Tak ako som hovoril, referendum je dôležitý, dôležitý prostriedok, dôležitý nástroj demokracie na Slovensku, je priamo uvedený v Ústave Slovenskej republiky a je však, aplikačná prax je však v rozpore s reálnosťou uplatňovania tohto nástroja.
Myslím, že veľmi stručne stačí povedať, že tento inštitút referenda bol vlastne uplatnený osemkrát, pričom iba jediné z týchto referend splnilo tú podmienku účasti nad 50 % oprávnených voličov, a...
Tak ako som hovoril, referendum je dôležitý, dôležitý prostriedok, dôležitý nástroj demokracie na Slovensku, je priamo uvedený v Ústave Slovenskej republiky a je však, aplikačná prax je však v rozpore s reálnosťou uplatňovania tohto nástroja.
Myslím, že veľmi stručne stačí povedať, že tento inštitút referenda bol vlastne uplatnený osemkrát, pričom iba jediné z týchto referend splnilo tú podmienku účasti nad 50 % oprávnených voličov, a jedno referendum bolo zmarené. Jedna z vecí je, že takto vlastne to neplatné alebo zmarené referendá spôsobujú vlastne mrhanie finančnými prostriedkami, pretože na jednej strane je taká možnosť, potom je taká povinnosť ho vyhlásiť, a na druhej strane vieme, že nedôjde sa k žiadnemu výsledku. Ak sa pozrieme na účasť občanov na spravovaní štátu, tak pri žiadnych voľbách zastupiteľských takéto kvórum nie je, pričom vieme, že pri takých, poviem tak ľudovo, najmenej zaujímavých voľbách, ktorými sú, teda možno povedať z poľutovania, s poľutovaním voľby do Európskeho parlamentu, prípadne voľby do vyšších územných celkov, tam sa pohybujú tie kvóra, pardon, kvóra, účasť okolo 13 až 20 %. Dokonca aj v prípade, keď sú, neviem to konkretizovať, veľmi zaujímaví kandidáti alebo protikandidáti, tak je problém vyškriabať sa nad 20 %, pričom napríklad poslanci Európskeho parlamentu sú bezproblémovo zvolení vo voľbách, ktoré mali teraz naposledy účasť 13 %, a nikto ich legitimitu nespochybňuje. Pri uplatnení tej priamej, priameho uplatňovania moci ale dávame, dalo by sa povedať, že príliš vysokú, neprekonateľnú prekážku 50 %.
Tu si dovolím ešte takú malú odbočku, vieme, že to jediné platné, úspešné referendum bolo o vstupe do Európskej únie. Vieme, že tam prišlo k jednému paradoxu, že vlastne ľudia, ktorí hlasovali proti vstupu do Európskej únie kvôli nastaveniu zákona spôsobili, že vlastne to referendum bolo platné a pozitívne. Pretože keby oni neboli prišli, tak vlastne to referendum by bolo neplatné, malo by pod 50 %.
Preto navrhujeme ako takú východiskovú úvahu znížiť toto kvórum priamo v texte ústavy znenia nadpolovičnou väčšinou, požiadavky nadpolovičnej väčšiny na 20 %. Ako sme prišli k tomu, k tomuto kvóru? Tak jednak je tu určitý historický vývoj. Hnutie OĽANO už v máji 2012 predložilo ako jedno zo svojich prvých legislatívnych návrhov práve, práve zníženie kvóra referenda. My sme pôvodne uvažovali o nulovom kvóre, ktoré je bežné aj v iných krajinách, a napriek tomu tam je paradoxne a možno práve preto účasť vysoká, aj na úrovni 70-80 %, čo my nedosahujeme, bohužiaľ, ani pri tých najzaujímavejších voľbách, ako sú parlamentné voľby, prípadne voľby, priame voľby prezidenta. A keďže sme ale videli, že toto je nepriechodné a sú rôzne námietky, tak sme dali do návrhu 20 %, čo sme už viackrát predložili, a argumentujeme aj práve tou účasťou povedzme vo voľbách do VÚC, kde sa táto účasť ukazuje asi zhruba na takejto úrovni.
Chcem upozorniť na to, že v ústave je spomenuté, že v Ústave Slovenskej republiky, kde sa vymedzuje alebo upresňuje konanie referenda, tak sa hovorí o tom, že môže byť vyhlásené, ak o to petíciou požiada aspoň 350-tisíc občanov. Na toto číslo nechceme siahať, nechceme sa ho dotýkať, ak naozaj 350-tisíc občanov žiada nejakú vec, tak to nie je niečo, čo si pozbiera len nejaká skupina nejakých aktivistov pre nejakú banalitu. Myslíme si, že ak naozaj občania toto žiadajú, má sa takéto referendum konať. Je to otázka potom aj možných rizík, ale zároveň aj určitého druhu dozrievania. Viete, aj mladého človeka, keď nevystavujete postupne primeraných rizikám, tak nedozrieva. Tie námietky, s ktorými sa stretávame a na ktoré sme pripravené, pripravení zodpovedať aj v tejto rozprave, sú, sú o tom, že naozaj môže sa stať, že niekto pozbiera 350-tisíc s nejakou nežiaducou vecou. No, viete, je to otázka demokracie, občania majú na toto právo a držať aj viac ako štvrť storočia po, po vzniku, resp. práve štvrť storočia po vzniku Slovenskej republiky ešte stále občanov ako keby v plienočkách, že čo ak to pokazia, tak mi príde ako, že sme niekde zatiahli ručnú brzdu alebo sme zablokovaní. Treba robiť kroky dopredu a takým, takýmto pokusom ten krok dopredu je aj náš návrh.
Ja by som vás naozaj chcel poprosiť aj o korektnú diskusiu a aj o podporu, aby sme mohli prejsť týmto zákonom ďalej a potom prípadne po rokovaniach ho opraviť do takej formy, ktorá bude priechodná, ktorá bude vhodná, ktorá bude prínosná pre občanov Slovenskej republiky a pre celé Slovensko.
Ďakujem. (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Takže stihol som to.
Skryt prepis