Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, už toho bolo asi, to hlavné bolo povedané, ja by som teda iba zhrnul niekoľko svojich postrehov.
V prvom rade by som chcel vyjadriť znechutenie. Znechutenie z celej tejto kauzy. A čisto človečensky, ľudsky, ja som neni odborník na túto problematiku a sledujem ju a som nútený ju sledovať ako akúsi mexickú telenovelu už ôsmy mesiac, a keď vidím tie tlačovky nadrogovaných dievčat, keď tam vidím také...
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, už toho bolo asi, to hlavné bolo povedané, ja by som teda iba zhrnul niekoľko svojich postrehov.
V prvom rade by som chcel vyjadriť znechutenie. Znechutenie z celej tejto kauzy. A čisto človečensky, ľudsky, ja som neni odborník na túto problematiku a sledujem ju a som nútený ju sledovať ako akúsi mexickú telenovelu už ôsmy mesiac, a keď vidím tie tlačovky nadrogovaných dievčat, keď tam vidím také bizarné postavičky slovenskej, či kriminálnej, alebo akej scény, Lipšica, Kočnera a teraz Blahovú do toho, a teraz tam je očividne, že niekto niekoho platí, neplatí, no to, to je úplne už na úrovni reálnej nejakej mexickej narkonovely a mňa to znechucuje.
Ja si myslím, že politika má byť o niečom inom, a bol by som strašne rád, keby sme sa bavili skôr o tej sociálnej politike, ktorá tak znervózňuje niektorých kolegov, pričom napísali do dôvodovej správy traktát o tom, ako všetko zlyháva v sociálnej politike, ale keď im pripomenieme, že v nezamestnanosti ideme na rekordné nízke čísla, že znižujeme mieru chudoby, že je tu ekonomický rast, že sme pomohli aj štrukturálne nezamestnaným cez sociálne podnikanie a že sme mali obrovské úspechy aj počas slovenského predsedníctva, keď nám vyčítajú digita-, automatizáciu, že neriešime práce, a pritom počas slovenského predsedníctva my sme boli tými ťahúňmi, ktorí to nastolili, a to treba poďakovať práve ministerstvu práce, to ich znervózňuje. Lebo oni potrebujú konšpirovať, vytvárať tu všelijaké ilúzie, že kto koho kryje a ako všetci teraz máme nejaké záväzky v nejakom Čistom dni.
Preboha, ešte raz, Čistý deň je mi absolútne ukradnutý. Ak tu je niekto obsedantne závislý na Čistom dni, tak je to pani Blahová, pretože si cez to robí reklamu. Politickú reklamu. A mňa desí to, že niekto zneužíva bezbranné drogovo závislé deti na to, aby si robil politickú kampaň. A to je naozaj na vracanie.
Chcel by som upozorniť na niekoľko pokryteckých pohľadov našej opozície a zaznelo to už viackrát. Spomeniem 4-5 čistých paradoxov. Tak na jednej strane celý ten škandál začal tým, že došlo k nejakému sexuálnemu zneužívaniu alebo obvineniu z toho, že 15-ročné dievča bolo sexuálne zneužité so svojím zhruba rovesníkom. Ja neviem, koľko mal rokov ten, ten človek, ale predpokladám, že zhruba o niekoľko rokov viacej. No určite nie o 40 rokov viacej. Ale o 40 rokov viacej má Boris Kollár. Alebo, nechcem mu teda krivdiť, neviem, koľko má rokov. 60? Tak tento starý páprda tu proste ide sexuálne zneužívať mladú babu, ale to nie je problém pre opozíciu, sa tu tvária, že to je vlastne v pohode, však chlapák, držím mu palce (povedané so smiechom), že to dokáže ešte. Ale keď to spraví hen mladý rovesník, ja neviem, koľko mal naozaj rokov, tak to je najväčší škandál a sa tu píšu rekviá Mozartove. Za znásilnené dievčatá. Ja keď som prvýkrát počul ten blog, o tom blogu, že znásilnené dievča, ja som si predstavil 7-ročné, nevinné dievčatko, ktoré bolo znásilnené nejakým strašným úchylákom. Takým nejakým 50-60-ročným asi, jak som si ho predstavoval, asi jak teda ten pán s tým šálom. Ale nakoniec z toho vzišlo, že to je drogovo závislé dievča, ktoré malo už sexuálnych skúseností, a to si nenavrávajme, niekoľko asi, že to nebola proste Panenka Mária, a teraz z toho vytvoríme, teraz tú ilúziu, že to je ten najväčší škandál na celom svete.
