Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže sme v prvom čítaní, tak si dovolím takú možno viac filozofickú úvahu, ale, podotýkam, krátku.
Ja si pamätám spätne, že keď pred niekoľkými rokmi, už si presne nepamätám ten rok, neviem, myslím, že aj spomínal (reakcia z pléna), 2012, pán kolega ho spomínal v rozprave. Keď som počul o tejto výstave a niekto z našej rodiny mi hovoril, že super a tak. Neviem, vôbec prvotný, nejaký taký...
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže sme v prvom čítaní, tak si dovolím takú možno viac filozofickú úvahu, ale, podotýkam, krátku.
Ja si pamätám spätne, že keď pred niekoľkými rokmi, už si presne nepamätám ten rok, neviem, myslím, že aj spomínal (reakcia z pléna), 2012, pán kolega ho spomínal v rozprave. Keď som počul o tejto výstave a niekto z našej rodiny mi hovoril, že super a tak. Neviem, vôbec prvotný, nejaký taký inštinktívny pocit bolo, že niečo sa mi na tom nezdalo. Pritom ja som veľkým fanúšikom vedy, s deckami, vždycky ich beriem nech si radšej pozrú nejaké dokumentárne filmy o zvieratách, o človeku, o prírode. Samotná biológia ma fakt zaujímala vždy od, od strednej školy a, pochopiteľne, ľudské telo úplne fascinujúce a som veľmi rád, že môžme tieto veci naozaj stále viac a viac poznávať, vnímať. A tak som bol vlastne prekvapený, že prečo taká výstava, ja rád chodím na výstavy, prečo tá výstava, čosi mi tam nesedelo, čosi sa mi tam nepáčilo. Určite to nebola, nebolo ľudské telo, nebola nahota, v tomto nebol problém. Skôr som si to potom, keď som tak racionálne vnímal, že čo, čo je problém, je to, že mi tam akosi chýba úcta k človeku, ku konkrétnemu človeku. Nemyslím tým všeobecne, lebo však to je super, že poznáme ľudské telo. Ale že vystavovať konkrétneho mŕtveho človeka je pre mňa osobne za hranicou úcty, kultúry, možnože aj dobrého vkusu. Ak by som si tam predstavil konkrétneho zosnulého, napríklad z našej rodiny, tak, a mohol si vybrať, tak by som, radšej by som nebol, keby tam bol vystavený.
Dokonca v rámci teológie, že som hovoril o filozofickej úvahe, tak by som spomenul aj teológiu, teológiu, tak sa hovorilo o tzv. teológii tela. V podstate sa o to zaslúžil pápež Ján Pavol II., ktorý prišiel so svojimi katechézami vlastne už na prelome 70. a 80. rokov. A je to možno taká zvláštna kombinácia, že teológia tela. Lebo teológia je vlastne náuka o Bohu, tak zjednodušene. Čiže inými slovami, čo hovorí telo, ľudské telo o Bohu. Možno to hovorím práve preto, nieže chcem hovoriť o teológii, sme teraz na pôde parlamentu a preberáme legislatívu, ale niekedy možno prichádza k takému omylu, že ako by sme telo podceňovali alebo pokladali ho za málo dôležité, že dôležitá je len duša a že to je také kresťanské. No nie je to pravda. Telo je veľmi dôležité, dôležité, že človek je celok. Je aj telo, je aj duša alebo tá duchovná zložka, a preto úcta k človeku znamená aj úcta k telu, úcta k ľudskému telu. A musím teda povedať pri tejto príležitosti, že to je možno aj dôvod, prečo kresťanská viera, prečo kresťanská filozofia tak silno reaguje alebo tak veľmi citlivo reaguje vždy, keď ide o ľudské telo, keď ide o ľudský život, či je to sexuálna morálka, či je to ochrana nenarodeného života, počatého života, či je to ochrana starých a chorých, zomierajúcich, pretože ono to všetko súvisí a vytvára to určitú kultúru postoja k človeku, postoja k ľudskému telu. A v žiadnom prípade by som si nedovolil obviňovať ľudí, ktorým sa táto výstava páči alebo boli tam na tejto výstave, že sú nejakí divní alebo majú zvrátené predstavy. Myslím si, že väčšina ľudí, ktorí túto návštevu, túto výstavu navštívili, tak si nejak ako možno neriešili ten samotný fakt tej úcty a tej kultúry, ale ich tam naozaj viedla, viedol záujem o poznanie a ten je v poriadku. Poznať človeka, poznať ľudské telo, poznať biológiu, anatómiu je v poriadku.
Ale myslím si, že je dobré, že v tejto situácii sa ozývame bez ohľadu na to, že by sme teraz chceli zakazovať vo všeobecnosti nejaké výstavy, chceli by sme aplikovať možno naše predstavy, vkus, ale na druhej strane sú tu určité momenty, ktoré sú aj legislatívne jasne dané, a to sa práve teraz v tomto návrhu zákona deje. Čiže ja som si pokladal za povinné, za povinnosť povedať, povedať aj taký ten svoj osobný postoj a som rád, že môže zaznieť v rámci takejto rozpravy, a zároveň som veľmi rád, že takúto podľa mňa už nespochybniteľnú vec, na ktorej sa vieme zhodnúť bez ohľadu možno na to spektrum tých názorov na tú samotnú výstavu, aby sa táto vec upravila.
Takže chcel by som poprosiť naozaj z úcty k človeku, z úcty k ľudskému telu, aby sme tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis