Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

10.5.2017 o 11:43 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.5.2017 9:17 - 9:39 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Ďakujem pekne ešte raz. Vážení, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte iba veľmi stručne reagovať na príhovor pána ministra zahraničných vecí pána Miroslava Lajčáka. V prvom rade by som chcel upozorniť na to, že sme prebrali tieto jeho správy tak v európskom, ako aj v zahraničnom výbore, čiže tie detaily nebudem spomínať a budem sa venovať iba veľmi stručne takým tým hlavným posolstvám, ktoré by som chcel dnes predniesť.
A to prvoradé posolstvo, ktoré by malo zaznieť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, je poďakovanie predovšetkým Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky za to, ako zvládla slovenské predsedníctvo a podujatia, ktoré vôbec neboli jednoduché a ktoré pomohli Slovenskej republike aj nášmu parlamentu k tomu, aby Slovensko opäť získalo veľkú silu v rámci Európskej únie a opäť nadobylo pocit alebo nadobylo postavenie, ktoré Slovensku prináleží. Čiže z tohto hľadiska by som vyzdvihol také podujatia, ako bol COSAC. A tu by som, aj keď to nie je tradíciou v slovenskej politike, veľmi rád poďakoval nielen koaličným, ale aj opozičným poslancom a aj celému vedeniu európskeho výboru, ktoré spolupracovalo pri organizácii tohto vzácneho podujatia, kde sme hostili európske výbory zo všetkých členských štátov Európskej únie a z ďalších štátov Európy. Ďalšie konferencie, o ktorých možno bude hovoriť aj predseda zahraničného výboru, ako bola konferencia o spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politike. Alebo sme mali konferenciu o ekonomike podľa článku sedem, ktoré je tak isto veľmi významným príspevkom parlamentov do fungovania Európskej únie. Za to všetko patrí vďaka kancelárii a úradníkom a odborníkom v rámci slovenského parlamentu, ktorým sa v poslednom čase dostáva najmä veľa kritiky od niektorých opozičných poslancov, a bolo by dobré zdôrazniť, koľko roboty, koľko dobrej roboty vykonali počas slovenského predsedníctva.
Čiže okrem toho, čo spomínal pán minister Lajčák a kde, samozrejme, patrí vďaka aj exekutíve, ministerstvu zahraničných vecí, ktoré, samozrejme, usporadúvalo viacero podujatí a reprezentovalo Slovensko na exekutívnych fórach, parlament takisto zabral a myslím si, že mu patrí za to vďaka.
Som veľmi rád, že sme potvrdili aj úlohu takzvaného honest brokera, to znamená čestného sprostredkovateľa, kde Slovensko zohrávalo veľmi silnú úlohu pri zmierňovaní konfliktných záujmov v rámci jednotlivých tém. My sme otvárali témy aj v rámci COSAC-u, ktoré sú mimoriadne dôležité pre budúcnosť Európy, či už to bola téma sociálnej Európy alebo sociálnej dimenzie Európskej únie, ktorú sme predstavili aj vďaka eurokomisárke Thyssen, aj vďaka profesorovi Janovi Kellerovi z Českej republiky a ďalším vzácnym hosťom, ktorí ponúkali kritiku neoliberálneho modelu v Európskej únii, čo bolo, samozrejme, niečo, čo pre pravicové spektrum v Národnej rade nebolo možno najpríjemnejšie počúvať. Ale na druhej strane vyvolalo to veľmi zaujímavú diskusiu a opäť by som chcel poďakovať aj kolegom, že sa tejto diskusie zúčastnili.
Ďalšia veľká téma, ktorá sa postupne dostáva preč zo stola Európskej únie, je téma transatlantického partnerstva, TTIP, medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v oblasti investícií a obchodu, kde po tom, čo bol zvolený za amerického prezidenta Donald Trump, po tom, čo v Európskej únii vo viacerých štátoch došlo k obrovským masovým protestom proti tejto dohode kvôli tomu, že sú obavy, že by mohla ohroziť sociálny model Európskej únie, že by mohla ohroziť zelený model Európskej únie a že by mohla mať dosahy aj na kvalitu našich potravín, chemických výrobkov a tak ďalej, pod ťarchou všetkých týchto kritík to vyzerá tak, že táto dohoda je konečne mŕtva, na moje veľké potešenie. Ale, samozrejme, diskusia pokračuje aj v tejto oblasti, aj keď myslím si, že už skôr iba v takej formálnej rovine. Určite k tomu čiastočne prispela aj naša konferencia COSAC, kde bola našou vzácnou hosťkou pani Susan George, jedna z hlavných kritičiek TTIP z Francúzska, veľmi významná sociologička, ktorej prejav, tí, ktorí tam boli, si to dobre pamätajú, mal veľmi veľký ohlas na konferencii COSAC.
No a ďalšia téma, ktorá je asi, kde sa zhodne aj ľavicové, aj pravicové spektrum Národnej rady, je téma migrácie, ktorú sme, samozrejme, otvorili. A tu by som veľmi rád nadviazal na pána ministra, ktorý hovoril o koncepte efektívnej solidarity. A ja vám poviem úprimnú skúsenosť z viacerých zahraničných fór parlamentných, medziparlamentných fór, kde sa o tomto koncepte veľmi živo rozpráva, kde sa stal akýmsi benchmarkom pre mnohé krajiny, ktoré majú realistickejší postoj v otázke migrácie. A veľmi často o ňom hovoria nielen Poliaci, Maďari alebo Česi, ale aj pobaltské krajiny a čoraz viac aj západné krajiny. Veľmi často počúvam hovoriť o koncepte efektívnej solidarity a realistickejšom postoji k migrácii aj kolegov z Francúzska, Nemecka a ďalších západných krajín. Čiže z tohto hľadiska tak isto môžme hovoriť o úspechu a bol by som veľmi rád, keby sme aj týmto spôsobom poďakovali nielen ministerstvu zahraničných vecí, ale aj ministerstvu vnútra, ktoré robí v otázke migrácie mimoriadne dobrú robotu.
Nebudem iba ďakovať, budem hovoriť aj k veci, k substancii, k fundamentom zahraničnej politiky k Európskej únii, ale veľmi, veľmi stručne. Nemyslím si, že dnes je ten priestor, aby sme nejak obšírne polemizovali. Napokon, v mnohých televíznych diskusiách a v mnohých komentároch vieme tieto diskusie rozšíriť do hĺbky. Zmienil by som tri priority, ktoré ja osobne vnímam vo vzťahu k Európskej únii a ku ktorým musí Slovenská republika pristúpiť veľmi, veľmi realisticky a rozumne.
Prvou takouto prioritou je oblasť, ktorú som už naznačil, oblasť sociálnej Európy. Hovorím to ako predstaviteľ ľavicovej strany, ako predstaviteľ sociálnej demokracie, ale zároveň ako človek, ktorý je veľmi, veľmi presvedčený antifašista a ktorý si všíma, že v Európskej únii, a teraz nehovorím iba o Slovensku, ale hovorím o viacerých krajinách, či už je to Francúzsko, Holandsko, ale aj škandinávske krajiny, ale aj Grécko a tak ďalej, rastie podhubie istého návratu fašistických a nacistických presvedčení v masovom meradle, čo je veľmi nebezpečné pre budúcnosť Európy, ale pre budúcnosť, by som povedal, vôbec ľudstva ako takého. Pretože prvé, čo fašisti spravia, ako to už história potvrdila viackrát, keď sa dostanú k moci, je to, že pozatvárajú svojich kritikov a všetky menšiny do koncentračných táborov, prípadne ich vyhladia. Čiže aj napriek tomu, že momentálne fašisti majú rétoriku, ktorá je o patriotizme, ktorá je relatívne, relatívne umiernená, tak akonáhle by sa dostali k moci, všetci tušíme, že by sme skončili v koncentračných táboroch. Toto je veľmi nebezpečné a Európska únia musí zabrať.
Ale nestačí len kritizovať fašistov, nestačí len hovoriť, čo sú zač, musíme v prvom rade posilniť sociálny rozmer, sociálnu rovnosť a sociálnu spravodlivosť v Európskej únii, pretože tak ako dneska Európska únia funguje, žiaľ, to práve posilňuje tú frustráciu tých nižších spoločenských vrstiev alebo nižšej strednej triedy, ktorá tradične volila aj historicky práve nacistické strany. Čiže z tohto hľadiska musíme zabrať nielen preto, že je naozaj správne, aby Európa bola sociálna, ale aj preto, aby sme sa vyhli tomu osudu, ktorému Európa čelila v 30. rokoch a 40. rokoch 20. storočia, aby sme sa vyhli vojnám, aby sme sa vyhli rasovej nenávisti, aby sme sa vyhli koncentračným táborom.
Preto by som veľmi chcel povzbudiť ministerstvo zahraničných vecí, ale aj ďalšie ministerstvá Slovenskej republiky, aby podporovali také projekty, ktoré sú, samozrejme, aj v národnom záujme Slovenskej republiky, ako je kohézna politika, kde sa vyrovnáva životná úroveň tých menej bohatých častí Európskej únie, tých menej bohatých regiónov s priemerom Európskej únie. A v tomto smere musíme ešte aj zabrať a ešte viac sa snažiť kritizovať tie postoje v Európskej únii, ktoré sa snažia podmieňovať kohéznu politiku a politiku solidarity v Európskej únii tým, ako sa postavíme k iným otázkam, ako napríklad migrácia a podobne. Toto sú nebezpečné hlasy, ktoré len podkopávajú kohéziu a jednotnosť Európskej únie.
Ale je tu ešte projekt, ktorý je relatívne nový a ktorý by sa patrilo podporiť. Ja som veľmi rád, že ministerstvo práce ako garant tejto otázky ho podporuje, a to je Európsky pilier sociálnych práv, kde na jednej strane hovorím, že áno, presne toto Európska únia potrebuje, potrebuje sa sústrediť na sociálne otázky, ale na druhej strane hovorím, že to, s čím prišla momentálne Európska komisia, je mimoriadne málo ambiciózne, je mimoriadne vágne a asi jediné slovo, ktoré sa tam objavuje ako kľúčový termín, je termín "primerane". To znamená všetky sociálne dávky, všetky sociálne štandardy majú byť primerané. Čiže do tohto dokumentu by sa, žiaľ, zmestila aj sociálna politika afrického štátu Burkina Faso a aj Švédska. Čiže z tohto hľadiska si myslím , že ide o málo ambiciózny dokument a Slovensko musí byť naozaj jedným z lídrov tých krajín, ktoré bude hovoriť, že chceme viac sociálnej Európy a nie menej.
Rastie, rastie v Európe medzi ľuďmi a medzi nižšími sociálnymi vrstvami, ktoré zarábajú menej, ktoré nie sú také mobilné a ktoré nemajú také predpoklady na to, aby mohli cestovať po celom svete a užívať si čaro globalizácie, medzi týmito ľuďmi rastú naozaj obavy z toho, kam smeruje Európska únia a že sa stáva častokrát iba hovorcom neoliberálnej ideológie a nadnárodných korporácií. Toto musíme zastaviť a musíme pomáhať práve tým sociálnym a ekologickým hnutiam.
Toto bol jeden z dôvodov, pre ktorý prišiel aj brexit, o ktorom hovoril pán minister a o ktorom diskutujeme dnes na pôde Národnej rady. Brexit je jedna z otázok, ktorá už postupne sa dostáva z tej emotívnej roviny do tej racionálnej roviny, kde musíme začať uvažovať nad tým, ako usporiadať vzťahy s Veľkou Britániou po tom, čo odíde z Európskej únie. Som veľmi rád, že vláda aj v tomto má realistické a veľmi rozumné stanovisko. To znamená, budeme sa snažiť v prvom rade obhajovať svoje národné záujmy, svojich občanov vo Veľkej Británii, ale na druhej strane nebudeme sa snažiť nijakým spôsobom zhoršovať vzťahy s Veľkou Britániou, ktorú považujeme za strategického partnera a myslím si, že za národ, ktorý je voči Slovensku mimoriadne priateľský.
Druhá veľká priorita, o ktorej by som chcel aspoň v stručnosti povedať, hovoriť, je priorita migrácie, ktorú som takisto naznačil, o ktorej sme takisto hovorili a kde by som okrem toho, že by som zvýraznil koncept efektívnej solidarity, veľmi rád zdôraznil aj opäť to realistické vnímanie tejto otázky. Všetci dobre vieme, že Slovensko nie je krajina, kde by bolo málo solidarity s ľuďmi, ktorí sú chudobní, ktorí sú nešťastní a ktorí utekajú, či už pred vojnou, alebo pred chudobou, ale pravdou je, že Slovensko má zároveň veľmi veľa realistických pohľadov, veľmi veľa realizmu, to znamená, nesnažíme sa riešiť tento problém tým, že presťahujeme celú Afriku a celú Áziu do Slovenskej republiky alebo do Európskej únie, čo sú, samozrejme, absolútne nerealistické postoje, ktoré majú mnohí kolegovia v Európskej únii.
Mal som skúsenosť, pred dvoma týždňami som bol v hotspote, alebo v tábore, kde sústreďujú utečencov po tom, alebo migrantov po tom, čo prídu na územie Sicílie. Išlo o hotspot Pozzallo a úprimne vám poviem, že moje znepokojenie z migračnej krízy ešte viac narástlo, nie preto, že by v tom hotspote bola situácia zlá. Talianski úradníci, talianski policajti, zdravotníci a všetci ľudia, ktorí sa starajú o migrantov, robia veľmi dobrú robotu. Problém je iný, problém je v tom, že do hotspotu Pozzallo za jeden rok príde zhruba 20-tisíc ľudí. Keď si pozrieme, akej národnosti sú títo ľudia, keď si pozrieme zloženie týchto ľudí, tak zistíme že väčšinu alebo tretinu týchto ľudí tvoria ľudia z Nigérie. To je krajina, kde nie je vojna, to je krajina, ktorá netrpí nejakým mimoriadnym stupňom chudoby, nie je tam ani diktatúra, nemajú dôvod dostať azyl v Európe. Druhú tretinu tvoria, neuveríte, ľudia z Bangladéšu. Bangladéš je krajina v Ázii, krajina veľmi, veľmi ďaleko, ktorá takisto netrpí žiadnou vojnou, netrpí žiadnou diktatúrou, a áno, je veľmi chudobná, ale opäť, títo ľudia nesplnia nikdy podmienky na to, aby získali azyl v Európskej únii alebo v Taliansku.
A potom tam máme ďalšie rôzne krajiny, väčšinou krajiny, ktoré sú zase na africké pomery relatívne vyspelé. Pobrežie Slonoviny, Guinea, Gambia, krajiny, kde nie je vojna, kde nie je diktatúra, opäť sa dostávame do situácie, že z tých 20-tisícov ľudí, ktorí prichádzajú do hotspotu Pozzallo, dostane azyl veľmi, veľmi malá časť. A toto je vážny problém, pretože je úplne očividné, že títo ľudia prichádzajú do Európskej únie len vďaka tomu, že Líbya je momentálne rozmlátená aj vďaka príspevku západných krajín, ale toto teraz nechcem rozoberať, a Líbya teraz umožňuje prechod mnohým ekonomickým migrantom, aby skúšali šťastie v Európe. Z pohľadu migrantov je to, samozrejme, pochopiteľné. No tak som chudobný človek v Bangladéši, mám jedinú šancu, ako si zarobiť aspoň za niekoľko mesiacov v Európe a vrátiť sa domov a svoju rodinu živiť v dôstojnejších pomeroch, no samozrejme.
Ale otázka je, ako sa k tomu postaví Európa. Pokiaľ bude pokračovať tento proces a budú sem prúdiť ekonomickí migranti, tak, samozrejme, to rozvráti európsku spoločnosť, bude to podporovať rast fašizmu a neonacizmu v Európskej únii a bude to navyše podporovať aj isté kultúrne a náboženské pnutie. Čiže z tohto hľadiska, ak nehovoríme o sociálnych a ekonomických dopadoch, z tohto hľadiska Európa musí mať realistický postoj, ale, samozrejme, to neznamená, že máme vytvoriť pevnosť Európa. To, samozrejme, neznamená, že musíme vytvoriť múr, ktorý zastaví týchto ľudí, alebo že tým ľuďom budeme nejakým spôsobom ubližovať. Naopak, treba im pomáhať tam, kde žijú. To znamená, práve v krajinách, ako je, ako je Bangladéš, v krajinách, ako je Nigéria, Ghana, Pobrežie Slonoviny, ale najmä v tých najchudobnejších krajinách v Afrike, medzi ktoré patria Kongo, Sudán, Etiópia, Eritrea a tak ďalej.
Všimnime si, všimnime si, že spomedzi utečencov alebo migrantov, ktorí prichádzajú do Európy, tvoria ľudia z týchto najchudobnejších krajín, tí najchudobnejší ľudia veľmi malé percento. Z Konga som našiel jediného, jediného za posledné tri roky, ktorý prišiel do hotspotu Pozzallo. Tá situácia je veľmi podobná v ďalších sicílskych hotspotoch, v ďalších utečeneckých táboroch, takže tento problém je do veľkej miery ekonomický, je do veľkej miery sociálny, ale nie, nie je humanitárny v tom zmysle, že by sme zachraňovali obete vojnových zločinov. Čiže z tohto hľadiska treba byť veľmi opatrný.
A v tejto chvíli by som rád ocenil aj ministerstvo zahraničných vecí, pána ministra Lajčáka osobne, že vysiela signály, že treba spolupracovať s Africkou úniou, že treba spolupracovať s Afrikou a že treba oveľa viacej podporovať rozvojovú pomoc, pretože pokiaľ nebude viac sociálnej rovnosti a sociálnej spravodlivosti v globálnom meradle, tak problém migrácie nevyriešime.
Posledná otázka, o ktorej chcem hovoriť, ako som avizoval, nebudem hovoriť dlho, je otázka vo vzťahu k zahraničnej politike Európskej únie, ktorá je predovšetkým témou pre ministerstvo zahraničných vecí, a vypichnem jednu vec, na ktorú pravidelne upozorňujem, a to je nárast rusofóbie, ktorú veľmi vážne kritizujem. Na tom sa, samozrejme, nemusíme zhodnúť so všetkými kolegami z opozície, ja viem, že na túto tému máme viacero polemík, ale, prosím, tému hybridnej vojny nezamieňajme za zámienku, aby sme mohli si kopnúť do Rusov. Toto je naozaj niečo, čo by som chcel, pred čím by som chcel varovať každého, kto sa venuje téme hybridnej vojny, a nesledujem to iba na Slovensku, sledujem to aj v zahraničí. Boli sme nedávno na fóre parlamentnom, konferencii o spoločnej bezpečnostnej zahraničnej politike, kde viacero politikov z viacerých krajín zneužíva tému hybridnej vojny na to, aby čokoľvek, čo je proruské, akýkoľvek legitímny názor, ktorý hovorí o kritike Spojených štátov amerických alebo iných západných mocností, považuje za prejav rusofóbie, za prejav extrémizmu, za prejav nebodaj euroskepsy, fašizmu alebo nejakého spochybňovania európskeho projektu. Toto je cesta do pekla.
My musíme, samozrejme, bojovať proti všetkým dezinformáciám, musíme bojovať proti všetkým zjavným výmyslom, ale pozor, aby sa do tejto skupiny informácií nedostávali aj úplne legitímne názory, ktoré majú možno iné pozadie ako nejaká veľmi, veľmi odhodlaná obhajoba Spojených štátov amerických. Navyše, navyše keď vieme, že na čele Spojených štátov amerických momentálne stojí prezident, ktorý podľa všetkých politologických interpretácií jednoducho patrí do krajnej pravice, a myslím si, že málokto aj z kolegov z opozície chce obhajovať krajnú pravicu.
K zahraničnej politike ešte jedna otázka, ktorá je skôr možno marginálna, ale takisto bola veľmi veľkým úspechom slovenského predsedníctva. Slovenské predsedníctvo sa zaslúžilo aj o to, že po dlhom čase sa podarilo v Európskej únii dohodnúť, sa podarila uzavrieť dohoda medzi Európskou úniou a Kubou o spolupráci. Táto dohoda je ctená tak stranou, zo strany Európskej komisie, ako aj zo strany vlády Kuby. V tejto fáze je táto dohoda na pôde Európskeho parlamentu a je vo veľmi vážnom ohrození kvôli, kvôli, by som povedal, veľmi ideologickej politike jednej konkrétnej parlamentnej frakcie, parlamentnej frakcie EPP. Páni kolegovia, ktorí patria do tejto frakcie, by možno mohli hovoriť so svojimi kolegami, aby naozaj kvôli ideologickým dôvodom neničili zahraničnú politiku Európskej únie. A toto je záujem nielen Európskej komisie, ktorá súhlasila s touto dohodou a ktorá ju vyjednala, nielen záujem Rady Európskej únie, kde členské štáty súhlasili s touto dohodou, a nielen záujem viacerých členských národných parlamentov, ktoré takisto s touto dohodou súhlasia, je to naozaj záujem aj Európskej únie, aj Kuby. Nemôžeme sa neustále nenávidieť, musíme začať spolupracovať a myslím si, že nejaký taký zúrivý antikubánsky postoj môže veľmi vážne poškodiť nielen Kubu, ale aj Európu. Čiže z tohto hľadiska, najmä kolegovia z frakcií EPP, ale aj z frakcie ECR a z liberálnej frakcie by mali možno prehovoriť so svojimi kolegami, aby aj napriek tomu, že možno majú na niektoré veci iný názor, aby vniesli zase trošku realizmu do zahraničnej politiky Európskej únie. Nenávisť naozaj nikam nevedie.
Slovenská zahraničná politika, to bude jedna z posledných poznámok, je nastavená tak, že je orientovaná na všetky svetové strany, čo veľmi vážne oceňujem. Veľmi vážne oceňujem, že chceme vnímať aj krajiny na východ od slovenských hraníc ako priateľské krajiny, vrátane Ruskej federácie, vrátane Číny, vrátane ďalších krajín, ktoré si mimoriadne vážim, ktoré mimoriadne rešpektujem, podobne ako mimoriadne rešpektujem a vážim si aj našich západných partnerov z Európskej únie, kde moja inšpirácia vždy bola v krajinách, ako je Švédsko, ako je Dánsko, ako sú krajiny, ktoré majú veľmi silné, výrazné sociálne štáty a veľmi sociálne spravodlivé spoločnosti, a na druhej strane vážim si aj kultúru Ruska, Číny a ďalších krajín, ktoré častokrát aj v slovenských médiách dostávajú naozaj zabrať z hľadiska kritiky a z hľadiska jednostrannosti, čo nepovažujem za férové.
A hlavne v prípade Číny, najmä posledné udalosti alebo posledná situácia, keď s prezidentom Slovenskej republiky bolo spochybnené, a verím tomu, že, a som rád, že ministerstvo zahraničných vecí okamžite reagovalo, spochybnené jedno zo základných kréd slovenskej zahraničnej politiky vo vzťahu k Číne, a to je rešpektovanie jednotnej Číny, rešpektovanie toho, že sa nebudeme stretávať s ľuďmi, ktorí sú v Číne vnímaní ako tí, ktorí chcú rozbiť jednotu Číny. A to znamená, z tohto hľadiska verím tomu, že sa už nebude opakovať, že by najvyšší ústavný činiteľ išiel absolútne proti línii zahraničnej politiky Slovenskej republiky a ubližoval tým nielen Číne, nielen Slovensku, ale aj slovenským občanom, pretože to má svoje ekonomické a politické dopady, ktoré sú veľmi, veľmi nebezpečné, a takéto niečo si nedovolili ani prezidenti, ani štátnici vo Francúzsku, v Nemecku a ďalších krajinách a Slovensko naozaj týmto môže vážne trpieť.
Vo štvrtok budú na pôde Národnej rady kolegovia z Číny, priamo z Tibetu, aby ponúkli inú interpretáciu práve tohto regiónu, dejín tohto regiónu, ktorá v slovenských médiách a v slovenskej politike málokedy zaznieva. Je dobré, aby ste došli aj vy, vážení páni kolegovia, ktorí majú o túto otázku záujem a nechcú získavať svoje informácie iba z filmov Sedem rokov v Tibete a podobne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Ešte raz vďaka pánovi ministrovi, verím tomu, že budeme mať príjemnú diskusiu, ktorá bude vo vecnej a priateľskej rovine. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.5.2017 9:13 - 9:16 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam správu, spravodajskú informáciu k tlačiam 449, 450 a 478.
K tlači číslo 449, Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie.
Predseda Národnej rady pridelil výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie výboru pre európske záležitosti, ktorý správu 22. marca 2017 prerokoval a uznesením číslo 55 odporučil Národnej rade vziať výročnú správu na vedomie. Zároveň určil mňa a poslanca Andreánskeho za spravodajcov výboru.
K tlači 450, Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu na prerokovanie výboru pre európske záležitosti a zahraničnému výboru. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.
Zahraničný výbor uznesením číslo 38 zo 14. marca 2017 a výbor pre európske záležitosti uznesením číslo 56 z 22. marca 2017 odporučili Národnej rade vziať Správu o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017 na vedomie.
Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 22. marca 2017 a uznesením číslo 58 schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporučil Národnej rade vziať uvedený materiál na vedomie. Zároveň určil mňa a poslanca Andreánskeho za spravodajcov výboru.
A napokon k tlači 478, Správa o priebehu a výsledkoch predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Predseda Národnej rady pridelil správu na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor uznesením číslo 57 z 22. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie. Zároveň určil mňa a poslanca Andreánskeho za spravodajcov výboru.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.5.2017 11:25 - 11:25 hod.

Ľuboš Blaha
Ďakujem. Dovoľte mi iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 máme zasadnutie v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.5.2017 11:43 - 11:43 hod.

Ľuboš Blaha
Dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o dvanástej máme výbor v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 1:30 - 1:32 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pánom kolegom iba potvrdzujem to, že všimnite si, aká je opozícia nervózna, keď my hovoríme, keď máme vôbec ako chuť povedať svoj názor. Oni nedokážu rešpektovať iný názor. Keď hovorila pani Blahová tri hodiny, ona tu tri hodiny čítala papier. My sme poctivo počúvali. Trojhodinový prejav, to je filibustering. To už bola čistá obštrukcia. Ona hovorila tak šialene nudne, že to sa nedalo počúvať. Monotónne čítala tri hodiny. A my sme počúvali a nekričali sme po nej, ako oni po pánovi premiérovi Ficovi, pretože my si vážime aj iný názor. My to dokážeme.
A trojhodinový prejav, ja vám poviem úplne úprimne, to je asi v dejinách prejavov možno na nejakom takom poprednom mieste. No myslím si, že už dlhší prejav mal už iba Fidel Castro a v OSN. Chvalabohu, neprekonala, lebo to je môj obľúbený. (Smiech v sále.) Potom kambodžský premiér mal dlhší prejav a ešte jeden, jeden americký, americký senátor mal 24-hodinový prejav v rámci filibusteringu, a to asi ani pani Blahová neprečíta toľko strán. Čiže ona sa naozaj drží tej špičky a my sme napriek tomu počúvali. Aj napriek tomu, že tárala. I napriek tomu, že tu deväťkrát zaznel ťažký vulgarizmus, lebo ona si neuvedomila, že by mohla teoreticky zacitovať aj bez toho, že by povedala tie škaredé slová, ako to väčšina inteligentných ľudí spraví, že povedia, že namiesto "k" povie prostitútka alebo namiesto, niečo si vymyslí. Nie, ona to tam proste zaťala ako taká proste krčmová výčapníčka. A, a deväťkrát, až kým ju pán predseda neupozornil. Jej to nedošlo proste. A táto nás ide moralizovať. Viete, majme trošku úctu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 7.4.2017 1:06 - 1:24 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, už toho bolo asi, to hlavné bolo povedané, ja by som teda iba zhrnul niekoľko svojich postrehov.
V prvom rade by som chcel vyjadriť znechutenie. Znechutenie z celej tejto kauzy. A čisto človečensky, ľudsky, ja som neni odborník na túto problematiku a sledujem ju a som nútený ju sledovať ako akúsi mexickú telenovelu už ôsmy mesiac, a keď vidím tie tlačovky nadrogovaných dievčat, keď tam vidím také bizarné postavičky slovenskej, či kriminálnej, alebo akej scény, Lipšica, Kočnera a teraz Blahovú do toho, a teraz tam je očividne, že niekto niekoho platí, neplatí, no to, to je úplne už na úrovni reálnej nejakej mexickej narkonovely a mňa to znechucuje.
Ja si myslím, že politika má byť o niečom inom, a bol by som strašne rád, keby sme sa bavili skôr o tej sociálnej politike, ktorá tak znervózňuje niektorých kolegov, pričom napísali do dôvodovej správy traktát o tom, ako všetko zlyháva v sociálnej politike, ale keď im pripomenieme, že v nezamestnanosti ideme na rekordné nízke čísla, že znižujeme mieru chudoby, že je tu ekonomický rast, že sme pomohli aj štrukturálne nezamestnaným cez sociálne podnikanie a že sme mali obrovské úspechy aj počas slovenského predsedníctva, keď nám vyčítajú digita-, automatizáciu, že neriešime práce, a pritom počas slovenského predsedníctva my sme boli tými ťahúňmi, ktorí to nastolili, a to treba poďakovať práve ministerstvu práce, to ich znervózňuje. Lebo oni potrebujú konšpirovať, vytvárať tu všelijaké ilúzie, že kto koho kryje a ako všetci teraz máme nejaké záväzky v nejakom Čistom dni.
