Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám ako alternát návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.
Účelom tretieho protokolu, ktorý bol prijatý 6. marca 1959 Radou Európy v Štrasburgu, je upraviť právne postavenie Rozvojovej banky Rady Európy. Tretí protokol ustanovuje výsady a imunity banky, orgánov banky a jej úradníkov, ktoré sú potrebné pre nezávislý výkon úradných funkcií. Pri riešení sporov, ktoré nastanú z úverových zmlúv, vymedzuje rozhodcovské konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tretieho protokolu je aj štatút banky, ktorý vymedzuje hlavné orgány banky a ich právomoci.
Rozvojová banka Rady Európy je multilaterálnou finančnou inštitúciou so sídlom v Paríži a predstavuje hlavný nástroj politiky solidarity rozvíjanej Radou Európy. Rozvojová banka má dnes 41 členov. Slovenská republika je členom Rozvojovej banky od 22. decembra 1998. Poslaním banky je spolufinancovanie sociálne zameraných projektov formou zvýhodnených úverov so splatnosťou 10 až 15 rokov.
V roku 2015 Rozvojová banka Rady Európy schválila operácie pre Slovenskú republiku vo výške 464,5 milióna eur. V minulosti Slovenská republika využila finančné prostriedky poskytnuté Rozvojovou bankou napríklad na financovanie projektu Povodne na území Slovenskej republiky, odstránenie následkov a preventívne opatrenia alebo na financovanie projektov v oblasti bytovej a vzdelávacej infraštruktúry. Budúca spolupráca medzi Slovenskou republikou a Rozvojovou bankou bude založená na podpore projektov, ktoré prispejú k hospodárskemu rastu našej ekonomiky, k zamestnanosti a regionálnemu rozvoju.
Tretí protokol je podľa Ústavy Slovenskej republiky takzvanou prezidentskou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Je zároveň medzinárodnou zmluvou, ktorá bude mať podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky bude tretí protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada vyslovila s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy súhlas a súčasne rozhodla, že tretí protokol je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť pravidelnú informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v I. polroku 2016 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku 2016.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde pravidelne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období, to znamená v I. polroku roku 2016, vláda Slovenskej republiky prijala a publikovala 16 aproximačných nariadení vlády. Máte ich uvedené v prílohe materiálu. V prílohe č. 2 sú potom uvedené návrhy aproximačných nariadení, ktorá vláda predpokladá prijať v II. polroku tohto roku. Celkovo predpokladáme prijať 12 aproximačných nariadení.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí.
Návrh zákona je vypracovaný v nadväznosti na už schválenú a účinnú novelu kompetenčného zákona. V zmysle § 40ab ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy prejde s účinnosťou od 1. decembra 2016 pôsobnosť poskytovať dotácie v oblasti ľudských práv za účelom presadzovania podpory a ochrany ľudských práv a slobôd, ako aj za účelom predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto sa kompletizuje presun agendy ľudských práv do výlučnej právomoci ministerstva spravodlivosti. Na tento účel predložený návrh zákona upravuje rozsah, účel, spôsob a podmienky poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv.
Predložený návrh zákona nebude mať, teda bude mať dopad na rozpočet verejnej správy, bude však realizovaný v rámci schválených limitov rozpočtu, pretože ide v zásade o presun tejto časti agendy z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti.
Vážené dámy, vážení páni, poprosím vás o podporu aj tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o upomínacom konaní. Návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády a je prvým krokom k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti na súdoch.
Návrh zákona predkladám z jednoduchého dôvodu, pretože treba urýchliť konania a v tomto prípade sa snažíme o urýchlenie konaní o pomerne veľkom množstve podávaní návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojenie peňažných pohľadávok. Aby sme vedeli zhruba, v akej rovine sa pohybujeme, tak za rok 2015 napadlo na súdy zhruba milión 140-tisíc návrhov všetkých dokopy vrátane vecí týkajúcich sa obchodného registra, čiže nielen klasických sporových vecí, z ktorých zhruba 200-tisíc bolo práve návrhov na platobné rozkazy.
Podnikatelia dnes čakajú neúmerne dlho na svoje peniaze od dlžníka a druhotná platobná neschopnosť negatívne vstupuje do kvality podnikateľského prostredia a v prípade malých podnikov aj do osobných, rodinných životov. Rýchlosť a jednoduchosť vymoženia pohľadávky je tak ruka v ruke s kvalitou podnikateľského prostredia. Takže v snahe zrýchliť a zefektívniť proces vymáhania pohľadávok, a teda v konečnom dôsledku aj výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane k svojim peniazom, zavádzame plnohodnotnú elektronickú alternatívu k existujúcej právnej úprave platobného rozkazu.
