Videokanál poslanca

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
A k pani Nachtmannovej, vy teda pri tejto novele rokovacieho poriadku ste hovorili, ako sa veľmi inšpirujete okolitými krajinami, tak, pani Nachtmannová, vy určite viete, že v parlamente vo Veľkej Británii je zakázané zo slušnosti povedať kolegovi, že klame, lebo je to veľmi neslušné. Niekoľkokrát ste to zopakovali vo faktickej poznámke a ešte ste navyše absolútne neoprávnene. Bola by som veľmi rada, keby ste prišli za mnou po skončení, po skončení tohto rokovania a povedali mi parlamenty, vymenovali mi parlamenty, ktoré slúžia len na to, že sa len hlasuje, že poslanci prídu, sadnú si do sály a stláčajú gombíky, ťuk, ťuk, ťuk, ťuk. Ja taký parlament nepoznám ani jeden, ale možno vy poznáte vyspelé krajiny, kde takéto parlamenty existujú.
Ďakujem, nech sa páči, príďte za mnou.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, je zaujímavé, že návrh novely rokovacieho poriadku priniesol pán Danko do parlamentu vtedy, keď vládna koalícia zažívala najväčšie kauzy. Dvojnásobné odvolávanie Roberta Kaliňáka, odvolávanie Roberta Fica, kauza Bašternák, ktorá je jednou z najväčších káuz tejto vlády. Nečudujem sa Andrejovi Dankovi, že pri takýchto kauzách, ktoré vládna koalícia má, mu veľmi vadí, že poslanci v pléne môžu slobodne rozprávať a slobodne upozorňovať na prešľapy a kauzy tejto vlády. Vládna koalícia sa nevie vyrovnať so vzťahmi svojho ministra s človekom podozrivým z daňových podvodov, a preto namiesto riadneho vyšetrenia tejto kauzy prichádza s návrhom, aby poslanci nemohli slobodne hovoriť v parlamente, aby mali obmedzený čas, aby predseda parlamentu mohol disciplinárne stíhať poslancov a aby ich mohol trestať pokutami. Táto zmena rokovacieho poriadku je jednoznačne určená na umlčanie opozície a priznal to aj pán Fico, keď povedal, že dúfa, že pán Danko konečne urobí poriadok s opozíciou. Čo je toto za motivácia na zmenu rokovacieho poriadku, aby sa urobil poriadok s opozíciou?
Zmeny, ktoré priniesol pán Gál, ak som ich správne pochopila, tak sú to len kozmetické zmeny. Pán Gál navrhuje, že už budeme môcť rozprávať, budeme sa môcť prihlásiť aj dvakrát a dokonca ten druhýkrát budeme môcť rečniť až 10 minút, na rozdiel od pána predsedu, ktorý môže rečniť kedykoľvek, koľkokoľvek, neobmedzene, na rozdiel od pána premiéra, ktorý takisto môže vystúpiť, koľko sa mu len zachce. Tak najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, poslanci, môžu len dvakrát a druhýkrát len 10 minút. Ďakujeme.
Pán Danko si v novele rokovacieho poriadku navrhol nové právomoci. Spomínala som mu, že navrhol si právomoc dať podnet na disciplinárne konanie proti svojim kolegom alebo právomoc udeliť neposlušným poslancom pokuty.
Z krátkeho pôsobenia Andreja Danka na čele Národnej rady vidíme, že na poslancov sa nepoužíva rovnaký meter. Andrej Danko opozičným poslancom v pléne nadáva, hovorí, že z nás ide zlo, o opozičných poslankyniach sa vyjadruje, že sú hysterické, navrhuje zvieracie kazajky pre opozičných poslancov, prípadne sa pýta opozičného poslanca, či ho otec v detstve bil, a uráža jeho rodinu. Keď sa náhodou od prerokovanej témy odchýli slušným spôsobom opozičný poslanec, tak tuto pán predsedajúci nás karhá ako učiteľka v škôlke. Keď však pán Danko začne nadávať opozičným poslancom, tak pán predsedajúci sa len tichučko prizerá.
Takže sú oprávnené obavy, že novela rokovacieho poriadku tak, ako je navrhnutá aj s právomocami, ktoré dáva predsedovi Národnej rady, sa budú zneužívať výlučne na potrestanie opozičných poslancov.
My sme teraz predkladali na budúcu schôdzu novelu ústavy, kde žiadame, aby, ak teda pán Danko chce robiť sudcu a chce mať nové právomoci a chce poslancov súdiť, dávať im pokuty, navrhovať im disciplinárne konania, tak navrhujeme, aby po vzore iných krajín musel byť nestranný. Pán Danko sa odvolával, že táto novela rokovacieho poriadku len sleduje prax, ktorá je zavedená v iných krajinách parlamentnej demokracie. Nie je to tak úplne pravda, keď som si spravila analýzu rokovacích poriadkov, komparatívnu analýzu, ktorú dal vypracovať Andrej Danko, tak navrhované zmeny, ktoré on navrhuje v našej novele rokovacieho poriadku, má len menšina z parlamentov vo vyspelých krajinách, v krajinách Európskej únie. Takže, ale teda keďže sa pán Danko chce riadiť Veľkou Britániou, tak poďme to urobiť tak, ako je to vo Veľkej Británii. Nech je teda pán predseda Národnej rady nestraník a tak ako vo Veľkej Británii nech musí vystúpiť z politickej strany pred tým, ako sa ujme funkcie predsedu Národnej rady, a toto obmedzenie platí aj po skončení jeho funkcie. Tak ako vo Veľkej Británii. My sme navrhovali, aby to bolo obmedzené na rok. Vo Veľkej Británii, raz keď je predsedom Dolnej komory parlamentu, nemôže byť členom politickej strany. Čiže nevyberajme si len také čerešničky na torte bez akéhokoľvek kontextu. Ak chceme byť teda, mať takú politickú kultúru, aká panuje vo Veľkej Británii, tak poďme to urobiť, ako je to vo Veľkej Británii. Pretože, ako som už povedala, pán Danko svoje postavenie zneužíva len na mocenský boj a zneužíva ho proti opozičným poslancom.
Mimochodom, takéto opatrenia formálne alebo neformálne platia aj v niektorých iných krajinách. Vo Francúzsku napríklad disciplinárne konanie alebo trestanie poslancov nemá na starosti predseda parlamentu, ktorý je straník, tam majú na to určenú funkciu voleného nestranného funkcionára, tzv. deontológa, ktorý nestranne dozerá na to, ako sa dodržujú pravidlá etiky a slušného správania u poslancov.
Predseda Národnej rady by mal rešpektovať svojich kolegov, neznevažovať ich dôstojnosť zbytočnými urážkami, osobnými urážkami a objektívne posudzovať záujmy aj tej najnižšej skupiny poslancov, ktorá sa nachádza v Národnej rade. On je predsedom Národnej rady všetkých poslancov, nielen tých koaličných.
Pri tejto novele rokovacieho poriadku človek má pocit, že pán predseda by chcel mať z Národnej rady len taký nejaký hlasovací automat, ktorý by automaticky odsúhlasoval návrhy koalície. Nejaká odborná diskusia alebo hlbšia debata, to tu pravdepodobne mať nechceme.
Keby šlo koalícii o skutočné zlepšenie rokovacieho poriadku, tak by sa zaoberala aj inými vecami, ktoré sú skutočným problémom, namiesto transparentov, hračkárskych bankoviek, napríklad problematikou prílepkov alebo skráteného legislatívneho konania, ktoré hneď na prvých dvoch schôdzach Národnej rady vo volebnom období sme videli, že mnohé návrhy šli v skrátenom legislatívnom konaní, hoci to vôbec nebolo potrebné. Takéto, takáto prax je na škodu parlamentarizmu a na škodu hlbšej diskusie o danej problematike.
Pán Danko hovorí, že chce do parlamentu zaviesť slušnosť, na volebných bilbordoch mal "hrdo, odborne, slušne". Ale slušnosť neni o tom, či niekto má drahý oblek, nechodí v tričku alebo na ruke má dvadsaťtisícové hodinky. Slušnosť je o tom, že pán Kaliňák už nebude na svojom poste. Slušnosť je o tom, že v tejto krajine sa nebudú trestať slušní a čestní prokurátori. Slušnosť je o tom, že najväčšie korupčné kauzy budú potrestané. O tom je slušnosť. A nie o tom, že niekto nosí na ruke drahé hodinky alebo chodí v obleku. A zdá sa, že poslancom vládnej koalície, žiaľ, o takúto slušnosť nejde. Tu ide len o to, aby, aby sme tu chodili, ja neviem, v obleku slušne oblečení, ale o skutočnú politickú kultúru a o slušnosť v tejto krajine, žiaľ, vôbec nejde.
Pán Gál hovoril, že my sme mali možnosť, že sme sa nezapojili do toho pripomienkového konania, nedávali sme žiadne návrhy. Ale k tejto novele rokovacieho poriadku, tak ako bola navrhnutá, tam sa ani nedajú dať žiadne pripomienky. My sme viackrát vyzývali vládnu koalíciu, aby tento návrh stiahla a tak, ako povedal pán Budaj, aby neotvárali túto márnicu, mečiarovskú márnicu, z ktorej ide smrad. Žiaľ, neurobili ste to a myslím si, že tento rokovací poriadok, novela rokovacieho poriadku bude hanbou koalície až do konca volebného obdobia.
Ďakujem.

Ďakujem. Škoda, že pán Gál nevydržal na faktické poznámky a odišiel. Je mi ľúto, že strana MOST a jej poslanci, medzi ktorými sú aj fundovaní právnici, sa nechali využiť alebo, neviem, či nie zneužiť na takéto trápne zmeny rokovacieho poriadku.
Pán Gál nás tu mentoroval, že nechodíme s našimi návrhmi za koalíciou a nežiadame požehnanie koaličnej rady pred tým, ako chceme predložiť naše návrhy. Tak nie je to tak úplne pravda, pretože napríklad v novele o Najvyššom kontrolnom úrade som oslovila všetkých predsedov koaličných klubov, kde som žiadala o podporu. Čo si myslíte, koľko odpovedí mi došlo? Došla mi len jediná odpoveď, ostatní predsedovia poslaneckých klubov vrátane pána Glváča, Bernaťáka sa ani neunúvali mi odpovedať. Takže, áno, chodíme, žiadame o podporu, ale, žiaľ, ani taká elementárna slušnosť, ako je odpoveď na jeden e-mail, sa nám nedostáva.
Čudujete sa, že nechceme, pán Gál teda, že nechceme dodržiavať rokovací poriadok. Tak áno, lebo tento rokovací poriadok je určený primárne proti opozícii na umlčanie opozície a nehovorte, že nie, pretože priznal to aj pán Fico, ktorý pánovi Dankovi teda hovoril, že dúfa, že sa mu konečne podarí urobiť s opozíciou poriadok. Čo iné, ako umlčať opozíciu, je tento návrh novely rokovacieho poriadku?
A je mi teda ľúto, že pán Gál si myslí, že najväčším problémom tejto krajiny sú nejaké transparenty alebo plagátiky, alebo hračkárske bankovky, ktoré slúžili na ilustráciu kauzy Bašternák. Ja si myslím, že najväčším problémom tejto krajiny nie sú tie bankovky, čo sme tu vysypali, ale to je práve ten pán Bašternák a pán Kaliňák, ktorý je stále vo funkcii.
Ďakujem.

Prepáčte. Chcela by som len poprosiť, hlasovanie č. 143, hlasovacie zariadenie zle zaznamenalo, prosím zaznamenať, že za. Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Hegerovi, že tak veľmi dobre vystihol problémy, ktoré naša štátna správa má, a veľmi dobre pomenoval problém politizácie štátnej správy, kedy vlastne v štvorročných cykloch vyhadzujú, sa vyhadzujú ľudia až od podlahy, a máme nedostatok odborníkov v štátnej správe. A ak chceme tento štát riadiť dobre, tak štátna správa je prvým krokom, kde musíme začať.
Ďakujem.

Ďakujem. Žiaľ, ako podotkol kolega Igor Matovič, tento zákon veľkú ambíciu nemá. Ja keď som ho čítala prvýkrát, tak som si hovorila, že mala som pocit, že to je taká povinná jazda, a potom som vlastne zistila, že áno, je to povinná jazda, pretože Európska komisia nás v úvodzovkách núti k tomuto zákonu, je to súčasť partnerskej dohody, čiže my to musíme urobiť. A tak to aj vyzerá. No keď to musíme urobiť, no dobre, tak urobíme tej Európskej komisii radosť a my ten zákon nejako už uťapkáme. A je to, je to veľká škoda, pretože raz keď ideme robiť tak veľký zákon a tak dôležitý zákon, ako je zákon o štátnej službe, tak mali by sme mať ambíciu dramatickým spôsobom zreformovať, ako štátna služba funguje. Je taký názor, že štvrtá revolúcia, ktorá sa uskutoční, sa uskutoční práve v riadení štátu a spôsobom, akým je štát riadený, a ak to máme urobiť, tak by sme mali mať profesionálnu, odbornú štátnu správu.
Ešte len doplním, že keď som spomínala tú štúdiu OECD o verejnej správe na Slovensku, tak tam sa hodnotitelia z OECD čudujú, že je zaujímavé, že Slovensko vôbec nemá záujem o nejaké odborné analýzy, ktoré by, potom na základe čoho by vyvíjalo politiky. A že neni to zvyk, všetky ostatné krajiny robia rozhodnutia, politické rozhodnutia hlavne na základe odborných analýz. No my sme začali zakladať tieto inštitúty, Inštitút finančnej politiky, vzdelávacej politiky, na ministerstve životného prostredia to ideme založiť, ale tak sa mi zdá, že tá vôľa zobrať do úvahy nejaké odborné analýzy, napríklad to vidíme pri ministerstve dopravy, tá je minimálna. A to tiež potom súvisí s motiváciou. Chceme pritiahnuť najlepších analytikov, ale keď nám dajú tú analýzu, tak sa potom na ňu v podstate politici vykašlú.
Takže mrzí ma to, ale je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci a vážený pán minister, zákon o štátnej službe je dôležitým zákonom, ktorý má potenciál zlepšiť kvalitu služieb, ktoré štát poskytuje svojim občanom, a to v prvom rade zlepšením výkonnosti a motivácie ľudí, ktorí v štátnej správe pracujú. Zákon o štátnej službe však treba zasadiť do širšieho rámca, a síce reformy celej verejnej správy. Súčasťou reformy verejnej správy bola aj reforma ESO pána ministra Kaliňáka, čiže začnem krátkym rozborom reformy ESO, čo priniesla, v čom zlyhala, a následne sa budem venovať zákonu o štátnej službe.
Na začiatku reformy ESO – efektívna, spoľahlivá, otvorená verejná správa –, ktorá je vlajkovou loďou ministra Kaliňáka stálo veľkolepé vyjadrenie, že ide o dosiaľ najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989 a, citujem, "jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť, dostupnosť verejnej správy pre občana, dosiahnuť zníženie a optimalizáciu nákladov na fungovanie verejnej správy", a jedným z cieľov bolo, že štátna správa sa priblíži k občanom tak, že občan kompletne vybaví agendu štátnej správy na jednom úrade v mieste jeho bydliska. Toto boli ciele reformy, ktoré boli definované pred štyrma rokmi.
Dnes po štyroch rokoch môžeme konštatovať, že ani jeden cieľ sa nepodarilo splniť napriek miliónom, ktoré sa vynaložili na reformu ESO.
Poviem príklad, len keď si chcete napríklad vybaviť rodičovský príspevok, musíte navštíviť tri rôzne úrady, kde vám dajú tri rôzne potvrdenia. A to aj napriek tomu, že každý z týchto potvrdení, samozrejme, už štátne inštitúcie majú, len nie sú schopné si ich vzájomne zdieľať, však radšej nech sa občan prebehne po meste. Ministerstvo vnútra kedysi sľúbilo, že ESO ušetrí už počas druhej Ficovej vlády 700 mil. eur. K spájaniu úradov nedošlo, počet úradníkov sa namiesto znižovania za posledné roky zvyšuje a výdavky štátu na úrady rastú. Jediným viditeľným efektom Kaliňákovej reformy ESO je cez 40 klientskych centier, myslím, že 44, a to najväčšie z nich, v Bratislave, sprevádzali podivné predaje a zámeny budov.
Zlyhanie Kaliňákovej reformy si môžeme demonštrovať aj na samotnom ministerstve vnútra, a síce keď sa pozrieme na mzdové náklady, ako sa vyvíjali.
Za Radičovej vlády v roku 2011 boli výdavky na mzdy 438 mil. eur, v roku 2017 by si mali zvýšiť 700 mil. eur, čo sa blíži k dvojnásobku. Pripomínam, že v tejto sume nie sú transfery. Reforma ESO však nekončí. Po spackaní štyroch rokoch si pán Kaliňák bude pýtať ďalšie desiatky miliónov eur na nadizajnovanie optimalizácie procesov vo verejnej správe. Pri jeho sľuboch sa nám môže zdať, že to všetko sme už počuli pred štyrma rokmi a ten refrén už poznáme. Pán Kaliňák opätovne sľubuje, tak ako pred niekoľkými rokmi, že prehodnotí papierovačky pri 90 životných situáciách, aby občania vybavili veci rýchlejšie a pohodlnejšie, a Denník N v tejto súvislosti vypočítal, že na jedno vyhodnotenie životnej situácie pripadne suma 400-tisíc eur. V požadovanej sume, ktorú pán Kaliňák chce minúť z eurofondov, nie je zahrnutý ani informačný systém, ani dátové centrá, ani architektúra systému, ani samotná implementácia zmien. Je to len analýza, ako lepšie prepojiť jednotlivé registre, optimalizácia systému.
Reforma ESO doteraz zlyhala na celej čiare a žiadne výrazné zlepšenia občanovi nepriniesla. Navyše sa zdá, že celá reforma je len nástrojom, ako vytiahnuť čím viac peňazí na pochybné štúdie pre konzultačné firmy, prípadne ak sa zámery budú realizovať, ďalšie peniaze pre spriaznené IT firmy.
Reforma verejnej správy, aj keby sme pripustili, že niečo sa môže v nasledujúcich štyroch rokoch zmeniť, reforma verejnej správy je možná len vtedy, ak v štátnej správe aj vo verejnej správe budeme mať tých najšikovnejších a talentovaných ľudí, ktorých budeme dlhodobo motivovať a ktorých udržíme v štátnej správe. Preto je kľúčový zákon o štátnej službe.
Hnutie OĽANO dlhodobo presadzovalo a presadzuje profesionálne riadenú štátnu správu bez politických vplyvov, tak aby pre štát pracovali tí najschopnejší. Efektívnu, modernú, transparentnú a profesionálnu štátnu službu pokladáme za pilier, ktorý, ak sa majú zlepšiť fungovanie štátnych inštitúcií, tak profesionálna štátna služba je kľúčová.
Žiaľ, zákon o štátnej službe, musím konštatovať, so žiadnymi zmenami ani zásadnými inováciami neprichádza. Zväčša zachováva princípy, ktoré v štátnej službe už platili, neprináša žiadne nové motivačné nástroje pre zamestnancov, pre ich kariérny postup, hodnotenie sa len okrajovo viaže na plat a len okrajovo sa rieši transparentnosť a etika.
Analýza, ktorú v roku 2016 zverejnilo OECD o stave verejnej správy na Slovensku, hovorí o tom, že Slovensko urgentne potrebuje posilniť schopnosti štátnej služby, sústrediť sa na budovanie profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a hlavne na pravidlách založených postupoch riadenia
V krajinách, kde štátna služba funguje veľmi dobre, a ktoré by nám mohli byť príkladom, panuje zhoda na tom, že podniková kultúra v štátnom sektore sa musí približovať podnikovej kultúre v korporátnom sektore, a teda by mala byť v prvom rade orientovaná na výsledky a na výkon. Základom je, samozrejme, transparentné výberové konanie. Nový zákon má v tomto smere viacero nedostatkov, stanovuje napríklad výnimky, kedy sa výberové konanie nemusí uskutočniť v niektorých prípadoch dočasnej štátnej služby. Takisto sa nezavádza proces jednotného výberového procesu, ktorý by bol aspoň v prvých kolách identický pre všetky pozície v štátnej správe, ale zavádza sa len ústne výberové konanie, ktoré je bez kombinácie s inými metódami veľmi subjektívne a zase otvára alebo necháva voľný priestor klientelizmu a rodinkárstvu. Podávanie žiadostí o zaradenie do výberového konania je možné aj v anachronickej listinnej forme a bez autentifikácie na ústrednom portáli. Keď už ideme investovať veľké peniaze do nejakého centrálneho portálu, tak by som nástojila na tom, aby prihlasovanie sa do konkurzov bolo možné len cez tento portál. V súčasnej dobe, keď digitálne zručnosti by mali byť nevyhnutnou podmienkou práce v štátnej službe, prihlasovanie by sa malo robiť výlučne elektronicky a výlučne cez ústredný portál štátnej správy.
Ďalšie nedostatky. Minimálna lehota na prihlásenie sa do výberového konania je neuveriteľne krátka, 5 dní od vyhlásenia výberového konania. Štandardne by to mali byť minimálne dva týždne alebo mesiac. Neviem si predstaviť, že niekto sleduje neprestajne výberové konanie a okamžite, ako je vyhlásené výberové konanie, sa dokáže prihlásiť. Tých päť dní je skutočne veľmi málo.
Chýba nastavenie základných procesov, dlhodobé plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom. Personálne procesy by mal mať na starosti nejaký centrálny personálny orgán ľudských zdrojov, ktorý by ma mať prehľad o štruktúre zamestnancov, krátkodobých aj dlhodobých potrebách štátnej služby a mal by plánovať dlhodobo výberové konania a obnovovanie kapacity ľudských zdrojov v štátnej službe.
Takisto neexistuje útvar, ktorý by zhromažďoval kvalitné údaje o pracovnej sile vo verejnom sektore a bol základom nejakého strategického plánovania a riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe. Čo sa týka výberových konaní, zavádzajú sa hromadné výberové konania, ale hromadné výberové konania sú obmedzené len na kategóriu absolventov. Nie je mi jasné, prečo len pre absolventov. V Európskej komisii sa pravidelne už dlhé roky robia hromadné výberové konania, ktoré sú niekoľkokolové, a platia pre všetky kategórie zamestnancov, či sú to audítori, právnici, všeobecní administrátori, nie je dôvod obmedzovať hromadné výberové konania len na absolventov škôl.
Z hromadných výberových konaní by sa mohla pravidelne v ročných alebo dvojročných intervaloch zostavovať rezervná listina s úspešnými kandidátmi, ktorá by mohla mať časovo obmedzenú platnosť, a z nej by si mohli štátne orgány vybrať vhodných kandidátov, ktorí už prešli hromadným výberovým konaním, samozrejme, cez elektronické testy a testovacie centrá, a vyberali by si ich prostredníctvom ústnych pohovorov. Proces by bol transparentný s bodovým ohodnotením, kde by boli výsledky ľahko porovnateľné a zverejňované. Takisto nie je značné, prečo v niektorých prípadoch zákon stanovuje výnimku, kedy je možné vedúceho zamestnanca preložiť do funkcie aj bez výberového konania. Stredný a vyšší manažment v štátnej správe je mimoriadne dôležitý pre štábnu kultúru, a ak sa má štátna služba profesionalizovať, menovanie na základe telefonátu, kamarátstva, rodinkárstva, teda bez riadneho výberového konania, by malo definitívne skončiť. A napriek tomu, že sa zrušil dôvod vyhodenia zamestnanca bez uvedenia dôvodu, priestor na vyhodenie nepohodlných zamestnancov zostáva pomerne veľký, pretože zamestnanca môžete vyhodiť, ak štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny zaniklo alebo sa má zrušiť. Všetci tí, ktorí ste robili v štátnej správe, viete, že organizačné zmeny a presuny nie sú ničím výnimočným a vyhodenie zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti bude asi veľmi ľahké.
Pokiaľ ide o motivačné nástroje a hodnotenie zamestnancov, zákon zavádza bodové hodnotenie, ktoré však nemá objektívne kritériá. Čo je to výkonnosť, tá je hodnotená 40 bodov zo 100, čo sú to kompetencie, 20 bodov zo 100 a hodnoteniu, keď dávate takéto hodnotenie do zákona, tak hodnoteniu by malo predchádzať každoročné zadefinovanie cieľov a úloh pre daného zamestnanca, na základe čoho bude ten zamestnanec následne hodnotený. Ako ja môžem hodnotiť jeho kompetencie alebo jeho výkonnosť, keď neviem, na základe čoho, a nemám zadefinované ciele, ktoré ten zamestnanec mal urobiť? To znamená, že je potrebná systemizácia všetkých štátnozamestnaneckých miest a ku každej pozícii každý zamestnanec by mal mať definované ciele na jeden rok. Následne môže prebehnúť hodnotenie, kde sa bude hodnotiť s ohľadom na ciele, ktoré mu boli stanovené.
Forma hodnotenia je opätovne len formou rozhovoru. Viem si predstaviť, že nepohodlní alebo nadmerne kritickí zamestnanci zase môžu byť veľmi ľahko penalizovaní. V hodnotení moderné štátne správy majú ešte jeden prvok, ktorý je autoevalvácia, kde zamestnanec sám seba hodnotí, prípadne iné systémy majú ešte aj hodnotenie od ďalších zamestnancov, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie.
Spomínali ste jeden spoločný centrálny portál pre všetkých štátnych zamestnancov, ale hovorili ste, že sa budú robiť aj nejaké podsystémy, tak ja len pevne dúfam, že to nebude tak, že každý, každé ministerstvo si bude ešte vyvíjať vlastný nejaký systém, do ktorého, do ktorého sa budú vkladať údaje. Naozaj by to mal byť jeden centrálny ústredný systém, ktorý bude zbierať údaje zo všetkých ministerstiev.
Zákon napríklad nerieši mobilitu medzi ministerstvami, mobilita v štátnych správach nie je zlá vec a zamestnanci by mali mať nejakú možnosť alebo rotáciu medzi ministerstvami.
Ďalším problém je, že kariérne hodnotenie je odtrhnuté od systému odmeňovania. Načo zákon zavádza proces bodového hodnotenia, keď sa tento proces objektívnym spôsobom nepretaví do odmeňovania a do dynamického kariérneho postupu pre najlepších zamestnancov.
Systém odmeňovania sa v zásade nezmenil a ponechal v platnosti všetky zložky platu vrátane osobného príplatku až do výšky 100 % z platovej tarify. Vieme často zo skúsenosti na ministerstvách, že udeľovanie osobného príplatku je netransparentné, vyvoláva mnohé napätia, niektorý dostane, iný nie, nie je tu napísané, že prečo jeden dostal a druhý nedostal, a mala by, mala by byť hlavne posilnená tá fixná časť platu a následne na hodnotenie naviazaný aj kariérny rast.
Systém odmeňovania nie je transparentný, založený na zásluhovosti ani nefunguje logickým spôsobom. Potrebujeme posilniť záslužný princíp tým, aby bolo odmeňovanie zamestnancov založené na ich odbornom prínose, a nie na veku ani na faktoroch spojených s dĺžkou služby. Neexistujú štúdie v personálnej politike, ktoré by dokazovali, že výkon zamestnanca rastie s vekom.
Jedným z prípadov vyplácania odmeny, ktorý je zadefinovaný v zákone, je vyplatenie odmeny zamestnancovi pri dosiahnutí 50. a 60. roku do výšky naposledy priznaného funkčného platu. Je to milý zvyk, ktorý, si myslím, ale že v zákone nemá čo robiť, takéto ustanovenia by sa mali skôr nachádzať v nejakej kolektívnej, kolektívnej zmluve a zákon by nemal riešiť oslavu okrúhlych výročí.
Poslednou oblasťou, na ktorú by som chcela upozorniť, je transparentnosť a etika. Vieme všetci veľmi dobre, že úroveň vnímanej korupcie na Slovensku je stále veľmi vysoká. Politický život a politická kultúra majú kľúčový vplyv na fungovanie štátnej služby v krajine, stranícke konexie, prepojenie medzi politikmi a štátnymi funkcionármi – spomeňme si len na rodinu pána Jahnátka na ministerstve – sú častými problémami v snahe reformovať štátnu správu.
Takisto sú problémom prepojenia medzi biznisom a štátnou správou. Nie je zriedkavé, že ľudia z biznisu idú do štátnej správy a naopak. Napríklad pani Zita Táborská, predsedníčka UVO, pracovala predtým pre jednu z najväčších poradenských firiem Process management, ktorých by mala teraz zo svojej funkcie kontrolovať, a, naopak, Čislák odchádza z postu ministra zdravotníctva na pozíciu v Pente, najväčšieho privátneho hráča v zdravotníckom biznise. Skúsenosti z korporátneho sveta nie sú na škodu v štátnej sfére, pokiaľ funguje otvorenosť a kontrola potencionálneho konfliktu záujmov. Konfliktu záujmov sa budem ešte venovať.
Transparentnosť by nemala byť len otázkou darov. Zákon o štátnej službe zužuje transparentnosť len na prijímanie alebo neprijímanie darov, ale malo by to byť aj o otvorenosti vo vzťahu k verejnosti, zodpovednosti vrátane prevzatia zodpovednosti za porušenie disciplíny a integrity štátnych zamestnancov. Tieto princípy absentujú v úvodnej definícii zákona, ktorý menuje hlavné hodnoty štátnej služby.
Vítam to, že zákon o štátnej službe hovorí konečne o etickom kódexe, avšak etický kódex má vypracovať rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. Čiže nevieme, ako bude ten etický kódex vyzerať, príde až v druhom kroku. Moja otázka, ako sa bude uplatňovanie etického kódexu dodržiavať v praxi. Takisto súčasťou budovania transparentnej štátnej správy sú etické školenia. Ak sa realizujú iba formálne, tak majú len obmedzený vplyv na správanie štátnych úradníkov.
Vrátim sa ešte ku kontrole konfliktu záujmov. Pred niekoľkými dňami pre jeden z týždenníkov minister Drucker uviedol, že nemá kapacitu kontrolovať, či nejaký úradník nie je v konflikte záujmov. Samozrejme, od pána ministra nik neočakával, že si vo voľnom čase bude prechádzať Obchodný register a lustrovať svojich zamestnancov, no čo občania oprávnene očakávajú, že ministerstvá budú mať zavedené mechanizmy na kontrolu a riadenie konfliktu záujmov. No riadenie konfliktu záujmov sa u nás nepresadzuje, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa majetkových priznaní. To si, samozrejme, vyžaduje posilnenie mandátu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, aby sa nemohlo stať, ako sa to deje práve teraz, že na poslancov alebo úradníkov sa používa dvojaký meter, a síce podľa toho, či sú zástupcovia, nominanti alebo poslanci koalície, alebo sú za opozíciu.
Ročné majetkové priznania štátnych zamestnancov by mali byť predmetom interného auditu, a ak sa vyskytne situácia, kedy budú v konflikte záujmov, mali by sa zaviesť jasné postupy pre identifikáciu, riadenie a riešenie takýchto situácií. Mimochodom, prieskum OECD o lobingu z roku 2013 poukázal na nový jav v súvislosti s verejnou správou a s konfliktom záujmov, a síce na tzv. praktiku otáčacích dverí. Štvrtina lobistov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, predtým zastávala funkciu vo verejnom sektore a väčšina z nich uviedla, že pôsobili na vedúcich postoch alebo ako poradcovia na ministerstvách, alebo boli poradcami dokonca predsedov vlády. Praktiky otáčacích dverí predstavujú riziko pre spravodlivosť a nestrannosť pri rozhodovaní v štátnej správe a malo by, zákon by mal prinášať konkurenčnú doložku, kedy štátni zamestnanci nebudú môcť lobovať u svojich predchádzajúcich zamestnancov.
V druhom čítaní prinesieme pozmeňujúce návrhy, pretože si myslíme, že odpolitizovanie, mala by byť odpolitizovaná pozícia generálneho tajomníka služobného úradu, čo je v podstate vedúci služobného úradu, je to politická funkcia. No generálny tajomník služobného úradu disponuje kompetenciami, ktoré, ak ich má vykonávať nestranne, tak z pozície politického nominanta ich nemôže vykonávať. Tieto kompetencie by mu mali buď odobraté, alebo by to nemala byť politická funkcia, ale budeme navrhovať, aby niektoré z kompetencií, ktoré má generálny tajomník služobného úradu, aby mu boli odobraté.
Disciplinárne konania. Už som spomenula, že je pozitívne, že sa zavádzajú disciplinárne konania. Na druhej strane však disciplinárne konania sa riešia na tom istom ministerstve a v podstate ich zase rieši služobný úrad. Čiže je nevyhnutné zabezpečiť, aby, oddeliť disciplinárne konania, aby sa zabezpečila nestrannosť a odbornosť.
Aj keď nový zákon zavádza niektoré čiastkové pozitívne zmeny, myslíme si, že nerieši stav spolitizovanej štátnej správy. A mrzí nás, že tento zákon je premrhanou príležitosťou, ako pritiahnuť do štátnej správy tých najschopnejších a najšikovnejších ľudí, pretože to je to, čo štátna správa teraz potrebuje. Preto tento zákon hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nepodporí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým kolegom za konštruktívne faktické poznámky.
A ešte chcem doplniť aj kolegu Marosza, že áno, na jednej; budeme mať zákon, ale je pravda, že je potrebný aj pokrok z tej druhej strany, aby dochádzalo k potrestaniu vinníkov a k vyvodeniu zodpovednosti. A to bude dôležitým signálom na to, aby spoločnosť cítila, že to myslí vládna koalícia s bojom proti korupcii vážne.
Čo sa týka verejného obstarávania, samozrejme, je to veľmi zložitá téma, jednak porovnávanie cien, jednak špecifikácie šité na mieru. Slovensko sa zatiaľ v tom nejako výrazne nezlepšuje a sú, samozrejme, potrebné aj ďalšie opatrenia. Takže ešte raz taká výzva, máme jeden pilier a treba zabrať aj v tom vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, nerobím si ilúzie, že keď prijmeme protischránkový zákon, tak zajtra tu už korupcia nebude, takisto ako keď sa začali zverejňovať zmluvy, takisto korupcia nezmizla z verejného priestoru. Je pravda, že často máme pocit, že tomu chýba koncovka, to znamená, že aj vieme, kto to urobil, vieme, kto je zodpovedný, vieme, o koľko bola predražená daná zmluva, a nikto nie je za to potrestaný, nie je za to vyvodená zodpovednosť. Uvedomujem si, je to veľký problém a prináša to aj frustráciu obyvateľom, novinárom, celej spoločnosti. Na druhej strane si však myslím, že každý krok smerom k väčšej transparentnosti je veľmi dôležitý.
Ja som sa už vyjadrila k výhradám k schránkovému zákonu aj k tomu, mojou takou hlavnou výhradou je to, že si nemyslím, že verejný sektor, a teda konkrétne súd v Žiline má kapacitu skontrolovať všetky firmy, ktoré budú do registra zapísané, a aj keď príde kvalifikovaný podnet, následne to overiť. Ja som sa tak námatkovo pozerala do súčasného registra konečných užívateľov, ktorý, samozrejme, však je nedokonalý, ale tak našla som tam napríklad Medical Group, kto je konečný užívateľ výhod, alebo veľká kauza mýtny tender SkyToll, tie mená rozhodne neznejú dôveryhodne a mám veľké pochybnosti, že tí ľudia sú naozaj konečnými užívateľmi výhod, tí, ktorí sú tam zapísaní. A bude veľmi ťažké, ak príde kvalifikovaný podnet, overiť a dokázať, kto sú najmä v týchto exponovaných firmách, ktoré teda robili jedny z najväčších biznisov so štátom, kto sú tí koneční užívatelia výhod.
Som vďačná pani ministerke, že bola otvorená konštruktívnej diskusii, keď sme sa bavili o pozmeňujúcich návrhoch. Niektoré návrhy neprešli.
Ja sa priznám, že som chcela do zákona zakomponovať nie možnosť, ale povinnosť kontroly určitého percenta, v mojom prípade jedného percenta všetkých zapísaných subjektov v tomto registri, a napriek tomu, že by to vyvolalo dodatočnú administratívu a prácu pre súd, ako aj zníženie percenta z 25 % na 5 % pre minoritných akcionárov, teda aby sa čo najviac otvorila štruktúra tej spoločnosti. Nakoniec sme sa zhodli na jednom pozmeňovacom návrhu, ktorý nakoniec ešte prečítam.
Čo by som ešte chcela v súvislosti so schránkovým zákonom povedať, je, že ja to naozaj vnímam ako dôležitý krok aj smerom na medzinárodné scény. Ja si totiž nerobím ilúzie, že boj so schránkovými firmami sa podarí vyhrať na Slovensku. Ak máte schránkovú firmu, to znamená, že tá schránková firma je pravdepodobne zaregistrovaná. Ak chce robiť nečestné obchody, tak určite to bude pavučina viac ako troch firiem. Čiže ona bude viac ako v troch jurisdikciách a viete, že keď raz prejde cez Seychely, tak už navždy sa stratí z akéhokoľvek radaru a vy sa už v podstate ničoho nedopátrate.
Čiže ten boj so schránkovými firmami je veľmi komplikovaný. Osamotene na Slovensku ho nevyhráme, ani keď budeme mať veľmi dobrý, neprestrelný schránkový zákon. Jediným, jediným nejakým účinným spôsobom boja proti schránkovým firmám môže byť spolupráca na medzinárodnej úrovni.
Tu by som chcela upozorniť na dve oblasti, ktoré by som bola rada, keby Slovensko v nich bolo lídrom, a síce krajiny G20 sa zhodli na tom, že sa budú snažiť postupne zavádzať registre konečných užívateľov, čo vlastne aj v rámci Európskej únie sa to bude presadzovať, ale majú výhradu k tomu, aby tie registre boli verejné. Chápem argument, že ak by sme len my na Slovensku otvorili register konečných užívateľov všetkých firiem, nielen partnerov verejného sektora, mohla by to byť určitá konkurenčná nevýhoda pre nás. Na druhej strane je však potrebné vyvinúť na, minimálne v rámci Európskej únie úsilie a iniciatívu, aby register konečných užívateľov bol vo všetkých krajinách verejný.
Vieme, že teda začala s touto iniciatívou už Veľká Británia a uvažujú aj iné krajiny, ako napríklad Dánsko, Ukrajina, susedné Rakúsko, a čím viac krajín sa pridá, tým bude boj proti schránkovým firmám účinnejší.
Na záver, ak dovolíte, to znamená, musím úprimne povedať, že tým, že pán Kaliňák je stále vo funkcii a niektoré podvody, najväčšie podvody ostávajú na Slovensku nepotrestané, mala som morálnu dilemu podporiť tento zákon, hoci na druhej strane si uvedomujem, že užitočný zákon nemôže byť vazalom boja, ktorý prehrávame s korupciou. Takže zákon podporím, pretože si myslím, že je to krok dobrým smerom.
Pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcela predložiť, znie:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za § 20 vkladá § 21, ktorý znie:
"§ 21
Oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ktorého zamestnávateľ je partnerom verejného sektora, ktorého sa kvalifikovaný podnet týka, môže registrujúci orgán na jeho žiadosť v konaní podľa § 12 poskytnúť ochranu za podmienok a v rozsahu, v akom sa poskytuje pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom; ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane. Oznamovateľovi podľa predchádzajúcej vety možno priznať odmenu podľa osobitného predpisu, ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
"14) Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z."
Ostávajúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.
S odôvodnením, to som ešte chcela doplniť ako tretí pozmeňovací návrh. Myslíme si, že tí, ktorí oznamujú kvalifikovaný a dávajú kvalifikovaný podnet, si zaslúžia ochranu, zvýšenú ochranu a aby sa im poskytlo všetko, čo inak patrí podľa zákona č. 307 oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom. O poskytnutí ochrany bude rozhodovať registrujúci orgán; postupuje pri tom primerane podľa zákona č. 307/2014 Z. z. A súčasne sa navrhuje, aby aj oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu mohla byť poskytnutá odmena podľa zákona č. 307/2014.
Týmto zákonom, myslím, že všetkým je jasné, že týmto zákonom boj proti korupcii nekončí. Je samozrejmé, že nezabránime podvodníkom, aby cicali štát na verejných obstarávaniach. Čomu však môžeme zabrániť aspoň čiastočne, aj keď nedokonalo, je, aby sa, aby nebolo tak ľahké skrývať sa za pavučinou rôznych spriaznených a previazaných firiem a oberať alebo nečestným spôsobom oberať štát a občanov o ich peniaze.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ja by som poprosila o, hlasovacie zariadenie zaznamenalo zlé hlasovanie pri hlasovaní č. 84 a chcela som hlasovať za.
Ďakujem.