Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súvislosti s predkladaným návrhom, si dovoľujem preniesť svoje vyjadrenie k predkladanej zmene.
Z ľudského hľadiska každý dobre vie, že pokiaľ musí ísť naše dieťa do nemocnice, je s tým spojené množstvo otázok, na ktoré častokrát ani my nevieme dať odpoveď. Predpokladám, že uvedenou zmenou sa snažia kolegovia z SaS o zmenu práve v oblasti sprevádzania maloletej osoby a tým uľahčenie jej...
Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súvislosti s predkladaným návrhom, si dovoľujem preniesť svoje vyjadrenie k predkladanej zmene.
Z ľudského hľadiska každý dobre vie, že pokiaľ musí ísť naše dieťa do nemocnice, je s tým spojené množstvo otázok, na ktoré častokrát ani my nevieme dať odpoveď. Predpokladám, že uvedenou zmenou sa snažia kolegovia z SaS o zmenu práve v oblasti sprevádzania maloletej osoby a tým uľahčenie jej liečby a následne rekonvalescenciu. Preto ako z vlastnej dlhoročnej skúsenosti musím s uvedenou zmenou plne súhlasiť. Rodiny, kde sú hlavne deti buď hendikepované, alebo sa liečia dlhodobo na ochorenie z dôvodu úrazu, prípadne inej životnej situácie, sa denne stretávajú s problémami v oblasti financií. Matky častokrát nemôžu pracovať a celá ťarcha uživiť rodinu je na manželovi, ak nejakého manžela majú.
Na druhej strane, sprevádzať maloleté dieťa v zdravotníckom zariadení by malo byť samozrejmosťou a takíto rodičia by nemali byť perzekvovaní v podobe zníženia už i tak nízkeho, dovolím si povedať, smiešneho príjmu, akým je opatrovateľský príspevok. Ale práve naopak, malo by im byť umožnené sprevádzať svoje dieťa, stráviť s dieťaťom čo najviac času za nezmenených podmienok, finančných, samozrejme, keďže prítomnosť rodiča pri dieťati v ťažkých chvíľach je neoceniteľná, priam nenahraditeľná. A nesúhlasím takisto s vyjadrením ministerstva financií o tom, že uvedený návrh by mal ovplyvniť štátny rozpočet vo výdavkovej oblasti výrazným spôsobom. Práve naopak, si myslím, že peniaze pre rodiny by sa mali nájsť. Ja môžem hovoriť z osobnej a vlastnej skúsenosti asi len toľko v skratke, ja som, ja som nikdy nepoberala opatrovateľský príspevok, neviem sa k tomu vyjadriť, ale mnohokrát som strávila dni v nemocnici s mojou dcérou, hoci to nebolo nad 30 dní, a neviem si predstaviť, úprimne, neviem si predstaviť, že by som tam svoju dcéru nechala samú. Tu nejde len o onkologické deti, čo, to, to, to už vôbec si neviem predstaviť, ale moja dcéra je zdravotne ťažko postihnutá, je hyperaktívna. Teraz si predstavte, že máte na oddelení štyri sestričky a ja im nechám moje dieťa. Tri by mali čo robiť, aby to zvládli. (Povedané so smiechom.) Kto bude ošetrovať ostatné deti? Kde sa nájde personál? Jednoducho to, toto je vec, o ktorej nemáme ani čo diskutovať. To, to má byť úplná samozrejmosť.
Druhá vec je, pokiaľ matka chce ostať s dieťaťom v nemocnici, tak tie podmienky na to, aby tam bola, sú katastrofálne. Majú tam dve lôžka v nejakej, v nejakej tmavej kutici, kde sa bojíte si ľahnúť, lebo..., ja som si tam nikdy neľahla, a potom máte druhú možnosť, že vám umožní zdravotné zariadenie, že môžte byť pri lôžku dieťaťa, ale to tiež nie je riešenie, lebo vy sa tiež musíte vyspať, musíte si oddýchnuť a tak ďalej.
Čiže keď pán minister si myslí, že to, to má riešiť minister zdravotníctva alebo zdravotnícke zariadenie, to sú, to sú dve úplne rozdielne veci, pretože vy keď opatrujete a staráte sa o svoje dieťa, vy ho neošetrujete, personál je tam na to, aby, aby ho liečil. A vy ste tam na to, aby ste tomu dieťaťu zabezpečili ten komfort aspoň aký-taký, čo má aj doma. A ja vám poviem úprimne, zdravotné sestry, lekári, všetci sa len tešia a vítajú, pokiaľ matka sa rozhodne zostať s dieťaťom v tej nemocnici. Pretože nie každá matka to môže, má možno aj iné deti, ale, ale ja, tie sestričky sú nadšené, keď tam tú matku majú, pretože majú uľahčenú prácu. Ja skutočne, ja si skutočne neviem predstaviť, že moja dcéra by zostala na nejakom pozorovaní alebo by išla na nejaké vyšetrenie na neurológiu, jak ste spomínali, na Kramáre, mám tam bohaté zážitky, ja si neviem predstaviť, ako by tam to oddelenie fungovalo, pretože ona, ona je živá, ona je všade a ja neviem, kto by mi dal pozor, lebo tam je ďalšia zodpovednosť, kto dá na to dieťa pozor v nestráženej chvíli, keď si ublíži, urobí niečo. Neublíži si, ale tak vystrája v rámci, v rámci svojich tých nárokov, čo má.
Takže toto nie je ani na diskusiu. Ľudia, ktorí, ktorí nemali také šťastie a majú deti, ktoré ochoreli buď po úraze, od narodenia alebo, alebo sú choré na rakovinu, to je, to je ťažký boj každodenný, ktorý zvádzajú tí rodičia, hej. A je to normálne, že sa staráte o svoje deti. Ale čo keď tí ľudia povedia, viete čo, tak ja, ja, ja to nezvládam, ja na to nemám, ja sa toho dieťaťa vzdám. A čo nechajú ho na, na ťarchu štátu? Potom to bude lacnejšie? Bude to...?
Vôbec nerozumiem, o čom sa tu bavíme, a pokiaľ pán Richter alebo teda jeho ministerstvo, alebo jeho štátny tajomník poslal takéto vyjadrenie, pani Nicholsonová, tak to je, to je, to je viac než trápne, ja nemám k tomu čo povedať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
