Najprv som nechcel na tú znôšku nezmyslov reagovať, ale nedá mi to. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako predkladateľ jedného pozmeňujúceho návrhu k zákonu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 17. 10. 2019, stručne vyjadril k dôvodom, ktoré uvádza pani prezidentka pri vrátení zákona Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a o zmene...
Najprv som nechcel na tú znôšku nezmyslov reagovať, ale nedá mi to. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako predkladateľ jedného pozmeňujúceho návrhu k zákonu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 17. 10. 2019, stručne vyjadril k dôvodom, ktoré uvádza pani prezidentka pri vrátení zákona Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony.
Takpovediac procesnou námietkou pani prezidentka poukázala na to, že pozmeňujúci návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Pani prezidentka však opomenula nespochybniteľnú skutočnosť, že žiadny pozmeňujúci návrh podľa § 29 rokovacieho poriadku Národnej rady technicky ani časovo jednoducho nemôže byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania, nakoľko sa v zmysle rokovacieho poriadku podáva v druhom čítaní, a to opomenula aj opozícia alebo kritici.
Ako poslanec Národnej rady musím na tomto mieste zdôrazniť, že aj podaním pozmeňujúceho návrhu poslanec realizuje svoje právo zákonodarnej iniciatívy v zmysle ústavy, na to ako keby ste zabudli. A je to Národná rada, o ktorej ústava hovorí, že je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky; na to ako keby ste zabudli. Nie je to ani tzv. odborná verejnosť, ktorá nemá zodpovednosť, a ani Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý by mal mať zodpovednosť, na ktorý sa pani prezidentka tiež opakovane odvoláva.
Poukaz pani prezidentky na zákon o tvorbe právnych predpisov je úplne nenáležitý, pretože na predkladanie pozmeňujúcich návrhov sa nevzťahuje zákon o tvorbe právnych predpisov, ale rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Nie je prípustný taký výklad zákonov a ústavy, ktorý by viedol k popretiu práva poslancov slobodne navrhovať a schvaľovať pozmeňujúce návrhy k prerokovávaným návrhom zákonov. Čo to tu za nezmysly plodíte?!
Predložením a schválením tohto pozmeňujúceho návrhu nebol porušený žiadny zákon a ani Ústava Slovenskej republiky. O tomto konštatovaní svedčí aj fakt, že pani prezidentka schválila, to znamená nevrátila na opätovné prerokovanie Národnej rade zákony, ktoré boli navrhnuté poslancami v pléne v druhom čítaní a schválené identickým procesným, podotýkam, zákonným postupom. Ako príklad možno uviesť nedávno schválenú novelu zákona o cestnej premávke, ktorou sa novelizuje aj zákon o obecnej polícii a zákon o sociálnom poistení. To kritizujte, nekritizujte len tieto veci! Tieto nepriame novely zákona o obecnej polícii a zákonov o sociálnom poistení boli predložené v druhom čítaní absolútne neidenticky, nesúrodý, do nesúrodného zákona o cestnej premávke a Národnou radou boli schválené a pani prezidentkou boli tiež odobrené a podpísané. Nie je mi preto celkom zrejmý tento nerovnaký postup a postoj pani prezidentky pri dvoch skutkovo identických situáciách. Toľko k procesu prijímania pozmeňujúceho návrhu.
Ešte predtým, ako prejdem k vecným námietkam pani prezidentky, musím uviesť, že je až zarážajúce, že všetky jej námietky a argumenty sú iba kópiou, respektíve parafrázovaním listu pána predsedu úradu verejného obstarávania pána Hliváka. A ten list adresoval pani prezidentke, o ktorom nepochybne všetci viete vďaka zodpovednej medializácii. Jeho obsah je rovnako ako obsah argumentov pani prezidentky vyvrátiteľný, budem sa o tom, k tomu za chvíľu venovať. Je otázne, do akej miery sa pani prezidentka, respektíve jej poradcovia zaoberali predmetnou problematikou a do akej hĺbky ju preskúmali.
Pani prezidentka uvádza, že pozmeňujúci návrh ide proti samotnej filozofii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní. Pani prezidentke alebo jej poradcom však na tomto mieste pravdepodobne ušla skutočnosť, že vo vzťahu k zákazkám v oblasti obrany a bezpečnosti sa primárne uplatňuje iná smernica, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES, to je teda smernica o obrane, v oblasti obrany a bezpečnosti. Zásady verejného obstarávania, ktoré pani prezidentka pri vrátení zákona rozsiahlo vymenovala, sa na obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti uplatňujú len obmedzene, ako jasne vyplýva aj zo smernice v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorá uvádza len dve zásady: zásadu nediskriminácie a zásadu transparentnosti. Európsky zákonodarca kladie dôraz na zásadu nediskriminácie, ktorú – a to by som veľmi rád zdôraznil – v plnej miere podporuje práve predmetný pozmeňovací návrh, keď zavádza jednoznačné zákonné pravidlá v oblasti, ktorá doteraz podlieha doslova svojvôli.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že druhá zásada, a to je zásada transparentnosti, sa uplatňuje všade tam, kde tým nie sú obmedzené utajované skutočnosti alebo citlivé informácie; to platí až v súčasnom režime obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Možno len neznalosťou problematiky – aspoň dúfam – by sa dalo ospravedlniť neznesiteľne ľahké bagatelizovanie kritickej infraštruktúry, aké na viacerých miestach svojho zdôvodnenia prezentovala pani prezidentka a ktoré ďalej šíri tak Úrad pre verejné obstarávanie, ako aj tzv. tretí sektor. Ak by sme prijali túto optiku, došli by sme až k absurdnému záveru, že žiadna ochrana kritickej infraštruktúry nie je pre Slovensko vlastne potrebná. Zverejnime teda všetky citlivé informácie o slabých miestach vodných nádrží, jadrových elektrární, letísk či ťažiskových informačných systémoch tohto štátu. Hackeri a teroristi, nech sa páči, citlivé informácie máte k dispozícii na profile verejného obstarávateľa, ktorý je vám ich povinný poskytnúť. To čo, aké nezmysly tuto namietate?
Nechce sa mi veriť, že sa musíme vzájomne presviedčať o potrebe efektívnej ochrany citlivých informácií, ktorá, mimochodom, je zakotvená v už platnom zákone o kritickej infraštruktúre, v zákone o obrane Slovenskej republiky a v platnej bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. A dúfam, že sa zhodneme v tom, že ochrana citlivých informácií nemôže končiť tam, kde začína proces verejného obstarávania, pretože by to bola len iluzórna ochrana.
Transparentnosť nie je hodnota sama osebe. Ešte raz, transparentnosť nie je hodnota sama osebe, je to prostriedok na dosiahnutie ochrany iných hodnôt vrátane slobodnej hospodárskej súťaže a rovnakého zaobchádzania. Žiadna časť pozmeňujúceho návrhu priamo ani nepriamo nemieri proti hospodárskej súťaži, ako naznačuje pani prezidentka. Aj pri obstarávaní zákaziek v oblasti ochrany a bezpečnosti sa uplatňujú štandardné postupy, štandardné súťažné postupy. Toto pozmeňujúci návrh nijako nemení a ani meniť nechce.
Časť dôvodov, pre ktoré pani prezidentka vrátila zákon Národnej rade na opätovné prerokovanie, pracuje s tézou, že schválená úprava § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nie je v súlade s právom Európskej únie, konkrétne s niektorými ustanoveniami smernice v oblasti obrany a bezpečnosti. Toto je potrebné rezolútne odmietnuť. Keď sa bližšie pozrieme na súčasné znenie § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, kde je definované citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru, zistíme, že táto definícia má dve časti: Prvá časť vymedzuje účel a druhá časť vyžaduje vzťah k utajovanej skutočnosti. Schválený zákon spresňuje len druhú časť tejto definície a síce, že za utajovanú skutočnosť sa považuje aj citlivá informácia podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Je potrebné zdôrazniť, že prvá časť definície na účely bezpečnosti ostáva nedotknutá a musí byť aplikovaná rovnakým spôsobom ako pred novelou, ako aj po novele. Neexistuje preto žiadny dôvod, aby sa otvárala polemika o tom, aký účel je ešte dostatočne bezpečnostný a aký už nie, pretože toto sa novelou vôbec nemení. Mení sa len účel, význam pojmu utajovaná skutočnosť pre účely zákona o verejnom obstarávaní.
A tu je potrebné dvakrát podčiarknuť, dvakrát podčiarknuť, že smernica v oblasti obrany a bezpečnosti vo svojich ustanoveniach jednoznačne pripúšťa takéto rozšírenie, keď kladie požiadavku na súlad so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte. Navyše slovenská verzia úvodného ustanovenia 11. smernice v oblasti obrany a bezpečnosti je jednoznačne nesprávna, keď v prvej vete v porovnaní s ostatnými relevantnými verziami, napríklad anglickou, nemeckou alebo českou, sú navyše slová "na účely obrany". Z tohto môže prameniť aj nesprávny výklad, ktorý si osvojil a verejne prezentuje pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie a s ktorým sa stotožnila aj pani prezidentka. Namiesto zavádzania verejnosti a poslancov by mal pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie zabezpečiť bezodkladnú opravu, tzv. korigendum nesprávneho prekladu uvedenej smernice.
Pani prezidentka v súvislosti s údajným rozporom schváleného zákona s právom Európskej únie poukázala aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Neviem bližšie, akú ustálenú judikatúru mala na mysli pani prezidentka, pretože žiadne konkrétne rozhodnutia súdneho dvora nešpecifikovala. Predpokladám, že ak by skutočne malo ísť o ustálenú judikatúru, pani prezidentka by na podporu tohto argumentu neváhala uviesť referencie na relevantné rozsudky. Neurobila tak a toto jej opomenutie nepripisujem nepozornosti či neznalosti, ale skôr faktu, že žiadna ustálená judikatúra vo vzťahu k tejto problematike jednoducho neexistuje.
Opätovne dávam do pozornosti, že postup zadávateľov zákaziek za účelom ochrany citlivých informácií nemôže byť ponechaný na ich voľnom uvážení, ale musí mať objektívny zákonný základ. Za týmto účelom schválili zákon v čl. II. Novelizoval aj zákon o kritickej infraštruktúre, proti čomu pani prezidentka nič nenamietala.
Dovoľte mi ešte v krátkosti reagovať na zarážajúcu a tendenčnú manipuláciu faktov a argumentov a na vykonštruované demagógie prezentovanej ako jasnej pravdy predovšetkým pánom predsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Včera som vám všetkým, všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj predkladateľovi zákona, predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie a tiež veľvyslancovi Francúzskej republiky na Slovensku, ktorý sa k tejto problematike zrejme na spoločnom obede s pánom predsedom Úradu verejného obstarávania vyjadril, čo vôbec nechápem, že čo má francúzsky veľvyslanec so Slovenskou republikou aj s jej zákonodarným zborom, to je nonsens, čo sa tu deje. Ako ja sa budem miešať prezidentovi Macronovi do jeho zákonov? Ale dobre. Tak som to poslal aj predsedovi, teda ambasádorovi Francúzskej republiky, a to vyjadrenie, som vám zaslal list, v ktorom som aj na tieto skutočnosti reagoval. V stručnosti ich zhrniem.
Nedá mi však na tomto mieste nespomenúť medializované stanovisko pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o údajnej opodstatnenosti výhrad Úradu pre verejné obstarávanie, a teda aj pani prezidentky, keďže ide o rovnaké výhrady, k časti novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré údajne vyplýva z vyžiadaného stanoviska Európskej komisie a ktoré sa nedá nazvať inak ako demagógiou. Pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie uvádza, citujem: "Zo stanoviska Európskej komisie vyplýva, že obavy úradu sú opodstatnené v tom zmysle, že nie je možné umelo rozšíriť rozsah použitia smernice v oblasti obrany a bezpečnosti na zákazky kritickej infraštruktúry."
Po prvé, Európska komisia nič nepotvrdila a k obavám Úradu pre verejné obstarávanie sa vôbec nevyjadrila. Túto informáciu si môžete sami overiť v liste Európskej komisie, ktorý nielen mne, ale ako sa pán predseda ÚVO verejne vyjadril, aj vám poslal v plnom znení. Ak vám bude chýbať, viem vám ho zaslať. Európska komisia vo svojom liste uviedla, že rozsah pôsobnosti smernice v oblasti obrany a bezpečnosti nie je možné umelo rozširovať. K tomu Európska komisia poznamenala, že aj klasická smernica poskytuje nástroje na narábanie s citlivými informáciami. Obe tieto všeobecné tézy Európskej komisie sú pravdivé a nie je možné proti nim rozumne nič namietať. Skutočne je neprípustné umelo rozširovať rozsah akejkoľvek, o rozsah pôsobnosti akejkoľvek smernice, avšak Európska komisia nijakým spôsobom nepotvrdila ani nenaznačila, že v prípade schválenej novely zákona o verejnom obstarávaní ide o umelé rozšírenie pôsobnosti tejto smernice. To je vymyslený blud. Zo všeobecného konštatovania Európskej komisie, ktoré možno stiahnuť na akúkoľvek európsku smernicu, pán predseda úradu verejného obstarávania účelovo vyvodil nepravdivý záver, že Európska komisia potvrdila jeho obavy. Keď to preženiem, keď sa opýta niekto Európskej komisie, či je dážď mokrý, a Európska komisia povie, že je dážď mokrý, tak boli potvrdené moje obavy, že je dážď mokrý. Ja už tomu nerozumiem v tomto štáte, čo sa tu robí.
Pokiaľ ide o druhú tézu Európskej komisie, nemožno si odpustiť poznámku, že donedávna to bol práve úrad verejného obstarávania, ktorý odmietal pripustiť poskytnutie adekvátnej ochrany citlivých informácií pri obstarávaní civilných zákaziek, čím prakticky znemožňoval prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry zabezpečiť ich riadnu ochranu a tým plnenie si zákonných povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Dovoľujem si upriamiť pozornosť na fakt, že je to práve môj pozmeňujúci návrh, ktorý precizoval aj možnosti ochrany citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry v rámci zadávania civilnej zákazky. Konkrétne ide o bod 22 v čl. I schváleného zákona, teda mnou navrhnutú novelu § 43 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Inými slovami, pri doteraz platnej právnej úprave nebola pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní v praxi riadna ochrana citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry prakticky možná. Úrad pre verejné obstarávanie túto problematiku vo svojej novele napriek osobnému rokovaniu o tejto téme, osobnému rokovaniu mňa ako poslanca s úradom neriešil, a preto som ako poslanec využil svoje právo a nevyhnutné precizovanie tejto problematiky navrhol v pléne. Je potrebné podotknúť, že ÚVO a ani pani prezidentka nevyslovili výhrady voči takejto úprave, preto je zrejmé, že ide o žiaducu úpravu. Mnou navrhnuté dva novelizačné body zákona o verejnom obstarávaní dávajú subjektom zadávajúcim zákazky na výber, či zákazky budú zadávať ako civilnú, alebo ako zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, pričom každému z nich je nepochybne zrejmé, že dôkazné bremeno opodstatnenosti prísnejšieho postupu zákazky obrannej vždy znáša práve zadávateľ zákazky.
Po druhé, Európska komisia nemá právomoc poskytnúť stanoviská k národnej legislatíve členských štátov mimo formálnych postupov týkajúcich sa porušenia práva Európskej únie, tzv. infringement. Hneď v prvej vete v odpovedi Európskej komisie možno nájsť upozornenie, že jediným orgánom, ktorý má právomoc poskytovať záväznú interpretáciu práva Európskej únie, je Súdny dvor Európskej únie.
Pani poslankyne a páni poslanci, schválený zákon nie je v rozpore s právom Európskej únie. Konštatoval to celý rad nezávislých právnych autorít vrátane Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a jej odboru legislatívy a aproximácie práva. Rozpor s právom Európskej únie nepotvrdila ani Európska komisia. Z pozície vysokých štátnych úradníkov tzv. tretieho sektora a niektorých médií sa šíri nebezpečná demagógia. Ničím nepotvrdená, nezaložená na pravde.
Chcem zdôrazniť, že čo tu znejú nejaké bludy, ja už na to nevládzem odpovedať, v prípade režimu takejto zákazky nikdy nie je diskriminácia, nikdy nie je netransparentnosť. Naopak, ten proces je v každom svojom štádiu rovnako transparentný. Jediným problémom je ten, že nemôžu byť poskytnuté citlivé dáta, za ktorých bezpečnosť subjekt, ktorý spravuje prvok kritickej infraštruktúry, zo zákona zodpovedá, tak takéto dáta nemôžu byť poskytnuté hocikomu, ale len vybratým ôsmim, desiatim uchádzačom. Bolo by kontraproduktívne, keby hociktorý subjekt chcel financovať a zúžiť ten výber na jedného uchádzača, ako tu zaznelo. Vôbec to nie je cieľom tohto zákona a ani, alebo tejto novely a ani sa to nedá takto vykladať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vás nežiadam, aby ste o tomto bode hlasovali tak či onak. Ako poslanec viem, že hlasovanie je vašou slobodnou vôľou. Určite však chcem poukázať na dezinterpretáciu faktov, ktorá sa spoločnosťou šíri, neuvedomujúc si dopady náležitej ochrany kritickej infraštruktúry. Chcem ešte na záver zdôrazniť, že v prípade neprijatia tejto novely v budúcom volebnom období sa hociktorá vláda k nej bude musieť vrátiť, verte mi.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
