Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.2.2018 o 15:01 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2018 15:01 - 15:04 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za príspevky. Nevidím väčší verejný záujem ako ochranu zdravia a životného prostredia na Slovensku, nevidím. Jak hovoril Béla Bugár, každý zákon má svoje úskalia, aj tento. Ale tu prioritne nejde o to, aby štát získaval nejaké pozemky, lebo my tie pozemky nechceme. Jednoducho štát tie pozemky nepotrebuje. Štát tie pozemky potrebuje preto, aby tam, kde štát je určený za toho, ktorý má odstrániť environmentálnu záťaž, lebo to nie je všade, developeri odstraňujú pod developorovanou časťou environmentálnu záťaž keď tam je oni, to znamená, to je ich problém, nie štátu. Ale tam, kde štát jednoducho je určený, napríklad pri vrakunskej skládke bol štát určený v novembri 2016, tak tam jednoducho môže dôjsť k tomu, že aby sme získali stavebné povolenie a územné rozhodnutie, jednoducho musíme, nezostane nám iná možnosť, len to, aby sme ten pozemok nakoniec vyvlastnili alebo dočasne nejakým spôsobom si zabezpečiť dočasné užívanie, aj keď to nechceme. Jednoducho my ponúkame majiteľovi pozemku nájom, ponúkame mu riadnu kúpnu cenu, keďže ideme ten jeho pozemok zhodnotiť. Nejdeme to brať, ideme ten pozemok zhodnotiť. Keď s tým nesúhlasí, nesúhlasí s tými podmienkami, tak nám nezostane iná možnosť. Lebo keď tu my túto možnosť nebudeme mať, tak jednoducho tu vrakunskú skládku nemáme možnosť odsanovať, napríklad. To znamená, že na to, na čo čakajú ľudia vo Vrakuni, na čo čakajú ľudia v Ružinove a na Žitnom ostrove, nevieme to urobiť, lebo jednoducho nevieme sa dostať k stavebnému povoleniu. A tu aj pán Budaj, aj hocikto iný proste môže robiť hocijaké kroky, jednoducho s inými krokmi toto jednoducho nemá možnosť spraviť.
A samozrejme to, čo hovoril pán Poliačik, že prečo tak rýchlo. Budeme sa snažiť, budem, robím preto všetko, aby sme v čo v najkratšej dobe mohli začať sanáciou tejto skládky. Takže áno, takýto zákon vždy prináša aj pochybnosti. Nie je to jednoduché, keď sa vstupuje do vlastníckych práv. Ale tento problém je iný, ako keď staviame diaľnice, lebo tu odstraňujeme environmentálne záťaže. Environmentálne záťaže nevieme odstrániť niekde inde, nevieme to posunúť o päť kilometrov jak diaľnicu, keď to nejakým spôsobom tam, niekde, kde to plánujeme. Environmentálnu záťaž musíme odstrániť, kde tá zaťaž proste je. Nemáme manévrovací priestor a keď jednoducho to ohrozuje zdravie ľudí a ohrozuje to životné prostredie, tak ja si myslím, že štát musí mať také páky v ruke, aby toto vedel vyriešiť. O tomto je ten zákon a ja si myslím, že keďže inú možnosť nevidíme a nemáme, tak nemáme s kým ani nejakým spôsobom otáľať a naťahovať to. Tak preto je aj to skrátené konanie.
Ďakujem pekne zatiaľ v prvom čítaní. A budeme sa baviť o tom na výbore a každý jeden taký návrh, ktorý pomôže a vylepší, je vítaný. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2018 11:46 - 11:48 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2001 Z. z. a o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa do legislatívneho procesu predkladá ako iniciatívny materiál.
Návrh reaguje na potreby aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú najmä odstránenia niektorých nedostatkov doterajšej právnej úpravy. Návrhom je upraviť niektoré paragrafové znenia týkajúce sa postupov pri identifikácii a klasifikácii environmentálnej záťaže, náležitosti pri predkladaní plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže a jeho zmeny alebo aktualizácia alebo ukončenie plánu prác.
Navrhuje sa predĺženie lehoty na konanie vo veci určenej povinnej osoby, možnosť oznamovania začatia správneho konania a rozhodnutia verejnou vyhláškou v prípade väčšieho počtu účastníkov konania.
V čl. 3 sa zavádza inštitút vyvlastnenia a predbežnej držby vyvlastňovanej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž, ktorá predstavuje také významné riziko pre zdravie ľudí a životné prostredie, že jej odstránenie predstavuje verejný záujem. Naliehavosť prijatia navrhovanej právnej úpravy vyplýva z akútnej potreby sanácie vybraných environmentálnych záťaží, v priebehu ktorých dochádza ku kontaminácii podzemných vôd významnej vodohospodárskej oblasti, napríklad Žitného ostrova a iných vodohospodárskych oblastí. Neriešením environmentálnych záťaží hrozia značné hospodárske škody pre Slovenskú republiku v prípade ohrozenia vodárenských zdrojov, ktoré zásobujú viac ako štvrť milióna obyvateľov.
Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani na informatizáciu spoločnosti.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2018 9:56 - 10:08 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Ja mám taký pocit, že tí, ktorí ešte nedávno hovorili, že štát nekoná alebo koná príliš pomaly, jednoducho teraz hovoria ináč. A fakt mám pre nich ten návrh, nech prídu do Vrakune a na Žitný ostrov a povedali tým ľuďom, že prečo si dnes neželajú, aby štát konal alebo konal príliš pomaly.
Ja by som chcel odpovedať na otázky, ktoré tu odzneli. Samozrejme, boli aj relevantné, to znamená, že prečo je to tak, že teraz sme s tým zrýchleným konaním. Najprv by som chcel hovoriť o tom, že, tak jak hovoril pán poslanec Antal, ministerstvo životného prostredia v novembri 2016 dostalo za úlohu uskutočniť alebo riešiť túto environmentálnu záťaž vo Vrakuni. Za tú dobu, za ten rok sme dokončili, pripravili a dokončili ten projekt samotný.
Aby sme si objasnili, to znamená, nevycucali sme z prsta, ten projekt bol, ten projekt sme vybrali preto, lebo predtým bola štúdia uskutočniteľnosti o tom, že čo sa dá s tou skládkou spraviť. A tá štúdia uskutočniteľnosti nám hovorila, že proste hocijaké iné riešenia, ktoré by sme mohli, to znamená, povedzme, to premiestniť inde, jednak by to stálo približne o troj-, štvornásobok viac. Tak isto by sme tu skládku neriešili, len by sme to presunuli a fakt by vedeli veľmi ťažko zháňať tie, jednak priestor, že kto by sa toho ujal. To je jedna vec. A druhá vec, neviem, či bol z vás niekto na tej skládke. Ja som tam bol. Pozrel som sa do tých vrtov, ktoré tam máme. ŠGÚDŠ tam má vrty, s ktorými monitoruje tú skládku, a otvorili mi ten vrt. No akože ten smrad, čo vychádza z tej 10-centimetrovej rúry, to bol akože fakt dosť neúnosný. Neviem si veľmi predstaviť, že čo by to bolo vtedy, keby sme tú skládku tam nejakým spôsobom, skoro v centre Bratislavy otvorili.
To znamená, že keď niekto hovorí, že ministerstvo neurobilo proste nejakú analýzu pred tým, že čo ide robiť, tak nehovorí pravdu. Museli sme tam brať do úvahy rôzne veci.
Odpoviem, Martin, na tú tvoju otázku, že koľko peňazí má štát – 180 miliónov máme v tomto operačnom programe z európskych zdrojov, plus keď do toho, k tomu prirátame to, čo priloží k tomu štát, je to 204 miliónov na tých 1600 alebo koľko skládok. To znamená, jedna vec, kde sme sa, kde sa ministerstvo a ľudia na ministerstve museli rozhodnúť, že akou cestou sa vyberieme, bola samozrejme tá, že na čo máme peniaze, jako to vieme spraviť. A tá inkapsulácia nie je nejaká vec, čo sme my vymysleli. To funguje, funguje to v USA, Bradford Inlays, neviem kde všade. V Rakúsku Reifenwerk, Poľsko. To je, jak povedal pán kolega, to je spôsob ako riešiť environmentálnu záťaž. Takže to sme nevycucali z prsta. Sú na to, je na to, sú uskutočniteľnosti proste. Vybral sa tento variant preto, lebo toto jednoducho vieme spraviť, vieme to spraviť tam na mieste a vieme to zrealizovať.
Dôležité je to, aby sme to urobili. Súhlasím s tým, že tá skládka tam je. Nedali sme to tam my ani vy, proste za socíku to tam naniesli. Vtedy to bolo tak, jak to bolo. Ale je načase, aby sme to začali riešiť a teraz konečne ministerstvo sa s tým začalo veľmi intenzívne sa zaoberať. To znamená, že urobili sme tam sanačný projekt, urobili sme odbornú oponentúru na ten sanačný projekt, aby sme boli si istí, že to má zmysel. My neustále monitorujeme podzemné vody. Vyriešili sme a dali sme na stôl plán prác, rozbehli sme verejné obstarávanie na dodávateľa a začali sme intenzívne rokovanie s majiteľmi pozemkov, lebo bez dohody s majiteľmi jednoducho sa nevieme dostať k tej skládke, nevieme začať sanácie. To všetko sme rozbehli minulý rok a jednoducho máme pripravené podanie, čo dneska sa podá, zámer na príslušný okresný úrad na začatie, zisťovacie konanie v rámci EIA.
Vychádzame z toho, že podľa našich platných zákonov, zákon jasne hovorí, že stavby, zariadenia, objekty na nakladanie s nebezpečným odpadmi podliehajú zisťovaciemu konaniu. To znamená, toto zisťovacie konanie sme podali. Je to aj dôležité preto, aby som to zjednodušil, že jednoducho verejnosť bude samozrejme, verejnosti bude samozrejme zabezpečený prístup do konania v súlade so zákonom a hlavne, že ministerstvo nebude posudzovať svoj vlastný zámer, ale bude posudzovať to iný orgán, zámer ministerstva. To znamená, nebudeme posudzovať my vlastný zámer, ale bude to posudzovať okresný úrad, čo si myslím, že je správna cesta.
To znamená, aby som sa vrátil k tým otázkam, že prečo sme teraz tu, je ten, že keď sme začali rokovania s tými majiteľmi, tak jednoducho v novembri sme narazili na to, že sú tam niektorí, s ktorými sa nevieme dohodnúť. Vedeli sme sa dohodnúť s hlavným mestom. Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí tu sedia a sú poslanci aj v zastupiteľstve, aj pánovi primátorovi, že jednoducho nám vyšiel v ústrety. Ale nie všade sme túto, túto ochotu našli.
To znamená, v novembri sme sa zasekli, poviem tak, a nemyslím si, že si môžme dovoliť proste to, že preto, lebo sa nevieme dohodnúť s majiteľom na podmienkach, ktoré sú, jednoducho zo zákona vyplývajú, proste znalecké posudky sú tam nejaké, sú oprávnené, tak aby sme neodsanovali takúto skládku. To znamená, ten zákon je tu preto, že keď sa nevieme dohodnúť na nájme, na odkupe, proste máme rôzne návrhy pre tých majiteľov, tak jednoducho my sa na ten pozemok musíme dostať. Tu sa nejedná o to, že chceme vyvlastniť. My nechceme vyvlastniť nič. My tie pozemky, štát tie pozemky nepotrebuje. To nie je diaľnica. My potrebujeme na určitú dobu obmedziť vlastnícke práva, aby sme vedeli odsanovať tú skládku. To znamená, náš prvoradý cieľ je dohodnúť sa s majiteľom, aby sme proste vedeli tú prácu vykonať. A jednoducho, keď mu ten pozemok zostane, konkrétne netýka sa to Vrakune, lebo tu ideme robiť enkapsuláciu, ale keď ideme robiť klasickú sanáciu, kde sa zhodnotí ten pozemok, hej, tak proste ten majiteľ, ktorý momentálne má znehodnotený pozemok, lebo tam má skládku. Napríklad vo Vrakuni, je už teraz stavebná uzávera na skládke. To znamená, ten pozemok pre toho majiteľa nemá hodnotu. Musíme z toho vychádzať a proste keď sú také nároky od majiteľa na štát, na nás proste, ktoré nevieme akceptovať, tak nemáme inú možnosť len využiť buď dočasné obmedzenie, alebo proste vyvlastnenie, aby sme vedeli tú skládku odsanovať.
Čo sa týka, že prečo, prečo to skrátené konanie. No, lebo keby sme sa vedeli dohodnúť s majiteľmi, už teraz máme územné rozhodnutie hotové. Keďže sa nevieme dohodnúť, tak nevieme dosiahnuť ani územné rozhodnutie a potom stavebné konanie a stavebné povolenie na tú skládku. A ten zákon je taký, že my ešte máme 90 dní, to znamená, tri mesiace na to, aby sme sa skúsili dohodnúť s majiteľom, až potom môžme pristúpiť k vyvlastneniu. To znamená, že keď bereme všetko dokopy, tak keď teraz prijmeme ten zákon, tak niekedy v júli my reálne môžme pristúpiť k tomu, že keď sa nedohodneme dovtedy, ja sa dúfam, že dohodneme, budeme musieť pristúpiť k vyvlastneniu a tým pádom môžme začať automaticky stavebné, aj stavebné konanie. A to znamená, že ešte v tomto roku, keď to verejné obstarávanie na toho dodávateľa prebehne, tak môžme začať s tou sanáciou.
Keby sme išli riadnym procesom, tak túto schôdzu by sme nestihli s tým zákonom. To znamená, že išli by sme na ďalšiu, potom prvé čítanie, ďalšiu. To znamená, približne o štyri, o päť mesiacov by sme vedeli, boli by sme, by to bolo posunuté, minimálne.
To znamená, že tú skládku chceme odsanovať, vieme, čo chceme robiť a nevidím dôvod na to, aby sme, aby sme túto vec zdržovali. To znamená, že to je ten dôvod, prečo to chceme spraviť.
A čo sa týka toho, že štát, aké iné už nejaké takéto záťaže začal sanovať, tak v tomto roku už sanujeme 19 lokalít. Medzi nimi napríklad aj, myslím, že Dolný Kubín tam je, Istebné. Musím povedať, že tých 19 lokalít, čo bude stáť okolo 40 mil. eur, sme súťažili verejné obstarávanie rok aj trištvrte. To znamená, bohužiaľ, sú veci, na ktoré nemáme vplyv a proste naťahujú ten celý proces. Je to problém. Je problém aj z toho hľadiska, že keď chceme, aby nám tie zdroje, tých 180 mil. z Európskej únie, aby sme to mali, tak musíme splniť určité kritériá počas čerpania. A to nie sú len kritériá finančné, to znamená, že ja musím niečo odsanovať a vyčerpať, ja neviem, určitý obnos peňazí. Ale sú tam aj iné kritériá, ktoré súbežne musíme spĺňať. Napríklad sú tam kritériá na to, že koľko hektárov máme vyčerpať. Nielen to, že koľko peňazí, koľko hektárov má odsanovať, nielen to, že koľko peňazí mám vyčerpať. To znamená, je tam strašne veľa, veľa vecí, z ktorého dôvodu jednoducho musíme ísť dopredu, lebo nás zdržujú také procesy, povedzme, ako verejné obstarávanie, a niekde to človek akože, alebo musíme to, musíme ten priestor nájsť.
Takže nie som tu preto, aby som robil divadlo. Fakt nie som tu preto, aby som robil divadlo. Jednoducho sme sa do toho pustili a počas tohto procesu sme k tomuto došli.
Takže ja vás prosím, nie kvôli mne, ani nie kvôli vám, kvôli tým ľuďom, ktorí sú vo Vrakuni, v Ružinove a na Žitnom ostrove, aby sme to, čo nám vyčítali doteraz, aby sme to skúsili troška napraviť. Takže preto je tu ten návrh.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

6.2.2018 8:55 - 8:55 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu hrozby vzniku značných hospodárskych škôd pre Slovenskú republiku, ako aj zabezpečenia práva na zdravé životné prostredie sa navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky prijať tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Naliehavosť prijatia navrhovanej právnej úpravy vyplýva z akútnej potreby sanácie vybraných environmentálnych záťaží, vplyvom ktorých dochádza ku kontaminácii podzemných vôd významnej vodohospodárskej oblasti. Neriešením environmentálnych záťaží štátu hrozia značné hospodárske škody pre Slovenskú republiku v prípade ohrozenia vodárenských zdrojov, ktoré zásobujú viac ako štvrť milióna obyvateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona schválite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.2.2018 10:13 - 10:27 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko ma prekvapil, lebo on zvyčajne hovorí dlhšie, ale teraz bol kratšie. (Povedané s pobavením.) Dobre, takže ďakujem pekne za slovo. Chcel by som v záverečnom slove zareagovať na vystupujúcich. Ďakujem veľmi pekne všetkým.
Fakt je, tá problematika, ktorú teraz my tu, o ktorej diskutujeme, je veľmi vážna. Ja si myslím, že voda, viacerí ste to povedali, je náš poklad a máme sa o to starať a musíme sa o to starať. No ja si myslím, že všetci by sme chceli, aby sme pili čistú vodu a aby sme tie zásoby vody, ktoré máme, aby sme ochránili aj pre budúce generácie, takže tá úloha pred nami nie je ľahká. Práve preto je aj tento zákon a práve preto aj tento zákon reaguje povedzme aj na také veci, ktoré sa vyskytli v priebehu, kým ten zákon sme riešili. Prvé čítanie bolo v decembri, viete, že medzi tým povedzme sa stal ten prípad na Žitnom ostrove s tým atrazínom, na ktoré sme skúsili v druhom čítaní hneď nejakým spôsobom aj reagovať, lebo mali by sme reagovať na aktuálne problémy. Alebo skúsim ísť nejakým spôsobom postupne.
Pani poslankyňa Zemanová hovorila o tom, že dáva námety a že nie je reakcia alebo nepočúvame na ministerstve. Neni to tak, pani poslankyňa, lebo to, čo ste uviedli na výbore, vlastne nie na výbore, prepáčte, tu v sále po prvom čítaní, z toho sme určité veci akceptovali aj sme zapracovali do toho návrhu konkrétneho, ktorý teraz tu máte v druhom čítaní. Ja si to prečítam, čo som si rýchlo zapísal.
Čo sa týka odborne spôsobilých osôb, aby mohli aj v jednom, aj v druhom zákone, to znamená, aj vo vodnom zákone, aj v zákone o EIA, aby mohli byť zapísaní v tom registri, s tým, samozrejme, že keď posudzuje ten istý prípad podľa jedného zákona, tak by to nemal podľa druhého zákona, upravili sme to. Upravili sme podmienky a kritériá na zdieľanie tých osôb. Upravili sme to, že, a dali sme do súladu to, že musia byť tieto stanoviská odsúhlasené s rozhodnutím, aby, tak isto jak v tom druhom zákone, proste nie je to pravda, že by sme nepočúvali. Fakt, keď je to dobrý, nejde nám o to, že kto to, aby ten zákon bol dobrý alebo aby ten výsledok bol dobrý.
Samozrejme, sú veci, s ktorými nesúhlasím. Napríklad na jednej strane hovoríte, že je dôležité, ak chcete urobiť tlačovku, budete mať ohľadne Žitného ostrova a kritizujete to, čo sme zareagovali na ten Žitný ostrov, že sme vypustili to slovíčko "letecké". Je to z jedného jednoduchého dôvodu. Vo vodohospodársky chránených oblastiach ministerstvo životného prostredia, lebo to ste videli aj z tých reakcií tých ľudí, od nás sa pýtajú, že prečo je kontaminovaná tá voda. Ako sa tam mohol ten atrazín dostať? A ministerstvo životného prostredia, vodný úrad nemajú dosah na to vôbec, že čo sa, aké chemikálie, poprípade hnojivá sa môžu aplikovať v týchto lokalitách, nemáme na to dosah doteraz. Nevieme ani, že čo sa aplikovalo.
To znamená, my sme ten súhlas podmienili, vlastne preto tam dali, aby sme vedeli aj my odsúhlasiť ako vodný úrad v tých lokalitách, napr. na Žitnom ostrove, že aké hnojivá sa môžu používať pri týchto, na týchto územiach a, samozrejme, chceme aj vedieť, že čo sa použilo. Tieto podmienky tí, ktorí, tí poľnohospodári, tie poľnohospodárske subjekty a aj či fyzické, alebo tie fyzické osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, alebo právnické osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, tieto údaje by mali nahlasovať a odovzdávať ÚKSÚP-u už teraz, hej? To znamená, že my nič nechceme, len aby sme tam, kde sú vodohospodárske chránené oblasti, aby aj vodná správa tieto údaje, s týmito údajmi disponovala. My sme sa totižto dozvedeli z rádií alebo z médií, že niečo sa tam stalo, nemali sme o tom informácie ako vodná správa. To znamená, že toto rieši tento zákon nejakým spôsobom.
