Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.2.2019 o 18:39 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2019 18:39 - 18:55 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, ďakujem za vaše reakcie. Keď sme pri tom, tak chcem pogratulovať pánu poslancovi Mazurekovi k očakávaniu prírastku, dieťatka v rodine, úprimne gratulujem a želám vám všetko dobré, celej rodine.
Ospravedlňujem sa za prílišné používanie neslovenských výrazov v rozprave, niekedy ich beriem trocha ako terminus technicus, niekedy aj nimi sú, ale myslím, že som sa snažil vždy ich aj preložiť alebo poslovenčiť alebo použiť slovenský ekvivalent. Slovenčinu milujem, je krásna. Takže ďakujem za upozornenie, budem sa snažiť viac po slovensky.
Trest smrti, použil som ho práve preto, lebo je v takom, v takom paradoxe s tým zabitím nevinného, bezbranného dieťaťa. Na druhej strane chcem, by som povedal, zdôrazniť to, že pri akomkoľvek človeku aj pri spomínaných pánoch, ktorých poznáme z nejakých trestnoprávnych záležitostí, z nejakých dejín zločinu na Slovensku, vždy ide o ľudskú bytosť, ktorá má plnú ľudskú dôstojnosť a vždy tak treba na to pozerať. Skôr chcem zdôrazniť to, že ak sa rozprávame o treste smrti pre niekoho, koho pokladáme za vinného alebo je aj usvedčený a urobil veci, ktoré v našich očiach sú hrozné, spoločensky veľmi závažne škodlivé, tak ak u tak, ak aj takému človeku dokážeme dať ľudskú dôstojnosť, uznať ľudskú dôstojnosť, o to viac na pozadí toho by sme mali dať plnú ľudskú dôstojnosť a ochranu života bezbranným, nevinným, nenarodeným deťom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

5.2.2019 17:54 - 18:10 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo aj za pozornosť. Myslím, že sme tu v pomerne takej komornej atmosfére, sú tu prítomné nejaké dámy, ženy, matky, muži, otcovia, a súhlasím s tým, ako povedala pani kolegyňa zo Slovenskej národnej strany, že treba o týchto veciach hovoriť citlivo, zároveň pravdivo.
Prečo citlivo? Nemyslím si, že niekto z nás vníma potrat ako niečo, pri čom sa mykne plecom. Takisto ako rodičovstvo, materstvo, otcovstvo. A je tu ešte jeden dôvod, nemôžme sa tváriť, že to je vec, ktorá sa, ktorá sa nás netýka, ktorá je nejaká akademická, kde debatujeme o niečom, čo sa stalo na druhom konci sveta, alebo minimálne netýka sa to našich životov, našich rodín. Boli tu spomínané viaceré čísla a spomínaných napríklad 1,4 milióna nenarodených detí, ktoré sa nenarodili. Nie preto, že by prišlo k spontánnemu potratu, ale preto, že boli, bolo ich, bol ich život ukončený, inými slovami boli zabité ešte pred narodením. A, samozrejme, to dieťa neprichádza zo vzduchu, neprináša ho bocian, ale vznikne tým, že sa rozhodnú dospelí ľudia dieťa počať.
Áno, sú tu niektoré výnimočné prípady, keď sa to nestane dobrovoľne a nestane sa to rozhodnutím, aj preto v týchto zákonoch, v týchto návrhoch sú klauzuly, ktoré sa týkajú znásilnenia alebo iného spôsobu, keď sa počne dieťa trestným činom alebo úkonom, ktorý je trestný čin. Ale v každom prípade je to citlivé aj preto, lebo sa to týka mnohých rodín. Za tie roky, za tých niekoľko desiatok rokov, odkedy na Slovensku platí takýto komunistický zákon, ktorý je extrémne liberálny a ktorý bol ešte aj extrémne liberalizovaný v roku 1986 a platil od roku 1987, tak sa to naozaj dotýka mnohých.
Ja chcem za seba povedať, že nemám absolútne nielen ambíciu, nemám ani odvahu tváriť sa, že tým, že predkladám tento zákon, a tým, že tu debatujeme, že chcem nejakým spôsobom niekoho poučovať, odsudzovať, povyšovať sa. Je to veľmi vážna, vážna vec. Napriek tomu pri všetkej empatii, pri všetkej citlivosti treba si zas pravdivo povedať, kde je problém a čo treba robiť.
V spoločnosti sú na túto vec rozdielne názory. Tak štandardne sa tie tábory nazývajú pro-life alebo pro-choice, teda za život a za voľbu. Ja si myslím, že v konečnom dôsledku v podstate by sa tieto dve veci nemali vylučovať, iba v podstate, lebo myslím si, že nikto z nás nechce byť proti životu a nikto z nás nechce byť ani proti slobode, proti možnosti voľby u dospelého človeka. Napriek tomu tá, ten základný rozdiel jestvuje. A ide o to, nakoľko máme právo rozhodovať nielen o sebe, ale aj o iných. A ten niekto iný v tomto prípade je dieťa. Viete, asi sú tu väčší odborníci ako ja na medicínu, ale teda čo si pamätám zo základnej, zo strednej školy z biológie, tak vieme, že človek sa počne, vznikne tým, že sa spojí bunka otca, bunka matky. Spermia je jednoznačne bunka otca, to sa geneticky dá ľahko dokázať. A vajíčko je bunka ženy, matky, to sa tiež dá ľahko dokázať. Ale akonáhle splynú, akonáhle splynú ich jadrá a vzniká zygota, myslím, že tak sa to volá, tak vzniká úplne nová bunka. Niekto povie, že to je len bunka, ale vieme, že to nie je len taká bunka. A každá ľudská bunka patrí nejakému človeku. A táto ľudská bunka nie je bunkou matky ani bunkou otca, ale bunkou s obrovským potenciálom, bunkou, ktorá je človekom a ktorá, keď dostane tú príležitosť, tak má v sebe život a rozvíja sa v plnohodnotného človeka.
Zo začiatku je naozaj veľmi malý, myslím, z nejakej asociácie pre rodinu a pre život ste dostali aj nejaký taký model a niektorí to majú aj tuto v sále, kde to bábätko je naozaj malé. Ale neviem ako, ako u vás, ale u mňa, keď vidím niekoho malého, bezbranného, nevinného, tak to vzbudzuje taký pocit, že treba chrániť toto krehké, toto ľudské, toto živé.
Ak hovoríme dnes o ľudských právach v čoraz väčšej miere, je to veľmi dobré a tá hlavná otázka, vlastne môžme ju teda stanoviť tu, že teda či tie ľudské práva pre všetkých naozaj chceme pre všetkých. V prvom rade právo na život. Lebo keď nemáte život, tak všetky ostatné práva už nemáte ako uplatniť. A ja aj ľudia, ktorých, ktorí sú označovaní za pro-life alebo ktorí zastávajú tú filozofiu označovanú ako pro-life, tvrdia, že aj nenarodené deti sú ľudia, že preto majú požívať všetky tieto práva.
Ja vám teraz tak poviem, viem, že aj tu v sále sú ľudia, ktorí môžu mať iný názor alebo, alebo pri obrazovkách, alebo keď si to pozerajú zo záznamu, môžu mať iný názor. Ale ja by som teraz tak skúsil tak osobne povedať, že ak som ja naozaj najúprimnejšie, nie na základe nejakej ideológie, ale na základe naozaj vedeckého poznania presvedčený, že to nenarodené dieťa je človek, ako by som mohol nebyť aktívny v tejto veci a chrániť nenarodené dieťa. O to viac, že pri nenarodenom dieťati bezpečne a so 100-percentnou istotou hovoríme o úplne nevinnom a bezbrannom človeku.
Viete, v ľudských dejinách, ba dokonca aj v súčasnosti sú krajiny alebo sú miesta, kde je dovolený trest smrti. Vďakabohu a chvalabohu, že na Slovensku nie je trest smrti. Nie som zástancom trestu smrti. Ale v prípade trestu smrti sa hovorí, a je to, v niektorých spoločnostiach je taký konsenzus, vlastne za komunistického režimu aj na Slovensku bola takáto, takáto možnosť a bola to jedna z prvých, ktorá sa dala preč z ústavy. Hovoríme o človeku, ktorý bol usvedčený a ktorý vykonával také spoločenské zlo, že nejakým spôsobom sa spoločnosť bráni tak, že ho proste eliminuje. To teraz hovorím tak tvrdo. A ja teda, opakujem znova, nie som zástancom trestu smrti. Ale tu sa bavíme o niekom, kto bol usvedčený a odsúdený z nejakého veľkého spoločenského zla. A keď nesúhlasíme s trestom smrti, akože nesúhlasím, tak v žiadnom prípade potom nemôžem súhlasiť s trestom smrti alebo s vykonaním smrti, s popravou, so zabitím, s ukončením života u nevinného a bezbranného dieťaťa.
