Videokanál poslanca

Ospravedlňujem sa, že vstupujem takto do diskusie ako spravodajca, ale musím reagovať na to, čo zaznelo ohľadom Rady Európy, a potom samozrejme dám rád priestor pánovi kolegovi Mirovi Čížovi.
Pán kolega Marosz, to, čo ste povedali, bolo vyslovene nefér, lebo vieme, že máme veľmi kolegiálnu spoluprácu v rámci Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde ja vôbec nebránim vám ani pánovi Poliačikovi mať svoje názory, rovnako ako mám svoje názory a ako má, ďalší členovia našej delegácie. A myslím si, že v tomto spočíva to čaro tej demokracie, že si rešpektujeme vlastné názory. Neviem si predstaviť, že by som sa teraz postavil a začal do vás takýmto spôsobom kopať za to, že máte vlastné názory. A príde mi to z vášho hľadiska nefér a ja sa podľa toho samozrejme budem správať voči vám aj v budúcnosti pri ďalších stretnutiach. Rovnako mi príde nefér, keď hovoríte, že sa teraz chodí spôsobom, že by som tam ja ako vedúci delegácie išiel bez vás. Vždy sa snažím, aby išla kompletne celá delegácia. Toto si riešte s vedením parlamentu. Minule išiel pán poslanec Poliačik, lebo mala byť schôdza, a preto sme nemohli ísť viacerí. Taká je situácia. Takže mňa z niečoho obviňovať, čo vôbec nie je pravda, je opäť dôkazom toho, že šírite hoaxy, že klamete a že nemáte podložené tie veci, čo hovoríte, faktami ako som aj ukázal na príklade pani Remišovej, Remiášovej, či ako, Remišovej.
Takto. Z hľadiska Rady Európy máte úplnú pravdu. veľmi často vystupujem a veľmi aktívne vystupujem proti tomu, že ruskej delegácii boli zobraté hlasovacie práva. A veľmi vážne a veľmi často a hlučne kritizujem to, že sa tam šíri zo strany ukrajinských, poľských, pobaltských a potom ešte kolegovia z Aldesu, veľmi aktívni, ale naozaj veľmi surová rusofóbia.
Keď som sa naposledy ozval, tak som kritizoval pána poslanca Liaška. Pán poslanec Liaško z ukrajinskej delegácie je čistý fašista aj podľa tých najnižších štandardov tohto slova. To je krajný pravičiar, banderovec z Ukrajiny. Tohto človeka chcete obhajovať? Áno, hádal som sa s ním, pretože nadával na Rusov spôsobom, za aký by sa nehanbil ani Hitler. Lebo to je tento typ človeka, bitkár, násilník a rusofób neuveriteľných rozmerov. V porovnaní s ním je aj pán Osuský milovník Ruska. Toto je situácia v Rade Európy. A áno, keď sa takto kope do nejakého národa, do ruského národa, tak sa postavím a som proti. Ale to je moje právo. A to, že potom prídu aj kolegovia z radikálnej ľavice alebo iní socialistickí kolegovia, je úplne prirodzené. Ja vám teraz nebudem vyčítať, že za vami budú chodiť potom, ak sa ozvete, ale myslím, že ste to ešte nikdy neurobili, kolegovia z pravice. Veď je to prirodzené. Ste pravičiar, ja som ľavičiar. O čom sa bavíme, preboha?
Čo sa týka ruskej delegácie a toto treba, tú situáciu poznať. Možno, že aj pán minister k tomu niečo povie. Je tu veľmi vážna situácia. Rada Európy ako inštitúcia je ohrozená, že nám kľakne finančne, pretože sme sa dostali do situácie, že ruská delegácia prestala platiť finančne do Rady Európy. Tým ohrozujú jej chod, vrátane súdu, ktorý je kľúčový pre ďalší osud Rady Európy. A ten dôvod je ale pochopiteľný. No ruská federácia neplatí peniaze, lebo nemá hlasovacie práva. Ja si neviem predstaviť v žiadnej demokracii, že by sme teraz povedali, že vy nebudete môcť hlasovať za niečo, vy sa nebudete môcť zúčastňovať diskusií a tak ďalej. O čom je takáto demokracia? Aj na tom najbazálnejšom súdnom procese dáte možnosť sa obhájiť tomu, koho obviňujete. V Rade Európy to možné nie je. Oni nemôžu hlasovať v týchto veciach. A majú platiť milióny, lebo oni platia jednu z najvyšších čiastok do Rady Európy. No prečo by to robili? Je to úplne logický postoj Ruskej federácie.
A to cítite v kuloároch a vie to každý, kto v tej Rade Európe funguje. Francúzi, Nemci, všetky tie veľké štáty sa snažia udržať Radu Európy a presvedčiť Rusov, aby sa vrátili. Lebo oni keď reálne teraz nebudú mať možnosť hlasovať za nového generálneho tajomníka Rady Európy, tak odídu. A viete čo? Ruská federácia, načo ona potrebuje Radu Európy, si povedzme z jej hľadiska. Tak to je pre ňu naozaj len taká drobnosť. Ale Rada Európy v tej chvíli, keď odchádza Ruská federácia a keď odíde aj Turecko, čo tiež hrozí, tak v tej chvíli to máte ako takú bečkovú Európsku úniu. No tie isté západné štáty a zopár nejakých malinkých, Arménsko, Azerbajdžan, koniec. Aký to má zmysel geopoliticky?
V záujme nás všetkých je to, aby tam tá Ruská federácia bola, aby aj ten súd, ktorý má v rukách Rada Európy, bol aplikovateľný na ruských občanov. Však to nevidí len slepý. A Francúzi, Nemci, všetky tie veľké štáty Rady Európy sa snažia presvedčiť Rusov, ale potom sa postavia niektorí naši kolegovia a sú veľmi aktívni v tom, aby tam šírili tú najhlúpejšiu rusofóbiu. Je to nerozumné, je to absolútne scestné. A je to scestné aj z hľadiska toho, že to je etnický rasizmus, ale aj z hľadiska z toho, že to je nerozumné z hľadiska budúcnosti Rady Európy.