Benefit z tohto riešenia nepocítia len podnikatelia vo forme zlepšenia podnikateľského prostredia, ale mali by ich pocítiť aj ostatní účastníci sporov. A to preto, pretože túto elektronicky vybavovanú agendu sústredíme na jeden súd, na Okresný súd do Banskej Bystrice, čím sa zároveň špecializuje kapacita Okresného súdu v Banskej Bystrici a na druhej strane uvoľňuje kapacita na všeobecných súdoch na to, aby sa mohli špecializovať na iné typy agiend.
Vládny návrh zákona upravuje elektronizáciu celého procesu tohto typu konania, podávania návrhov na vydanie platobných rozkazov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním a budú mať štrukturovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo môže výrazne urýchliť konanie, pretože odbúra administratívnu prácu. Tí, čo využijú tento spôsob konania, budú mať znížený súdny poplatok o polovicu oproti súčasnému stavu, čím chceme aj účastníkov motivovať, aby tento nový nástroj vyskúšali.
Novinkou v upomínacom konaní podľa predloženého návrhu bude aj to, že v prípade, ak obaja účastníci – to znamená obaja účastníci sporu, to znamená žalobca aj žalovaný – sú platcami DPH a žalovaný si uplatnil vratku DPH voči štátu, uplatnenie opravného prostriedku pre žalovaného bude sťažené, čo môže byť ad jedna významným nástrojom pre sťaženie podvodov s vratkami DPH. A verím, že teraz som potešila hlavne poslancov SaS, pretože svojho času týmto smerom orientovali jeden svoj návrh, ktorého idea je premietnutá v tejto právnej úprave, aj keď v inej podobe, ktorú považujeme za naozaj realizovateľnú na rozdiel od predchádzajúceho návrhu.
Ďalšou novinkou práve pre tento proces je aj možnosť dlžníka, ktorý dlhuje malú čiastku svojmu veriteľovi do 2 000 eur, uhradiť dlh v splátkach s tým, že pokiaľ sa na toto, k tomuto zaviaže, tak veriteľ to nebude namietať. Ide nám v princípe o to, aby tam, kde na jednej strane stojí možno nejaký operátor alebo iný typ veriteľa, na druhej strane možno malý dlžník, ktorý nemá efektívnu obranu, podaním odporu by len predĺžil súdne konanie a predlžoval by ho len preto, aby oddialil čas, kedy musí zaplatiť, aby sme nenaťahovali týmto súdne konania, ale umožnili dlžníkovi v splátkach ten dlh zaplatiť.
Ja som na úvod uviedla, že návrh zákona o upomínacom konaní je prvým krokom k zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Prvým, pretože za ním budú nasledovať v krátkom čase ďalšie, a síce zákon o osobnom bankrote a zásadná zmena exekučných konaní. Ja som presvedčená o tom, že tento balík naozaj pomôže k tomu, aby sa prístup k spravodlivosti zlepšil.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás teraz požiadať o podporu zákona o upomínacom konaní a tým aj o podporu moderného, efektívneho a úsporného vymáhania pohľadávok. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 o súdoch. Úvodné slovo k tomuto návrhu zákona bude naozaj krátke, pretože ide o návrh zákona, ktorý rieši prakticky len jednu otázku a vznikol na základe požiadavky vedenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa má predovšetkým zabezpečiť oddelenie riadenia výkonu súdnictva od správy súdov, a to po organizačnej aj personálnej stránke, čo je podľa vedenia Najvyššieho súdu potrebné na zabezpečenie kvalitného fungovania Najvyššieho súdu. Ide o obdobu obslužných útvarov, ako má Kancelária Národnej rady alebo Kancelária Ústavného súdu, čiže ide v podstate o organizačné opatrenie v rámci Najvyššieho súdu.
Vzhľadom na to, že naozaj ide len o takýto typ právnej úpravy, predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a návrh nebude mať nejaké dopady ani na financie, ani iné.
Návrh zákona bol predmetom skráteného pripomienkového konania, pretože pôvodne vznikol ako reakcia na legislatívny proces nového zákona o štátnej službe a na základe dohody s vedením Najvyššieho súdu. Nie je predkladaný ako ďalší článok zákona o štátnej službe, ktorý príde do parlamentu, ale ako samostatný návrh.
Poprosím o podporu tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko.
