Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.3.2019 o 9:33 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 18:06 - 18:08 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, ďakujem ti za tvoju službu, ktorú si vykonávala a vykonávaš stále, aj dávno predtým, ako si vstúpila do politiky, ale aj za tieto slová, ktoré boli také priame, jasné, otvorené, dobre, že si ich povedala.
Ja by som chcel zareagovať na jednu časť, ktorá sa týka mužov, a súhlasím s tým a ja osobne naozaj to cítim ako, ako vec, ktorá mi leží na srdci, aby my muži sme boli tí, ktorí milujeme ženy aj s ich, aj s naším počatým novorodeniatkom alebo teda počatým životom. Ja som sa posledné roky dosť nad tým zamýšľal, že naozaj práve my muži zlyhávame. Okrem iného píšem aj knihy. Moja posledná kniha, ktorá vyšla na Vianoce 2018, sa volala Muži, milujte svoje manželky. A myslím, že je to veľmi dôležité a určite by nebolo správne tie veci hádzať na ženy, obviňovať ich. Z našej strany môžme urobiť to najlepšie, keď sa naozaj budeme starať, keď podporíme a nie naopak, že budeme ešte príčinou toho potratu, to je veľká hanba, že nielenže zanedbáme, ale ešte aj spôsobíme zle. Tak ja sa nemôžem ospravedlňovať za iných, ale za seba môžem povedať, že čokoľvek budem môcť urobiť v prospech toho ako muž, nielen pre svoju manželku, pre svoju rodinu, ale aj pre iné ženy, budem sa snažiť a ďakujem ti, že si aj na toto poukázala.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 17:19 - 17:20 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem, pán doktor Krajčí, Marek, že si to takto z takého pohľadu lekára povedal. Mne to pripomenulo aj tak ľudsky tie situácie, keď sme čakali naše deti, keď sa narodili.
Také politické prepojenie, hovoril si o tom, že veľa žien, pre nich to nie je až tak slobodná voľba, a naozaj ja mám údaje, kde mnohé ženy zažívajú dosť silný nátlak, až na hranici domáceho násilia, že musia ísť na potrat, lebo muž alebo rodina na nich tlačia. A toto napríklad my navrhujeme riešiť aj v našom zákone. A ak by neprešli tieto znenia, ktoré sú, tak opakovane, tejto veci sa nepustíme a myslím si, že znova v tejto veci by sme mali nájsť zhodu bez ohľadu na konzervatívno-liberálne nastavenie, lebo sloboda musí byť sloboda. To znamená, že k potratu by nemala byť žiadna žena nútená, na tom sa zhodneme, aj keby sme mali v iných veciach odlišný názor.
Takže ďakujem ti a váš návrh podporím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 16:36 - 16:38 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Skúsim vecne. Čo sa týka prieskumu Markízy, ja neskracujem lehotu. Takže ja som preto nehovoril o tejto časti. Čo sa týka rovnováhy medzi právom ženy a právom dieťaťa, no, to je otázka pohľadu. Keď jeden má právo urobiť si čo chce a druhý zomrie pri tom, podľa mňa to nie je rovnováha. Ale to je to vnútorné presvedčenie, preto máme rozdielny názor.
Čo sa týka klesania počtu potratov. Prečo sa stále, do kelu, ministerstvo vnútra zaoberá zlepšovaním bezpečnosti premávky. Veď sa zabije stále menej a menej ľudí. Veď však už sa ich zabije len každý deň dvaja, tak čo sa s tým trápime. No veď to takto nemôžme brať. Musíme dosiahnuť, aby sa nula ľudí zabilo pri dopravných nehodách a urobiť čokoľvek, či už reštriktívne zvýšiť pokuty, ak to bude fungovať, alebo zlepšiť cesty, alebo bezpečnosť áut, väčšie nejaké požiadavky na výrobcov aut a tým dosiahneme zníženie a ochranu ľudských životov. Čiže pre mňa to znamená, to, že dnes zomrelo 20 detí pri potrate, žiadne také, veď to klesá. Keby mi dnes zomrelo moje dieťa, tak mi je úplne jedno, aké sú štatistiky. Zomrelo dieťa a to je ten môj pohľad, a preto som tu a preto sú tu ďalší kolegovia.
A je to absolútne vedecky, sociologicky dokázané, že obmedzenie potratov ich, samozrejme, nezruší na nulu, ale výrazne ich obmedzí. A naopak, ich povolenie ich výrazne zvýši. Sú aj nejaké nelegálne, je nejaká potratová turistika. Ale napríklad teraz práve pri veľmi bohatom sprievodnom programe pri Národnom pochode za život, ukázali ako v Poľsku, to, čo vy ste nazvali reštrikciou, vážne obmedzilo situáciu alebo zmenilo situáciu v spoločnosti.
A čo sa týka koaličných poslancov, ich neúčasti, verím, že to počúvajú. Ja som s viacerými z nich hovoril a verím, že sú to ľudia, ktorí majú svedomie a budú uvážlivo hlasovať a rozhodnú sa to, čo budú pokladať za dobré podporia, a verím, že budú pokladať za dobré... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2019 16:04 - 16:30 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, téma tejto zlúčenej rozpravy je vec, ku ktorej treba pristupovať citlivo, ale zároveň pravdivo a otvorene, lebo naozaj ide o život. Teraz neriešime v prvom rade nejaké finančné záležitosti alebo nejakú byrokraciu, čo sú tiež dôležité témy preberané aj na tejto schôdzi, máme nejakých 150 bodov a štyri z nich sa týkajú ochrany života. Hovorím to aj preto, že niekedy sú také argumenty, že inými vecami sa treba zaoberať, vy stále len toto riešite. No nie je to pravda, riešime kopu iných vecí, ale túto záležitosť si mnohí všimnú. Je viditeľná a je viditeľná preto, lebo je citlivá. Rodičovstvo, otcovstvo, materstvo, narodenie detí je niečo, čo nám nie je ľahostajné. A zároveň tým, že je táto vec citlivá a, samozrejme, sú na ňu aj rozdielne názory, tak potom to silne hýbe spoločnosťou. Ale napríklad tak ako sme videli na nedeľnom pochode za život, kde bolo podľa organizátorov okolo 50-tisíc ľudí. Ja som bol tiež jeden z nich, ale to nehovorím ako nejakú zvláštnu chválu, pokladám to za samozrejmosť takisto, ako som bol na predchádzajúcich pochodoch za život v Košiciach, v Bratislave, teraz bol opäť v Bratislave a viem, že aj viacerí z vás tam boli, pretože je to pre nás dôležité.
Ani tento zákon, ani Národný pochod za život, ani ďalšie aktivity nie sú bojom proti niekomu, ale sú zápasom za niečo, za život, za deti. Každá civilizácia a možno čím je prirodzenejšia, tak tým viac cítia ako jednu z hlavných vecí chrániť tých najslabších, chrániť tých najmenších, chrániť deti. Viete, aj v krajinách, kde existujú rôzne veci, ktoré nie sú úplne v súlade s tou našou kresťansko-židovskou tradíciou alebo židovsko-kresťanskou tradíciou a kultúrou, v každom prípade sa na deti pozerajú veľmi zhovievavo, veľmi citlivo a každý pokladá až tak pudovo za dôležité deti chrániť. Preto tu aj dnes stojíme.
Podľa a na základe starého komunistického zákona, ktorý je extrémne liberálny, tak už prišlo o život 1,4 milióna detí za tie desiatky rokov, čo je veľmi vážna vec. Hovoríme v súčasnosti o zhruba 7 500 umelých potratoch, teda ukončení tehotenstva, zabití nenarodených detí ročne, čo je viac ako 20 denne. V roku 1987 sa zmenil tento zákon na tú podobu, v ktorej je z veľkej časti dnes a to znamená, že vlastne potrat sa vykonáva na základe žiadosti. Chcem, môžem do 12. týždňa.
Cieľom môjho návrhu, teraz budem hovoriť za seba, nie je niekoho obviňovať, niekoho súdiť, ale zachraňovať. Lebo nejde o to, že či sme dobrí alebo zlí, ale čo dobrého môžme urobiť. A pri všetkej empatii, ktorú cítim voči tehotným matkám, rodinám, ktoré sa dozvedia, že čakajú bábätko a sú možno v náročnej situácii, tak pri všetkej tejto empatii a citlivosti treba ale pravdivo povedať veci a nezakrývať si oči pred takými ťažkými skutočnosťami.
Dnes som narazil na jednom internetovom portáli na článok, ktorý mal nadpis hororové zábery a teraz tam boli fotografie z lesa, kde nejakí pytliaci zastrelili medveďa, našli tam mŕtveho medveďa, bol tam tak vyvalený a bol tam nadpis, že hororové zábery. Ja mám prírodu veľmi rád. Aj medvede sa mi páčia a myslím, že pytliactvo je veľmi zlé. Ale na druhej strane, ak hovoríme o ľudskom živote, tak toto sú tiež, keby som použil výraz toho portálu, hororové skutočnosti a keby sme videli fotografie, tak by to boli hororové zábery. A vieme, že dnes sú dostupné, dajú sa vidieť. A znova nejde o to, aby sme niekomu spôsobovali nevoľnosť alebo aby sme niekoho strašili, alebo niekoho obviňovali, ale aby sme si uvedomili, že sa nerozprávame o nejakých okrajových záležitostiach, ktoré vlastne sa týkajú len nejakých kozmetických vecí. Je to veľmi vážna vec.
Preto o tom v parlamente diskutujeme, a preto sa rozprávame o možnosti zmeny tohto starého komunistického zákona, pretože aj v spoločnosti sú názory na to rozdielne a dalo by sa povedať, že táto téma polarizuje spoločnosť. Na tom nie je nič zlého. Zlé by bolo, keby sme sa kvôli tomu nenávideli, hádali, obviňovali, nebodaj bili, hej, ale tak ako sme videli napríklad na pochode za život, nikto sa nikomu nevyhrážal, videl som tam aj ľudí, teda ja som zazrel jedného, ktorý mal transparent s iným názorom. Väčšina ľudí sa naň usmiala, možno mu zakývala, niektorí s ním prehodili, prehodili s ním zopár slov, neboli tam nejaké takéto problémy.
Podľa prieskumov, ktoré sa objavujú aj v posledných rokoch, je tá nálada v spoločnosti rozdelená približne pol na pol. 50 na 50. Keď som bol, myslím, že to bolo 8. septembra, v televízii Markíza v diskusii s pani prezidentkou aj s ďalšími poslancami, tak televízia Markíza prezentovala prieskum, ktorý si dala urobiť u jednej agentúry a výsledky toho prieskumu boli prezentované, že otázka teda znela, že či sú ľudia za sprísnenie potratovej legislatívy, a bolo tam uvedené, že 50, myslím, jedna percent bolo proti sprísneniu, 40 bolo za sprísnenie a 8 % sa vyjadrilo, že neviem. K tomu by som uviedol niekoľko poznámok.
Samozrejme, v prípade aj štatistických chýb to stále ukazuje aj v súlade s tými predchádzajúcimi prieskumami, že je to zhruba tak pol na pol, ale veľmi dôležité je to, že ak sa ľudí pýtate, že či ste za sprísnenie, tak ľudia zvyčajne k sprísneniu nemajú nejaký sklon a hlavne, ak by ste sa pýtali ľudí, tak ľudia netušia, že naša potratová legislatíva je tak liberálna a že vlastne tam v podstate netreba uviesť žiadne podmienky. Už tu bolo a padne to myslím aj v tejto debate, že pri rôznych iných veciach, iných záležitostiach, iných živých tvoroch, máte oveľa striktnejšie stanovené podmienky, pri ktorých môžete konať než práve pri možnosti umelého, umelého potratu.
Čiže namietal by som v tom, že ak by ľudia vedeli, tí, ktorých sa pýtali, ako je to skutočne, tak si myslím, že to percento by bolo niekde inde. Ďalšia vec je, iné prieskumy tej istej agentúry v predchádzajúcich rokoch hovorili o tom, že väčšina spoločnosti je naklonená tomu, že teda dobre, tak kompromisne, ale len ak sú na to vážne dôvody, pričom napríklad sa nepovažovalo za vážny dôvod pohlavie dieťaťa. Vieme, že niekde vo svete, zvlášť v Ázii sa vykonávajú potraty na základe pohlavia dieťaťa, to znamená, že v nejakej Číne alebo možno v iných krajinách sa uprednostní kultúrne chlapec pred dievčaťom a robí to obrovské problémy. Je to vlastne potom také sociálne inžinierstvo. Myslím, že dnes pripadá v Číne 115 mužov na 100 žien a to je problém. Je pochopiteľné z akých dôvodov.
Ale podľa mňa tieto prieskumy majú jednu najzásadnejšiu chybu, a to že vlastne nie sú reprezentatívne. A to preto, lebo sa vlastne nepýtajú tých, ktorých by sa mali pýtať v prvom rade, a to je tých nenarodených detí. Čo myslíte, keby bola nejaká možnosť komunikovať s tými nenarodenými deťmi, tak aké percento z nich by bolo za potraty a aké percento za možnosť sa narodiť? Niekto múdry povedal takú vetu: Všimol som si, že všetci, čo sú za potraty, sa už narodili. To znamená, to naše 50 na 50 je medzi tými, ktorí sa už narodili, lebo nám to bolo dopriate. Lebo naše matky a otcovia, naše rodiny nás prijali a veľakrát aj v ťažkých situáciách, za čo ja osobne sa chcem poďakovať svojej mame, svojim rodičom aj starým rodičom a ďalším príbuzným, a preto sa môžme vôbec vyjadrovať, či sme alebo nie sme za to.
Ono je to podobné, tiež to tu už zaznelo a zaznie v tejto rozprave, akoby sa pýtali ľudí, že či sú za zrušenie otroctva. Ale nepýtali by sa ľudí otrokov, ale pýtali by sa ľudí otrokárov. Myslím si, že ťažko by niekto mohol mávať prieskumom nejakej agentúry, že väčšina ľudí, ktorých sme sa pýtali, je proti zrušeniu alebo obmedzeniu otroctva. No, tak otrokári, pochopiteľne, nebudú za zrušenie otroctva, ale ak by sa pýtali otrokov, čo myslíte, koľko otrokov by sa prihlásilo alebo hlasovalo za to, že je proti zrušeniu otroctva. Myslím si, že okrem nejakých naozaj ľudí, ktorí by neboli pri zmysloch, tak by 100 % otrokov hlasovalo za zrušenie otroctva.
Niekedy sa ma ľudia pýtajú, že prečo nedám pokoj s tými potratmi a prečo to pripomínam, aj keď mám stále pocit, že som ešte veľmi umiernený a niekedy si až tak spytujem svedomie, že mohol by som aj viac. Viete, ono je to otázka vnútorného presvedčenia, viery. Jednoducho ja som presvedčený a mám na to dosť dobré dôvody, že počaté dieťa je človek. Tak ako verím, že otrok je alebo bol človek, lebo dnes, našťastie, oficiálne nemáme otroctvo. Takisto, keď niekto inej rasy, iného náboženstva je človek, tak aj tu verím, že počaté dieťa je človek. Asi vieme, ako to chodí, vieme, že deti nenosí bocian a že dieťa sa počne, keď sa spojí pohlavná bunka otca a matky. Spermia, pohlavná bunka otca, je bunka muža, bunka otca. Vajíčko, pohlavná bunka ženy, je bunka ženy, matky. Ale ak sa tieto jadrá, tie bunky, ich jadrá spoja, vznikne zygota, tak to nie je ani bunka otca, ani bunka matky, ale je to bunka niekoho iného. A kto je ten niekto iný? Môže byť nejaká bunka človeka, ktorá nepatrí žiadnemu človeku? Asi ťažko. Táto ľudská bunka patrí človeku, ktorý v tej chvíli počatia, vtedy o tom ešte väčšinou nevieme, je ten samotný človek, lebo to nie je len taká obyčajná bunka, tak ako bunka kože, ktorá nič iné nevie, len robiť, čo ja viem, povrchovú vrstvu kože. Toto je bunka, v ktorej je potenciál celého človeka, lebo to je celý človek, ktorý len potrebuje dostať priestor, potrebuje nebyť zabitý, aby sa rozvinul naplno v človeka. A toto je moje vnútorné presvedčenie.
A ja osobne ťažko by som aj spával, aj ťažko by som mohol žiť s takým vnútorným presvedčením, keby som sa pri tomto presvedčení, že nenarodené dieťa, počaté dieťa je človek, neozval a nepovedal, prosím vás, zvážme to. Nepripravil nejaký návrh spolu s ďalšími kolegami a povedal, hlasujme za to, riešme to! Znova, pripomeniem a zopakujem to viackrát, nehovoríme len o tom, že máme niečo zakázať. Aj v tomto volebnom období som participoval určite viac ako na nejakých desiatich, pätnástich, možno dvadsiatich zákonoch, ktoré hovorili o podpore rodiny, o podpore špeciálne tehotných matiek. Teším sa takým návrhom zákonov a určite ho podporím, aký predložil pán poslanec Krajčí, keď treba tehotným matkám veľmi konkrétne pomôcť aj nejakou konkrétnou sumou peňazí, aj nejakým konkrétnym úkonom a takisto aj ďalšie kolegyne, ktoré tu sedia, ktoré predkladali viaceré z týchto zákonov a boli iniciátorkami a pracujú v tejto oblasti.
Otázkou je, ak teda máme vnútorné presvedčenie, že počaté dieťa je človek, či chceme a veríme, že ľudské práva majú platiť pre všetkých rovnako. Myslím, že naša spoločnosť to deklaruje. Áno, všeobecné ľudské práva, ale viete, najzákladnejšie ľudské právo je právo na život. Ak vám nie je dovolené narodiť sa, tak potom už, ako sa hovorí, môžu vám skočiť na hrb alebo čokoľvek s tým ostatným, lebo to už neviete použiť, keď nežijete, neviete už žiadne iné právo uplatniť. Prvé a základné právo je právo na život a verím, že každého človeka, a teda aj nenarodeného dieťaťa. Majú právo a musia požívať všetky ľudské práva. O to viac, a tiež to už bolo povedané, pri počatom dieťati hovoríme o stopercentnom nevinnom človeku.
Môže sa stať, že tehotenstvo je zdravotnou komplikáciou pre matku. Môže sa stať, že naozaj aj keď sú to výnimočné prípady, ale stávajú sa, že tehotenstvo je následkom trestného činu, napr. znásilnenia. Ale kedykoľvek to tak je, aj pri týchto extrémnych prípadoch, dieťa je nevinné a bezbranné. A viete, existujú rôzne morálne úvahy o tom, či je niekedy oprávnené usmrtiť človeka, o treste smrti alebo zásahu nejakej policajnej jednotky na ochranu rukojemníkov, ale vždy sa hovorí v takých situáciách o nejakom útočníkovi, ktorý ubližuje ostatným, ktorý má zlý úmysel, ktorý ohrozuje, ktorý je vinník, ale pri tomto dieťati hovoríme o stopercentne nevinnom a bezbrannom človeku, ľudskej bytosti a myslím, že v tomto sú všetky civilizácie a všetky kultúry na celom svete aj všetky náboženstvá zajedno, že nevinnú ľudskú bytosť nemožno usmrtiť.
Som rád, že aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá sa odvoláva aj na cyrilometodské dedičstvo, má priamo vo svojom znení uvedené nastavenia, ktoré by sme mohli povedať, že sú základne nastavené tak pro-life a pro-family, po slovensky za život a za rodinu, a máme aj ďalšie zákony ako zákon o rodine, ktoré hovoria o tom, že manželstvo muža a ženy je hodné ochrany a podpory, že vytvára rodinu a že samotný nenarodený život má svoju hodnotu. Myslím, že je na nás poslancoch Národnej rady, zákonodarcoch, aby sme naše zákony a, bohužiaľ, aj tento starý, komunistický zákon, ktorý ale stále platí, aj viac ako tridsať rokov po svoje platnosti, aby bol uvedený do súladu s ústavou. Keď sme hlasovali v predchádzajúcom volebnom období o tom, aby sa zmenila Ústava Slovenskej republiky a bol doplnený článok o ochrane manželstva muža a ženy a o podpore takejto rodiny, nimi založenými, tak z toho vyplýva, že musíme konať aj konkrétne, nestačí len tak deklaratívne o tom hovoriť. Myslím si, že je potrebné a dobré dať tieto zákony do súladu s duchom ústavy.
Ďalšou záležitosťou, ktorá sa spomína, je právo na súkromie, že vlastne obmedzovanie potratov narúša právo, špeciálne právo ženy na súkromie. Viete, ja súhlasím s tým, že by sa mal štát minimálne miešať do života občanov a človek má naozaj právo na súkromie a platí to v mnohých ďalších oblastiach. Niekedy sa štát montuje oveľa viac, než by sa to komu páčilo, než by to bolo zdravé, a v niektorých oblastiach, ktoré úzko súvisia s oblasťou ochrany života, štát postupne stále viac a viac zasahuje do súkromia a do života rodín, mužov a žien. Viete a vidíme to napr. aj na západe, že sociálna, sociálka, vlastne sociálka veľmi kontroluje a zasahuje v prípade, keď majú podozrenie, že nejak je deťom ubližované. A ja to pokladám, čo sa týka toho základného princípu, za správne, keď rodina zlyhá, keď výchova zlyhá, hoci u rodičov môžme prirodzene očakávať najväčšiu, najväčšiu pozitívnu nejakú afinitu k tomu dieťaťu, tak vtedy je miesto, aby štát zasiahol. A veľakrát to ale prekračuje už niektoré hranice, kde, kde štát je až taký protekcionistický, ako keby chráni už pomaly všetky deti pred všetkými rodičmi, nemožno pomaly na dieťa zdvihnúť hlas, capnúť mu po zadku, dobre, to nie je teraz témou, ale je zvláštne, že toto nepovažujeme za miešanie sa do života, do súkromia, lebo chránime predsa deti, to je nad tým.
Ale ak by sme chceli obmedziť potraty, tak povieme: Čo sa miešate, to je súkromie, nestarajte sa do toho, to je vec matky alebo vec tej rodiny!
No, musíme si ujasniť pojmy. Ak nenarodené dieťa je človek, je dieťa, tak potom má požívať ochranu a v prípade, že tú ochranu nedostáva, tak treba, aby štát nejakým spôsobom zasiahol. Som za minimálnu potrebnú mieru zásahov do súkromia, ale zároveň keď prichádza k takým veľkým ohrozeniam, ako je to aj v prípade umelého potratu, tak som za to, aby štát zasiahol rozumne a po dohode.
Hlavným motívom môjho návrhu zákona je obmedzenie potratov na žiadosť alebo tzv. bezdôvodných potratov. Samozrejme, ja to chcem vysvetliť. Nemyslím si a bolo to povedané aj tu v rozprave, že by bolo nejaké, nejaké relevantné číslo tých ľudí, tých žien, ktoré by podstupovali úplne ľahkovážne potrat. Ale sú tu, bohužiaľ, dôvody, väčšinou sociálnoekonomické, z ktorých sú potraty podstupované a vo veľkej miere, a to ma mrzí, pretože sme moderný štát v 21. storočí, člen Európskej únie, máme vysoké sociálne, zdravotné, hygienické štandardy v porovnaní s ostatným svetom, tak si nemyslím, že sa musíme utiekať k takémuto riešeniu.
Čo sa týka predkladania tohto zákona, tak musím povedať teraz za seba, tak osobne, že je to pre mňa ťažký kompromis a moje presvedčenie o tom, že potrat, že žiaden umelý potrat nie je dobrý a nemali by sme s ním súhlasiť. Samozrejme, tu prichádza ešte princíp ochrany života matky, takže v prípade, keď prichádza akoby ku konfliktu alebo kríženiu ochrany života matky a života dieťaťa, to je špecifická situácia, ale v ostatných prípadoch si nemyslím, že je riešením potrat. Ja s ním nesúhlasím, so žiadnym potratom, ak však meníme zákon a meníme ho tak, aby sme urobili nejaký krok dopredu a výrazný krok dopredu, môžme pristúpiť na nejaký kompromis, ktorý je bližšie alebo najbližšie stavu, v akom je spoločnosť. Ďalšia vec je, ak zákon niečo dovoľuje, neznamená, že to automaticky ja ako navrhovateľ odporúčam alebo s tým súhlasím.
Cieľ tohto zákona je v prvom rade zamedziť tým najškandalóznejším potratom, a to sú potraty na žiadosť alebo potraty bez vážneho dôvodu. Ako alternatívu alebo ako možnosť tých vážnych dôvodov ponúkame vlastne také tri základné výnimky, a to je ohrozenie života a zdravia matky, ťažké poškodenie dieťaťa a tehotenstvo následkom trestného činu. Tá priepasť, ktorá sa vytvorila za tie roky platnosti toho starého komunistického zákona, je príliš veľká na to, aby sme ju preskočili jedným skokom, aby sme to vyriešili naraz, ale tak skúsme urobiť ten prvý krok, ktorý môžme urobiť. Ak vieme v tejto chvíli poriešiť 80 %, poriešme 80 percent. V tých ostatných ťažkých situáciách, ak by zostali v platnosti zákona tieto výnimky, môžme riešiť tak ako aj pri všetkých ostatných, a tak ako to robíme doteraz, pomáhať a motivovať.
Treba povedať, že nie je to nejaká moja partizánska činnosť, tento návrh zákona, ale bol som požiadaný viacerými zástupcami Hnutia za život, aby som tento zákon predložil v prospech ochrany nenarodených detí. Obsah toho zákona korešponduje aj s požiadavkami spomínaného Národného pochodu za život. Preto, včera sa ma pýtal v relácii, v televízii TA3 redaktor, že či cítim takú satisfakciu, že Národný pochod za život podporuje môj zákon. A ja hovorím, viete, je to naopak, ja cítim to, že ja mám podporovať tých ľudí, ktorí neriešia zďaleka len legislatívu, ale riešia celý komplex týchto záležitostí a pomáhajú a robia to dlhodobo a ja sa cítim ako ten, ktorý chcem ich podporiť a keďže ale som v parlamente, ja tu môžem vystupovať, oni tu nemôžu vystupovať pri tomto mikrofóne, ja môžem hlasovať na tomto hlasovacom zariadení, oni nie, tak to chcem urobiť v ich prospech.
Ešte by som chcel jednu, jednu vec povedať. Objavuje sa názor, že prohibícia nič nevyrieši. Veď ste videli, keď v Amerike zakázali alkohol, tak tak či tak sa na čiernom trhu predával alkohol a nič sa neznížil, neznížil predaj. No ja chcem povedať jednu vec a to by mali mnohí so mnou súhlasiť, že rozdiel medzi potratom a alkoholom je v tom, že alkohol nie je zlý. V malých množstvách je dokonca aj zdraviu prospešný a môže to byť dobrý nápoj. Opilstvo je zlé, alkoholizmus je zlý, ale samotný alkohol nie. Ale potrat nie je dobrý nikdy. A viete, vo veciach týkajúcich sa ochrany života už narodených ľudí máme prohibíciu. Ja neviem o tom, že by sme boli len motivovaní: Nevraždite, neznásilňujte, nelúpte, nezneužívajte, pomôžeme vám. Keď to tak cítite tú agresivitu, príďte sa porozprávať so psychológom a keď to nezvládnete, nebudeme vás súdiť. No je tam prohibícia, je tam jasný zákaz, zákaz vraždy, zákaz znásilnenia, zákaz zneužívania. Samozrejme, ak veríme, že nenarodené dieťa je človek, aj tu musí byť prohibícia. A všetky tie ostatné veci, tá motivácia, pomoc, poradenstvo, to môže ísť ruka v ruke s tým.
Chcel by som ešte z dôvodovej správy prečítať taký malý úryvok, ktorý hovorí o bábätku. Od momentu svojho vzniku obsahuje jedinečný a kompletný genetický kód novej ľudskej bytosti. Už pri počatí je dané pohlavie dieťaťa, jeho farba očí a mnohé iné črty. Mnohé z činností, ktoré vidíme u detí a dospelých, začíname robiť už v maternici, viac ako 30 týždňov pred narodením. Medzi tieto činnosti patrí štikútanie, dotýkanie sa tváre, močenie, preferovanie pravej či ľavej ruky, cmúľanie palca, prehĺtanie, zívanie, pohyby čeľusťou, rôzne reflexy, mykanie očami pri spánku, počúvanie, vnímanie chutí a iných vnemov.
V treťom týždni od počatia sa intenzívne vyvíja mozog, miecha a srdce. Srdce začína biť 22 dní po počatí a takmer okamžite ho možno vidieť na ultrazvuku. V štvrtom týždni od počatia už srdce prečerpáva do mozgu a tela dieťaťa jeho vlastnú krv. Srdce má všetky štyri komory a v tomto čase má za sebou už viac ako 1 milión srdcových úderov. To dieťa, o ktorom hovoríme a náš zákon to dovoľuje zabiť také dieťa, má za sebou už milión úderov srdca. To nie je žiaden zhluk buniek. To je dieťa, je to ľudská bytosť.
Ďalej citujem: Je vytvorená hlava, hrudná a brušná dutina, ľahko sa dajú rozoznať základy rúk a nôh. V polovici šiesteho týždňa od počatia sa dieťa pri ľahkom dotyku na jeho tvári reflexívne odvráti. Koncom siedmeho týždňa dieťa hýbe rukami, otáča krkom a začína štikútať. V ôsmom týždni už dieťa veľa hýbe rukami a nohami a väčšina detí ukazuje prvé náznaky, či sú praváci alebo ľaváci. Deväť týždňov od počatia dieťaťa dieťa hýbe hlavou dopredu a dozadu, ústa sa otvárajú a zatvárajú, dieťa si pravidelne povzdychne a preťahuje sa. Tvár, dlane rúk a chodidlá sú citlivé na ľahký dotyk. Dieťa si začína cmúľať prst aj prehĺtať plodovú vodu. Zívanie začína v polovici desiateho týždňa. Desať týždňov od počatia sa formujú odtlačky prstov. Desaťtýždňové dieťa váži okolo 15 gramov a od hlavy po päty meria takmer osem centimetrov. Do tohto momentu je dnes na Slovensku možné dieťa zabiť z akéhokoľvek dôvodu. Čiže ak hovoríme o obeti, tak v prvom rade je to nenarodené dieťa a my zákonodarci sme tí, ktorí to dovoľujeme, alebo ak sa rozhodneme, nedovoľujeme.
Treba povedať, že je tu aj matka, ktorá je tiež obeťou potratu a to nielen fyzicky, ale predovšetkým aj psychicky a duševne. Dovolil by som si zacitovať Matku Terezu z Kalkaty, držiteľku Nobelovej ceny za mier, ona hovorí: "Umelý potrat zabíja dvakrát. Zabíja telo dieťaťa a zabíja svedomie matky. Umelý potrat je hlboko protiženský. Tri štvrtiny jeho obetí sú ženy: polovica detí a všetky matky.“
Naše zákony dovoľujú zabiť nenarodené dieťa z akéhokoľvek dôvodu. Myslím, že je čas, aby sme to zmenili.
V našom zákone je aj viacero vecí, ktoré som hovoril už aj v rozprave pred pol rokom. Je to okrem potratov na žiadosť je to vlastne potratová turistika, potraty z donútenia a tak isto aj úprava komunikácie o samotnom potrate a o rodičovstve. Treba používať, lebo my navrhujeme, aby sa používal výraz tehotná matka namiesto iba žena, aby sa používal výraz nenarodené dieťa namiesto iba plod. Samozrejme, ja osobne nepoužívam výraz prerušenie tehotenstva, ale ukončenie tehotenstva, čo znamená smrť a zabitie.
Ak bude ešte, potom budú nejaké otázky, tak som pripravený na ne odpovedať a teraz by som vás len požiadal o podporu tohto zákona, aby mohol prejsť v tejto chvíli do druhého čítania, aby sme sa mohli baviť o nejakých konkrétnych veciach, a vyjadrujem podporu aj ďalším návrhom kolegov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 15:24 - 15:32 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dočkali sme sa aj na tejto 49. schôdzi prerokovania zákonov o ochrane života. Ja som si pozeral záznamy, tak naposledy sme o týchto zákonoch rokovali na 40. schôdzi vo februári tohto roka. Dnes máme znova príležitosť a treba povedať, že v tomto volebnom období poslednú, aby to mohlo prejsť normálnym legislatívnym procesom.
Máme tu už 60 rokov na tomto území najprv v Československej republike, potom v Slovenskej republike starý komunistický zákon, ktorý je zároveň aj paradoxne extrémne liberálny a ešte viac sa zliberalizoval v roku 1987.
Tento starý komunistický extrémne liberálny zákon absolútne neberie ohľad na život dieťaťa, ale neberie, pretože už je aj zastaralý, neberie ohľad na moderné medicínske poznatky ani na aktuálnu spoločenskú situáciu.
V tejto chvíli bude zlúčená rozprava, na ktorej postupne predstavíme štyri návrhy zákonov. Ja by som si teda dovolil hovoriť o tom svojom.
Návrh, môj návrh zákona predovšetkým – ale nielen – ruší potraty na žiadosť, tzv. bezdôvodné potraty, teda bez uvedenia vážneho dôvodu. Tieto potraty na žiadosť tvoria určite viac ako 80 % všetkých umelých potratov, a teda ide o viac ako 5-, možno 6-tisíc zabitých detí a nenarodených detí ročne. Keby sme to tak chceli zaktualizovať, tak dnes 24. septembra je to 16 detí, ktoré by boli zachránené týmto zákonom. A keď berieme osem pracovných hodín, tak za každú pracovnú hodinu, napríklad počas tejto mojej rozpravy, by to boli dve zachránené deti. Čiže nehovoríme len o nejakých číslach alebo o nejakej ideológii, alebo o nejakých legislatívnych úpravách, ale hovoríme o životoch. Hovoríme o životoch detí, nenarodených detí, ktoré môžu a chcú žiť.
Samozrejme, že tieto názory na to sú rôzne. Parlament je od slova hovoriť, takže budeme teraz rokovať. A naozaj parlament tieto veci môže aj zmeniť. Máme veľkú moc. Môžme sa nielen vyjadriť, ale budeme aj hlasovať, pravdepodobne zajtra.
Nie všetci majú taký názor ako ja. Napríklad predseda vlády Pellegrini, pán Pellegrini hovorí, že podľa neho je tento starý komunistický extrémne liberálny zákon v poriadku a netreba ho meniť. Aj pani prezidentka Čaputová tvrdí, že to má tak zostať. Dokonca robí takú bezprecedentnú vec, ktorú sa zaviazala, že nebude robiť, ale v tomto prípade avizuje, že urobí, boli sme spolu v televíznej relácii, že ak by tento zákon prešiel, tak ho bude vetovať už dopredu. Tak je to možno dobré z toho pohľadu, že vieme jasne, aký je jej postoj, a môžme na základe toho konať.
Ale bez ohľadu na to, čo si myslí premiér alebo čo si myslí prezidentka, rozhodujeme my poslanci v parlamente. Takže ja by som to chcel adresovať vám všetkým, ktorí ste tu, a teda nie je nás mnoho, ale aj tým, ktorým viem, že to sledujú vo svojich kanceláriách, prípadne si to pozrú neskôr, aby sme naozaj veľmi vážne zvážili to, čo je podstatou tohto zákona. Ide o záchranu životov nenarodených nevinných detí. Od platnosti toho starého komunistického zákona, už to tu bolo viackrát povedané, je to celkovo približne 1,4 mil., milión 400-tisíc nenarodených detí, ktoré mohli žiť, ktoré mohli mať svoje rodiny, ktoré mohli mať ďalšie deti. A je to zhruba 7 500 detí ročne, a teda 20 denne. Aj dnes 24. septembra, čiže nehovoríme o nejakých teóriách.
Čo sa týka toho, že sa stretli zrazu štyri poslanecké návrhy na túto tému, o ktorých je aj táto zlúčená rozprava, ja som s viacerými tými predkladateľmi komunikoval. My sme čakali, či vládna koalícia, ktorá má aj dostatok hlasov na to, aby tieto veci zmenila a má teda aj veľkú zodpovednosť, že príde s nejakým riešením, ktoré by sme boli, aspoň za seba môžem povedať, všetkými desiatimi podporili. Ale keď sa to odďaľovalo, blížil sa termín podávania zákonov a dostali sme avízo, že teda sa podávať takýto zákon nebude zo strany koalície, a teda ani sa nepodal, tak po vzájomnej komunikácii sme si povedali, ponúkneme tie svoje, aby poslanci mohli tieto veci posunúť. Ako hovorím, je to posledná šanca v tomto zložení parlamentu v tomto volebnom období.
Tie zákony sa navzájom nevylučujú. Pokiaľ viem, tak si navzájom tieto zákony podporujeme. Ja avizujem, že budem hlasovať za tie ostatné zákony, ktoré sú tuto v tejto zlúčenej rozprave, pretože je to prvé čítanie, môžu vlastne prejsť všetky. Čiže nie je to nejaká konkurencia, že by sa tie hlasy museli nutne rozdeliť. Pre mňa je to dobrá príležitosť.
Zároveň treba povedať, že súvisí to naozaj s takou spoločenskou objednávkou. Spomínam to preto, lebo niektorí politici tvrdia, že nie je na to spoločenská objednávka. Myslím si, že sa nad tým dá až tak pousmiať. V súčasnosti okrem Národného pochodu za život, nechcem teraz primárne argumentovať Národným pochodom za život, lebo keď sme prvýkrát predkladali ten zákon, tak sme ešte ani nevedeli, že kedy bude alebo či bude Národný pochod za život. Ale okrem neho je tu napríklad aktuálne aj petícia, ktorú ja ako poslanec a myslím, že aj vy ostatní ste dnes dostali do mailových schránok, je to výzva na podporu zákonov na zlepšenie ochrany života. Nie je to dlhé. Ja by som to prečítal na úvod ako na predznačenie tejto debaty.
Výzva na podporu zákonov na zlepšenie ochrany života. Vážený pán poslanec, vážená pani poslankyňa, na najbližšej schôdzi Národnej rady budete hlasovať aj o návrhoch zmien zákonov, ktoré zlepšujú ochranu života nenarodených detí. Dovoľujeme si vás požiadať, aby ste tieto návrhy podporili a hlasovali za ne. Prosíme vás, aby ste zohľadnili závažnosť a nadstraníckosť témy a urobili maximum pre prijatie zmeny. Sme presvedčení, že všetci ľudia majú rovnakú dôstojnosť a ľudské práva. No, žiaľ, naše zákony tento princíp porušujú. Tým, že je na Slovensku legálne pripraviť dieťa o život do 12. týždňa tehotenstva a v prípade jeho postihnutia ešte dlhšie, základné právo na život nenarodených detí nie je chránené. Túto diskrimináciu najmenších z nás je potrebné odstrániť. Všetci vieme, že umelý potrat je zlý aj pre matku. Je preto potrebné budovať sieť pomoci pre tehotné matky v ťažkej situácii, ako aj informačný systém, vďaka ktorému sa dozvedia o možnostiach pomoci. Národným pochodom za život žiadame, aby právo na život nenarodených detí bolo chránené rovnako ako ostatných ľudí. K tomu nás môžu priblížiť aj zákony, o ktorých budete hlasovať. Veľmi prosíme, aby ste hľadali takéto riešenia, ktoré budú sledovať dobro tehotnej matky aj jej nenarodeného dieťaťa. Obaja stoja za to.
Verím, že táto rozprava bude dobrá, bude kvalitná a budeme sa navzájom počúvať, aby sme mohli urobiť niečo v prospech aj tých konkrétne dnes niekoľkých detí, ktoré, bohužiaľ, zahynú pri potrate, aby sa to nemuselo opakovať pri tisícoch až státisícoch ročne a za desaťročia platnosti tohto starého komunistického extrémne liberálneho zákona.
Skončil som, pán predsedajúci. Hlásim sa potom ako prvý do rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 18:08 - 18:10 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Žiada sa mi povedať, konečne máme tu takýto dokument v Národnej rade v pléne. Chcem za to poďakovať špeciálne pani predkladateľke, pani poslankyni Anne Verešovej, ale aj ďalším, ktorí pracovali na tomto texte alebo skôr na tomto diele. Samozrejme, podporím ho s veľkou radosťou, tak ako som to robil aj na zahraničnom výbore, ktorého som členom, a som rád, že sa hovorí aj o konkrétnych krokoch, aby sme mohli pomôcť tým, ktorí sú prenasledovaní vo svete, ale aj niekedy možno už aj u nás alebo, respektíve v demokratických krajinách, kde je už veľká pochybnosť, či naozaj náboženská sloboda a sloboda viery a presvedčenia či je úplná.
Ak hovoríme o viere, tak ja, ja rád hovorím, že viera, to je vnútorné presvedčenie a ak máme mať slobodu viery, tak musíme byť slobodní, naozaj uchovať si svoje vnútorné presvedčenie a zároveň ale aj jeho vonkajšie vyjadrenie. Tak ako bolo spomenuté, ak to porovnáme s dejinami, tak v súčasnosti, ak hovoríme o kresťanoch, je početne viac kresťanov prenasledovaných, ako bolo za Rímskej ríše, bolo vtedy, samozrejme, menej ľudí na svete, ale ak si, ak pozeráme historické filmy, vidíme tam Nera, vidíme tam rôzne, rôzne genocídy, vidíme tam gladiátorov, tak dnes sa toto deje v iných formách, ale ešte väčšom počte a nedeje sa to len v nejakých krajinách tretieho sveta, ako sa zvyklo hovoriť, ale veľmi často dnes už je problém vyjadriť svoju kresťanskú vieru slobodne aj v liberálnych demokraciách, kde isté názory sú už označované ako nenávistná reč alebo iným spôsobom sú bránené slobodne ich vyjadriť.
Samozrejme, musíme sa zastať všetkých, každému patrí sloboda viery, vyznania a svedomia, ale určite ako kresťania o to viac kresťanov nezabudnúť najmä preto, že sú najviac prenasledovanou, prenasledovanou skupinou a sú to naši bratia vo viere.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 15:47 - 15:49 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi za korektnú poznámku. Viete, využil som príležitosť, keď vlastne rokujeme o školskom zákone, aby sa pripomenula aj táto téma. Na rozdiel od vás, keďže som ten opozičný poslanec, tak je asi zrejmé, ako ste aj vy povedali, že táto zmena neprejde. Takže ten právny purizmus nebude nejak narušený na rozdiel od vašich pozmeňujúcich návrhov, ktoré vysoko pravdepodobne prejdú, pretože je na nich dohoda.
Samozrejme, z veľkej časti som to urobil preto, aby som na túto tému upozornil. O to viac v tom paradoxe, kde na jednej strane sa zavádza nejaká povinnosť, to znamená ako keby, teraz to poviem tak prehnane, že rodičia o rok skôr musia povinne odovzdať deti do rúk štátu alebo teda vzdelávacej inštitúcii, výchovnej inštitúcie, naproti tomu nechať slobodu tým rodičom, tej malilinkej skupine rodičov, ktorí naozaj z objektívnych dôvodov a po schválení majú záujem svoje deti vzdelávať doma.
Tak ako pripomenul pán poslanec Heger, ktorému tiež ďakujem za poznámku, naozaj v mnohých prípadoch a zvlášť v špeciálnych okolnostiach vykazujú tie deti výrazne lepšie výsledky, ako by to bolo v klasickom vzdelávaní. Nehovorím, že je to cesta pre všetkých, ani nie pre väčšinu, skôr naopak, pre určitú skupinu. A znova pripomeniem to, čo som povedal, že funguje to takto vo všetkých okolitých štátoch, ktoré sú členmi Európskej únie, to znamená Rakúsko, Česko, Poľsko aj Maďarsko. A možno, hovoríte, že rokujete s týmito zástupcami týchto rodičov. Oni sami majú pocit, že sa to teda naťahuje a chcú využiť každú príležitosť, aby takáto možnosť bola. O to viac, keď som spomenul v rozprave, že 400 detí, čiže je veľká časť týchto detí, vo veku na druhom stupni to rieši tak, že sa zapíšu do škôl v Českej republike, čo isto nie je ideálne riešenie.
Ale ďakujem všetkým za korektné poz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2019 15:33 - 15:44 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, ja chcem len vyjadriť najskôr svoj postoj na začiatok s tým, že ja tento návrh zákona nepodporím z toho dôvodu, že nepokladám za správne, aby štát v takýchto prípadoch stanovoval povinnosť, kde výchova detí prechádza z rodičov na štát. Mohli byť niektoré výnimky, v ktorých sa to dá odôvodniť, ale nie celoplošne. To znamená, ja takúto filozofiu nezastávam, a preto tento návrh zákona nepodporím.
Naopak, myslím si, že teda postupovať opačným smerom a ctiť to, čo je v ústave, že rodičia majú právo aj povinnosť na výchovu a vzdelávanie svojich detí a majú si právo voliť spôsob, akým ich deti budú vzdelávané a vychovávané. Ja by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý za chvíľu prečítam, ktorý sa týka tzv. domáceho vzdelávania, oficiálny názov je individuálne vzdelávanie žiakov. Zjednodušene, aby táto možnosť bola dostupnejšia. V súčasnosti na Slovensku je umožnená pre prvý stupeň základnej, ale vo všetkých okolitých krajinách je aj na druhom stupni. Vidím to ako dobrú prax, ktorá by mohla byť aj na Slovensku a ak by bol prijatý tento môj pozmeňujúci návrh, tak by táto možnosť bola daná rodičom, ktorí to potom riešia iným spôsobom, ale viac v tom odôvodnení.
Chcem povedať, že toto sa týka naozaj veľmi malej skupiny ľudí, kde viac ako 99 % rodičov toto nikdy nerieši a dáva svoje deti teda do klasického školského vzdelávania, ale rodičia, ktorí z rôznych dôvodov chcú mať slobodu tohto výberu, myslím si, že by im malo byť vyjdené v ústrety. Oni sami, zástupcovia týchto rodičov a týchto rodín mi to priniesli, ten návrh, ja sa s ním stotožňujem, takže ho prednesiem.
Najprv teda odôvodnenie: Cieľom predloženého pozmeňujúceho návrhu je rozšíriť možnosť individuálneho vzdelávania žiakov, známeho aj ako domáce vzdelávanie, aj na druhý stupeň základných škôl. V súčasnosti zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje individuálne vzdelávanie vo svojom § 24, ktorý umožňuje realizáciu individuálneho vzdelávania pri splnení konkrétnych, hlavne kvalitatívnych podmienok zo strany rodičov na prvom stupni povinnej školskej dochádzky. Počas obdobia od účinnosti zákona až do súčasnosti neboli zo strany Štátnej školskej inšpekcie identifikované výraznejšie problémy s realizáciou tohto zákonného ustanovenia a možno konštatovať, že sa inštitút individuálneho vzdelávania osvedčil ako vhodný prostriedok pre poskytovanie vzdelania deťom, ktoré vzhľadom na svoje osobité potreby a situácie si vyžadujú zvláštny prístup.
V školskom roku 2010/2011 sa začínalo s prvými 24 žiakmi využívajúcimi túto formu vzdelávania. V školskom roku 2018/2019 už túto formu využívalo 579 žiakov. Obvykle išlo o žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami, ktorí potrebujú osobitnú mieru pozornosti zo strany pedagóga. Toto obdobie možno chápať ako overovanie individuálneho vzdelávania v prostredí Slovenska. Hoci počty žiakov, ktorí využívajú túto formu vzdelávania, nie sú vysoké a ani sa na základe skúseností zo zahraničia nepredpokladá, že táto forma by mohla byť signifikantnejšie využívaná, napriek tomu je to vhodný doplnok existujúceho systému, ktorý umožňuje zabezpečiť vzdelanie aj tým žiakom, ktorí z rôznych príčin, najmä zdravotného charakteru, nemôžu pravidelne navštevovať školské zariadenia alebo charakter ich potrieb vyžaduje osobitnú zvýšenú formu pozornosti zo strany pedagóga.
Po skoro desiatich rokoch existencie individuálneho vzdelávania na Slovensku sa ako vzrastajúci problém objavuje neexistencia možnosti poskytovať takúto formu vzdelávania aj na druhom stupni povinnej školskej dochádzky. Všeobecne možno konštatovať, že zavedeniu tejto možnosti nebráni nič z odborného hľadiska, a to aj vzhľadom na doterajšie pozitívne skúsenosti z uplynulého obdobia, ako aj skúsenosti iných krajín, keď všetky krajiny OECD, ktoré majú možnosť individuálneho vzdelávania na prvom stupni, majú túto možnosť aj na stupni druhom. Môžem ich vymenovať: Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko, Veľká Británia, USA a Kanada. Inými slovami, všetci naši susedia a členovia Európskej únie, teda susedia a členovia Európskej únie zaviedli tento inštitút do svojich právnych poriadkov.
Skutočnosť, že žiaci, ktorí využívajú možnosť individuálneho vzdelávania na prvom stupni, takúto možnosť na Slovensku nemajú v stupni druhom, vedie k prihlasovaniu takýchto detí na základné školy do Českej republiky, kde v súčasnosti študuje touto formou podľa odhadov asi 400 žiakov so slovenským občianstvom. Domnievame sa, že takáto komplikácia môže mať vplyv na kvalitu získavaného vzdelávania, možnosť týchto žiakov získavať vedomosti a zručnosti na základe slovenského štátneho vzdelávacieho programu a v neposlednom rade to výrazne komplikuje život rodinám, ktoré sa rozhodli obetovať a venovať svojim deťom s často osobitnými vzdelávacími potrebami veľké množstvo svojho osobného nasadenia, ale aj nemalých finančných prostriedkov.
Štát by svojou legislatívou mal prispievať ku skvalitňovaniu získaného vzdelania detí, ktorých zdravotné či životné okolnosti znevýhodňujú oproti ich rovesníkom, aj vytvorením možnosti individuálneho vzdelávania na druhom stupni. Nemožnosť získať individuálne vzdelávanie na druhom stupni výrazne negatívne vplýva aj na rodiny s deťmi žijúcimi v malých obciach bez školy a verejnej dopravy, ktorá by im umožňovala získavať vzdelanie vo vzdialenejších školách. Pre mnohé rodiny, napríklad v okresoch Krupina, Banská Štiavnica, Veľký Krtíš a iných, to predstavuje veľký a ťažko riešiteľný problém, ktorý dokážu riešiť často iba tým, že jeden z rodičov sa musí vzdať práce na plný úväzok a voziť svoje deti zo školy a do školy. Toto, samozrejme, spôsobuje upadanie mnohých rodín na vidieku do ohrozenia chudoby.
Pri individuálnom vzdelávaní je dôležitý argument, či takto vzdelávané deti môžu získať minimálne porovnateľné vzdelanie a zručnosti ako ich rovesníci navštevujúci školy. Táto otázka má dve roviny: vedomostnú a socializačnú. Pokiaľ ide o vedomostný aspekt, je dôležité vytvoriť efektívny systém zabezpečovania kvality poskytovaného individuálneho vzdelávania. Takýto systém už vytvoril zákon č. 245/2008 Z. z., čo potvrdzujú aj zistenia Štátnej školskej inšpekcie.
Tento systém je potrebné s drobnými zmenami aplikovať aj na druhy stupeň vzdelávacieho procesu. Zmeny sa týkajú polročného preskúšavania, ktoré je podľa doterajšej právnej úpravy komisionálne. Skúsenosti z ostatných deviatich rokov ukazujú, že postačuje obyčajné preskúšanie na kmeňovej škole, čo umožňuje škole flexibilnejšie organizovať preskúšavací proces.
Druhým bodom je kvalifikačný predpoklad osoby zabezpečujúcej individuálne vzdelávanie. Vzhľadom na skúsenosti zo zahraničia, ako aj to, že v individuálnom vzdelávaní nejde o vzdelávanie väčšieho počtu detí na jednom mieste, navrhujeme upraviť kvalifikačné kritérium danej osoby na dosiahnutý II. stupeň vysokoškolského vzdelania.
Nemenej podstatnou zložkou vzdelávania je socializácia detí v kolektívoch. V tejto problematike bolo realizované veľké množstvo štúdií hlavne v Spojených štátoch amerických, kde je touto formou vzdelávaných približne 2 milióny žiakov. Na základe troch desaťročí výskumu mnohých sociálnych vedcov, sú tu citované ich mená, možno konštatovať, že výsledky, zručnosti a schopnosti žiakov individuálneho vzdelávania sa neodlišujú od tých nadobudnutých žiakmi bežných základných škôl. Individuálne vzdelávanie je teda vhodné pre žiakov, ktorí potrebujú individuálny prístup pri výučbe prispôsobený ich potrebám. Ide o menšinovú formu vzdelávania, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti túto formu využíva menej ako 600 žiakov prvého stupňa na celom Slovensku.
Domáce vzdelávanie obvykle volia rodičia z objektívnych dôvodov, ako sú špeciálne potreby dieťaťa, neekonomickosť a neefektívnosť dochádzania do školy vzhľadom na vzdialenosť a dopravné spojenie medzi bydliskom rodiny a školou a časté sťahovanie rodiny. Kvalitu individuálneho vzdelávania kontroluje kmeňová škola a Štátna školská inšpekcia a pri zistení nedostatkov či pochybení môže riaditeľ zrušiť povolenie na individuálne vzdelávanie žiaka.
V súčasnosti je účinné nariadenie vlády č. 630/2008, ktoré hovorí, že normatív na žiaka v individuálnom vzdelávaní je 10 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Vzhľadom na takúto právnu úpravu nepredpokladáme negatívny vplyv na štátny rozpočet.
Na základe týchto dôvodov sa domnievame, že je dôvodné umožniť individuálne vzdelávanie aj na druhom stupni škôl. To je koniec odôvodnenia. A teraz už veľmi krátko samotné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Ľubomíra Petráka a Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1468.
K čl. I
Čl. I sa dopĺňa novými bodmi 8 až 12, ktoré znejú:
7. V § 24 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová "prvého stupňa".
8. V § 24 ods. 4 sa vypúšťajú slová "ustanovené pre učiteľov I. stupňa základnej školy".
9. V § 24 ods. 6 v prvej a druhej vete sa vypúšťajú slová "komisionálne" v tretej vete slovo "komisionálnej".
10. V § 24 ods. 7 sa vypúšťa slovo "komisionálnej".
11. V § 24 ods. 8 v prvej vete sa vypúšťa slovo "komisionálnu".
12. V § 24 sa ods. 9 vypúšťa a nasledujúce odseky sa prečíslujú.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2019 9:33 - 9:35 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem pani poslankyni Verešovej za dobrý prínos do diskusie a vlastne najviac ma zaujali tie slová, ktoré povedala v nadstavenom čase, vlastne posledné slová. Čo si myslia rodičia.
Myslím si, že naozaj veľmi dôležité je, aby sme si povedali, akú filozofiu prístupu k životu, k právu, k štátu, k spoločnosti zastávame. Či dávame väčšiu dôveru v prípade akoby takého zásadného stretu rodič verzus štát rodičom alebo štátu, alebo, naopak, v prípade stretu národný štát verzus medzinárodné štruktúry, či dávame väčšiu dôveru národnému štátu.
Ja osobne v princípe dôverujem rodine, rodičom viac ako štátu a národnému štátu, napríklad Slovenskej republike, viac ako nejakým medzinárodným štruktúram. A práve preto alebo aj preto ja som, samozrejme, a o tom sme si povedali, o tom nikto nepochybuje, všetci sme proti domácemu násiliu. A veľmi ma to mrzí, keď sa niekde dopočujem alebo vidím niekde takéto niečo a robím v rámci svojich aktivít aj mimo politických preto, aby sa takéto veci nediali, ale zároveň na to nepotrebujeme Istanbulský dohovor, ktorého riziká a nebezpečenstvá tu boli už za ten deň dostatočne vysvetlené. Či už obsahové, alebo aj formálne, alebo aj právne.
Preto ja, samozrejme, budem hlasovať za uznesenie, ktoré žiada vládu, aby zastavila proces ratifikácie tohto Istanbulského dohovoru a aby Slovenská republika stiahla podpis spod neho.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2019 10:16 - 10:21 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem všetkým, ktorí vypočuli rozpravu, a zvlášť tým, ktorí sa do nej zapojili. Tiež si myslím, že prebehla veľmi kultivovane. Teraz pred hodinou ráno som dostal a predpokladám, že aj všetci poslanci, správu o tom, že nám bola doručená petícia za zlepšenie ochrany života nenarodených detí a ich matiek, ktorú podporilo 13 144 občanov. A hovorím to aj teraz v záverečnom slove, lebo vlastne tá správa prišla teraz, a aj preto, lebo v záverečnom slove sa zvykne žiadať o podporu a teda ju žiadam, ale nie v prospech môjho návrhu zákona alebo návrhu z dielne Ľudovej strany Naše Slovensko, ale v prospech nenarodených detí v takom duchu, ako to prezentoval aj predkladateľ toho predchádzajúceho návrhu.
Tá správa sa týka všetkých poslancov. Neviem, či si všetci stihli prečítať, prečítať ten sprievodný text k tej petícii 13-tisíc občanov. Takže ja by som ho prečítal. Chcem dopredu upozorniť, že iniciátori tej petície tam zvlášť zvýraznili moje meno a môj návrh, ale ja chcem dopredu povedať, že naozaj nežiadam a nehovorím za nejakých, za nejakú skupinu, za nejakú stranu, ale za nenarodené deti. Čiže verím, že tá petícia je žiadosť o podporu ochrany života nenarodených detí bez ohľadu na to, kto je predkladateľom ktorého zákona. Takže citujem:
"My, signatári tejto petície, podporujeme zmeny potratového zákona, ktoré zlepšujú ochranu života nenarodených detí, a vyzývame vás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste ako naši reprezentanti takéto návrhy predkladali a hlasovali za ne. Osobitne chceme vyjadriť podporu návrhu zákona, ktorý predložil poslanec Richard Vašečka, parlamentná tlač 1258. Tento návrh podstatne umenšuje porušovanie ľudských práv ľudí v prvých mesiacoch života. Prijatím zákona sa Slovensko výrazne priblíži k spravodlivejšej spoločnosti, ktorá chráni ľudské práva všetkých ľudí rovnako.
V súčasnosti je dovolené ukončiť život ešte nenarodeného dieťaťa v prvých troch mesiacoch tehotenstva, a to dokonca bez udania dôvodu. Osobitne sú diskriminované nenarodené deti z dôvodu postihnutia, ktoré je dovolené usmrtiť v ešte dlhšej lehote. Táto legislatíva, pochádzajúca z komunistických čias, pristupuje k ľuďom v prvých mesiacoch ich života s absolútnou neúctou, ako by nemali žiadne ľudské práva. To je však v rozpore s univerzálnou ľudskosťou, kresťanskou láskou, ako aj s duchom Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej ľudský život je hodný ochrany už pred narodením a ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Súčasný potratový zákon je voči nenarodeným deťom nespravodlivo krutý. Žiadame preto, aby parlament túto krutosť odstránil, alebo ak pre túto požiadavku dnes neexistuje v parlamente väčšinová podpora, aby ju aspoň výrazne zmiernil. Súčasný zákon a prax sú však nespravodlivé nielen voči nenarodeným deťom, ale aj voči tehotným matkám. Ich materstvo sa klamlivo banalizuje na nepríjemnú zdravotnú anomáliu, ktorú možno bez následkov poľahky odstrániť, namiesto toho, aby sa im preukázala náležitá úcta a rešpekt spolu s účinnou podporou rodičovstva zvlášť v náročných životných situáciách."
Potom v rámci toho textu rozoberajú aj veci, ktoré sú v tej novele, takže to preskočím, lebo to sme si už hovorili a môžte si to prečítať. A na záver vyzývajú:
"Aj keď predložená novela zákona neodstraňuje nespravodlivosť potratov zo slovenskej legislatívy úplne, výrazným spôsobom umenšuje ich zlo a tak posúva Slovenska k spravodlivejšej spoločnosti.
Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vyzývame vás, aby ste túto novelu podporili. Zároveň vás vyzývame, aby ste ďalej pracovali na prijatí skutočne spravodlivej legislatívy, ktorá ochráni ľudské práva všetkých rovnako, ktorá si bude ceniť materstvo a rodičovstvo a ktorá účinne pomôže zvlášť tým matkám a rodinám, ktoré sa ocitnú v ekonomickej a sociálnej núdzi."
Na záver sú kontakty a priložený zoznam 13 114 občanov, ktorí túto petíciu podporili.
Na záver chcem povedať, že ja sa tiež pridávam k prosbe a výzve na vás, aby ste podporili v mene tých nenarodených detí tieto návrhy. A znova hovorím, vôbec nejde o nejaký môj návrh. Ja si veľmi vážim ten návrh, ktorý padol, a takisto môžem ponúknuť aj ja akékoľvek rokovanie, ktoré by pomohlo k ochrane nenarodených detí, akýkoľvek krok, či už by to bolo vrátenie stiahnutia toho návrhu, ktorý som podal ja, alebo akejkoľvek inej dohody, je k dispozícii zato, aby sme urobili nejaký poriadny, rázny, jasný, konkrétny krok v prospech života nenarodených detí. Ja som teraz spomínal trinásťtisíc, vyše trinásťtisíc občanov, ktorí podpísali túto petíciu, ale som presvedčený, že tých 7 500 detí, ktoré boli potratené, by určite tiež hlasovali za tieto novely a za tieto návrhy, lebo žiť chce každý. A keďže tieto deti tú možnosť nedostali a nemajú hlas, tak ja aj ďalší kolegovia sme a môžeme byť ich hlasom.
Ďakujem vám za podporu.
Skryt prepis