Takisto to nebude o tom, že ten poľnohospodár by mal zakaždým, keď chce použiť proste nejaké hnojivo alebo proste nejaký postrek, by mal ísť za ten súhlas. Nie, tam takisto jak teraz je vydaný zoznam tých látok, ktoré môžu používať, aj v rozsahu, v jakom môžu používať, to by malo byť upravené a vodný úrad by mal dávať súhlas na to, že vo vodohospodárskych oblastiach by sa jako mali tieto látky používať. Nič iné, nič menej a nič viac. To znamená, nebude tu žiadna záťaž pre poľnohospodárov.
To znamená, že na jednej strane hovoríte, že musíme skúsiť všetkými spôsobmi chrániť to, čo je pre nás najvzácnejšie, a na druhej strane, keď to chceme robiť, tak potom je s tým problém. Áno, jednoducho keď to chceme chrániť, tak proste tieto veci musíme, musíme riešiť.
Pán Petrák, neviem, či je tu. Nie je tu. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je priorita aj pre ministerstvo životného prostredia, tam nemáme v tomto rozkol. To, samozrejme, sme akceptovali, že čo sa týka, aby sme mali prehľad o čerpaní podzemných vôd všeobecne, tak jednoducho tie skúšky musíme urobiť, lebo zo 70. rokov máme posledné a proste nikto nevie v tejto republike, že kto koľko podzemných vôd čerpá, a proste keď chceme mať o tom prehľad, tak jednoducho tieto skúšky musíme urobiť. Práve preto sme dali aj ten časový, sme sa dohodli aj na tom časovom, aj sme to, ten čas vlastne predĺžili, aby napríklad obce alebo iné subjekty s tým nemali také finančné náklady a mali dostatok času na to, aby to, aby tie skúšky spravili. A, samozrejme, sme pripravení na ďalšiu diskusiu o tejto problematike. Ale v tom, že podzemné vody sú prioritne na zásobenie pitnou vodou obyvateľstva, v tom rozkol určite, určite nemáme.
Pán Budaj hovoril o tom, že, aj viacerí ste hovorili o tom, že prečo dávame takú povinnosť občanom jednoducho, aby sa, že sa musia pripojiť do 31. 12. 2021 na kanalizáciu tam, kde tá kanalizácia existuje. Už to odznelo. Jednoducho jeden dôvod je ten, že Európska únia od nás bude žiadať naspäť obrovské financie, keď jednoducho nesplníme to, že 85 % obyvateľov tam, kde boli vybudované kanalizácie, sa nenapojí. Druhá vec je dôležitá, samozrejme, ten základ, už od stredoveku zistili ľudia, že riešenie je odkanalizácia hocijakých obydlí, preto aby sme, aby chránili životné prostredie, chránili svoje zdravie. Je to jednoznačné.
Ďalšia vec je preto, lebo keď všetci tí, ktorí dodržujú zákon, tí, ktorí majú, buď žumpu prevádzkujú, alebo prevádzkujú domové čistiarne odpadových vôd, ale hlavne žumpy a tie žumpy prevádzkujú podľa platných zákonov, to znamená, majú to odizolované, vyvážajú to do čistiarne, tam, kde to majú, tak pre štvorčlennú rodinu je ročná údržba takej žumpy, keď všetko dodržiava, podľa výpočtov od 400 do 800 eur podľa toho, že ako ďaleko to musí niesť a tak ďalej, čím keď sa napojí táto štvorčlenná rodina na kanalizáciu, jeho to isté vyjde na 160 eur. To znamená, ten, ktorý prevádzkuje žumpu podľa pravidiel a platí za tú žumpu podľa pravidiel, bude prvý, ktorý sa napojí na kanalizáciu, aj keď ten počiatočný náklad tam, samozrejme, je, lebo za krátku dobu sa to vráti a jednoducho aj finančne je to preňho, samozrejme, výhodnejšie.
Ale nemôžeme byť úplne striktní. To znamená, existujú prípady, keď musíme brať ohľad na sociálne aspekty, ekonomické aspekty, keď proste je tam, býva tam babka sama v dome a jednoducho pre ňu by boli tie náklady neprimerané, preto hovorím o neprimeraných nákladoch, a to musí zhodnotiť obec a musí zhodnotiť ten stavebný úrad, ktorý tam je. Oni to vidia, oni sú s nimi v kontakte a môže sa takto rozhodnúť.
My s týmto zákonom podávame pomocnú ruku všetkým starostom, ktorí doteraz, lebo to odznelo, že proste nemali možnosť, ťažko to je, sú to voliči, a tak ďalej, aby, lebo oni mali za tú povinnosť, aby sa títo občania pripojili, podávame pomocnú ruku v tom, že už je na to zákon a jednoducho tie zákonné povinnosti musíme splniť.
Čo sa týka toho, ešte, pán Fecko, ty si sa pýtal niečo, že kto, jaký podnikateľ sa musí prihlásiť. Tak, samozrejme, podnikateľ, ktorý prevádzkuje, ja neviem, cukráreň a má záhradu a ide tam používať nejakú chemickú látku, tak ten nie. Ten, ktorý podniká v poľnohospodárstve. To znamená, či je to fyzická osoba alebo právnická osoba, podniká v poľnohospodárstve, má pole, tam chodí a tam proste používa tieto látky. Prosím? (Reakcia z pléna.) V poľnohospodárstve. A to proste netýka sa fyzických osôb, nás všetkých, hej, netýka sa to. To znamená, to je tá, to je ten paragraf ten letecký.
Čo sa týka toho, čo hovoril pán Budaj. Jednak sa o tom rokuje medzi ministerstvom, medzi vodohospodárskymi spoločnosťami a jednak medzi obcami, že aké náklady, s jakými nákladmi by prispeli vodárenské spoločnosti na to, aby sme vedeli splniť, aby občania vedeli splniť tieto povinnosti, to je jedna vec. A druhá vec, každý jeden náklad, ktorý vodárenská spoločnosť vynaloží, sa obráti sa, vlastne zaplatíme to vo vodnom, stočnom. Jednoducho v ÚRSO všetky náklady, ktoré vodárenská spoločnosť prevádzkou alebo vybudovaním tej kanalizácie má, tak sa to započítava. To znamená, že nikde sa to, že sa to neušetrí. A popritom jednoducho pre niekoho, keď to chce, tú prípojku, spraviť, povedzme tak, že aj vo vlastnej réžii, tak si ušetrí, zaplatí oveľa menej jak ten, ktorý povie si, že jednoducho ja si to zaplatím, lebo na to mám, aby som tú prípojku zaplatil. Nebudem to robiť sám, nebudem kopať to sám, bude ma to stáť drahšie, ale jednoducho je to moje rozhodnutie. Ten, kto proste na to povedzme toľko prostriedkov nemá, tak sa rozhodne, že on prispeje aj sám, niečo tam urobí, nejaké práce, bude ho to stáť lacnejšie. To znamená, je to na každom z nás, že ako sa k tomu pripojíme. V každom prípade, keby sme hocijakú časť prikázali vybudovať vodárenským spoločnostiam, tak by sme to všetci platili, by sme to platili vo vodnom, stočnom.
Takže toľko k tomu. Ja si myslím, že čo je najdôležitejšie pri tomto zákone, je to, pri týchto problematikách, je to, aby sme chránili to najdôležitejšie, ktoré máme, a tento zákon nás k tomu posúva. Ja som rád, že v poľnohospodárskom, vlastne v našom výbore na životnom prostredí tento zákon prešiel jednohlasne aj na opozičnej, aj na koaličnej strane, a dúfam, že takúto podporu dostane aj tu v pléne parlamentu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2018 9:05 - 9:09 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uplatňovanie vodného zákona v praxi si vyžiadalo nevyhnutnosť ďalšej novelizácie vodného zákona.
Predkladaný vládny návrh zákona ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Upravuje používanie povrchových vôd na plavbu. Ustanovuje spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd. Upravuje dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd. Ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy. Ustanovuje povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách. Ustanovuje postup vo vodoprávnych konaniach, ustanovuje nové skutkové podstaty správnych deliktov a predpisov a priestupkov.
V čl. II sa ustanovuje v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyv na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu návrh zákona prerokovali a schválili.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona rovnako schválite aj tu v pléne. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

29.11.2017 9:43 - 9:47 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ja len krátko budem reagovať. Ďakujem pekne za pripomienky. Samozrejme, v prvom čítaní ide hlavne o to, aby sme vedeli, že čo s tým zákonom chceme spraviť. Čo je najdôležitejšie, že ten zákon, zákonom chceme chrániť to, čo je, ja si myslím, že pre nás najdôležitejšie, a to je voda, alebo zlepšiť ochranu nášho prírodného bohatstva. To, že či v procesoch, o čom ste, pani poslankyňa, hovorila, na okresných úradoch či majú byť onaké a také procesy, o tom, samozrejme, vieme viesť dialóg.
Tá odborná osoba, ktorú ste hovorili, že neviete, kto to je, tam to určí ministerstvo, je to tam v tom paragrafe, tak jak je to pri veci, ktoré sa týkajú ochrany prírody, tak je to naša organizácia Štátnej ochrany prírody a pri tomto to bude, Výskumný ústav vodného hospodárstva bude tá odborná osoba, ktorá to bude, tieto veci, robiť. To znamená, že je to tam v tom zákone. Ale inak hovorím, samozrejme, tie veci, ktoré ste spomínala ohľadne tých názvov, že by to mohlo kolidovať, o tom sa môžme baviť, že či tak je, my si to nemyslíme, hej, že by tam mohlo byť k tomu nejaký problém.
To, že môže byť zaregistrovaný ten odborný spôsobilý občan len v jednom registri, tým sme chceli stransparentniť, aby ten istý, ktorý robí eiu, aby nemohol aj podľa vodného zákona robiť tieto veci, takže; ale môžme sa o tom pobaviť, môžme o tom diskutovať, nebránim sa tomu.
Čo sa týka tých žúmp a napojenie žúmp na kanalizáciu, viete, ja keď chodím po Slovensku a stretávam sa stále so starostami, tak všade po mne chcú, aby som zabezpečil zdroje z Environmentálneho fondu, lebo ja mám, samozrejme, aj z európskych zdrojov na kanalizáciu, lebo nemajú. A potom, keď sú tie kanalizácie zabezpečené, tak potom zase je problém, aby sme zabezpečili to, aby sa tí ľudia na to napojili. Jedna vec je to, že v roku 2021 nám končí to obdobie z roku 2015 až ´16, keď sme dokončili prvé veľké projekty z európskych zdrojov na kanalizácie a vodovody, a tam máme záväzok, že jednoducho 85 % alebo myslím, že 85 % ľudí, ktorí sa môžu napojiť na tú kanalizáciu, sa musia napojiť na tú kanalizáciu. A ja fakt nevidím dôvod ani logický, že keď jednoducho, keď sa napojím raz na tú kanalizáciu, tak mesačne budem to mať určite lacnejšie, určite lacnejšie, jak keď mám žumpu, podľa zákona mám tú žumpu, to znamená, neni tá žumpa taká, že mi to vyteká, podľa zákona to dám a beriem a čistím a do čističky, jednoducho to nemôže vyjsť lacnejšie, hej, ten náklad, ako keď sa napojí. Samozrejme, pre toho, ktorý nemá tú žumpu v poriadku a zastiera to, tento celý problém, tak, samozrejme, preňho to bude lacnejšie, lebo to odteká a ide to do prírody, hej, a to nechceme ani vy, ani ja, preto sme tu od toho, aby sme tu to životné prostredie chránili.
Takže to, že to nerobia tí starostovia, tak jak ste to aj vy povedala, alebo niektorí, hej, tak my si nemôžme dovoliť, že Slovensko by muselo vracať veľké milióny, lebo nesplníme záväzok, že jednoducho 85 % minimálne z tých nových by sa malo napojiť. To znamená, že čím viac ľudí budeme mať napojených na verejný, vlastne na kanalizáciu tam, kde to máme, tým čistejšie prostredie budeme mať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

29.11.2017 9:10 - 9:10 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja sa ospravedlňujem za ten dlhý úvod. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uplatňovanie vodného zákona v praxi orgánmi štátnej vodnej správy si vyžiadalo nevyhnutnosť ďalšej novelizácie vodného zákona.
Predkladaný vládny návrh zákona jednak ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 zo smernice európskeho, odsek 7 zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Upravuje používanie povrchových vôd na plavbu, ustanovuje spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd. Upravuje dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd, ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, ustanovuje povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, ustanovuje postup vo vodoprávnych konaniach a ustanovuje aj nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov.
V čl. II návrhu zákona sa ustanovuje v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyv na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona postúpite do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi. Nech sa páči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2017 9:09 - 9:17 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem či dobré ráno prajem. Ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Nemám tu kolegu Budaja, ale rád odpoviem na tie námety, ktoré on včera povedal.
Chcem povedať jednu vec, tieto emisné kvóty, o ktorých teraz rokujeme, sú, nie sú tie, ktoré sa obchodujú v tej schéme, ale sú také, ktoré sme dostali my, ako každý štát Európskej únie dostane určité limity na emisie, ktoré sú produkované v rôznych politikách, ako je doprava, ako je pôdohospodárstvo, ako je, ako sú domácnosti a ako je odpadové hospodárstvo napríklad.
A v roku 2020 končí to obdobie, to prvé obdobie, a vyzerá to tak, že Slovensko si ušetrí nejaké tieto kvóty. Zatiaľ nemáme v legislatíve upravený systém, že čo môžme s týmito kvótami robiť, a keď tento zákon proste neschválime alebo by sme neschválili, tak by sme nemohli nakladať s tými kvótami, ktoré sme si ušetrili. Je tu možnosť, že tie kvóty, emisné kvóty, ktoré si ušetríme, aby nám neprepadli, lebo inak by nám prepadli, tak by sme mohli predať takým členským štátom, lebo sa dá, tieto kvóty sa dajú obchodovať len medzi členskými štátmi, ktoré o to budú mať záujem.
Pán Budaj mal obavu, aby ten predaj, keď k tomu dôjde vôbec, aby bol transparentný. Ja si myslím, že bude úplne transparentný, aj keď chápem po tých skúsenostiach, čo sa na Slovensku dávno urobilo s tými kvótami alebo s tým obchodovaním, že sú tu tie obavy, ale musím povedať, že nie sú tie obavy teraz už namieste, lebo tento predaj by sa uskutočnil medzi štátmi, to znamená, medzi ministerstvami by bolo dohadované a vládou schválené. To znamená, že ten proces by bol úplne transparentný, to je jedna vec.
A druhá vec je, že vyzerá to tak, že z tých 26 členských štátov asi 24 bude mať prebytok a dvaja budú takí, ktorí možnože budú chcieť kúpiť. To znamená, aj keď prijmeme ten zákon, aj keby sme to chceli predať, možnože sa nám to nepodarí alebo sa to podarí len za minimálnu cenu.
Potom, samozrejme, tento zákon hovorí aj o tom, že keby sme získali tie prostriedky, tak jako s nimi nakladať, tak je to logické, že by tie peniaze mali ísť do Environmentálneho fondu. Totižto pri dohode, keby došlo k dohode medzi nejakými štátmi, medzi nami a iným štátom na tom, že od nás odkúpia tie kvóty, tak v tej dohode by sa stanovilo aj to, musí sa stanoviť aj to, že na čo sa majú využiť tie prostriedky, ktoré budeme mať z toho predaja, a musia sa použiť proste na zníženie emisií, na také programy, s ktorými vieme znížiť emisie v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, či to je doprava, či sú to domácnosti, alebo proste povedzme odpadové hospodárstvo. Takže tie peniaze by išli do Environmentálneho fondu a Environmentálny fond by podľa tej dohody, ktorá by sa vyrokovala s tým členským štátom, ktorý kupuje tie, tieto kvóty, by boli tieto peniaze použité na takéto projekty. Takže nič neštandardné, úplne všetko je štandardné, úplne všetko je logické a hlavne – čo je najdôležitejšie – je to úplne transparentné.
Chcem ešte povedať pani poslankyni, lebo my sme už na výbore sa bavili o tom, že prečo má envirofond proste takéto, prečo takéto, má takéto príjmy alebo proste nastavené má takéto príjmy. Jednoducho je to aukcia, nevieme, že aká bude cena. Ministerstvo financií nastaví nejaký príjem a či sa to naplní, alebo nenaplní, tak to závisí od toho, že za akú cenu sa na tej aukcii, na čo nemáme, samozrejme, dosah, sa tie kvóty speňažia. A, samozrejme, je tam tá, je v tom zákone vlastne tá klauzula, že ministerstvo životného prostredia alebo minister životného prostredia každý rok rokuje s ministrom financií o tom, že koľko z tých peňazí, ktoré natečú do Environmentálneho fondu sa použije v tom danom roku. Minulý rok to bolo 24 mil., tento rok to bude určite viac, vlastne budúci rok to bude určite viac, ale vždy to je na dohode. A proste to, že na čo sa použijú, tak to je úplne transparentné a proste sa tie schémy zverejňujú na Environmentálnom fonde, zverejňuje to Environmentálny fond, každý má k tomu prístup. Ale, samozrejme, keď bude chcieť výbor, tak tieto údaje môžme preposielať aj výboru, že proste kam idú, na čo sa vypisujú tie schémy a čo chce Environmentálny fond v danom roku, jaké projekty podporiť.
Čo sa týka medzinárodných záväzkov alebo tej klauzuly, ktorá sa tam vkladá, tak, samozrejme, Slovensko je v medzinárodných štruktúrach, sme na to aj hrdí patrične, že sme. Tak ochrana prírody, životné prostredie, vzduch je jednoducho spoločný. To znamená, to nemôžme si nejak tu na Slovensku oddeliť a riešiť to sami.
Ale musím povedať jednu vec. Neviem, či viete o tom, možnože nie, že v rámci V4 Slovensko je jedna jediná krajina, ktorá ešte vôbec doteraz neprispela nikde. Ja si myslím, že to je nie korektné, lebo nemôžme len čakať podporu, ale proste musíme sa aj my, samozrejme, v tej miere, v akej môžme, k tomu pristúpiť, ale my sme jediní, ktorí sme doteraz neprispeli. To, že sem dávame do tohto zákona túto možnosť riešiť cez Environmentálny fond, to je tá možnosť, ktorú ja si myslím, že by sme mali potom aj patrične robiť tak, aby sme si hanbu nenarobili.
Takže z mojej strany k tomuto zákonu toľko. Ja dúfam, že prijmete, aby sme aspoň mali možnosť tie kvóty, ktoré sme si ušetrili, keď sa bude dať, aby sme speňažili, aby sme to využili na rozumné veci, ktoré jednoducho budú v boji proti klimatickým zmenám na Slovensku nám všetkým a našim podnikateľom, podnikom, obciam, mestám a občanom pomáhať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2017 18:36 - 18:38 hod.

László Sólymos Zobrazit prepis
Dobrý večer prajem. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prepáčte za meškanie, ale neodovzdali mi včas informáciu. Ide to? (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No ako to je s tým mikrofónom pre pána ministra? (Reakcie z pléna.)

Sólymos, László, minister životného prostredia SR
Už to ide? Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pekne, takže ešte raz, prepáčte za meškanie.
Účelom vládneho návrhu zákona je ustanovenie povinností pre spoločnosti zahrnuté do schémy obchodovania registrovať sa a predkladať vybrané údaje o emisiách prostredníctvom elektronického systému správy o emisiách, správy o úrovni činnosti, správy o overení a monitorovacie plány.
Návrh zákona okrem toho upravuje aj predaj nových emisných kvót a ustanovuje nové spôsoby použitia výnosov z ich predaja. Tieto nové emisné kvóty slúžia na pokrytie vlastných emisií zo sektorov mimo schémy obchodovania a obchodovať s nimi môžu iba členské štáty. Slovenská republika predpokladá nadbytok týchto kvót do roku 2020, a preto ich bude môcť predávať. Z tohto dôvodu novela definuje túto novú emisnú kvótu, určuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako správcu kvót a definuje spôsoby ich predaja.
Okrem toho novela určuje Environmentálny fond ako príjemcu výnosov získaných z predaja týchto kvót s odkazom na konkrétne spôsoby ich použitia.
V súvislosti s definovaným predajom nových kvót je potrebné v čl. II novelizovať aj zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis