Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

3.12.2019 o 11:55 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vstup predsedajúceho 3.12.2019 11:55 - 12:02 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Veľmi stručne. Ja som viackrát skonštatoval, že je to konzervatívny odhad rozpočtu, tak ako ste sa venovali výdavkovej časti a nevenovali ste sa príjmovej časti. Čiže naozaj je to odhad, nikto dnes nevie ako sa bude vyvíjať príjmová časť, ako sa bude presne vyvíjať výdavková časť, ale chcem zdôrazniť, že tu odznelo, že ohrozujeme dôchodky. Nie je to pravda, dôchodky tam kde majú nárok dôchodcovia, alebo adepti na dôchodky budú určite vyplatené v plnej miere a tiež chcem upozorniť, že máme ľudovo povedané, dostatočný, Sociálna poisťovňa má ľudovo povedané, dostatočný vankúš na krytie takýchto nepredvídaných výdavkov, ak také sa vyskytnú a povedal som v úvodnej reči, ten vankúš je v hodnote 862,85 mil. eur, z čoho sa dá v pohode kryť všetko, čo ste, čo tu odznelo, ale samozrejme aj niektoré iné veci. Čiže dôchodky sú zabezpečené v plnej miere tam, kde majú nárok dôchodcovia, alebo adepti na dôchodky a takisto chcem skonštatovať to, že ja sa tiež teším, že 20 tis. mužov, ak to tak bude, dostane dávku materské, ak splnia zákonné podmienky. To je všetko, čo k tomu chcem povedať. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

3.12.2019 11:53 - 11:55 hod.

Ľubomír Vážny
Ja len veľmi stručne. Ja som viackrát skonštatoval, že je to konzervatívny odhad rozpočtu, tak ako ste sa venovali výdavkovej časti, nevenovali ste sa príjmovej časti, čiže naozaj je to odhad, nikto dnes nevie ako sa bude vyvíjať príjmová časť, ako sa bude presne vyvíjať výdavková časť. Ja len chcem zdôrazniť, že tu odznelo, že ohrozuje...

=====
Skryt prepis
 

3.12.2019 11:37 - 11:39 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle ň 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a rozpočtový výhľad na roky 2021 a 2022 na schválenie.
Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky 14. októbra 2019 uznesením č. 501/2019. Následne bol schválený vo výbore pre financie a rozpočet a vo výbore pre sociálne veci. Návrh rozpočtu je zostavený v podmienkach v súčasnosti platného znenia zákona o sociálnom poistení. Predkladaný materiál zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2018, očakávané výsledky hospodárenia do konca roka 2019 a tiež vplyv aktuálnych makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky 19. septembra 2019.
V návrhu rozpočtu je zohľadnená Ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhovaná výška príjmov a výdavkov. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je v roku 2020 zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 200 mil. eur. (Zaznievanie gongu.) V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 9,014 mld. eur a výdavky dosiahnu 8,71 mld. eur. Bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume 303,49 mil. eur. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2019 vo výške 559,36 mil. eur by zdroje v roku 2020 mali predstavovať 9,573 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2020 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 862,85 mil. eur. V roku 2020 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť do dôchodkových správcovských spoločností príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 800,86 mil. eur.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022. Dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 16:57 - 16:59 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Pokúsim sa zmestiť do tých dvoch minút.
Pani poslankyňa Zemanová, evidentne ste veľmi plytko nazreli do tej novely, pretože žiadna, žiadne utajované zmluvy tam neexistujú, nechápem, kde ste k tomu prišli. Naopak, ten proces je transparentný a verejnosti prístupný, len nebudú sprístupnené uchádzačom tie citlivé informácie, ktoré by mohli zneužiť, a len tým, ktorí to zaručia. Myslím, pána poslanca Galeka som veľmi nerozumel, čo hovoril, tak to nejdem komunikovať.
Pán Heger, vy sa nepýtajte, prečo to predseda úradu blokuje, ale pozrite sa sám, prečo to je tak. To je vaše poslanecké právo a mali by ste si sám zistiť, čo tá novela rieši, nie odvolávať sa niekoho iného. A nejdem hlbšie dohovoriť.
Pán poslanec Dostál. Pán predseda Hlivák absolútne mi neleží v žalúdku, mám k nemu korektný vzťah, všetko je úplne v poriadku, ale Sociálna poisťovňa sa zapojila do niečoho, čo by malo vyriešiť problém aj iným subjektom, ktoré spravujú prvky kritickej infraštruktúry. Pán poslanec Dostál, nikdy ste nič v živote reálne neurobili a ani neurobíte, len napádate proces. Najprv si to musíte v praxi vyskúšať, čo to znamená obstarať niečo normálne, to, čo potrebujete pre život a pre fungovanie svojej spoločnosti a potom môžte rozprávať. Jedna vec je kritizovať a druhá vec je zrealizovať a to platí aj pre tie diaľnice. Jednoducho nebol to protiústavný zákon, keď sme ho tvorili, ale tento zákon zabezpečil výrazný posun diaľnic na Slovensku. Samozrejme, že potom sa niečo udialo, ale nekritizujte z pozície toho, ktorý nikdy nič reálne neurobil okrem teoretických a nereálnych nezmyslov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2019 16:29 - 16:48 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Najprv som nechcel na tú znôšku nezmyslov reagovať, ale nedá mi to. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako predkladateľ jedného pozmeňujúceho návrhu k zákonu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 17. 10. 2019 stručne vyjadril k dôvodom, ktoré uvádza pani prezidentka pri vrátení zákona Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony.