Tiež tu padlo o tom, že to, že by o tom mali hovoriť ženy alebo niekto dokonca tvrdí, že výlučne ženy. Som ženatý muž, 21 rokov ženatý a ubezpečujem vás, že moja manželka je človek, s ktorým, ktorého veľmi počúvam a prežíval som s ňou všetky jej tehotenstvá veľmi intenzívne, bol som pri všetkých štyroch pôrodoch našich detí a pokladám to za veľmi dôležité. A sú niektoré veci, pri ktorých môžem ako muž zostať naozaj iba mlčať. Určite by som nezačal poučovať ženu o jej materstve, o jej tehotenstve, o kojení a o výchove ako matky a tak ďalej. Viacero vecí by sa našlo. Na druhej strane, kedykoľvek vidím, že sú ohrozené deti, a teraz nemyslím naše deti, lebo, našťastie, naše v zásade neviem o tom, že by boli nejak ohrozené, ale akékoľvek iné deti, tak cítim potrebu nejakým spôsobom ich chrániť. Bezbranné, nevinné ľudské bytosti.
Ústava Slovenskej republiky je nastavená pro-life a pro-family, prepáčte za cudzie výrazy, ale za život a za rodinu a za manželstvo muža a ženy. A som veľmi rád a som hrdý, že naša slovenská ústava uznáva nenarodený život ako hodnotu a hovorí o tom, že manželstvo muža a ženy je hodné ochrany, podpory a že vytvára rodinu. Máme aj zákon o rodine, máme aj v ústave ďalšie články, kde sa hovorí o rodine, o výchove.
Dôležité je ale, ako sa my postavíme k tomu, ako sa, ako sa odrazíme od tých základných dobrých ustanovení, ako ich rozvinieme. Podľa mňa v súčasnosti existuje taký dosť veľký rozpor medzi Ústavou Slovenskej republiky, ktorá je základným zákonom štátu, ktorá je v zásade pro-life a pro-family, a nastavením niektorých konkrétnych zákonov, napríklad aj tohto starého komunistického extrémne liberálneho potratového zákona. A myslím si, že by bolo dobré a potrebné dať zákony, a týka sa to nás poslancov, ako zákonodarci, do súladu s tým duchom ústavy. Viem, máme tu dve inštitúcie, ktoré sú teraz vysoko aktuálne, súvisia s tým výkladom ústavy aj výkladom zákonu, a to je Ústavný súd a prezident Slovenskej republiky. Ono to z rôznych dôvodov súvisí. Hovorím to preto, lebo to je vysoko aktuálna vec. Budeme mať rozpravu o ústavných sudcoch, budeme mať, budeme mať voľbu ústavných sudcov, budeme mať onedlho prezidentské voľby, za pár týždňov.
Je veľmi dôležité, aby aj v tejto veci sme vnímali to, že nejde o to, aby raz každému sme ho nejak lustrovali a dávali nálepky, že či kresťan, či je konzervatívec. Skôr by som povedal, že kto ako hľadí na Ústavu Slovenskej republiky, ako sa jej drží, ako ju vykladá, ako sa k nej stavia. A pre mňa to nie je zďaleka jediný argument, lebo to by bolo také veľmi úzkoprsé, ale dosť vážny argument, ako sa kandidáti na ústavných sudcov a ako sa kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky stavajú k tejto téme. Znova opakujem, nechcem žiadne vyhlásenia, podpisovania nejakých vecí. Každý z nás je slobodný a zodpovedný človek, špeciálne teda predpokladám, že tí kandidáti na ústavných sudcov a prezidenta. Ale pre mňa je to dôležité pri uvažovaní. Ja som preto rád, že som aj počul vyjadrenia niektorých prezidentských kandidátov aj k tomuto návrhu zákona, prípadne aj k návrhu zákona z dielne Ľudovej strany Naše Slovensko, a kde jasne povedali, aký majú postoj. Teda niektorí to povedali jasne, niektorí to až tak jasne nepovedali.
Otázka, ktorú kladú mnohí ľudia, ktorí by sa možno označili pro-choice, ale nechcem nikoho škatuľkovať, povedia, že je tu ale právo na súkromie. Nechceme, aby sa štát miešal do života občanov. Ja si myslím, že nikto z nás netúži, aby sme zažívali také miešanie sa do života, ako bolo za komunistického režimu alebo ako je to bežné, bohužiaľ, v mnohých režimoch dnes vo svete. A vo všeobecnosti platí to, že pokiaľ netreba, tak štát sa nemá miešať do interných záležitostí ľudí v ich vzťahových rodín. S tým súhlasíme, s tým súhlasím aj ja, ale sú, samozrejme, situácie, keď sa štát úplne bežne a úplne správne mieša do života rodín, napríklad ochrana pred domácim násilím.
Zjednoduším to, viem si predstaviť, že asi ťažko by sa stretlo s pochopením pri spoločenskej diskusii, keby niekto povedal, čo ja robím za zavretými dverami, je jedno, keď ja zlátam to dieťa, až bude modré, tak je to moja vec, veď si to ten galgan zaslúži a tak ďalej a tak ďalej, hej? Naschvál to troška tak preháňam. No asi by sme povedali, že nie, nie je to vaša vec a, naopak, keby sme o tom vedeli, musíme to nahlásiť. To znamená, ublížiť dieťaťu fyzicky, psychicky, nedajbože ho zabiť, je vec, pri ktorej všetci uznávame, že štát sa nielenže má miešať, ale musí túto úlohu plniť, keď zlyháva rodina. No len potom mi príde ako zvláštny argument, keď niekto povie, že štát sa nemá miešať do života človeka, do života rodiny, do života ženy, keď hovoríme o potrate. Je možno v tom rozdielne presvedčenie, ale ja som tak presvedčený, že naše dieťa alebo moje dieťa je to, aj keď ešte nie je narodené, ako keď má povedzme dva roky. Čiže nemôžem, nemôžem tvrdiť, že v jednom prípade som až úzkostlivý čo len capnúť mu na zadok, a som jednoznačne proti nejakému násiliu a domácemu násiliu. A na druhej strane poviem, že to je vec, vec ženy, že ona pôjde, ty ako chlap sa do toho nemáš starať, je to jej telo, je to jej voľba.
Viete, keby som prišiel domov takto po týždňovke z Bratislavy a manželka by proste hovorila, no tak cez týždeň proste praskli nervy, som niekoho z týchto našich štyroch skoro prizabila, tak by som asi nepovedal, že je to v poriadku. Napriek tomu, že by som chápal to, že vychováva deti a keď je rodič napríklad sám s deťmi, matka doma s deťmi, že to môže byť celkom také šponujúce a znervózňujúce. Ale isto by nikto nepovedal, že chápeme tú matku, to bol taký galgan, zaslúžil si to a podobne. Nemôžme pri všetkej empatii tvrdiť, že potrat je riešenie a potrat je vec ženy a štát sa do toho nemá starať.
Áno, akým spôsobom má štát do toho vstupovať, určujeme my tu ako zvolení zástupcovia ľudí. Ja a nielen ja, aby to bolo jasné, zďaleka nielen, ale aj ja tu zastupujem ľudí, ktorí naliehajú, prosia, hovoria, jasne vyjadrujú, treba, aby tieto veci boli nejakým spôsobom regulované, korigované. Nie je možné, aby to prebiehalo absolútne extrémne liberálne, to znamená, na jednej strane budeme zvyšovať neustále ochranu práv pre ľudí od narodenia ďalej a dokonca, ako bolo spomenuté, aj pre zvieratká a pre neviem čo všetko možné, budiš. Ale na druhej strane je priam panická situácia, že nie, nemáme sa starať do; nijakým spôsobom a máme nechať ten zákon, aby bol extrémne liberálny.
Tak ako bolo povedané aj predkladateľmi predchádzajúceho zákona, pri ktorom je zlúčená rozprava, tak aj ja môžem povedať, že hlavným cieľom toho môjho návrhu alebo nášho návrhu, lebo nevypracoval som ho sám, akokoľvek som podpísaný len svojím menom ako predkladateľ, je obmedzenie alebo zamedzenie tzv. bezdôvodných potratov. Musím to upresniť, lebo nepredpokladám, že by nejaký potrat bol v skutočnosti úplne bezdôvodný. Samozrejme, to by bolo hlboké podceňovanie alebo podozrievanie, ale myslím tým vážny dôvod. Dôvod, ktorý naozaj je otázkou spoločenského kompromisu, spoločenského posúdenia. A môj návrh alebo náš návrh zákona hovorí o tom, aby takéto potraty bez vážneho dôvodu, bezdôvodné, svojvoľné, na požiadanie, akokoľvek ich nazveme, aby neboli umožnené.
Máme 21. storočie. Áno, sú rôzne ekonomické a sociálne problémy v rodinách. Poznám to veľmi dobre. Pracujem s rodinami celý svoj profesionálny život, ale sociálne a ekonomické problémy sa majú riešiť sociálnymi a ekonomickými prostriedkami, nie potratom. Naozaj v 21. storočí v modernom štáte v Európskej únii, kde máme naozaj v porovnaní so svetom, aj keď my to radi kritizujeme, ale v porovnaní so svetom vysoké sociálne, zdravotné, hygienické štandardy, tak si myslím, že povedať si, že nie je iné riešenie, to je naozaj vážny dôvod, myslím si, že nie je, nie je správne, nie je, nie je rozhodujúce.
Z hľadiska podania, a bolo to tu už aj naznačené, môj návrh je ťažký kompromis, čo sa týka môjho vlastného nejakého nastavenia a naozaj som to neniesol ľahko, keď som sa rozprá; keď sme sa rozprávali o tom, akú formu zákona zvoliť. Samozrejme, mohol som ísť podľa toho, ako to prežívam ja, ako to vnímam ja alebo ako to vníma aj veľká časť ľudí, ktorých zastupujem, a dať nejaký, niekto to nazve že čistý zákon, kde by sme jednoznačne teda ochránili život matky, ale všetky ostatné možnosti by boli zamedzené.
Ja si myslím, že naozaj potrat nikdy nie je riešenie a potrat nikdy nie je dobrý, a nesúhlasím so žiadnym potratom. Rozprávame tu ale o tom, k čomu vieme prísť v nejakej diskusii aj v nejakom hlasovaní. Preto sme aj po vypočutí si rôznych názorov, aj po rôznych debatách mediálnych, aj v prieskumoch verejnej mienky usúdili, že tento návrh, tento kompromis je blízko alebo najbližšie k stavu, v akom je spoločnosť. Dá sa to interpretovať rôzne. Niektorí kolegovia a kolegyne by možno nesúhlasili, možno by to videli posunúť tam alebo tam.
Poviem takú vetu, ktorú hlavne my z opozície radi používame. Veď sme v prvom čítaní, všetky tie veci sa dajú opraviť v druhom čítaní. Ja naozaj idem do toho, že snáď, a verím, že bude druhé čítanie a budeme tieto reálne námietky môcť riešiť, ale teraz sme teda v prvom čítaní, riešime hlavnú, základnú filozofiu tohto zákona. A na tie odborné pripomienky máme druhé čítanie a do toho teda rátam aj tie lehoty vo výboroch. A pokiaľ si dobre pamätám, ďalšia, nasledujúca schôdza riadna by mala začať 26. marca, čiže máme na čom pracovať. Nehovoriac o tom, že ak by naozaj niekomu chýbal čas, tak vieme vždy druhé čítanie posunúť ešte aj na prípadne ďalšiu schôdzu.
Takže cieľ tohto návrhu zákona je zamedziť potratom bez vážneho dôvodu, a teda ako vážne dôvody na uvažovanie ponúka v podstate tri základné výnimky, v ktorých bolo dovolené potrat vykonať, a to je ohrozenie života a zdravia matky, ťažké poškodenie dieťaťa a tehotenstvo následkom trestného činu. Musím povedať úprimne, teraz zas tak trocha osobne, že pre mňa je úplne najťažšie nechávať možnosť, lebo my ju nezavádzame, hej, ona dneska je, nechávať možnosť potratiť dieťa, ktoré nejakým spôsobom je mu diagnostikované nejaké postihnutie. Musím povedať, že absolútne s tým nesúhlasím. Na druhej strane sa necítim kompetentný posudzovať rodičov, ktorí stoja pred takouto voľbou a rozhodujú sa čo ďalej. O to viac, ak napríklad už doma majú postihnuté dieťa. Čiže nejde o nejaké posudzovanie, ide o to, aby sme dali možnosť.
Ideálne by bolo, až by som povedal, také idealistické, ak by taká možnosť v zákone bola, ale spoločnosť a jednotlivci by sme dokázali urobiť, že nikto by takú možnosť nevyužil. Ale to je, zdá sa, príliš idealistické. Vieme, že keď je nejaká veľká roklina, veľká priepasť, zvyčajne ju nepreskočíte jedným skokom. Môžte do nej padnúť. A bohužiaľ, zatiaľ na Slovensku nejaké zásadnejšie snahy o zásadnejšie zmeny – preskočiť to jedným skokom, dosiahnuť ten výsledok v nejakej čistej forme – neprešli, preto skúšame aj vzhľadom na stav v spoločnosti taký tento kompromisný alebo postupný prvý krok, nie posledný, prvý krok, kde by sme sa mohli posunúť ďalej.
Čiže ešte raz, napriek tomu, že návrh zákona je kompromisný a sú tam veci, s ktorými aj ja vnútorne nesúhlasím, pokladal by som toto za veľký úspech, aby sme vedeli posunúť ten zákon ďalej, prípadne ho schváliť. Naozaj, v tých ťažkých situáciách môžme zatiaľ využiť to, čo môžme využiť stále, a to je, že motivovať a pomáhať.
Teraz možno trochu k načasovaniu toho zákona. Naozaj úprimne hovorím, nepodával som návrh tohto zákona preto, lebo som si ja usúdil, uvážil, že je nejaká politická situácia, ktorá by sa dala využiť, a ani preto, aby som sa pretekal s predkladateľmi zákona, ktorý ho predložili už pred pol rokom. Fakt je taký, že, bohužiaľ, alebo proste je to tak, mnohí používali ako argument, prečo nepodporia návrh tohto zákona, pretože ho predložila Ľudová strana Naše Slovensko. To nejak nekomentujem, ale je to fakt, že mnohí to takto povedali, nakoniec aj pán predkladateľ predošlého zákona, ktorý, s ktorým je zlúčená rozprava, to takto hovoril.
Ak je teda problém a ide nám o ochranu nenarodených detí, tak ja predkladám návrh zákona, ktorý, poviem, má veľmi podobnú alebo možno aj rovnakú filozofiu, aj keď nemá úplne rovnaké znenie a na niektoré rozdiely ešte upozorním. A nemal som žiaden iný úmysel a motív. Bol som požiadaný hnutím pro-life, aby som tento zákon predložil v prospech ochrany nenarodených detí. A ja sám som avizoval, aj som to tak urobil, aj keď v oklieštenej forme, že návrh predkladateľov z ĽSNS podporím, podporím ho aj teraz, samozrejme. Vôbec nie kvôli politike, takej, onakej, koaličnej, opozičnej, ale kvôli nenarodeným deťom, lebo je to dobrá vec, ktorá môže ochrániť mnoho a mnoho detí.
Tiež si nemyslím, že cestou je dávať iba zákazy. To znamená dať zákon, dať návrh zákona, ktorý zakáže toto, toto, toto, ale treba povedať, že aj v tejto snemovni v žiadnom prípade nepostupujeme len nejakým reštrikčným spôsobom. Ja sám som si to zrátal, nejakých 16, 17 zákonov v prvej polovici volebného obdobia, teda dokedy prišiel na pretras v zásade tento zákon, táto téma zákazu istej časti potratov, som predložil alebo spolupredložil, ktoré boli prorodinné alebo propopulačné, teda v prospech rodín s deťmi alebo v prospech toho, aby naozaj rodiny sa nebáli prijať dieťa. Lebo vieme, že na Slovensku je rodina stále silná a že vraj v priemere, niekde som to čítal, že vlastne keď ľudia hovoria, koľko by chceli mať detí, tak je to v priemere o jedno viac, než reálne majú.
Keď hovoríme, že na Slovensku je pôrodnosť niekde okolo 1,4, tak keby sme vedeli umožniť ľuďom, aby mohli mať to dieťa, ktoré chcú, pomôcť im, tak by sme mali pôrodnosť 2,4. Samozrejme, to nejde asi len takto matematicky, ale určite súhlasím s tým a budeme aj v tom pokračovať ďalšími prorodinnými, propopulačnými opatreniami. A som veľmi rád, že napriek tomu, že sme ich podávali z opozície, viaceré z nich si aj kolegovia z koalície osvojili a aj prešli, hej, kolegovia sa hlásia. Takže nech je to tak aj ďalej. Nerobíme zákony pre seba, ale pre ľudí a treba, aby to išlo ruka v ruke.
Keď ma posledné dni boli navštíviť ľudia na ubytovni, tak sa tak prekvapili, lebo si mysleli, že som začal fajčiť. Mám totižto vedľa stolí; na stolíku vedľa postele krabičku od cigariet. Nikdy som nefajčil a ani som nezačal fajčiť a dúfam, že ani nezačnem, ale tú krabičku som si vypýtal od jedného známeho, ktorý fajčí, lebo ma veľmi zaujala. Nie obsahom, je prázdna, ale nápisom. Na tej krabičke je z poverenia ministerstva zdravotníctva napísané: "Fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa". Ešte raz, na tej cigaretovej krabičke oficiálny nápis, viete, že to teraz tak musí byť zo zákona, a ten nápis na tej konkrétnej krabičke od cigariet znel: "Fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa." Prvá vec, ktorá sa mi s tým spojila, asociovala, bola, že potrat určite zabije vaše nenarodené dieťa.