Najskôr jednu poznámku. Ja som vo svojom príhovore nikoho neoznačila za extrémistu, ani v tejto sále som nikoho neoznačila za extrémistu. Zjavne ale niektorí kolegovia sa cítili dotknutí, ale to je už mimo mňa.
Druhá poznámka. Ja vnímam túto právnu úpravu ako jeden krôčik k tomu, aby sme dokázali úspešne bojovať proti extrémizmu. A, samozrejme, že kľúč je vo výsledku v odhaľovaní, vyšetrovaní, kvalitnej rozhodovacej činnosti, kvalitnej činnosti znalcov, ktorých potrebujeme mať k tomu. Preto som aj vo svojom úvodnom slove uviedla, že proste pripravujeme ten znalecký odbor, chceme špecializovať sudcov. A som presvedčená o tom, že je dôležité a musí byť naša priorita, aby sme sa naozaj aj v komunitách, aj v teréne proste intenzívne tejto oblasti venovali. Ja som na to pripravená a to, čo proste je v našej kompetencii, teraz myslím kompetencie ministerstva spravodlivosti, to som pripravená urobiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si vyjadriť sa k jednotlivým vystúpeniam.
Ja som na úvod môjho vystúpenia naschvál spomenula niektoré veci. Za prvé, čo tento zákon nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť. A povedala som slovo "naschvál", pretože sú výhrady, ktoré som, samozrejme, očakávala, a dôsledné naplnenie princípu rovnosti pred zákonom je, samozrejme, to, čo vyrieši veľa toho, s čím sme dnes nespokojní. A nepopieram aj to, že tá nespokojnosť aj prameniaca z tohto dôvodu môže viesť až k podpore extrémizmu. Ja ale som presvedčená, že aj cez túto právnu normu k rovnosti pred zákonom sa môžte priblížiť a je to proste ďalší krok.
Dovolím si možno povedať v tomto vystúpení najskôr pár slov k niektorým tým technickým otázkam, možno nielen úplne technickým, ale ktoré otvoril pán poslanec Lipšic, a potom asi k dvom zásadným otázkam, ktoré tu najviac rezonovali, a to je téma slobody slova a potom by som sa ešte tých hliadok dotkla.
V prvom rade, áno, ja si uvedomujem, že v novele trestných kódexov riešime viac otázok, aj otázky, ktoré nesúvisia úplne bezprostredne s tým, čo je predmetom článku I tohto zákona. Na druhej strane v dôsledku článku I sme museli novelizovať aj Trestný zákon, Trestný poriadok a v tomto balíku alebo v tejto novele zároveň implementujeme niekoľko noriem Európskej únie, v dôsledku čoho Trestný zákon a Trestný poriadok otvorené jednoducho boli. A časť z toho, čo implementuje, sa týka aj témy extrémizmu, tak priznám sa, vyhodnotili sme to tak, že proste je tu jedna hodnota, naozaj v nasledujúcich článkoch riešiť len tie bezprostredné otázky, ktoré bezprostredne nadväzujú na to, čo riešime v článku I, alebo aj druhá hodnota, aby sme trestné kódexy neotvárali naozaj každý mesiac alebo každé dva mesiace. Čiže snažili sme sa aj nejakú legislatívnu efektívnosť do toho vniesť, ale nemyslím si, že to bola základná výhrada.
Áno, pokiaľ ide o rozhodovanie trestných činov extrémizmu, navrhujem, aby túto kompetenciu výlučne mal Špecializovaný trestný súd. Ja som naozaj presvedčená, že je to agenda, ktorá vyžaduje špecializáciu, pretože síce ten počet prípadov je relatívne malý, ale na druhej strane tie rozhodnutia, kvalita týchto rozhodnutí ovplyvňuje spätne alebo má veľký spoločenský dopad a zároveň to, akým spôsobom dokážu sa súdy vysporiadať s rozhodovaním týchto vecí, má preto pre celú spoločnosť veľký význam. Čiže špecializácia, možnože sa na tom zhodneme, na túto oblasť význam má.
Tá úvaha, prečo Špecializovaný trestný súd. Nie som si istá, že či aj pri rozhodovaní v týchto veciach nejaké väzby nenájdeme, ale tá úvaha bola hlavne vedená tým, že ja som dnes naozaj presvedčená o tom, že Špecializovaný trestný súd má najlepšiu kapacitu posilniť, najlepšiu kapacitu posilniť svoju kapacitu aj v tejto oblasti takým spôsobom, aby tie rozhodnutia boli kvalitné a dobré. Čiže týmto bola vedená táto úvaha, ja to mám odkonzultované s predsedom Špecializovaného trestného súdu, ten to akceptoval a myslím si, že je to vhodné riešenie.
Viem, že vyzerá ako keby v kontradikcii s týmto to riešenie, ktoré prinášam pre Bratislavu a Košice, pokiaľ ide o okresné súdy v sídle kraja. A týka sa to naozaj len Bratislavy a Košíc a je to praktická otázka alebo praktické riešenie súčasnej situácie. Hovorím to otvorene. Je to v tejto časti veľmi praktické riešenie existujúcej situácie, čo nič nemení na tom, že aj Bratislava I, aj košické súdy treba riešiť aj inak, kapacitne, a posilniť trestné grémiá a že sú to proste súdy, či už bratislavské a košické, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť. A teda nielen v oblasti rozhodovania v trestných veciach. Čiže áno, je to praktické a pragmatické riešenie, ktoré vychádza z komunikácie s týmito súdmi. Pokiaľ prinesie riešenie alebo prinesie výsledky toto riešenie, tak ja budem naozaj rada. A som rada, že sa zhodneme v tom, že rozšíriť trestnú zodpovednosť právnických osôb treba.
K otázke slobody prejavu. Ja som aj na túto vec reagovala vlastne vopred vo svojom úvodnom slove, pretože som očakávala túto diskusiu a hlavne považujem túto diskusiu za absolútne legitímnu diskusiu na pôdu parlamentu. Priznám sa, že ja zdieľam trošičku iný pohľad a pri tej navrhovanej právnej úprave sme vychádzali aj z toho, ako dnes vyzerá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, kde z tejto judikatúry už dnes vyplýva test primeranosti zásahu do slobody prejavu. A ja vidím ten test v štyroch bodoch.
V prvom rade, že k tomu zásahu do slobody prejavu musí dôjsť, samozrejme, na základe zákona a v jeho medziach, to je zrejmé. Musí existovať nejaký legitímny cieľ tohto obmedzenia. Cieľom v tomto prípade je ochrana dôstojnosti a základných práv a slobôd iných osôb, ktoré takéto prejavy narúšajú, a ohrozenie základov demokratického ústavného štátu. To som hovorila aj v mojom úvodnom slove. Že proste tu niekde vidíme tú hranicu, kedy už dochádza k ohrozeniu základného demokratického ústavného štátu. Samozrejme, to obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu. To znamená, k obmedzeniu dôjde, iba ak dôjde k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a zároveň bude spoločenská nebezpečnosť tohto konania väčšia ako nepatrná. Hovorím stále o teste primeranosti zásahu do slobody prejavu, ktorý sa dá vyčítať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. No a po štvrté je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Vychádzame z toho, že extrémizmus aj formálne delikty extrémizmu za určitých okolností útočia na samotné základy demokratického právneho štátu a majú za cieľ odstrániť alebo obmedziť výkon základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva. Za týchto podmienok potom aj obmedzenie prejavu možno považovať za legitímne. Je to otázka konceptu, je to otázka prístupu, je to otázka legitímnej debaty.
Ja som sa snažila naznačiť, z čoho sme vychádzali, keď sme predkladali túto novelu. A aj si naozaj myslím, že tá hranica, a síce ohrozenie demokratických základov tohto štátu, proste je niekde tou hranicou, ktorá nemôže byť prekročiteľná.
Možno malú poznámku k tomu, čo povedal vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Budaj. No, ja by som nehlasovala spolu s kolegami Kotlebovej strany a nehlasoval ani MOST – HÍD.
Pani poslankyňa Jurinová, ale ja to spojím aj s pani poslankyňou Verešovou. V prvom rade, my sme sa už na tú tému bavili, pani poslankyňa Jurinová. Áno, tá téma novej právnej úpravy, pokiaľ ide o obete trestných činov, je na stole. Čiže teraz predpokladám, už sme si rozdávali úlohu, že sa aktivizuje pracovná skupina, ktorá má túto novelu pripraviť, pokiaľ viem, aj vaša asistentka je členkou, takže teraz v septembri počítam s tým, že začne tá pracovná skupina pracovať. Tak ja verím, že v priebehu nasledujúceho roka budeme mať tú právnu úpravu v parlamente.
Pokiaľ ide o hliadky, ja som presvedčená, že všetko musí mať svoje pravidlá a nikdy by som si nedovolila obmedzovať občianske aktivity. Poznáme rôzne hliadky, nielen rómske hliadky, poznáme rôzne zelené hliadky a tieto občianske aktivity určite prinášajú všeobecný verejný prospech. Spravidla tie, ktoré ja poznám, pracujú presne tak, ako ste to pomenovali, pani poslankyňa Verešová, v spolupráci so samosprávou alebo v spolupráci s políciou alebo s inštitúciami štátu cielene. Je na otázku, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Doteraz sme proste tomuto problému nečelili a naozaj je na úvahu, či by to nemalo mať nejaký právny rámec.
Ja si myslím, že tam, kde ide naozaj o ochranu verejného záujmu, tak je úplne normálne a prirodzené, že dochádza k takejto symbióze – štát, občianska spoločnosť, alebo samospráva a občianska spoločnosť. A má to naozaj dobré výsledky. Ale tváriť sa, že nahrádzam štát, a cez to si zbieram politické body, to je už o inom a ja si myslím, že toto jednoducho štát opustiť nemôže. Preto súčasťou tohto balíka je aj tá novela, ktorá sa týka hliadok vo vlakoch. A samozrejme, že odpoveď štátu, odpovedám, pani poslankyňa Jurinová, musí byť, že proste musí dokázať vlastnými kapacitami proste bezpečnosť a poriadok aj vo vlakoch zariadiť, a očakávam, že sa tak aj stane. Máme kompetentných ministrov, musia sa o to postarať.
Takže toľko k tejto právnej úprave. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu a v druhom čítaní – tak ako pri iných zákonoch – som otvorená ďalšej diskusii a prípadným vylepšeniam. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a zároveň návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa aj niekoľko ďalších zákonov.
Návrhom zákona sa v prvom rade odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k rámcovému rozhodnutiu Rady 2006/783/SVV formou osobitného zákona, ktorý upravuje proces vzájomného uznávania a výkon majetkových rozhodnutí, ktorým sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní majetku, medzi členskými štátmi Európskej únie.
Návrhom zákona sa tiež do právneho poriadku Slovenskej republiky transformuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/48/EÚ, ktorou sa posilňujú procesné práva podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie, a ďalej smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii. V tejto súvislosti, teda v súvislosti s týmito transpozíciami navrhujeme aj rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Pokiaľ ide o rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb, návrh ide aj nad rámec tejto transpozície a rozširuje okruh trestných činov, na ktoré sa bude vzťahovať trestná zodpovednosť právnických osôb.
Návrhom zákona sa aj rozširuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu o trestné činy extrémizmu, pričom rozhodovanie o týchto trestných činoch sa zveruje do jeho výlučnej pôsobnosti. Návrhom zákona zároveň dochádza k zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania, a to konkrétne pre obvody Krajského súdu Bratislava a Krajského súdu Košice.
Toľko možno naozaj stručné a krátke uvedenie návrhu zákona. Ale ja si dovolím k niektorým častiam povedať v úvodnom slove niečo viac. Špeciálne sa chcem dotknúť práve novely trestných kódexov, možno Trestného poriadku, ktoré sú súčasťou tohto návrhu a ktorej cieľom je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov, pretože tu predpokladám aj širšiu diskusiu v tejto rozprave.
Najskôr možno zase, aby tá diskusia nejako bola zarámcovaná, pretože týka sa to témy, o ktorej sa teraz veľa píše aj hovorí, že čo táto novela nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť, lebo ju zo svojej podstaty riešiť nemôže. Nemôže, samozrejme, riešiť príčiny extrémizmu ani dôvody podpory takýchto hnutí, či už je to kríza zastupiteľskej demokracie, alebo kríza dôvery v politické elity, zanedbanie rozvoja mäkkých zručností a komunikácia s určitými cieľovými skupinami o význame ľudských práv a demokracii ako takej, či už je to možno nejaká neexistujúca dôveryhodná, pozitívna vízia spoločnosti alebo sociálno-ekonomické faktory a nárast rozdielov v štruktúre obyvateľstva. Nie, toto táto novela riešiť nemôže. Takisto táto novela nerieši prácu a postupy polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestných činov, pretože to je iná kapitola a tiež ju nevieme vyriešiť týmto návrhom zákona. To, čo riešiť vieme, je precizácia skutkových podstát trestných činov a vieme, pretože to patrí do kompetencie ministerstva spravodlivosti, sa zaoberať špecializáciou súdov v tejto oblasti.
V správe generálneho prokurátora za predchádzajúci rok sa objavili dáta, že na Slovensku počet rasovo motivovaných trestných činov a trestných činov extrémizmu klesá. Zo 102 zaevidovaných trestných činov extrémizmu v roku 2012 klesol ich počet v roku 2015 na 30, čo sa niekedy môže vykladať ako úspech boja proti extrémizmu. Ja sa domnievam, že to tak nie je, že to nie je výsledkom toho, že by táto trestná činnosť bola na ústupe. Možno sa pod tým podpísalo to, že máme skutkovú podstatu priestupku extrémizmu a časť tejto protizákonnej činnosti je klasifikovaná inak. Ale ja osobne som presvedčená, že je to aj výsledok toho, že nedokážeme možno v praxi právnu úpravu trestných činov extrémizmu alebo rasovo motivovaných trestných činov kvalifikovať a rozhodovať o nich. Poukazoval na to aj Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri rade vlády pre ľudské práva, z ktorého iniciatívy aj k niektorým zmenám v tomto návrhu dochádza.
Vrátim sa najskôr k súdom. Novelou trestných kódexov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, robíme zmenu v tom, že všetky konania o trestných činoch extrémizmu by mali spadať výhradne pod rozhodovanie Špecializovaného trestného súdu. Tým je zároveň daná aj, ak sa nedohodneme inak, aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Ja sa domnievam, že rasovo motivovaná a extrémistická trestná činnosť je náročná na dokazovanie na jednej strane, ale na druhej strane vyžaduje aj isté zručnosti a skúsenosti sudcov. Pri počtoch prípadov, ktoré sa dnes dostanú na súd, však sudcovia nedokážu tieto zručnosti získať. Som presvedčená o tom, že sústredením všetkých týchto prípadov na jeden súd to pomôže špecializácii sudcov, môžeme týchto sudcov cielene vzdelávať, pomôcť im získať aj medzinárodné kontakty a tým aj skúsenosti pre rozhodovanie v tejto oblasti.
Zároveň precizujeme formulácie niektorých trestných činov. Uvediem; trestných činov extrémizmu. Uvediem dva príklady, kde k takejto precizácii dochádza.
Keď dnes príde k útoku na konkrétnu osobu, napríklad pre jej národnosť, etnicitu, a pri vyšetrovaní sa ukáže, že národnosť, etnicita obete je iná, ako útočník predpokladal, nie je to považované, aj keď je to absurdné, za trestný čin motivovaný nenávisťou k tejto skupine ľudí, hoci skutočnou motiváciou bola domnelá príslušnosť obete k danej skupine. Preto napríklad sa podľa tohto návrhu stane dôvodom na kvalifikovanie trestného činu za trestný čin z nenávisti, a teda aj na použitie vyššej trestnej sadzby, zohľadňujúc tento osobitný motív páchateľa, nielen skutočná, ale aj domnelá príslušnosť obete k rase, národu, národnosti alebo inej menšine.
Iný príklad: trestná je dnes podpora, propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale jeho založenie, paradoxne, nie. Po novom bude trestné aj založenie takéhoto hnutia.
Zmeny sa budú týkať aj definície extrémistického materiálu. Ustupuje sa od dikcie, podľa ktorej je materiál považovaný za extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho priama spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. V praxi takéto znenie viedlo k tomu, že množstvo výrobcov a distribútorov extrémistických materiálov nebolo možné odstíhať z dôvodu obtiažneho preukazovania účelu, za akým takéto predmety vyrábali či distribuovali.
Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu apartheidu.
Ja som v úvode hovorila, že nie je to len o zákonoch, ale aj o schopnostiach, zručnostiach dokazovať tieto trestné činy. Ja v tejto súvislosti, nie je to predmetom tohto návrhu zákona, ale chcem v tejto súvislosti povedať aj to, že v nadväznosti na túto úpravu alebo v nadväznosti na to, že sa tejto téme venujeme, tak pripravujeme rozšírenie sústavy znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu, keďže prax ukazuje a hovoria to tak sudcovia, ako aj prokurátori, aj policajti, že nedostatok znalcov, ktorí sú skutočnými odborníkmi v tejto oblasti, je problém aj pre ich činnosť.
Zároveň predloženým návrhom novelizujeme aj zákon o dráhach, čím upravujeme režim vykonávaniu dohľadu nad verejným poriadkom, ochranou života a zdravia cestujúcich prepravovanými vlakmi osobnej prepravy. Navrhovaným ustanovením sa zveruje právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou základných práv a slobôd, života, zdravia a majetku cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy výlučne policajnému zboru alebo na to určenej osobe. Analogicky je zakázané vykonávanie obdobnej ochrany alebo dohľadu inou osobou, resp. neoprávnenou osobou. Vzdanie sa štátu monopolu na použitie sily alebo donútenia by mohlo mať vážne dôsledky pre spoločnosť ako takú a veľmi ľahko by mohlo eskalovať do závažnejších konfliktov medzi samozvanými strážcami poriadku a rôznymi komunitami.
Toľko základné veci, ktoré som cítila za potrebné predstaviť, pokiaľ ide o obsah tohto návrhu zákona a súčasne v ňom obsiahnutých noviel trestných kódexov.
Možno na záver môjho vystúpenia, ale predsa len ešte pár slov k tejto téme, pretože predpokladám, že aj o tomto sa povedie diskusia. A je to otázka o slobode slova a verbálnych deliktoch, ktoré by v rámci slobody slova nemali byť postihované. Je to, samozrejme, legitímny koncept a aj v tomto parlamente sa o ňom už viackrát diskutovalo. Je potrebné podľa mojej mienky ale dodať, že takýto koncept si dnes osvojili aj mnohé extrémistické organizácie, ktoré ním bránia svoju vlastnú existenciu. Ich členovia sa stavajú do pozície utláčaných bojovníkov za svoje vlastné právo slobody prejavu, ktoré im, v úvodzovkách, zlý systém upiera, no ignorujú pritom fakt, že ich hlavným cieľom po dosiahnutí politickej moci je upierať základné práva určitým skupinám obyvateľstva, či už na základe rasy, náboženstva, alebo iného kritéria, ktoré oddeľuje tých, v úvodzovkách, zlých od tých dobrých. Som presvedčená o tom, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bolo odstránené zriadenie, na ktorom demokracia spočíva.
Dámy a páni, preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
No, cesty k právnemu štátu nie sú priamočiare. Nikdy priamočiare neboli a nikdy ani priamočiare nebudú. Niekde je tá cesta ľahšia, niekde niekedy ťažšia. Ja som ale presvedčená, že v každej chvíli z pozície, v ktorej sa človek práve nachádza, máme povinnosť urobiť maximum, čo máme práve v svojej moci, aby sme na tejto ceste urobili krok vpred. Niekedy sa darí menší, niekedy väčší. Ja som presvedčená o tom, že tento zákon je zákon, ktorý zúži priestor pre korupciu a považujem ho za dôležitý. Pred dvoma rokmi alebo skoro dvomi rokmi sme všetci v tejto sále považovali prijatie účinného protischránkového zákona – bez ohľadu na okolnosti – za dôležité a ja si myslím, že aj keď sa možno niektoré okolnosti zmenili, na tých dôvodoch, prečo je dôležité mať účinný protischránkový zákon, sa nezmenilo nič.
A ja si dovolím aj v záverečnom slove znova zdôrazniť, čo je účelom tohto zákona. Účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť medzi vzťahmi, medzi štátom na jednej strane a biznisom na strane druhej. Tak ako som povedala v úvodnom slove, zverejňovaním zmlúv už vieme, aké obchody štát uzatvára, po tomto prijatí tohto zákona budeme vedieť aj to, s kým ich uzatvára. A to je podľa mojej mienky dôležité.
K diskusii, sa chcem poďakovať za všetky príspevky a komentáre, ktoré viedli aj k vylepšovaniu tohto návrhu zákona, respektíve upozorňovanie na možno veci, ktoré tento zákon by ešte mohol pokrývať a vieme ich vyriešiť v rámci druhého čítania. Sú to určite otázky neziskových organizácií. Keď sa nám v rámci druhého čítania podarí nájsť tú deliacu čiaru, ktoré neziskové organizácie by pod tento zákon spadať mali a ktoré nie, veľmi rada to prijmem. Podotýkam, že viedli sme o tom dlhé diskusie a je to veľmi ťažké nájsť tú deliacu čiaru. Keď sa nám to podarí, budem veľmi rada.
Rovnako si myslím, že keď sa nám podarí zakomponovať ten moment zoznamu nespolupracujúcich štátov, aby boli automaticky tieto osoby, ktoré majú majiteľov alebo konečného užívateľa výhod práve v takejto krajine, aby nemohli byť zapísaní do registra konečných užívateľov výhod, myslím si, že je to téma, s ktorou tiež vieme pracovať v rámci druhého čítania. Rovnako ako som povedala vo svojom vystúpení, pokiaľ vieme hľadať ešte lepšiu cestu, ako zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi okresným súdom, ktorý bude viesť register partnerov verejného sektora, a ostatnými inštitúciami, ktoré majú vo svojom portfóliu oblasť boja proti praniu špinavých peňazí, budem veľmi rada.
Ešte raz sa vrátim k licencovaným subjektom. Nie je pravda, že licencované subjekty vôbec nespadajú pod tento zákon. Subjekty, ktoré sa uchádzajú o licenciu, nemusia pred udelením licencie byť zapísané v registri partnerov verejného sektora. Pokiaľ ale majú získavať nejaké zdroje z verejného sektora, tak, samozrejme, tomuto zákonu podliehajú. To znamená, keď by mali dostať nejaké plnenie. Ja som pripravená a opakujem to znova, ja som pripravená rozprávať aj na tému podriadiť pod režim tohto zákona v budúcnosti aj samotné licencovanie subjektov, ale opakujem, nebola to v tomto rozsahu téma ani tu v parlamente. To zadanie, ktoré som uviedla aj v programovom vyhlásení vlády, vychádzalo z toho, ako sa táto diskusia o protischránkovom zákone viedla doteraz. Opakujem, tá idea, ktorá padla, je v pripomienkovom konaní. Považujem ju za dobrú.
V každom prípade ale platí, že to vyžaduje potom zmenu, rozsiahlu zmenu právnych predpisov alebo novely právnych predpisov, ktoré upravujú samotné licenčné konania, a priznám sa, že v štádiu rozpracovanosti tohto zákona pre mňa to bolo príliš veľké sústo. Neuzatváram sa pred touto debatou. Ale áno, ten návrh išiel do, v pripomienkovom konaní v rozsahu, ako vychádza vecné zadanie programového vyhlásenia vlády.
Takže boli avizované, boli avizované pozmeňovacie návrhy. Ja som pripravená o pozmeňovacích návrhoch sa rozprávať, samozrejme, a každé vylepšenie, na ktorom sa dokážeme zhodnúť a dokážeme ho v tejto fáze dobre pripraviť, som pripravená akceptovať a podporiť.
A poviem to na záver a poviem to ešte raz, pretože to v tejto debate považujem za naozaj kľúčové. Je veľmi dôležité správne nastavovať očakávania. Ja pri prezentovaní tohto zákona od začiatku nastavujem očakávania tak, ako vyplývajú z účelu zákona, ako je predložený. To znamená, nastavujeme parametre transparentnosti vzťahu štátu a biznisu. Nič viac, nič menej. Ale to menej považujem za podpory hodné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, veľmi krátko, však ja potom na záver odpoviem na viac otázok.
Pani poslankyňa Remišová, v tejto fáze ako neverejný údaj, pretože tak to vyžaduje smernica, následne po úprave smernice asi to bude verejný údaj, nie asi, ale už to k tomu smeruje aj v rámci EÚ. Zároveň, samozrejme, sa boríme aj s tým, že pokiaľ to nie je verejný údaj v rámci celého priestoru Európskej únie, tak je to ako keby znevýhodnenie časti subjektov v rámci toho európskeho priestoru, keď sú podriadení prísnejším pravidlám. Preto my sme zvolili cestu, že štát má právo toto požadovať, ale nejdeme ako keby nad rámec v rámci čisto biznis sféry, súkromná sféra verzus súkromná sféra. Preto vynímame ten verejný sektor, že tam, kde vstupujeme vo vzťahu k verejnému sektoru, tam chceme viac, pretože máme na to nárok. Nikto nemá povinnosť, kto nechce zverejňovať viac, nikto nemá povinnosť obchodovať so štátom, hej?
Pokiaľ ide o tie licencie, vždy sa tá debata v parlamente, pokiaľ ja si ju pamätám, aj pokiaľ si pamätám uznesenie vlády, viedla na tému zdrojov. Ja rada v ďalšej fáze sa budem venovať aj otázke licencií. Mne sa ten návrh, ktorý Adam Valček dal v pripomienkovom konaní, aby zákon pokrýval, alebo aby sme zvážili aj otázku licencií, mne sa páči. Prišiel v štádiu pripomienkového konania. Je to podľa môjho presvedčenia taký vážny zásah do toho zákona, ktorý sa, samozrejme, že bude dotýkať množstva subjektov, ktorý by sa nemal robiť v priebehu takéhoto procesu, ale som absolútne otvorená do budúcnosti, keď sa budú robiť korekcie, pretože vždy sa robia nejaké korekcie zákonov, na túto tému sa rozprávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)