A v tomto som zajedno aj s pánom Jaglandom ako generálnym tajomníkom, aj s bývalým predsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorý sa snažil nájsť cez takzvanú ad hoc komisiu zhodu a nejaký konsenzus s Ruskou delegáciou. A vždy som Rusov podporoval. Ale ja sa to vôbec nehanbím. Toto je podpora toho, aby mali právo prehovoriť, aby mali právo hlasovať, aby tu bola demokracia a slobodná diskusia.
Čiže, pán Marosz, veľmi ma mrzí toto, táto vaša poznámka a myslím si, že ste stúpili veľmi, veľmi vedľa.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa, ja som vás v živote nevidel ani na európskom, ani na zahraničnom výbore, ani na žiadnom odbornom fóre, ktoré sa venuje geopolitike, a tak to aj vyzerá. Pretože to, že označíte situáciu v Azovskom mori za ruskú agresiu, ešte neznamená, že to bola ruská agresia. Nestačí pátos. Toto neni herecká súťaž. To je geopolitika. A ja som sa rozprával s ukrajinskými politikmi, s pánom bývalým ministrom zahraničných vecí, pánom Košarom, ktorý mi vysvetľoval, že išlo o ukrajinskú provokáciu. Toto neni nejaká ruská propaganda. Ako vytvárať tu verziu, že nejaká nevinná ukrajinská lodička sa plula po mori a teraz došli tí zlí, agresívni Rusi a zlikvidovali ich, veď to je na smiech. To bola normálna vojenská loď, kde boli ukrajinskí vojaci, ktorí sú tam dneska naďalej stíhaní, takže to nebola nevinná loď. A roky alebo teda mesiace to funguje tak, že žiadajú o povolenie ruskú stranu, aby mohli prejsť, lebo prechádzajú popod most, ktorý by hocijaký terorista mohol vyhodiť do povetria. No a tak logicky sa ruská strana pýta cez vysielačky: Máte povolenie? Žiadna odpoveď nedochádzala na viackrát na vyzvanie. Tak teraz zasiahli. Tak sa to stalo. A toto je potvrdená verzia.
A teraz vy z toho robíte ruskú agresiu, preboha. Keď na to ja reagujem potom spôsobom, ktorý ste citovali, to znamená, že označím takéto obvinenia Ruskej federácie za číru rusofóbiu, tak sa nemôžete čudovať, pretože stačí, keby ste si trošku prekontrolovali fakty a nielen verili tej západnej alebo tej ukrajinskej propagande. Viete, dobre viete, v akej to bolo situácii. Pán Porošensko zúfalo potreboval vyhrať prezidentské voľby a vytvoriť stav napätia akože on veľmi silne bráni tú Ukrajinu a tých banderovcov tam pred ruskou hrozbou a podobne. Toto je číry nezmysel a bolo to viackrát preukázané. Ja naozaj sa čudujem, prečo sa vyjadrujete k veciam, o ktorých nič neviete.

Pán poslanec Osuský, zjavne nemáte potrebu kopať iba do Ruskej federácii, aj do Čínskej ľudovej republiky a mne to je veľmi ľúto. Tá vaša červená Čína si zaslúži úctu za to, že zobrala, dostala stovky miliónov ľudí z chudoby.
A keď hovoríte o Taiwane a o jeho práve na secesiu z tej meilen Chine. Viete čo? To je, keby ste toto isté hovorili o Kryme? Zamyslite sa nad tým, že aké je to strašné protirečenie. Vy vlastne hovoríte, že krajiny má možnosť odísť z druhej krajiny bez súhlasu centra. Si to zoberte z pohľadu Ruska a Krymu, je to to isté. Taiwanci nie sú iný národ ako Čína. To sú, to je čínsky národ. A to, že bol odobratý Číne kedysi, to bolo kvôli japonskej okupácii, pretože tam Japonci vládli dlhšie. To absolútne nijakým spôsobom nedáva právo Taiwancom, aby sa osamostatnili od Číny.
A viete, Slovenská republika vždy rešpektovala doktrínu jednej Číny a ja som veľmi rád, že to tak robí, pretože je to aj v záujme našich národných záujmov. Nemôžeme odsúhlasiť žiadnu secesiu a žiadnej skupine, aby sa odtrhávala územne od krajiny bez súhlasu centra.
Ja len taká poznámka. Viete, kto to bol Čankajšek? Čankajšek bol ten, ktorý vytvoril moderný Taiwan. Bol to fašista z tridsiatych rokov, ktorý, no to asi nespochybníte, že spolupracoval s fašistami v tridsiatych rokoch, ktorý zaviedol diktátorskú vládu na Taiwane, a takéhoto človeka vy dneska obhajujete. Taiwan patrí Číne. A ja verím tomu a som o tom presvedčený, že skôr či neskôr získa Čína plnú kontrolu nad týmto ostrovom. A tak je to správne a tak je to v súlade s medzinárodným právom. A to, čo ste práve teraz povedali, tým ste vlastne nahrali každému, kto obhajuje odtrhnutie Krymu od Ukrajiny. Pretože analogicky platí to isté pre Krym.

Ďakujem pekne za kompliment od pani Zemanovej. Keď ma ona považuje za hrozbu, tak je to naozaj lichôtka.
K pánovi Osuskému len vecne. Kto zničil režim Pol Pota? No bol to zlý komunistický Vietnam. A režim Pol Pota vznikol vďaka dobručkým, chrumkavučkým a demokratickým Spojeným štátom americkým. To len aby ste si uvedomili, aké boli súvislosti. A je milé, že práve vy, ako jeden z najväčším amerických podporovateľov, momentálne hovoríte o Pol Potovi.
V prípade pani Zimenovej, nie, nemáte pravdu, nehovoril som o výskume Konzervatívneho inštitútu pána Štefánika. Ale aj ten je veľmi zaujímavý, lebo ukazuje, že veľká väčšina slovenskej verejnosti stále cíti úctu k tým sociálnym právam, ktoré im dal bývalý režim. Ale hovoril som o výskume amerického inštitútu republikánskeho, ktorý sa volá úplne inak a ktorý hovorí o tom, že 74 % ľudí na Slovensku vníma Rusko ako partnera a iba 22 % ako hrozbu. Tento prieskum vám rád poskytnem, aby ste mali väčší prehľad. Ale prosím, predtým než si overíte fakty, nehovorte, že klamem, lebo to nie je pravda.
