Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán kolega Baránik, spomínali ste konzultácie so sudcami ohľadom vašich dvoch pozmeňujúcich návrhov. Mňa by zaujímalo, aký názor mali sudcovia na zverejňovanie ich tvárí. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Poliačik, chcem vám odpovedať na otázku, prečo zasahujeme do súkromia, integrity ženy.
V rozsudku, ktorý bol vyhlásený v roku 1973 Najvyšším súdom Spojených štátov, vychádzal z tzv. práva na ochranu súkromného života. Avšak to, čo sa deje v intimite maternice, vývoj ľudskej bytosti má mať právo na plnú legislatívnu ochranu. Takýto zásah v lone matky je teda vraždou počatého dieťaťa. Intimita lona matky nemôže dávať oprávnenie na zabíjanie v jej vnútri, takisto ako intimita domu nemôže legalizovať masaker v jeho interiéri. Príkladom tu môžu byť hasiči a príslušníci iných záchranných zložiek, ktorí narúšajú úplne v súlade s právnym, s právom súkromne vlastníctvo preto, aby zachránili život osôb, ktoré sa nachádzajú vo svojich domoch, dokonca i vtedy, keď sa musia vlámať do horiacich budov, aby zachránili životy osôb, ktoré sú v nich zamknuté.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, jedným z najtragickejších javov v súčasnosti je legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Toto je styčný bod, kde ľavicový socializmus sa nachádza v dojemnej zhode s pravicovým liberalizmom. Každým rokom pribúda štátov, ktoré sa spreneverujú svojmu prvotnému poslaniu, ktorým je ochrana ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
V dnešnej dobe je vo viacerých oblastiach vedy zaužívaný a prijatý termín umelé prerušenie tehotenstva napriek tomu, že daný termín je nepravdivý, zavádzajúci a sugestívny. Z rozličných vedeckých zorných uhlov je zrejmé, že tehotenstvo nie je možné prerušiť a potom v tom pokračovať, ako sa to sugestívne tvrdí, ale je pravdou, ale pravda je taká, že tehotenstvo možno umelo ukončiť z rozličných dôvodov a nemožno v ňom neskôr zase pokračovať.
Umelé ukončenie tehotenstva nie je ničím novým. Zo sebeckých a materialistických dôvodov sa to vyskytuje v dejinách ľudstva od nepamäti. V poslednom storočí však táto prax dosiahla nevídaných rozmerov, stala sa sociálne prijateľnou, legálne dovolenou a v mnohých prípadoch dokonca oficiálne propagovanou a šírenou.
Chcem poukázať na absurditu platnej legislatívy ohľadom umelého ukončenia tehotenstva. Momentálne platná legislatíva umožňuje vykonanie interrupcie vlastne na požiadanie, bez udania dôvodu, v zmysle zákona č. 73/1986, čiže reálne v praxi je samotná ochrana ľudského života pred narodením mizivá až nulová. A to aj napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky, čl. 15 ods. 1 znie: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením."
Pri tejto príležitosti spomeniem piate Božie prikázanie – nezabiješ, ktoré by malo byť pre každého slušného človeka a praktizujúceho kresťana záväzné. Ako je potom možné, že za tie roky tzv. demokracie nedokážeme tu v Národnej rade jeden zákon z obdobia predošlého, tzv. nedemokratického režimu zosúladiť so súčasne platnou Ústavou Slovenskej republiky? Pýtam sa, prečo nedokážeme schváliť ochranu ľudského života pred narodením, čo nám v tom bráni? Pod koho vplyvom sme, keď sa tu nevieme dohodnúť na veciach, ktoré by mali byť pre ľudskú bytosť a dôstojnosť samozrejmé? Nie sme náhodou aj my pod vplyvom propagandy propotratových skupín, ktoré aj za cenu medializovaných klamstiev a podvodov vytvárajú v spoločnosti civilizáciu smrti?
V dnešnej dobe dochádza k absurdným situáciám ukončenia tehotenstva z dôvodov ekonomicko-sociálnych, ktoré sú motívom už počatého dieťaťa, paradoxne, v mene jeho budúceho dobra. Praktický materializmus a egoizmus a s ním spojená konzumná mentalita často sugestívne tlačí rodičov k rozhodnutiu neumožniť narodenie dieťaťa, lebo je lepšie neporodiť dieťa, ako ho priviesť na svet a tým ho odsúdiť na núdzu a neistú budúcnosť. Akokoľvek deklarácie tohto druhu znejú triviálne a tragicky, používajú ich často ľudia, ktorí majú dostatok prostriedkov na chov milovaných drahých exotických zvierat, psov a mačiek.
Na druhej strane je faktom existencia skutočných ekonomicko-sociálnych ťažkostí vo veľa rodinách, ale tieto ťažkosti sú často výsledkom antirodinnej, antipôrodnej politiky štátu. Je však preukázateľným faktorom, že umelé ukončenie tehotenstva z týchto dôvodov sa reálnejšie, častejšie u ekonomicky a sociálne lepšie postavených ľudí ako u ľudí chudobných.
Ľudský život je v súčasnosti konfrontovaný s kultúrou smrti, ktorá je popretím úcty voči ľudskému životu, pričom táto kultúra smrti nie je úplne totožná s hmotnou a duchovnou núdzou mnohých národov, hladom, endemickými chorobami alebo násilím rôzneho charakteru. V roku 1936 vyšlo objemné dielo profesora Alojza Churu s titulom Slovensko bez dorastu? V ňom autor upozorňuje na vážny pokles pôrodnosti na Slovensku a na sociálne následky tohto znepokojujúceho stavu. V tom čase bol počet detí na jednu rodinu 3,6. Pri dnešnom rozvrate rodinného života by bol počet detí na jednu rodinu prakticky nezistiteľný.
Mierou natality je pomer počtu novonarodených detí k ženám v plodnom veku od 15 rokov do 48. roku života. Kým v roku 1960 na Slovensku bol index 3,1, v roku 2016 bol už iba 1,4. Nad takýmto stavom by sa profesor Alojz Chura musel rozplakať. Skrátka, dostali sme sa pod úroveň jednoduchej reprodukcie.
Je ešte iný rozmer ochrany života pred narodením, a to rozmer národný. Je tu číslo, ktoré má dramatickú výpovednú hodnotu. Za 52 rokov, od roku 1967 do roku 2019, stratilo šancu sa narodiť milión 250-tisíc občanov Slovenska. Tí ľudia Slovensku chýbajú.
Médiá zverejňujú progresívne postoje, že je treba mať menej detí, lebo planéta je preľudnená. Bývalý austrálsky premiér Tony Abbott nedávno na vedeckej konferencii o demografii v Budapešti vyslovil vetu, s ktorou sa plne stotožňujem: "Mať menej detí v západných krajinách ťažko zlepší klímu, keď sa rodí toľko detí inde na svete."
Nie je náhodou, že takáto konferencia bola práve v Maďarsku. Maďarské vedenie štátu je vlastenecky orientované na rozdiel od slovenských, tzv. politických elít. Tie nevedia Slovensku prísť ani na meno, ani len nenazvú Slovensko Slovenskom, hovoria o tejto krajine, absolvujú v nej vnútrokrajinné cesty. Niet, tak niet divu, že viac než pôrodnosť a podpora rodičovstva na Slovensku im na srdci leží úspešnosť migračného toku z Afriky.
Maďarsko je iný príbeh. Predseda maďarského parlamentu László Kövér povedal, že mať deti nie je súkromná, ale verejná záležitosť. Vystihol to veľmi dobre, lebo nejde len o radosť, ktorú deti do rodiny prinášajú, deti sú podmienkou prežitia národa. Svébovia, Ostrogóti, Longobardi, Gepidi a ďalšie národy pobývali pred vekmi na území dnešného Slovenska. Dnes už nestretneme nikoho z nich, tie národy zanikli pod tlakom migračných tokov vtedajších čias. A v akej miere sa na tom podieľal demografický vývoj, to teda netuším. Slovenský národ dnes stojí pred podobnými rizikami, aké svojho času nezvládli oni. A my dnes vieme, že práve demografický vývoj môže byť tým faktorom, čo rozhodne o samotnej existencii slovenského národa.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedného dňa príde čas, keď občania Slovenska budú ľutovať každý hektár znehodnotenej a zastavenej poľnohospodárskej pôdy. Na rozpútanie potravinovej krízy a hladomoru napríklad v arabskom svete stačí jedno úporné sucho a následná neúroda v Spojených štátoch, Číne či v Európe. Veda, klimatológia ani metrológia nedokážu predvídať, kedy k takémuto suchu dôjde. Môže to byť o rok, ale možno k nemu nedôjde ďalších desať rokov. Raz to s istotou príde. Naposledy katastrofálna neúroda hrozila hladom Slovensku v roku 1947.
Toto je len jeden z dôvodov, prečo je potrebný takýto návrh zákona. V princípe preto zákon predovšetkým rieši ochranu súkromného vlastníctva, ktorá by mala byť jedným z výdobytkov zmeny v novembri 1989. A ako vidíme v roku 2019, z novembra 1989 toho zostáva stále menej a menej. Postupne mizne tak sloboda slova, ako aj právo vlastniť a obhospodarovať vlastný majetok.
Je tu ešte iný aspekt, nemenej významný. Štát v zákone č. 220/2004 Z. z. v § 3 ods. 1 výslovne ukladá každému vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy starostlivosť riadneho hospodára. Zákon doslovne vyžaduje, citujem:
"a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia, aby bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri."
V súčasnosti v platnom zákone sú § 25 a 26, ktoré sankcionujú porušenie § 3 pokutami, ktorých výška nie je malá a v prípade právnických osôb je horná hranica až likvidačná. Ale ako si má bez súčinnosti polície pomôcť vlastník poľnohospodárskej pôdy v prípade, že mu nehnuteľnosť alebo pôdu obsadia asociálni spoluobčania, ktorí spomínaný § 3 zákona 220/2004 plne ignorujú, takisto ako aj ignorujú vlastnícke práva.
Dnes je s činnosťou Policajného zboru v problémových lokalitách veľký problém. Na Slovensku je Policajný zbor pod obrovským tlakom mimovládnych organizácií a progresívnych politikov, v dôsledku čoho v mnohých prípadoch rezignoval na vynucovanie práva a zákonnosti z dôvodu, aby neboli príslušníci Policajného zboru označovaní za rasistov alebo iných -istov. Je to práve Policajný zbor, ktorý v prípade § 7, pardon, § 3 zákona č. 220/2004 potrebuje podporu, potrebuje jednoznačnú zákonnú povinnosť, na základe ktorej musí konať tak, aby si vlastník poľnohospodárskej pôdy mohol plniť povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Je veľmi nespravodlivé, ak zákon občanovi hrozí sankciou za neplnenie uložených povinností, pričom občan si tie povinnosti nemôže splniť práve pre nečinnosť orgánov štátu, čím štát dostáva občana do zúfalej, bezvýchodiskovej situácie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, radoví občania Slovenska už veľmi dobre vedia, že nik z tých hore im nedá peniaze len tak pre pekné oči. Ak na Slovensko niekto zo zahraničia euro pošle, tak neskôr chce oveľa viac ako len to euro späť. Tak to proste chodí všade vo svete.
Mimovládne neziskové organizácie politického charakteru sa snažia ovplyvniť, ba až ovládnuť politický život na Slovensku. Svojou propagačnou a agitačnou činnosťou na území Slovenskej republiky podporujú skorumpovaných politikov im poplatných. Dehonestujú, miestami až spoločensky likvidujú politikov im nepohodlných, ktorí nie sú v područí politických mimovládnych neziskových organizácií, a to všetko za podpory s nimi spriaznených médií a dokonca aj štátnych inštitúcií. Svoju skúsenosť s tým má nejeden poslanec Národnej rady. Tým nemyslím len nás poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Len my – na rozdiel od iných strán – sme sa nikdy nepohrávali s myšlienkou, že sa dá s mimovládnymi neziskovými organizáciami politického charakteru dohodnúť alebo spolupracovať.
Dnes má nie jeden poslanec z tohto pléna osobnú skúsenosť s tým, ako mimovládne neziskové organizácie fungujú v politickej sfére. Politické mimovládne neziskové organizácie nikdy nebudú hájiť záujmy slovenských občanov, lebo sú financované zahraničnými oligarchami, sponzormi alebo zahraničnými ambasádami, čo znamená, že musia tancovať tak, ako píska ten, kto ich financuje.
Uvediem príklad, v súčasnosti veľmi aktuálny. Ak je v záujme zahraničného sponzora mať na Slovensku čo najviac ľudí z Afriky, čo v mnohých prípadoch tak iste je, potom spolupráca medzi politikom a danou politickou mimovládnou neziskovou organizáciou je možná len dovtedy, kým ten politik poslúcha a podporuje migračný tok. V opačnom prípade sa politik stáva nepohodlný, koleduje si o mediálny lynč a rýchly koniec politickej kariéry. Tam nie je veľa možností lavírovať. Buď sa politik stane nepriateľom svojich občanov, voličov, alebo bude nepriateľom politických mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tu sa na dvoch stoličkách nedá sedieť.
Takéto problémy sa netýkajú len Slovenska. V susednom Maďarsku reagovali na tento vývoj sériou zákonov, ktoré činnosť mimovládnych organizácií politického charakteru upravili. Dnes vidíme, ako vyzerá spoločenská situácia v Maďarsku, a vidíme, ako to vyzerá u nás. Tu naozaj nejde o to, že by sme chceli zakázať niekomu vykonávať politickú propagačnú a agitačnú činnosť, ide o inú vec. Chceme len, aby verejnosť vedela a bola oboznámená, koho záujmy dotyčná mimovládna nezisková organizácia presadzuje a odkiaľ je financovaná.
Máme detailné zákony, ktoré upravujú, aké údaje musia byť na obale potravinárskeho výrobku. Ako tam musí byť uvedený výrobca alebo distribútor, aké informácie musia byť spotrebiteľovi prístupné pri kúpe výrobku. Tento návrh zákona zavádza niečo tomu podobné do činnosti mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tak ako sa občan nevyhne používaniu potravinárskych výrobkov, rovnako dnes ťažko unikne rôznym kampaniam a aktivitám politicky angažovaných mimovládnych organizácií. V oboch prípadoch má občan Slovenska prirodzené právo vedieť, čo v sebe obal skrýva a odkiaľ pochádza.
Plne chápem, že hlasovanie o tomto návrhu zákona u mnohých nie je o tom, či ho pokladajú za správny či nesprávny. Bude o tom, či nájdu odvahu za takýto návrh zákona vôbec zahlasovať. Prajem preto veľa odvahy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh zákona by sa dal charakterizovať slovami viac peňazí pre našich najmenších, viac rodinnej pohody pre ich mamu i otca. Ešte dôležitejšie je to, že ide o investíciu do budúcnosti Slovenska.
Svetové veľmoci venujú veľkú energiu pre optimalizáciu demografickej krivky svojich krajín. Je známe, koľko energie za týmto účelom venoval prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Trvalo niekoľko rokov, kým sa v Ruskej federácii podarilo otočiť nepriaznivý trend zdedený z čias vlády Borisa Jeľcina. Na Vladimíra Putina sú aj v tomto pléne rôzne názory, ale v jednom sa pravdepodobne zhodneme. Je to pragmatik, ktorý keď niečo robí, tak vie, prečo to robí.
Kým u veľmocí je podpora demografie hlavne vecou geopolitického súboja, krajinám s veľkosťou Slovenska ide o prežitie národa ako takého. To je v dnešnej dobe veľmi dôležitá požiadavka, pretože Bruselom a európskymi progresívcami pretláčaný migračný tok z Afriky má síce potenciál počet obyvateľov veľmi rýchlo zvyšovať, ale migračný tok nezabezpečí prežitie slovenského národa. Demografická krivka ako zdroj sily spoločnosti nie je len o počtoch, ale aj o schopnostiach budúcej generácie. Ak by stačili len počty, tak dnes by Egypt či Bangladéš boli veľmi významnými krajinami.
Je tu ešte jeden aspekt, ktorý je spoločný pre všetky súčasné návrhy sociálnych zákonov. Pokiaľ prejdú, tak tie zákony občanom Slovenska iba do istej miery kompenzujú to, čo im systém v minulosti vzal. Matka a jej malé dieťa musí v súčasnosti pri poberaní rodičovského príspevku vyžiť z 220 euro 70 centov na mesiac. Logicky je tak odkázaná na príjem manžela. Nie každá má manžela úspešného podnikateľa a ako je to s platmi u bežných pracujúcich, to vieme všetci.
Keď sme pri tých platoch, čím to je, že aj poctiví podnikatelia sa sťažujú, že pracovná sila je na Slovensku drahá, a na druhej strane tí pre nich drahí pracujúci nemajú peniaze na slušnú výchovu detí? Všade je drahota a tá drahota je tu preto, lebo máme drahý štát. Všetky tie dane a poplatky končia v cene výrobku pre konečného spotrebiteľa, radového občana. Štát berie príliš veľa peňazí a príliš málo z nich dáva pracujúcim ľuďom späť, pričom vybraným, a to spravidla zahraničným subjektom dane odpúšťa a dáva rôzny stimuly. Dnes preto naozaj platí to, čo pred desaťročiami neplatilo. V dnešnej dobe je menej štátu v záujme pracujúcich. Práve preto v predloženej novele zákona predlžujeme dobu poberania materskej na celé tri roky.
Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala, ale má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Venujme mu viac verejných zdrojov našim najmenším. Je ich odkiaľ vziať. Sú tisíce dotácií na veci, ktoré občania Slovenska naozaj až tak nepotrebujú. Dotácie na aktivity, z ktorých má prínos iba pár jednotlivcov alebo uzavretá komunita.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, v súčasnosti je internetové spravodajstvo najvýznamnejším spravodajským zdrojom na Slovensku. Podľa údajov zverejnených Reuters Institute v spolupráci s univerzitou v Oxforde využíva niektorú formu online spravodajstva 80 % občanov Slovenska. Spravodajské médiá v papierovej podobe 25 percent. Podiel printových médií každoročne klesá, keďže posledné roky priniesli nástup smartfónov a rozvoj sociálnych sietí. Preto je potrebné, aby internetové spravodajské portály pôsobili v primeranej miere podľa pravidiel definovaných pre printové médiá a tlačové agentúry v súčasnosti platným zákonom č. 167/2008 Z. z.
V návrhu zákona sa v § 10 dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie: "Povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry podľa § 7, § 8 a § 9 sa primerane vzťahujú aj na prevádzkovateľa spravodajstva prostredníctvom internetového obsahu." Prevádzkovateľovi internetového spravodajstva tak pribúdajú nové povinnosti. Tie sú zároveň právami osôb, o ktorých prevádzkovateľ internetového spravodajstva zverejnil nepravdivé skutkové tvrdenie. Je to právo, je to právo na opravu, ktoré dáva možnosť požiadať o uverejnenie opravy. Je to právo na odpoveď, ktoré dáva možnosť požiadať o uverejnenie odpovede. Je to právo na dodatočné oznámenie pre osobu, o ktorej sa prevádzkovateľ internetového spravodajstva informoval, že bola v konaní pred orgánom štátnej moci.
Príklad. Občan bol obvinený, obvinenie sa nepreukázalo a občan má záujem, aby bola o tom verejnosť informovaná rovnako, ako bola informovaná o samotnom obvinení. V serióznej žurnalistike by internetový portál takéto práva dotyčnej osobe poskytol aj bez dikcie zákona. Len koľko percent žurnalistov a médií zo sveta internetu môžeme považovať za serióznych? Preto je dôležité zabezpečiť práva osôb, ktorým môže nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie vážne poškodiť ich profesijný či osobný život. V čase vynesenia rozsudku súdu môže byť poškodenie už nevratné. Dotknuté osoby potrebujú efektívny nástroj, ktorým môžu v reálnom čase informovať verejnosť o tom, že pravda je niekde inde, ako poskytovateľ internetového spravodajstva uviedol.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nasledujúca interpelácia je určená ministerke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martine Lubyovej.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V okrese Dunajská Streda sa nachádza 39 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 11 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. V priemere jednu základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevuje 150 žiakov a v priemere jednu základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským navštevuje 302 žiakov, čo je dvojnásobok. Tento stav vedie k tomu, že rodičia slovenských detí musia denne cestovať desiatky kilometrov.
Ďalším problémom nie je len dochádzanie, ale aj nedostatok voľných miest v týchto školách. Príkladom je Základná škola v Šamoríne, ktorá odmieta prijať deti z okolitých obcí z dôvodu nedostatočnej kapacity. Jedným z riešení by bolo vytvorenie tried s vyučovacím jazykom slovenským na základnej škole v obci Rohovce, ktorá disponuje kapacitou približne 260 žiakov. Túto školu navštevuje iba 90 žiakov, avšak s vyučovacím jazykom maďarským. Viem, že sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zaoberalo týmto problémom, a preto vám chcem položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. V akom štádiu riešenia je problém nedostatku základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v okrese Dunajská Streda?
A za druhé. Ako plánuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky riešiť obdobné problémy v iných okresoch južného Slovenska?
Nasledujúca interpelácia je určená ministerke vnútra Slovenskej republiky Denise Sakovej.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V obci Rohovce v okrese Dunajská Streda sa nachádza pobytový tábor pre utečencov, ktorý je v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa dostupných informácií má tábor kapacitu približne 140 osôb. Dlhodobo je málo využívaný a aktuálne je využitý približne na 10 %, čo je neefektívne.
Okres Dunajská Streda je okres, ktorý má problém s nedostatkom základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, dopyt po týchto školách je vysoký, ale je ich málo. Deti, ak chcú navštevovať základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, tak musia dochádzať až niekoľko desiatok kilometrov, čo je veľká záťaž nielen pre samotné deti, ale aj pre rodičov. Obecné zastupiteľstvo v Rohovciach odmietlo vytvoriť triedy s vyučovacím jazykom slovenským v ich základnej škole, ktorá má vyučovací jazyk maďarský, aj keď kapacita školy je využitá približne na 35 percent.
Základná škola v obci Rohovce s vyučovacím jazykom slovenským by bola vhodná z dôvodu vysokého záujmu Rohovčanov, ako aj obyvateľov okolitých obcí, ktorých deti by túto školu s radosťou navštevovali. Na základe vyššie uvedených informácií si vám dovoľujem položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. Považujete využiteľnosť pobytového tábora v Rohovciach na 10 % za efektívny?
Za druhé. Nebolo by v momentálnej situácii efektívnejšie na prechodné obdobie, kým sa postaví plánovaná nová základná škola v obci Macov, poskytnúť areál pobytového tábora v Rohovciach na účel základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským pre deti z okolitých obcí?
Nasledujúca interpelácia je určená predsedovi vlády Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu.
Vážený pán predseda vlády, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov a nutnosť pozdvihnúť zaostávajúce časti štátu nie je len problém Slovenska. Ako príklad zo zahraničia môžem uviesť Taliansko či Španielsko. Štatistické údaje z posledných rokov jasne ukazujú, že slovenským vládam sa v tejto veci nedarí. Kým v roku 2015 sme evidovali ako najmenej rozvinuté regióny 12 okresov so 700-tisíc obyvateľmi, v súčasnosti je to už 20 okresov s 1 150-tisíc obyvateľmi. Investičná pomoc štátu nepomohla najmenej rozvinutým v takej miere, ako by sa od nej očakávalo. Vo výsledku ani jeden okres neopustil zoznam najmenej rozvinutých okresov zverejnený ku dňu 15. 12. 2015, naopak, odvtedy do zoznamu pribudlo ďalších osem okresov. Jednou z príčin môže byť aj sčasti presun kompetencií v oblasti rozvoja regiónov medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. V roku 2017 to bolo ministerstvo dopravy, potom Úrad vlády, teraz je to Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. V praxi na Slovensku tak stále ide o klasické riadenie z vrchu, v princípe opomínajúce slovo regionálny.
Podpora regionálneho rozvoja je aktuálne z národnej úrovne zabezpečená viac-menej iba súťažou projektov. V Českej republike majú tiež problém s rozdielmi medzi regiónmi, ale tie sa im darí riešiť oveľa lepšie. Regionálny rozvoj tam garantuje už od roku 1996 Ministerstvo pro místní rozvoj Českej republiky, pod gesciou ktorého bolo vytvorených niekoľko efektívnych schém a postupov riadenia podpory regiónov. Napríklad v roku 2002 boli vytvorené regionálne rady na úrovni NUC 2, čo predstavuje regióny o veľkosti našich VÚC.
V tejto súvislosti si vám dovolím položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. Považujete súčasný systém riadenia regionálneho rozvoja za vyhovujúci?
Za druhé. Kde je príčina neúspechu vládnej politiky v oblasti regionálneho rozvoja?
Za tretie. Aké opatrenia pripravuje vláda na zlepšenie situácie?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to úsmevné, až tragikomické, ak sa v jednom návrhu zákona stretne povinnosť vakcinácie detí, ktoré chcú navštevovať predškolské zariadenia, s umožnením vstupu spoločenských zvierat do priestorov určených na konzumáciu stravy.
Sú choroby, ktoré môžu z jedného dieťaťa prejsť na druhé. Ale zároveň poznáme bohatý zoznam patogénov, teda chorôb, ktoré môžu prejsť zo spoločenského zvieraťa na človeka, napríklad salmonelóza, kampylobaktéria, larválna toxokaróza, rôzne parazity, ako sú napríklad škrkavky, pásomnice. Akokoľvek sa majiteľ o zviera môže výborne starať, hygienické návyky zvieraťa ostávajú zvieracie. Kvôli pachu sa ochotne vyváľa kdekoľvek a skonzumuje čokoľvek. A tak mu hrozia nákazy parazitmi a ak majiteľ nie je zodpovedný a pravidelne ho neodčervuje a neočkuje, potom takmer s istotou predstavuje hrozbu.
V prípade reštaurácií je riziko nakazenia človeka patogénom rádovo vyššie, pretože mnohé z patogénov, hlavne parazity, sa do človeka dostávajú príjmom potravy a nápojov. Kvalitná veterinárna starostlivosť a podávanie potravín reflektujúcich zvýšenú rizikovosť miesta môžu riziko významne znížiť. Ale kým rodičia dieťaťa v predškolskom zariadení budú musieť splnenie očkovacích povinností vydokladovať prevádzkovateľovi, návštevníkom so zvieraťom to v daných reštauráciách zo zákona nevyplýva a dosť ťažko si viem predstaviť, ako by to účinne kontroloval majiteľ reštaurácie.
Vychádzajúc z dôvodovej správy, povolenie vstupu zvierat do reštaurácií má zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Osobne si myslím, že veľa reštaurácií sa na to nedá, lebo – obrazne povedané – jedného zákazníka by získali, ale možno dvoch stratili. Reštaurácia je reštaurácia a zverinec je zverinec. Dalo by sa to zhrnúť aj tak, že prijímame zákon, ktorý by mal akože znížiť riziko prenosu patogéna z človeka na človeka v predškolských zariadeniach, ale na druhej strane aby patogény neboli ukrátené, tak im v zmysle predloženého návrhu zákona uľahčíme v priestoroch reštaurácie možnosť prenosu zo zvieraťa na človeka.
Vážení, vidíte v tom logiku? Často sa stretávam s argumentmi typu, že štát nemá čo zasahovať do prevádzkových činností privátnych spoločností a do slobôd vlastníckych práv. Osobne rovnako nesúhlasím so zásahom štátneho aparátu do podnikania. Ale keď majú zákaz fajčiari, tak logicky aj psíčkari, mačičkári a iní -čkári. Tak ako jedni, tak aj druhí môžu ohrozovať zdravie ostatných vo svojom okolí. V tomto ohľade by som poprosil rovnaký meter, kolegyne a kolegovia. V súčasnosti je in a veľmi módne legislatívne navyšovanie práv zvierat. Ak budeme v tomto smere pokračovať, onedlho dosiahneme bod, že polozamrznutý bezdomovec pred železničnou stanicou bude zvieratám tie práva živej bytosti, ktoré im boli presne takto pred rokom na pôde Národnej rady Slovenskej republiky schválené, len potichu závidieť.
Ďakujem za pozornosť.