Takpovediac procesnou námietkou pani prezidentka poukázala na to, že pozmeňujúci návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Pani prezidentka však opomenula nespochybniteľnú skutočnosť, že žiadny pozmeňujúci návrh podľa § 29 rokovacieho poriadku Národnej rady technicky ani časovo jednoducho nemôže byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania, nakoľko sa v zmysle rokovacieho poriadku podáva v druhom čítaní, a to opomenula aj opozícia alebo kritici. Ako poslanec Národnej rady musím na tomto mieste zdôrazniť, že aj podaním pozmeňujúceho návrhu poslanec realizuje svoje právo zákonodarnej iniciatívy v zmysle ústavy, na to ako keby ste zabudli. A je to Národná rada, o ktorej ústava hovorí, že je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, na to ako keby ste zabudli. Nie je to ani tzv. odborná verejnosť, ktorá nemá zodpovednosť a ani Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý by mal mať zodpovednosť, na ktorý sa pani prezidentka tiež opakovane odvoláva.
Poukaz pani prezidentky na zákon o tvorbe právnych predpisov je úplne nenáležitý, pretože na predkladanie pozmeňujúcich návrhov sa nevzťahuje zákon o tvorbe právnych predpisov, ale rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Nie je prípustný taký výklad zákonov a ústavy, ktorý by viedol k popretiu práva poslancov slobodne navrhovať a schvaľovať pozmeňujúce návrhy k prerokovávaným návrhom zákonov. Čo to tu za nezmysly plodíte?
Predložením a schválením tohto pozmeňujúceho návrhu nebol porušený žiadny zákon a ani Ústava Slovenskej republiky. O tomto konštatovaní svedčí aj fakt, že pani prezidentka schválila, to znamená nevrátila na opätovné prerokovanie Národnej rade zákony, ktoré boli navrhnuté poslancami v pléne v druhom čítaní a schválené identickým procesným, podotýkam, zákonným postupom. Ako príklad možno uviesť nedávno schválenú novelu zákona o cestnej premávke, ktorou sa novelizuje aj zákon o obecnej polícii a zákon o sociálnom poistení. To kritizujte, nekritizujte len tieto veci. Tieto nepriame novely zákona o obecnej polícii a zákonov o sociálnom poistení boli predložené v druhom čítaní absolútne neidenticky, nesúrodý, do nesúrodného zákona o cestnej premávke a Národnou radou boli schválené a pani prezidentkou boli tiež odobrené a podpísané. Nie je mi preto celkom zrejmý tento nerovnaký postup a postoj pani prezidentky pri dvoch skutkovo identických situáciách. Toľko k procesu prijímania pozmeňujúceho návrhu.
Ešte predtým, ako prejdem k vecným námietkam pani prezidentky, musím uviesť, že je až zarážajúce, že všetky jej námietky a argumenty sú iba kópiou, respektíve parafrázovaním listu pána predsedu úradu verejného obstarávania pána Hliváka. A ten list adresoval pani prezidentke, o ktorom nepochybne všetci viete vďaka zodpovednej medializácii. Jeho obsah je rovnako ako obsah argumentov pani prezidentky vyvrátiteľný, budem sa o tom, k tomu za chvíľu venovať. Je otázne, do akej miery sa pani prezidentka, respektíve jej poradcovia zaoberali predmetnou problematikou a do akej hĺbky ju preskúmali. Pani prezidentka uvádza, že pozmeňujúci návrh ide proti samotnej filozofii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní. Pani prezidentke alebo jej poradcom však na tomto mieste pravdepodobne ušla skutočnosť, že vo vzťahu k zákazkám v oblasti obrany a bezpečnosti sa primárne uplatňuje iná smernica, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES, to je teda smernica o obrane, v oblasti obrany a bezpečnosti. Zásady verejného obstarávania, ktoré pani prezidentka pri vrátení zákona rozsiahlo vymenovala, sa na obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti uplatňujú len obmedzene, ako jasne vyplýva aj zo smernice v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorá uvádza len dve zásady: zásadu nediskriminácie a zásadu transparentnosti. Európsky zákonodarca kladie dôkaz na zásadu nediskriminácie, ktorú – a to by som veľmi rád zdôraznil – v plnej miere podporuje práve predmetný pozmeňovací návrh, keď zavádza jednoznačné zákonné pravidlá v oblasti, ktorá doteraz podlieha doslova svojvôli.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že druhá zásada, a to je zásada transparentnosti, sa uplatňuje všade tam, kde tým nie sú obmedzené utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, to platí až v súčasnom režime obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Možno len neznalosťou problematiky – aspoň dúfam – by sa dalo ospravedlniť neznesiteľne ľahké bagatelizovanie kritickej infraštruktúry, aké na viacerých miestach svojho zdôvodnenia prezentovala pani prezidentka a ktoré ďalej šíri tak Úrad pre verejné obstarávanie, ako aj tzv. tretí sektor. Ak by sme prijali túto optiku, došli by sme až k absurdnému záveru, že žiadna ochrana kritickej infraštruktúry nie je pre Slovensko vlastne potrebná. Zverejnime teda všetky citlivé informácie o slabých miestach vodných nádrží, jadrových elektrární, letísk či ťažiskových informačných systémoch tohto štátu. Hackeri a teroristi, nech sa páči, citlivé informácie máte k dispozícii na profile verejného obstarávateľa, ktorý je vám ich povinný poskytnúť. To čo, aké nezmysly tuto namietate? Nechce sa mi veriť, že sa musíme vzájomne presviedčať o potrebe efektívnej ochrany citlivých informácií, ktorá, mimochodom, je zakotvená v už platnom zákone o kritickej infraštruktúre, v zákone o obrane Slovenskej republiky a v platnej bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. A dúfam, že sa zhodneme v tom, že ochrana citlivých informácií nemôže končiť tam, kde začína proces verejného obstarávania, pretože by to bola len iluzórna ochrana. Transparentnosť nie je hodnota sama osebe. Ešte raz, transparentnosť nie je hodnota sama osebe, je to prostriedok na dosiahnutie ochrany iných hodnôt vrátane slobodnej hospodárskej súťaže a rovnakého zaobchádzania. Žiadna časť pozmeňujúceho návrhu priamo ani nepriamo nemieri proti hospodárskej súťaži, ako naznačuje pani prezidentka. Aj pri obstarávaní zákaziek v oblasti ochrany a bezpečnosti sa uplatňujú štandardné postupy, štandardné súťažné postupy. Toto pozmeňujúci návrh nijako nemení a ani meniť nechce.
Časť dôvodov, pre ktoré pani prezidentka vrátila zákon Národnej rade na opätovné prerokovanie, pracuje s tézou, že schválená úprava § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nie je v súlade s právom Európskej únie, konkrétne s niektorými ustanoveniami smernice v oblasti obrany a bezpečnosti. Toto je potrebné rezolútne odmietnuť. Keď sa bližšie pozrieme na súčasné znenie § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, kde je definované citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru, zistíme, že táto definícia má dve časti. Prvá časť vymedzuje účel a druhá časť vyžaduje vzťah k utajovanej skutočnosti. Schválený zákon spresňuje len druhú časť tejto definície a síce, že za utajovanú skutočnosť sa považuje aj citlivá informácia podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Je potrebné zdôrazniť, že prvá časť definície na účely bezpečnosti ostáva nedotknutá a musí byť aplikovaná rovnakým spôsobom ako pred novelou, ako aj po novele. Neexistuje preto žiadny dôvod, aby sa otvárala polemika o tom, aký účel je ešte dostatočne bezpečnostný a aký už nie, pretože toto sa novelou vôbec nemení, mení sa len účel, význam pojmu utajovaná skutočnosť pre účely zákona o verejnom obstarávaní. A tu je potrebné dvakrát podčiarknuť, dvakrát podčiarknuť, že smernica v oblasti obrany a bezpečnosti vo svojich ustanoveniach jednoznačne pripúšťa takéto rozšírenie, keď kladie požiadavku na súlad so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte. Navyše slovenská verzia úvodného ustanovenia 11. smernice v oblasti obrany a bezpečnosti je jednoznačne nesprávna, keď v prvej vete v porovnaní s ostatnými relevantnými verziami, napríklad anglickou, nemeckou alebo českou, sú navyše slová "na účely obrany". Z tohto môže prameniť aj nesprávny výklad, ktorý si osvojil a verejne prezentuje pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie a s ktorým sa stotožnila aj pani prezidentka. Namiesto zavádzania verejnosti a poslancov by mal pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie zabezpečiť bezodkladnú opravu, tzv. korigendum nesprávneho prekladu uvedenej smernice.
Pani prezidentka v súvislosti s údajným rozporom schváleného zákona s právom Európskej únie poukázala aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Neviem bližšie, akú ustálenú judikatúru mala na mysli pani prezidentka, pretože žiadne konkrétne rozhodnutia súdneho dvora nešpecifikovala. Predpokladám, že ak by skutočne malo ísť o ustálenú judikatúru, pani prezidentka by na podporu tohto argumentu neváhala uviesť referencie na relevantné rozsudky. Neurobila tak a toto jej opomenutie nepripisujem nepozornosti či neznalosti, ale skôr faktu, že žiadna ustálená judikatúru vo vzťahu k tejto problematike jednoducho neexistuje.
Opätovne dávam do pozornosti, že postup zadávateľov zákaziek za účelom ochrany citlivých informácií nemôže byť ponechaný na ich voľnom uvážení, ale musí mať objektívny zákonný základ. Za týmto účelom schválili zákon v čl. II. Novelizoval aj zákon o kritickej infraštruktúre, proti čomu pani prezidentka nič nenamietala.
Dovoľte mi ešte v krátkosti reagovať na zarážajúcu a tendenčnú manipuláciu faktov a argumentov a na vykonštruované demagógie prezentovanej ako jasnej pravdy predovšetkým pánom predsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Včera som vám všetkým, všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj predkladateľovi zákona, predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie a tiež veľvyslancovi Francúzskej republiky na Slovensku, ktorý sa k tejto problematike zrejme na spoločnom obede s pánom predsedom Úradu verejného obstarávania vyjadril, čo vôbec nechápem, že čo má francúzsky veľvyslanec so Slovenskou republikou aj s jej zákonodarným zborom, to je nonsens, čo sa tu deje. Ako ja sa budem miešať prezidentovi Macronovi do jeho zákonov? Ale dobre. Tak som to poslal aj predsedovi, teda ambasádorovi Francúzskej republiky, a to vyjadrenie, som vám zaslal list, v ktorom som aj na tieto skutočnosti reagoval. V stručnosti ich zhrniem.
Nedá mi však na tomto mieste nespomenúť medializované stanovisko pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o údajnej opodstatnenosti výhrad Úradu pre verené obstarávanie, a teda aj pani prezidentky, keďže ide o rovnaké výhrady, k časti novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré údajne vyplýva z vyžiadaného stanoviska Európskej komisie a ktoré sa nedá nazvať inak ako demagógiou. Pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie uvádza, citujem: "Zo stanoviska Európskej komisie vyplýva, že obavy úradu sú opodstatnené v tom zmysle, že nie je možné umelo rozšíriť rozsah použitia smernice v oblasti obrany a bezpečnosti na zákazky kritickej infraštruktúry."
Po prvé, Európska komisia nič nepotvrdila a k obavám Úradu pre verejné obstarávanie sa vôbec nevyjadrila. Túto informáciu si môžete sami overiť v liste Európskej komisie, ktorý nielen mne, ale ako sa pán predseda ÚVO verejne vyjadril, aj vám poslal v plnom znení. Ak vám bude chýbať, viem vám ho zaslať. Európska komisia vo svojom liste uviedla, že rozsah pôsobnosti smernice v oblasti obrany a bezpečnosti nie je možné umelo rozširovať. K tomu Európska komisia poznamenala, že aj klasická smernica poskytuje nástroje na narábanie s citlivými informáciami. Obe tieto všeobecné tézy Európskej komisie sú pravdivé a nie je možné proti nim rozumne nič namietať. Skutočne je neprípustné umelo rozširovať rozsah akejkoľvek, o rozsah pôsobnosti akejkoľvek smernice, avšak Európska komisia nijakým spôsobom nepotvrdila ani nenaznačila, že v prípade schválenej novely zákona o verejnom obstarávaní ide o umelé rozšírenie pôsobnosti tejto smernice. To je vymyslený blud. Zo všeobecného konštatovania Európskej komisie, ktoré možno stiahnuť na akúkoľvek európsku smernicu, pán predseda úradu verejného obstarávania účelovo vyvodil nepravdivý záver, že Európska komisia potvrdila jeho obavy. Keď to preženiem, keď sa opýta niekto Európskej komisie, či je dážď mokrý a Európska komisia povie, že je dážď mokrý, tak boli potvrdené moje obavy, že je dážď mokrý. Ja už tomu nerozumiem v tomto štáte, čo sa tu robí.
Pokiaľ ide o druhú tézu Európskej komisie, nemožno si odpustiť poznámku, že donedávna to bol práve úrad verejného obstarávania, ktorý odmietal pripustiť poskytnutie adekvátnej ochrany citlivých informácií pri obstarávaní civilných zákaziek, čím prakticky znemožňoval prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry zabezpečiť ich riadnu ochranu a tým plnenie si zákonných povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Dovoľujem si upriamiť pozornosť na fakt, že je to práve môj pozmeňujúci návrh, ktorý precizoval aj možnosti ochrany citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry v rámci zadávania civilnej zákazky. Konkrétne ide o bod 22 v čl. I schváleného zákona, teda mnou navrhnutú novelu § 43 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Inými slovami, pri doteraz platnej právnej úprave nebola pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní v praxi riadna ochrana citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry prakticky možná. Úrad pre verejné obstarávanie túto problematiku vo svojej novele napriek osobnému rokovaniu o tejto téme, osobnému rokovaniu mňa ako poslanca s úradom neriešil, a preto som ako poslanec využil svoje právo a nevyhnutné precizovanie tejto problematiky navrhol v pléne. Je potrebné podotknúť, že ÚVO a ani pani prezidentka nevyslovili výhrady voči takejto úprave, preto je zrejmé, že ide o žiaducu úpravu. Mnou navrhnuté dva novelizačné body zákona o verejnom obstarávaní dávajú subjektom zadávajúcim zákazky na výber, či zákazky budú zadávať ako civilnú, alebo ako zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, pričom každému z nich je nepochybne zrejmé, že dôkazné bremeno opodstatnenosti prísnejšieho postupu zákazky obrannej vždy znáša práve zadávateľ zákazky.
Po druhé, Európska komisia nemá právomoc poskytnúť stanoviská k národnej legislatíve členských štátov mimo formálnych postupov týkajúcich sa porušenia práva Európskej únie, tzv. infringement. Hneď v prvej vete v odpovedi Európskej komisie možno nájsť upozornenie, že jediným orgánom, ktorý má právomoc poskytovať záväznú interpretáciu práva Európskej únie, je Súdny dvor Európskej únie.
Pani poslankyne a páni poslanci, schválený zákon nie je v rozpore s právom Európskej únie. Konštatoval to celý rad nezávislých právnych autorít vrátane Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a jej odboru legislatívy a aproximácie práva. Rozpor s právom Európskej únie nepotvrdila ani Európska komisia. Z pozície vysokých štátnych úradníkov tzv. tretieho sektora a niektorých médií sa šíri nebezpečná demagógia. Ničím nepotvrdená, nezaložená na pravde. Chcem zdôrazniť, že čo tu znejú nejaké bludy, ja už na to nevládzem odpovedať, v prípade režimu takejto zákazky nikdy nie je diskriminácia, nikdy nie je netransparentnosť. Naopak, ten proces je v každom svojom štádiu rovnako transparentný. Jediným problémom je ten, že nemôžu byť poskytnuté citlivé dáta, za ktorých bezpečnosť subjekt, ktorý spravuje prvok kritickej infraštruktúry, zo zákona zodpovedá, tak takéto dáta nemôžu byť poskytnuté hocikomu, ale len vybratým ôsmim, desiatim uchádzačom. Bolo by kontraproduktívne, keby hociktorý subjekt chcel financovať a zúžiť ten výber na jedného uchádzača, ako tu zaznelo. Vôbec to nie je cieľom tohto zákona a ani, alebo tejto novely a ani sa to nedá takto vykladať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vás nežiadam, aby ste o tomto bode hlasovali tak či onak. Ako poslanec viem, že hlasovanie je vašou slobodnou vôľou. Určite však chcem poukázať na dezinterpretáciu faktov, ktorá sa spoločnosťou šíri, neuvedomujúc si dopady náležitej ochrany kritickej infraštruktúry. Chcem ešte na záver zdôrazniť, že v prípade neprijatia tejto novely v budúcom volebnom období sa hociktorá vláda k nej bude musieť vrátiť, verte mi.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.10.2019 10:04 - 10:04 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. K tomuto pozmeňujúcemu návrhu chcem zdôrazniť a ešte raz zdôrazňujem, že nespochybňujem ambíciu predkladateľa, a tiež nespochybňujem tento zákon ako taký. Jeho ambícia je zvýšiť nízke dôchodky a vôbec k tomuto meritu nevstupujem, nespochybňujem potrebu tohto zvýšenia, ale technicky, to nie je možné zrealizovať.
Technicky to nie je možné zrealizovať preto, lebo zákon je postavený tak, že Sociálna poisťovňa musí verifikovať údaje, ktoré nemá. Jedná sa, čiže my nemáme v systémoch potrebné údaje, aby sme vedeli zistiť, ani informácie, aby sme vedeli zistiť, ktorý dôchodca má nárok a ktorý nemá nárok. Jedna sa asi o 165-tisíc dôchodkov, ktoré sme odhadli. My musíme spracovať výzvy na 165-tisíc dôchodcov, ktorí nám musia verifikovať niektoré údaje, tak je tento zákon postavený. My ich musíme odobriť a až potom môžme začať vyplácať, čiže je nereálne, aby sme toto vedeli urobiť od 1. 1. 2020, čo je ambíciou tohto zá..., tohto pozmeňujúceho návrhu.
A ešte raz zdôrazňujem, nespochybňujem ambíciu zákona, nespochybňujem ambíciu predkladateľa, nespochybňujem potrebu, že to treba urobiť, dokonca zdôrazňujem, že nespochybňujem ani politický aspekt tohto celého problému, len som tu aj ako riaditeľ Sociálnej poisťovne a vecne a technicky pri takto konštruovanom zákone to nie je možné. My musíme zistiť súbeh, či nemajú iný príjem a tak ďalej, to jednoducho ten zákon je postavený, veríte, tak, že máme veľa roboty s tým a nebudeme to vládať zrealizovať. Ledva to budeme vládať zrealizovať od toho roku 2021 a bez prijatia prechodných ustanovení to tiež nebudeme vedieť zrealizovať ani od roku 2021. Čiže je to problematické a nebude sa to dať zrealizovať, to je všetko, čo chcem povedať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 9:14 - 9:30 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vám v krátkosti predstavil môj pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 1615.
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je na jednej strane precizovať legislatívu v súvislosti so zadávaním zákaziek týkajúcich sa kritickej infraštruktúry, ako aj zabezpečiť náležitú ochranu a náležitú úroveň ochrany citlivých informácií o kritickej infraštruktúre vo vzťahu k dodávateľom. Zároveň sa zavádzajú opatrenia chrániace dodávateľov pred svojvoľným postupom zo strany prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry. V súčasnom znení zákona o verejnom obstarávaní nie sú dostatočným a jasným spôsobom, objektívnym spôsobom upravené pravidlá na obstarávanie tovarov stavebných prác alebo služieb týkajúcich sa prvkov kritickej infraštruktúry, teda takej infraštruktúry, ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné, nepriaznivé dôsledky na chod štátu. Môže pri tom dochádzať k neprípustným situáciám, keď sa v procese verejného obstarávania zverejňujú aj potenciálne zneužiteľné citlivé informácie o kritickej infraštruktúre.
Medzi legitímnymi požiadavkami štátu na dodržiavanie princípov verejného obstarávania a legitímnou požiadavkou štátu na efektívnu ochranu uskutočňovania hospodárskej a sociálnej funkcie štátu je potrebné nájsť rovnováhu a precizovať pravidlá na jej uplatnenie. Je preto plne opodstatnené prijať také zmeny v zákonnej úprave verejného obstarávania, ktoré pri rešpektovaní jeho princípov a zabezpečení hospodárskej súťaže v súlade s právom Európskej únie umožní verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zabezpečiť efektívnu ochranu a bezpečnosť citlivých informácii o kritickej infraštruktúre, a to je predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňovací, pozmeňovací návrh, pozmeňujúci návrh sa v dvoch bodoch dotýka vládnej novely zákona o verejnom obstarávaní. Prvým bodom je spresnenie zákonnej definície citlivého vybavenia stavebných prác citlivého charakteru a služby citlivého charakteru tak, aby táto definícia bola súladná s platnou bezpečnostnou stratégiou štátu vo vzťahu ku kritickej infraštruktúre.
Druhým bodom je zavedenie povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa oznámiť záujemcovi požiadavky a opatrenia, ktoré sa vyžadujú na ochranu citlivých informácií alebo dokumentov chránených podľa zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o ochrane utajovaných skutočností a tiež informáciu, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu.
Tieto požiadavky a opatrenia však nemôžu byť ponechané na voľnom uvážení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, tu v polohe prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry, ale musia mať objektívny zákonný základ. Za týmto účelom sa preto pozmeňovacím návrhom mení a dopĺňa aj zákon o kritickej infraštruktúre. Navrhuje sa zaviesť inštitút schvaľovania bezpečnostných plánov príslušným ústredným orgánom, čím sa zavedie miera zodpovednosti za objektivitu požiadaviek a opatrení v kontexte s identifikovanými rizikami. Rozširujú sa tiež povinnosti prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry v súvislosti s prípadmi ak majú byť dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie.
Základnou povinnosťou prevádzkovateľa bude posúdenie, či dodávateľ spĺňa zákonné požiadavky a má prijaté opatrenia na zabezpečenie ochrany citlivých informácií, pričom zákon o kritickej infraštruktúre za týmto účelom bude upravovať jednoznačné a záväzné pravidlá tak, aby postup prevádzkovateľa aj z pohľadu dodávateľa bol objektívny a predvídateľný. Zároveň sa navrhuje rozšíriť skutkové podstaty správneho deliktu na úseku kritickej infraštruktúry v súvislosti s porušením povinností dodávateľa, ktorému sú citlivé informácie o kritickej infraštruktúre sprístupnené.
Dámy a páni, pozmeňujúci návrh, ešte raz zdôrazňujem, že je v súlade s právom Európskej únie a nezakladá žiadne nároky na rozpočet verejnej správy. Jeho schválením sa precizuje a posilní ochrana citlivých informácií o kritickej infraštruktúre, ako aj právna istota uchádzačov a záujemcov vo verejnom obstarávaní.
Teraz prednesiem vlastný text pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho.
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 3 odsek 8 znie:
„(8) Citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru na účely tohto zákona je vybavenie, stavebné práce a služba na účely bezpečnosti, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou 27) alebo citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre 27a) (ďalej len „utajovaná skutočnosť“), vyžaduje si utajovanú skutočnosť' alebo obsahuje utajovanú skutočnosť.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 27a znie:
„27a) § 2 písm. k) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
21. V § 43 odsek 4 znie:
„4) Ak prístup k dokumentom potrebným na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti alebo k ich časti nemožno poskytnúť podľa odsekov 1 a 2 z dôvodu ochrany dôverných informácií podľa § 22 ods. 4 alebo z dôvodu, že tieto dokumenty obsahujú informácie alebo dokumenty chránené podľa osobitného predpisu 52a), verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii alebo v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov požiadavky a opatrenia, ktoré sa vyžadujú na ochranu dôverných informácií alebo na ochranu informácií alebo dokumentov chránených podľa osobitného predpisu a informáciu, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 52a znie:
„52a) Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Za článok I sa vkladá nový článok Il, ktorý znie:
Čl. II.
Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 373/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 písmeno f) znie:
„f) schvaľuje bezpečnostný plán a jeho aktualizáciu; oznamuje ministerstvu predĺženie lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu,“
2. V § 9 ods. 1 písm. b) sa slová „vyjadrení príslušného ústredného orgánu“ nahrádzajú slovami „schválení príslušným ústredným orgánom“.
3. V § 9 odsek 1 sa dopĺňa písmenami i) až k), ktoré znejú:
„i) posúdiť, či dodávateľ tovarov, stavebných prác alebo jeho subdodávatelia vrátane potenciálneho dodávateľa, alebo poskytovateľ služieb a jeho subdodávatelia vrátane potenciálneho poskytovateľa k prvku alebo týkajúcich sa prvku (ďalej len „dodávateľ") preukázateľne spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1, ak majú byť dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie, a to pred sprístupnením citlivých informácií; toto posúdenie je prevádzkovateľ povinný vykonávať aj po sprístupnení citlivej informácie, a to priebežne aspoň jedenkrát za rok počas celej doby prístupu dodávateľa k citlivým informáciám,
j) neuzavrieť s dodávateľom zmluvu o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2, ak
1. nemá preukázané, že dodávateľ spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1 písm. a) a c), s výnimkou prípadu, ak je na preukázanie splnenia požiadaviek a prijatia opatrení podľa § 10a ods. 1 písm. c) potrebné dodávateľovi, ktorý spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa§ 10a ods. 1 písm. a), v nevyhnutnom rozsahu vopred sprístupniť citlivú informáciu; v tom prípade je prevádzkovateľ povinný v zmluve o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2 dodávateľa zaviazať k plneniu tých požiadaviek a prijatiu tých opatrení podľa § 10a ods. 1 písm. c), ktoré nie sú pokryté požiadavkami a opatreniami podľa § 10a ods. 1 písm. a) a určiť na to primeranú lehotu alebo
2. prevádzkovateľ má preukázateľné informácie alebo údaje vrátane informácií alebo údajov pochádzajúcich z chránených zdrojov, že dodávateľ nie je natoľko spoľahlivý, aby sa vylúčili riziká spojené s ochranou záujmov chránených týmto zákonom,
k) bezodkladne odstúpiť od zmluvy o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2, ak
1. dodávateľ v lehote podľa písm. j) prvého bodu nesplní požiadavky alebo neprijme opatrenia podľa § 10a ods.1 písm. c),
2. ak sa ukáže, že dodávateľ v čase uzavretia alebo počas trvania zmluvy o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2 nespĺňal požiadavky alebo nemal prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1 písm. a) alebo c) alebo
3. ide o nespoľahlivého dodávateľa podľa písm. j) druhého bodu.“
4. Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý znie:
㤠10a
(1) Ak majú byt' dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie, dodávateľ je povinný pred sprístupnením citlivých informácií a počas celej doby prístupu dodávateľa k citlivým informáciám preukázateľne
a) mať prijaté bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu, 4a)
b) mať s prevádzkovateľom uzatvorenú zmluvu o sprístupnení citlivej informácie podľa ods. 2a
c) spĺňať ďalšie požiadavky a mať prijaté ďalšie opatrenia v súlade s bezpečnostným plánom podľa § 10.