Pán Poliačik, Čínska ľudová republika, áno, má problémy s ujgurským teroristom, teroristami. Mám s nimi problémy tak isto ako mnohé iné štáty. A teroristi sú tak isto dávaní do väzenia aj v iných štátoch. A vy hádam nechcete povedať, že tí ľudia v Ujguri, ktorí tam urobili teroristické útoky, si zaslúžia, ja neviem, také podmienky ako má Breivik vo väzení? Asi nie, že? Čiže nebláznime, pán Poliačik! A nehovoriac o tom, že Tiber, ktorý bol kedysi stredovekou teokraciou, je dneska modernou krajinou, súčasťou Čínskej ľudovej republiky. Vy obhajujete teokraciu, kde tam kameňovali ženy a robili naozaj tie najväčšie svinstvá voči ľudským právam? Toto je váš, vaša predstava o svete? A vy si hovoríte, že ste liberál? Vy ste, pán kolega, smiešny.
A už nemám viac času iba dokončiť to týmto spôsobom.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Osuský, neodchádzajte, chcem sa venovať vašej naozaj totalitnej poznámke a tou začnem.
Páni kolegovia, zaznela tu veta "Venezuela čaká na svojho Pinocheta". Ja len pripomeniem, že Augusto Pinochet bol fašistický generál, ktorý sa dostal v Čile s pomocou CIA k moci tým, že povraždil svojich oponentov. Odsekával im ruky na štadióne v tisícoch. Tisíce ľudí boli povraždených a zavraždených a mučených. Len pripomeniem osud čilského slávneho muzikanta a skladateľa Viktora Cháru, ktorému odrezali prsty, a nútili ho hrať na gitare s týmito odrezanými prstami Pinochetovi ľudia. A teraz pán poslanec Osuský povie, že Venezuela potrebuje Pinocheta.
Viete, pán Osuský často hovorí o tom, že je liberál alebo konzervatívny liberál, alebo pravicový liberál. Toto je svet pravicových liberálov. jako je krásne a ľahké dôjsť od liberalizmu k fašizmu. Toto bol krásny príklad, krásna ukážka v praxi. Hovoria o ľudských právach, slobode a demokracii a skončia pri obhajobe Pinocheta. Toto zaznelo v slovenskom parlamente nie od neonacistov, nie od Le Penovcov, toto zaznelo od pána poslanca Osuského zo strany Sloboda a Solidarita, ktorá sa hrá na establishmentovú stranu, na centristickú stranu, na stranu, ktorá chce vládnuť. Asi ako Pinochet. Bude nás vraždiť? Bude nás posielať na štadióny a mučiť nás tam? Toto chce pán poslanec Osuský?
Prepáčte, musel som začať reakciou na túto nechutnú poznámku, lebo obhajovať v tejto sieni fašistu a zároveň sa tváriť ako veľký antifašista a bojovať tu proti neonacistom a podobne, to je naozaj obludné.
Ďalšia poznámka k pánovi Osuskému. Hovoril o tom, že odkiaľ viem, že pán Guaidó má 6-percentnú podporu. No boli vo Venezuele parlamentné voľby ešte pred asi štyrmi rokmi. A strana pán Guaidóa skončila v rámci toho opozičného bloku, ktorý sa tu vytvoril proti vláde Chavistov, až druhá a tá získala 6 % zhruba. Čiže v zásade pán Guaidó nemá ani tých 6 %, lebo on nebol líder tej strany. A nebol líder opozície. To bol pán Lopéz, čiže pán Guaidó ani tých 6 % nemá. Takže áno, súhlasím s pánom Osuským, je to ešte menej. A tento človek žiada o podporu Slovenskú republiku, aby sme ho uznali. Na základe čoho? Nemá žiadnu demokratickú legitimitu, pokiaľ chápeme demokratickú legitimitu ako niečo, čo vychádza z demokratických volieb.
Ale dovoľte, aby som prešiel k otázkam širšieho, širšieho geopolitického pohľadu na súčasný svet a nebudem sa bližšie vyjadrovať ani k jednotlivým správam, napokon diskutovali sme o nich na výbore, chcem len ponúknuť geopolitický pohľad na to, čo sa dneska deje vo svete. A myslím si, že jednou z najväčších hrozieb je práve tento druh rozmýšľania, aké predviedol pán poslanec Osuský. Nám tu dneska hrozí fašizmus. Hrozí nám fašizmus tohto razenia, že v mene voľného trhu, v mene voľného obchodu a v mene záujmov bánk a korporácií sa k moci dostanú diktátori fašistického razenia, ktorí budú ničiť opozíciu, zatvárať ľudí na štadióne, tam ich mučiť, alebo ich len jednoduchým spôsobom označovať za extrémistov a vylučovať zo spoločenského života. Toto sa dneska deje v západnom svete. A ja to odmietam.
A keď dneska prezident Donald Trump hovorí o tyranskej trojke a má na mysli Venezuelu, Kubu a Nikaraguu, čo je len zámienka pre to, aby viedol ďalšie vojny, tak ja by som skôr hovoril o autoritárskej, možno fašistickej trojke, ktorá sa tu formuje v zahraničnej politike sveta. A to je trojica štátov, ktoré dneska vedú naozaj veľmi agresívnu politiku. Na čele týchto štátov stoja krajní nacionalisti, krajní pravičiari, hovorím o prezidentoch Donaldovi Trumpovi, hovorím o lídrovi Bolsonarovi, prezidentovi Brazílie, a hovorím o Benjaminovi Netanjahuovi v Izraeli, ktorý robí také veci voči Palestíne, že svetová verejnosť by už mala konečne zaujať jasný postoj.
Ale nie, my riešime Venezuelu a Kubu, lebo si to želá americký prezident, lebo tam majú záujmy latinsko-americkí, kubánski mafiáni z Floridy. A toto je celé iba o týchto floridských mafiánoch, o ničom inom.
Prečo by koho zaujímala Kuba, ktorá nikomu neubližuje? Nevedie s nikým vojny, na rozdiel od mnohých štátov, o ktorých som hovoril predtým.
Čiže ja osobne považujem za najväčšiu hrozbu pre svetový mier v tomto okamihu vládu Spojených štátov amerických. A otázka je iba, kde tá vojna, ktorú chystajú, vypukne. Máme tam dvoch hlavných poradcov. Pána Boltona, ktorý už dlhé roky vedie vojnové, štvavé, militaristické reči. Obhajoval vojnu v Iraku, obhajoval hádam všetky vojny, ktoré viedla Amerika kedykoľvek vrátane Vietnamu, a tento pán dneska obhajuje vojnu s Iránom. No a keď Irán, do Iránu putujú americké vojenské lode, tak mám naozaj strach, aby z toho nebola obrovská vojna. A Irán naozaj nebude ani pre Ameriku ľahké sústo, takže obávam sa ďalšieho niekoľkoročného konfliktu, ako to bolo v prípade Iraku či Afganistanu, ktorý Amerika nikdy nevyhrá, ale rozbije na cucky celý región.
Druhá možnosť alebo druhý spôsob vojenského ťaženia, ktorý ponúka momentálne, ponúkajú stratégovia Spojených štátov amerických, je sen Mikea Pompea urobiť vojnu vo Venezuele. Mike Pompeo, len aby ste vedeli, ja už som to spomínal viackrát, jeho životný príbeh, on je politik sponzorovaný druhou najväčšou svetovou korporáciou, obrovskou americkou korporáciou Koch Industries. To sú ropní magnáti. A tí mali kedysi investície aj vo Venezuele a Hugo Chávez im ich vyvlastnil. No a dneska zhodou okolností ich kôň, ich politický kôň chce zničiť venezuelský režim. No aká náhodička?! Za všetkým vždy hľadajte ekonomické záujmy. A dneska je ekonomickým záujmom, žiaľ, amerického establishmentu viesť vojny.
Ale nielen vojny tohto razenia skrz krajinami, ktoré sú pre Spojené štáty americké nepohodlné, ale aj ekonomické vojny, ktorú dneska, ekonomickú vojnu vedie, Spojené štáty americké vedú s Čínskou ľudovou republikou. Snažia sa o ekonomickú vojnu s Európskou úniou. A tam už ide o náš reálny národný záujem. Ako môžme obhajovať Spojené štáty americké a krajne pravicovú vládu v tejto krajine, v situácii, kedy nám tu hrozia, hrozí colná vojna s touto krajinou? No tak hádam budeme obhajovať náš národný záujem a teda v tomto prípade aj národný záujem Európy.
Druhá vec. Keď sa pozriete na spory s Iránom, alebo spory s Venezuelou, alebo ďalšie jednotlivé spory, ktoré dneska hýbu svetom, zistíte, že v každom z týchto sporov hrá tú mierovú úlohu Ruská federácia. A ja práve preto tak ako považujem za najväčšiu hrozbu pre svetový mier Spojené štáty americké, tak považujem Ruskú federáciu za garanta svetového mieru. V tejto fáze je to pravdou. Tak v otázke Iránu, kde bránia Američanom zaútočiť. Tak v otázke Venezuely, kde vďaka svojej vojenskej pomoci bránia Pompeovi dobytiu Venezuely. A toto je podľa môjho názoru veľký príspevok k svetovému mieru.
Ruská federácia je obrovská veľmoc v blízkosti slovenských hraníc a my s ňou musíme mať dobré vzťahy, ja verím, že priateľské vzťahy. Musíme si ich vážiť ako našich osloboditeľov v druhej svetovej vojne, nesmieme dovoliť, aby sa znevažovala pamiatka vojakov Červenej armády, ako sa to deje v susedných krajinách, kde búrajú pomníky len preto, že majú ideologickú nenávisť voči Ruskej federácii. Toto nemôžeme tolerovať. Je to forma rasizmu, je to forma fašizmu. A ja si myslím, že proti rusofóbii musíme bojovať rovnakým spôsobom ako proti antisemitizmu a ďalším fóbiám z iných etník a iných národov. Nezabúdajme, že v druhej svetovej vojne zomrelo ďaleko najviac Slovanov, ďaleko najviac Rusov, než akéhokoľvek iného národa. Takže skúsme prestať podporovať, tolerovať znevažovanie ruského národa.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý robila na Slovensku americká konzervatívna mimovládka, konzervatívny republikánsky inštitút, alebo tak nejak sa volá, väčšina Slovákov chce mať dobré vzťahy s Ruskom. Naopak, má veľký problém s tým, čo dneska vo svete robia Spojené štáty americké. A len tak pripomeniem, že väčšina Slovákov stále, tuším 70 % podporuje koncept neutrality Slovenskej republiky a podpora voči NATO nie je vôbec vysoká. Čiže z tohto hľadiska podľa týchto zdrojov a podľa týchto štatistík my jednoducho, ak sme demokrati, nemôžeme ignorovať tento hlas slovenskej verejnosti a musíme sa zamýšľať nad tým, ako vyvážene robiť slovenskú zahraničnú politiku vrátane dobrých priateľských vzťahov s Ruskou federáciou.
A preto aj, páni kolegovia z opozície, ktorí obdivujú Pinocheta, odpustite si tú nenávisť voči Rusku, odpustite si ten hejt. Je to naozaj niečo, čo nás môže bezpečnostne ohroziť, a už sa to stalo. Keď niekto raz označí Rusko za hrozbu, alebo označí Slovensko za hrozbu Ruskej federácie podľa týchto konšpirácií, tak je to nebezpečné pre Slovenskú republiku. Takéto provokácie odmietam.
Tretia téma, ktorú som chcel otvoriť, blížiace sa eurovoľby. Veľmi stručne. V Európskej únii rastie euroskepsa a vieme, že Európsky parlament bude po týchto voľbách vyzerať úplne inak, ako vyzeral doteraz. Tá selanka, že tie proeurópske federalistické strany mali drvivú väčšinu, končí a bude to pre Európu ďalší problém spoločne s brexitom a spoločne s ďalšími, povedzme, migračnými a inými tlakmi. Čiže z tohto hľadiska nejaký optimizmus by som tu, umelý, neživil. Cítime to, že sa Európa, a to nielen na Slovensku, to je aj vo Francúzsku, to je vo Veľkej Británii, to je všade, rozdeľuje na dve skupiny. Každá európska, každá národná spoločnosť v rámci Európskej únie. Jedna má chuť ísť ďalej globalizovať, ďalej šíriť liberálne alebo neoliberálne hodnoty a za každú cenu sa zbaviť každého, kto má iný názor. Nazvime túto skupinu globalistikú, reprezentuje ju povedzme pán Macron vo Francúzsku, ale ďalší politici, ale aj na Slovensku. A potom máte čoraz väčšiu rastúcu skupinu ľudí, ktorí majú globalizácie jednoducho plné zuby. Pretože prináša riziká, ale nielen migračné riziká, ekonomické riziká, sociálne riziká. A to sú ľudia, pracujúci ľudia, ľudia z nižších príjmových vrstiev, ktorí majú najväčšie obavy z globalizácie a aj najväčšie obavy z európskej integrácie toho razenia, aké dneska Európa ponúka, toho neoliberálneho razenia.
A pre mňa ako ľavičiara je tá otázka rozhodnutá veľmi jednoducho. Na strane globalistov sú vyššie stredné vrstvy z miest, aktivisti, ktorí bojujú dneska najmä za kultúrne menšiny a považujú to ako jediný problém sveta. Potom tu máte pracujúcich ľudí, ktorí majú sociálne problémy kvôli globalizácii. Kvôli tomu, že nadnárodné korporácie pľundrujú sociálny systém každej jednej krajiny na svete. Ja stojím na strane pracujúcich ľudí a myslím si, že pokiaľ nezačneme budovať Európsku úniu úplne iným spôsobom ako doteraz, tak Európska únia bude mať v budúcnosti veľmi vážny problém. A práve preto podporujem to, čo dneska vidím v strednej Európe, v krajinách V4, kde sa zdvíha nové sebavedomie, kde sa opäť hovorí o národnej suverenite, kde sa hovorí o paradigme, ktorá kedysi zdobila aj iných lídrov, ľavicových aj pravicových. Kolegovi Osuskému pripomeniem de Gaulla. Dneska by ste de Gaulla označili za extrémistu, za fašistu, lebo si dovolí povedať, že, alebo dovolil povedať, že chce Európu národov, a intergovernmentálnu paradigmu. A keď toto dneska povie niekto v 21. storočí, tak je fašista, komunista, stalinista a červenohnedý, neviem čo. Preboha, však veďme ďalej normálnu inteligentnú diskusiu, či je lepšia pre Európu nadnárodná paradigma alebo intergovernmentálna paradigma. Či chceme posilňovať Brusel alebo národné štáty. Toto má byť úplne normálna inteligentná civilizovaná diskusia, a nieže každého, kto má iný názor, označíme za fašistu alebo extrémistu, alebo komunistu.
Čiže odmietam tento zúžený pohľad, a preto aj odmietam to, čo sa dneska deje v Poľsku a Maďarsku. My nemôžeme ako krajina V4 dovoliť, aby šikanovali bruselskí úradníci Poliakov a Maďarov za to, že majú demokraticky zvolené vlády. Nám sa nemusí páčiť všetko, čo robí Orbán alebo Kaczynski, preboha. Ja som ľavičiar, ja nemám tie isté názory na všetko, ako má Kaczynski, no to zďaleka nie, a za jeho rusofóbiu by som ho hnal. Ale nemôžeme teraz dovoliť bruselským technokratom, aby tu šikanovali naše susedné štáty, na základe úplne, úplne vymyslených dôvodov.
Čiže myslím si, že v tomto prípade, musíme ako V4 držať spolu a V4 je dneska hlasom zdravého rozumu v Európskej únii, pretože podporuje práve to, aby sme si prestali pchať nosy do našich vlastných národných kultúr. Nie je predsa možné, aby nám tu chlapci z Bruselu a Amsterdamu vnucovali neoliberálnu kultúru, kde budeme povinne všetci dodržiavať ten druh života, aký vedú oni vo svojich amsterdamských coffeeshopoch. Takto to proste jednoducho nefunguje. Slovensko, ale aj celá stredná Európa má ďaleko komunitarnejšiu kultúru a nie je postavená na obchodníckom individualizme, ktorý vedú na Západe od našich hraníc.
Štvrtá poznámka, a tu by som chcel naozaj trošku aj politickejšie stanovisko zaujať. Minulý rok otriaslo Slovenskom, otriasla Slovenskom vražda novinára a jeho snúbenice a malo to presah aj na zahraničnú politiku Slovenskej republiky, pretože viacerí, a to je veľká škoda, viacerí slovenskí politici robili zo Slovenska na zahraničných fórach čiernu dieru a mafiánsky štát. Napriek tomu, že od prvého dňa sa vražda vyšetrovala, napriek tomu, že sa páchatelia našli, a napriek tomu, že sa dokonca ukázalo, že zrejmý objednávateľ, možný objednávateľ tejto vraždy mal kontakty na lídra slovenskej opozície. Toto je fakt. Ale čo medzi tým robili niektorí opoziční politici v Európskom parlamente, je jednoducho nechutné. Oni kydali na Slovenskú republiku, oni vytvárali, a mal som aj tú skúsenosť, keď som bol v Európskom parlamente obhajovať Slovensko, oni na nás kydali od rána do večera a vytvárali spoločný front západných štátov proti zlému Slovensku, ktoré sa nám chceli mstiť na migráciu. Tým bolo celé jedno, nejaký novinár, im to je jedno. Oni potrebovali ukázať, že Slovensko je zlé preto, lebo sme ich neposlúchli v prípade migrácie. A naši slovenskí politici z opozície im robili užitočných idiotov.
A viete, kto bol najhlasnejší a najhlučnejší? Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky, ktorý má brániť Slovensko, brániť svoju vlasť. Hovorí dneska v médiách v zahraničí, že sme mafiánsky štát. Ktorý prezident na svete, ktorý náčelník kmeňa v Afrike, ktokoľvek by si dovolil o vlastnom štáte povedať v zahraničí, že je mafiánsky štát a ohovárať ho a klamať len preto, aby si prihrieval svoju vlastnú, domácu politickú polievočku. Viete, nie je možné robiť rozumnú zahraničnú politiku a obhajovať národné záujmy, pokiaľ máte prezidenta, ktorý nás podkopal. Prezidenta, ktorý na nás viac nadáva ako ktorýkoľvek iný hejter niekde v zahraničí. Slovensko je rešpektovanou krajinou, Slovensko nemá problém. Slovensko tak vo Francúzsku, tak v Nemecku, všade, kde chodím, považujú ho politici za úspešný príbeh. A potom dôjde prezident Slovenskej republiky a povie pre nemecké médiá, že sme mafiánsky štát.
Viete, aj keď môže mať, môže mať rôzne domáce pocity, môže mať nechuť k tomu, čo sa deje, to je naša domáca vec. On nemôže dôjsť do zahraničia a povedať o vlastnej krajine, že je mafiánsky štát. Myslím si, že nič v dejinách slovenskej zahraničnej politiky viac neublížilo Slovenskej republike ako pán Kiska týmto svojím výrokom.
Dovoľte na záver zhrnúť základné piliere slovenskej politiky, tak ako ich vidím ja a budem hovoriť o troch hodnotách.
Hodnota národného záujmu, to je opäť, aby som to trošku dal do hlbších súvislostí, to je tzv. realistická paradigma na zahraničnej politike. Zaoberajme sa národným záujmom, suverenitou a našimi vlastnými potrebami.
Druhá základná, druhý základný pilier zahraničnej politiky je medzinárodné právo, spomínal ho aj pán minister. My musíme byť konzistentní. Neexistuje, že si povieme, že vo Venezuele chceme Pinocheta, ako povedal Osuský, pán poslanec Osuský, ale potom budeme v prípade Ruska biť a hlava-nehlava, lebo dôjde k porušeniu medzinárodného práva. No tak buďme konzistentní! Je porušením medzinárodného práva to, že Izrael okupuje Golanské výšiny? No je. Dneska Spojené štáty americké veselo prijímajú túto okupáciu za svätú, za neporušiteľnú. Tak teraz budeme biť Rusko za to, že porušilo medzinárodné právo, ale v prípade Spojených štátov amerických budeme tlieskať? Alebo len tak zahundreme troška, aby nás hlavne nebolo veľa počuť. Toto je riešenie? V prípade statusu Izrael k Jeruzalemu, takisto porušenie medzinárodného práva. Takisto s podporou Spojených štátov amerických. Ale sme tíško. Saudská Arábia, čo robí dneska v Jemene? Denne tam umierajú tisíce detí, vraždia ich tam, hádžu na nich bomby, na školské autobusy. Ale celá svetová komunita na Západe len tak tíško hryzká.
V prípade Ruska, keby Rusko takéto niečo robilo v ktorejkoľvek krajine, tak sú tu demonštrácie kolosálnych rozmerov. Ale v prípade Saudskej Arábie tolerujeme. Saudská Arábia asi pred dvoma týždňami popravila verejným ukameňovaním, alebo už teraz neviem ako, alebo odrezaním hlavy, ruky, neviem, ako to robia títo úžasní spojenci Spojených štátov amerických, šestnásťročného chlapca. Viete za čo? Že dal status na Facebook. Šestnásťročný chlapec dal status na Facebook kritických očí, džihádistickej, salafistickej vláde v Saudskej Arábii. Viete, kto ponúka zbrane Saudskej Arábii, kto tam dodáva najviac zbraní? Spojené štáty americké a Veľká Británia. Prečo o tom nehovoríme? Jediný problém tohto sveta je Rusko, Irán, Kuba, Venezuela. Všimnite si, všetky médiá rozprávajú o týchto krajinách. Žiadna z nich nikoho nenapadla. Saudská Arábia napadla Jemen. Vraždí svojich občanov za to, že píšu statusy na Facebooku. A potom pán Osuský povie, že poďme do Venezuely priniesť nového Pinocheta, aby mohol mučiť odporcov.
Toto je svet našich slávnych liberálov.
Takže aby som bol aj konštruktívnejší na záver, hlavne pozitívnejší, chcel by som pochváliť slovenskú zahraničnú politiku za niekoľko vecí, ktoré si vážne cením. Najväčším úspechom slovenskej zahraničnej politiky je a je to aj vďaka tomuto parlamentu, že sme dokázali vyhrať boj nad kvótami a nad globálnym migračným kompaktom. Že sme obhájili našu suverenitu v oblasti migrácie a nenechali sa zvyklať rôznymi liberálnymi predstavami o tom, že tuto raz robme sťahovanie národov a poďme tu všetkých ovievať. Lebo aj keby sme teraz vynechali všetky tie emócie, ktoré sú v slovenskej spoločnosti, my tým, preboha, tou migráciou najviac ubližujeme tým krajinám pôvodu, keď vám z tej krajiny odíde všetko do Ameriky alebo do západnej Európy, kto bude budovať tie krajiny? Kto bude budovať tie africké, ázijské krajiny? Hovorí sa tomu únik mozgov – brain drain. Je to jeden z najväčších problémov globalizácie, lebo to je proste proces, ktorý neviete zastaviť, vždy vám bude chcieť ísť človek z tej chudobnejšej krajiny do bohatšej, ale potom tí najkvalitnejší ľudia odídu, a tie krajiny sú odsúdené na stagnáciu. Ale toto je globalizácia. Toto nesmieme podporovať, my, naopak, musíme podporovať tie krajiny, aby sa pozdvihli. To je to humanistické riešenie. To riešenie, ktoré ponúkajú tie liberálne slniečka s týmito globálnymi migračnými kompaktmi a rôznymi predstavami o sťahovaní národov, vyhovujú ich korporáciám, lebo majú lacnú pracovnú silu, ale nevyhovujú tým chudobným národom, ktorým my chceme pomáhať. Čiže tuto je veľký úspech slovenskej národnej politiky, že ukázala sebavedomie, postavila sa migračným predstavám bruselských liberálov a povedala, že máme vlastnú národnú predstavu o tom ako riešiť migráciu. To je veľký úspech.
Druhý veľký úspech. Dostali sme garancie, áno, nebolo to ľahké, dostali sme garancie, že na Slovensku nebudú americké základne, že na Slovensku nebudú americké zbrane, nebudú tu americkí vojaci v špeciálnom režime a nebude porušená suverenita Slovenskej republiky. A to je víťazstvo. To je veľké víťazstvo a som veľmi rád, že žiadna cudzia armáda na Slovensku nemá miesto v žiadnom špeciálnom režime. Toto je veľmi dôležité víťazstvo a považujem to za úspech slovenskej zahraničnej politiky, alebo v prípade konkrétnejších úvah, tohto parlamentu.
Tretí veľký úspech, už bol spomínaný, Venezuela. Ukázali sme, že si ctíme medzinárodné právo. A to nie je, pán kolega Klus, o obhajobe Maduru. Ja takisto mám veľké výhrady k pánovi Madurovi a k tomu, čo sa ekonomicky deje vo Venezuele. Len si treba uvedomiť, že Guaidó nie je riešenie. Že nie je riešenie to, že budeme podporovať štátne prevraty a že nie je riešením, že budeme porušovať medzinárodné právo a podporovať americké vojny v iných krajinách. Toto riešenie rozhodne nie je. Čiže opäť úspech slovenskej zahraničnej politiky, že sme nepodľahli tlaku. A ten tlak je vždy obrovský. A nesprávali sme sa ako americkí pudlíci a nepodporili sme venezuelského tajtrlíka, ktorého majú nasadeného v Karakase, pána Guaida.
Štvrtý veľký úspech slovenskej zahraničnej politiky, že sme nepodľahli rusofóbnemu tlaku v prípade Skripaľ a nevyhosťovali sme ruských veľvyslancov tak ako mnohé iné krajiny. A opäť sme boli v menšine aj v Európskej únii, síce s krajinami, ako je Rakúsko, Grécko a ďalšie, ktoré sú veľmi významné, ale boli sme v menšine. Ale dokázali sme to ustáť. Nepovedali sme si len na základe nejakej vlny hejtu, že poďme si teraz kopnúť do Ruskej federácie, nepotrebujeme dôkazy, nepotrebujeme nič, stačí, že veľký brat zavelí. Toto sme odmietli a sme ukázali sebavedomie a ja som veľmi hrdý na to , že sme mali tú silu.
Takisto sme mali silu v prípade sporu o Azovské more neprijímať okamžite hejterský naratív, že Ruská federácia vždy môže za všetko. Opäť sme ukázali zdržanlivosť a opäť sme ukázali, že v slovenskej zahraničnej politike je istá rovnováha a tá jej svedčí. Nebyť, opakujem, americkými lokajmi, ale byť sebavedomým, národným štátom, ktorý má vlastné záujmy a chce mať dobré vzťahy aj na Východ, aj na Západ.
Potom už jedna z posledných vecí, ktorú by som chcel oceniť, sú naše veľmi triezve, ekonomické, pragmatické vzťahy s Čínskou ľudovou republikou a aj s Kubánskou republikou. Krajiny, ktoré veľmi silne podporujem a vôbec sa tým netajím. V prípade Číny je tu teraz obrovský americký tlak na čínske firmy. Sledujeme kauzu okolo Huaweiu, kde sa tvária teraz západné médiá, že Čína týmto spôsobom nejakým monituruje alebo robí špiónov vo vašich telefónoch, vo vašich mobiloch, ako keby tie iné korporácie zo svätého Západu, z Ameriky a z ďalších krajín boli úplne imúnne voči všetkému a sú len čírou, čírym výtriskom objektivity a mierumilovných zámerov a len Čína robí zle. To sú úplné absurdity. Čínska ľudová republika má právo zúčastňovať sa svetového obchodu a akýkoľvek tlak tohto typu na Čínu považujem za geopoliticky jednostranný a absolútne nezmysel.
Čiže Slovenská republika je v tomto smere veľmi triezva, veľmi pragmatická. Máme dobré vzťahy s Čínou, dobré obchodné vzťahy. Ja opäť musím len pripomenúť, že tiež to nebolo ľahké po tom, čo prezident Kiska úplne infantilným spôsobom urazil Čínsku ľudovú republiku kvôli selfiene. Urazil Čínsku ľudovú republiku a trvalo niekoľko rokov, keď sme si napravili naše vzťahy. Ešte teraz v lete, keď som bol v Pekingu a rozprával som sa s predsedom čínskeho zahraničného výboru, tak prvé sa ma spýtal, prečo tá Slovenská republika tak veľmi nemá rada Čínu. Ja sa pozerám, ako je to možné? No však prezident nás úplne otvorene urazil. Potom som mu musel vysvetľovať, kto je slovenský prezident a verte, že som si nedával servítky na ústa. Toto je neuveriteľne detinské, čo spravil prezident Kiska a čo permanentne robí voči Slovenskej republike. Škodí Slovensku. Hovorí o nás ako o mafiánskom štáte, prerušuje naše väzby s Ruskou federáciou, s Čínskou ľudovou republikou. Robí zle. Tento človek je najväčšou hrozbou pre slovenskú zahraničnú politiku. A ja sa teším, tešil som sa, že odchádza, teraz už po výsledku prezidentských volieb menej, ale, ale taký je život.
Posledná vec, posledná vec. Slovensko je dneska členom Rady OSN pre ľudské práva a je to významná funkcia. Prosím, pán minister, hovorme viac o tom, čo sa deje v Saudskej Arábii, hovorme viac o tom, čo sa deje v Jemene, hovorme viac o tom, ako sa kántria Palestínčania v Izraeli. Hovorme viac o tom, ako Spojené štáty americké prostredníctvom ekonomickej blokády Kuby a dnes už aj Venezuely chcú vyhladovať nevinných ľudí, lebo to sú zločiny proti ľudskosti. A hovorme, a to bude posledná vec, lebo boli sme naozaj nedávno spoločne v Srbsku, hovorme, preboha, o tom, čo dnes robí Kosovo. Možno ste zachytili, aké neuveriteľné veci dneska Kosovčania robia. Že dali clá na všetky výrobky v prípade Srbska, čo je v protiklade všetkým dohodám, že si vytvorili armádu, čo je v protiklade všetkým dohodám. Kosovčania dneska robia neuveriteľné kúsky na západnom Balkáne a všetci tušíme, koho štát je Kosovo. Kto to celé bekuje. No Spojené štáty americké. Aký je záujem Spojených štátov amerických, aby rozbíjali západný Balkán? No vedia, že tým spôsobia problém Európe a potrebujú slabú Európu. Ale my ako Európska únia, my ako Slovensko predsa musíme reagovať. V tejto chvíli sa skákať, ako Američania pískajú, je v protiklade k našim záujmom. Takže hovorme viacej aj o tom a podporujme viacej našich srbských priateľov, srbských bratov v tomto boji proti Kosovu. Lebo v tomto prípade kosovskí politici sa radikalizujú veľmi, veľmi odpudivým spôsobom. Ja som si istý, že ešte budeme pokračovať v diskusii.
Toľko na úvod, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Klus, my máme dramaticky odlišné názory na zahraničnú politiku, ale máme aj viacero príležitostí si to vydiskutovať v televíznych diskusiách. Čiže teraz iba jednu poznámku a, asi vás neprekvapím, k Venezuele, kde hovoriť o totalitnom a fanatickom bláznovi v prípade lídra Venezuely, no neviem? Nie je to pán Maduro, ktorý chce viesť vojnu v Iráne, ktorý robí ekonomickú vojnu proti Číne, ktorý robí ekonomickú vojnu proti Európskej únii, ktorý zbrojí, ktorý šíri nenávisť. Je to istý prezident najsilnejšej alebo najväčšej veľmoci na svete a tam by som skôr hovoril o fanatikovi a totalitnom bláznovi, určite nie v prípade venezuelského lídra.
Keď hovoríme o Venezuele, tak dobre viete, že dôvody, pre ktoré je dnes v kríze, sú, súvisia opäť so Spojenými štátmi americkými a s ich nechutným embargom. Venezuelu chcú vyhladovať. Kvôli blokáde Venezuely a kvôli nemožnosti vývozu ropy z Venezuely naozaj hrozí humanitárna katastrofa, ale vinníkom je, sú Spojené štáty americké a prezident Trump. Podporovať opozičného kandidáta Guaidóa, ktorý nemá žiadnu demokratickú legitimitu a jeho podpora sa pohybuje na šiestich percentách, je úplne absurdné. Ale vy si už konečne, pán kolega, uvedomte, že vy nemôžete robiť v iných krajinách štátne prevraty. Vy nemôžete financovať a sponzorovať majdany. Jednoducho to je, nie je v súlade s medzinárodným právom a s hodnotou mieru. (Potlesk.) Takže pokiaľ Slovenská republika odmietla asistovať mnohým západným veľmociam, ktoré majú svoje ropné záujmy vo Venezuele, na tom, aby sme podporili pána Guaidóa, tak je to len, svedčí o našej zahraničnej politike a ja som veľmi rád, že zahraničná politika Slovenskej republiky je natoľko vyspelá a sebavedomá, že nerobíme iba mopslíkov Spojeným štátom americkým.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, začnem teda tlačou 1319, čo je Správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2018. Výbor pre európske záležitosti podáva v zmysle § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rade správy o svojej činnosti. Správu za rok 2018 výbor schválil na svojej 59. schôdzi 7. februára 2019 uznesením č. 161. Týmto uznesením zároveň výbor odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a poveril mňa ako predsedu výboru podať správu o činnosti výboru a návrh na uznesenie Národnej rade.
Predkladaná správa obsahuje nasledujúce informácie v zmysle rokovacieho poriadku:
Po prvé, informáciu o prerokovaných návrhov právnych aktov Európskej únie, návrhov na postup podľa Zmluvy o Európskej únii, návrhov legislatívnych iniciatív Európskej únie a návrhov na postup podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie. Po druhé, informáciu o schválených stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom podľa bodu 1. Po tretie, informáciu o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity. Po štvrté, informáciu o prerokovaných návrhov žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie. Po piate, informáciu o prerokovaných správach a informáciách predkladaných Národnej rade vládou a členmi vlády a aktoch predkladaných Národnej rade orgánmi Európskej únie. A po šieste, informáciu o návrhoch stanovísk k návrhom podľa bodov 1 a 2, o ktoré požiadal ostatné výbory Národnej rady náš výbor.
Toľko k správe a k tlači 1319.
A teraz by som podal spravodajskú informáciu k zvyšným dvom tlačiam. Najprv k tlači 1344, čo je výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 12. marca 2019 č. 1470 pridelil tlač 1344 na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza výboru pre európske záležitosti bola zvolaná na 21. marca 2019. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 172 odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie.
A teraz ešte k tlači 1322, hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky. Výbor Národnej rady pre európske záležitostí uznesením z 21. marca 2019 č. 171 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 135 odporúčajú Národnej rade vziať predmetný materiál, tlač 1322, na vedomie. Uznesením č. 171 ma výbor pre európske záležitosti zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúčam Národnej rade zobrať predmetný materiál na vedomie.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť, že o 12.30 hod. v miestnosti č. 149 zvolávam európsky výbor s pánom ministrom Gajdošom. Ďakujem.

Dovoľte pripomenúť, že gestorský európsky výbor k lex brexit zasadá o trinástej v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak isto mi dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že aj dnes o 12.00 máme v miestnosti č. 149 zasadnutie výboru. Ďakujem.