Videokanál poslanca

Tak ako som hovoril, referendum je dôležitý, dôležitý prostriedok, dôležitý nástroj demokracie na Slovensku, je priamo uvedený v Ústave Slovenskej republiky a je však, aplikačná prax je však v rozpore s reálnosťou uplatňovania tohto nástroja.
Myslím, že veľmi stručne stačí povedať, že tento inštitút referenda bol vlastne uplatnený osemkrát, pričom iba jediné z týchto referend splnilo tú podmienku účasti nad 50 % oprávnených voličov, a jedno referendum bolo zmarené. Jedna z vecí je, že takto vlastne to neplatné alebo zmarené referendá spôsobujú vlastne mrhanie finančnými prostriedkami, pretože na jednej strane je taká možnosť, potom je taká povinnosť ho vyhlásiť, a na druhej strane vieme, že nedôjde sa k žiadnemu výsledku. Ak sa pozrieme na účasť občanov na spravovaní štátu, tak pri žiadnych voľbách zastupiteľských takéto kvórum nie je, pričom vieme, že pri takých, poviem tak ľudovo, najmenej zaujímavých voľbách, ktorými sú, teda možno povedať z poľutovania, s poľutovaním voľby do Európskeho parlamentu, prípadne voľby do vyšších územných celkov, tam sa pohybujú tie kvóra, pardon, kvóra, účasť okolo 13 až 20 %. Dokonca aj v prípade, keď sú, neviem to konkretizovať, veľmi zaujímaví kandidáti alebo protikandidáti, tak je problém vyškriabať sa nad 20 %, pričom napríklad poslanci Európskeho parlamentu sú bezproblémovo zvolení vo voľbách, ktoré mali teraz naposledy účasť 13 %, a nikto ich legitimitu nespochybňuje. Pri uplatnení tej priamej, priameho uplatňovania moci ale dávame, dalo by sa povedať, že príliš vysokú, neprekonateľnú prekážku 50 %.
Tu si dovolím ešte takú malú odbočku, vieme, že to jediné platné, úspešné referendum bolo o vstupe do Európskej únie. Vieme, že tam prišlo k jednému paradoxu, že vlastne ľudia, ktorí hlasovali proti vstupu do Európskej únie kvôli nastaveniu zákona spôsobili, že vlastne to referendum bolo platné a pozitívne. Pretože keby oni neboli prišli, tak vlastne to referendum by bolo neplatné, malo by pod 50 %.
Preto navrhujeme ako takú východiskovú úvahu znížiť toto kvórum priamo v texte ústavy znenia nadpolovičnou väčšinou, požiadavky nadpolovičnej väčšiny na 20 %. Ako sme prišli k tomu, k tomuto kvóru? Tak jednak je tu určitý historický vývoj. Hnutie OĽANO už v máji 2012 predložilo ako jedno zo svojich prvých legislatívnych návrhov práve, práve zníženie kvóra referenda. My sme pôvodne uvažovali o nulovom kvóre, ktoré je bežné aj v iných krajinách, a napriek tomu tam je paradoxne a možno práve preto účasť vysoká, aj na úrovni 70-80 %, čo my nedosahujeme, bohužiaľ, ani pri tých najzaujímavejších voľbách, ako sú parlamentné voľby, prípadne voľby, priame voľby prezidenta. A keďže sme ale videli, že toto je nepriechodné a sú rôzne námietky, tak sme dali do návrhu 20 %, čo sme už viackrát predložili, a argumentujeme aj práve tou účasťou povedzme vo voľbách do VÚC, kde sa táto účasť ukazuje asi zhruba na takejto úrovni.
Chcem upozorniť na to, že v ústave je spomenuté, že v Ústave Slovenskej republiky, kde sa vymedzuje alebo upresňuje konanie referenda, tak sa hovorí o tom, že môže byť vyhlásené, ak o to petíciou požiada aspoň 350-tisíc občanov. Na toto číslo nechceme siahať, nechceme sa ho dotýkať, ak naozaj 350-tisíc občanov žiada nejakú vec, tak to nie je niečo, čo si pozbiera len nejaká skupina nejakých aktivistov pre nejakú banalitu. Myslíme si, že ak naozaj občania toto žiadajú, má sa takéto referendum konať. Je to otázka potom aj možných rizík, ale zároveň aj určitého druhu dozrievania. Viete, aj mladého človeka, keď nevystavujete postupne primeraných rizikám, tak nedozrieva. Tie námietky, s ktorými sa stretávame a na ktoré sme pripravené, pripravení zodpovedať aj v tejto rozprave, sú, sú o tom, že naozaj môže sa stať, že niekto pozbiera 350-tisíc s nejakou nežiaducou vecou. No, viete, je to otázka demokracie, občania majú na toto právo a držať aj viac ako štvrť storočia po, po vzniku, resp. práve štvrť storočia po vzniku Slovenskej republiky ešte stále občanov ako keby v plienočkách, že čo ak to pokazia, tak mi príde ako, že sme niekde zatiahli ručnú brzdu alebo sme zablokovaní. Treba robiť kroky dopredu a takým, takýmto pokusom ten krok dopredu je aj náš návrh.
Ja by som vás naozaj chcel poprosiť aj o korektnú diskusiu a aj o podporu, aby sme mohli prejsť týmto zákonom ďalej a potom prípadne po rokovaniach ho opraviť do takej formy, ktorá bude priechodná, ktorá bude vhodná, ktorá bude prínosná pre občanov Slovenskej republiky a pre celé Slovensko.
Ďakujem. (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Takže stihol som to.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som uviedol návrh tohto zákona, ktorý predkladá, predkladajú poslanci z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
A začal by som s týmto dokumentom (rečník zobral do rúk výtlačok ústavy, ukazujúc ho plénu), ktorým je Ústava Slovenskej republiky, na ktorú sme ako my poslanci skladali poslanecký sľub a hneď v úvode, vlastne v prvej hlave v prvom oddiele v čl. II v ods. 1 sa píše: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo."
To znamená, poznáme my ako poslanci veľmi dobre tú prvú časť - "prostredníctvom svojich volených zástupcov", to sme my v tomto prípade, keď sa týka celej Slovenskej republiky, prípadne teda iných samosprávnych celkov, ale je aj tá možnosť priamo, ktorá je vlastne uvedená ako alternatíva alebo - alebo, a tam je teda veľmi dôležitý inštitút referenda, ktorý je tiež v ústave upravený potom od čl. 93, áno, od čl. 93 po čl. 100. Práve v tejto časti ústavy my navrhujeme zmeny. Je nám jasné, že ide ústavný zákon, o ústavu, takže nie je to vec, ktorú si presadíme nejakým jednoduchým hlasovaním alebo jednoduchým návrhom. Napriek tomu pokladáme si za povinnosť neustále túto tému otvárať a predkladať verejnej diskusii. Máme tu – nemôžem to ukázať, lebo to nedovoľuje rokovací poriadok (povedané so smiechom) –, ale máme tu zmluvu so Slovenskom, v rámci ktorej sme dali predvolebný sľub, že budeme bojovať za deti a rodiny, za prácu, podnikanie, proti korupcii, pre zdravie a vzdelávanie, pre bezpečnosť ľudí, a jeden z týchto, z týchto 23 sľubov, konkrétne dvadsiaty, je funkčné a efektívne referendum. A sľubujeme, že zavedieme, pokiaľ budeme mať tú možnosť, zavedieme nízkonákladové referendum, keď hlasovanie bude prebiehať v tej istej miestnosti ako iné celoštátnej voľby.
Veľmi jednoducho, tento návrh zákona hovorí o tom, aby kvórum, ktoré je v súčasnosti potrebné pre platnosť, kde je nadpolovičná väčšina, bolo znížené na 20 %, samozrejme, to je číslo do diskusie, a zároveň aby sa tieto voľby konali s inými celoštátnymi voľbami.
Viac potom poviem v rozprave a bolo by možné na mňa reagovať a prvý sa teda hlásim do tejto rozpravy, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Chcem predniesť návrh týkajúci sa programu, ktorý dodám aj písomne. Chcem navrhnúť v mene spolupredkladateľov pri bode 46, tlač 510, aby sme mohli tento zákon presunúť na ďalšiu schôdzu. Že či je súhlas?

Ďakujem. Prajem dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia, ja teda skúsim tak nadviazať na tú včerajšiu časť rozpravy, ktorú som začal ešte pred skončením rokovacieho dňa tesne pred devätnástou hodinou. My sme si, my sme si nedali nočnú včera, sme o devätnástej skončili a išli sme už každý, kde, kde tu spíme, bývame, či už domov alebo na ubytovňu, ale sú ľudia, ktorí o devätnástej nekončia, ale možno práve začínajú a vykonávajú nočnú prácu. Myslím, že viacerí z nás mali nejakú skúsenosť či už priamo nočnej práce v zamestnaní alebo nejakej nočnej kvôli, kvôli rodine, zdraviu detí a tak podobne, a vieme, že to dosť vážne dokáže narušiť rytmus, biologický rytmus človeka. A preto je pochopiteľné, že za takúto prácu dostávajú zamestnanci od svojich zamestnávateľov príplatky. A my si myslíme, že táto, tento hendikep alebo táto náročnosť tej nočnej práce nie je riešený dostatočne, preto predkladáme návrh, ktorý túto vec mení.
Sme v opozícii, to znamená, matematicky nemáme, nemáme väčšinu, môžme, môžme chcieť, môžme si priať, môžme navrhovať, ale nemôžme to priamo presadiť. Ten, kto tieto veci môže presadiť, je vláda. Sme veľmi radi, tak ako som to aj včera hovoril, že vláda si všimla túto našu vyše polročnú iniciatívu a premiér už avizoval, že bude túto vec tiež riešiť. My máme trocha iný názor na to riešenie, ale to už ozrejmila kolegyňa Anna Verešová, ešte sa k tomu dostanem, a videla v tom aj ten zmysel tej opozičnej práce. Niekedy ľudia hovoria, že: no tak načo vlastne vy ste v tom parlamente, veď vám nič neprejde. Viete, nám prejde, len nie pod naším menom. Prejde to pod menom buď vlády alebo nejakých koaličných poslancov, ale v týchto veciach sa nehráme na autorské práva, dôležité sú dobré riešenia pre ľudí.
A zároveň odkazujem pánu premiérovi, že si môže odpustiť také tie jeho obvyklé tančeky o tom, že, že opozícia nemá riešenia. Máme kopu dobrých riešení, stále ich predkladáme, či už tu v parlamente alebo v rámci nášho programu, v rámci našich tlačových konferencií, v rámci stretnutí s občanmi, konferencií, ktoré sme, ktoré sme robili a ktoré budeme robiť, ako teraz nedávno naposledy konferencia o využití eurofondov, čo je veľmi dôležitá téma, takisto konferencia, ktorú bude viesť alebo zaštiťovať aj pani poslankyňa Verešová, kde riešenia ponúkame. A ak vláda teda buď nemá vlastné riešenia, alebo sa jej zdajú tie naše dobré, nech sa páči, sú k dispozícii, lebo sú to riešenia pre ľudí. Samozrejme my sme veľmi radi, keď si, keď si ľudia tú našu prácu všimnú. Nie kvôli tomu, že by sme sa chceli chváliť, asi možno v našom veku už nemáme takéto ambície, že už sme si jasní svoju hodnotou a nepotrebujeme si ju zvyšovať takto, ale aby videli, že naozaj predstavujeme alternatívu a že máme k dispozícii to, čo je potrebné pre to, aby na Slovensku fungovali veci lepšie, aj konkrétne v oblasti nočnej práce.
Takže ja vás chcem poprosiť, aby, ak je možné, aby ste túto vec podporili pri hlasovaní, ktoré bude podľa všetkého už o jedenástej. Keď nie, tak budeme radi, keď čím skôr príde vláda, vládna väčšina s týmto návrhom, a my ho určite potom podporíme, tak ako podporujeme vždy všetky dobré návrhy, ktoré sú do parlamentu predložené.
Takže ďakujem veľmi pekne, prajem teda rozbiehajúci sa pekný pracovný deň, dennú, nie nočnú, ale myslíme aj na tých, ktorí majú nie denné, ale nočné. Ďakujem veľmi pekne.(Potlesk.)

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja chcem hneď na začiatok avizovať, že budem mať vystúpenie pravdepodobne dlhšie ako štyri minúty, ak sa nič nezomelie, takže potom by som prerušil a pokračovali by sme zajtra. Vystupujem za poslanecký klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, takže by som to možno poňal tak komplexnejšie, tak politicky.
Máme 15. mája, čiže dva týždne po tom, ako na štátny sviatok 1. mája, na Sviatok práce, pán premiér robil takú prezentáciu v parku v Nitre, kde hovoril o tzv. sociálnom balíčku, ktorý chce priniesť. Niekedy mám taký pocit, že vláda argumentuje alebo odôvodňuje, že prečo nepodporí návrhy opozície, ale že vy ste nerokovali s tripartitou a vy ste nerokovali s takými partnermi a onakými partnermi. Ja súhlasím, samozrejme, s rokovaním a naozaj, či vláda, či parlament, alebo ktokoľvek je dobré, aby komunikoval, aby mal informácie. Ale treba povedať, že tripartita, nejakí ďalší partnermi, sú partneri pre vládu, nie pre opozíciu, čiže my tu nie sme kvôli tomu, my sme tu ako zasa partneri v parlamente pre vládu. Vláda potrebuje opozíciu, tak je to v demokracii a my sme tu práve preto.
A práve aj pri tomto zákone a v súvislosti s tým sociálnym balíčkom my vidíme tú užitočnosť tejto opozičnej práce. Nespočíva tá užitočnosť v tom, že by nám pri pohľade na tú modrú tabuľu zrazu zajasalo srdce, že je tam nad tých 76 hlasov a predsedajúci prečíta, že je to schválené. Takú skúsenosť máme len veľmi málokedy, ale tá užitočnosť je v tom, že keď sa do nejakej témy zahryzneme a dostatočne dlho ju držíme a nie je to naozaj, poviem tak ľudovo, blbosť alebo len nejaký číry populizmus, tak skôr či neskôr si to tá vláda všimne a potom začne konať. Aj keď si myslím napríklad, že v prípade toho sociálneho balíčka, ktorý obsahuje niektoré naše návrhy, je to trocha poňaté tak, keď nepoviem slovom populisticky, tak marketingovo a tiež si nemyslím, že pán premiér má všetko už prejednané v tripartite alebo s ďalšími partnermi.
A takže teraz k tomuto zákonu. My sme práve o tom probléme takej, by som povedal, netypickej, neštandardnej práce mimo takého bežného pracovného času, t. j. počas dňa zhruba okolo tej ôsmej až šestnástej, čiže práca vo sviatky, v soboty, v nedele, čiže cez víkendy, a v noci začali tak intenzívne hovoriť v novembri minulého roka, úplne na začiatku novembra, takže je to už viac ako pol roka, a predkladali sme aj zákony, tak ako to spomínala kolegyňa Verešová, aj ktoré sa týkali práce cez víkend a teraz predkladáme tie, ktoré sa týkajú práce v noci. Sme radi, že vláda aj premiér si to všimli a uvedomujú si tú situáciu, ktorá je alarmujúca, či sa týka práce v noci, ktorú riešime teraz, to nebývalo vysoké číslo, 16 % pracujúcich pravidelne v nočných zmenách, alebo či je to aj práca v sobotu a v nedeľu, kde v nedeľnej práci sme takisto rekordéri a tam je to zhruba 20 % ľudí.
Ja poviem takú krátku vsuvku, bol som nedávno na služobnej ceste, kde bol dosť veľký časový posun a práve v tom čase, keď som tam nemohol v noci spať, lebo som predbiehal o niekoľko hodín ten môj biologický čas, tak som si spomenul na svojho suseda, ktorý pravidelne chodí na nočné, na takú striedačku, že štyri dni denná dvanástka a potom štyri dni voľno, štyri dni nočná dvanástka, štyri dni voľno a som si uvedomil, že fúha, ten musí mať riadne rozhádzaný ten biologický cyklus. Takže som presvedčený, že je namieste nejakým vhodným spôsobom toto kompenzovať a, samozrejme, keďže prostriedok v dnešnej dobe na to zadováženie si k živobytiu sú peniaze, tak aj formou financií, čo aj v tomto návrhu predkladáme. Ale riešime to inou filozofiou ako vláda, ktorá vychádza zo štatútu alebo inštitútu minimálnej mzdy. My hovoríme o priemernom zárobku zamestnanca, kde to zodpovedá aj konkrétnemu pracovnému zaradeniu a zárobku toho-ktorého konkrétneho zamestnanca.
Pán predseda, ak by som mohol, tak by som prerušil, je 19.00, budem pokračovať zajtra, lebo nestihnem to.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem tiež pridať k vyjadreniu pána poslanca Drobu, že túto deklaráciu podporíme. Pokladáme ju za dôležitú aj, samozrejme, tú našu investíciu do našej bezpečnosti, tie okolnosti boli aj v úvodnom slove, aj vo vystúpení pána poslanca jasne spomenuté. Máme alebo sme súčasťou nejakej kolektívnej bezpečnosti, ale je dobré vedieť, že ak hovoríme o zvýšení výdavkov na bezpečnosť, tak to nie sú nejaké peniaze pre zahraničie, pre NATO alebo pre niekoho iného, ale pre nás, pre Slovensko, pre našu bezpečnosť.
A myslím si tak isto, že vláda má viac ako len na nejakú deklaráciu a že bude potrebné pristúpiť k napríklad ústavnému zákonu. Dokonca ani celá koalícia nemá zastúpenie v tejto deklarácii priamo v pomenovaní, len dvaja koaliční partneri SMER a povedzme MOST sú spomenutí. SNS, ktorá má ministra obrany, tak priamo sa nepodieľa aspoň menovite na tejto deklarácii. A o to viac chýba deklarácia naprieč celým politickým spektrom demokratických politických strán. Takže našu podporu máte, ale bolo by dobré uvažovať pri takýchto vážnych témach, ako je napríklad obrana, ale aj školstvo, diaľnice o nejakej podpore na úrovni ústavnej väčšiny, aby sa tie veci potom nemenili každú chvíľu a aby sa dodržiavala nejaká stratégia takého dlhodobého rozvoja presahujúca aj jedno volebné obdobie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Navrhujem zaradiť do programu bod s názvom informácia ministra vnútra o vyšetrovaní porušenia daňového tajomstva predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom, ktoré sa udialo zverejnením utajených dokumentov z účtovníctva Igora Matoviča vo februári 2016.
Ďakujem.

Neštvite ma. Nie, dobre, kratučko, naozaj. Dlhodobo ozbrojené sily sú najdôveryhodnejšou inštitúciou. Bohužiaľ, my, a poviem množné číslo my, politici, to až takí dôveryhodní nie sme. Takže nie je dobré, aby sme tú našu nedôveryhodnosť prenášali na ozbrojené sily, ktoré tu dôveryhodnosť majú.
Toľko k tomu bez ohľadu na to, čo bolo v minulosti. Smerom do budúcnosti je treba sa pozerať. Ja by som vám teda chcel poďakovať za túto rozpravu a keďže asi som pravdepodobne posledný, tak prajem aj všetkým krásnu Veľkú noc. Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý, neviem, deň, ráno? Proste, všetko dobré, všetko dobré vám prajem, dobrý čas. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 417. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tak začnem od konca. Môžem vás uistiť, že mám pomerne dobrý prehľad o financiách na politickú činnosť, a to, čo ste povedali, je osočovanie a krivé obvinenie.
Druhá vec, ja som povedal... (Reakcia z pléna.) Nie, o tých peniazoch za politickú činnosť. O využití peňazí na politickú činnosť, nie je to tak, nie je to tak.
Druhá vec, pán predseda, vo všetkej úcte, nenajali sme vás ako politického poradcu o tom, ako máme robiť politiku. Môžete mať svoj názor, vystupujete, samozrejme, nech sa páči, ale my budeme robiť politiku tak, ako uznáme za vhodné, našu opozičnú politiku. Čiže ďakujeme za rady, zariadime sa.
Tretia vec, posledná, najpozitívnejšia, je, že ma teší podpora tej vecnej téme a budem veľmi rád, keď vládna koalícia túto tému presadí, len je otázka, že prečo napríklad SMER, ktorý bol, váš hlavný koaličný partner, ktorý bol v minulom volebnom období tu vo veľkej sile 83 hlasov a mohol zmeniť čokoľvek a nepotreboval žiadnych partnerov, minimálne politických, tak nič v tom nepohol. Čiže držím vám palce, nech sa to podarí presadiť, ale máme obavy, že ak my tie témy nepripomíname, priamo ich netlačíme, tak by sme sa nikdy nedočkali.
Ďakujem.