Vystúpenie v rozprave
20.9.2018 10:34 - 10:35 hod.
Stanislav Mizík
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Žarnay, predkladáte návrh týkajúci sa žiackych školských rád. Ciele, ktoré predkladáte v troch bodoch, sú na prvý pohľad pekné či ľúbivé. Celkovo by som ten váš návrh zákona zhrnul tak, že je to návrh vhodný pre veľké množstvo škôl, obrovské množstvo škôl, ale tiež pre veľké množstvo škôl je takýto systém nevhodný. Je to pekný ideál, ale vďaka realite panujúcej v slovenskej spoločnosti a v školstve sú tu...
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Žarnay, predkladáte návrh týkajúci sa žiackych školských rád. Ciele, ktoré predkladáte v troch bodoch, sú na prvý pohľad pekné či ľúbivé. Celkovo by som ten váš návrh zákona zhrnul tak, že je to návrh vhodný pre veľké množstvo škôl, obrovské množstvo škôl, ale tiež pre veľké množstvo škôl je takýto systém nevhodný. Je to pekný ideál, ale vďaka realite panujúcej v slovenskej spoločnosti a v školstve sú tu aj problémy. Tých problémov je veľa, hlavne na niektorých územiach.
Najprv prečítam tie tri hlavné ciele: posilnenie demokratických inštitútov v žiackej školskej rade, zväčšenie reálnych možností riešenia problémov a podnetov žiakov prostredníctvom rady školy; je to pekné; rozšírenie pôsobnosti žiackych školských rád pre vyššiu participáciu žiakov na živote a organizácii ich školy; aj to je pekné; prehĺbenie pozitívneho postoja k občianskej spoločnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Žarnay, váš silný idealizmus je v protiklade s reálnym skutkovým stavom v našej spoločnosti, v našom školstve na niektorých územiach a tiež sa mi zdá, že ste celkom nevnikol do myslenia a sociálno-psychologických pohybov v rámci detí, žiakov či študentov stredných škôl. Niektorí poslanci tu v sále stále opakujú pri určitých príležitostiach tie svoje mantry dookola. A ja, žiaľ, pri debatách, čo sa týka školských zákonov a zvlášť vašich návrhov, už aj ja sa tak divne cítim, keď musím stále dookola opakovať, že sú na Slovensku také oblasti, a nie je ich málo, kde sa nedajú aplikovať tieto vaše ideálne predstavy, aj keby to bolo pekné, to musím uznať.
Dám príklad, aby som sa dostal priamo do jadra veci. Vy a vaši kolegovia neustále riešite tzv. marginalizované menšiny. To je príklad, hej? Na túto schôdzu dala pani Nicholsonová so Zimenovou návrh, aby deti z týchto menšín dostávali pomôcky zadarmo dvakrát. Jedny by si nechávali v škole a druhé by mali v komunitnom centre, pretože doma sa to používa na rozpaľovanie pece či ako palivo. To ony povedali, nie ja. Keby som to ja povedal, že spaľujú školské pomôcky, už by som mal na krku NAKA. Potom síce tento návrh stiahli, ale to je len ilustračný príklad. Takýchto škôl s takýmito žiakmi je strašne veľa. Tam sa veci riešia inak. Príklad dám. Siedmi súrodenci majú mamičku, ktorá vrieskajúca s vycereným jedným zubom vbehne do školy v amoku a strhá zo seba šaty. Či otecko so sekerou v škole, či prefackanie učiteľky a tak ďalej a tak ďalej. Myslíte, že v takýchto pomeroch sa dajú kreovať školské, žiacke školské rady? Deti takýchto rodičov by boli schopné riešiť negatívne javy v školskom prostredí, keď ich samy vyvolávajú? Toto bolo v bode jedna. Tu s vami nesúhlasím.
S bodom č. 2 sa dá absolútne súhlasiť.
S bodom č. 3 nesúhlasím a vysvetlím aj prečo. Týka sa toho vyjadrovania študentov na, k vylúčeniu alebo k podmienečnému vylúčeniu ich spolužiakov. Študentskí zástupcovia školských rád sa podľa mňa nemajú čo vo veci vylúčenia študenta zo školy vyjadrovať k rozhodnutiu pedagogickej rady a ešte priamo na pedagogickej rade. Vysvetlím to básnicky, lebo to je realita, absolútna realita, hej, to mi nikto nemôže vyvrátiť. Študent so študentom pije, keď je zle, ho kryje. No a to ešte počas zasadania pedagogickej rady. Si myslím, že pedagogická rada, to je dosť taká intímna vec učiteľov, kde sa riešia veci, povedia sa veci, ktoré sa na verejnosti ani nepovedia, hovorí sa tam na rovinu a dosť tvrdo častokrát, plasticky sa veci vysvetľujú.
K bodu č. 4. Tu je de facto napísané, že keď si žiaci budú myslieť, žiaci alebo študenti si budú myslieť, že ich problémy sa neriešia alebo že ich nedostatočne rieši vedenie školy, obrátia sa na radu školy. A vidím tu silný prvok subjektívnych pocitov a želaní. Čo si môžu myslieť študenti, nemusí byť až tak dobré. A potom je tu otázka, keď ani rada školy nevyhovie, tak potom čo, budú štrajkovať?
Ďakujem. Pán Žarnay, je to zákon aj dobrý, aj zlý. V mojom klube navrhnem zdržať sa. Ďakujem.
Skryt prepis
