Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za vystúpenia. Gáborovi chcem povedať, že separujeme, doma separujeme veľmi intenzívne, a musím povedať, že mám takú moju skúsenosť. Mám tri deti a fakt je to, že keď ich navedieme na to, aby separovali, robia to s radosťou. Mám takú, že ja som napr. mojim susedom na Vianoce daroval také koše na separáciu, keďže som minister životného prostredia, tak aby som bol štýlový. Ale sú také prípady, napríklad veľmi, veľmi také sympatické, že minule som sa bavil s jedným, neviem, kto mi to hovoril, že sú také obce, kde, povedzme, na tú separáciu zaviedli takú vec, že deti kontrolujú, že či tí dospelí v tých obciach separujú. To znamená, že ja si myslím, že len všetko so zákonom nevyriešime, keď nebudeme robiť kroky k tomu, aby sme aj v hlavách sa prestavili nejakým spôsobom a aby to bolo úplne prirodzené pre nás vnútri, že proste, aby sme sa starali o to naše životné prostredie. Práve preto ministerstvo životného prostredia okrem toho, že predložilo tento zákon, okrem toho má také iniciatívy, napr. Bez igelitiek, kde budeme spolu s veľkými obchodnými reťazcami proste propagovať to, aby tí ľudia ani nekupovali tie igelitky, ale brali, povedzme, papierové tašky alebo brali také tašky, ktoré sú viackrát použiteľné, aby proste pristúpili pozitívne k tomu, k tej ochrane prírody a k svojmu životnému prostrediu.
Takže čo sa týka tých námietok, ja by som chcel najprv odpovedať pani poslankyni v tom, že tento zákon rieši, nechceme riešiť odpadový zákon ako taký, tento zákon je transpozícia smernice, týka sa to igelitových tašiek, chceme sa na to sústrediť, a tento zákon by mal riešiť vlastne tento problém. Pripravuje sa aplikačná novela, tak ako ste to spomínala, rokuje sa intenzívne s každým dotknutým, ktorý do toho má čo hovoriť, na ministerstve životného prostredia, lebo ten zákon musíme nastaviť tak, aby bol funkčný. Lebo jednoducho, keď to nenastavíme, tak to nebude dobre fungovať. To už vidíme teraz po polroku existencie toho zákona a fungovania.
Čo sa týka spoplatnenia, vychádzali sme zo skúseností ostatných európskych krajín, kde tento spôsob riešenia tohto problému bol zavedený. Mohli sme sa rozhodnúť, že buď dáme striktné čísla, že o koľko percent alebo na koľko, na aký počet musíme znížiť podľa rokov tie tašky, alebo proste, či zavedieme spoplatnenie tých tašiek. My sme sa rozhodli ísť touto cestou, to znamená, spoplatnením, zákonom, spoplatnením zákonom igelitových tašiek. A takýto zákon a takéto opatrenia v rôznych krajinách Európskej únie priniesli výsledok. Samozrejme, keď to nebude fungovať, tak budeme musieť pristúpiť k iným a silnejším represiám, ale ja si myslím, že tento zákon v súbehu s tým, s tou osvetou, ja si myslím, že prinesie osoh. Ja nehovorím, že budúci rok nám klesne úroveň tých tašiek na toľko, ako je, povedzme, v Dánsku alebo v Nórsku alebo v Švédsku, ale určite som presvedčený o tom, že pôjdeme rapídne dole, a potom budeme prijímať také opatrenie ďalej, aby sme to znížili na to minimum. Ja si myslím, aby sme to znížili na nulu, to nevieme, neviem, alebo kedy vieme, ale aby sme sa k tomu približovali.
Samozrejme, ja by som to povedal, nie som proti tomu, aby sme boli viac ambiciózni. To znamená, že môžeme premyslieť určité veci, čo sa týka, povedzme, niektorých dátumov, ale v každom prípade základ je ten, že s týmto zákonom sme vychádzali, pri tvorbe tohto zákona jednak sme vychádzali z toho, jaká je situácia na našom trhu, vychádzali sme z toho, čo je v tej smernici, ktorú musíme stransponovať, a rôznych iných faktorov, keď sme nastavili tieto podmienky, ktoré sa nastavili. Takže zatiaľ toľko by som k tomu chcel povedať.
Ja by som bol rád, ja zase, ja si myslím, ja si to, vlastne takto, ja si to nemyslím, že tento zákon nepomôže. Ja si myslím, že tento zákon pomôže a bude to jednoducho dobrý krok v tom, aby sme tie igelitové tašky obmedzili na Slovensku.
Ďakujem pekne.
