Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne, hneď na začiatku by som chcel zdôrazniť svoj odmietavý postoj k Istanbulskému dohovoru. Budem, samozrejme, hlasovať proti jeho schváleniu, tak ako som proti nemu hlasoval už v oboch doterajších prípadoch, keď sa k nemu Národná rada vyjadrovala a jednoznačne ho odmietla ústavnou väčšinou. Toto je aj náš spoločný postoj v Kresťanskej únii, ktorej som členom, teda odmietanie Istanbulského dohovoru. Je to zároveň aj súčasť predvolebnej dohody s hnutím OĽANO, že by sme neboli súčasťou vlády, ktorá by tento dohovor chcela ratifikovať. Ale verím, že po dnešku to bude už pasé a budeme sa môcť venovať skutočným problémom ľudí a nie takýmto ideologickým nezmyslom.
Chcel by som aj vyzvať obhajcov Istanbulského dohovoru, aby s týmto zbytočným a škodlivým dokumentom už dali pokoj. Príďte s čímkoľvek, čo skutočne chráni ženy a obete domáceho násilia a v tom vás stopercentne a všetkými desiatimi podporíme. Sme však presvedčení, že Slovenská republika má aj bez Istanbulského dohovoru vo svojom právnom poriadku dostatočne upravenú ochranu žien a ochranu pred domácim násilím. Ak niekde ešte pokrivkávame v praxi, asi pokrivkávame, tak sa do toho dajme spoločne a poďme to riešiť a nestrácajme čas takýmito nezmyselnými a škodlivými dokumentami.
Zdá sa mi, že tým, že tak zúrivo obhajujete Istanbulský dohovor a za každú cenu sa tvárite, že ho musíme prijať, lebo len vtedy ochránime obete násilia, tak tým preukazujete, že vám v skutočnosti ide skôr o tie zvrátené a nebezpečné ideologické zmeny, ktoré si ale evidentne väčšina ľudí na Slovensku nepraje. Je to jasné aj z prieskumov, aj keď žijete medzi ľuďmi, rozprávate sa, tak ľudia vám povedia: Dajte pokoj s tým Istanbulským dohovorom, my máme iné problémy. Takže dajme pokoj a poďme sa venovať tým skutočným problémom. Obávam sa ale, že práve ten zúrivý postoj je dôkazom tých ideologických zámerov a že vlastne Istanbulský dohovor, môžem to povedať v podmienenom tvare našťastie, by bol takým trójskym koňom rodovej ideológie, ktorá je mimoriadne zhubná pre rodiny i pre celú spoločnosť.
Istanbulský dohovor odmietam aj preto, že zásadne nesúhlasím s tým, aby na Slovenskú republiku dohliadal ako na nejakého nesvojprávneho školáčika nejaký výbor GREVIO, nejaká nikým nevolená komisia. Poviem vám úprimne, pokladám to za urážlivé pre Slovensko a vyprosujem si niečo také. Slovenská republika je suverénny štát, sme civilizovaná a rozvinutá krajina, máme moderný právny poriadok, v ktorom dostatočne a silno pamätáme na ochranu pred domácim násilím a násilím na ženách.
Asi za taký najväčší a najkonkrétnejší nezmysel považujem najmä tvrdenia, že za násilie v našich rodinách sú zodpovedné rodové stereotypy. Teraz som volal s jedným človekom, ktorý sa venuje tejto téme a povedal mi, že môžem spokojne citovať, že veľké a dlhodobé výskumy ukazujú, že za násilie v rodinách sú zodpovedné najmä tri príčiny: alkoholizmus, hazardné hry a drogy a zlý spôsob alebo neriešenie partnerských problémov, keď potom namiesto komunikácie vybuchne násilie. Toto sú skutočné problémy, tomuto sa venujeme a tomuto sa aj budeme venovať. Ale nie nejaké tzv. rodové stereotypy, ktoré by si navyše určoval, čo to vlastne je, nejaký, nejaký výbor, nejaká komisia GREVIO.
Určite nie je škodlivým rodovým stereotypom, že muž je muž a žena je žena. Že manželia a manželstvo je zväzok muža a ženy, že rodičia sú otec a matka a nie nejaký rodič jedna, nejaký bezpohlavný rodič dva, nedajbože, ako to vidíme už reálne v niektorých štátoch sveta, aj rodič tri, dokonca štyri.
Za seba môžem povedať, že som bol vychovávaný tak, že pre mňa je rodovým stereotypom, teda to, čo pokladám za úlohu muža, že muž nielenže neubližuje nikdy ženám, deťom, slabším, ale že ich miluje a chráni, predovšetkým svoju rodinu, že svojej rodine slúži, obetuje sa, miluje svoju manželku, nesmierne si ju váži a spolu s ňou sa venuje zodpovednej výchove svojich detí. Toto je pre mňa stereotyp. Takto spolu s manželkou vychovávame aj svoje deti a nechcem, aby mne ani žiadnej inej slovenskej rodine do toho drzo kecal nejaký výbor GREVIO alebo nejaká iná komisia. Ak niekto prekročí zákony Slovenskej republiky, ktoré chránia pred násilím, nech ho stíhajú slovenské orgány.
Myslím si, že keby fanatickí obhajcovia Istanbulského dohovoru alebo rodovej ideológie venovali toľko energie naozaj riešeniu problémov a skutočnej ochrane pred násilím a riešeniu tých problémov, o ktorých sme hovorili, že sú príčinou toho násilia, boli by sme niekde oveľa ďalej. Mnohí, dokonca väčšina ľudí, ktorí jasne odmietajú aj politicky, aj verejne Istanbulský dohovor, pracujú s ľuďmi, ktorí sú nejakým spôsobom rizikovými alebo priamo aj obeťami toho násilia. Robia to veľmi často v sociálnej oblasti, prevádzkujú azylové domy a poradne. My s priateľmi sme v roku 2014 založili projekt Milovať a ctiť, kde pomáhame manželstvám a rodinám budovať ich vzájomné vzťahy na láske a úcte, preto sa to volá aj Milovať a ctiť, a zároveň aj na dobrej výchove detí. Toto pokladáme za najlepšiu prevenciu proti domácemu násiliu.
Len tak keď si prečítame aj vo Svätom písme, tak je tam citát, proti ktorému isto nebudú namietať ani ľudia, ktorí sú neveriaci alebo iného náboženstva, že láska nerobí zle blížnemu. To znamená, ak milujem, tak neubližujem. Ale cieľom nie je len neubližovať, ale pozitívne, cieľom je milovať, ctiť, pomáhať. V projekte Milovať a ctiť sme bez akýchkoľvek grantov alebo eurofondov vydali už 18 publikácií v 100-tisícovom náklade a len tak mimochodom, najhrubšia z mojich kníh z roku 2018 sa volá Muži, milujte svoje manželky.
Milovať a ctiť, láska a úcta. Viete, potrebujeme pracovať na tomto. Nepotrebujeme nejaký Istanbulský dohovor a ďalšie podobne zideologizované dokumenty, ako som napríklad teraz videl, že prichádza nejaký dohovor medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní z roku 2019, ktorý tiež sa snaží posúvať takéto veci. Riešme problémy, na ktorých sa zhodneme, a na tom je absolútna zhoda spoločnosti. Ochraňujme slabších, ochraňujme ženy, deti, ochraňujme tých, ktorí sú ohrození domácim násilím, ale nedávajme do toho ideológiu.
Som presvedčený, že dnes definitívne uzatvoríme trápnu kapitolu s názvom Istanbulský dohovor na Slovensku a tak, že to uzatvoríme tak, že ho jednoznačne odmietneme, tak ako to Národná rada už dvakrát, táto Národná rada už dvakrát urobila ústavnou väčšinou, a že aj po voľbách budeme stále ostražití a dávať si pozor na takéto dokumenty a jednoznačne ich odmietneme, pretože sú naozaj protirodinné, sú aj protislovenské, protinárodné, sú protispoločenské, a preto ich vždy múdro a obozretne odmietneme. Na Slovensku nepotrebujeme Istanbulský dohovor a nechceme Istanbulský dohovor. Nestrácajme teda čas, zmietnime ho zo stola a poďme sa venovať ozajstným problémom ľudí, najmä tých najslabších a najohrozenejších.
Ďakujem.
