Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko ma prekvapil, lebo on zvyčajne hovorí dlhšie, ale teraz bol kratšie. (Povedané s pobavením.) Dobre, takže ďakujem pekne za slovo. Chcel by som v záverečnom slove zareagovať na vystupujúcich. Ďakujem veľmi pekne všetkým.
Fakt je, tá problematika, ktorú teraz my tu, o ktorej diskutujeme, je veľmi vážna. Ja si myslím, že voda, viacerí ste to povedali, je náš poklad a máme sa o to starať a musíme sa o to starať. No ja si myslím, že všetci by sme chceli, aby sme pili čistú vodu a aby sme tie zásoby vody, ktoré máme, aby sme ochránili aj pre budúce generácie, takže tá úloha pred nami nie je ľahká. Práve preto je aj tento zákon a práve preto aj tento zákon reaguje povedzme aj na také veci, ktoré sa vyskytli v priebehu, kým ten zákon sme riešili. Prvé čítanie bolo v decembri, viete, že medzi tým povedzme sa stal ten prípad na Žitnom ostrove s tým atrazínom, na ktoré sme skúsili v druhom čítaní hneď nejakým spôsobom aj reagovať, lebo mali by sme reagovať na aktuálne problémy. Alebo skúsim ísť nejakým spôsobom postupne.
Pani poslankyňa Zemanová hovorila o tom, že dáva námety a že nie je reakcia alebo nepočúvame na ministerstve. Neni to tak, pani poslankyňa, lebo to, čo ste uviedli na výbore, vlastne nie na výbore, prepáčte, tu v sále po prvom čítaní, z toho sme určité veci akceptovali aj sme zapracovali do toho návrhu konkrétneho, ktorý teraz tu máte v druhom čítaní. Ja si to prečítam, čo som si rýchlo zapísal.
Čo sa týka odborne spôsobilých osôb, aby mohli aj v jednom, aj v druhom zákone, to znamená, aj vo vodnom zákone, aj v zákone o EIA, aby mohli byť zapísaní v tom registri, s tým, samozrejme, že keď posudzuje ten istý prípad podľa jedného zákona, tak by to nemal podľa druhého zákona, upravili sme to. Upravili sme podmienky a kritériá na zdieľanie tých osôb. Upravili sme to, že, a dali sme do súladu to, že musia byť tieto stanoviská odsúhlasené s rozhodnutím, aby, tak isto jak v tom druhom zákone, proste nie je to pravda, že by sme nepočúvali. Fakt, keď je to dobrý, nejde nám o to, že kto to, aby ten zákon bol dobrý alebo aby ten výsledok bol dobrý.
Samozrejme, sú veci, s ktorými nesúhlasím. Napríklad na jednej strane hovoríte, že je dôležité, ak chcete urobiť tlačovku, budete mať ohľadne Žitného ostrova a kritizujete to, čo sme zareagovali na ten Žitný ostrov, že sme vypustili to slovíčko "letecké". Je to z jedného jednoduchého dôvodu. Vo vodohospodársky chránených oblastiach ministerstvo životného prostredia, lebo to ste videli aj z tých reakcií tých ľudí, od nás sa pýtajú, že prečo je kontaminovaná tá voda. Ako sa tam mohol ten atrazín dostať? A ministerstvo životného prostredia, vodný úrad nemajú dosah na to vôbec, že čo sa, aké chemikálie, poprípade hnojivá sa môžu aplikovať v týchto lokalitách, nemáme na to dosah doteraz. Nevieme ani, že čo sa aplikovalo.
To znamená, my sme ten súhlas podmienili, vlastne preto tam dali, aby sme vedeli aj my odsúhlasiť ako vodný úrad v tých lokalitách, napr. na Žitnom ostrove, že aké hnojivá sa môžu používať pri týchto, na týchto územiach a, samozrejme, chceme aj vedieť, že čo sa použilo. Tieto podmienky tí, ktorí, tí poľnohospodári, tie poľnohospodárske subjekty a aj či fyzické, alebo tie fyzické osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, alebo právnické osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, tieto údaje by mali nahlasovať a odovzdávať ÚKSÚP-u už teraz, hej? To znamená, že my nič nechceme, len aby sme tam, kde sú vodohospodárske chránené oblasti, aby aj vodná správa tieto údaje, s týmito údajmi disponovala. My sme sa totižto dozvedeli z rádií alebo z médií, že niečo sa tam stalo, nemali sme o tom informácie ako vodná správa. To znamená, že toto rieši tento zákon nejakým spôsobom.
Takisto to nebude o tom, že ten poľnohospodár by mal zakaždým, keď chce použiť proste nejaké hnojivo alebo proste nejaký postrek, by mal ísť za ten súhlas. Nie, tam takisto jak teraz je vydaný zoznam tých látok, ktoré môžu používať, aj v rozsahu, v jakom môžu používať, to by malo byť upravené a vodný úrad by mal dávať súhlas na to, že vo vodohospodárskych oblastiach by sa jako mali tieto látky používať. Nič iné, nič menej a nič viac. To znamená, nebude tu žiadna záťaž pre poľnohospodárov.
To znamená, že na jednej strane hovoríte, že musíme skúsiť všetkými spôsobmi chrániť to, čo je pre nás najvzácnejšie, a na druhej strane, keď to chceme robiť, tak potom je s tým problém. Áno, jednoducho keď to chceme chrániť, tak proste tieto veci musíme, musíme riešiť.
Pán Petrák, neviem, či je tu. Nie je tu. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je priorita aj pre ministerstvo životného prostredia, tam nemáme v tomto rozkol. To, samozrejme, sme akceptovali, že čo sa týka, aby sme mali prehľad o čerpaní podzemných vôd všeobecne, tak jednoducho tie skúšky musíme urobiť, lebo zo 70. rokov máme posledné a proste nikto nevie v tejto republike, že kto koľko podzemných vôd čerpá, a proste keď chceme mať o tom prehľad, tak jednoducho tieto skúšky musíme urobiť. Práve preto sme dali aj ten časový, sme sa dohodli aj na tom časovom, aj sme to, ten čas vlastne predĺžili, aby napríklad obce alebo iné subjekty s tým nemali také finančné náklady a mali dostatok času na to, aby to, aby tie skúšky spravili. A, samozrejme, sme pripravení na ďalšiu diskusiu o tejto problematike. Ale v tom, že podzemné vody sú prioritne na zásobenie pitnou vodou obyvateľstva, v tom rozkol určite, určite nemáme.
Pán Budaj hovoril o tom, že, aj viacerí ste hovorili o tom, že prečo dávame takú povinnosť občanom jednoducho, aby sa, že sa musia pripojiť do 31. 12. 2021 na kanalizáciu tam, kde tá kanalizácia existuje. Už to odznelo. Jednoducho jeden dôvod je ten, že Európska únia od nás bude žiadať naspäť obrovské financie, keď jednoducho nesplníme to, že 85 % obyvateľov tam, kde boli vybudované kanalizácie, sa nenapojí. Druhá vec je dôležitá, samozrejme, ten základ, už od stredoveku zistili ľudia, že riešenie je odkanalizácia hocijakých obydlí, preto aby sme, aby chránili životné prostredie, chránili svoje zdravie. Je to jednoznačné.
Ďalšia vec je preto, lebo keď všetci tí, ktorí dodržujú zákon, tí, ktorí majú, buď žumpu prevádzkujú, alebo prevádzkujú domové čistiarne odpadových vôd, ale hlavne žumpy a tie žumpy prevádzkujú podľa platných zákonov, to znamená, majú to odizolované, vyvážajú to do čistiarne, tam, kde to majú, tak pre štvorčlennú rodinu je ročná údržba takej žumpy, keď všetko dodržiava, podľa výpočtov od 400 do 800 eur podľa toho, že ako ďaleko to musí niesť a tak ďalej, čím keď sa napojí táto štvorčlenná rodina na kanalizáciu, jeho to isté vyjde na 160 eur. To znamená, ten, ktorý prevádzkuje žumpu podľa pravidiel a platí za tú žumpu podľa pravidiel, bude prvý, ktorý sa napojí na kanalizáciu, aj keď ten počiatočný náklad tam, samozrejme, je, lebo za krátku dobu sa to vráti a jednoducho aj finančne je to preňho, samozrejme, výhodnejšie.
Ale nemôžeme byť úplne striktní. To znamená, existujú prípady, keď musíme brať ohľad na sociálne aspekty, ekonomické aspekty, keď proste je tam, býva tam babka sama v dome a jednoducho pre ňu by boli tie náklady neprimerané, preto hovorím o neprimeraných nákladoch, a to musí zhodnotiť obec a musí zhodnotiť ten stavebný úrad, ktorý tam je. Oni to vidia, oni sú s nimi v kontakte a môže sa takto rozhodnúť.
My s týmto zákonom podávame pomocnú ruku všetkým starostom, ktorí doteraz, lebo to odznelo, že proste nemali možnosť, ťažko to je, sú to voliči, a tak ďalej, aby, lebo oni mali za tú povinnosť, aby sa títo občania pripojili, podávame pomocnú ruku v tom, že už je na to zákon a jednoducho tie zákonné povinnosti musíme splniť.
Čo sa týka toho, ešte, pán Fecko, ty si sa pýtal niečo, že kto, jaký podnikateľ sa musí prihlásiť. Tak, samozrejme, podnikateľ, ktorý prevádzkuje, ja neviem, cukráreň a má záhradu a ide tam používať nejakú chemickú látku, tak ten nie. Ten, ktorý podniká v poľnohospodárstve. To znamená, či je to fyzická osoba alebo právnická osoba, podniká v poľnohospodárstve, má pole, tam chodí a tam proste používa tieto látky. Prosím? (Reakcia z pléna.) V poľnohospodárstve. A to proste netýka sa fyzických osôb, nás všetkých, hej, netýka sa to. To znamená, to je tá, to je ten paragraf ten letecký.
Čo sa týka toho, čo hovoril pán Budaj. Jednak sa o tom rokuje medzi ministerstvom, medzi vodohospodárskymi spoločnosťami a jednak medzi obcami, že aké náklady, s jakými nákladmi by prispeli vodárenské spoločnosti na to, aby sme vedeli splniť, aby občania vedeli splniť tieto povinnosti, to je jedna vec. A druhá vec, každý jeden náklad, ktorý vodárenská spoločnosť vynaloží, sa obráti sa, vlastne zaplatíme to vo vodnom, stočnom. Jednoducho v ÚRSO všetky náklady, ktoré vodárenská spoločnosť prevádzkou alebo vybudovaním tej kanalizácie má, tak sa to započítava. To znamená, že nikde sa to, že sa to neušetrí. A popritom jednoducho pre niekoho, keď to chce, tú prípojku, spraviť, povedzme tak, že aj vo vlastnej réžii, tak si ušetrí, zaplatí oveľa menej jak ten, ktorý povie si, že jednoducho ja si to zaplatím, lebo na to mám, aby som tú prípojku zaplatil. Nebudem to robiť sám, nebudem kopať to sám, bude ma to stáť drahšie, ale jednoducho je to moje rozhodnutie. Ten, kto proste na to povedzme toľko prostriedkov nemá, tak sa rozhodne, že on prispeje aj sám, niečo tam urobí, nejaké práce, bude ho to stáť lacnejšie. To znamená, je to na každom z nás, že ako sa k tomu pripojíme. V každom prípade, keby sme hocijakú časť prikázali vybudovať vodárenským spoločnostiam, tak by sme to všetci platili, by sme to platili vo vodnom, stočnom.
Takže toľko k tomu. Ja si myslím, že čo je najdôležitejšie pri tomto zákone, je to, pri týchto problematikách, je to, aby sme chránili to najdôležitejšie, ktoré máme, a tento zákon nás k tomu posúva. Ja som rád, že v poľnohospodárskom, vlastne v našom výbore na životnom prostredí tento zákon prešiel jednohlasne aj na opozičnej, aj na koaličnej strane, a dúfam, že takúto podporu dostane aj tu v pléne parlamentu.
Ďakujem veľmi pekne.