To znamená, je nám to také zrejmé, v niektorých situáciách je to priamo až napísané, v niektorých vyhláškach ministerstva zdravotníctva alebo v niektorých zákonoch, že nenarodené dieťa máme nejakým spôsobom chrániť. Že je to dieťa, nie iba plod, nie iba nenarodený život. Nenarodené dieťa; a to je také zaujímavé, taká alternatívnosť, že keď to dieťa chceme, tak je to dieťa a chránime ho. A keď ho nechceme, tak je to zhluk buniek, plod. Takže je veľmi dôležité, že naozaj nikdy by sme neodporúčali tehotnej matke, aby fajčila, pretože tým ohrozuje a môže zabiť dokonca svoje nenarodené dieťa. Preto by sme určite nemali sa tváriť, že potrat je nejaká, dokonca neutrálna vec a že sa ničoho netýka.
Na to niekto môže povedať, no dobre, ale veď fajčenie je dovolené. Keď tá žena chce fajčiť, tak fajčí a že zákazy nič neriešia. Tu by som sa chcel k tomu trocha zastaviť. Viete, poznáme, ja som si teraz čítal v poslednej dobe tak častejšie, prohibícia v Spojených štátoch amerických v 20. storočí, obmedzovanie, nejaké zákazy fajčenia, pitia a niekto povie, nikdy to nevyrieši, len to spôsobí čierny trh a ešte viac sa pije, ešte viac sa fajčí alebo neviem čo. No, len jedna vec. Alkohol, to ste možno nevedeli, ale alkohol sám osebe nie je zlý. Úplne ho zakazovať, to znamená zakazovať niečo, čo je v malých množstvách dobré. Ale potrat nie je alkohol. Potrat nikdy nie je dobrý. Potrat vždy znamená zabiť. Keď si vypijete pohárik tvrdého alkoholu, tak to môže byť aj zdravotne dobré. Určite vás to nezabije, pokiaľ nemáte zdravotnú teda tú, ako sa to volá, indikáciu, či, no proste keď máte zdravotný problém s alkoholom. Alkohol je v poriadku. Opilstvo nie je v poriadku, ale toto nie je pri potrate.
Viete, ak sa ide, ak sa jedná o ľudský život alebo ľudské zdravie, tak žiadne výnimky tam neexistujú, je prohibícia. Viete o tom, že na Slovensku je prohibícia vraždy, znásilnenia, zneužívania. Je to zakázané bez výnimky. Neexistuje to, že motivujme ľudí, mladí páni, neznásilňujte, vážení páni, vrahovia, nevraždite! Je to slobodná voľba, ale nerobte to. Nie, je tam prohibícia, je zákaz. Zákaz vraždy, znásilnenia, akéhokoľvek trestného činu, pretože zabiť niekoho, znásilniť niekoho, zneužívať niekoho je zlé. A takisto potrat je zlý, lebo zabíja nenarodené dieťa, nevinné, bezbranné, nenarodené dieťa, ukončuje ľudský život.
Ak hovoríme o obetiach potratov, tak treba povedať, a môžte si to prečítať aj v dôvodovej správe, tak hovoríme o dvoch obetiach základných, a to je dieťa a matka. To, že dieťa je obeťou, je zrejmé aj z toho, že vlastne ukončíme jeho život.
Ja by som si dovolil zacitovať teraz niekoľko faktov z dôvodovej správy. Takže o tom bábätku, o ktorom hovoríme pri potrate: "Embryo od momentu svojho vzniku obsahuje jedinečný a kompletný genetický kód novej ľudskej bytosti. Už pri počatí je dané pohlavie dieťaťa, jeho farba očí a mnohé iné črty. Mnohé z činností, ktoré vidíme u detí a dospelých, začíname robiť už v maternici, viac ako 30 týždňov pred narodením. Medzi tieto činnosti patrí štikútanie, dotýkanie sa tváre, močenie, preferovanie pravej či ľavej ruky, cmúľanie palca, prehĺtanie, zívanie, pohyby čeľusťou, rôzne reflexy, mykanie očami pri spánku, počúvanie, vnímanie chutí a iných vnemov.
V treťom týždni, už v treťom týždni od počatia sa intenzívne vyvíja mozog, miecha a srdce. Srdce začína biť 22 dní po počatí a takmer okamžite ho možno vidieť na ultrazvuku. V štvrtom týždni od počatia už srdce prečerpáva do mozgu a tela dieťaťa jeho vlastnú krv. Srdce má všetky štyri komory a v tomto čase má za sebou už viac ako jeden milión srdcových úderov."
Musím vám povedať, že ja keď som si včera ešte znova čítal tú dôvodovú správu, tak mi pri tomto vbehli slzy do očí. To dieťa má za sebou už milión úderov srdca. To nie je žiaden zhluk buniek. To je dieťa, naše dieťa, ľudský čl; ľudské dieťa, ľudská bytosť. Je vytvorená hlava, hrudná a brušná dutina, ľahko sa dajú rozoznať základy rúk a nôh. V polovici šiesteho týždňa od počatia sa dieťa pri ľahkom dotyku na jeho tvári reflexívne odvráti. Koncom siedmeho týždňa dieťa hýbe rukami, otáča krkom a začína štikútať. V ôsmom týždni už dieťa veľa hýbe rukami a nohami a väčšina detí ukazuje prvé náznaky, či sú praváci alebo ľaváci. Deväť týždňov od počatia dieťaťa dieťa hýbe hlavou dopredu a dozadu, ústa sa otvárajú a zatvárajú, dieťa si pravidelne povzdychne a preťahuje sa. Tvár, dlane rúk a chodidlá sú citlivé na ľahký dotyk. Dieťa si začína cmúľať prst aj prehĺtať plodovú vodu.
Zívanie začína v polovici desiateho týždňa. Desať týždňov od počatia sa formujú odtlačky prstov. Desaťtýždňové dieťa váži okolo pätnásť gramov a od hlavy po päty meria takmer osem centimetrov. Do tohto momentu je dnes na Slovensku možné dieťa zabiť z akéhokoľvek dôvodu. Čiže ak hovoríme o obeti, tak je to veľmi konkrétna obeť, to nenarodené dieťa, ktoré my zákonodarci, lebo my sme to, ktorí to dovoľujeme, dovoľujeme zabiť. Samozrejme, je tu aj matka, ktorá je tiež obeťou potratu a to fyzicky, ale predovšetkým aj psychicky, duševne.
Dovoľujem si citát od Matky Terezy z Kalkaty, ktorá je držiteľkou Nobelovej ceny za mier. Citujem Matku Terezu: "Umelý potrat zabíja dvakrát. Zabíja telo dieťaťa a zabíja svedomie matky. Umelý potrat je hlboko protiženský. Tri štvrtiny jeho obetí sú ženy: polovica detí a všetky matky." Naše zákony dovoľujú zabiť nenarodené dieťa z akéhokoľvek dôvodu. Je čas, aby sme to zmenili.
Ak vychádzame zo štatistík; a treba povedať, že štatistiky sú čísla, ľudia nie sú čísla; ale ak vychádzame zo štatistík, tak na Slovensku v uplynulých rokoch bolo číslo umelých potratov, čiže zabití detí, okolo 7 500. Odhad, že po prijatí tohto znenia zákona by sa ten počet znížil na 1 500. Čiže hovoríme o rozdiele 6-tisíc ľudských životov. Znova, to sú číselné odhady, nedá sa to takto povedať. Ale každý jeden ľudský život má svoj význam.
Veľmi rád chodievam na podujatie Spravodliví medzi národmi, kde štát Izrael oceňuje ľudí, ktorí zachránili Židov pred smrťou alebo ublížením počas vlastne druhej svetovej vojny. A veľmi často sa tam opakuje citát z Talmudu, že kto zachráni jeden ľudský život, zachráni svet. A to by som chcel povedať, že toto by mala byť naša motivácia, zachrániť ľudské životy.
Takisto treba povedať, že návrh zákona, a v čom sa aj odlišuje, dáva veľký dôraz na potrat z donútenia. Treba povedať aj podľa štatistík, že veľmi veľké percento žien, desiatky percent žien v rôznych oblastiach, v rôznych prostrediach hovorí o tom, že nejakým spôsobom, ľahkým alebo aj niekedy veľmi silným, boli k potratu donútené. Viete, ak hovoríme o tom, že to je voľba, sme pro-choice, a je to, nechajte ženu, nech sa rozhodne. Bohužiaľ, veľmi veľa žien sa zďaleka nerozhodne slobodne alebo s nejakým pokojom a s radosťou, ale pod veľkým tlakom. Ako muž musím so zahanbením konštatovať, že veľakrát je to či už nepriamy tlak v zmysle, že žena ostane osamotená s dieťaťom, lebo otec toho dieťaťa ju opustí alebo nechá ju v tom, až dokonca po prejavy, kde sa nejakým spôsobom silno alebo aj slabšie vyhráža, že ak by si teda nechala to dieťa, tak to bude mať dôsledky.
V každom prípade žiadame v tomto návrhu zákona, aby k takémuto niečomu neprispievali zdravotníci, ale aby tento, tento nátlak v prípade, že naozaj hraničí až s domácim násilím, aby ho nahlásili, aby ženy chránili pred, pred nátlakom.
Sú tu viaceré také technické veci, ktoré teraz nebudem čítať. Môžte ich nájsť v samotnom znení zákona v dôvodovej správe, ako niektoré aktualizácie, rušenia neaktuálnych vyhlášok. Samozrejme, a to tu už bolo spomenuté, obmedzenie potratovej turistiky, aby Slovensko nebola destinácia pre ľudí, pre ženy zo zahraničia, ktoré by chceli využiť náš extrémne liberálny zákon. A takisto aj niektoré zmeny, ako napríklad že v samotnom znení zákona z roku 1986 bolo, že tento zákon je pre ochranu života a zdravia ženy, aj keď teda potrat nechráni zdravie ženy veľmi často a už vôbec nie taký bezdôvodný potrat, ale dodávame tam a pridávame, že chceme, aby tento zákon aspoň čiastočne bral do úvahy ochranu dieťaťa.
Takisto vynechávame znenie, že potrat je plánované a zodpovedné rodičovstvo. No nie je. Nie je to rodičovstvo a už vôbec nie zodpovedné. Používame termín namiesto žena tehotná matka, namiesto plod nenarodené dieťa. Prerušenie tehotenstva, keďže je v názve spomenuté, nemôžme nateraz zmeniť, to by sa musel zmeniť celý zákon.
Spomeniem ešte jednu udalosť, keď som dnes rozprával s našou maminou, ktorá hovorila, že keď čakala našu najmladšiu sestru Katarínu v roku 1986, bola to ťažká situácia, pretože keď bola v piatom mesiaci, buchol Černobyľ, ak si to pamätáte. A ona bola naozaj taká vystrašená, že aké to môže mať následky. A keď prišla k doktorovi, tak on bez toho, aby čo len niečo hovoril, podal jej papier, aby si vypísala papier na potrat. Môžme povedať, že za komunistov bola spoločnosť aj veda niekde na inej úrovni, toto sa dnes nemôže stať. Ak by som začal hovoriť niektoré, niektoré veci, vedeli by sme si ich predstaviť, tak by sme, boli označené, že sú politicky nekorektné a nemal by som ich hovoriť. A niektoré veci sú aj spoločensky nekorektné. Ale v každom prípade musí byť v zdravotníctve absolútne nekorektné a neprijateľné, aby lekár povedal vetu: To si chcete nechať? Viete, ako je to nezodpovedné, priniesť na svet postihnuté dieťa? Toto sú veci, ktoré nesmú zaznievať z úst zdravotníkov. Áno, lekár alebo zdravotnícky pracovník môže a má ženu poučiť objektívne o možných rizikách, o možných predpokladaných situáciách, ale nesmie ju nabádať k potratu. Potrat nie je riešenie, potrat nie je dobrý. A rovnako treba ženu poučiť a prípadné násilie a nátlak nahlásiť.
Poslednú vec, ktorú by som chcel povedať pred tým, ako vás požiadam o podporu a o teda korektnú diskusiu, je, že mnohé organizácie, ktoré majú iný názor a ten je legitímny, snažia sa prisúdiť ľuďom, ktorí sú pro-life a ktorí chcú, aby také, by som povedal, že extrémne liberálne zabíjanie detí bolo obmedzené, tak používajú takú nekorektnú a podpásovú argumentáciu, že vy chcete nútiť ženy rodiť, urobiť z nich nejaké, nejaké stroje na deti a tak ďalej. Viete, dospelý človek sa môže rozhodnúť, či dieťa počne alebo nepočne. Teda ak mu Pán Boh požehná, lebo niektoré aj chcú a, niektoré aj chcú a nejde to. Ale ak hovoríme o dieťati, ktoré už žije, tak my hovoríme o tom, že ho nemožno zabiť. Že sme slobodní, sme dospelí, ak hovoríme o znásilnení, to som spomínal, takáto výnimka tu je v prípade, že by k tomu prišlo, a je riešená odborne aj cez novelizáciu zákona o prokuratúre. Ale som presvedčený, že každý človek má právo žiť, aj nenarodené dieťa.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto zákona a všetky, všetky nejaké pripomienky, výhrady pozorne počúvam a som pripravený akýmkoľvek spôsobom spolupracovať na akomkoľvek riešení tejto situácie, či s kolegami, ktorí predkladajú zákon predo mnou, alebo s tou pracovnou skupinou, ktorá pracuje v parlamente, aby sme v prospech nenarodených detí urobili všetko, čo je v našich silách. A my ako poslanci môžme naozaj urobiť veľa. Ďakujem.
Skryt prepis
 

5.2.2019 17:24 - 17:40 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci Andrej Danko, ďakujem veľmi pekne za odovzdanie slova. Len krátko, tiež ako úvodné slovo, máme teraz zlúčenú rozpravu na veľmi vážnu tému. Zákon, ktorý navrhujem novelizovať, má priamo v nadpise slovo "umelé prerušenie tehotenstva", takže musíme rešpektovať tento názov, keďže je legislatívne daný, ale nemyslím si, že tu hovoríme o prerušení tehotenstva, hovoríme tu o ukončení tehotenstva a predovšetkým o ukončení ľudského života, života človeka, nenarodeného dieťaťa. A myslím si, že táto téma si zaslúži pozornosť.
Bližšie o tom, o zámeroch aj o konkrétnostiach navrhovanej novely chcem povedať v rozprave, aby sme mohli viesť diskusiu a tiež sa hlásim do rozpravy ako prvý, ale keďže je zlúčená, tak budem asi druhý.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 15:42 - 15:44 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem za reakcie. Najprv k tej, k tej hystérii verzus odôvodnenej obave. Áno, ja mám nejaký pohľad na svet a mám z niektorých vecí odôvodnené obavy, ale napríklad v júli nemám nejakú silnú a veľkú odôvodnenú obavu z lavíny. Mám obavu z lavíny, keď povedzme napadne nejaký prvý ťažký sneh a naňho potom nejaký ďalší, a tak tí, ktorí sa tomu venujú, vedia, a ja by som sa pohyboval v tej oblasti, bol by som veľmi opatrný, lebo naozaj lavíny bývajú a môže sa to stať, aj keď mne osobne sa to teda ešte nestalo.
Ja si myslím, a preto som nazval aj tú vec hystériou, že priamo z tohto paktu alebo compactu, rámca nejakú, nejaká lavína nehrozí. Že keď by teraz nejak sme sa k tomu pridali, tak hneď tá lavína začne o mesiac, o pol roka. Obavy áno, opatrnosť určite áno. Ja vlastným deťom hovorím, nebuďte ustráchaní, ale buďte opatrní. Takže to je jedna vec.
Druhá vec. Ja som ešte nestihol povedať, že pán minister Lajčák, ktorý teda je podľa mňa schopný a skúsený diplomat a určite by som ho nejak nedehonestoval, ma ale prekvapil tým, ako on dehonestoval, ja som mal pocit, že nielen politikov, ale aj vlastný národ. A je to také zvláštne, keď mne ako opozičnému poslancovi dáva na výber, že zahlasovaním za toto uznesenie môžem dosiahnuť jeho odvolanie. No je to také pokušenie, že už len kvôli tomu zahlasovať. Ja to neurobím kvôli tomu, priznávam sa, lebo to by bola nízka pohnútka, ale musí byť opatrný s tým, ako nás, ako nás láka na takéto veci.
A ešte posledné sekundy. Výhrady. Napríklad celkovo to vykresľovanie toho postoja alebo migrácie, napríklad v médiách, je tam vykresľované, že podporovať by sa malo to, čo tú migráciu akoby vykresľuje len pozitívne alebo neutrálne, keď negatívne, tak by to nemalo byť podporované.
Viac už nestihnem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 15:28 - 15:38 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto prerokovávanému bodu. Začnem s tým, či tento, toto uznesenie, návrh na uznesenie podporím, alebo nie. Ale dovoľte mi krátky úvod.
Máme teraz tak v úzkom slede dva body, o ktorých sa veľa diskutovalo. Jeden bol ten, o ktorom sme už hlasovali, a to bol ten návrh uznesenia o definícii, o pracovnej definícii antisemitizmu a teraz máme návrh uznesenia o Globálnom rámci OSN o migrácii, skrátene povedané. V Národnej rade vieme, ako hlasujeme, máme vlastne niekoľko možností, ale tie tri základné sú: za, zdržať sa a byť proti. V cirkevných kruhoch, predstavte si, tiež sa hlasuje, napríklad na konciloch a tam sú troška iné možnosti. Je „placet“, „non placet“ a „placet iuxta modum“. To znamená: za, proti a za s výhradami.
Tak ja, keby som mal teraz tú možnosť, tak by som hlasoval za tento, za tento návrh tým placet iuxta modum, čiže „za s výhradami“, podobne ako som hlasoval za s výhradami o tej pracovnej definícii antisemitizmu. Vysvetlím krátko.
Samozrejme, som proti antisemitizmu, pretože kresťan nemôže byť antisemita, to tu zaznelo a nebudem to opakovať. Ale ten predložený text, o ktorom sme o jedenástej hlasovali, tak mal aj mnohé také podľa mňa nešťastné formulácie, ktoré môžu byť rôzne prekrúcané. Budí dojem niektorých vecí, ktoré síce tak možno neboli myslené, ale môžu byť tak vysvetľované alebo použité, a myslím si v konečnom dôsledku, že ten návrh robí medvediu službu židovskému spoločenstvu alebo štátu Izrael. Ale bol som za, aj keď s výhradami.
Podobne môžem povedať, že aj tu pri tomto návrhu budem hlasovať za s výhradami. Tá hlavná výhrada je, že naozaj argumentácia alebo celkový dojem, ktorý sa vytvára pri tejto diskusii, naozaj niekedy troška zaváňa, nechcem povedať, že slovo hystéria, ale preháňaním niektorých vecí, ktorých sa ten dokument ani netýka. Napríklad, to je asi zrejmé, ale chcem to zopakovať, že to nie je dokument o utečencoch, ale priamo v tom dokumente sa píše, že to je o migrantoch a o utečencoch je a bude iný dokument. A preto, ak z jednej alebo z druhej strany, teda proti alebo za sa používajú takéto argumenty, tak je to troška zavádzajúce. A navyše, ak sa budí takáto hystéria okolo toho dokumentu, tak vieme, že na Slovensku alebo kdekoľvek sú to vždy body pre extrémne riešenia a pre extrémne politické názory.
Ja poviem, ja necítim z prípadného prijatia tohto dokumentu žiaden strach, nechytá ma žiadna panika a už vôbec nie hystéria, ale napriek tomu toto uznesenie podporím, lebo si nemyslím, že by sa Slovenská republika k tomuto dokumentu mala pridávať.
Jeden z predrečníkov hovoril o tom, že ako sa postupne niektoré veci dejú takou salámovou metódou, bolo to až tak názorne, doteraz som to tak nepočul, vysvetlené, ako sa šúpe saláma a tak ďalej, ešte zo začiatku.
Ja som spokojný s pozíciou Slovenskej republiky, čo sa týka zahraničnej politiky a čo sa týka aj postoja k migrácii ako takej. Nemyslím si, že treba, aby Slovensko robilo nejaké zásadné obraty. Viete, niekto povie, no veď keď sa to prijme, tak sa vlastne nič zásadného nezmení, nie je to záväzné, aj keď slovo záväzok alebo povinnosť sa tam opakuje často, je to len deklaratívne. Viete, ak budem obrátený týmto smerom, tak stojím na tomto mieste, som obrátený tam, ak sa otočím na opačnú stranu, stále som na tom istom mieste, nič sa nestalo, ale akonáhle začnem kráčať, tak je veľmi dôležité, či som otočený tým smerom, zameraný tým smerom alebo tým.
Ja si myslím, že prijatím tohto dokumentu, a poviem aj konkrétne veci, Slovensko naberá iný obrat. Napríklad niekto by to možno nazval, že, stavá nás do pozície, že by Slovenská republika vo svojej zahraničnopolitickej orientácii bola viac proimigrantská. A to je pre mňa aj filozoficky najväčšia výhrada voči tomuto dokumentu, to, že hodnotí migráciu ako vyslovene pozitívnu alebo len pozitívnu vec, kde-tu sú také, akože no nepredvídateľné veci môžu byť, ale v zásade je to celé perfektné, pozitívne, myslím, že by som mohol použiť slovo, že hodnotenie migrácie je také naivné až príliš optimistické. Preto si myslím, že je dobré, aby Slovenská republika k tomuto paktu, alebo teda rámcu, ako sme si vypočuli, nepristupovala.
Neviem, koľkí to urobili, ja aj ako člen zahraničného výboru som si tento rámec prečítal, preštudoval, tých 33 strán, teda neviem, ako kto má aký preklad, ja som mal 33-stranový. Niekde som čítal, že 34 strán to má.
Ja som rád, že je táto diskusia a že prebieha, ale myslím si, že skôr, ako by sme mali prijímať nejaké globálne pakty alebo kompakty, alebo rámce, mali by sme mať na Slovensku národný pakt, národný rámec a dohodnúť sa, jasný postoj. Pretože vlastne toto celé, čo okolo toho vzniká, je preto, lebo zdá sa, že v tejto veci sú niektoré veci, ktoré sú, v ktorých sme zhodní, poviem aj o niektorých, niektorých postojoch zahraničných, ale sú niektoré, ktoré vyšli na povrch, že teda my vlastne nevieme čo a ako. Jedna vec je, aké sú názory rôznych, rôznych politických strán od nejakých ultrapravicových po extrémne liberálne, ale druhá vec je, aká je celá pozícia Slovenskej republiky, najmä v tejto chvíli aj vlády Slovenskej republiky.
Boli tu spomínané rôzne aktivity k tejto diskusii. Jedna z nich je aj konferencia, ktorú zaštiťujem spolu s europoslancami Annou Záborskou a Branislavom Škripekom, bude v piatok dopoludnia v kinosále tu v Národnej rade 30. novembra. Srdečne vás pozývam. Ale myslím si, že nestačia len nejaké konferencie, politické debaty, ale, ale je dôležité, aby, aby o tom vedeli aj ľudia.
Dneska som zachytil jedno vyjadrenie, už si nepamätám, ktorý to bol politik, povedal, že 99 % ľudí nevie, o čom ten kompakt je, a populisti to zneužívajú. A to je chyba. Máme demokraciu. Démos - ľud by o tom mal vedieť. Mal by vedieť, o čom to je. A tak funguje, tak funguje demokracia. Nemôže si nejaká politická elita povedať, že to ľudia o tom nič nevedia, to my určíme.
Viete, ja si myslím, že celý ten trend vo svete aj v Európe, konkrétne aj na Slovensku, kde získavajú body extrémisti alebo extrémne riešenia, je preto, lebo z nejakej intelektuálnej povýšenosti si niektoré politické elity myslia, že môžu ťahať úplne opačným smerom než väčšina národa, než väčšina ľudí v tej krajine, konkrétne v našom prípade tu na Slovensku. Treba sa znížiť, treba s ľuďmi rozprávať, treba ľudí počúvať a treba presvedčiť. Nielen na nejakých odborných konferenciách, nielen možno tu v parlamente, ale aj v teréne.
V prvom rade si myslím, že v tejto veci je to zodpovednosť ministra zahraničných vecí a ministerstva, aby tieto veci dosahovalo, aby naozaj sme mali nejaký národný rámec, nejakú národnú dohodu aj v tejto veci, a preto vôbec nie je škoda, že takáto debata tu prebieha, len nestačí to asi, aby sme si urobili nejakú povinnú jazdu, potom zahlasovali. Vyzerá, že dneska asi o piatej podľa prihlásených do rozpravy to nebude, asi zajtra. A poďme ďalej, že naozaj o týchto veciach treba hovoriť.
Naozaj je pravda, tí, čo hovoria, že robí sa okolo toho hystéria. Býva to často populistické a ľudia nevedia. No tak toto môžme nejakým spôsobom zmeniť. Nehovorím, že to zajtra zmeníme, o týždeň, ale potrebujeme sa o tom baviť. Nieže tu niekto príde, teda, pardon, v tomto prípade niekto, ale minister zahraničných vecí a v zásade povie: „Ja tam idem, hotovo, ako môžte sa roztrhať, a keď nie, tak sa hodím o zem, alebo odstúpim a mňa nezaujíma, čo si myslí 90 % ľudí.“ Tak to nemôže ísť.
Ďalšia vec, ktorú si myslím, že je veľmi dôležité vzhľadom na veľkosť krajiny, akou je Slovensko, komunikácia, konzultácia, zhoda s okolitými krajinami, so susedmi. Tak štandardne, bolo to tu povedané, V4 plus Rakúsko, ale aj ďalšie krajiny špeciálne strednej Európy alebo možno kultúrne a politicky, historicky, by sme povedali, krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska, alebo ďalších, ďalších blízkych celkov. Ale vieme, že tieto krajiny majú k tomu minimálne podozrievavý, až odmietavý postoj. V4 bola spomínaná, ale takisto aj Chorvátsko, Švajčiarsko a potom aj naši spojenci Austrália a Spojené štáty americké.
Niekedy zaznievajú také morálne apely, ako, ako máme myslieť na tých migrantov, ako im máme vyjsť v ústrety, že je to ľudské, že je to kresťanské. Súhlasím.
Ja za seba teraz, nie ako poslanec Národnej rady, nie ako politik, ale ako súkromná osoba, lepšie povedané, ako otec rodiny, s celou rodinou ubezpečujem vás, že na ľudí, ktorí sú v takejto situácii, myslím. Evanjelium hovorí že nech ľavá ruka nevie, čo robí pravá, prípadne naopak, už si to nepamätám, takže nebudem rozprávať čo a ako, ale v každom prípade myslíme na ľudí aj na Slovensku, aj v zahraničí, ktorí sú v ťažkej situácii, a je ich dosť.
Dnes cez obednú pauzu som sa zúčastnil prijatia sýrskeho arcibiskupa z Aleppa, ktorý nám hovoril o ich situácii, ako je to v Sýrii. Tieto veci ma enormne zaujímajú. Ale ako poslanec Slovenskej republiky som skladal sľub a je to pre mňa vážna vec a myslím, že pre každého z vás, kde som sľuboval vernosť Slovenskej republike, a že budem pracovať v prospech jej občanov. A ja som si dneska pozrel aj sľub ministra. Myslím, že úplne totožný alebo takmer totožný. Určite v tom, že sľuboval vernosť Slovenskej republike a pracovať v prospech jej občanov. Ak občania chcú, aby sme boli solidárni, aby sme pomáhali aj iným krajinám, a o tom som presvedčený, že väčšina Slovákov je na tom tak, tak potom môžme aj my takýmto spôsobom sa k tomu pridať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 18:11 - 18:12 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, vy ste sa pokúsili vniesť do debaty taký odborný tón, alebo teda dojem odbornosti, pozor, nespochybňujem vašu odbornosť, samozrejme, tú akceptujem, ale táto vec je naozaj politická a niekedy sa tá odbornosť v tej debate používa ako zásterka odbornosti od politických úmyslov. Vysvetlím.
Viacerí kolegovia z opozície hovorili priamo na rovinu, možno nie tak odborne, nie tak právnicky o tom, kde je skutočný problém s Ústavným súdom. Viackrát sa to zopakovalo a aj teraz to zaznelo pred chvíľou vo faktických poznámkach. A myslím, že toto je problém. A preto ja tej vaše odbornosti neverím. Ja ju nespochybňujem, ale jej neverím, lebo za ňou je len nejaký úmysel, aby to s Ústavným súdom tak, ako si to vy predstavujete, aby ste sa nejak dohodli v koalícii. Samozrejme, neberte to osobne, nejde tam o nedôveru osobne k vám ako osobe, ale je to normálna politická nedôvera, nedôvera opozičného politika. A ja preto aj ten váš návrh nepodporím v hlasovaní a, naopak, podporím návrh opozičný, ktorý bol podaný v rozprave.
A ešte jedna poznámka. Ak by bola aspoň trocha chuť na serióznu debatu, tak by ste sa prihlásili ešte v písomnej rozprave, aby potom sa mohli prihlásiť ďalší v tej, v tej ústnej a hovoriť o tom, a nie aby to zostalo naozaj takmer na koniec, a ostatní sme mohli reagovať povedzme vo faktických poznámkach. Takže ďakujem za váš príspevok, ale, bohužiaľ, nedôverujem mu a nepodporím ho.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 15:31 - 15:32 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Ja len také malé okienko nejakých politických pomerov. Necítim nejakú potrebu sa miešať do poslaneckého klubu OĽANO, ale pán Budaj je predsedom strany Zmena zdola, áno, spolu aj Zmena zdola aj Nova došli v koalícii, alebo, respektíve na kandidátke OĽANO, takže ono to vyvoláva také napätie, to chápem.
Druhá vec, pani poslankyňa Cigániková, ja nehovorím za cirkev, ja som veriaci kresťan katolík, ale nehovorím za cirkev. Ja to chápem tak, že cirkev má nejakú náuku, ktorá sa týka tých členov, ktorí tam v nej chcú byť. A keď nechcú, tak nemusia, a keď chcú, tak by mali, a keď nie, tak môžu odísť. A určite ak nie ste členkou katolíckej cirkvi, tak sa vás to nejak netýka. Tak isto ako, ja neviem, aj zväz hubárov alebo poľovníkov alebo ďalšie nejaké neziskové organizácie majú nejaké svoje vnútorné pravidlá, kto nie je hubár a poľovník, môže fungovať inak, ale nemôže byť potom členom tej skupiny.
A ďalšia vec, debata o výsade. Ja úplne súhlasím s tým, že nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie nie je nejaká výsada, ktorá by mala patriť len niekomu, ale mohla by patriť všetkým jednotlivcom, ktorí sa na tom dohodnú, a preto ja s tým súhlasím. Ale nechápem, prečo by to malo byť dovolené podľa návrh vášho zákona len heterosexuálnym a homosexuálnym párom, ktoré nežijú v manželstve. Ja vidím diskrimináciu zase z tejto strany, že dobre, ale potom pre všetkých, ktorí sa na tom dohodnú a odsúhlasia si to.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2018 15:15 - 15:25 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja si tiež dovolím sa vyjadriť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Nebudem nijakým spôsobom útočiť na predkladateľov, nebudem tu spomínať fašistov alebo neomarxistov a chcel by som povedať svoju, svoj vhľad na to.
Asi na začiatku je dobré povedať, že budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona, no a možno by bolo dobré zdôvodniť, že prečo.
Ja s predkladateľmi, aj keď ich rešpektujem, zásadne nesúhlasím a považujem to, čo, k čomu pripravuje tento návrh cestu, alebo k čomu vedie, za škodlivé a nebezpečné a ani po právnej stránke ho nepokladám za dobrý a za vhodný. O to viac, ako to bolo viackrát v rozprave spomenuté, už dnes existuje veľké množstvo príležitostí, ako si ľudia vo svojom súkromí môžu svoje občianske záležitosti právne usporiadať.
Nebudem dôvodiť z kresťanského hľadiska, aj keď tu je a úplne bez debaty, ubezpečujem vás, jednoznačné, aký je postoj kresťanskej viery, aký je postoj cirkvi k takýmto veciam. Ale na rozdiel od rôznych liberálov, neomarxistov, keď používame teda, tak ja nikdy, nikdy necítim potrebu takto argumentovať. Môžte toto kľudne zahrnúť, zahrnúť kľudne aj fašistov, boľševikov alebo kohokoľvek. Je to také zaujímavé, že ak kresťan argumentuje Bibliou, argumentuje kresťansky, tak sa hneď ozvú mnohí, že my sme štát oddelený od náboženstva, nepoužívajte kresťanské alebo náboženské argumenty, ale ak niekto príde a začne v prospech homosexuálnych partnerstiev argumentovať Kristom, láskou a neviem, čím všetkým možným, tak to je priam nádherné.
Viete čo? Ak sa vám nepáči naša argumentácia, tak už ju vôbec nepoužívajte vy. Poďme naozaj k takému nejakému politickému, filozofickému, právnemu rozboru tejto veci.
Začnem tým, že si ctím, a je to moja povinnosť ako občana, ako poslanca Národnej rady, ctím si rovnoprávnosť všetkých jednotlivcov v našej krásnej krajine na Slovensku a vylučovať kohokoľvek z nejakých individuálnych práv by bola diskriminácia. Ale chcem povedať, že v tejto veci má naozaj každý svoje práva zaručené. Tu nejde o žiadnu diskrimináciu. Tu ide o to, že my chceme zrovnoprávňovať nejaké zväzky. A dovolím si povedať, že takúto rovnoprávnosť ja neuznávam ani nevyznávam. Rovnoprávnosť medzi jednotlivcami je, ale rovnoprávnosť medzi zväzkami nie je. A to nie je môj názor. To je Ústava Slovenskej republiky, to je zákon o rodine. Ak chcete zmeniť túto filozofiu, získajte 90 hlasov a zmeňte ústavu, zmeňte zákon o rodine, kde sa jasne hovorí, že manželstvo je zväzok muža a ženy a že takýto zväzok má mať podporu exkluzívnu, nadštandardnú. Žiaden iný zväzok v zákone nemá napísané, že by na toto mal právo.
Takže toto je prvá kľúčová vec, rovnoprávnosť jednotlivcov platí, rovnoprávnosť zväzkov automaticky neplatí. A v našom právnom poriadku ani nie je. Isté exkluzívne práva proste patria len manželstvu muža a ženy.
Ja som veľmi rád, že som bol aj súčasťou tých asi, myslím, 106 poslancov, ktorí v minulom volebnom období hlasovali za to, aby v našej ústave bolo jasne natvrdo napísané, že keď hovoríme o manželstve, tak hovoríme o mužovi a žene. Je to čiastočne smutné, že to tam dnes musíme napísať, pretože vždy to tak bolo a vždy to tak aj bude, ale dnes je potreba to aj právne tam napísať. A som rád, že to tam máme.
Treba povedať, že v rámci toho neuznávania nejakých nadštandardných práv pre iné zväzky ako pre manželstvo muža a ženy tu nejde o zasahovanie do práv žiadneho jednotlivca. Každý v súkromí ako jednotlivec, alebo v skupinách, aké chce vytvárať, si môže žiť podľa svojich vlastných preferencií. Nikto, a tým myslím teraz štát alebo politikov, nikto nikomu nelezie do spálne. Problém je v tom, že niektorí strašne silno cítia potrebu vynášať svoju spálňu na verejnosť, a s tým nesúhlasím. Nech sa páči, v súkromí robte si, čo sa vám páči.
Prečo som, prečo som proti tomuto zákonu? Ak by sme prijali tento návrh zákona, tento konkrétny návrh zákona, teraz nehovorím len o jednotlivých právnych bodoch, ale tento návrh zákona o životných partnerstvách, heterosexuálnych a homosexuálnych, prekročili by sme určitú hranicu, odbrzdili by sme určitú, určitý proces, na konci ktorého, a to nie je fantazmagória, to nie je dohadovanie, by boli homosexuálne manželstvá, ktoré by boli úplne rovnocenné do všetkých dôsledkov s manželstvom muža a ženy a ktoré by mali jednoznačne právo aj na adopciu detí, a to je aj v súčasnosti v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Vidíme to za posledných dvadsať rokov veľmi plasticky v európskych krajinách, že to tak jednoducho je, že ten proces je taký, že prídu a začnú hovoriť: "No veď, veď oni majú problém s dedením, veď oni majú problém s OČR". Potom povedia: "Veď len registrované partnerstvá, veď my vieme, že to je niečo iné ako manželstvo muža a ženy". Akonáhle takejto demagógii, takýmto sladkým rečiam v nejakej krajine podľahnú akýmkoľvek spôsobom, niekde súdnou cestou, ako napríklad v Rakúsku, niekde normálne ďalšími parlamentnými krokmi, ako napríklad vo Francúzsku, skončíme pri tomto. Iks prípadov. To si viete ľahko naštudovať, je to realita, veď to vieme. Registrované partnerstvá by boli prvý takýto krok, ale určite nie posledný.
Toto, čo predkladatelia predkladajú, tak je taký nultý alebo polovičný krok k tomu, aby sa to celé spustilo. Vďakabohu, na Slovensku dnes nie je politická vôľa na to, aby sa spustil ani ten prvý krok. Ale politická úloha alebo domáca úloha nepustí, tak musíme to skúšať z každej strany, pričom sa argumentuje niečím, čo u ľudí, ktorí sú otvorení, nachádza odozvu. No veď prečo by sme niekomu robili naprieky, prečo by sme mu nenechali dediť a ošetrovné? Súhlasím. Ale nech to platí pre všetkých. Prečo len pre tých, ktorí žijú spolu v nejakom spolužití. Prečo nie dve panie susedky alebo dokonca bývajúce aj v jednom dome, vdovy, ktoré si navzájom chcú nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie alebo prípadne dediť? Príďte s návrhom, ktorý bude toto riešiť pre všetkých jednotlivcov, lebo tu ide o individuálne právo, za taký zahlasujem určite veľmi rád, a v rámci toho môžu vyriešiť svoje problémy aj ľudia žijúci v akýchkoľvek partnerstvách, čo mňa skutočne nezaujíma a nepotrebujem sa do toho starať.
Problém je v tom, že okrem toho, že tento prvý krok by spustil homosexuálne manželstvá a adopcie, a to tiež vidíme, by spustil aj to, že by sa začalo perzekvovať a trestať tých, čo majú iný názor. Takto to je. Dnes ľudia v krajinách, kde tieto homomanželstvá a adopcie sú uzákonené, majú problém, prichádzajú o zamestnanie, sú trestaní, sú pokutovaní, dokonca niektorí aj zatváraní. Toto nechceme.
Ja osobne si myslím, že homosexualita je úchylka. Znamená to, že tí ľudia sú menejcenní? Absolútne nie. Ale ja si myslím a je to moje právo, že je to úchylka, odchýlka, ja neviem čo. Nepotrebujem to zdôrazňovať. Keď to nikto nerieši, ja na poslednom mieste. Ale ak niekto s tým ide navonok a povie, že je hrdý na to, že je to úchylka, tak sa mi to zdá zvláštne a dovolím si úctivo s tým nesúhlasiť.
Na záver pár poznámok z toho, čo zaznelo v debate a čo ma trocha aj šokovalo. Tuto pani kolegyňa povedala vec, pri ktorej normálne mi až dych vyrazilo, že: čo je, čo je na tom zlé, keď sa ľudia považujú za psov a mačky? No ja neviem, ja chcem každému dopriať jeho radosť zo života, že keď sa považujú za psov a mačky, ale ja neviem, asi, asi sa naozaj ten svet mení rýchlo, ale ja som si stále myslel, že to je problém s vnímaním reality a že ten človek potrebuje odbornú pomoc. A teraz to nehovorím ako, ako dehonestáciu. Veď každý možno máme nejaký zdravotný problém fyzický, psychický. To nie je na posmech. Ale či je to normálne? A či by sme mali podporiť? A uznať? Aby sa cítili fajn? Áno, človek môže byť kľudne mačka alebo pes, keď chce, ale človek je človek a nie je pes a mačka. Hotovo. Vybavené. Ak si to niekto doma chce robiť alebo má skupinku priateľov, ktorí sa pokladajú za mačky, ja proti tomu nič nemám. Ale prečo by sme to mali riešiť zákonom? To má riešiť lekár. Alebo v súkromí.
Ďalšia vec. Pani predkladateľka Blahová povedala, citujem teraz, presne som si to zapísal, "nič nie je v našej spoločnosti stabilné". Absolútne nesúhlasím. Vďakabohu, je dosť vecí, ktoré sú nielen v našej, ale v každej spoločnosti stabilné, celé dejiny ľudstva, lebo sme ľudia, lebo existuje ľudská prirodzenosť. Iste, je veľa vecí, ktoré nie sú stabilné a ktoré sa menia. To je v poriadku. Ale povedať, že nič nie je v našej spoločnosti stabilné, bohužiaľ, odhaľuje zmýšľanie predkladateľov, ale ja tak nezmýšľam.
A nakoniec tu bolo ohradenie sa proti prirovnávaniu k pedofílii. Veď predsa pri homosexuáloch ide o dvoch dospelých ľudí, ktorí navzájom s tým súhlasia. Teraz na začiatku áno, ale o pár rokov, ak to odsúhlasíme, pôjde aj o deti. Pozor! Neobviňujte ma, že tvrdím, že homosexuálni partneri by zneužívali deti. To netvrdím, to netvrdím, ale hovorím to, že v tejto chvíli, ak nejde o deti, ako v prípade pedofílie, tak o deti pôjde. A z môjho pohľadu, neprirovnávam to k pedofílii, ale tiež pokladám za škodlivé, aby homosexuálny pár vychovával deti. Deti majú vychovávať otec a matka, a preto som proti návrhu tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 14:55 - 14:57 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Poliačik, asi je jasné, že vo viacerých veciach sa nezhodneme, mám na to iný názor, ale to je legitímne. Ja skôr považujem za dobré a vhodné, že ste povedali vo svojom vystúpení, že tu nejde o riešenie právnych problémov, ale že tu ide o nejaký vraj dlh, ktorý máme voči týmto ľuďom, a že v skutočnosti naozaj ide o postupne o oveľa viac, pretože tento návrh je nedostatočný, a naozaj na konci to bude tak, ako je to v iných niektorých krajinách. A to je fér povedať. Pretože myslím si, že naozaj toto dnes ľudia na Slovensku nechcú.
Ja neviem, kto má aké vnútorné postoje, ja som, ja mám dosť práce na to, aby som sa zaoberal nejakou nenávisťou alebo riešením nejakých vnútorných problémov iných ľudí. Ale jednoducho nesúhlasím s tým, aby sa zrovnoprávňovali homosexuálne zväzky s manželstvom, a nesúhlasím, aby si takíto ľudia mohli adoptovať a vychovávať deti. Zatiaľ na Slovensku je ešte situácia, že mám právo takýto názor verejne povedať a zastávať sa ho. A preto je dobré, aby sme si povedali teda otvorene, o čo ide a nezakrývali to tým, že chceme riešiť dedenie a zdravotnú dokumentáciu a ošetrovné. Pokiaľ by šlo o to, a ja to poviem vo svojom vystúpení, s tým by nikto nemal problém. Ale naozaj povedzme si úprimne, je to tá salámová metóda. Prvým krokom boli registrované partnerstvá, ale na tie ste zistili, že už ani náhodou nie je nálada v spoločnosti, no tak ideme na nejaký polovičný alebo nultý krok, a to sú nejaké životné partnerstvá. Ja to vidím takto.
Ďakujem, že ste to pomohli demaskovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2018 11:23 - 11:24 hod.

Richard Vašečka
Vážený pán predsedajúci chcem poznamenať, že pri hlasovaní č. 40 tlač 1051 ma vykázalo hlasovacie zariadenie, že som nehlasoval, hlasoval som za.
Ďakujem.
Skryt prepis