Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som uviesť pre druhú časť môjho vystúpenia, že obe témy, či už výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii alebo aj téma, kde sme zlúčili rozpravy, ktorá sa týka tém predsedníctva, priorít predsedníctva, sú veľmi dôležitými. A teda, ako som povedal v úvodnej časti, pre mňa je tak trošička sklamaním, že napríklad, a uvediem to už tak, ako som vypozoroval z tejto rozpravy, že škoda, že sa pri napríklad vystúpení pána predsedu eurovýboru nezúčastnil debaty, možno vo faktických poznámkach žiaden koaličný poslanec. Áno, naznačil témy, otvoril témy, pri niektorých mám výhrady, to pomenujem neskôr, ale predsa len si myslím, že pomenovať až taxatívne vymenovať témy, ktorými sa bude zaoberať, či malý COSAC, veľký COSAC, alebo samotné témy predsedníctva, alebo snaha o pomenovanie politík, takpovediac z pohľadu možnej exekutívnej alebo vládneho uhla pohľadu, je unikátnou príležitosťou pre vládnych aj opozičných poslancov ako uchopiť tému našich zahraničných vzťahov a nášho pobytu v Únii. Ja som to povedal možno príliš mäkko v tej prvej časti. Myslím si, že ľudia, ktorí sa touto témou zaoberajú, troška túto príležitosť prepásli. A preto si myslím, že, neviem, možno sa dohodneme s pánom ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, že buď budeme dopyt akcelerovať ponukou a tieto témy budeme mať v pléne parlamentu častejšie, alebo to budú témy, ktoré budeme preberať len na gesčných výboroch.
Chcel by som povedať ešte, že hlavných päť oblastí, ktoré nachádzame vo výročnej správe a takpovediac v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2016, sa môžu poslanci aj národného parlamentu vidieť takmer v každej. Či už to je riešenie utečeneckej krízy a návrhy opatrení k lepšiemu manažmentu európskych vonkajších hraníc, ak to preložím, podpora zamestnanosti, rastu a investícií, energetická únia a menej diskutovaná agenda nových zručností, ale pre nás veľmi dôležitá, pre plénum parlamentu, pretože sa či legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, vrátane balíka k pracovnej mobilite, nový štart pre pracujúcich rodičov, pilier sociálnych práv ako súčasť prehlbovania hospodárskej a menovej únie, sú témy na debatu a sú témy na pozornosť.
No a tá posledná z tých piatich je spravodlivé, efektívne a rast podporujúce zdaňovanie, tu sa budeme a dúfam možno aj politicky a zásadne sporiť o tom, že opatrenia zamerané na posilnenie transparentnosti zdaňovania podnikov a boj proti daňovým únikom je zásadná téma. A dokonca si myslím, že nástroj v členských štátoch alebo teda národných štátoch v rámci Únie je slabší ako nástroj v Európskej únii, pretože keď sa chceme baviť o schránkach a užívateľoch koncových výhod a podobne, budeme potrebovať nejaké nadnárodné fórum, ktoré v prvom momente nám ponúka Európska únia. A myslím si, že aj globálne fórum v boji proti daňovým únikom, optimalizácii daní, schránkam, tzv. daňovým rajom sa, bohužiaľ, dá vybojovať iba na nejakej forme medzinárodného fóra. Preto si myslím, že spravodlivé a efektívne a rast podporujúce zdaňovanie, ktoré má vo svojom DNA zabudované, že sa musíme zamerať na posilnenie transparentnosti zdaňovania, postaviť sa proti mohutnej sile korporácií, ktoré vedia daňovo optimalizovať v daňových rajoch, je zásadná politika, ktorú sa nedá vybojovať na úrovni členského štátu, pretože jeho inštrumentárium je v tomto slabé. Keďže tento fokus, a dúfam, že nedopadne, a tu by sme mohli prejsť do tej kritickej časti, aby z toho neboli pracovné komisie, aby z toho neboli prípravy stratégií, ktoré budú následne prehodnocované, ale aby z toho bol reálny nástroj, tak tu by mohol zohrať každý jeden, každá jedna členka a každý jeden člen členského štátu, parlamentu členského štátu, exekutívy, ale aj na úrovni Európskej únie, na to, aby sme sa na túto piatu oblasť pracovného programu Európskej komisie na rok 2016 zamerali.
Čiže ak zhrniem zo správy, ktorú sme dostali, či riešenie utečeneckej krízy, podpora zamestnanosti a rastu investície, energetická únia, agenda nových zručností alebo spravodlivé a efektívne a rast podporujúce zdaňovanie sú témy pre plénum parlamentu, sú témy, ktorým sa každý jeden poslanec nášho parlamentu môže venovať a môže vyjadriť. To, že sa tak nestalo v tejto rozprave, je pre mňa sklamaním.
Druhá časť, ktorá sa v rámci zlúčenej rozpravy venovala možným námetom na témy predsedníctva, či malého, veľkého COSAC-u alebo celkovo, je pre mňa veľmi dôležité, že áno, súhlasím a predpokladám, že téma Brexitu bude témou, ktorá bude formovať, či to dopadne tak, že Británia zostane v Európskej únii, v úvodzovkách, alebo v referende sa rozhodne o vystúpení. Témou to bude z rôznych uhlov pohľadu, predpokladám, že toto je mohutne oddiskutovaná téma, nie je sa k nej ďalej potreba vyjadriť. Chcem iba spomenúť iniciatívu opozično-koaličnú, ktorá vzišla na pôde Európskej únie, takzvaná "SK 4 BREMAIN," kde sa pripojili, čiže iniciatíva, petičná akcia za výzvu poslancov slovenského parlamentu, ktorí sa pod ňu podpísali, či z vládnych alebo opozičných strán, aby sme vydali signál, že nám záleží na tom, aby Británia v Únii z rôznych pohľadov zostala. Čiže iniciatívu "SK 4 BREMAIN", som jeden zo signatárov tejto výzvy, spolu s pánom poslancom Klusom alebo pani poslankyňou Cséfalvayovou sme prezentovali svoje zámery a myslím si, že v rámci pôsobnosti eurovýboru, jedného z dvadsiatich ôsmich eurovýborov, ktoré v Únii fungujú, bola táto iniciatíva privítaná.
Migrácia. Migrácia je hlboko diskutovaná téma a je to jedna, teda pravdepodobne, z tém, ktorá sa medzi prioritami objaví. Myslím si, že tak ako sa, ako toto plénum sa postavilo k problémom migrácie, keďže sme tu sedeli síce v inom zložení, ale neexistoval jeden poslanec pléna, ktorý by nebol býval alebo nepodporil uznesenie Národnej rady, ktoré sa postavilo k jednotnému automatickému mechanizmovaniu prerozdeľovania alebo takzvaným kvótam, nikto z tohoto pléna sa nevyskytol, či bol koaličný alebo v tom čase z vládnej strany alebo z opozície, ktorý by s týmto systémom súhlasil. Bolo to veľmi tvrdé a jasné vyjadrenie. Vláda v tomto mala oporu či už gestorských výborov k tejto téme, keď to tak nazvem, alebo pléna. A preto aj slová o tom, ja by som bol trošička opatrnejší v tej dikcii, ako hovoril pán predseda Blaha, že mali sme pravdu a dokazovať si, kto akú pravdu kedy mal. Tuná v rámci toho jeho slovníka vidím skôr politiku.
Ale je pravda, že tento mechanizmus zlyhal, zlyháva. A navyše mali by sme aj pod vplyvom posledných udalostí a revízie Dublinských kritérií vidieť, že sú témy Európskej komisie, ktoré z môjho pohľadu ubližujú európskemu projektu. Hovoril som to verejne. Proste mám pocit, že tie nové návrhy v rámci obrovského dokumentu, neviem, kto z nás, ja som ten čas venoval, myslím, že to má 113 strán v rámci toho, nazvime to pracovného Dublinu 3, je tam jeden absolútne od reality odtrhnutý návrh, to je tých 250-tisíc eur ročne pre, pre udelenie alebo realizáciu azylového procesu, ani nie úspešného azylového procesu, ale realizáciu azylového procesu. A myslím si, že toto, tento typ wordingu, tento typ decision makingu, tento typ návrhov a iniciácie ubližuje európskemu projektu, pretože sa zdá, že Európska komisia prestala rozumieť samotnej Únii, prestala rozumieť členským štátom, prestala rozumieť samotným migrantom.
Druhá interpretácia tohto javu v tom Dubline 3 a voľne sparafrázujem ministra vnútra, ktorý hovorí, že vypýtaj si viac, a keď sa tento zásadný moment nakoniec pod obrovským tlakom z pozície stratí, a to znamená, vyhráme nad tým, že túto absurditu z hľadiska návrhu Európskej komisie odstránime, tak sú tam možno slabšie a možno ale tým pádom aj omnoho nebezpečnejšie návrhy. A jeden z nich, ktorý ja som identifikoval, je zase a opäť ten kvótový mechanizmus, ktorý v návrhu Dublinu 3 ja identifikujem. Čiže chcem pozvať aj poslancov na sledovanie tohoto procesu z hľadiska iniciácie Európskej komisie, aby sme sa zamerali na to, že áno, ak Európska komisia príde s absurdným návrhom, zmapujú a pokryjú to média, zameriame sa na jeden typ absurdity – 250-tisíc eur za jedného možného alebo aplikanta na azyl, jedného možného budúceho azylanta, a toto sa z toho wordingu odstráni. Na druhej strane nám tu latentne a veľmi tak, ja si myslím, že až podprahovo prichádza opäť kvótový mechanizmus a či už mediálny svet alebo pozornosť poslancov alebo verejnosti tým pádom, keďže mediálny svet toto nie veľmi mapuje a kryje, sa nám môže dostať do pozícií, a schválime to, pretože sme uspeli v odstránení 250-tisícového nezmyslu a nápadu, ktorý podľa mňa, a ešte raz to zopakujem, ubližuje európskemu projektu ako takému.
Ľubo Blaha sa venoval aj TTIP-u. TTIP možno v mnohých otázkach rozdeľuje, spája, ja som, sme jedni z dvoch poslancov, ktorí TTIP sledujú od základného positioningu, kedy to začalo vplávať na úroveň aj členských štátov. Snažili sme sa vybojovať boj, aby takzvané riding rooms neboli na amerických ambasádach, ale dostalo sa to na nejaké fórum členských štátov. Čiže u nás sa to teda spracovalo, nakoniec ustúpila Európska komisia, máme to na ministerstve hospodárstva. I keď priznajme si, že asi ten boj bol významný možno pre nás dvoch, pretože ja doteraz neviem, ktorý bývalý poslanec alebo ktorý súčasný poslanec vôbec využil tú príležitosť, i keď tu máme veľmi veľké množstvo kritikov.
A tu sa obrátim na tú kritickú časť politického spektra. Kto mal ambíciu si pozrieť záver jedenásteho, dvanásteho, trinásteho kola rokovaní o TTIP, kto využil príležitosť ísť a oboznámiť sa s pozíciami americkej strany, Európskej komisie a pozrel sa na to, čo v rámci týchto riding roomsov máme možnosť preskúmať. Moje informácie sú, že nikto okrem pána poslanca Blahu. Preto ak chceme kritizovať TTIP, poďme sa oboznámiť z hľadiska bývalého takého toho koordinátora tejto agendy, ktorý myslím, že skončil kdesi v službách pána prezidenta. Bol otvorený priestor a naše kritické poznámky, z môjho pohľadu naše demokratické a environmentálne štandardy, Ľubo Blaha pridáva sociálne, je potreba, aby sme sa o tejto mohutnej dohode, ktorá z môjho historického pohľadu, keďže historické vzdelanie mám, dokáže a môže prerobiť parametre povojnového usporiadania sveta, aby sme to mali oddiskutované takpovediac zo všetkých možných, všetky sa nepodaria, ale všetkých možných uhlov pohľadu.
Ak Európska komisia začala zle, a to znamená, že vylúčila NGO-čky a verejnosť z tohoto procesu a pod tlakom, či už Nemcov alebo aj spomínaných Francúzov, ale čiastočne aj nás, keďže ohľadom TTIP-u prebehla aj European Citizens´ Iniciative, čiže občania využili svoje petičné právo, aby v tejto téme takpovediac odovzdali svoj pohľad Európskej komisii. A tento proces bol úspešný. Dokonca aj Slováci nazbierali niečo cez 10-tisíc podpisov na to, aby sme TTIP dostali do základného fokusu na debatu. To, že nejakým spôsobom budeme musieť riešiť meniaci sa geopolitický, geopolitický pohľad aj v rámci ekonomiky, aj v rámci odstraňovania takzvaných netarifných bariér v rámci podnikania, je jedna vec. Druhá vec je, do hĺbky oddiskutované benefity, čo to spraví so strednými a malými podnikateľmi, čo to spraví s nárastom HDP a čo to spraví s našimi demokratickými environmentálnymi, teda aj z hľadiska fokusu sociálnej demokracie, sociálnymi parametrami v rámci Európskej únie, či sa naozaj nevydáme do rúk mocných a silných v ekonomike a podnikaní. S terminológiou zo sedemdesiatych rokov môžme hovoriť o tom korporatívnom tlaku.
Téma arbitráží, dlhodobo oddiskutovaná, ako keby na čas zbrzdila. A tiež vítam to, že nie sme pod tlakom ukončovania mandátu pána prezidenta Spojených štátov amerických Obamu, ale už samotný partner v týchto diskusiách, Spojené štáty americké upúšťajú od positioningu, že TTIP musí byť podpísaný do konca jeho mandátu. Tým pádom minimálne to, čo bolo pre túto tému veľmi dôležité, získali sme čas a teda môžme sa o tejto dohode, ak má vzniknúť, baviť takpovediac otvorene a s dostatkom času. A ja na tú debatu pozývam. A pozývam hlavne akademický svet, všetkých ľudí, ktorí sa chcú vyjadrovať k obhajobe verejného záujmu aj z pohľadu geopolitiky, aby, a teda aj členov, členov tohoto fóra. Musím povedať, že či už ministerstvo hospodárstva aj cez iniciáciu týchto riding roomsov, alebo mám pocit aj ministerstvo zahraničných vecí má dvere otvorené, poďme teda sa pýtať. A dúfam, že ten nápor, ktorý môže vzniknúť, troška sa usmievam, je to mierna irónia, zvládnete a budeme sa vedieť o TTIP-e pobaviť s ľuďmi, ktorí v tých mohutných agendách, pretože sa to týka obrovsky, množstva technických noriem a podobne, budú vedieť poskytnúť dostatočné množstvo informácií.
Energetická únia, ďalšia a teda z tých posledných. Ja súhlasím s tým, že Energetická únia je témou, potrebujeme sa v rámci Európy baviť a rozprávať o tom, že akým spôsobom diverzifikovať zdroje, akým spôsobom odstrániť nejakú časť Európy od monopolného takpovediac dodávateľa základných nosičov energií a podobne, ale nesúhlasím s interpretáciou Ľuboša Blahu, že teda Nord Stream je ako keby zlyhaním politík Európskej únie a nejaký zlý Západ nás tu vyfackal a my teraz realizujeme a realizuje sa Nord Stream a nechal Ukrajinu a Slovensko tak. Nord Stream 2 je komerčný projekt. Chcem teda poznať, chcem teda poznať nástroj Európskej únie alebo členských štátov, ako im to zakázať. Nord Stream 2 organizujú konzorciá, z môjho pohľadu idú v príkrom rozpore so súčasnými pozíciami Únie, pretože nediverzifikujú alebo teda nerobia alternatívnu ani cestu, ani zdroj. Je to paralelná lajna k Nord Stream-u 1 a je to z toho istého zdroja, čiže z východu alebo z Ruska.
Takže ak má Európska únia v rámci diverzifikácie zdrojov jednotný alebo svoj základný positioning, a to je, že ak sa realizujú takto obrovské a mohutné projekty, tak majú minimálne otvárať inú alternatívnu cestu alebo, a to je omnoho vyšší záujem, ponúkať iný zdroj. Nord Stream 2 nerobí ani jedno, ani druhé. Je to rovnaká cesta, dokonca paralelná s Nord Stream 1 a je to ten istý zdroj. Takže Únia aj my máme jednotný postoj. Čo s týmto dokážeme urobiť, keďže tento projekt je takpovediac súkromno-súkromno partnerský alebo de facto, štátny de facto z hľadiska teda partnera Ruska a súkromný z hľadiska konzorcia, myslím, že rakúskych a nemeckých firiem, ktoré ho chcú pre Úniu zrealizovať. Čiže aké je reálne nástrojivo, to si poďme teda pomenovať, aby sme mohli tomuto podľa mňa falošnému projektu, kedy niekto na úkor Únie, nás, Ukrajiny, ale ja si myslím, že aj samotných Nemcov a Rakúšanov, realizuje čosi, čo zase a opäť neprospieva imidžu Európskej únie, pretože naozaj potom je možnosť interpretovať realizáciu tohto projektu ako to, čo ide proti našim národným záujmom, ale aj záujmom Ukrajiny. Ak teda Únia v tomto dospeje k nejakému reálnemu nástroju, ako v tejto konzorcii, aby mohli či už realizovať iné trasy, alebo realizovať iný typ zdroja, tak ja to len privítam. Som ale v tejto miere skôr skeptický, pretože myslím si, že tento reálny, inštrumentárium alebo nástrojivo je veľmi oslabené. Uvidíme.
Ďalšiu tému, ktorá dnes z diskusie teda vyplynula, a tu by som chcel a tu aj skončím, ja som vo faktickej poznámke hovoril o forme prejavu. A teda keďže sme na pôde parlamentu, dovolím si malú poznámku. Nešlo mi úplne príkro o ten mentorský prístup pána pedagóga z vysokej školy, ktorý v tejto funkcii predsedu eurovýboru pôsobí, ale chcel by som vyzvať naozaj v dobrom, aby sme sa nebavili do budúcna o ľuďoch, ktorí boli prerozdelení povinnými kvótami nasledovným wordingom: tisíc ľudí, to je nič, ide o fazuľky. Tak, pardon, toto sa mne zdalo trošička cez čiaru. Tisíc ľudí prerozdelených mechanizmom kvót je málo, je to to, že ten mechanizmus zlyháva, je falošný a podľa mňa je to len turbopolitická téma, ale ten, ten wording, že lebo, bohužiaľ, my sa pri aj povinných kvótach bavíme o ľuďoch. Nepoužívajme wording, že ide o fazuľky, lebo ide z môjho pohľadu v prvom a podľa mňa jedinom pohľade, ktorý by sme mali mať, a to ide o ľudí. A ukážme tú ľudskosť! Skúsme naozaj ba byť autentickí a pripravení na debatu, že aj pri migračnej kríze úplne na začiatku, v strede aj na konci sa bavíme o ľuďoch, o našich ľuďoch tu a ľuďoch, ktorí sem prichádzajú, niektorí naozaj z vojnových konfliktov, zachraňujú si život. A naše mechanizmy by mali byť tak pripravené, aby sme tých, ktorí sú prospechári a idú sem z prospechárskych alebo iných typov motivácií, vedeli oddeliť od tých, ktorým je naozaj treba pomôcť. To je výzva pre Úniu a myslím si, že ak ju zvládneme, tak budeme mať vytvorený mechanizmus, akým spôsobom Európska únia a členské štáty, ktoré reprezentujú, budú sa vedieť s migračnými krízami vysporiadať.
Chcel som možno dať poznámku k nárastu fašizmu, ale to si nechám na inú tému, keďže sa jej jeden z rečníkov venoval. Myslím si, že pri výročnej správe o členstve a prioritách toto nie je vhodné komentovať. Toľko z môjho pohľadu, či už k organizácii a tematickej organizácii malého, veľkého COSAC-u ako parlamentnej dimenzie, alebo teda mohutnému zorganizovaniu celého nášho predsedníctva.
Chcem z tohto miesta, keďže som dlhodobo inicioval túto debatu a myslím si, že toto je vec, ktorá by mala náš národ spojiť a snažiť, aby sme v tejto skúške, ktorá sa nám deje prvýkrát, obstáli. Chcem deklarovať, že pre potreby jednotnej prezentácie krajiny v tejto téme budem držať, napriek tomu, že sme z inej časti politického spektra, palce ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby organizácie eventov aj toho, kde musí prísť k nejakému posunu a disease makingu pri našom predsedníctve, sme zvládli. Aby Slovensko zasvietilo a neboli sme v parametroch, len aby hanba nebola, a aby sme naozaj jeden z nástrojov, ktoré sa opakuje v rolingu raz za 14 rokov, zvládli natoľko dobre, že pri budúcej debate o tejto téme, výročnej správe o členstve Slovenskej republike, mohli byť na Slovensko a zvládnutie tohto procesu hrdí. Týmto skončím.
Chcem teda pozvať a vyzvať ešte ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby napriek tomu, že som teraz skeptický, o témach pre toto plénum v rámci výročnej správy sme otvorili sólo debatu o tom, ako sme slovenské predsedníctvo zvládli. Ak sa to stane, ja to len v rámci debaty privítam, pretože si myslím, že niekedy naozaj ponuka akceleruje dopyt. Čiže viac tém o našom únialnom pôsobení, viac tém o našom globálnom pôsobení je dôležitých pre toto plénum a celú slovenskú spoločnosť.
Ďakujem za pozornosť.