Preboha, ešte raz, Čistý deň je mi absolútne ukradnutý. Ak tu je niekto obsedantne závislý na Čistom dni, tak je to pani Blahová, pretože si cez to robí reklamu. Politickú reklamu. A mňa desí to, že niekto zneužíva bezbranné drogovo závislé deti na to, aby si robil politickú kampaň. A to je naozaj na vracanie.
Chcel by som upozorniť na niekoľko pokryteckých pohľadov našej opozície a zaznelo to už viackrát. Spomeniem 4-5 čistých paradoxov. Tak na jednej strane celý ten škandál začal tým, že došlo k nejakému sexuálnemu zneužívaniu alebo obvineniu z toho, že 15-ročné dievča bolo sexuálne zneužité so svojím zhruba rovesníkom. Ja neviem, koľko mal rokov ten, ten človek, ale predpokladám, že zhruba o niekoľko rokov viacej. No určite nie o 40 rokov viacej. Ale o 40 rokov viacej má Boris Kollár. Alebo, nechcem mu teda krivdiť, neviem, koľko má rokov. 60? Tak tento starý páprda tu proste ide sexuálne zneužívať mladú babu, ale to nie je problém pre opozíciu, sa tu tvária, že to je vlastne v pohode, však chlapák, držím mu palce (povedané so smiechom), že to dokáže ešte. Ale keď to spraví hen mladý rovesník, ja neviem, koľko mal naozaj rokov, tak to je najväčší škandál a sa tu píšu rekviá Mozartove. Za znásilnené dievčatá. Ja keď som prvýkrát počul ten blog, o tom blogu, že znásilnené dievča, ja som si predstavil 7-ročné, nevinné dievčatko, ktoré bolo znásilnené nejakým strašným úchylákom. Takým nejakým 50-60-ročným asi, jak som si ho predstavoval, asi jak teda ten pán s tým šálom. Ale nakoniec z toho vzišlo, že to je drogovo závislé dievča, ktoré malo už sexuálnych skúseností, a to si nenavrávajme, niekoľko asi, že to nebola proste Panenka Mária, a teraz z toho vytvoríme, teraz tú ilúziu, že to je ten najväčší škandál na celom svete.
A teraz z toho príde reakcia, že ten človek bol vyhodený z práce, vyšetruje sa to, bude možno zavretý, všetko sa toto spravilo, ale my ideme odvolať ministra Richtera, lebo mal spraviť čo. Lebo mal pozatvárať všetkých na svete, lebo proste si tu pani Blahová zmyslela?! To je niečo neuveriteľné.
Ale v prípade, a tu je to pokrytectvo, v prípade Borisa Kollára, ako som povedal, politický šváb. Tomu sa odpustí všetko. Ten prežije všetko. Ja už len rozmýšľam, že potom, že drogy, mafia, pedofília, že čo ešte musí spraviť vôbec, aby vôbec ho niekto niekedy kritizoval alebo bol odvolaný, alebo že by odišiel. V priamom prenose asi musí postrieľať niekoľko ľudí. Ako Breivik. Aj to by možno povedali, že aký to je chlapák, drsňák a Rambo. Ja naozaj neviem, čo musí spraviť Kollár, aby už konečne vypadol z tohto parlamentu. On je hanbou tohto parlamentu. Keď premiér tejto republiky hovorí, že ho uráža sedieť s Borisom Kollárom, tak on tu sedáva občas, ale my tu s ním sedávame každý deň a nás to ale brutálne uráža. Ten človek sem jednoducho nepatrí. Neexistuje, aby sme tolerovali Borisovi Kollárovi takéto veci, páni kolegovia a kolegyne z opozície, pani Blahová, keď obviňujete ministra Richtera, ktorý nič nespravil z toho, že kryje nejaké, nejaké vaše konšpirácie. Podľa mňa je to čisté pokrytectvo a priznám sa, že pokiaľ nedokážete odsúdiť Borisa Kollára, tak všetko, čo poviete o ministrovi Richterovi, je len bohapusté táranie. Nemáte absolútne žiadne morálne právo na to, aby ste o týchto veciach hovorili. A ešte sa Boris Kollár podpíše pod návrh. To je ako vrchol irónie. To raz bude, naozaj naše deti sa budú učiť, ako politológovia, že tak to je naozaj niečo, čo nemá obdoby v žiadnom štáte.
Ja som to dokonca raz hovoril nedávno kolegovi z Nemecka, že takéto niečo máme, že máme človeka, ktorý pašoval drogy, ktorý sa fotil s mafiánmi a teraz si tu lascívne dopisoval s teda s maloletou, a on, že neexistuje, to by musel odstúpiť. Proste on tomu nechcel veriť, sme sa stavili o pivo, vyhral som to. To sú neuveriteľné veci. Toto kde vysvetlíte? Ja keď toto počúvam... Nič. Dobre. Nechceme, aby som hovoril iba o Borisovi Kollárovi, ten je očividne nedotknuteľný a sú ľudia, ktorí majú milióny na účte, očividne majú dvojaký meter.
Druhý, druhé pokrytectvo. Druhé pokrytectvo je ešte, by som povedal, z pohľadu pani Blahovej nepríjemnejšie. Lebo na jednej strane ona tu číta listy klientov Čistého dňa, ktoré považuje za vrchol dôveryhodnosti. Ja, samozrejme, nechcem nijakým spôsobom spochybňovať týchto mladých ľudí, ale zasa nebláznime. Ako tí ľudia sú drogovo závislí. To zase robiť z nich vrchol dôveryhodnosti je asi tiež už trošku extrém. Samozrejme, že treba preveriť každé to tvrdenie týchto ľudí, ale nemôžme ho automaticky považovať za pravdu. Ako ja neviem, či ste niekedy poznali nejakých drogovo závislých, ale asi tušíme, že občas niečo ukradnú kvôli droge, občas niečo aj zaklamú kvôli droge. Však, preboha, keď pani Blahová tu rozprávala z jedného listu, že nejakých z tých klientov sa sťažoval, čo všetko im robili, a potom že došiel domov a vlastná matka mu nechcela veriť. A až potom, keď to videla v televízii, uverila. Tak to citujem pani Blahovú. No prečo mu tá matka nechcela veriť? Asi nie preto, že teraz 15-16 rokov v živote nezaklamal, asi to robil pravidelne, asi si tí ľudia občas vymýšľajú, asi to nie je úplne, že anjeli na svete najväčší. Čiže buďme trošku realisti a preverujme.
Jediný rozdiel medzi nami, medzi opozíciou, teda ktorá túto tému dosť škaredo zneužíva, ale keď sa od toho oprostíme, tak jediný rozdiel medi opozíciou a nami je v tom, že opozícia chce lynčovať hystericky, emočne, bez dôkazov, bez empirických faktov, bez čohokoľvek, lebo povedali nejakí klienti, a my chceme preverovať. Racionálne, empiricky, zapojiť políciu, zapojiť súdy, zapojiť odborníkov. Toto je jediný rozdiel. Vy ste ako taký ten inkvizičný tribunál, že proste bosorku upáliť, a my sme tí, ktorí sa snažíme nájsť pravdu, a to je ten rozdiel medzi nami. V ničom inom. Pokiaľ tá pravda bude preukázaná, že ten Čistý deň robil zlé veci, ja budem prvý, ktorý bude takisto ako kolega Tomáš, takisto ako minister Richter, prvý budem volať po tom, aby boli spravodlivo potrestaní. Ale vy to nemôžete robiť bez reálneho spravodlivého procesu. To znamená, spravodlivý znamená nezaujatý, bez politiky, a aby tam bola zastúpená aj druhá strana, aby sa mohla vyjadriť. Vy druhej strane nechcete dať žiadny priestor a jedinýkrát, keď sa pani Blahová pokúsila ísť sa spýtať aj druhej strany, tak ju skoro v Čistom dni vyhodili z okna. Tak aká je to dôveryhodnosť? Aká je dôveryhodnosť pani Blahovej?
No a potom ten paradox, tak máme tu, máme tu listy klientov, ktoré sú nespochybniteľné, keď náhodou poviem, že nie som si celkom istý, tak zo mňa spravíte netvora, že, ježišmária, ako môžem nedôverovať úbohým chúďatkám deťom. Ale potom je tu prípad Tamary, slečny Tamary, ktorá teraz pred dvoma dňami na TA3 povedala niekoľko slov, ktoré budem citovať, ale tá už je odrazu nedôveryhodná. Lebo tá je proste feťáčka asi, tej netreba veriť. Lebo tú nepotrebujeme do toho nášho príbehu. Nie je tam trošku paradox?
Ja len odcitujem pani alebo slečnu Tamaru, ktorej sa pýtal moderátor Bielik: "V súčasnosti ste teda opäť v zariadení Čistý deň, ako sa tam cítite?" A teraz pani Tamara opisuje ten dom hrôzy, ktorý tu ako predstavuje pani Blahová: "Je mi tam veľmi dobre." Asi má nejaké masochistické sklony, keďže je tam veľmi dobre, v dome hrôzy. Tak pán Bielik sa pýta: "Čo to znamená?" A ona: "Tak vychádzam aj s komunitou, mám tam brata môjho, za to som veľmi rada a proste je mi tam fajn, je to taký druhý môj domov." Všimnite si, druhý môj domov. Dom hrôzy? Druhý môj domov. Kto klame? "Ako vyzerá taký bežný deň v Čistom dni?" Tamara: "Nič, ráno vstaneme, máme komunitu, raňajky," majú raňajky, tu sa hovorilo, že nemajú čo jesť, raňajky, "samozrejme, lebo bežne sa píše v novinách o tom, že nám tam ani jesť nedávajú. Potom máme nejaké skupiny, kde si rozoberáme naše pocity, obed," obed, "niekedy máme pracovku, lebo proste celý deň je taký smerovaný na nás, že sa zaujímame o naše pocity alebo o to, čo máme radi a tak." - "A máte pocit, že vám to pomáha v závislosti?" - "Tak, samozrejme, že áno, lebo tam som proste čistá, som tam proste čistá a nepotrebujem brať drogy" a tak ďalej a tak ďalej.
Dom hrôzy. To to je ten dom hrôzy. Ja som sa dočítal v novinách potom, že ten dom hrôzy niekedy vycestuje do ešte šialenejších miest, že Chorvátsko, že normálne ich zobrali do Chorvátska a tam ich mučili. Že museli ísť po schodoch hore teda, no chápete to, ja si neviem predstaviť väčšie muky, ako ísť do Chorvátska. Myslím si, že keby žil Pasolini, tak napíše, že Saló, sto dní Sodomy v Chorvátsku, proste a toto mi oni idú teraz predstavovať, že toto sú tie utrpenia mladého Werthera, pardon, mladých, mladých drogovo závislých z Čistého dňa. Neuveriteľné veci!
A ja som teraz naozaj laik, ja sa snažím dopátrať pravdy, počúvať aj pani Blahovú, lebo možnože cez tú všetku jej vidinu politickej budúcnosti a ambície, aká je strašne úspešná, jak jej čítajú tie blogy, aká je teraz rada, a že všetci ju podporujú v tejto jej úžasnej hre, a snažím sa to, aj keď sa mi to nepáči, ale snažím sa. Ale ona nehovorí reálne fakty, ona hovorí naozaj subjektívne pocity niektorých klientov, ktoré boli, chúďatká, v Chorvátsku, a potom hovorí do toho svoje konšpirácie, kto koho kryje a kto tam, no to sú hrozné veci, to sú naozaj úroveň Zem a vek, čo je naozaj úroveň, kam asi prepadá strana Sloboda a Solidarita, teraz vrátane kokaínového aj heroínového krídla. (Ruch v sále.)
Čiže chcel by som naozaj zamerať sa na, na logiku toho celého, logiku, kto tu klame. Buď klame niekto z tých, ktorý písal tie listy, alebo klame pani, pani alebo slečna Tamara. Kto klame? Kto klame, jeden klamať musí. Oni si vybrali, že klame Tamara, lebo sa im to nehodí do, do príbehu. No ja si nemyslím, že to môžeme takto odhodiť. Zamýšľam sa nad tým, že asi by bolo možno najrozumnejšie v civilizovanej spoločnosti európskej v 21. storočí, ja viem, že je to kacírske, ale prešetriť to. Čo tak zavolať odborné, reálne tímy, ako spravil pán minister, ministerských úradníkov, psychológov, policajtov, sudcov, prešetriť to. Ja viem, kacírske, samozrejme, že je to kacírske, lebo tuto kolegovia by radšej také tie stredoveké metódy a španielske boty a zlynčovať a upáliť. No nie, my to proste prešetríme, lebo nie sme stredovekí tmári ako niektorí kolegovia zo SaS.
Teraz ďalší, tretí paradox. Viete a toto, to sa mi, to sa ma dotklo, lebo ja síce toho pána Tománka nepoznám, ja som ho videl iba v televízii, ale keď raz niekto bol drogovo závislý a dokázal sa z toho dostať, a teraz je riaditeľom resocializačného zariadenia, samo osebe teraz bez ohľadu na to, čo všetko je v tom kontexte, samo osebe príde strašne sympatické, že ten človek dokáže a snaží sa pomáhať ľuďom, ak to teda tak naozaj je. Ak to hovorím, ak to bude, inak veľmi rád odvolám, ale v tejto fáze mi to príde ako samo osebe relatívne sympatické, že snaží sa pomáhať tým, ktorí takisto spadli do takýchto ťažkých životných okolností. A teraz, keď potom počujem Lipšica, ako a teraz zahodím všetky predsudky, ktoré voči tomu človeku mám, ten Lipšic normálne nakladá tomuto človekovi, že za prvé, neviem, odkiaľ došiel na jeho zdravotnú dokumentáciu, to si asi ho podá advokátska komora, ale dobre, mal advokátsku, lekársku správu a on teraz ako ide ho moralizovať, že čo on vôbec má byť v takomto zariadení, pokiaľ bol drogovo závislý, to je niečo neuveriteľné a toto ešte spomínala aj pani Jurinová. To je taká stigmatizácia tých ľudí, preboha, však oni si zaslúžia úctu. A títo ľudia mám budú teraz rozprávať s pani Blahovou, že však ide o deti, ide o drogovo závislých. A tu nejaká pani moralizovala, že, že, že som povedal slovo narkoman, lebo to je, to je nekorektné, musím povedať drogovo závislý. Ale to je a to je u mňa neúcta, ale to, že oni budú teraz moralizovať pána Tománka, lebo kedysi bral drogy a prestal, tak to je ten fantastický výkon morálny. Úžasné, gratulujem vám. To zase logický paradox.
Tak buď dôverujeme tým ľuďom a snažíme sa im pomôcť a reálne to robíme dôsledne aj pri pánovi Tománkovi a nebudeme ho podozrievať zo zlých vecí len preto, že kedysi drogoval, lebo budeme veriť, že to dokázal, prekonal to. A ja to verím a fandím tomu, lebo, poviem vám úprimne, zažil som ľudí, ktorí mali závislosť na alkohole a nedokázali to. Zažil som ľudí, ako ktorí nedokázali ani prestať fajčiť, mne sa to, chvalabohu, podarilo a bolo to brutálne ťažké. No prestať brať heroín, to je niečo nadľudské. Ja týmto ľuďom strašne fandím, takže pokiaľ ich niekto stigmatizuje, príde mi to samo osebe nemorálne a opäť pokrytecké.
Jeden príklad a teraz v dobrom, Martin Poliačik takisto skúsil heroín a pervitín, budem ho teraz odsudzovať, že je poslancom Národnej rady? No podľa tej logiky, akú používate na Tománka, on tu nemá právo byť, lebo kedysi skúsil heroín a pervitín. Ja nemám tento druh myslenia a myslím si, že každý človek si zaslúži druhú šancu, a pokiaľ kritizujem pána Poliačika, tak určite nie preto, že fetoval.
Ďalšia vec. Ďalší druh pokrytectva, ktorý tam cítim, je už v tej sociálnej oblasti, kde nám tuto kolegovia, ktorí napísali dlhočiznú dôvodovú správu o tom, ako všetko minister Richter pokazil v sociálnej oblasti, tak tuto ľudia typu pani Jurinová a ďalší nám vyčítajú, že sme málo sociálni, tí, ktorí podporovali Mikloša a všetky tie neoliberálne reformy, tak nám idú vyčítať, že sme málo sociálni. A spomínal som to, úspechy v oblasti chudoby, úspechy v oblasti zamestnanosti, sociálne podniky, snažíme sa znižovať nerovnosť, snažíme sa pomáhať tým najchudobnejším aj teraz regiónom a tak ďalej, a oni nám idú vyčítať, ja keby tu boli tí revoluční trockisti, ktorí keby došli k vláde, tak tu spravia socializmus. No kdeže! Keby sa dostali k moci, tak by tu bol neoliberalizmus ako za Mikloša, všetci to vieme, ale keď nemajú moc, tak, samozrejme, tu medové motúziky ponad nosy dávajú ľuďom, akí by boli strašne sociálni, humánni a neviem čo ešte. No, samozrejme, že by ste neboli, a ľudia, myslíte si, že na Slovensku, že sú hlúpi, že vám veria tieto vaše, vaše akože sociálne zámery, neverí vám nikto.
Závery, závery mojej reči. V prvom rade, ja som presvedčený, že Čistý deň musí odsúdiť niekto, kto je na to určený príslušne, vecne, to znamená, nejaký správny orgán, odborne zdatný, a nie poslanci Národnej rady. Nie politici. To je prvý princíp, ktorý ja ctím. Nemyslím si, že nikto z nás nikto z nás nie je odborne zdatný na túto problematiku, naozaj nikto. Ani pani Blahová, ani pani Jurinová a už vôbec nie... A nebudem hovoriť ďalších. Stačí títo dvaja. Myslím si, že nestačí ich odbornosť na to, aby dokázali takýto vážny komplexný prípad prešetriť, a už vôbec nie, to nedokáže spraviť, preboha, ani Dubovcová z čítania Denníka N. Ako to už kde sme, že ona si prečíta Denník N a SME-čko a z toho spraví správu? A to má byť ako dôkaz toho, že, že Čistý deň je naozaj ten dom hrôzy? Lebo pani Dubovcová povedala. Už sa mohol prihlásiť len pán Kiska, lebo ten sa takisto vyzná vo všetkom. A potom nakoniec Cynická obluda. To by bol koniec, toto sú tie dôkazy. Toto, reálne to nikto neprešetroval okrem ministra Richtera, ktorý došiel na to, že to tak proste nie je. A pani Blahová, tá sa ani len neunúvala, raz tam išla, raz tam išla, čo teda skoro ju stálo život. Fantastické.
A posledná vec. Páni kolegovia, čo mi na tom vadí od začiatku úplne najviac, je to, že sa tu zneužívajú deti. Dobre, ja chápem všetky tie emócie, že tu chcete vytvoriť z nás, tých, ktorí teraz kryjeme nejaké strašné zločiny a neviem čo ešte, ale, preboha, zneužívať na toto deti, maloletých. Ja si naozaj neviem predstaviť, čo to musí pre tých ľudí, znamenať, máte 14 rokov, ste drogovo závislý a teraz o vás hovorí celé Slovensko, každý analyzuje každý váš krok, to musí byť strašidelné. Ako toto mohla pani Blahová dopustiť, ako takéto niečo môže spraviť? To ako s Mirom Čížom maximálne súhlasím, to je chrapúnstvo non plus ultra. Také niečo sa proste nerobí, také niečo sa nerobí, a keď zvážim aj všetky tie jasné štatistiky a dáta, že no, 90 % rodičov, klientov toho Čistého dňa, všetci stoja za tým Čistým dňom, tak asi to nebude o tom, že by teraz všetci si zatvárali oči pred nejakými strašnými, utrpením, mučením a neviem čím všetkým, asi to tak nebude, asi to je veľmi málo pravdepodobné. Ale opäť, nechám sa presvedčiť empirickými faktami, ale nie konšpiráciami pani Blahovej alebo pani Jurinovej. Nemajú na to naozaj ani empirické dôkazy, ani vzdelanie. Ja som, ja som, ale ja si vážim sociálnych pracovníkov, aby bolo jasné, ja som učil sociálnych pracovníkov na Svätej Alžbete, si pamätám, ja len dúfam, že pani Blahová nie je môj produkt, lebo mal som veľmi, veľmi dobrých študentov, ktorí boli veľmi, veľmi, by som povedal, odhodlaní a usilovní vo svoje práci a chceli pomáhať ľuďom, nechceli ubližovať deťom ako pani Blahová, lebo ona zneužíva maloletých.
Myslím si, že ak niekto zneužíva maloletých v tomto slovenskom parlamente, tak sú to dvaja ľudia, Boris Kollár, ale to je šváb, tomu prejde všetko, a pani Blahová, neviem, čo je ona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 0:50 - 0:51 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Samozrejme. Ďakujem pekne. Ja by som nadviazal na tú časť o Borisovi Kollárovi, pretože mňa tiež fascinuje ten dvojaký meter slovenských médií voči opozičným politikom, a Boris Kollár, to je naozaj taký politický šváb, ten prežije úplne všetko.
On začal vlastne škandálom, že mal fotku s mafiánmi, ktorí tu vraždili ľudí, a bez problémov, prežil, ide ďalej, šváb. Potom dokonca, že pašoval drogy v tých, tuším v tých uhorkových zaváraninách, proste on prežil, on bol pašerák drog, to je proste, to aj v Kolumbii dokonca odstupujú za to poslanci, ale on tu ďalej sedí a ešte k tomu moralizuje a ešte sa podpisuje pod tak neuveriteľné veci... Ako šváb totálny. A teraz sa ukáže, že je vlastne uchylák (povedané so smiechom), pedofil a si tu, si tu proste zneužíva tu dôveru mladej drogovo závislej dievčiny a on si tu ďalej ako veselo s tým svojím šálikom ako vystrája. To je proste neuveriteľné! Ten Kollár, to je... A teraz si všimnite, že tie médiá toto úplne celé ignorujú. Médiá kašlú na toto, toto keby spravil naozaj ktokoľvek z nás, tak to né, že by tu proste bola revolúcia, to by tu už boli akože plné ulice Matovičových priaznivcov a ja neviem, čo všetko.
A to isté, to isté máte s Kiskom, ten si tu lieta proste do Popradu, koľko, 30-tisíc mesačne, milión euro zoberie daňových poplatníkom a nič. A ešte ho dneska ľutujú médiá, že musel ísť, chúďatko, autom. (Reakcie z pléna.)
A proste... (ruch v sále) a Sulík to isté, akože ten sa tu proste, dohaduje generálneho prokurátora s Kočnerom, s Kočnerom, ktorého nazýval Lipšic kriminálno-závadová osoba, o on s ním dohaduje generálneho prokurátora a dneska je tu šéf opozície a veľký frajer. To sú proste neuveriteľné veci. Viete, a potom kto môže brať vážne Denník N a SME, viete, keď to cituje potom niekto z tej opozície, tak my sa tu smejeme, lebo takéto médiá nikto vážne brať nemôže, pokiaľ majú takýto šialený dvojaký meter.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 0:11 - 0:12 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Pani Blahová, je to stále úbohejšie a úbohejšie! Keď SaS rozpráva o drogách a SMER-e? To je... Jako mňa picne! Tak vy, kde, ktorí riešite dlhé roky vnútrostranícke spory medzi Sulíkovým kokaínovým krídlom a Poliačikovým heroínovým krídlom, tak vy nám idete rozprávať o drogách? Mimochodom, vy ste v ktorom krídle, v kokaínovom alebo heroínovom? Tipoval by som: obe. (Ruch v sále.)
Mne je srdečne ukradnutý celý Čistý deň a celému SMER-u. Tu ide iba o to, aby sa nelynčovali ľudia na základe vašich hlúpostí! To je celé. Vy tu nepleťte nejaké konšpirácie, to sú už také nezmysly, že to, to svet nevidel! Mňa by, mne naozaj evokuje už iba jedinú otázku. Veríte aj v chemtrails, veríte aj v reptiliánov, v čo ešte veríte, pani kolegyňa? Také konšpiračné bludy, aké ste tu teraz predviedli, to môže byť produkt jedine heroínu alebo kokaínu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.4.2017 23:14 - 23:16 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, ja mám až niekedy zimomriavky z toho, s akým sebavedomím vy rozprávate o veciach, kde nemáte ale žiadnu odbornosť. Miera chudoby na Slovensku 18,4 %, mimochodom, v Európskej únii je priemer 23,7 %, čiže sme ďaleko pod priemerom Európskej únie. Pokles o 150-tisíc z čias, kedy ste vy podporovali vládu Radičovej, tak netárajte, prosím vás, o chudobe! Vy vôbec netárajte o chudobe! Mňa desí to, jak dneska pravicová opozícia sa tu hrá na revolučné krídlo Komunistickej internacionály. Vy, ktorí ste tu prebadali neoliberálne reformy, dneska tu rozprávate o sociálnych opatreniach, že sa nehanbíte!
Potom, keď počúvam tie vaše konšpirácie, to je až detinské, že ak dohrajú oni jeho hru alebo on hrá ich hru a on kryje ich, proste konšpirujete tu ako nejaký Tibor Eliot Rostas, to už nemyslíte vážne hádam! Ako, alebo Putin za to môže? Až tam budeme nakoniec, som si istý, že raz to skončí pri Putinovi.
Ďalšia vec, hodnotíte odbornosť psychológov, vy hodnotíte odbornosť psychológov. Na základe čoho, prosím vás, pani kolegyňa? Vy ste neni psychologička, vy ste neni sociálna pracovníčka, vy ste neni nič. Čo vy chcete hodnotiť psychológov, preboha, to je koniec sveta, keď už takíto ľudia sa vyjadrujú k týmto veciam.
Ďalšia vec, na konci poviete, že či sa riaditeľ Tománek lieči. Bože, veď to je taká nechutná stigmatizácia toho človeka. On pred dvadsiatimi rokmi prestal fetovať. Je to niečo úžasné, ja, mňa fascinujú ľudia, ktorí dokázali prestať fetovať. Ja som prestal fajčiť a mal som s tým také problémy jak svet. Viete si predstaviť, že niekto dokáže zobrať heroín, prestať to brať? A spraví zo seba riaditeľa takéhoto zariadenia (výkriky z pléna) a je dosť možné, že sa stará veľmi dobre o tých ľudí. Kto to po mne vyhukuje teraz? Krajniak, no Ježiš, dobre. (Reakcie z pléna.) Takže, takýto človek proste si zaslúži skôr úctu, pokiaľ náhodou... (Výkriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci!

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
... nespácha niečo zlé a, samozrejme, v tom prípade by bolo dobré ho odsúdiť, ale určite nie preto, že je bývalý narkoman. Toto ani do úst nevkladajte, to je hrozné niečo! Chcel som niečo povedať ešte viacej, ale Krajniak, no, tak, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.4.2017 22:15 - 22:17 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Myslím si, že je najlepšou odpoveďou na ten hyenizmus opozície práve ten pokojný a vecný prístup, ktorý predviedol kolega Kéry. Viete, keď ja počúvam to moralizovanie od niektorých kolegov opozície, ale ani slovko o Borisovi Kollárovi. To si všimnite. Jediný empiricky tvrdý fakt, ktorý je preukázaný v tejto kauze, je to, že Boris Kollár laškoval perverzne, úchylne, deviantne s mladou drogovo závislou dievčinou, ktorá mala pätnásť rokov. Toto je jediný tvrdý fakt, že Boris Kollár je úchyl. Ale o tom ani slovko. Všimnite si to. Ani slovko. Opozícia kryje Kollára. Ja si to pamätám, tú televíznu diskusiu v TA3, kde tam boli celá, všetci lídri opozície a dobre že ešte nebúchali po pleci Kollára, že ty si taký chlapák. Však on je chlap, on môže. On môže zneužívať ako taký pedofil mladé dievčatá. Ale to je v poriadku! To, že on sa správa ako deviant, to je v poriadku! Ale najväčší problém je minister Richter, ktorý sa snaží dopátrať pravdy. A nemá náhodou ten istý postoj ako pani poslankyňa Blahová, lebo ona vo svojom blogu napísala, tak to musí byť pravda.
Ona to dokonca vo svojom prejave povedala: Pravda je iba jedna. Tomuto, tomuto výroku naozaj musel tlieskať celý Islamský štát. Pretože všetci vieme, že pravdy sú rôzne a treba hľadať rôzne stanoviská. Tí konkrétni ľudia, ktorí písali listy, mali svoju pravdu. Tí, ktorí píšu Erikovi Tomášovi, majú svoju pravdu. Tí rodičia majú svoju pravdu a dokonca slečna Tamara, ktorú spomínal pán kolega Kéry, má tri pravdy za dva mesiace. Najskôr obviňovala tých, potom tých a nakoniec tých. Tak si vyberte. Ja, ja by som strašne chcel vedieť, páni kolegovia z opozície, ako sa vysporadúvate s touto nekonzistentnosťou niektorých tých klientov Čistého dňa. Ako je možné, že na jednej strane do poslednej bodky veríte listom niektorých klientov, ale pani Tamare alebo pani Simone neveríte. Tak potom povedzte, kto má pravdu? Iba tí, ktorí vám pomáhajú vo vašej nechutnej politickej hre. A to je tá špinavosť!
Ďakujem. (Výkriky z pléna.)
Skryt prepis