku škodu spôsobí. Udržateľný je preto len model alebo všetci, alebo nikto. Momentálne máme nikto. My hovoríme, že v nedeľu všetci a potom nakupujme, čo nám sily stačia, v pondelok až v sobotu.
Ekonomický rast je samozrejme tiež úzko previazaný so zdravotným stavom zamestnancov. Fyzickým i psychickým. To tu bolo tiež niekoľkokrát povedané. A práca v nedeľu tento zdravotný stav ovplyvňuje bezpochyby negatívne. V neposlednom rade treba spomenúť, že sú aj iné hodnoty ako tie ekonomické. A myslím, že väčšina ľudí sa zhodne, že tie hodnoty sú ešte významnejšie. Týmto hodnotám by zákaz maloobchodného predaja v nedeľu len prospel.
V minulom volebnom období, ďalší bod, sme schválili novelu ústavy, kde sme hovorili o ochrane manželstva a ochrane rodiny s tým, že Slovenská republika rodinu podporuje a chráni. Možnosť voľnej nedele, ak sa prijme, bude najväčším bonusom práve pre státisíce ľudí žijúcich v rodinách, v ktorých jeden alebo viacerí z rodinných príslušníkov nemôžu s nimi v nedeľu tráviť spoločný čas. Čiže ak nám to ústava, ústavný zákon prikazuje, a ten bol prijatý myslím vyše 100 hlasmi asi 106 hlasov, ja som teda tiež pridal k nim svoj hlas, tak tento zákon je praktickou aplikáciou tohto ústavného princípu. Zosúladenie pracovného a rodinného života je jednou z najväčších výziev dnešnej doby. Zároveň množstvo psychológov dvíha varovný prst nad dôsledkami rozbitého rytmu práce a odpočinku práve pre rodiny. Veľmi dobre o tom hovoril môj kolega Ján Marosz. Veľmi negatívne tento rozbitý rytmus vplýva na vzťah manželov i na výchovu detí.
Jeden z posledných bodov. Treba povedať, že pri tomto návrhu zákona nejde o kresťanskú vieru alebo nejde o veriacich, nejde o náboženstvo, nejde o cirkev. Ja som veriaci kresťan katolík. Verím v Boha, tak ako mnohí z vás, a uznávam Božie prikázania. Jedno z nich, tretie Božie prikázanie hovorí o tom, že máme svätiť sviatočný deň. Som presvedčený, že dodržiavanie Božích prikázaní, aj tohto tretieho, prináša požehnanie, tak ľudsky povedané, úspech, pokoj, zdravie, dobré vzťahy. O tom hovoril zase napríklad Edo Heger. Mám, ja osobne mám s tým dodržiavaním Božích prikázaní, uznávaním Božích prikázaní tie najlepšie skúsenosti. Samozrejme, som hriešnik a prekračujem ich, ale snažím sa to nerobiť vedome a dobrovoľne, skôr tým, že som slabý, sa to stane. Práve nedeľa je deň, keď nemôžem povedať, nemám čas na to, nemám čas na tamto. Lebo v nedeľu mám vyhradený deň, že mám čas. Mám čas na bohoslužbu, na stíšenie, na modlitbu, mám čas na moju milovanú manželku, na naše krásne deti, na rodinu, tú širšiu môžem navštíviť, nejakých príbuzných, mám čas na susedov a priateľov, mám čas na oddych, dať si šlofíka, mám čas na šport, na prírodu, na kultúru. Tiež to tu už bolo povedané. Keby som z hľadiska viery parafrázoval, tak pokresťančil výrok Ježiša Krista, nedeľa je pre človeka, nie človek pre nedeľu.
Ale chcem povedať jednu vec po tomto takom nejakom vyznaní, že z náboženských dôvodov ale tento zákon nepredkladáme a ani ho nepotrebujeme. Ja nepotrebujem tento zákon. Ja môžem v pohode nedeľu sláviť. Ale moja kresťanská viera ma vedie v rámci lásky k blížnemu k tomu, aby som sa zaujímal o situáciu desaťtisícov, možno až státisícov ľudí, ktorí si v nedeľu nemôžu odpočinúť a byť s rodinou. Viete, niekedy nám hovoria: to si myslíte, že keď zavriete obchody v nedeľu, tak to bude chodiť viac ľudí do kostola? Nie, nemyslím, bol by som asi dosť veľký tĺk, aby som si to myslel, zavrime obchod a raz toľko ľudí bude chodiť do kostola. Asi každý rozumný človek uzná, že to nie je pravda.
Teraz trochu do vlastných radov. Viete, čo si myslím? Ja si, naopak, myslím, že keby sme zakázali bohoslužby, tak by bolo menej ľudí v nedeľu v obchodoch, lebo mnohí ľudia práve z nedeľnej bohoslužby do toho obchodu idú. A toto teda nie je môj postreh, ale aj napríklad biskupi Slovenska tak nabádajú ľudí, že keby tú výnimočnosť, nerobili z nej pravidlo, tak by možno tá diskusia o tých nedeliach ani nemusela prebiehať v takom rozsahu. To znamená, že pre prijatie žiadneho zákona, tak to máme v Ústave Slovenskej republiky, nemôže byť viera a náboženstvo. A preto ani tuto tak nie je.
Chcem však povedať jednu vec, rovnako nemôžeme akceptovať ani ideológiu nejakého takzvaného liberalizmu alebo neoliberalizmu a robiť modlu z práce, z trhu alebo hospodárskeho rastu. Ak mám v niekoho veriť a niekomu sa klaňať, tak nech je to pravý Boh a nie nejaká modla. To znamená, že ak argumentujeme, že poklesne hospodársky rast, čo ja tvrdím, že nepoklesne, ale nech, no a čo, sú tu aj väčšie hodnoty ako ekonomický rast. Takže keď neriešime náboženské dôvody nejaké kresťanské, tak neriešme ani nejaké modly, ktorými sa dávame do nejakého klaňania sa napríklad trhovému hospodárstvu.
Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili a podporili tento zákon. Realisticky očakávam to, že asi to nevyriešime na tejto schôdzi, ale ako som povedal na začiatku, mám veľký optimizmus, nádej a povzbudzujem kolegov, aby sme touto témou z tých vážnych dôvodov, ktoré sme uviedli, aby sme to aj s pomocou Božou do konca tohto volebného obdobia vyriešili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 9:44 - 9:46 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za taký súhrn faktov. Predkladáme zákon spolu aj s pani poslankyňou Jurinovou, Verešovou, ďalšími, sme tam viacerí podpísaní práve preto, aby sme umožnili tým, pre ktorých by to bolo možné, aby mali voľno v nedeľu tam, kde to nie je nevyhnutné. Nie sú na to nejaké závažné ekonomické dôvody. To je práve maloobchod. A pre tých, na ktorých by momentálne neplatil tento návrh zákona, tak pre tých navrhujeme ten ďalší zákon o tých príplatkoch v sobotu a v nedeľu. To znamená, že nie buď – alebo, alebo dokonca proti tomu, ale pre tých, ktorých by sa to netýkalo, pretože u nás veľkú časť nedeľnej práce obstarajú napríklad automobilky, a to nie je maloobchodný prejav. A myslím si, že nikto nie je tak ďaleko, aby dohodol voľno v nedeľu aj napríklad s Kiou alebo s "pežačkom".
Ďalšia vec, Maďarsko. V Maďarsku naozaj je to tak, ako aj spomínala pani kolegyňa, že zhruba rok boli zavreté obchody, ale zdá sa, že to bolo možno skôr také politizovanie vedenia štátu a nebolo to dohodnuté, a tak to nevyšlo. Ja som rád, že my sme už 2. novembra otvorili túto debatu, stretli sme sa aj so zástupcami politických strán, aj so zástupcami zamestnávateľov, aj zamestnancov. Bežne hovoríme s ďalšími ľuďmi. S cirkvou napríklad. A hovorili sme o tých možnostiach. A sme radi, že sa to posunulo dopredu, ale vidíme, že tú tému treba držať. Ako opoziční poslanci to môžme robiť aj predkladaním takéhoto jednoduchého návrhu, ktorý by sme určite v druhom čítaní chceli, nejakým spôsobom dospieť k niečomu veľmi praktickému, konkrétnemu, čo by našlo spoločenskú zhodu, aby to potom nedopadlo ako v Maďarsku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2017 13:57 - 13:58 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Keďže sme už aj všetci unavení, tak by som to znova odľahčil tematickým vtipom. Viete, čo je horšie ako piatok trinásteho? Pondelok šestnásteho.
Viete a to naznačuje to, že ľudia majú radi víkend, majú radi nedeľu, je to úplne normálne. Je to tak v nás, môžme sa pozerať na určité zmeny, ktoré sa dejú v spoločnosti a, samozrejme, tie sú normálne a prirodzené a je to tak stále v dejinách. Ale je tu kdesi čosi hlboko, nejaký náš pracovný rytmus a tá nedeľa je tu dostupná. Tu je návrh zákona, s ktorým môžme niečo urobiť.
Je nám jasné, že teraz sme možno tí, ktorí len roztáčame diskusiu. My sme s Ankou Verešovou, ako spomínala v úvode, 2. novembra na tlačovej konferencii vyzvali aj vládne strany, aby rokovali a aby na tom pracovali. A skutočne čosi sa pohlo a vlastne na tejto schôdzi sme prijali novelizáciu, ktorá dáva voľno v štátne sviatky, čo berieme, ako sme povedali, podporujeme, ale nerieši to ten problém, ktorý sme nastolili. A viem, že aj vo vládnych stranách alebo v koaličných stranách sú dokonca programové hodnoty, ktoré tieto strany chcú presadzovať, a verím, že sa nám to v tomto volebnom období podarí. Toto je náš príspevok do diskusie. Budeme o ňom hovoriť aj teda v utorok, budem mať za sebou skúsenosť, že čo je lepšie, že či pracovný týždeň alebo víkend. A tak sme začali túto tému pred nedeľou a skončíme ju po nedeli.
Takže ja vám ďakujem za to, že sme si mohli vypočuť také skvelé vystúpenie Anky Verešovej a prajem vám krásny víkend, zvlášť si vychutnajte voľnú nedeľu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.3.2017 13:16 - 13:33 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. A ja by som začal tak empaticky alebo tak aktuálne. Keď sa pozrieme do tejto sály, tak vidíme, že je takmer prázdna. Sme tu skoro v minimálnom zložení na to, aby vôbec mohla bežať schôdza. Aký je k tomu dôvod? No neviem, či ste videli film Shrek, tak tam zaznela taká veta, prepáčte, že nebude v našom úradnom jazyku, ale bude v češtine, že: "Sláva, kámo, že je pátek!" Jednoducho je piatok už popoludní, ide víkend a tak ako aj poslanci v parlamente, tak aj ostatní občania vnímajú, že je rozdiel medzi pracovným týždňom a medzi víkendom.
Keď sa pozriete niekedy na sociálne siete, tak vidíte, že opakovane sú tam rôzne narážky na pracovný týždeň verzus víkend a hlavne teda nedeľa. Napríklad ako deň, ktorý je vyhodnocovaný ako veľmi pozitívny, je piatok. Deň, ktorý je vyhodnocovaný ako veľmi negatívny, je pondelok, hej? Minule som videl taký obrázok, kde bolo napísané, že: "Milý pondelok aj so zimou, chyťte sa za ruky a choďte do kelu." Lebo ľudia majú radi jar napríklad viac ako možno zimu, keď im je chladno, a určite majú radšej piatok, keď končí pracovný týždeň a začína víkend, ako pondelok.
No. Prečo to takto možno voľne, neformálne uvádzam? Ide totiž o to, že práve náš návrh zákona reaguje na to, čo je ľuďom úplne prirodzené a čo je aj zaužívané a vidieť to vo všetkých oblastiach ľudského života. Skupina poslancov z poslaneckého klubu OĽANO – NOVA prednáša návrh zákona, ktorý mení a dopĺňa Zákonník práce, a to tak, že v § 94 v odseku 5 sa na konci pripája táto veta: "Ak deň uvedený v prvej vete pripadne na nedeľu, použije sa ustanovenie odseku 6," o chvíľu vysvetlím.
A po druhé, § 94 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) V nedeľu nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."
A v článku II sa uvádza účinnosť zákona od 1. júla tohto roku, čiže v druhej polovici tohto roku.
Toľko paragrafové znenie, ktoré je teda veľmi stručné, krátke.
Niečo z dôvodovej správy. Ja potom nejaké také ďalšie údaje, ďalšie údaje a odôvodnenia uvediem v rozprave ako navrhovateľ, ale teraz by som chcel povedať to, že v poslednej dobe rezonuje v spoločnosti debata týkajúca sa práce zamestnancov počas dní, kedy by každý človek mal mať nárok na voľno, teda venovať sa rodine, deťom svojim, koníčkom či záľubám, prípadne len oddychovať. To sú len príklady činností, ktoré sa tradične vykonávali v nedeľu. Rozvojom obchodu a predlžovaním otváracích hodín za posledné roky sa však nedeľa zaradila medzi klasické pracovné dni, až sa Slovensko stalo rekordérom v práci v nedeľu. Štatisticky každý piaty Slovák trávi v nedeľu v práci najviac zo všetkých európskych krajín, pritom firmy, v ktorých Slováci pracujú, majú prácu v nedeľu vo svojich materských krajinách obmedzenú.
Chcem povedať k tomu jednu vec, zopakovať ju. Hovorili sme už na tlačovkách, opakovane budeme pripomínať, máme vážny problém, z krajín Európy máme najvyšší počet ľudí pracujúcich v nedeľu, až 21 %, pričom to číslo stúpa za posledné roky stále viac a viac. Časť z toho je spôsobená tým, že máme veľké nejaké, nazvem to, že strojárske alebo montážne firmy, špeciálne v automobilovom priemysle, kde sa teda pracuje nepretržite a kde to má určité odôvodnenie, aj keď si myslím, aj keď to je iná téma, že nie je úplne vždy úplne nevyhnutnosť, ale v každom prípade sa to týka aj maloobchodného predaju, kde pracuje, predaja, kde pracuje veľké množstvo ľudí, až zhruba 300-tisíc ľudí, ktorých sa týka maloobchodný predaj aj ten predaj v nedeľu.
Myslím, že nám je každému zrejmé, že bývajú vždy niekde nejaké výnimky. My budeme hovoriť v rozprave o tom, ako to funguje v krajinách západnej Európy, ale nielen západnej Európy, ale v tých vyspelých krajinách. Aj tam sú, samozrejme, výnimky, keď bývajú niektoré typy obchodov otvorené, prípadne v niektoré dni, ktoré pripadnú, alebo niektoré dátumy, ktoré pripadnú na nedeľu, obchody otvorené, ale sú to výnimky. U nás sa z tejto výnimky stalo pravidlo. A to pravidlo neblaho vplýva na sociálny status ľudí, na ich rodinný život, na ich zdravie. Keď sa pozrieme napríklad na dožitie v zdraví, tak naozaj na Slovensku máme jedno z najnižších čísel alebo, ak ma Anka Verešová opraví, úplne najnižšie číslo dožitia v zdraví, úplne najnižšie, špeciálne u žien. Pochopiteľne, veľmi často v obchode prevažujú, v maloobchode prevažujú ženy.
Podľa súčasnej právnej úpravy Zákonníka práce sa zakazuje predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác počas celkovo 3,5 dňa v roku. To znamená 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra. Na tejto schôdzi sme však prijali novelu Zákonníka práce, ktorá tento čas rozširuje na 15 dní, teda na štátne sviatky. Ja tento posun vítam, podporili sme ho aj ako celý klub, aj ako jednotlivci, avšak tento zákon, táto novela Zákonníka práce nijak nerieši ten problém, o ktorom hovoríme, nedeľa, že sme rekordérmi v nedeľu, pretože 15 dní, v ktorých je zakázaný maloobchodný predaj, teda zamestnanci v maloobchode majú voľno, a ktoré prichádzajú ale, bohužiaľ, počas roka veľmi nepravidelne, niekedy hustejšie, niekedy redšie, neriešia ten problém toho pravidelného rytmu práce a oddychu, ktorým je ten jeden deň v týždni, a to je nedeľa.
Spomínam si teraz – na oživenie – na jeden tiež obrázok, ktorý hovoril o nedeli, kde na jednej fotografii bol; neviem, či to správne poviem; Usain Bolt, ten šprintér, ktorý hovorí, že "som najrýchlejší na svete". A pod tým bola nedeľa so smajlíkom. Akože ja som ešte rýchlejšia. To znamená, ľudia majú pocitovo, vnímajú, že nedeľa prejde veľmi rýchlo, a preto si ju cenia, sú radi, že nedeľa je voľno a že sme doma.
My sme však spravili z nedele v mnohých prípadoch nie nevyhnutne, nie v nevyhnutných prípadoch pracovný deň. Avšak chcem povedať jednu vec, ktorú budeme opakovať, a to, že nedeľa nie je streda. Keď si zoberiete už napríklad dopravu alebo školské vyučovanie, je normálne, že činnosti, pracovné, študijné činnosti, sú skoncentrované do pracovného týždňa, pondelok až piatok, niektoré z nich aj v sobotu, a k tomu je prispôsobený celkový rytmus života a práce spoločnosti, služieb a tak ďalej, ktoré sú k dispozícii práve počas toho pracovného týždňa, a v nedeľu je celkovo problém sa niekam dopraviť do práce.
Ďalšia vec je, že ak sa na to pozrieme tak individualisticky, tak si môžeme povedať, že veď každý má voľno, kedy chce. Ale asi vám je zrejmé, že ak má otec voľno v utorok, mama vo štvrtok a deti v sobotu, nedeľu, tak to nie je ideálne zo žiadnej stránky.
Okrem toho zladenie týchto vecí – rodinných, sociálnych, cestovných, pracovných – vyvoláva problémy, ktoré pokiaľ to voľno pripadne na jeden deň, tak nevznikajú. Preto sme s kolegami prišli s týmto návrhom zákona, ktorým chceme posunúť to, čo sa udialo a čo sa aplikovalo na štátne sviatky, práve na nedele, pretože je to podľa nás oveľa pálčivejšie. Ja som presvedčený, že v tomto volebnom období túto vec posunieme dopredu a že sa nám podarí vybojovať pre našich pracujúcich, teraz hovorím špeciálne v maloobchode, také podmienky, aké sú úplne bežné celé desaťročia vo vyspelých krajinách, pretože to je náš cieľ.
Viete, niekedy sa tak hovorí, že no, to sú náboženské dôvody, ty si veriaci, a preto chceš, aby v nedeľu bolo voľno. Áno, som veriaci kresťan a som veľmi rád, že som veriaci kresťan, ale ja tento zákon absolútne nepotrebujem. Ja ho absolútne nepotrebujem. Ja v nedeľu nepracujem, doobeda ideme na bohoslužby, máme spoločný nedeľný obed a poobede máme oddych alebo ideme na nejakú prechádzku do prírody. Týmto zákonom ja pre seba nezabezpečujem nič. Ani nič nezabezpečujem veriacim ako takým a ani naším cieľom nie je zakazovať nakupovať v nedeľu, akoby že hí, my kresťania považujeme nedeľu za posvätný deň a ten, kto vtedy nakupuje alebo robí niečo iné, tak hreší. Dobre viete a mali by ste pravdu, ak by ste namietali, že toto by bolo neprípustné vnášanie náboženských vecí do politiky, teda že by sme chceli zákonom obmedzovať niečo, lebo je to z náboženského hľadiska hriech alebo nemorálne, že by to bolo neprípustné.
Ale my to nerobíme. My myslíme na tých, ktorí sú zamestnaní. Hovoril som, že v maloobchode je 300-tisíc zamestnancov a mnohí z nich v nedeľu pracujú. Sme v Európe najviac pracujúci v nedeľu. A týka sa to špeciálne aj tých ľudí v maloobchode, čo nie je nevyhnutná aktivita. A preto myslíme na týchto ľudí, aby mohli mať voľno. Poviem to možno teraz tak, tak veľmi až polopatisticky. Niekto povie: "Ale ja chcem pracovať v nedeľu, lebo si zarobím." No, aj po prijatí tohto zákona bude veľmi veľa príležitostí, stále ešte veľmi veľa príležitostí ľudí pracujúcich v nedeľu v rôznych odvetviach, keď niekto potrebuje teda zarobiť, tak môže pracovať aj v nedeľu. Úplne bezpochyby.
Druhá vec je sociálny aspekt toho celého. Prečo ľudia musia zo sociálnych, z ekonomických dôvodov pracovať v nedeľu? Myslíme si, že smer, ktorým sa chceme uberať, je to, aby to bolo vo vyspelých krajinách, aby ľudia nemuseli z týchto dôvodov pracovať, aby si mohli dopriať voľno.
Návrh tohto zákona je navyše veľmi praktickým prevedením článku 41 ústavy, keďže v minulom volebnom období sme to ustanovili do ústavy asi, myslím, 106 hlasmi, ja som bol jeden z nich, že Slovensko podporuje ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých. Toto je vec, ktorá k tomu naozaj bezpochyby prispieva.
Ešte jedna poznámočka, ktorá sa týka predaja a ekonomiky. Viete, ak je nejaký výrobný podnik, ktorý vyrába a každý deň vyrobí 100 áut, tak ak robí 7 dní v týždni, tak vyrobí 700 áut. Dobre rátam? Ak mu jeden deň v týždni zakážeme robiť, napríklad tú nedeľu, tak vyrobí len 600 áut. Ale v maloobchodnom predaji to takto určite nie je. Pretože ak ten predaj za týždeň je nejaký, nejaký objem má, že sa predá povedzme za 100-tisíc eur v tom obchode, tak ak obmedzíme ten jeden deň, tak ten pokles toho predaja bude veľmi malý. Samozrejme, len v prípade, že súčasne budú zatvorené všetky ostatné prevádzky. Keby to nebolo súčasne, tak by prišiel na škodu, lebo tí ľudia by mohli nakúpiť v inom obchode. Preto argument, že kto chce, nech si zatvorí, je vlastne chybný, pretože núti toho človeka, aby zatvoril za cenu svojej straty. V prípade, že by bol predaj obmedzený úplne, tak tí ľudia si nenakúpia v nedeľu v tom obchode, do ktorého možno pravidelne radi chodia, alebo zrovna im to tak vyjde, tak si nakúpia v sobotu alebo v pondelok a ten objem môže síce klesnúť o nejaký tzv. náhodilý predaj, alebo sa ten náhodilý predaj rozloží na iné dni. Takže považujeme to za úplne korektné.
Dôležitá vec. Je nás tam niekoľko spolupredkladateľov, aby bolo jasné, že to nie je tak, že tu je vôľa nejakých 15 poslancov OĽANO, ktorí chcú zavrieť obchody v nedeľu. Túto vec žiadajú ľudia, v prvom rade, pochopiteľne, zamestnanci, ktorí pracujú. Máme údaje k dispozícii, budeme v rozprave o nich rozprávať, kde žiadajú, aby nemuseli, neboli nútení pracovať v nedeľu, viaceré organizácie zo Zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, s ktorými sme rozprávali, o tom hovoria. Podobne sú v tomto zajedno aj zamestnávatelia a súhlasia s tým. Okrem jedného takého väčšieho reťazca, ktorý dlhodobo razí teóriu, že chce, aby bolo v nedeľu otvorené, tak ostatné s tým súhlasia, nemajú s tým problém, pokiaľ to bude nariadené celoplošne, čiže naozaj nedôjde k nejakej konkurencii. A tak isto robili sa prieskumy medzi občanmi, teda medzi spotrebiteľmi, lebo tí budú, áno, to je pravda, budú obmedzení spotrebiteľsky, väčšina, až vyše 60 % spotrebiteľov súhlasí alebo skôr súhlasí s tým, aby sa takáto vec udiala. A tá zvyšná časť, ktorej možno sa to nepáči, alebo nie je až tak za to, tak zase im to neprekáža až tak zásadne v tom zmysle teda, že pôjdu štrajkovať alebo budú robiť tak, ako je protikorupčný nejaký pochod alebo petícia proti Mečiarovým amnestiám, že budú protestovať za to, aby v nedeľu si mohli kúpiť, ja neviem, ponožky alebo bicykel. Až tak im to zase na srdci neleží.
Keď som hovoril o tom zdraví, tak naozaj ten luxus mať voľno je niečo, čo veľmi dobre vplýva na kvalitu života, na zdravie. Bol by som rád, keby možno v rozprave vystúpili – asi pravdepodobne až v utorok, keďže teraz už ide ten víkend, tak tu už nie je veľa kolegov – nejakí lekári, ako napríklad možno náš pán doktor Marek Krajčí, a povedali, ako je to s človekom, ako je to s jeho pracovným rytmom.
Ďalšia vec, ktorú chcem povedať na úvod tejto diskusie, že žiadne voľno nezavádzame. Veď Zákonník práce určuje nejaký rozsah pracovného času. My ho len zjednocujeme. Viete, keď by ste si povedali, že školy budú vyučovať v dni, ktoré sa dohodnú, a niektoré budú učiť od utorka do soboty a niektoré od stredy do nedele a niektoré od pondelka do piatku, tak asi by z toho vznikol dosť veľký chaos, aj čo sa týka dopravy, viete, v cestovných poriadkoch býva tak uvedené také že céčko, že premáva v dňoch školského vyučovania. To znamená, keď sú prázdniny, nepremáva, alebo keď nie sú školské dni. My to voľno iba zjednocujeme. Tak isto, keby sme povedali, že nech má každá škola prázdniny, kedy chce, asi by bol z toho chaos. Tak ešte raz, nezavádzame nejaké nové voľno, nepoškodzujeme tým zamestnávateľov, ale zjednocujeme voľno, ktoré už zákonom nariadené je.
Otázka, že prečo je to v nedeľu, keby som bol veľmi, veľmi otvorený, môžme debatovať o utorku spokojne, ale mám taký pocit, že na Slovensku bude predsa len tá nedeľa schodnejšia z rôznych dôvodov. Jednak je to dlhodobá tradícia, jednak naozaj väčšina občanov Slovenska sa hlási ku kresťanskému vierovyznaniu, či už katolíckeho alebo nekatolíckeho, zhruba možno skoro takmer tri štvrtiny obyvateľstva, pre ktoré nedeľa je tým dňom odpočinku, a je to zaužívané aj u tých, ktorí veriacimi nie sú. Keby sme asi boli v Izraeli, tak by sme sa pravdepodobne bavili o sobote, úplne logicky, a mohlo by sa mi síce páčiť ako kresťanovi, že by sme mali voľnú nedeľu, asi by som ju v Izraeli nepresadil a musel by som akceptovať, že voľno je v sobotu proste. Takže preto nedeľa. Chceme to zjednotiť, chceme dosiahnuť zjednotenie voľna pre dobro rodín a aj jednotlivcov.
Takže nebudem vás unúvať, keďže už je ten piatok a blíži sa ten víkend, a teda aj nedeľa, keď si chceme všetci nejakým spôsobom odpočinúť a toľko v tom úvodnom slove, aby som možno otvoril rozpravu, poukázal na niektoré tie aspekty. Takže ďakujem a odovzdávam slovo späť predsedajúcemu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2017 16:29 - 16:30 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. K číslam. Napríklad dnes som sa dočítal, myslím, že to vyšlo prvýkrát v médiách, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky podpísala 15. marca so spoločnosťou ŠKODA AUTO Slovensko zmluvu na dodanie 5 kusov automobilov Škoda Superb za skoro 200-tisíc eur. Je tam pochopiteľne nejaká výbava, ktorá je relatívne drahá. Chcem povedať to, ja toto nekritizujem, je normálne, že Národná rada potrebuje obmeniť vozový park, pristúpili k rámcovej dohode, ako som sa tam dočítal z ministerstva vnútra. Len ide o to, že či chceme ísť takýmto spôsobom, aby sme vzbudili teda nejaké hádzanie, že tak ten lieta, ten lieta tam tak. Áno, táto vec, ak bola vážna, sa mala riešiť na úrovni, o ktorej sme hovorili, na úrovni teda ministerstva, prípadne toho úradu na ochranu ústavných činiteľov.
To, čo kritizujeme, nie je to, že pán prezident, resp. jeho kancelária alebo ktokoľvek prekročil dobré mravy, poprípade aj hospodárnosť. Nikto nebude podporovať predsa takéto veci, ale ten spôsob, akým sa to rieši. A ten je dosť dôležitý v prípade toho, že prezident nie je na území Slovenskej republiky a bol vlastne vystavený pranierovaniu takýmto spôsobom. Takže toto mi prekáža. O faktoch sa samozrejme môžme baviť. A ešte raz, za tú správu som zahlasoval, a preto chcem, aby sa to prebralo, ale nie aby sme dehonestovali prezidenta Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2017 16:13 - 16:15 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som chcel znova zopakovať, že myslím, že pre vyváženosť tejto diskusie bolo dobré, že pani podpredsedníčka predniesla tie informácie, a je vôbec čudné, že sme súhlasili s tým, že v neprítomnosti prezidenta sa takáto vec bude prejednávať.
Ďalšia vec je, zopakujem, hlasoval som za to, aby taká správa prišla do parlamentu. Na rozdiel od vás, ktorí úplne pravidelne blokujete akúkoľvek informáciu o tom, čo sa deje s desiatkami a stovkami miliónov eur, ktoré spravujete zle. A chcem vám povedať jednu vec. Viete, aký mám z toho pocit? A, bohužiaľ, keďže viem aj celkom pozadie, že toto nie je pocit. Toto, čo sa tu teraz deje, to je niečo ako mafiánsky odkaz. Mafiánsky odkaz: pozor, pozor, prezident, nehnevaj, buď tichučko, rob si tam svoje, potriasaj si ručičkami! A to je niečo neuveriteľné, naozaj sa týmto vraciame do čias mečiarizmu.
Aby, aby vás to možno niektorých netrápilo, áno, pre mňa je tiež čudné, a nesúhlasím s tým, pokiaľ neviem teda hlavné okolnosti, aby niekto lietal bezdôvodne vládnym lietadlom alebo aby sa prepravoval lietadlom, ak to nie je nevyhnutné, z Popradu do Košíc. Myslím si, že v tom sa zhodneme. Ale takýto spôsob, keď vy účelovo povyťahujete veci takým štýlom, ešte raz, teraz je tu pán minister, tak to zopakujem, takýmto štýlom, ja som od pána ministra ešte nepočul podávať veci veľmi neobjektívne, veľmi účelové. O to viac, keď vieme, aké je pozadie. To znamená, je to veľmi nevyvážené a som veľmi rád, že to, pani podpredsedníčka dodala aspoň nejakú vyváženosť tejto diskusii, aj keď to, samozrejme, nemôže zastúpiť či už prítomnosť prezidenta alebo úplne inú formu diskusie na túto tému, nie urobiť z toho cirkus v parlamente, ktorý, ak ste si nevšimli, dehonestuje prezidenta Slovenskej republiky, ktorý je hlavou štátu bez ohľadu na to, či sme ho volili, nevolili, či sa nám páči alebo nepáči. Je hlava štátu. Týmto naozaj vysielame veľmi zlý signál o Slovenskej republike do zahraničia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.3.2017 16:00 - 16:00 hod.

Richard Vašečka
Mám procedurálny návrh ako predseda poslaneckého klubu OĽANO. Dvoch našich poslancov ste urazili. Jedna vec je povedať o niekom, že je idiot, druhá vec je správať sa ako idiot. Ja osobne, teraz hovorím za seba, by som sa cítil ako úplne chudák, ak by som sa vyjadroval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2017 15:38 - 15:40 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda vo svojom vystúpení použil slovo, ktoré s obľubou používa pán poslanec Číž, elementárna slušnosť. Ja chcem povedať jednu vec. V žiadnom prípade nie som za žiadne utajovanie informácií alebo obhajovanie kohokoľvek, padni, komu padni. Ja som hlasoval za to, aby táto informácia prišla do parlamentu, na rozdiel od vás, ktorí úplne bežne kryjete a nedovolíte, aby takéto správy do parlamentu išli. Takže ste to vy, ktorí kryjete. Toto ste akurát zneužili. My s tým nemáme problém.
Elementárna slušnosť? Ja som nevidel od pána ministra Kaliňáka tak úbohé vystúpenie, k akému sa prepožičal teraz.
Pán predseda Danko, takisto, teda úroveň nič moc. Viete, čo je slušnosť? Ak teda máte s tým problém, tak ste mali súkromne oznámiť prezidentovi, že milý pán prezident, takto nie, nejakým listom. Naopak, dopočuli sme sa vo vystúpení pani predsedníčky, že odporúčanie (výkriky v sále)... Poprosím vás, mlčte! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, kľud v rokovacej sále, páni poslanci.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Namiesto toho dostal odporúčanie, že treba využívať tie lietadlá, lebo sú málo nalietané hodiny, piloti a tak ďalej, ako sme počuli.
Ďalšia vec, elementárna slušnosť. Pán prezident je v Izraeli, takže výborný, výborný čas teraz to preberať.
Chcem povedať jednu vec, že toto nebolo nič štátnického. Toto bolo naozaj úbohé politikárčenie. A prečo? No myslím si, lebo ste zúfalí z toho, že vaše preferencie klesajú a že nemôžte prezidenta zložiť politicky a už vôbec nie štátnicky, tak používate takéto spôsoby. Vidím v tom politickú závisť, politickú pomstu a dokonca aj nejakú hrozbu. Pozor, pozor, pán prezident, keď si budeš dovoliť otvárať ústa a kritizovať nás, tak ťa takto budeme očierňovať a takto opľúvať v parlamente. Ja si myslím, že na to funguje nie elementárna slušnosť, ale toto je hanba. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.3.2017 15:38 - 15:38 hod.

Richard Vašečka
Ďakujem veľmi pekne. V prípade, že je to tak, ako hovoríte, aj keď pochybujem, tak chcem dať návrh predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby si vzal príklad z podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky a skúsil postupovať v súlade s logikou, v súlade s logikou a požiadal o slovo, až keď doznejú faktické poznámky. Lebo naozaj z toho bude guláš. O to mi ide. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2017 10:53 - 10:55 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, že tento návrh zákona podporujeme. Podobný návrh zákona, teda vecne o tu istú vec ide ,podali aj naši kolegovia Igor Matovič a Edo Heger. Ako člen branno-bezpečnostného výboru musím povedať, že sa tam pravidelne stretávame s predstaviteľmi Ozbrojených síl a naozaj ich vnímam ako ľudí, ktorí sú profesionáli, ktorí robia vo veľkej časti, vo veľkej väčšine česť Slovenskej republike, sú vnímaní hodnoverne. A myslím si, že práve takáto vec, ktorá sa vyskytla v minulosti, by sa nemala diať v budúcnosti. Tento zákon nie je namierený proti nikomu osobne, je namierený proti tomu, aby sa takéto veci stávali do budúcnosti. To, čo sa stalo v minulosti, myslím, tí dotyční, ktorých sa to týkalo, už horko oľutovali.
A ešte jedna poznámka, máme tu aj zákon, respektíve mali sme tu zákon, ktorý hovoril o tom, že chceme zatraktívniť takzvanú dobrovoľnú vojenskú prípravu, aby sme mohli naozaj budovať zálohy, aby sme riešili tú situáciu, ktorá v Ozbrojených silách je. Tak taká tá hrdosť a profesionalita v Ozbrojených silách je, myslím, že prvým predpokladom toho zvýšiť nejaký príspevok finančný, je fajn, ale určite to nemôže ísť na úkor nejakej kvality alebo kredibility, cti Ozbrojených síl.
Takže ja by som vás tiež chcel požiadať o podporu tohto zákona, prípadne toho nasledujúceho. Je otázka v druhom čítaní, či sa nedajú tie veci vylepšovať, aby sme urobili niečo v prospech Ozbrojených síl bez ohľadu na to, čo sa stalo v minulosti.
Ďakujem.
Skryt prepis