(2) Zmluva o sprístupnení citlivej informácie (ďalej len „zmluva“) musí obsahovať najmä špecifikáciu sprístupňovaných citlivých informácií, obdobie, počas ktorého budú citlivé informácie sprístupňované, zoznam osôb u dodávateľa oprávnených na oboznamovanie sa s citlivými informáciami a požiadavky na tieto osoby, rozsah činností s citlivými informáciami, rozsah kontrolných opatrení, povinnosť dodávateľa oznámiť zmeny majúce vplyv na ochranu citlivých informácií, sprístupňovanie citlivých informácií tretím osobám, povinnosti dodávateľa po zániku zmluvy a zmluvné sankcie v prípade porušenia povinností dodávateľa. Zmluva spravidla obsahuje aj úpravu vzťahu k zmluve, na základe ktorej dodávateľ dodáva alebo má dodávať prevádzkovateľovi tovary alebo stavebné práce alebo poskytuje alebo má poskytovať prevádzkovateľovi služby. Zmluva sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu. 5)
(3) Dodávateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii, a to aj po zániku jeho oprávnenia oboznamovať sa s citlivou informáciou.
(4) Požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu 4aa) nie sú odsekmi 1 až 3 dotknuté.
(5) Prevádzkovateľ môže odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej dodávateľ dodáva alebo má dodávať prevádzkovateľovi tovary alebo stavebné práce, alebo poskytuje, alebo má poskytovať prevádzkovateľovi služby, ak dodávateľ poruší niektorú z povinností podľa ods. 1 až 4, tým nie je dotknuté právo prevádzkovateľa odstúpiť od takejto zmluvy alebo jej časti podľa osobitného predpisu. 4ab)“.
Poznámky pod čiarou k novým odkazom 4aa) a 4ab) znejú:
„4aa) na zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
4ab) Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
5. V § 15 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
„(2) Dodávateľ sa dopustí správneho deliktu na úseku kritickej infraštruktúry, ak poruší niektorú z povinností podľa § 10a.“
Doterajšie ods. 2 až 7 sa označujú ako ods. 3 až 8.
6. V § 15 ods. 3 znie:
„(3) Ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej správny delikt, uloží pokutu
a) prevádzkovateľovi od 500 do 50 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 2,
b) prevádzkovateľovi od 1 000 do 200 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 1,
c) dodávateľovi od 1 000 do 200 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 10a.“
7. V § 16 ods. 5 znie:
„(5) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) a c), § 2 písm. b), c), i), k) a l), § 4 písm. d), § 5 písm. e), f) a j), § 6 písm. b), c) a i), § 9 ods. 1 úvodnej vety, § 9 ods. 1 písm. a), b), e), g), h), i), j) a k), § 9 ods. 2 písm. a) a b), § 10 ods. 1 až 3, § 10a, § 16 ods. 2, § 17 ods. 3 a 4 a prílohy č. 2 sa vzťahujú aj na prvok európskej kritickej infraštruktúry.“
8. § 17 sa dopĺňa ods. 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Bezpečnostný plán a jeho aktualizácia, ku ktorým sa ústredný orgán vyjadril podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. 12. 2019 sa považujú za schválené podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 a ich právne účinky zostávajú zachované.
(7) Dodávatelia, ktorí od prevádzkovateľa získali prístup k citlivým informáciám podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019, sa vo vzťahu k tomuto prevádzkovateľovi považujú za dodávateľov preukázateľne spĺňajúcich požiadavky a opatrenia § 10a podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.“
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
A v nadväznosti na vloženie nového čl. II sa upraví názov návrhu zákona.
To je všetko, čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu. Zároveň žiadam spravodajcu, aby sme hlasovali o bode 1 môjho pozmeňujúceho návrhu osobitne.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

27.6.2019 16:46 - 16:50 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2018.
Návrh so stanoviskom dozornej rady bol prerokovaný a schválený vo vláde Slovenskej republiky uznesením č. 205 dňa 7. 5. 2019. Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúcimi sa na hodnotené účtovné obdobie, to znamená na rok 2018.
Návrh obsahuje súvahu, ďalej výkaz ziskov a strát, poznámky a tabuľkovú časť. Súčasťou návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne je v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tiež správa o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovne za rok 2018.
Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2018 dosiahli výšku 8,213 mld. eur, čo predstavuje 102,7-percentné plnenie schváleného rozpočtu na rok 2018. Zdroje Sociálnej poisťovne, to znamená príjmy a k nim pripočítaný prevod prostriedkov z minulého roka, v objeme 565,7 mil. eur. To znamená, zdroje spolu v roku 2018 predstavovali čiastku 8,779 mld. eur.
Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2018 dosiahli výšku 8,113 mld. eur, čo predstavuje 101,54-percentné plnenie schváleného rozpočtu na rok 2018. Výdavky základného fondu starobného poistenia a výdavky základného fondu invalidného poistenia boli najvýznamnejšou čiastkou vo výdavkovej časti a tvorili spolu hodnotu vo výdavkoch 7,047 mld. eur a konkrétne je to 86,87 % výdavkov, z celkových výdavkov Sociálnej poisťovne v roku 2018.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne teda skončilo v roku 2018 bilančným rozdielom plus 666,3 mil. eur, čo je o 143,7 mil. eur viac, ako sa predpokladalo v schválenom rozpočte na rok 2018. Hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo aj v roku 2018 významnou mierou ovplyvnené druhým dôchodkovým pilierom, Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2018 dôchodcovským správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 628,1 mil. eur. Detailnejšie údaje o týchto skutočnostiach sú uvedené v predkladanom materiáli.
Poverené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená výbor pre financie a výbor pre sociálne veci, návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Záverom si dovoľujem, vážení páni poslanci, pani poslankyne, požiadať, aby ste v nadväznosti na stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2018 prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne na rok 2018.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 14:32 - 14:43 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod mi dovoľte ospravedlnenie, lebo ja som spôsobil tie technické príčiny, ale teraz prejdeme hneď k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predkladám.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poznáme ako zákon proti byrokracii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte všetci ako tlač 1421.
Navrhujem aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z., ktorý som pred chvíľou citoval, sa doplnil takto:
Bod 1. V čl. XV bode 1 v § 29 ods. 3 písm. c) sa za slovo "poistenie" vkladajú slová "podľa osobitného predpisu odkaz35ba)" a slová "osobitných predpisov" sa nahrádzajú slovami "osobitného predpisu".
Bod 2. V čl. XV bode 1 posledná veta znie:
"Poznámky pod čiarou k odkazom 35b), 35ba) a 35c) znejú:
«35b) Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odkaz 35ba) § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona číslo, zatiaľ neuvedené, bude uvedené po schválení tohto návrhu zákona, č. .../2019 Z. z.
Odkaz 35c) § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona číslo, zatiaľ číslo neuvedené, bude po schválení tohto zákona, č. ... /2019 Z. z. bude doplnené.»."
Bod 3. V čl. XV bod 2 znie:
"2. V § 53e ods. 3 písmeno d) znie:
«d) zdravotná poisťovňa neeviduje voči malému zamestnávateľovi pohľadávky po splatnosti podľa osobitného predpisu35c) viac ako 180 dní a malý zamestnávateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného predpisu,35ba)».".
V zásade tento zákon má riešiť zaužívaný systém, že Sociálna poisťovňa nezisťuje pohľadávky po uplynutí 180 dní, tak ako je to v zdravotnom poistení, ale eviduje pohľadávky v podstate okamžite po podaní žiadosti, či ten subjekt má alebo nemá pohľadávky. Toľko k tomu pozmeňujúcemu návrhu č. 1.
Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh č. 2.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poznáme ako zákon proti byrokracii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorí ste všetci obdržali ako tlač 1421.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za štvrtý bod vkladá nový piaty bod, ktorý znie:
"5. V § 1 sa odsek 3 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
«h) informačný systém Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie dôchodkových dávok a dávok nemocenského poistenia.».".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
2. V čl. XIII sa za druhý bod vkladá nový tretí bod, ktorý znie:
"3. V § 37 ods. 3 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie:
«Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm. b) sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.125a)».".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
3. V čl. XV sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie:
"2. V § 36 ods. 6 sa vypúšťajú slová «uchádzač o zamestnanie alebo».".
Nasledujúci novelizačný bod sa primerane prečísluje.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
4. Článok XV sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
"3. V prílohe č. 2, časti A sa vypúšťa písmeno i). Doterajšie písmeno j) sa označuje ako písmeno i).".
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
5. V čl. XXVIII sa na začiatok vkladá nový prvý bod, ktorý znie:
"1. V § 11 ods. 5 písm. d) sa vypúšťajú slová «potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške sirotského dôchodku, sirotských dôchodkov alebo potvrdenie o nepriznaní sirotského dôchodku, alebo».". Doterajší text sa označuje ako druhý bod.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LXIV (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
6. Za článok L sa vkladá nový článok LI, ktorý znie:
"Čl. LI Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto: § 9 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
«(10) Na účel overenia nároku podľa odseku 6 písm. d) je vyberateľ úhrady, ak je to možné, povinný využívať údaje obsiahnuté v informačných systémoch verejnej správy podľa osobitného predpisu,22a)».
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
«22a) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona číslo, ktoré bude doplnené po schválení tohto návrhu zákona, .../2019 Z. z.».".
Nasledujúce novelizačné články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
7. Za článok LIV sa vkladá nový článok LV, ktorý znie:
"Čl. LV Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z. a zákona č. 42/2019 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 28 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: «ak údaje v nich obsiahnuté nie je možné získať z informačných systémov podľa osobitného predpisu,48b)».
Poznámka pod čiarou k odkazu 48b znie:
«48b) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona číslo, ktoré je zatiaľ neuvedené a bude uvedené po schválení tohto návrhu zákona, .../2019 Z. z.».".
Nasledujúce novelizačné články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
Na záver. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie body 2, 14, 17, 19, 40, 56 a 57 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte ako 1421a s odporúčaním tieto body neschváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 16:15 - 16:25 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ja len stručne, ja som uviedol, že určitou krivdou voči tým, ktorí boli perzekvovaní komunistickým režimom, je aj to, že nebol im zvyšovaný tento príplatok, a tiež je možno nie najšťastnejšie porovnanie dôchodkov a zvyšovanie dôchodkov s týmto, lebo to je úplná kategória, úplne iná kategória, príplatok a dôchodok, čiže s týmto súhlasím a, samozrejme, v druhom čítaní, ak sa situácia zmení a rozhodne sa plénum Národnej rady to riešiť inak, tak alebo lepšie, výhodnejšie, budem len spokojný.
Ďakujem.
Skryt prepis