Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

15.5.2019 o 17:45 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 17:45 - 17:51 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, toto je nový návrh zákona, ústavného zákona, ktorým reagujeme na eurovoľby a na slabú koordináciu medzi vládou a medzi Národnou radou v európskych záležitostiach.
Cieľom návrhu; ešte doplním, že veľmi často sa poslanci Európskeho parlamentu, ale aj členovia európskeho výboru sťažujú na mnohé veci a na, celkovo máme slabú štatistiku predkladania odôvodnených stanovísk smerom k Európskej komisii. A cieľom tohto návrhu zákona je túto situáciu zlepšiť.
Ústavný zákon by teda mal zlepšiť spoluprácu Národnej rady s vládou Slovenskej republiky pri vypracovávaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnej rady predtým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, a to tak, že sa optimalizujú doterajšie lehoty na vypracovanie týchto stanovísk v prospech vlády, avšak zároveň ich nevypracovanie alebo nepredloženie na schválenie Národnej rade bude sankcionované v podobe povinnosti člena vlády vyjadriť na rokovaní zástupcov vlád členských štátov EÚ k týmto návrhom aktov EÚ negatívne stanovisko, čím sa posilňuje postavenie Národnej rady v tomto procese.
Platné znenie ústavného zákona v čl. II ods. 4 nepriamo ustanovuje povinnosť člena vlády zasielať Národnej rade odôvodnené stanoviská, ktorá si na tento účel zriadila Výbor Národnej rady pre európske záležitosti. A člen vlády teda musí zasielať návrhy stanovísk Slovenskej republiky v lehote do dvoch týždňov pred samotným rokovaním v Rade Európskej únie. Prax je však taká, že táto lehota sa dodržiava len v ojedinelých prípadoch a neraz sa stáva, že člen vlády vôbec nezašle návrh stanoviska Slovenskej republiky, hoci ho vyjadrí následne na rokovaní Rady.
Súčasný systém spolupráce medzi Národnou radou a vládou vôbec nie je nastavený dobre, pretože ani objektívne nie je možné dodržať stanovené lehoty na vypracovanie stanovísk Slovenskej republiky vládou a ich predloženie Národnej rade a to najmä z toho dôvodu, že program rokovaní jednotlivých formácií Rady sa definitívne upresňuje až v čase jedného týždňa pred samotným zasadnutím, kedy sú dostupné aj všetky materiály, ktoré môžu byť Národnej rade zaslané na podklade; na podklade ktorých je možné zaujať aj stanovisko Národnej rady. Preto sa v návrhu ústavného zákona mení pôvodná lehota dvoch týždňov na päť pracovných dní.
Platné znenie ústavného zákona tiež neupravuje situáciu, ak vláda alebo jej poverený člen si nesplní povinnosť zaslať výboru návrh stanoviska Slovenskej republiky v ústavnej lehote, prípadne čo sa stane, ak nedôjde vôbec k zaslaniu takéhoto stanoviska, čo možno vo vzťahu k Národnej rade považovať za nevyvážené najmä z dôvodu, že nečinnosť Národnej rady v tomto smere ústavný zákon takisto neupravuje. Preto sa zavádza už spomenutá sankcia v podobe vyjadrenia negatívneho stanoviska Slovenskej republiky na rokovaní Rady k návrhu aktu Európskej únie. Súčasne sa zavádza poistka pre prípad nečinnosti Národnej rady v podobe viazanosti člena vlády tým návrhom stanoviska, ktoré vláda vypracovala, ale Národná rada sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadrila.
Poviem aj detaily návrhu zákona. Takže v bode 3 sa skracuje doterajšia dvojtýždňová lehota, ktorá sa nedodržiavala, skracuje sa na päť dní, pretože bolo potrebné nájsť objektívne také riešenie, ktoré zabezpečí dostatočný časový priestor na informovanie Národnej rady o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky a súčasne prihliadne na skutočnosť, že program zasadnutia Rady sa definitívne spresňuje týždeň pred samotným zasadnutím, pričom v tomto čase sú dostupné všetky dokumenty.
Zavádza sa teda sankcia. V platnom znení ústavného zákona existuje výlučne sankcia pre Národnú radu v prípade, pokiaľ k návrhom stanovísk Slovenskej republiky predloženým vládou nezaujme žiadne stanovisko. Z hľadiska vyváženosti spolupráce medzi Národnou radou a vládou v európskych záležitostiach však chýba sankcia pre prípad, pokiaľ by vláda alebo poverený člen vlády nepredložil návrh takéhoto stanoviska k návrhu právne záväzného aktu alebo iného aktu Európskej únie v lehote stanovenej ústavným zákonom.
Tento návrh zákona posilňuje právomoci parlamentu a dáva väčšie slovo práve poslancom Národnej rady v rozhodovacom procese Európskej únie. Prosím preto pred eurovoľby; čakajú nás eurovoľby, neustále sa sťažujeme na absenciu alebo na demokratický deficit v Európskej únii, tak práve týmto zákonom volení zástupcovia, národní volení zástupcovia budú mať väčšie slovo v rozhodovacom procese Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 17:43 - 17:43 hod.

Veronika Remišová
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 16:35 - 16:37 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni Anke Verešovej, ďakujem ti, ale aj všetkým, ktorí sa podieľajú na návrhoch z rodinnej politiky, ale špeciálne teda Anka venuje veľké úsilie aj našej komplexnej stratégii, ktorú sme predstavili na podporu rodinám.
Toto opatrenie nevyžaduje skoro žiadne peniaze a pritom môže spraviť, môže veľa ľuďom pomôcť. A takýchto opatrení by sme potrebovali, by sme potrebovali viac. My ich v tej našej prorodinnej politike máme a, žiaľ, vládna koalícia sa vždy vyberá takou bombastickou cestou sociálnych balíčkov, ktoré prenáša potom na budúcu vládu alebo sa vyberá cestou nezmyselných opatrení, ako vidíme teraz pri škôlkach. Teda namiesto toho, aby vytvorila miesta v škôlkach pre všetky deti, ktoré to potrebujú, tak ide nanútiť povinnú škôlku všetkým rodičom bez toho, aby tie kapacity v škôlkach boli vytvorené. To znamená, že teraz sa môže stať, že nedostanú miesto tí, čo ho potrebujú, a budú mať miesto tí, čo ho nechcú. No, takže toto je tá rodinná politika v podaní súčasnej vlády.
My prinášame konkrétne, efektívne, jednoduché opatrenia. Nevyberáme si len čerešničky na torte, ktoré ale si myslíme, že budú mať veľký dopad a pomôžu konkrétnym skupinám, v tomto prípade mladých budúcich mamičiek. A veľmi teda by som chcela, aby toto opatrenie bolo prijaté a ak nebude teraz, tak dúfam, že bude, budúca vláda si ho osvojí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 16:11 - 16:12 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Milé kolegyne, kolegovia, mala som požiadať o zlúčenú rozpravu, lebo tento návrh zákona je dvojičkou k bodu, o ktorom som hovorila. A vzhľadom na ústavný zákon, keďže zavádzame procesnú legitimáciu jednej tretiny členov orgánu na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd, bolo potrebné upraviť aj zákon o Ústavnom súde.
Čiže toto je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý predkladajú poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a je to dvojička k ústavnému zákonu o majetkových, o ochrane záujmu verejných funkcionárov. Už sa k tomu nebudem hlásiť ani do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 16:09 - 16:10 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom, kolegom za faktické poznámky. A spoločne sme bojovali za mnohé inštitúcie, aby boli obsadené čestnými ľuďmi. Spoločne s Martinom Feckom napríklad za pozemkový fond, kde sme upozorňovali na minulosť súčasnej nominantky, teda riaditeľky pozemkového fondu. Štátnej, napríklad štátnej Eximbanky, kde sme upozorňovali na to, že človek, ktorý banku riadil, tak vlastnil firmu, ktorá v tom čase, keď ju spoluvlastnil, bola súdená za veľké karuselové podvody. Teda nemôže niekto dozerať na štátne peniaze, keď nevie dozrieť na svoju vlastnú firmu. A tak ďalej a tak ďalej.
Čiže vždy tá naša snaha bola, aby do štátnych podnikov sa dostali čestní, kompetentní ľudia. A nikdy sme nehovorili – a teraz hovorím aj či už o kontrolných inštitúciách, o inštitúciách štátu –, že tam chceme dosadiť svojich nominantov. Robert Fico mal rétoriku, že tieto posty patria nám, keď on bol v opozícii. My sme vždy konzistentne hovorili, chceme, aby tam boli odborníci, morálni, čestní, schopní ľudia. A to je základ, aby štát naozaj slúžil ľuďom a aby štát bol riadený dobre.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 15:55 - 16:04 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona by sa dal zhrnúť jednou vetou. Do štátnych podnikov chceme odborníkov namiesto našich ľudí. Tento návrh zákona je takisto reakciou na kauzu a na jeden veľký problém, ktorý sme riešili, keď sa zdvíhali ceny energií, a vtedy sa zistilo, kto všetko pôsobí v dôležitých energetických podnikoch, ktorí spravujú miliónové majetky. Bola tam napríklad predsedníčka ženskej organizácie SNS alebo ľudia, ktorí s energetikou nikdy nemali nič spoločné.
Cieľom návrhu tohto zákona je preto vytvoriť komplexný a systematický zákonný rámec, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone tejto funkcie.
Jedna časť bola teda neodborné nominácie do orgánov štátnych podnikov a druhá časť problému je, že zástupcovia štátu poberajú za výkon svojej funkcie často vysoké sumy a pri skončení výkonu funkcie neprimerané odstupné. Návrh zákona má ambíciu riešiť všetky, oba uvedené aspekty.
Tento návrh zákona obsahuje podrobný procesný postup určujúci spôsob výberu zástupcov štátu v spoločnostiach so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a zároveň prináša zákonný mechanizmus určenia odmien pre tieto osoby a upravuje aj zodpovednosť týchto osôb pri výkone ich funkcie za škodu spôsobenú pri nakladaní s majetkom spoločností s majetkovou účasťou štátu. Pretože, ak títo zástupcovia zlyhajú, následky zaplatia občania.
Čo sa týka podrobných detailov tohto zákona, definujeme v ňom osobnú pôsobnosť zákona, čiže vzťahuje sa na právnické osoby, v ktorých má štát alebo právnická osoba, ktorá je právnym nástupcom Fondu národného majetku, majetkovú účasť. Odmeňovanie a výber zástupcov bol v minulosti regulovaný len uznesením vlády a my toto, tento princíp sme rozpracovali do detailov a upravujeme tak, akým spôsobom by mali byť odmeňovaní zástupcovia štátnych podnikov.
Inšpirovali sme sa aj inými krajinami. Napríklad Nový Zéland má komplexný prístup k nomináciám do štátnych podnikov od požiadaviek a kontroly až po školenia. Špeciálny výbor najskôr vyberie vhodných kandidátov, zaradí ich na zoznam. Súčasťou poverenia, každého preverenia každého kandidáta je posúdenie, či kandidát nie je v konflikte záujmov, preverenie jeho skúseností, vzdelania. Prvé kroky a predvýber má na starosti personálna agentúra, ktorá je poradcom pri výberovom konaní, aby sa, aby sa minimalizovalo rôzne rodinkárstvo a klientelizmus.
Čo sa týka Fínska, Fínsko je z hľadiska modernizácie výberových konaní výrazne popredu pred ostatnými krajinami. Úrad, ktorý má na starosti štátne podniky, deleguje vytvorenie databázy a predvýber kandidátov špecializovanej personálnej agentúre, ktorú vyberá vo verejnom obstarávaní každé štyri roky. Čiže žiadni kamaráti, žiadni naši ľudia, žiadne rodinkárstvo, ale do štátnych podnikov s majetkovou účasťou štátu odborníci. Personálna agentúra vo Fínsku následne hľadá vhodných kandidátov v rozsiahlej sieti kontaktov, špeciálne sa sústreďuje na zahraničných odborníkov a expertov v danom odbore, ktorých sa snaží získať pre členstvo v orgánoch štátnych firiem, najmä teda aby sa vylúčilo rodinkárstvo, politické vplyvy alebo klientelizmus.
Iné firmy, ako napríklad; pardon, iné krajiny, ako napríklad Estónsko, tú nominačnú právomoc delia medzi rôzne ministerstvá. V Estónsku si delí zodpovednosť, je rozdelená zodpovednosť medzi ministerstvom, ktoré je zodpovedné za daný štátny podnik a ktoré nominuje polovicu členov do orgánov štátneho podniku, a medzi ministerstvo financií, ktoré nominuje druhú polovicu členov, keďže vieme, že veľkú časť povinností a spravovania štátnych podnikov, hlavne v dozorných radách, tvorí finančná kontrola. Pri nomináciách do štátnych podnikov, keďže štátne podniky spravujú majetok občanov, by mali byť presne popísané kvalifikácie, zručnosti, ktoré členovia dozorných rád a predstavenstiev potrebujú, tak aby sa nestalo, že v predstavenstve veľkého energetického podniku bude sedieť niekto, kto na to vôbec nemá vzdelanie.
Viaceré krajiny, ako napríklad Taliansko, prijali zákon, ktorý obmedzuje pôsobenie zástupcov štátu v orgánoch viacerých obchodných spoločností len na určitý počet. U nás je bežnou praxou, že niektorí zástupcovia štátu pôsobia v orgánoch viacerých spoločností a následne si neplnia poriadne povinnosti ani v jednej z týchto spoločností.
Prínosom systému, ktorý zavádzame, bude transparentný výberový proces, nastavenie kritérií takým spôsobom, aby do funkcií boli vybrané osoby, ktoré napĺňajú kvalitatívne tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.
Medzi ďalšie nové opatrenia patrí napríklad zákaz kumulatívneho poberania odmien za výkon vo viacerých funkciách. Na rozdiel od minulosti, keď tento návrh zákona vychádzal v tomto ohľade z pravidla jedenkrát a dosť a umožňoval poberať odmenu len za výkon funkcie, ktorú daný zástupca štátu začal vykonávať ako prvú, terajšie znenie priznáva zástupcom štátu pri výkone funkcie v ďalších spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu odmenu najviac vo výške minimálnej mzdy, ako je tomu v prípade niektorých ústavných činiteľov, ktorí sa angažujú napríklad v komunálnej politike.
Ďalšou pomerne prísnou novinkou je sankcia za absenciu na zasadnutiach orgánu spoločnosti. To znamená, že ak je už zástupca nominovaný do nejakej spoločnosti, tak na zasadnutiach spoločnosti by sa mal zúčastňovať, a táto sankcia môže mať rôznu intenzitu podľa okolností. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy, napríklad neprimerané odstupné vo forme zlatých padákov, keď som hovorila o odmene pre advokáta Bžána, tak človek, čo mu tú odmenu podpísal, tak dostal, dostal neprimerané odstupné. Je teda spravodlivé a legitímne, že náš návrh zákona vylučuje možnosť nároku na odstupné. To znamená, konkrétne po skončení výkonu funkcie zástupca štátu nemá nárok na odstupné ani na iné porovnateľné finančné kompenzácie súvisiace so skončením jeho funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu. K takýmto porovnateľným finančným kompenzáciám patria napríklad aj mimoriadne odmeny pri skončení funkcie, ktoré niekedy môžu dosiahnuť aj desiatky tisíc eur.
Návrh zákona predstavuje v tomto zmysle racionálny kompromis medzi striktnými pravidlami, ktoré umožňujú presne stanoviť výšku odmien, a medzi motivujúcimi stimulmi. Ak teda chceme mať fungujúce štátne podniky, ktoré sú spravované dobre, efektívne, v prospech občanov, musíme mať aj schopných ľudí, ktorí tieto podniky spravujú. A k tomu smeruje tento náš návrh zákona, ktorým vás žiadame o jeho podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 15:53 - 15:54 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu a o ich odmeňovaní, ktorý predkladá skupina poslancov, poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Návrh zákona podrobnejšie predstavím v rozprave a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 15:46 - 15:47 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom veľmi pekne za ich faktické poznámky. Ja ešte doplním, že nielen; teda, samozrejme, korupcia tu bola vždy, že bola tu aj pred príchodom eurofondov, však spomeňme si na obrovské privatizácie netransparentné štátu. Ale potom sa tu množstvo peňazí presunulo do eurofondov a zrazu sa tí nečestní – a nielen politici, ale aj podnikatelia – začali sústreďovať práve pri eurofondoch. No a úlohou politikov je nastaviť také pravidlá, aby sa minimalizoval priestor, priestor pre podvody. A to sa my snažíme robiť v tomto zákone o eurofondoch.
A takisto ešte chcem povedať, že má to aj dopad, na toto doplácajú aj čestní ľudia alebo samosprávy, pretože keď tu máme veľa nečestných politikov, úradníkov, podnikateľov, tak tá byrokracia sa hromadí. Namiesto príručky žiadateľa, ktorá má 20 strán, máme príručku, ktorá má 250 strán. Takže, žiaľ, nečestné správanie má dopad aj na tých čestných ľudí.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 15:30 - 15:42 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, dovoľte mi predstaviť, je to nový návrh zákona o štrukturálnych fondoch. Tento návrh zákona vznikol ako reakcia na obrovský eurofondový 600-miliónový škandál, na ktorý sme poukazovali a kvôli ktorému musel odstúpiť aj minister a tento škandál bol takou názornou ukážkou najväčších chýb, ktoré sa pri eurofondoch stávajú.
Podľa prieskumu realizovaného Podnikateľskou alianciou Slovenska koncom roka 2017 sa korupcia na Slovensku najčastejšie vyskytuje pri eurofondoch, dotáciách alebo pri verejných obstarávaniach. Treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že investície a projekty, na ktorých sa Slovenská republika priamo podieľa vo výške napr. 15 % v súčasnosti, bude v budúcnosti štát financovať výlučne z vlastných zdrojov. Čiže jedná sa o obrovské, obrovské zdroje a ak len 10 % z týchto obrovských zdrojov je manažovaných zle, neefektívne, tak hovoríme o stámiliónoch eur.
Najzávažnejšie, keď sa vrátim k tomu eurofondovému škandálu, tak najzávažnejšie pochybenia sa týkali hodnotiaceho procesu. Videli sme, že jednak hodnotitelia boli vyberaní na základe, nie je známe na základe akých kritérií. Hodnotitelia nehodnotili, nehodnotili oblasti, v ktorých majú, mali odbornosť, to znamená, že lekár hodnotil napr. valcovanie železných plechov, onkologický výskum zas žiadny lekár nehodnotil. Zložité, zložité projekty v oblasti genetiky hodnotila učiteľka angličtiny a podobne. Čiže toto boli obrovské zlyhania, a pritom títo hodnotitelia hodnotili projekty, ktoré si žiadali šesť, sedem miliónov eur, v druhej výzve, ktorá bola zrušená, až do výšky 40 miliónov eur na jeden projekt.
Druhým veľkým problémom bolo; čiže prvé opatrenie, ktoré navrhujeme, je zavedenie kritérií na odborných hodnotiteľov, to znamená, presne definujeme, aké musia mať vzdelanie, akú musia mať odbornú prax a akým spôsobom odborní hodnotitelia museli byť, musia byť vyberaní. Netýka sa to len oblasti školstva, Najvyšší kontrolný úrad robil rozsiahle kontroly v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a tam jeho zistenia boli ešte viac škandalózne. Napríklad zistil, že pôdohospodárske projekty v oblasti rozvoja vidieka hodnotil, hodnotila žena v domácnosti alebo človek, čo si uvádzal vzdelanie ako skladník. To znamená, že nie je to problém, ktorý sa týka výlučne eurofondov v oblasti výskumu a inovácie. Je to problém, ktorý je vlastný pre všetky, všetky eurofondové výzvy a projekty.
Druhý bod, ktorý zavádzame, je zahrnutie hodnotiteľov medzi zainteresované osoby na strane žiadateľa alebo prijímateľa v rámci uplatňovania zásady zákazu konfliktu záujmov. Takisto pri, nielen teda na školstve, ale pri viacerých eurofondových výzvach vidíme, že hodnotiteľmi boli často ľudia z firiem, napr. firiem, ktorých firmy mali podané projekty v rámci danej výzvy. Samozrejme, nemuseli hodnotiť teda projekt svojej firmy, ale je jasné, že keď hodnotili konkurenčné, konkurenčné projekty, tak že jednoducho neboli nezainteresovanými osobami. A dokonca v tom eurofondovom škandále boli situácie, kedy jedna súkromná firma mala až troch hodnotiteľov v danej výzve, čo je absolútne neprijateľné.
Ministerstvo školstva a vôbec teda inštitúcie, ktoré manažujú eurofondy, ministerstvá, rezorty nemali vôbec zadefinované, čo to znamená konflikt záujmov. Keď sa pozeráme napr. na európske programy, napr. na program Horizont, tak vidíme, že stačí zobrať formulár, ktorý sa týka konfliktu záujmov, a tento formulár preniesť do našej príručky pre žiadateľov. Nie je to žiadny, žiadna veľká veda, ale jednoducho nikto nemal záujem ošetriť tento problém tak, aby nevznikalo to, že hodnotiteľ hodnotí vo výzve projekty, kde sám má svoje projekty.
Ďalším opatrením, ktoré zavádzame, je poskytovanie eurofondov v oblasti výskumu a vývoja len tým subjektom, ktoré sa výskumu a vývoju preukázateľne venujú, a len do výšky preukázateľných investícií týchto subjektov v tejto oblasti. Konkrétne pri tejto výzve; a potom sa to opakovalo aj pri štátnych dotáciách. To znamená, nie pri eurofondoch, ale pri programe rozdávania dotácií pani ministerky Lubyovej jednoducho dotácie boli pridelené firmám, ktoré mali nulové tržby, nula zamestnancov, nikdy výskum nerobili a napr. vznikli mesiac pred vypísaním výzvy a bolo im pridelených sedem miliónov na nejaké veľmi zložité komplexné výzvy v oblasti, ja neviem, napríklad genetiky.
Ja sa pýtam, ako môže firma, ktorá do výskumu neinvestuje nič, nemá žiadne výskumné kapacity, nikdy výskum nerobila, ako môže robiť špičkový výskum a nárokovať si na to, aby sme sa naň skladali z verejných peňazí. To znamená, toľko, koľko firma do výskumu investuje, toľko peňazí od štátu alebo z eurofondov, v tomto prípade z eurofondov, si môže nárokovať. Keď do vedy a výskumu investuje, investovala nula, nárokovať si môže nula eur.
Posudzovanie veľkých projektov pri eurofondoch, na základe princípu hodnoty za peniaze. Máme tu útvary, Útvar hodnoty za peniaze, podobné útvary vznikajú na všetkých rezortoch, niekde fungujú lepšie, niekde fungujú horšie, niekedy sa nimi ministri riadia, inokedy hovoria, že názory analytikov ich nezaujímajú, ale v každom prípade tieto útvary tu máme a týchto analytikov štát platí. Národné, špeciálne národné projekty pri eurofondoch sú obrovské projekty, do ktorých idú desiatky miliónov eur. To sú jedny z najväčších projektov, ktoré sa v eurofondoch financujú. Keď som si spočítala peniaze, ktoré idú do jednej z podriadených organizácií ministerstva školstva, táto organizácia dostala spolu 350 miliónov eur z eurofondov. Podriadená organizácia ministerstva školstva.
A teraz sa môžme pýtať na to, či tieto peniaze investované do národných projektov sú investované efektívne, hospodárne a aká je ich pridaná hodnota. Preto v tomto zákone žiadame, aby každý veľký projekt – a týka sa to hlavne národných projektov, ale veľké projekty boli hodnotené na základe princípu hodnoty za peniaze. To znamená, že ak nejaká podriadená organizácia ministerstva školstva chce už desiatykrát eurofondový projekt na nejakú horizontálnu alebo vertikálnu informatickú infraštruktúru, to sú tie najnezmyselnejšie projekty, tak nech sa páči, nech to posúdi Útvar hodnoty za peniaze, či taký projekt bol v minulosti realizovaný, aký bude mať konkrétny prínos a či tieto peniaze budú vynaložené zmyslupne a hospodárne.
Takisto posledný bod sa týka zverejňovania výsledkov hodnotenia schválených aj neschválených žiadostí o poskytnutie eurofondov odbornými hodnotiteľmi spolu s odôvodnením, pričom mená hodnotiteľov a ďalšie údaje schválenej, neschválenej žiadosti sa budú zverejňovať priebežne do 30 pracovných dní od vydania rozhodnutia o žiadosti, ku každej žiadosti zvlášť.
Prečo toto opatrenie? Po viac ako pätnástich rokoch čerpania eurofondov by sme sa mohli nazdávať, že jednoducho tie základné pravidlá máme zvládnuté a že transparentnosť na Slovensku funguje. Nie je to pravda. Hodnotiace hárky sa stále nezverejňujú, stručné hodnotenia sa začali zverejňovať. Čo sa však prestalo zverejňovať po eurofondovom škandále, boli mená hodnotiteľov ku každému projektu zvlášť. To znamená, keby teraz sme mali podobný škandál alebo teraz ste chceli preskúmať nejaké výzvy a pozrieť sa na to, či to skutočne hodnotili hodnotitelia, ktorí v danom obore majú kvalifikáciu, tak tejto informácie, túto informáciu by ste nedostali ani sa k nej nedopátrate, pretože rezorty ju jednoducho prestali zverejňovať. To je také typické pre túto vládnu koalíciu, ak máme nejaký problém, nebudeme ho predsa riešiť, ale skúsime to nejak zakamuflovať tak, aby sa už na problém neprišlo. To znamená, že jednak žiadame zverejňovať všetky hodnotiace hárky, hodnotenie a takisto aj hodnotiteľov.
Pani ministerka neustále hovorí o tom, aké ťažké je nájsť hodnotiteľov. Ja; je to možné a my sme navrhovali, aby hodnotitelia neboli len zo Slovenska, aby boli zo zahraničia. Samozrejme, hodnotiteľov treba zaplatiť, platili sme im aj doteraz, ale kvalitní hodnotitelia, ktorí skutočne vyberú tie najlepšie a najzmysluplnejšie projekty. Tie peniaze, ktoré do toho investujeme, sa nám jednoducho v kvalite tých projektov vrátia.
Myslím, že som povedala ku všetkým bodom. Keby ste mali otázky na technické podrobnosti, nech sa páči, veľmi rada odpoviem. Ale čo ma mrzí, že takého pravidlá alebo takýto zákon nebol prijatý oveľa skôr, že museli sme tu mať neskutočné množstvo škandálov, pochybení, zlyhaní, vracali sme veľké množstvo v rámci korekcií naspäť do Bruselu. To znamená, že o tieto peniaze prišli občania, štátny rozpočet. Tieto peniaze sa mohli investovať zmysluplnejšie. A my stále nemáme prijaté efektívne, transparentné pravidlá na riadenie eurofondov, preto by som vás chcela požiadať o podporu zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ak vám záleží na tom, ako budú investované peniaze, či budú investované peniaze do zmysluplných projektov, transparentne a férovo, tak vás prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

15.5.2019 15:28 - 15:28 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň; podrobnosti vysvetlím v rozprave a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Skryt prepis