A teraz z toho príde reakcia, že ten človek bol vyhodený z práce, vyšetruje sa to, bude možno zavretý, všetko sa toto spravilo, ale my ideme odvolať ministra Richtera, lebo mal spraviť čo. Lebo mal pozatvárať všetkých na svete, lebo proste si tu pani Blahová zmyslela?! To je niečo neuveriteľné.
Ale v prípade, a tu je to pokrytectvo, v prípade Borisa Kollára, ako som povedal, politický šváb. Tomu sa odpustí všetko. Ten prežije všetko. Ja už len rozmýšľam, že potom, že drogy, mafia, pedofília, že čo ešte musí spraviť vôbec, aby vôbec ho niekto niekedy kritizoval alebo bol odvolaný, alebo že by odišiel. V priamom prenose asi musí postrieľať niekoľko ľudí. Ako Breivik. Aj to by možno povedali, že aký to je chlapák, drsňák a Rambo. Ja naozaj neviem, čo musí spraviť Kollár, aby už konečne vypadol z tohto parlamentu. On je hanbou tohto parlamentu. Keď premiér tejto republiky hovorí, že ho uráža sedieť s Borisom Kollárom, tak on tu sedáva občas, ale my tu s ním sedávame každý deň a nás to ale brutálne uráža. Ten človek sem jednoducho nepatrí. Neexistuje, aby sme tolerovali Borisovi Kollárovi takéto veci, páni kolegovia a kolegyne z opozície, pani Blahová, keď obviňujete ministra Richtera, ktorý nič nespravil z toho, že kryje nejaké, nejaké vaše konšpirácie. Podľa mňa je to čisté pokrytectvo a priznám sa, že pokiaľ nedokážete odsúdiť Borisa Kollára, tak všetko, čo poviete o ministrovi Richterovi, je len bohapusté táranie. Nemáte absolútne žiadne morálne právo na to, aby ste o týchto veciach hovorili. A ešte sa Boris Kollár podpíše pod návrh. To je ako vrchol irónie. To raz bude, naozaj naše deti sa budú učiť, ako politológovia, že tak to je naozaj niečo, čo nemá obdoby v žiadnom štáte.
Ja som to dokonca raz hovoril nedávno kolegovi z Nemecka, že takéto niečo máme, že máme človeka, ktorý pašoval drogy, ktorý sa fotil s mafiánmi a teraz si tu lascívne dopisoval s teda s maloletou, a on, že neexistuje, to by musel odstúpiť. Proste on tomu nechcel veriť, sme sa stavili o pivo, vyhral som to. To sú neuveriteľné veci. Toto kde vysvetlíte? Ja keď toto počúvam... Nič. Dobre. Nechceme, aby som hovoril iba o Borisovi Kollárovi, ten je očividne nedotknuteľný a sú ľudia, ktorí majú milióny na účte, očividne majú dvojaký meter.
Druhý, druhé pokrytectvo. Druhé pokrytectvo je ešte, by som povedal, z pohľadu pani Blahovej nepríjemnejšie. Lebo na jednej strane ona tu číta listy klientov Čistého dňa, ktoré považuje za vrchol dôveryhodnosti. Ja, samozrejme, nechcem nijakým spôsobom spochybňovať týchto mladých ľudí, ale zasa nebláznime. Ako tí ľudia sú drogovo závislí. To zase robiť z nich vrchol dôveryhodnosti je asi tiež už trošku extrém. Samozrejme, že treba preveriť každé to tvrdenie týchto ľudí, ale nemôžme ho automaticky považovať za pravdu. Ako ja neviem, či ste niekedy poznali nejakých drogovo závislých, ale asi tušíme, že občas niečo ukradnú kvôli droge, občas niečo aj zaklamú kvôli droge. Však, preboha, keď pani Blahová tu rozprávala z jedného listu, že nejakých z tých klientov sa sťažoval, čo všetko im robili, a potom že došiel domov a vlastná matka mu nechcela veriť. A až potom, keď to videla v televízii, uverila. Tak to citujem pani Blahovú. No prečo mu tá matka nechcela veriť? Asi nie preto, že teraz 15-16 rokov v živote nezaklamal, asi to robil pravidelne, asi si tí ľudia občas vymýšľajú, asi to nie je úplne, že anjeli na svete najväčší. Čiže buďme trošku realisti a preverujme.
Jediný rozdiel medzi nami, medzi opozíciou, teda ktorá túto tému dosť škaredo zneužíva, ale keď sa od toho oprostíme, tak jediný rozdiel medi opozíciou a nami je v tom, že opozícia chce lynčovať hystericky, emočne, bez dôkazov, bez empirických faktov, bez čohokoľvek, lebo povedali nejakí klienti, a my chceme preverovať. Racionálne, empiricky, zapojiť políciu, zapojiť súdy, zapojiť odborníkov. Toto je jediný rozdiel. Vy ste ako taký ten inkvizičný tribunál, že proste bosorku upáliť, a my sme tí, ktorí sa snažíme nájsť pravdu, a to je ten rozdiel medzi nami. V ničom inom. Pokiaľ tá pravda bude preukázaná, že ten Čistý deň robil zlé veci, ja budem prvý, ktorý bude takisto ako kolega Tomáš, takisto ako minister Richter, prvý budem volať po tom, aby boli spravodlivo potrestaní. Ale vy to nemôžete robiť bez reálneho spravodlivého procesu. To znamená, spravodlivý znamená nezaujatý, bez politiky, a aby tam bola zastúpená aj druhá strana, aby sa mohla vyjadriť. Vy druhej strane nechcete dať žiadny priestor a jedinýkrát, keď sa pani Blahová pokúsila ísť sa spýtať aj druhej strany, tak ju skoro v Čistom dni vyhodili z okna. Tak aká je to dôveryhodnosť? Aká je dôveryhodnosť pani Blahovej?
No a potom ten paradox, tak máme tu, máme tu listy klientov, ktoré sú nespochybniteľné, keď náhodou poviem, že nie som si celkom istý, tak zo mňa spravíte netvora, že, ježišmária, ako môžem nedôverovať úbohým chúďatkám deťom. Ale potom je tu prípad Tamary, slečny Tamary, ktorá teraz pred dvoma dňami na TA3 povedala niekoľko slov, ktoré budem citovať, ale tá už je odrazu nedôveryhodná. Lebo tá je proste feťáčka asi, tej netreba veriť. Lebo tú nepotrebujeme do toho nášho príbehu. Nie je tam trošku paradox?
Ja len odcitujem pani alebo slečnu Tamaru, ktorej sa pýtal moderátor Bielik: "V súčasnosti ste teda opäť v zariadení Čistý deň, ako sa tam cítite?" A teraz pani Tamara opisuje ten dom hrôzy, ktorý tu ako predstavuje pani Blahová: "Je mi tam veľmi dobre." Asi má nejaké masochistické sklony, keďže je tam veľmi dobre, v dome hrôzy. Tak pán Bielik sa pýta: "Čo to znamená?" A ona: "Tak vychádzam aj s komunitou, mám tam brata môjho, za to som veľmi rada a proste je mi tam fajn, je to taký druhý môj domov." Všimnite si, druhý môj domov. Dom hrôzy? Druhý môj domov. Kto klame? "Ako vyzerá taký bežný deň v Čistom dni?" Tamara: "Nič, ráno vstaneme, máme komunitu, raňajky," majú raňajky, tu sa hovorilo, že nemajú čo jesť, raňajky, "samozrejme, lebo bežne sa píše v novinách o tom, že nám tam ani jesť nedávajú. Potom máme nejaké skupiny, kde si rozoberáme naše pocity, obed," obed, "niekedy máme pracovku, lebo proste celý deň je taký smerovaný na nás, že sa zaujímame o naše pocity alebo o to, čo máme radi a tak." - "A máte pocit, že vám to pomáha v závislosti?" - "Tak, samozrejme, že áno, lebo tam som proste čistá, som tam proste čistá a nepotrebujem brať drogy" a tak ďalej a tak ďalej.
Dom hrôzy. To to je ten dom hrôzy. Ja som sa dočítal v novinách potom, že ten dom hrôzy niekedy vycestuje do ešte šialenejších miest, že Chorvátsko, že normálne ich zobrali do Chorvátska a tam ich mučili. Že museli ísť po schodoch hore teda, no chápete to, ja si neviem predstaviť väčšie muky, ako ísť do Chorvátska. Myslím si, že keby žil Pasolini, tak napíše, že Saló, sto dní Sodomy v Chorvátsku, proste a toto mi oni idú teraz predstavovať, že toto sú tie utrpenia mladého Werthera, pardon, mladých, mladých drogovo závislých z Čistého dňa. Neuveriteľné veci!
A ja som teraz naozaj laik, ja sa snažím dopátrať pravdy, počúvať aj pani Blahovú, lebo možnože cez tú všetku jej vidinu politickej budúcnosti a ambície, aká je strašne úspešná, jak jej čítajú tie blogy, aká je teraz rada, a že všetci ju podporujú v tejto jej úžasnej hre, a snažím sa to, aj keď sa mi to nepáči, ale snažím sa. Ale ona nehovorí reálne fakty, ona hovorí naozaj subjektívne pocity niektorých klientov, ktoré boli, chúďatká, v Chorvátsku, a potom hovorí do toho svoje konšpirácie, kto koho kryje a kto tam, no to sú hrozné veci, to sú naozaj úroveň Zem a vek, čo je naozaj úroveň, kam asi prepadá strana Sloboda a Solidarita, teraz vrátane kokaínového aj heroínového krídla. (Ruch v sále.)
Čiže chcel by som naozaj zamerať sa na, na logiku toho celého, logiku, kto tu klame. Buď klame niekto z tých, ktorý písal tie listy, alebo klame pani, pani alebo slečna Tamara. Kto klame? Kto klame, jeden klamať musí. Oni si vybrali, že klame Tamara, lebo sa im to nehodí do, do príbehu. No ja si nemyslím, že to môžeme takto odhodiť. Zamýšľam sa nad tým, že asi by bolo možno najrozumnejšie v civilizovanej spoločnosti európskej v 21. storočí, ja viem, že je to kacírske, ale prešetriť to. Čo tak zavolať odborné, reálne tímy, ako spravil pán minister, ministerských úradníkov, psychológov, policajtov, sudcov, prešetriť to. Ja viem, kacírske, samozrejme, že je to kacírske, lebo tuto kolegovia by radšej také tie stredoveké metódy a španielske boty a zlynčovať a upáliť. No nie, my to proste prešetríme, lebo nie sme stredovekí tmári ako niektorí kolegovia zo SaS.
Teraz ďalší, tretí paradox. Viete a toto, to sa mi, to sa ma dotklo, lebo ja síce toho pána Tománka nepoznám, ja som ho videl iba v televízii, ale keď raz niekto bol drogovo závislý a dokázal sa z toho dostať, a teraz je riaditeľom resocializačného zariadenia, samo osebe teraz bez ohľadu na to, čo všetko je v tom kontexte, samo osebe príde strašne sympatické, že ten človek dokáže a snaží sa pomáhať ľuďom, ak to teda tak naozaj je. Ak to hovorím, ak to bude, inak veľmi rád odvolám, ale v tejto fáze mi to príde ako samo osebe relatívne sympatické, že snaží sa pomáhať tým, ktorí takisto spadli do takýchto ťažkých životných okolností. A teraz, keď potom počujem Lipšica, ako a teraz zahodím všetky predsudky, ktoré voči tomu človeku mám, ten Lipšic normálne nakladá tomuto človekovi, že za prvé, neviem, odkiaľ došiel na jeho zdravotnú dokumentáciu, to si asi ho podá advokátska komora, ale dobre, mal advokátsku, lekársku správu a on teraz ako ide ho moralizovať, že čo on vôbec má byť v takomto zariadení, pokiaľ bol drogovo závislý, to je niečo neuveriteľné a toto ešte spomínala aj pani Jurinová. To je taká stigmatizácia tých ľudí, preboha, však oni si zaslúžia úctu. A títo ľudia mám budú teraz rozprávať s pani Blahovou, že však ide o deti, ide o drogovo závislých. A tu nejaká pani moralizovala, že, že, že som povedal slovo narkoman, lebo to je, to je nekorektné, musím povedať drogovo závislý. Ale to je a to je u mňa neúcta, ale to, že oni budú teraz moralizovať pána Tománka, lebo kedysi bral drogy a prestal, tak to je ten fantastický výkon morálny. Úžasné, gratulujem vám. To zase logický paradox.
Tak buď dôverujeme tým ľuďom a snažíme sa im pomôcť a reálne to robíme dôsledne aj pri pánovi Tománkovi a nebudeme ho podozrievať zo zlých vecí len preto, že kedysi drogoval, lebo budeme veriť, že to dokázal, prekonal to. A ja to verím a fandím tomu, lebo, poviem vám úprimne, zažil som ľudí, ktorí mali závislosť na alkohole a nedokázali to. Zažil som ľudí, ako ktorí nedokázali ani prestať fajčiť, mne sa to, chvalabohu, podarilo a bolo to brutálne ťažké. No prestať brať heroín, to je niečo nadľudské. Ja týmto ľuďom strašne fandím, takže pokiaľ ich niekto stigmatizuje, príde mi to samo osebe nemorálne a opäť pokrytecké.
Jeden príklad a teraz v dobrom, Martin Poliačik takisto skúsil heroín a pervitín, budem ho teraz odsudzovať, že je poslancom Národnej rady? No podľa tej logiky, akú používate na Tománka, on tu nemá právo byť, lebo kedysi skúsil heroín a pervitín. Ja nemám tento druh myslenia a myslím si, že každý človek si zaslúži druhú šancu, a pokiaľ kritizujem pána Poliačika, tak určite nie preto, že fetoval.
Ďalšia vec. Ďalší druh pokrytectva, ktorý tam cítim, je už v tej sociálnej oblasti, kde nám tuto kolegovia, ktorí napísali dlhočiznú dôvodovú správu o tom, ako všetko minister Richter pokazil v sociálnej oblasti, tak tuto ľudia typu pani Jurinová a ďalší nám vyčítajú, že sme málo sociálni, tí, ktorí podporovali Mikloša a všetky tie neoliberálne reformy, tak nám idú vyčítať, že sme málo sociálni. A spomínal som to, úspechy v oblasti chudoby, úspechy v oblasti zamestnanosti, sociálne podniky, snažíme sa znižovať nerovnosť, snažíme sa pomáhať tým najchudobnejším aj teraz regiónom a tak ďalej, a oni nám idú vyčítať, ja keby tu boli tí revoluční trockisti, ktorí keby došli k vláde, tak tu spravia socializmus. No kdeže! Keby sa dostali k moci, tak by tu bol neoliberalizmus ako za Mikloša, všetci to vieme, ale keď nemajú moc, tak, samozrejme, tu medové motúziky ponad nosy dávajú ľuďom, akí by boli strašne sociálni, humánni a neviem čo ešte. No, samozrejme, že by ste neboli, a ľudia, myslíte si, že na Slovensku, že sú hlúpi, že vám veria tieto vaše, vaše akože sociálne zámery, neverí vám nikto.
Závery, závery mojej reči. V prvom rade, ja som presvedčený, že Čistý deň musí odsúdiť niekto, kto je na to určený príslušne, vecne, to znamená, nejaký správny orgán, odborne zdatný, a nie poslanci Národnej rady. Nie politici. To je prvý princíp, ktorý ja ctím. Nemyslím si, že nikto z nás nikto z nás nie je odborne zdatný na túto problematiku, naozaj nikto. Ani pani Blahová, ani pani Jurinová a už vôbec nie... A nebudem hovoriť ďalších. Stačí títo dvaja. Myslím si, že nestačí ich odbornosť na to, aby dokázali takýto vážny komplexný prípad prešetriť, a už vôbec nie, to nedokáže spraviť, preboha, ani Dubovcová z čítania Denníka N. Ako to už kde sme, že ona si prečíta Denník N a SME-čko a z toho spraví správu? A to má byť ako dôkaz toho, že, že Čistý deň je naozaj ten dom hrôzy? Lebo pani Dubovcová povedala. Už sa mohol prihlásiť len pán Kiska, lebo ten sa takisto vyzná vo všetkom. A potom nakoniec Cynická obluda. To by bol koniec, toto sú tie dôkazy. Toto, reálne to nikto neprešetroval okrem ministra Richtera, ktorý došiel na to, že to tak proste nie je. A pani Blahová, tá sa ani len neunúvala, raz tam išla, raz tam išla, čo teda skoro ju stálo život. Fantastické.
A posledná vec. Páni kolegovia, čo mi na tom vadí od začiatku úplne najviac, je to, že sa tu zneužívajú deti. Dobre, ja chápem všetky tie emócie, že tu chcete vytvoriť z nás, tých, ktorí teraz kryjeme nejaké strašné zločiny a neviem čo ešte, ale, preboha, zneužívať na toto deti, maloletých. Ja si naozaj neviem predstaviť, čo to musí pre tých ľudí, znamenať, máte 14 rokov, ste drogovo závislý a teraz o vás hovorí celé Slovensko, každý analyzuje každý váš krok, to musí byť strašidelné. Ako toto mohla pani Blahová dopustiť, ako takéto niečo môže spraviť? To ako s Mirom Čížom maximálne súhlasím, to je chrapúnstvo non plus ultra. Také niečo sa proste nerobí, také niečo sa nerobí, a keď zvážim aj všetky tie jasné štatistiky a dáta, že no, 90 % rodičov, klientov toho Čistého dňa, všetci stoja za tým Čistým dňom, tak asi to nebude o tom, že by teraz všetci si zatvárali oči pred nejakými strašnými, utrpením, mučením a neviem čím všetkým, asi to tak nebude, asi to je veľmi málo pravdepodobné. Ale opäť, nechám sa presvedčiť empirickými faktami, ale nie konšpiráciami pani Blahovej alebo pani Jurinovej. Nemajú na to naozaj ani empirické dôkazy, ani vzdelanie. Ja som, ja som, ale ja si vážim sociálnych pracovníkov, aby bolo jasné, ja som učil sociálnych pracovníkov na Svätej Alžbete, si pamätám, ja len dúfam, že pani Blahová nie je môj produkt, lebo mal som veľmi, veľmi dobrých študentov, ktorí boli veľmi, veľmi, by som povedal, odhodlaní a usilovní vo svoje práci a chceli pomáhať ľuďom, nechceli ubližovať deťom ako pani Blahová, lebo ona zneužíva maloletých.
Myslím si, že ak niekto zneužíva maloletých v tomto slovenskom parlamente, tak sú to dvaja ľudia, Boris Kollár, ale to je šváb, tomu prejde všetko, a pani Blahová, neviem, čo je ona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis