Videokanál poslanca

Táto parlamentná debata sa zvrhla na súdny tribunál. Mám pocit, že jedna strana jednostranne obžalováva a nás chcú účelovo namotať do nejakej pozície obhajcov. A keď už to tak je, tak sa pozrime, že čo tí ľudia a kto to vlastne vraví. Tuto zavádzač svätých Andrejov, lítajíci Česmír Blaha, ktorý je najviac používaný, alebo najviac používa lietadlá, pretože má takú funkciu, je predseda zahraničného alebo teda európskeho výboru. Je absolútne scestné, čo tu rozprával, ak prezident reprezentuje republiku navonok a má v svojej kompetencii zahraničnú politiku, tak asi lieta, takisto ako lieta Blaha najviac zo všetkých nás. Zároveň chcem vedieť to, čo rozprával pán Jarjabek na tvoju adresu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujeme na rečníka, nie na faktické poznámky.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Zároveň chcem vedieť, čo rozprával pán Jarjabek na tvoju adresu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ešte raz, na rečníka, nie na toho, kto dal faktické poznámky.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Rozumiete logike? Troška?

Od začiatku tejto debaty rozmýšľam, že čo môže viesť nejakých ľudí, že iniciujú debatu bez toho, aby človek, ktorého všetci poznáme, je to dokonca prvý občan tejto republiky, tu jednoducho nebol. Navyše, tu šermujú a po tebe, bohužiaľ, skočil ti do reči pán predseda Danko, nenechal reagovať, navyše on bude šermovať slovami, že elementárna slušnosť. Ani jeden z nás, si nemyslím, alebo ja osobne, netrpím žiadnym papalášizmom a zaujímalo by, naozaj pri všetkých ústavných činiteľoch, keď už ste tú tému otvorili, aby vyčerpávajúca odpoveď prišla do tohoto pléna, a nebavili sme sa o neprítomnom prezidentovi, ale o kapitole Kancelárie Národnej rady, o kapitole jednotlivých ministerstiev, kde tie svoje pôžitky a súkromné jazdy reálne míňate.
Totižto objavila sa nám téma a viete, že na ňu verejnosť bude reagovať zle, ale mám pocit, že touto debatou ani nevylepšíte míňanie verejných zdrojov, ani nič nevyriešite. Totižto ja sa teda pýtam, že keď je prezident chránený Kaliňákovým komandom, a teraz sa dozvedám po troch rokoch, akým spôsobom teda môže prichádzať k čerpaniu prostriedkov, prečo neurobil nejaké opatrenia v procese, kedy reálne lietal, a prečo mu po prvej z jeho pohľadu súkromnej jazdy alebo let, po prvom lete nevysvetlili, že toto sa kvalifikuje ako súkromný a toto ako vo verejnom záujme. Je to pre mňa nepochopiteľné a dosť úbohé.

Dávam procedurálny návrh, vážený predsedajúci schôdze, aby ste zabezpečili aspoň elementárnu ochranu osobností, ktoré sa nachádzajú v tejto sále.
Uvediem odôvodnenie. Ak niekto má pocit, že toto plénum, najvyššie politické plénum tohto štátu má ambíciu sa zaoberať asi najsúkromnejšími informáciami, ktoré existujú, a to je zdravie, a nemá ani pred týmto úctu, tak by ste mu, vážený pán predsedajúci, mali odňať slovo. To, že to robí predseda parlamentu, je o to väčšia hanba. Ďakujem.

Pán predseda, to je téma, to je mäso, však? Tuto Tomáš, Blaha reagujú na vás. Ešteže máte, ešteže máte Rašiho, ktorý aspoň doplní do toho vášho prejavu, o aké čísla, o čom sa tu vlastne bavíme. A myslím si, že ak vy ste niekedy mali na mysli silu a vážnosť tohoto štátu, tak po tomto prejave nepotrebujete žiadne facebooky ani Viskupiča, ani Matoviča. Zhodili ste sa sám. Totižto ja by som chcel vedieť a žiadam o to alebo prosím ministra vnútra, aby povedal, čo nás stojíte vy, čo nás stojí on sám, čo nás stojí premiér Fico, čo nás stojí pán Tomáš, pretože keď túto tému otvoríte, tak ľudia budú naveky a vždy frflať, lebo nás vy stojíte veľa, čo sa týka peňazí, a ešte viacej nás stojíte s tým, čo robíte s váhou prezidentského úradu, čo robíte s váhou Národnej rady. A žiadne peniaze totižto toto nevedia zaplatiť. Na poste predsedu Národnej rady máme človeka, ktorý opakovane dokazuje, že tam je omylom.
Ďakujem.

Ďakujem. Keďže si spomenul to, ako Vladimír Mečiar, myslím, že si to nazval, vyliezol z nory a sa stalo na základe toho, že televízia TA3 mu umožnila verejné vystúpenie, a je pravda, že Mečiar začal mnohé neblahé procesy, ktoré doteraz v krajine máme, a jedným z nich je napríklad to, čo zažívame my veľmi často, a to je také to, okrídlená veta: "Skutok sa nestal." Áno, stáli sme tam, ty si mu chcel odkázať hanba, ja som mu chcel odkázať, že skutok sa stal, a ešte sme tam boli aj s poslancom Jánom Maroszom, ktorý mu chcel odkázať, že si zodpovedný za vraždu Róberta Remiáša. Podľa mňa áno, aj pod duchom tohoto sme vždy a opakovane hlasovali za to, aby Mečiarove amnestie boli zrušené a keď si spomínal ten demagog.sk, tak to teda dajme presne podľa tej štatistiky, povedal 7-krát lož, 8-krát neoveriteľný fakt, 2-krát zavádzal a iba 4-krát povedal pravdu. A jedna z tých veľmi nebezpečných lží bola, že trestné stíhanie Michala Kováča mladšieho pre podozrenie z viacerých finančných podvodov v objeme sumy 280 mil. slovenských korún je kvalifikovaná - aj s dostatočným zdôvodnením prečo - ako veľmi nebezpečná lož. Odkazujem aj kolegov na zdroj demagog.sk a myslím si, že mali by sme urobiť prietrž toho, aby Mečiarove lži nestrašili verejnosť a aby bola proces zavedenia "skutok sa nestal" otočený na to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, myslím si, že bolo veľmi vhodné, aby pri konci tejto rozpravy niekto prišiel takpovediac s protodruhým čítaním a zaznelo aj v pléne parlamentu to, že de facto tých päť podmienok sú podmienky, ktoré dáva opozícia takpovediac na stôl, a hľadá možné prieniky. Čiže áno, tie, tých päť bodov, ktoré si povedal, bude dôležité pre druhé čítanie, ale bude veľmi dôležité - a pre mňa a asi aj pre koalíciu a určite pre verejnú mienku - to, akým spôsobom sa dnes skončí prvé čítanie. Ja som teda zvedavý, keďže predrečník hovoril o nejakých procesných veciach pri vypracovaní pozmeňovacích návrhov, napriek tomu si myslím, že mohlo predchádzať dnešnému hlasovaniu o prvom čítaní aspoň také politické grémium, ako hovorí Ján Budaj, alebo taká dohoda, že z tých podmienok je akceptovateľné taká a taká časť, a tým pádom všetci, ktorí sa budú rozhodovať pri podpore v prvom čítaní, budú vedieť, akú hru hrajú.
To znamená, že momentálne nie je žiadna dohoda, a tu v parlamente, ako aj v živote medzi ľuďmi platí, že ak nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, tak je veľmi dôležité z môjho pohľadu, aby sa, aby sme vedeli, či, aká časť, a či tie podmienky alebo tie vylepšenia vládneho návrhu zákonov sú koalíciou akceptovateľné, alebo nie. Bohužiaľ, to dnes do hlasovania sa asi nedozvieme.

Ďakujem kolegovi Osuskému aj kolegyni Cigánikovej a budem sa venovať pánovi poslancovi Čížovi. A asi s prvou časťou môžem súhlasiť a druhú časť ste si požičali asi z vystúpenia niektorého iného poslanca.
Ja som sa zámerne v tomto mojom prejave vyhol komentovaniu tlaku verejnej mienky, resp. odvolávanie sa na nejakú inú, iný typ autority, ako sú poslanci tohto pléna, čiže nespomínal som ani sudcov. Napriek tomu som sa snažil urobiť taký kvázi historický exkurz desiatich, hovorí sa tu o deviatich, desiatich pokusov o zrušenie a práve aj zmenu ústavy, ktorá nastala v procese, som do nej zahrnul, pretože podľa mňa sú namieste zásadné právne argumenty, ktoré ale mali by viesť k tomu cieľu, ktorý som deklaroval, a to je, že právo by malo byť umením dobrého a spravodlivého. Ak... A zároveň som spomínal aj váš konzistentný názor, keď vaši kolegovia pri rušení Mečiarových amnestií v VI. volebnom období sa zdržali, a bolo ich 77 z vášho klubu, tak vy, pán Číž, pán Reha a pán Kondrót ste boli proti. Takže konzistenciu alebo konzistentnosť vášho prístupu môžme oceniť, na druhej strane si myslím, že sa hlboko mýlite, ak ste proti rušeniu Mečiarových amnestií.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, chcem sa úvodom ospravedlniť, že ak mi vypadne hlas, a tak... (reakcia z pléna), tak mi tuto pani spravodajkyňa navrhuje, že to prečíta za mňa, ale keďže to nemám úplne napísané od slova do slova, tak si nedovolím vyhovieť tejto ponuke a napriek tomu si myslím, že keďže som vystupoval, myslím, k dvom ambíciám zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré sú vo výraznom a v zásadnom rozpore s ideou právneho štátu, tak aj počas tejto rozpravy, ktorá hovorí o zmene ústavy, ktorá z môjho pohľadu, a skomentujem to tak, ako to vidím podľa predloženého návrhu, bude predchádzať možnosti prijatia uznesenia, ktoré trojpätinovou väčšinou môže Mečiarove amnestie zrušiť.
Vychádzam zo základnej premisy, že právo a možno právnici mi dajú za pravdu – aspoň v tomto –, že právo je umenie dobrého a slušného alebo dobrého a spravodlivého, hovoril to Celsus. A práve preto som sa za ostatné roky vždy rátal medzi tých, ktorí chceli Mečiarove amnestie zrušiť. Ja som si pripravil taký sumár a chcem poďakovať Parlamentnému inštitútu, že nám to poslal do e-mailových schránok, myslím, že menovite to bol pán JUDr. Hodás, Panenková a Vodráška, ktorí nám pripravili sumár toho, aký osud rušenie Mečiarových amnestií od II. volebného obdobia po súčasné, VII. volebné obdobie v Národnej rade tento návrh mal. Čiže dobre počujete, okrem I. volebného obdobia, ktorého sa Mečiarove amnestie takpovediac týkajú, lebo tam vznikli, neexistuje zatiaľ volebné obdobie, ktoré by neprinieslo do tohto pléna ambíciu Mečiarove amnestie zrušiť.
Konkrétne. V II. volebnom období, čiže sme v rokoch 1998 až 2002, to boli tri pokusy, prvá Dzurindova vláda, ja som si vypísal aj tlače, keby sa tým chcel niekto zaoberať, čiže tlač 520, tlač 772 a tlač 1427. Tieto tri tlače, prvá ambícia, tlač č. 520 prebehla iba prvým čítaním a ďalšie dve mali presne ten osud, aký máme teraz my, čo sa týka Budajovho návrhu a boli posunuté do druhého čítania.
V III. volebnom období bol jeden pokus a to bola tlač 1131, v IV. volebnom období, čiže za vlády, voláme ho tak pracovne, za prvého Fica 2006 - 2010 to boli dva pokusy tlač 103 a tlač 783, tiež prešli iba prvým čítaním.
V piatom období to je vláda Ivety Radičovej, bolo posunuté z prvého do druhého čítania pri tlači 366.
V VI. volebnom období ľudia, ktorí dnes takpovediac stoja v iných politických táboroch, vtedy to bol, možno zaujímavá informácia, Bugár, Matovič, Figeľ, Mihál, Kaník a Miškov predkladali návrh zákona pod tlačou, ústavného zákona pod tlačou 1240 na zrušenie Mečiarových amnestií. Proti tomuto návrhu - a tu musím oceniť konzistenciu pána Číža - boli len traja poslanci, čiže za ostatné obdobie, a to bol pán Číž a pán Reha a pán Kondrót. Ostatní, myslím, že ich bolo 77, sa zdržalo a 57 bolo za. To je obdobie druhej vlády Roberta Fica.
No a v VII. volebnom období sme z hľadiska návrhu Jána Budaja už druhýkrát, alebo keďže už teraz sa bavíme o druhom čítaní, tretíkrát v tomto pléne, prvé bolo veľmi skorá tlač, 37., prvé čítanie, a teda tlač 318, 340, ktoré Ján Budaj reprezentuje aj teraz, a máme ho na stole ako druhé čítanie.
Čím sa líšime vo všetkých týchto návrhoch na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré odporujú ideám právneho štátu a práva ako umenia dobrého a slušného a spravodlivého, je to, že teraz neprijímame ústavný zákon, ale dávame kompetenciu Ústavnému súdu. Čiže ak to zhrniem znova, dnes ani zajtra nebudeme, alebo teda vo štvrtok, nebudeme hlasovať o priamom zrušení, ale kompetencii Ústavného súdu, že môžme prijať uznesenie na zrušenie Mečiarových amnestií.
Dovoľte mi poznámku, že kde sa toto pri Mečiarových amnestiách a ich rušení objavilo. Podľa mňa mnohí z vás sa snažili odhaliť ideu, zámer alebo motiváciu vládnej koalície prísť s riešením cez skrátené legislatívne konanie a zároveň aj nájsť motiváciu, prečo pôvodných 77 zdržujúcich sa poslancov SMER-u a traja, ktorí boli proti, za ostatné obdobie zmenilo názor na nezrušiteľnosť, a teda sú ochotní uvažovať o zrušení Mečiarových amnestií. Ten motív tu zaznel niekoľkokrát, nebudem o ňom hovoriť.
Druhá časť veľmi často skloňovaná bola o cieli, ako keby aj my z opozície sme boli stavaní pred otázku, aby sme si vyriešili, čo návrh sleduje, a či sa teda zhodujeme v tom, že chceme zrušiť Mečiarove amnestie. V zásade sa hovorilo len o tom, že ak sledujeme ten cieľ, mali by sme podporiť vládny návrh zákona. My sme hovorili, že existuje elegantnejšie riešenie, a to je prijať ad hoc ústavný návrh zákona a nepodrobovať ho procedúre preskúmavania Ústavným súdom. Je to veľmi dôležité, pretože máme niekoľko ústavných zákonov, napríklad o skracovaní volebného obdobia, ktoré nemajú oporu v ústave. Ak by sa tu našlo 30 poslancov a chceli by dať preskúmať aj ostatné skrátenie volebného obdobia pri Radičovej vláde, na veľké percento je toto v rozprave s ústavou, pretože naša ústava pozná iba štvorročné obdobie a nepozná mechanizmus jeho skracovania.
A keď sa skracovalo volebné obdobie, možno niektorí z nás si to pamätáte, že existovali, možno právnici si to pamätajú lepšie, pretože boli v tých komisiách, ktoré pripravovali ústavný návrh zákona, ako to obdobie po páde Radičovej vlády skrátiť tak, aby to mohlo byť ústavne konformné. Čiže áno, naša ústava nepozná mechanizmus preskúmavania súladu ústavného zákona s ústavou. To sa teraz chce zaviesť. A tu práve by som chcel doplniť na minútu štyridsaťštyri poznámku, že je veľmi dôležitá nielen motivácia a nielen cieľ, ale aj tá cesta. Hovoril som to vo faktických poznámkach, že trošička, trošička dosť sa hráme s trpezlivosťou, hráme sa s verejnou mienkou a hráme sa s tým, a hráte sa hlavne vy, dámy a páni z koalície, s trpezlivosťou verejnej mienky, ktorá po 22 od činu alebo 19 rokov od zavedenia Mečiarových amnestií čaká od tohto pléna riešenie.
Pri poslednom návrhu zákona od Jána Budaja som v rozprave povedal, že čaká jedna matka na riešenie tejto situácie a, bohužiaľ, sa jeden otec nedočkal, myslím nebohého pána prezidenta. Preto je pre mňa nepochopiteľný tento právny galimatiáš, ktorý situáciu nieže priamočiaro rieši, ale hľadá možné právne kľučky na to, aby sme sa k tomu cieľu nedobrali, aby ten cieľ nezastal, nenastal.
Chcem tu povedať, že existuje vo mne dôvodná pochybnosť, že tento cieľ nepovedie, tento spôsob a táto cesta nepovedie k tomu cieľu, ktorý všetci sledujeme, a to je to, že nastane u nás právo, ktoré naozaj bude umením dobrého a spravodlivého, a Mečiarove amnestie na základe rozhodnutia Ústavného súdu zrušené nemusia byť.
Ďakujem za pozornosť a napriek tomu, že mi pípa posledná sekunda, chcem vás vyzvať na to, aby sme tieto pochybnosti v sebe vyriešili.

Ďakujem. Podľa mňa tvoj prejav mal tú možnosť, že keďže sme sa priklonili k 17.00 hod., tak sa tu objavili zástupy hlasovaniachtivých poslankýň a poslancov, a preto možno prišli aj tieto útoky z môjho pohľadu dosť odboku. Pretože ak na teba niekto reaguje spôsobom, že koľko ústavných zákonov posudzoval Ústavný súd, či sú, alebo nie sú v súlade s ústavou, tak kľudne môžeš v reakcii povedať, že nula. Pretože o tom sa tu dnes bavíme, lebo ústavný súd neposudzuje súlad ústavy s ústavou. To chcú zaviesť teraz naše kolegyne a kolegovia, a to v bode pri rušení Mečiarových amnestií.
A druhá vec. Spomínala si historické fakty a mne sa začína dosť úsmevne preberaná história, kto kedy žil, a ak nežil, k čomu sa môže a nemôže vyjadrovať. Ja mám názor na 1918. rok, mám rovnaký názor na alebo mám názor na ’45. aj ’44., mám názor aj na ’48. rok, aj ’68. Nežil som, ale myslím si, že v ’48. bol komunistický puč, v ’45. skončila vojna, v ’44. nastalo Slovenské národné povstanie a v 1918., či 28., alebo 30. októbra, mohla vzniknúť Československá republika. Sú to dni, kedy som nežil, ale mám názor, že Slovenská republika minimálne v 20. storočí mala v týchto míľnikoch histórie výrazne navrch a formovalo to aj to, že dnes tu sedíme. Takže kľudne hovor svoje názory na historické udalosti. Je to dokonca veľmi potrebné.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som veľmi rád, že si pripomenul dve veci, ty si to nazval, že ktoré máme pred sebou. To znamená návrh Jána Budaja a vládny návrh, ktorý prijímame teraz v skrátenom legislatívnom konaní. To, či je jeden drak a jedno trpaslík, ja hodnotiť nebudem.
Každopádne z hľadiska parlamentnej rozpravy je Budajov návrh, ten návrh, ktorý prešiel prvým čítaním, mohli sme otvoriť druhé čítanie, zlepšiť ho, ak má niekto záujem ho vylepšovať, a jednoducho prijať to, čo nemá v sebe ďalšie cestičky, akým spôsobom sa dopracovávať presne k tomu, čo ty sa obávaš, a to je, že napriek vôli ústavodarcu, v tomto prípade Národnej rady Slovenskej republiky, zrušiť Mečiarove amnestie Mečiarove amnestie zrušené nebudú. Váha toho, o čom sa tu od rána rozprávame, stojí presne tu. Načo návrh, ktorý prešiel štandardným legislatívnym konaním, kde si pán Budaj splnil všetky svoje povinnosti ako navrhovateľ, je takpovediac už za tým, o čom sa bavíme od rána my. Nepotrebovali sme skrátené legislatívne, nepotrebujeme novú debatu o rušení Mečiarových amnestií v prvom čítaní, a preto súhlasím s tým, že hovoríš o takpovediac drakovi v legislatívnom konaní a takpovediac veľmi pochybnom trpaslíkovi, o ktorom sme nútení sa baviť.
To, že ten návrh prešiel prvým čítaním, znamená, že už raz mal väčšinu v tomto pléne. To ho odlišuje v súčasnom stave od toho návrhu, o ktorom sa bavíme teraz. Ten je ešte len pred týmto hlasovaním a uvidíme, ako to dopadne.