Videokanál poslanca

Vážený poslanec, pokúsim sa vám odpovedať na túto otázku. (Povedané so smiechom.)
Takže pripravované spustenie prevádzky vlakov kategórie IC predpokladá, že pôjde o vlaky, ktoré budú komerčným produktom dopravcu Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., teda nebudú zahrnuté do zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, a teda nebudú financované zo štátneho rozpočtu. Cieľom je vytvorenie efektívneho, ekonomického modelu prevádzky so zohľadnením maximálneho vyťaženia. Zámerom je predovšetkým obnoviť rýchle spojenie na dlhých tratiach medzi západom a východom republiky a prilákať zákazníkov, ktorí cestujú na dlhú vzdialenosť. Trenčín patril v minulosti pri prevádzke IC vlakov k najmenej využívaným staniciam s minimálnym nástupom a výstupom. Vzhľadom na nízky počet cestujúcich v Trenčíne smerom na východ, ako aj relatívne nízky rozdiel v jazdnom čase rýchlikov, ktoré po Trenčín jazdia každú hodinu, a plánovanou jazdnou dobou IC vlakov, ŽSS-ka sa rozhodla sústrediť na rýchlosť a zastavovať vo významných prestupových uzloch.
Ďakujem pekne.

Počty, že koľko? Tak ja si myslím, nie je to uvedené, ale ja si myslím, že to závisí od toho, že aký to je vlak. To znamená, niekde je to toľko, niekde to závisí od toho, že aký počet sa zmestí na ten vlak, a z toho sa podľa môjho názoru ráta kontingent, ale neni to tu uvádzané, ale ja si myslím, logicky, že to takto by malo fungovať.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, zavedenie bezplatnej prepravy vybraných kategórií cestujúcich od 17. 11. 2014 spôsobilo významný nárast cestujúcich osobnou železničnou dopravu. V roku 2015 bolo prepravených o 10 mil. viac cestujúcich ako v roku 2014. Ministerstvo dopravy aj v nadväznosti na zavedenie bezplatnej prepravy navyšuje počty vlakových kilometrov, to znamená počty vlakov, a tiež dochádza k posilňovaniu vlakov, to znamená k pridávaniu vozňov.
Vzhľadom na to, aby nedošlo k situácii, že cestujúci využívajúci bezplatnú prepravu by v plnom rozsahu využili ponúkanú kapacitu vlakov, a teda platiaci cestujúci by sa nemali ako dostať do vlaku; a tiež z dôvodu zachovania istej kultúry cestovania bolo nevyhnutné prijať na vybraných diaľkových vlakoch tzv. kontingenty, čo sú limity cestujúcich, ktorí môžu v danom vlaku cestovať bezplatne. Ak je kontingent minutý, cestujúci, ktorý má záujem cestovať bezplatne, môže využiť nasledujúci vlak alebo v prípade, že sa nevyhnutne potrebuje prepraviť, môže si zakúpiť cestovný lístok. Zavedené opatrenie teda sleduje rovnomernejšie rozloženie cestujúcich využívajúcich bezplatnú prepravu do jednotlivých vlakov. Zavedenie bezplatnej prepravy v autobusoch nadväzujúcich na vlaky si vyžaduje dodatočné zdroje v štátnom rozpočte, ktoré v súčasnej dobe nie sú k dispozícii. Z tohto dôvodu sa ešte nepristupuje, nepristúpilo k realizácii tohto opatrenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku. Ministerstvo má informácie o vypovedaní zmlúv, niektoré OZV s obcami.
V súčasnosti nie je možné povedať, o aký počet výpovedí sa jedná, nakoľko takéto informácie jednoducho nemáme. Ide však o štandardné vypovedanie zmluvného vzťahu OZV, výrobca, zo strany výrobcu, ktoré je ustanovené v § 27 ods. 14 zákona o odpadoch, pričom zmluvu je výrobca oprávnený vypovedať k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu a doručená musí byť 60 dní pred..., OZV, minimálne 60 dní pred ukončením zmluvného vzťahu.
K otázke neuhrádzania faktúr. OZV majú uhrádzať faktúry za nakladanie s odpadom zberovým spoločnostiam pôsobiacim na území obce a nie obciam, samosprávam samotným. OZV je povinná odobrať celé množstvo oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov v obci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán podpredseda Bugár, prosím vás, kľud.

Sólymos, László, minister životného prostredia SR
... ďakujem pekne (povedané so smiechom)... s ktorými má uzatvorenú zmluvu až do ukončenie, ukončenia zmluvného vzťahu. Každá obec, ktorá je v zmluvnom vzťahu s OZV, sa zarátava do zberového podielu OZV v rámci jej systému združeného nakladania. To znamená, že aj tie obce, s ktorými OZV ukončuje zmluvný vzťah, sa zarátavajú do jej zberového podielu, a to až do dátumu ukončenia zmluvného vzťahu, t. j. do 31. 12. 2016.
Skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja si veľmi dobre uvedomuje potrebu obnovy úseku cesty prvej triedy I/9 od križovatky D1 po obec Mníchova Lehota. Práve pre zlý stav ciest, ako aj strategický význam tejto cesty v regióne sme sa rozhodli pripraviť na tomto úseku rozsiahlejšiu modernizáciu, ako bolo pôvodne v pláne. Ľudia sa tak môžu tešiť na kvalitnejšiu a bezpečnejšiu cestu a nie iba klasickú opravu vozovky, čo býva bežným štandardom. Takáto investícia si, samozrejme, vyžaduje oveľa podrobnejšiu technickú prípravu ako klasické opravy. Preto v súčasnosti prebieha aktualizácia projektovej prípravy, ktorá bude hotová pred koncom roka 2017. Následne bude vybraný zhotoviteľ stavby vo verejnom obstarávaní v priebehu prvého polroka 2018 a hneď na to môže tento úsek začať modernizovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že financovanie predmetného úseku je už teraz zabezpečené v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.
Ďakujem pekne, skončil som.

Krátke stanovisko. Ďakujem pekne za slovo.
Tak, ja by som sa chcel poďakovať v prvom rade každému, ktorý vystúpil a povedal svoj názor. Odzneli tu zaujímavé veci, musím povedať, že ja si myslím a cítim z tých vyjadrení, že táto dohoda tú podporu v tomto parlamente nájde. Ja si myslím, že je to významný krok a táto dohoda, aj tu už odznelo aj v rozprave, z tých 196 krajín je jedna veľká vec. To, čo sa dosiahlo v Paríži minulý rok, je veľká vec a to, že Slovensko bude pri tom, to je tiež, ja si myslím, veľká vec.
Musím podotknúť jednu vec, že táto Parížska dohoda je politická deklarácia. V tej dôvodovej správe sme jasne napísali, že vplyvy, ktoré budú, budeme znášať, alebo proste budú pre Slovensko, že aké budú dopady pre Slovensko, budú kvantifikované a konkretizované až pri implementácii právnych predpisov Európskej únie a tých predpisov, na ktorých sa dohodneme. A chcem povedať, že nepredpíše to Európska únia, my sme súčasťou Európskej únie, my pri tom stole chceme sedieť, práve preto som tu teraz s týmto návrhom a práve preto budeme o tom hlasovať.
To, že to išlo tak rýchlo, to jednoducho dala doba. To, že Spojené štáty americké a Čína ratifikovali túto dohodu, to nás postavilo pred inú situáciu. A ja budem rád, keď Slovensko bude štvrtou krajinou v rámci Európskej únie, ktorá túto dohodu ratifikuje a urobíme ako predsedajúca krajina Rady Európy všetko, aby aj na pôde Európskej únie došlo k ratifikácii ešte tridsať dní pred tým, jak v Marakéši zasadne klimatický snem. Práve preto som zvolal na 30. 9. aj mimoriadnu radu ministrov životného prostredia Európskej únie, lebo cítime všetcia, že tá zodpovednosť na našich pleciach je obrovská.
Samozrejme, že to bude mať pre Slovensko určité dopady a budeme mať určité záväzky. Ale to nebudeme mať tie záväzky voči Európskej únii a nebudeme mať tie záväzky voči ostatným krajinám. Tie záväzky, tak jak tu povedal pán Galek, tie záväzky bereme voči, pre naše deti a pre ich deti. To je naša zodpovednosť, a preto sme tu a preto rokujeme dnes o tomto zákone.
Samozrejme, že Slovensko nie je taká krajina, ktorá by išla, čo sa týka environmentálnych nových technológií a nových podnetov, v čele na svete. Sú iné krajiny, ktoré sú, samozrejme, ďaleko, ďaleko pred nami. Ale pani poslankyňa tiež dostala pozvánku, mali sme tu veľkú konferenciu ohľadne, o prechode na zelenú ekonomiku, čo je dlhodobý proces, kde veľmi vzácni a veľkí odborníci z celého sveta sa zhodli na tom, že keď chceme mať udržateľný rozvoj, tak jednoducho nemôžeme ignorovať fakt, že naša planéta má určité mantinely, že proste zdroje, ktoré my používame a vydolujeme, nie sú nekonečné. To znamená, že musíme nájsť nové technológie, také, ktoré jednoducho tieto fakty berú do úvahy.
A tie nové technológie, a už sme aj o tom hovorili na tej konferencii, že je mylný ten pohľad, že to bude prichádzať s tým, že nás to bude stáť nejaké peniaze, že nás to bude stáť to, že jednoducho budeme strácať pracovné miesta. Nie je to pravda. Je to, ja si myslím a som presvedčený, že proste je to mylný pohľad, samozrejme, zjednodušený a jednoduchý pohľad na vec, ale proste každý, kto zodpovedne rozmýšľa a rozmýšľa na udržateľnom rozvoji zodpovedne, tak pohovorí, že inú cestu nemáme. Nie my na Slovensku, ale všeobecne, na celom svete.
To znamená, že ten prechod na tzv. zelenú ekonomiku, na ekonomiku, ktorá tieto aspekty berie do úvahy, jednoducho je nevyhnutný. Inú cestu nemáme, inak by sme museli mať päť-šesť takýchto planét, aby sme tie zdroje, ktoré tu jednoducho potrebujeme na terajší spôsob života, nejakým spôsobom udržali. A táto dohoda, táto Parížska dohoda je jedna taká obrovská dohoda, ktorá vlastne už reflektuje na tieto skutočnosti.
Ešte to by som chcel povedať, že pani poslankyňa tu vymenovala rôzne odvetvia, rôzne veci, ktoré majú dopad na zmenu klímy. Áno, už to pociťujeme aj my, máme problém so suchom, máme problém, tu pán bývalý starosta alebo ešte neviem, či súčasný starosta, bývalý starosta má osobnú skúsenosť so záplavami, obrovskú a to sú všetko dôsledok zmeny klímy. A táto dohoda je práve o tom, aby sme voči tomu nejakým spôsobom čelili. A Slovensko už, samozrejme, robí určité kroky, to znamená, že jak tie protipovodňové opatrenia, zníženie energetickej náročnosti budov, investície do nových technológií, samozrejme, ideme po tej ceste. Ja nehovorím, že by sme nemali ísť rýchlejšie, ale po tej ceste ideme. A táto jednoducho, táto dohoda je veľmi dôležitá, ja si myslím, že na tejto ceste.
A že prečo neodporúčam, aby sme odkladali toto hlasovanie? Je to jednoduché. Jednoducho nič nové k tomu nevieme dodať a druhá vec, že časovo by sme to jednoducho nestihli. Tridsať dní pred Marakéšom by sme mali odovzdať tie certifikačné listiny, to je 7. október, 11. októbra začína ďalšia schôdza parlamentu, ani časovo to nevychádza. Práve preto prichádzame s týmto návrhom v takomto tempe.
Takže ďakujem ešte raz veľmi pekne každému, ktorý k tomu niečo povedal, a ďakujem pekne dopredu tým, ktorí túto dohodu podporia. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. Európska únia spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísali Parížsku dohodu spoločne na slávnostnej ceremónii dňa 22. apríla 2016 v New Yorku. Za Slovenskú republiku podpísal Parížsku dohodu pán prezident Slovenskej republiky.
Cieľom novej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C, podľa možnosti významne pod túto hodnotu až na 1,5 °C.
Parížska dohoda nadobudne platnosť v tridsiaty deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 % globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.
3. septembra USA a Čína už odovzdali svoje ratifikačné inštrumenty a tým ukončili svoje ratifikačné procesy ešte pred začiatkom klimatickej konferencie v Marakéši. S USA a Čínou tak dohodu ratifikovalo už 28 krajín, ktoré predstavujú približne 40 % globálnych emisií. 31 ďalších krajín, ktoré by spolu predstavovalo viac ako 20 % globálnych emisií, približne indikovalo svoj zámer ratifikovať dohodu ešte tento rok. A teraz máme informácie, že asi 30 členských, 30 štátov by malo túto ratifikáciu odovzdať ešte počas terajšieho, konajúceho sa zasadnutia OSN v New Yorku, to znamená pravdepodobne behom zajtrajška.
Ak by sa tak podarilo do 7. októbra 2016 pozbierať vlastne tých štátov a ten počet tých emisií, tak by to znamenalo, že na klimatickej konferencii v Marakéši, ktorá sa začína 7. 11., by sa mohlo oficiálne zvolať prvé zasadnutie strán Parížskej dohody, na ktorom by však aj Európska únia, aj Slovensko chýbali. Európska únia a jej členské štáty by sa nemohli podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach implementácie Parížskej dohody. Preto patrí jej skorá ratifikácia medzi priority Európskej únie a vzhľadom na slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie je prioritou aj Slovenskej republiky. Celá debata o tom, či v prípade vstupu Parížskej dohody do platnosti by Európska únia mala byť jej stranou, je hlavne o zachovaní líderstva Európskej únie v oblasti zmeny klímy.
Takže preto vás prosím a žiadam, aby ste podporili tento návrh tejto ratifikácie, aby sme po ratifikácii tu na Slovensku by sme sa mohli stať štvrtým členským štátom Európskej únie, ktorá vlastne ratifikovala. Dali by sme impulz aj ďalším štátom Európskej únie, aby ten národný proces zrýchlili a mohli by sme dostať vlastne priestor na to a silnejší mandát na to, aby sme ako predsedajúca krajina tento proces dovŕšili aj na úrovni Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len krátko, tak prajem tiež krásne narodeniny, to som nevedel.
Ja by som v krátkosti sa chcel poďakovať jednak vystúpeniam k tomuto návrhu a súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa, že musíme chrániť to naše prírodné bohatstvo, ktoré máme. Aj tento zákon vlastne, ten pôvodný, ktorý teraz novelizujeme, bol pôvodne takto zmýšľaný. To znamená, už teraz sú veľké problémy, čo sa týka podzemných vôd. Máme územie na Slovensku, ako je Orava, ako je Popradská kotlina, kde kvôli zvýšenému odberu podzemných vôd je už problém. A na to, aby sme to vedeli zmapovať, tak preto potrebujeme tieto údaje zistiť, aby sme proste spravili nejakým spôsobom v tomto poriadok, lebo keď nespravíme, tak pre budúce generácie fakt môže nastať závažný problém.
Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak áno, táto novela okrem tých transpozičných vecí, ktoré v sebe má, oslobodzuje proste občanov od toho, aby keď majú doma nejaký vrt, nejakú studňu, aby museli tieto, tieto merania spraviť, ale nielen oni, ja si myslím, že týka sa to aj drobných podnikateľov, proste ten objem tých 15-tisíc m³ je dosť značný už na to, aby sme tú skupinu nezúžili len na fyzické osoby, ktoré, ktorí majú doma studňu a polievajú si záhradu, ale už aj na väčšie subjekty, na menších podnikateľov a živnostníkov.
Takže sme otvorení debate, takisto jak som hovoril už aj predtým. Takže nevidím tam problém, aby sme sa o tom neporozprávali. Ja si myslím, že ten cieľ je spoločný, to znamená, aby sme fakt jednak spravili poriadok, lebo je tam, medzi nami, veľký bordel, obrovský a aby sme mohli mať také údaje, podľa čoho, podľa ktorých potom sa vieme rozhodnúť do budúcnosti povedzme v tom, či ešte niekto môže dostať povedzme povolenie na odber vody tam, kde už je aj tak viac odberu, ako by tam, ako tá, ako to územie jednoducho akceptuje alebo, alebo nie.
Čo sa týka spoplatnenia vody, to neni zase tento návrh. Tento návrh nerieši spoplatnenie vody pre závlahové systémy. Je to už v zákone, pripravuje sa k tomu návrh vyhlášky, kde sme úplne na začiatku cesty, kde rokujeme a začali sme rokovanie s poľnohospodármi a so všetkými tými, ktorých sa to bude týkať. Je to scestné povedať si to, že však Európska komisia doteraz nič nespravila, keďže máme termín 31. 12. 2016 do konca tohto roka a podľa, podľa našej podpísanej dohody s Európskou komisiou na rok 2014 - 2020, čo sme podpísali, myslím, že v roku 2013, tam je táto kondicionalita jednoznačne napísaná, jednoducho to musíme spraviť. Európska únia sa na to pozerá, že keď on dáva peniaze, keď ona dáva peniaze na vodohospodárske a vodné stavby, či sú to vodovody, či sú to kanalizácie a protipovodňové opatrenia, jedná sa o 1 mld. eur. Každý, ktorý znečisťuje nejakým spôsobom životné prostredie, by za to mal platiť. Keď niekto proste polieva a tým pádom tie hnojivá sa dostávajú do zeme, ktoré znečisťujú životné prostredie, tak proste nejakým spôsobom by za to mal platiť.
Na jednej strane hovoríme o tom, že musíme chrániť životné prostredie a na druhej strane ako keby sme si neuvedomili to, že na jednej strane chceme tie peniaze, na druhej strane za to nič nechceme spraviť. Čo môže ministerstvo životného prostredia v tomto momente spraviť a čo robí? Jednak sme to vytiahli na úplný koniec. Mali sme to už roky zaviesť, nezaviedlo sa to, bude posledný termín 31. 12. 2016. Čo nám hrozí? Ako povedal pán Zsolt Simon podo mnou tu, že však infringement a potom sa to bude riešiť nejakým spôsobom. Dá sa to aj takto poňať, len kto si zoberie na triko to, že nielen infringement, ale môžu nám zatrhnúť platby z európskych peňazí a jedná sa približne o 1 miliardu eur. Ešte raz hovorím, 1 miliardu eur na vodovody, na kanalizácie a na rôzne protipovodné opatrenia. Týka sa to aj poľnohospodárov, lebo aj oni používajú európske peniaze na rôzne veci, čo sa týka, čo sa týka vodného hospodárstva.
Rokujeme s poľnohospodármi, rokujeme s Poľnohospodárskou a potravinovou komorou, ktorí jednoducho nespochybňujú to, že by to malo byť, hovoríme o tom, že ako to spraviť. Ako to spraviť, aby to bolo naj, jak by som povedal, aby to neurobilo také nároky na tých našich poľnohospodárov, aby to bolo pre nich nejakým spôsobom zaťažujúce. Máme rôzne možnosti, chceme podporovať napríklad poľnohospodárstva, chceme to, aby poľnohospodárske družstvá a podniky, ktoré hospodária ekologicky, aby nemuseli platiť. Naša úloha životného prostredia je to, aby sme proste chránili životné prostredie. To je naša pozícia a samozrejme to, že ako to spravíme, akým spôsobom ten návrh vyhlášky nakoniec bude vyzerať, to sú ešte, to sú ešte dlhé rokovania. Určite nájdeme taký spôsob, aby proste to nebolo zaťažkajúce ani pre tých poľnohospodárov, ale aby sme Slovensko nevystavili takej hrozbe, že nám budúci rok v januári, vo februári jednoducho zastavia, zastavia čerpanie európskych peňazí na všetko, čo sa týka vodného hospodárstva. To znamená, ešte raz by som chcel podotknúť, čo som povedal už, myslím, že pred dvomi tými zákonmi, že nie emócie, ale chladná hlava, nie emócie, ale jednoducho fakty, odbornosť by sme mali dať do týchto debát a podľa toho sa rozhodnúť. Takže to je môj prístup a bol by som rád, keby sme v tomto našli spoločnú reč.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa novelizujú zákony o vodách, o priestupkoch a o ochrane pred povodňami. Dôvodom je transpozícia európskych smerníc do slovenskej legislatívy, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky, ochrany podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a taktiež spresnenie európskej smernice, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenie spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Rovnako ním zosúlaďujeme vodný zákon so zákonom o ochrane pred povodňami v otázke inundačných území. Reagujeme aj na požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ktoré vyplývajú z oslobodenia odberateľov podzemnej vody z domových studní na uspokojovanie svojich potrieb od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy. Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za príspevok. Musím povedať, že ambíciou ministerstva, vlády s touto novelou bolo odstránenie toho problému, kvôli čomu máme infringement, kvôli čomu sme aj mohli prísť, mohli sme dostať ďalšie infringementy a problémy, a to boli tie vrty hlavne, to bol ten ťažobný vrt, ktorý tam bol, jednoducho nevyhovoval. Ministerstvo si myslí, že tá formulácia, ktorú sme tam teraz dali, tento problém rieši. V žiadnom prípade by sme nechceli ísť nad rámec európskej smernice, ktorú nám oni nejakým spôsobom udeľujú, lebo si myslím, že netreba. Ale samozrejme, posudzovanie vplyvov na životné prostredie na skúšobné vrty, či treba - netreba, môžeme o tom viesť diskusiu, na to máme ešte čas a presné znenie toho, čo tam bude vlastne po tom druhom čítaní, na to tiež máme ešte čas a samozrejme, sme pripravení na to ako ministerstvo, aby sme o tom odborne diskutovali.
Ale v žiadnom prípade nechcem a odmietam proste emočný prístup k tomuto problému, hej? Keď sa na to budeme pozerať fakt odborne, vedecky, tak ja si myslím, že sa vieme dohodnúť. Keď sa na to budeme pozerať emočne, tak asi ťažko. Keď sme si potom sadli so ZMOS-om, ktorí mali tie pripomienky, tak sme sa s nimi dohodli. To znamená, že tie pripomienky, ktoré boli dané k tomuto zákonu, zostala tam jedna pripomienka, a to je jednej neziskovky. Ale v každom prípade ja si myslím, že máme pred sebou priestor, nie sme od toho, od seba až tak moc ďaleko, aby sme nevedeli nejakým spôsobom nájsť. Možnože na niečom sa, na všetkom sa nezhodneme, lebo to určite tak bude.
Na druhej strane musím povedať, že prieskum našich nerastných surovín, jednoducho štát na to nemá peniaze, aby sme takéto prieskumy robili. Práve preto to robia zahraničné spoločnosti, ktoré to robia. Všetky tie informácie, ktoré z tých prieskumov dostávajú - a sú výsledky - odovzdávajú Slovenskej republike. To znamená, pre nás je to veľmi dôležitá činnosť, ktorú jednoducho zo štátnych rozpočtov financovať nevieme, ale pre Slovenskú republiku je to veľmi dôležité. To, že keby, samozrejme, preklasifikovanie tých vrtov už na ťažobné vrty, to je už iný postup. Tam už tie rôzne dopady a povolenia, samozrejme, sa riešia ináč. Hlavne sa to týka nie nášho ministerstva, ale proste iného ministerstva. Ministerstvo životného prostredia dáva povolenia akurát na skúšobné vrty.
Takže čo sa týka poslaneckého prieskumu, ja s tým nemám problém, to je vo vašich rukách. Vy tam môžete ísť, my sme tam boli na kontrole, myslím, že pred mesiacom z odboru geológie, aby sme odkontrolovali. Sú tam veľké emócie, musím povedať, ale proste musíme sa cez tie emócie preniesť a pozerať sa na to chladnou a odbornou hlavou a vtedy ja si myslím, že tam nájdeme riešenie. Takže zatiaľ z mojej strany toľko.
Ďakujem pekne.