Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, samozrejme, ako som predtým spomenula, určite každý, kto opatruje, alebo celý život tá matka, ktorá sa stará o svoje dieťa, vždy si zaslúži určite viac a viac. Musím ale stále hovoriť o tom rozpočte. A ak ste spomínali, že sú také nízke príspevky, no musíme zase povedať, že nie je to dobrá správa, že je deflácia, ale zase je to dobrá správa pre všetkých aj tých, ktorí poberajú príspevky aj dôchodky, pretože ak je od roku 2014 deflácia, tak je to, samozrejme, že ten poberateľ alebo ten, ktorý bral príspevok, alebo dôchodca, alebo ktokoľvek si môže kúpiť oveľa viac, pretože nie je inflácia, ale tým pádom, samozrejme, aj tie príspevky sú takýmto spôsobom, nejakým spôsobom valorizované alebo sú zvyšované.
Tu by som vás trošku poopravila, že nie z 200 na 227 zvyšujeme, ale zvyšujeme z 220,51 na 247,61. A chcela by som vás aj poopraviť, ako ste hovorila, lebo ja som sa už potom strácala v tých vašich prieskumoch, lebo možno by ste mali robiť prieskum na väčšine vzorky, nieže spýtať sa jednej pani alebo jedného človeka. 22-tisíc ste spomínali, že je opatrovateľov. No dotkne sa tento príspevok v budúcom roku 33 450 osôb. Takže tie čísla možno máme nejaké rozdielne.
A chcela by som povedať, že riešime pri tomto príspevku nielen zvyšovanie príspevku na opatrovanie, ale aj ochranu príjmu opatrovaného, kde zvyšujeme z 1,4 na 1,7 životného minima. Čiže aj tohto sa tento zákon dotýka. A ak rozprávate o tom, že ako sa nejaká pani správala na úrade alebo že opatrovatelia si neriešia svoj zdravotný stav, viete, tak na ten úrad sa treba ísť sťažovať a verím, že tí opatrovatelia majú aj dodnes bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je daná v Ústave Slovenskej republiky, takže verím tomu, že majú možnosť sa starať o svoj zdravotný stav.

Ďakujem veľmi pekne.
Samozrejme, pani kolegyňa zo sociálneho výboru, určite všetci súhlasíme s tým, že ľuďom, ktorí sa starajú o svojich príbuzných, ktorí sa starajú o svoje deti, matky, ktoré ich opatrujú a sú denno-denne pri deťoch, určite by si zaslúžili vyššiu kompenzáciu. Kompenzácia o 27,10 eur mesačne sa možno zdá málo, ale keď si povieme, že ju bude poberať 33 450 osôb, tak si treba povedať, koľko to bude činiť ročne v rozpočte, a treba si povedať aj ostatné dávky, ktoré sme v tomto zákone navýšili a navyšujeme.
Ja na to snáď odpoviem len jednou vetou, ktorú pán Mihál, keď vystúpil v rozprave, tak povedal, chcel som zvýšiť viac, keď som bol minister, ale nepustil ma rozpočet a nepustili ma koaličné strany. Teraz nehovorím o koaličných stranách, ale vždy hovorím o rozpočte, o zodpovednosti. Veľmi ľahko sa možno rozpráva alebo; ak nemáme aj zodpovednosť za rozpočet, ale určite súhlasím s tým, že tí, ktorí robia takúto záslužnú prácu pre spoločnosť, si tieto finančné prostriedky zaslúžia. Možno by bolo treba ich nejakým spôsobom aj rozlíšiť, lebo niektorí môžu ešte aj pracovať popritom.
Povedzme si, že to nie je náhrada príjmu, ale je to vlastne príspevok. To nie je náhrada príjmu, že niekto nepracuje a mal by mať ako minimálnu mzdu alebo podobne. Ale hovorím, vážim si túto prácu, som rada, že ministerstvo navrhlo aspoň také zvýšenie, a určite budeme ďalej o tom diskutovať. Ale hovorím, že musíme byť zodpovední aj k rozpočtu a asi ten rozpočet má takúto možnosť, ktorú sme mohli teraz momentálne poskytnúť.
Ďakujem veľmi pekne za príspevok.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátku faktickú takto do pléna.
Pán Mihál, je rozdiel medzi tým, ktorý opatruje svoje dieťa, matka, a celý život sa oňho stará, a je rozdiel medzi tým, ktorý dostal minimálny dôchodok. Kedysi spadal do hmotnej núdze, mal dôchodok nad 190, na 198 eur, dneska sme mu minimálnym dôchodkom pridali až nad 300 eur. Čiže to bola obrovská nie valorizácia, ale pridanie. Ja sa chcem spýtať, je rozdiel, ak si podnikateľ optimalizoval svoje odvody, ak neodvádzal príjmy do poisťovne a ten mu máme ešte valorizovať, spadol do hmotnej núdze, 198 eur sme mu zvýšili nad 300. Ja si myslím, že je to veľký rozdiel nad matkou, ktorá nemá inú možnosť, stará sa o postihnuté dieťa, a nad tým, ktorým sme pomohli s tými minimálnymi dôchodkami, to boli podnikatelia niektorí, ktorí odvádzali z minimálnej mzdy a si optimalizovali svoje odvody. Ja si myslím, že tam sa im štát veľmi štedro odmenil, a myslím si, že sme boli veľmi, veľmi všetci solidárni, ktorí sme odvádzali poctivo odvody.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k vládnemu návrh zákona, ktorým je uvedený bod pod tlačou 243. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 246 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, poprosím vás, skončila som, aby ste otvorili rozpravu.

Ja len veľmi krátko. Povedali ste, že v Prešovskom kraji je vyše 150 stacionárov. To znamená, že keď rozprávate teraz, že v akej kríze sú stacionáre, že nestíhajú tam vyjsť finančne, neverím tomu, že by takto ich zakladali ako huby po daždi. Viete, jedna vec je štatistika a druhá vec je potrebné tú štatistiku aj overiť, ktorú vám niekto poskytne.
Ja nie som proti tomu, aby boli denní stacionári. Je to vynikajúce zariadenie, ale nemôže to slúžiť len na to, že tam príde ten klient na obed, naobeduje sa, lebo má lacný obed, lebo štát pripláca, a odíde. Tam sa predsa musí robiť nejaká činnosť, musí sa robiť nejaká rehabilitácia s tými ľuďmi, musia tam byť nejaké zručnosti pre tých ľudí. My vlastne chránime klienta, aby ten klient naozaj, naozaj; lebo tým pádom, ak ten stacionár bude slúžiť, že prídeme na obed a odídeme, tak ani ten klient sa nebude ani motoricky rozvíjať, nijak. A potom nám upadne a odíde do tých sociálnych služieb. Ale práve na to sú tie stacionáre, aby sa s tými klientmi tam pracovalo, aby si mohli oddýchnuť, a nie, aby tam prišli na dve hodiny, ale naozaj, aby ten pobyt tam bol minimálne možno do tej sedemnástej, aby s nimi boli rôzne aktivity robené, aby ten človek, ktorý už má tie schopnosti obmedzené a tak ďalej, aby sa venovali aj po tej psychickej stránke, po poradenskej stránke, tak ja v tomto vidím takú činnosť. A myslím si, že naozaj tie stacionáre musia plniť svoju povinnosť. Nemôžu rásť ako huby po daždi a ešte keď poviete, že v reštaurácii. Žiaden kútik nechceli v reštaurácii, žiaden kútik. Reštaurácia, bum.
Takže viete, trošku sa na to treba pozrieť, nielen čo vám niekto štatisticky napíše, ale naozaj treba tam ísť a pozrieť si tú činnosť od rána a ako tí klienti tam naozaj sú. Ja si myslím, že treba nám denné stacionáre. Je to oveľa lepšie, keď je klient doma a odíde do denného stacionáru, kde má aktivity, kde proste sa oňho starajú, kde sa motoricky rozvíja, ale nie že tam príde na hodinu. Podporujem denné stacionáre a myslím si, že sú veľmi potrebné, pretože naozaj ten klient v domácom prostredí sa cíti, aj ten dôchodca lepšie.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja zase pôjdem z praktického hľadiska, aj keď nerozoberáme tu dneska denné stacionáre. (Reakcia z pléna.) Ale poviem, moment, nemusíte na mňa kričať, pani kolegyňa, doteraz ste rozprávali, ja som bola ticho, pani Jurinová.
Chcem povedať jedno, ako primátorka mesta, keď sa začal zákon o stacionároch, alebo denné stacionáre začali platiť, tak ja som mala toľko žiadostí na stole a každá jedna žiadosť bola do reštaurácie, normálne reštaurácie a keby som ten zákon možno neovládala, lebo nie každý primátor ako..., tak normálne povolím, viem, koľko som mala sťažností, ale normálne to boli reštauračné služby, kde ste dostali dajme tomu na klientov 40-tisíc euro, 20-tisíc ste dali na obedy a 20-tisíc zostávalo bez toho, aby ten klient mal akúkoľvek zabezpečenú činnosť.
Potom, samozrejme, prišli aj nové hygienické normy na základe už teda našich požiadaviek, pretože aj tí hygienici to kontrolovali presne podľa tých starých noriem. A ja si myslím, že naozaj ak má byť denný stacionár a má to byť celodenná starostlivosť, tak ten senior si potrebuje aj oddýchnuť. Určite nielenže príde, naobeduje sa, zahrá karty a odíde domov. Ale jednoducho musí mať aj oddychovú miestnosť, pretože keď budeme my mať 80 rokov, tak určite nezvládneme tú záťaž celý deň.
No a čo sa týka ešte tých jasličiek a škôlok, na dovysvetlenie. Nestavajme len to, že nejaké súkromné centrum, ktoré má päť detí alebo desať detí a má jasličky, ale my podporujme tam, kde sú aj materské škôlky, jasle, kde je tá odbornejšia starostlivosť a kde naozaj tie deti, tá mamička predsa nie je, že dá decko do jasličiek jedno, tak aj druhé tam musí dať, aj keď má 2,5 roka, ho tam nemôže dať. Veď ona ho môže dať do inej, do škôlky, ktorá je vedľa toho, aj dvojročné, ak dá lekár potvrdenie. Všetko to sa môže vlastne vyriešiť, len nevieme si predstaviť, ako to v praxi funguje. My si vymyslíme jeden model, alebo teda opozícia si vymyslí, že sú jedny jasličky a tam musia ísť všetky deti. No prax je úplne iná. Takže to by som chcela povedať aj o tých stacionároch.
Ďakujem.

Ďakujem, pán Mihál. Ja som nerozumela niektorým vašim rozporuplným; v jednej reči poviete, že teraz je to nadivoko, potom poviete, že po 2018., po tomto zákone už to nemôže byť nadivoko. Tak ja si myslím, že žiadna matka nechce, aby jej deti boli nadivoko. Každá chce, aby boli nejaké štandardy, a sme to videli aj v tých jasličkách, čo sa stali rôzne prípady. A tak isto možno polemizovať o tom, že tento zákon sa musí tvoriť dlhodobo, možno dva-tri roky. No nie, lebo tie deti sú naozaj nadivoko. Ja keď si prečítam, ambasádorka, nejaká ženská organizácia tu píše, založte si jasličky nie na živnosť, nie na eseročku, lebo tam máte zodpovednosť. Na občianske združenie, stačia vám traja ľudia, urobíte si z toho občianske združenie a môžte sa starať o deti. A ešte som nepovedala, koľko za to berú peňazí, alebo koľko sú príplatky vlastne na tie deti.
Druhú vec by som chcela povedať, že nehovorím, sú tam aj veci na zamyslenie, sme v prvom čítaní, možno v druhom ich treba vylepšiť, ale ako hovoríte, vy by ste dal opatrovateľské 400 euro. Vy ste najgeniálnejší minister opozície. Keď ste bol v koalícii, tak ste napísali, že ste zvýšili z toho, čo navrhla Tomanová, na 230 euro. A poznámka vo vašom blogu je, lebo som počúvol SDKÚ. Samozrejme, však všetci sme v koalícii, všetci máme rozpočet, ale vy ste v opozícii, rozdávate priehrštím, len keď prídete ku vláde, tak napíšete, bol som šokovaný, lebo za dva roky nebolo na nič peniaze. Na prídavky na deti, čiže dva roky ste bol šokovaný.
A ešte vám poviem, že ste si vymyslel fantazmagorickú teóriu bez praxe. Nehovorte, že matka nemôže dať dvojročné alebo dvaapolročné dieťa do škôlky. Môže. Ak dostanete potvrdenie od lekára. A nechcela by som sa dožiť, ako pani Nicholsonová, aby sme dávali trojmesačné deti do škôlky. Veď preto chceme dlhšie rodičovské, materské a tak ďalej, aby tie ženy sa tým deťom venovali. A preto každá matka môže dať aj dvaapolročné dieťa, aj dvojročné, ak je na materskej dovolenke, do škôlky, ak jej k tomu dá lekár potvrdenie. Čiže toto je váš výmysel bez praxe a ja vám garantujem, že u nás v Humennom sa takto deje v materských škôlkach. Príďte sa pozrieť do praxe, ja vás pozývam.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon 448 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov uvádzam: V súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre sociálne veci za spravodajkyňu k riadnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 242. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu aj spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 245 z 26. septembra 2016, a prerokujú ju tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte k tomuto rozpravu.

Ja si myslím, že pán minister povedal všetko. Takže už iba chcem povedať, že by som chcela vyjadriť, aby, ako spravodajca, že je potrebné prihlásiť sa a navrhnúť dať hlasovať (povedané so smiechom) o uvedenom návrhu pri najbližšom hlasovaní. Tak.

Ďakujem pekne. Ja teda poviem tak teraz z pohľadu nielen ako poslankyňa Národnej rady, ale ako primátorka mesta.
Vážený pán kolega, vôbec si nemyslím, že je to PR divadlo, a nemyslia si to ani dôchodcovia. Každý štát a každé mesto hospodári s určitým balíkom financií, ja som v týchto laviciach zažila, keď sme aj hľadali tie finančné prostriedky na vyplatenie vianočných dôchodkov či asi vianočných dôchodkov, ako sa nazývajú, trinástych dôchodkov, pretože skutočne sa tie dôchodky vyplácajú vtedy, ak štát má dostatok financií.
A poviem vám príklad. Ja mám v meste schválené, že dôchodcovia v meste Humenné dostávajú na obedy príplatok od 0,50 do 1,50 od výšky, od výšky, aký majú dôchodok, aj deti u mňa majú autobusy do 1-4 zdarma, čiže majú voľné vstupenky a takisto majú vstupné aj dôchodcovia. A poviem vám na rovinu, že vždycky to schválime v rozpočte, pretože jednoducho sa to vždycky odvíja, nie je to štandard a vždycky sa to odvíja od výšky finančných prostriedkov, ktoré má mesto. A takisto možno taký poslanec, možno niektorý mi povie, prečo to raz a navždy neschválime. No nemôžme to schváliť, lebo my nevieme, ako sa bude vyvíjať či už štátny rozpočet, alebo aké sú financie, ako sa naplnia peniaze aj v poisťovni, alebo nevieme, ako sa bude vyvíjať mestský rozpočet. Čiže záleží to aj od danej vlády, či na to má, alebo na to nemá. Či vie hospodáriť, alebo nevie hospodáriť. A preto som spomenula 74 centov, lebo "je to už bežné divadlo", teraz toto je divadlo, čo hovoríte, lebo keby ste boli seriózny, tak poviete, že zvyšujeme, SMER, o 13 euro. Ale vy poviete o 12. Vážení páni poslanci, 74 centov sa zaokrúhľuje nahor, a nie nadol. Ale jednoducho toto je divadlo, aby, aby ste si z toho robili srandu. Ale to nie je sranda, lebo v ponímaní, v kontexte, koľko je to financií, tak si to treba premietnuť.
Takže určite by som sa vyjadrovala presne a určite si myslím, že divadlo to nie je. Je to veľmi dôležitá vec pre dôchodcov, ktorí to potrebujú.
Ďakujem.