Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, začnem Googlom. Googlil som, priznávam sa. Nemohol som si kliknúť na časť obrázky, lebo to by som nemohol použiť, ale na stránky som si klikol, tak vám prečítam dva nadpisy, ktoré som našiel z posledného času z médií.
Jeden nadpis z takej profesionálnej stránky, ktorá sa venuje práve pracovným veciam, znie: "Všetci sa tešia na víkend, ale vás čaká práca. Máte nárok na príplatok za sobotu a nedeľu?" A potom je tam vykreslená realita, teda že nemáte. Jeden nadpis. Všetci sa tešia na víkend. Druhý nadpis z bežného portálu spravodajského: "Krutá realita slovenských zákonov. Za prácu v nedeľu nič navyše nedostanete."
Nie je to len nejaké naše vnímanie, alebo že my sme si v klube povedali, že tak to je taká témička a bolo by dobré to hodiť. Naopak, uvažovali sme jednak v súvislosti s tým zákazom práce v maloobchode v nedeľu a so sociálnou situáciou, aká sa, aká sa nachádza, alebo v akej sa nachádzame, pardon, a je to teda reakcia na realitu. Samozrejme, tak ako spomínali viacerí ľudia aj dnes v rozprave, je to reakcia na situácie, s ktorými sa každý deň stretávame. Konkrétni ľudia, konkrétni živitelia rodín, Janko Marosz spomínal, Peťo Pčolinský, Anka Verešová, určite poznáte aj vy takých.
Otázka je, že aké má byť riešenie. My ponúkame také to najjednoduchšie riešenie, to znamená stanoviť do Zákonníka práce 50 % z jeho priemernej mzdy, najmenej, najmenej, dohodnúť sa môže aj na viac, najmenej, za sobotu, 100 % z jeho priemernej mzdy, najmenej, za nedeľu. Ja som to hovoril už vo faktickej poznámke, som pravicovo orientovaný, niekedy si musím dávať až taký pozor na seba, že ja by som to niekedy naozaj nechal až na takú skoro, skoro džungľu, ale to, čo ma tak kultivuje, si uvedomujem, že ľudia žijú v rôznych prostrediach. Ja sa priznám, pracoval som ako učiteľ 15 rokov predtým, než som bol zvolený za poslanca Národnej rady a mal som v podstate zabezpečenú nejakú prácu. Ja som človek, ktorý vie byť vďačný a spokojný, nesťažoval som sa, veľa ľudí sa čudovalo. To neznamená, že si myslím, že učiteľské platy sú primerané, ale hovorím o svojom osobnom nastavení. Ale v každom prípade je mnoho ľudí, ktorí naozaj sú takí, asi, asi by som moc zachádzal do nejakých, do nejakých extrémnych názorov, ale tak aspoň "sociálni otroci", ktorí proste musia drieť, aby vôbec prežili.
A nechať to úplne len na trh, ja tomu proste neverím. Verím, že trh je dobrý a je to určite lepšie ako komunistické, socialistické plánované hospodárstvo, lebo vieme, kam nás doviedlo. Vieme, ako vyzeralo Československo po vojne, ako vyzeralo po vojne Rakúsko a Nemecko a akými smermi sme sa vydali, ako sme dopadli. Čiže áno, verím v slobodný trh.
Na druhej strane, pretože tá globalizácia je dneska enormná, a to nie je zlé, ale je to fakt, tak je potrebné nejakým spôsobom, aby štát do toho zasiahol. Preto si myslím, že podporiť tento zákon v prvom čítaní je dobré rozhodnutie a potom v druhom čítaní môžeme hľadať nejakú realitu.
Rovnako odmietam tvrdenia, že či sme to vyrokovali so sociálnymi partnermi. Opozícia nemá sociálnych partnerov. Opozícia má partnerov vládu a my hovoríme vláde a v parlamente predkladáme koaličným stranám, riešte to, sú to fakt vážne veci. Nebudem sa opakovať o tom, akí sme špičkoví v práci v nedeľu, o tom, aký je zdravotný stav našich ľudí. A zakončím teda to ešte tou jednou vecou, že keď hovoríme o tom, že či je podfarbené ideologicky. Snáď v tomto prípade to až tak strašne ideologicky nezaváňa, ale v prípade toho zákazu práce v nedeľu by to mohlo niekomu zaváňať nejak ideologicky.
Ja osobne sám pre seba definujem, že ideológia je nejaké presvedčenie bez lásky k pravde. To znamená, niečo si myslím, niečo tvrdím, ale nekonfrontujem to s pravdou, proste ja si to tvrdím, lebo, lebo chcem, lebo mi to niekto natlačil do hlavy, lebo mi to vyhovuje. A ja verím, že kresťanská viera, každý si musí spýtať svoje svedomie, je nie ideológia, ale vnútorné presvedčenie a pre mňa nie je ani tak rozhodujúce nanútiť niekomu nejaké náboženské zákony, nieže nie je rozhodujúce, nepokladám to vôbec za správne napríklad prikázať zákonom, že ľudia musia chodiť do kostola. Nadôvažok tomu učil som na cirkevnej škole. Mali sme tam náboženstvo, teda kto sa prihlásil na školu, tak si automaticky vyberal náboženstvo a nie etiku už tým, že sa prihlásil. A samozrejme mal som žiakov, ktorí z rôznych dôvodov, napríklad aj z toho, že boli v puberte, sa nechceli modliť. Samozrejme, pre pána, kde by, čo by, ako by som ťa mohol nútiť k modlitbe. Keď budeme mať čas modlitby na úvod hodiny, tak jednoducho postavíš sa spolu s nami, budeš ticho, nemusíš sa prežehnávať, nemusíš nič hovoriť, zachovaj úctu. Teda to, čo by som ja urobil v prípade, keby som bol v synagóge alebo v mešite, alebo na nejakom zhromaždení nejakých inovercov, že by som teda nezdieľal s nimi ich vnútorné presvedčenie, nemodlil by som sa moslimské modlitby, pochopiteľne, ale zachoval by som úctu k tým ľuďom. Určite by som nevykrikoval, že, ale však viete si predstaviť, čo niektorí ľudia vykrikujú.
Takže nie presadzovať nejaké náboženské veci, nejaké ideologické veci zákonom, ale kresťanstvo vedie k láske k blížnemu. Igor Matovič to povedal možno tak výrazne o tom, že Ježiš bol najväčší socialista. Neviem, to nebudem o tom polemizovať, ale v každom prípade sa zameriaval na chudobných, na biednych, a to by sme mohli urobiť aj my. Mňa osobne k tomu láska k blížnemu vedie. A myslím si, že toto je jedným z prejavov lásky k blížnemu. Preto tento zákon spolu predkladám, preto vám ho odporúčam.
Ďakujem.
