Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi predniesť pripomienky k programovému vyhláseniu vlády. Z formálnej stránky sa toto programové vyhlásenie tak trochu podobá na diplomovku. Na takú horšiu diplomovku. Rozsahom je síce dosť obsažná, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem vás upozorniť, že...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi predniesť pripomienky k programovému vyhláseniu vlády. Z formálnej stránky sa toto programové vyhlásenie tak trochu podobá na diplomovku. Na takú horšiu diplomovku. Rozsahom je síce dosť obsažná, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem vás upozorniť, že prekrývate vlajkou štátny znak a je to nevhodné v tejto chvíli. Takže by som vás poprosil, keby ste tú vlajku posunuli tak, aby ste neprekrývali štátny znak.
Remišová. Veronika, poslankyňa NR SR
Posuniem ju, ale je to veľmi vhodné, pretože, a to vám vysvetlím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, mali by sme mať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Mám úctu k štátnym symbolom a vy by ste mali mať úctu k učiteľom. Deväťtisíc učiteľov dnes prišlo pred Národnú radu, prišlo tu kvôli vám, kvôli koaličným poslancom. Mnohí cestovali sedem až osem hodín a ani jeden z koaličných poslancov sa neunúval vyjsť pred Národnú radu, hoci vy ste to mali len päť minút. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nechcem vás prerušovať, ale koaliční poslanci...
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Oni to mali sedem až osem hodín. Prerušili ste ma, prerušili ste ma... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
... nevystúpili pred Národnú radu, pretože pán predseda Národnej rady ako najvyšší predstaviteľ tohto orgánu prijal učiteľov a ich zástupcov vo svojej kancelárii. A neviem, akej veľkej cti by sa im malo vyhovieť ako prijatie v kancelárii predsedu Národnej rady. (Potlesk.)
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Je milé, že tlieskate, lebo to sú presne také papalášske spôsoby prijať ich v kancelárii (výkriky v pléne). A je to super, že ich pán predseda prijal. Ja sa z toho teším, ale páni poslanci sa mohli unúvať aj pred Národnú radu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, zachovajte kľud v sále, nechajte pani poslankyňu.
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, prerušili ste ma vy, takže dovoľte, aby som pokračovala. Z formálnej stránky sa toto programové vyhlásenie tak trochu podobá na diplomovku. Na horšiu diplomovku, ale veľmi dlhú diplomovku. A poprosila by som pána Kažimíra, aby nekomentoval neprístojnými poznámkami moju rozpravu. Ale toto programové vyhlásenie, pozliepané dokopy nejaké pasáže z minulého programového vyhlásenia, najmä tie, ktoré sa nestihli splniť, nejaké nafúknuté frázy, veľké slová a niečo aj z vlastnej hlavy. Žiadne odvážne myšlienky, len samé – považujeme za kľúčové, chceme podporovať, budeme sa usilovať, zdôrazňujeme význam. Nie sú tu žiadne merateľné ciele, o ktoré by sa volič mohol oprieť za štyri roky pri hodnotení práce vlády. Veď ako už len skontrolujeme vyhlásenia typu, že vláda bude flexibilne reagovať na dynamické zmeny globálneho vývoja? Alebo ešte lepšie, vláda posilní inštitúcie, ktoré podporia prijímanie dobrých rozhodnutí vo verejnom záujme? A takýchto smiešnych vyhlásení je tam prevažná väčšina.
Už bolo spomenutých mnoho oblastí. Preto sa budem venovať v prvom rade korupcii a transparentnosti, ako členka školského výboru vzdelávaniu a spomeniem aj zopár vecí, ktoré mi v programovom vyhlásení chýbajú.
V súvislosti s korupciou ma úprimne vydesili úvodné vety programového vyhlásenia, ktoré hovoria o tom, že nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku. Ale toto už spomínali viacerí predrečníci. Čiže tomu sa nebudem venovať. Jedným z najväčších problémov, ktoré mala vláda v uplynulom období, bola hlavne korupcia, alebo širšie vzaté, neefektívne vynakladanie verejných peňazí. Hovoriť o tom, že vláda chce pokračovať v tom, čo robili uplynulé vlády Roberta Fica, čo robili uplynulé vlády počas ôsmich rokov, Robert Fico I a II, znamená legitimizovať všetky praktiky, na ktorých bolo postavené plienenie verejných peňazí. Jednou z veľkých oblastí plytvania sú eurofondy. Na Slovensku je rozšírený názor, že eurofondy sú peniaze nikoho, a preto ich môžeme len tak prehajdákať alebo prípadne prerozdeliť politickým kamarátom. A nesúhlasím s pánom Pčolinským, ktorý povedal, že eurofondy sú peniaze zadarmo. Eurofondy nie sú peniaze zadarmo. Tento predpoklad je mylný, pretože vo väčšine prípadov je potrebné spolufinancovanie, či už zo strany obce, alebo zo strany štátu. Všetky pochybenia v oblasti eurofondov musíme vracať a splácať zo štátneho rozpočtu.
Nezrovnalosti, za ktoré bola zodpovedná bývalá vláda v minulom programovom období, spôsobili, že sme mali jedno z najnižších čerpaní eurofondov zo všetkých krajín Európskej únie. Zdroje Európskej únie predstavujú obrovský balík peňazí do roku 2020, a preto je kľúčové, na čo sa tie peniaze použijú. Som sklamaná z toho, že programové vyhlásenie vlády vôbec nereaguje na najvypuklejšie problémy spojené so zneužívaním a mrhaním eurofondov. Len minulý týždeň sme upozornili na to, že práve teraz ministerstvo pôdohospodárstva podpisuje zmluvy na bezbrehé vyhadzovanie eurofondov na rôzne penzióny, wellness centrá, hotely často s rôznymi podivnými prepojeniami. A vyhlásenie v programovom vyhlásení, ktoré hovorí o tom, že eurofondy budú maximálne koncentrované do konkurencieschopnosti vyvolávajú, žiaľ, len trpký úsmev, pretože sa deje pravý opak. Eurofondy namiesto toho, aby slúžili na rozvoj podnikania, na rozvoj podnikateľov, tak konkurencieschopnosť priam ničia. Zvýhodňujú zopár šťastlivcov na úkor podnikateľov, ktorí si vybudovali firmy za svoje vlastné peniaze.
V programovom vyhlásení nie je absolútne žiadna sebareflexia, ktorá by vyhodnotila najväčšie nedostatky z minulých rokov a stanovila si nejakú rozumnú víziu do roku 2020. Programové vyhlásenie v tejto časti sa vyznačuje veľkým slovným balastom. Napríklad zabezpečenie synergických efektov, formovanie maximálne prospešnej budúcej podoby politiky súdržnosti či dosahovania výsledkovej orientácie. A z tohto balastu sa nedá skrátka vyčítať vôbec nič. Žiadne záväzky v oblasti transparentnosti, hoci sme upozornili, že ministerstvo pôdohospodárstva nezverejňuje prehľad úspešných žiadateľov o nenávratný príspevok. Žiadne konkrétne riešenia ako zlepšiť informovanie potenciálnych žiadateľov alebo ako zlepšiť kontrolu verejnosti. Ak sa má napríklad zlepšiť kontrola eurofondov, tak je potrebné zvýšiť zverejňovanie napríklad opisov projektov, hodnotení komisie, centralizovať informácie na jednom mieste v užívateľsky prijateľnej forme. Na základe programového vyhlásenia však môžeme skonštatovať, že tu nie je ani snaha, ani nádej tejto vlády zásadne zlepšiť spôsob, akým sa eurofondy využívajú.
Ďalšou oblasťou, v ktorej sa strácajú peniaze ako v čiernej diere, je verejné obstarávanie. Minister Kaliňák, ktorý tu už nie je, sa chváli často tým, aké zaviedol zlepšenia v oblasti verejného obstarávania. Ale podľa nedávnej správy Európskej komisie Slovensko sa stále radí ku krajinám s nadpriemernou mierou korupcie vo verejnom obstarávaní v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. A programové vyhlásenie neprináša ani v tejto oblasti žiadne zásadné návrhy. Jednou z výčitiek, ktorú nám adresovala Európska komisia, sú napríklad slabé personálne kapacity a nedostatok odborníkov, či už v samotných verejných inštitúciách alebo kontrolných orgánoch. A namiesto toho, aby sme zlepšovali kapacity, odborné kapacity a hľadali spôsob ako vyškoliť ľudí na štátnych inštitúciách, tak nahrádzame to najímaním extrémne predražených externých služieb.
V reťazci korupcie má významné miesto prokuratúra. To tu už spomenuli viacerí kolegovia, napríklad kolega Lipšic. Prokuratúra len málokedy zareaguje na najvypuklejšie kauzy. Je pomalá, politicky motivovaná a to len prispieva k pocitu beztrestnosti vinníkov a zväčšuje frustráciu slušných ľudí a podnikateľov. Mimochodom, o reforme prokuratúry nie je ani zmienka, len nejaká floskula, že vláda bude vo vzťahu k prokuratúre vychádzať z európskych štandardov. Vďakabohu aj za to.
Na druhej strane oceňujem snahu podporiť kapacitne Najvyšší kontrolný úrad, pretože posledná správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorou sa budeme zaoberať, je bezzubá a odporúčania NKÚ sú zväčša vo veľmi všeobecnej rovine. Kvalitné hodnotenia, ale najmä vyvodenie zodpovednosti a uloženie odrádzajúcich sankcií za pochybenia je kľúčové na zlepšenie služieb a efektivity verejných výdavkov.
Ostatné protikorupčné opatrenia vyzerajú na papieri veľmi dobre. Ale tak vyzerali protikorupčné opatrenia na papieri aj pred štyrma rokmi. A keď sa spýtate, či je v našom štáte menej klientelizmu, menej rodinkárstva, menej korupcie, menej manipulácie tendrov, ako bolo v roku 2012, odpoveď, žiaľ, nie je. Schránkový zákon je takou výkladnou skriňou tejto vlády, ale pokiaľ však, teda ak sa prijme, pokiaľ však nebude zavedená systematická priebežná kontrola registra konečných užívateľov, tak veľký úžitok z tohto schránkového zákona nebude. A už teraz by som vám vedela povedať zjavné chyby, ktoré v tomto registri sú, ale ktoré nikoho netrápia. Vláda tiež sľubuje zavedenie protikorupčnej doložky. No ak to bude podobný formalizmus ako pri iných doložkách, tak je to len zase zbytočné míňanie papiera.
Záväzky otvoreného vládnutia sú fajn. Ale keď sme vyzvali pani Luciu Žitňanskú a pani Gabrielu Matečnú na zverejnenie aspoň jednoduchého a prehľadného zoznamu žiadateľov so sumami, ktoré dostali eurofondové penzióny a wellnesscentrá, tak ostalo ticho. A v tom je celý problém protikorupčnej agendy tejto vlády Mnoho sľubov na papieri a žiadne konkrétne činy, respektíve keď dôjde na plnenie sľubov, tak len zostane trápne ticho.
Teraz sa budem venovať oblasti vzdelávania. Ako som povedala, je smutné, že sa nebol na učiteľov, ktorí cestovali sedem až osem hodín, pozrieť ani jeden koaličný poslanec. A to aj tak odzrkadľuje, že školstvo nie je žiadna premiérska priorita tejto vlády, ale je to len nejaký chudobný príbuzný. Príprava programového vyhlásenia v oblasti vzdelávania vzbudzovala veľké nádeje, najmä z toho dôvodu, že vo vláde sú momentálne dve strany, ktoré sa podpísali pod požiadavky občianskej iniciatívy "A DOSŤ!" Zaviazali sa, že školstvo bude prioritou, a chceli systémovo zmeniť naše školstvo. Pozitívne hodnotím, že k programovému vyhláseniu bolo prizvaných mnoho skupín, záujmových skupín, z odbornej obce, približne, pán minister povedal, že okolo 30. No, žiaľ, s výstupom týchto rokovaní zdá sa, že nie je nikto spokojný. O tom svedčí aj počet učiteľov, ktorí prišli z celého Slovenska. Prišlo ich okolo 9-tisíc a prišli protestovať proti tomu, ako bolo školstvo zohľadnené v programovom vyhlásení vlády. Výstupom z týchto rokovaní je nejaký zoznam požiadaviek bez nejakej vnútornej kohézie, bez strategického cieľa, bez vízie, kde chceme vidieť školstvo o desať alebo o dvadsať rokov. Pán minister hovoril na jednej z konferencií o takom tankeri, ktorý chce natočiť správnym smerom. Ale keď neviete, akým smerom ho máte natočiť, kde je sever, tak veľmi ťažko ho nejakým, nejakým správnym smerom natočíte, lebo to v programovom vyhlásení nenájdete. A potvrdila sa aj obava, že minister, ktorý pôsobil v rezorte školstva na pozícii vysokého úradníka dlhé roky a mohol veci zmeniť, tak zrejme žiadne zásadné zmeny a odvážne myšlienky neprinesie. A už vôbec nie niečo, čo on nazval – bude to najväčšia reforma za posledných 25 rokov. Už napríklad len názov kapitoly v programovom vyhlásení, že Školská politika, vlastne redukuje celý vzdelávací proces len na to, čo sa deje v škole. S tým súvisí aj to, že mimoškolské, neformálne vzdelávanie je na okraji záujmu, hoci mnohé trendy vo vzdelávaní ukazujú, že neformálne vzdelávanie je veľmi dôležité napríklad pri výučbe jazykov, pri získavaní mäkkých zručností alebo aj v práci so sociálne vylúčenými skupinami.
V celkovej koncepcii absentuje aj vzdelávanie dospelých. Vzdelávanie dospelých je kľúčovým nástrojom politiky zamestnanosti a tvorby pracovných miest. Máme tu mnoho dospelých, ktorí by mohli mať lepšiu prácu, alebo ktorí by vôbec mohli mať nejakú prácu, keby mali možnosť zvýšiť si kvalifikáciu. Ekonomika sa rýchlo mení, a preto by sme mali aj dospelým ľuďom umožniť učiť sa. Mimochodom, účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní na Slovensku je jednou z najnižších zo všetkých krajín Európskej únie. A na okraj k vzdelávaniu dospelých len perlička z programového vyhlásenia vlády v roku 1960. Programové vyhlásenie hovorí, že "vláda bude všestranne podporovať formy doplňovania vzdelania a kvalifikácie dospelých bez prerušenia zamestnania". A túto vetu povedal pán Široký v predstavovaní programového vyhlásenia vlády v roku 1960. Nie, nebol to ten pán Široký, ktorý patrí ku SMER-u, bol to pán Viliam Široký, ale už vtedy vláda uvažovala ako zlepšiť kvalifikáciu a vzdelávanie dospelých.
Najslabším článkom programového vyhlásenia vlády v oblasti školstva je vôľa investovať do školstva. V úvode vláda vyhlásila, že do školstva chce investovať dve miliardy z verejných zdrojov. Pán minister včera na schôdzi výboru povedal, že áno, sú v tom aj peniaze z eurofondov. Peniaze z eurofondov predstavujú podstatný balík, ak nie dve miliardy, ktoré pôjdu do školstva. Takže v podstate zo štátneho rozpočtu sa do školstva investuje veľmi málo. A navyše z eurofondov sa veľa toho sanovať, sa nedá sanovať všetko. A už vôbec nie platy učiteľov a najmä, ak sú eurofondy vynakladané takým spôsobom, ako boli doteraz, stonásobne predražené sifóny alebo modely záchodov.
Programové vyhlásenie vlády kladie veľký dôraz na budovanie výskumnej infraštruktúry. Zo skúseností vieme, že najviac predražené a zbytočné sú práve projekty výskumnej infraštruktúry, pričom len málo peňazí ide priamo vedcom a na ich základné potreby pre výskum. Je mi do plaču, keď jeden špičkový slovenský vedec hovoril o tom, že na celý rok má pre celý svoj tím 5-tisíc eur, a z toho musí on a jeho tím, to majú na výskumnú prácu na celý rok. No z eurofondov veselo financujeme miliónové nezmyselné projekty na pochybnej škole v Sládkovičove, mimochodom vo vedeckej rade sedel aj pán minister, alebo budovy a centrá, kde nemá kto pracovať.
V celom programovom vyhlásení nie je ani zmienka o dobrovoľníctve a o jeho pozitívnom dopade na spoločnosť a na osobnostný rozvoj mladých ľudí. Je to škoda, pretože v dnešnej dobe individualizmu je to práve osobné angažovanie sa v komunite, ktoré sceľuje spoločnosť a robí je lepšou a súdržnejšou.
Takisto z programového vyhlásenia vypadla aj taká širšia ženská problematika a aktívna podpora žien. Už to spomínali niektoré kolegyne. Ale ja sa tomu ani nečudujem, pretože v tejto vláde sú len dve ženy, a v podstate vláda, ktorá má vo svojom názve sociálna demokracia, tak nemá medzi sebou ani jednu ženu, je teda prirodzené, že tejto problematike sa moc nevenuje. Okrem rozdielu v platoch medzi mužmi a ženami na rovnakej pozícii je v niektorých krajinách štatisticky zmerané, že sa zväčšuje aj platový rozdiel medzi ženami, ktoré majú deti, a medzi ženami, ktoré nemajú deti. Príjmy matiek s dvoma deťmi v niektorých krajinách dosahujú len 46 % ako príjmy žien na podobných pozíciách, ktoré nemajú deti. Čiže ženy-matky sú po návrate do práce penalizované, sú vystavené väčšiemu ekonomickému nedostatku, chýbajú služby, rodinná infraštruktúra, budovanie rodinne priateľských pracovísk, inovatívne spôsoby mladých rodín, matiek. Ale o tom už tu bola reč.
Čo sa týka európskej problematiky, tam chcem upozorniť na jednu perličku, ktorá do programového vyhlásenia akoby spadla úplne z oblakov. Vláda v programovom vyhlásení deklaruje, že hlavným cieľom, dokonca národnou prioritou je viesť diskusiu o ekonomickej a fiškálnej integrácii členských štátov Európskej únie. A ako súčasť týchto opatrení vláda podporí spoločné európske poistenie v nezamestnanosti. Neviem, či viete, čo si pod tým predstaviť? A možno len nepozorne sledujem verejný diskurz na Slovensku, ale ja som ešte nepočula hlbšiu odbornú debatu na tému spoločného európskeho poistenia v nezamestnanosti. A táto téma má byť národnou prioritou. Spoločné európske poistenie je významným krokom k väčšej integrácii krajín eurozóny. Koncept vznikol pred niekoľkými rokmi s tým, že časť odvodov v nezamestnanosti by sa odvádzala priamo do Bruselu a následne z Bruselu Brusel by vyplácal podporu v nezamestnanosti. A išlo by o opatrenie, ktoré má zmierniť krízové cykly. Napríklad ak by u nás skrachoval celý automobilový priemysel, tak toto opatrenie by nám mohlo pomôcť. Teraz pravdepodobne by najviac z neho benefitovalo Grécko, ak by tento nástroj vstúpil do platnosti. Úprimne povedané, tento návrh je tak veľkým krokom k tesnejšiemu prepojeniu krajín, že mi príde nerozumné len tak sčista-jasna dávať do programového vyhlásenia vlády a dávať ho ako národnú prioritu, dokonca. Navyše, ak nám pán Fico masíroval dlhý čas hlavy tým, že všetko, však všetko zlé prichádza z Bruselu. A projekt Európskej únie sa v súčasnosti otriasa v základoch, hrozí nám rozpad Schengenu. A preto si myslím, že by bolo oveľa lepšie konsolidovať najprv tieto základy a až potom prichádzať s nejakými ďalšími komplikovanými schémami, ako je európske spoločné poistenie v nezamestnanosti.
Na záver by som sa ešte zmienila o hazarde, keďže patrím k tým, ktorí v uliciach zbierali podpisy na petíciu proti hazardu v Bratislave. Je absurdné, že strana, ktorá má v názve sociálna demokracia, spoločne so stranou, ktorá si na boji proti hazardu robila intenzívnu predvolebnú kampaň, jeden z jej starostov v Bratislave, si dajú do programového vyhlásenia vlády vetu, že "vláda bude svojou legislatívnou iniciatívou naďalej zabezpečovať súdržnú realizáciu svojej politiky v oblasti hazardných hier s nastavením nediskriminujúcich regulačných opatrení v zmysle základných princípov EÚ". V preklade to znamená, že s cieľom nediskriminácie hazardnej lobby nebude robiť pre spotrebiteľov vôbec nič. Na čo sa chce zamerať, "je hlavne zamedziť prístup", citujem z vyhlásenia "prevádzkovaniu a propagovaniu zahraničnými subjektami". Teda pre tú vládu je podstatné najmä to, aby peniaze zostali doma, u domácich slovenských podnikateľov s hazardom. Jediné, čo vláda v programovom vyhlásení sľubuje, je, že zlepší dozor nad výhernými automatmi. To je tiež zvláštne. V dobe, kedy počet výherných automatov rapídne klesá a nahrádzajú ich výkonnejšie a návykovejšie videohry, ktoré sú v podstate to isté čo výherné automaty, ktorým sa ale vláda nechce venovať, kde sa tiež okamžite vyhrávajú peniaze a ktorých počet sa za posledné roky zdvojnásobil a rapídne sa zdvojnásobil, nielen v Bratislave, ale aj vo všetkých mestách. Ale čo čakáme od akože sociálnej vlády, ktorá hneď v prvom roku vládnutia v minulom volebnom období zabetónovala hazard tak, že bola potrebná obdivuhodná mobilizácia dobrovoľníkov na celom Slovensku. Len v Bratislave je dnes stotridsaťtisíc ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu a jasne hovoria to, že hazard v našom hlavnom meste nechcú. Ale zrejme vláda nechce počúvať ich hlas, je po voľbách a vôľa voliča už moc neznamená.
Kto dokázal dočítať programové vyhlásenie do úplného konca, tak sa dozvedel, že, budem citovať: "Vláda má dostatok umu, schopností a odhodlania pre dosiahnutie ďalšieho posunu v kvalite života našich občanov." Hoci o tejto milej vete dosť pochybujem, úprimne držím vláde palce, aby svoj um využívala v prvom rade pre dobro občanov a nie na vlastné obohatenie, tak ako sme boli tomu svedkami v minulosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis