Ďakujem veľmi pekne. Pán Osuský, neodchádzajte, chcem sa venovať vašej naozaj totalitnej poznámke a tou začnem.
Páni kolegovia, zaznela tu veta "Venezuela čaká na svojho Pinocheta". Ja len pripomeniem, že Augusto Pinochet bol fašistický generál, ktorý sa dostal v Čile s pomocou CIA k moci tým, že povraždil svojich oponentov. Odsekával im ruky na štadióne v tisícoch. Tisíce ľudí boli povraždených a zavraždených a mučených. Len...
Ďakujem veľmi pekne. Pán Osuský, neodchádzajte, chcem sa venovať vašej naozaj totalitnej poznámke a tou začnem.
Páni kolegovia, zaznela tu veta "Venezuela čaká na svojho Pinocheta". Ja len pripomeniem, že Augusto Pinochet bol fašistický generál, ktorý sa dostal v Čile s pomocou CIA k moci tým, že povraždil svojich oponentov. Odsekával im ruky na štadióne v tisícoch. Tisíce ľudí boli povraždených a zavraždených a mučených. Len pripomeniem osud čilského slávneho muzikanta a skladateľa Viktora Cháru, ktorému odrezali prsty, a nútili ho hrať na gitare s týmito odrezanými prstami Pinochetovi ľudia. A teraz pán poslanec Osuský povie, že Venezuela potrebuje Pinocheta.
Viete, pán Osuský často hovorí o tom, že je liberál alebo konzervatívny liberál, alebo pravicový liberál. Toto je svet pravicových liberálov. jako je krásne a ľahké dôjsť od liberalizmu k fašizmu. Toto bol krásny príklad, krásna ukážka v praxi. Hovoria o ľudských právach, slobode a demokracii a skončia pri obhajobe Pinocheta. Toto zaznelo v slovenskom parlamente nie od neonacistov, nie od Le Penovcov, toto zaznelo od pána poslanca Osuského zo strany Sloboda a Solidarita, ktorá sa hrá na establishmentovú stranu, na centristickú stranu, na stranu, ktorá chce vládnuť. Asi ako Pinochet. Bude nás vraždiť? Bude nás posielať na štadióny a mučiť nás tam? Toto chce pán poslanec Osuský?
Prepáčte, musel som začať reakciou na túto nechutnú poznámku, lebo obhajovať v tejto sieni fašistu a zároveň sa tváriť ako veľký antifašista a bojovať tu proti neonacistom a podobne, to je naozaj obludné.
Ďalšia poznámka k pánovi Osuskému. Hovoril o tom, že odkiaľ viem, že pán Guaidó má 6-percentnú podporu. No boli vo Venezuele parlamentné voľby ešte pred asi štyrmi rokmi. A strana pán Guaidóa skončila v rámci toho opozičného bloku, ktorý sa tu vytvoril proti vláde Chavistov, až druhá a tá získala 6 % zhruba. Čiže v zásade pán Guaidó nemá ani tých 6 %, lebo on nebol líder tej strany. A nebol líder opozície. To bol pán Lopéz, čiže pán Guaidó ani tých 6 % nemá. Takže áno, súhlasím s pánom Osuským, je to ešte menej. A tento človek žiada o podporu Slovenskú republiku, aby sme ho uznali. Na základe čoho? Nemá žiadnu demokratickú legitimitu, pokiaľ chápeme demokratickú legitimitu ako niečo, čo vychádza z demokratických volieb.
Ale dovoľte, aby som prešiel k otázkam širšieho, širšieho geopolitického pohľadu na súčasný svet a nebudem sa bližšie vyjadrovať ani k jednotlivým správam, napokon diskutovali sme o nich na výbore, chcem len ponúknuť geopolitický pohľad na to, čo sa dneska deje vo svete. A myslím si, že jednou z najväčších hrozieb je práve tento druh rozmýšľania, aké predviedol pán poslanec Osuský. Nám tu dneska hrozí fašizmus. Hrozí nám fašizmus tohto razenia, že v mene voľného trhu, v mene voľného obchodu a v mene záujmov bánk a korporácií sa k moci dostanú diktátori fašistického razenia, ktorí budú ničiť opozíciu, zatvárať ľudí na štadióne, tam ich mučiť, alebo ich len jednoduchým spôsobom označovať za extrémistov a vylučovať zo spoločenského života. Toto sa dneska deje v západnom svete. A ja to odmietam.
A keď dneska prezident Donald Trump hovorí o tyranskej trojke a má na mysli Venezuelu, Kubu a Nikaraguu, čo je len zámienka pre to, aby viedol ďalšie vojny, tak ja by som skôr hovoril o autoritárskej, možno fašistickej trojke, ktorá sa tu formuje v zahraničnej politike sveta. A to je trojica štátov, ktoré dneska vedú naozaj veľmi agresívnu politiku. Na čele týchto štátov stoja krajní nacionalisti, krajní pravičiari, hovorím o prezidentoch Donaldovi Trumpovi, hovorím o lídrovi Bolsonarovi, prezidentovi Brazílie, a hovorím o Benjaminovi Netanjahuovi v Izraeli, ktorý robí také veci voči Palestíne, že svetová verejnosť by už mala konečne zaujať jasný postoj.
Ale nie, my riešime Venezuelu a Kubu, lebo si to želá americký prezident, lebo tam majú záujmy latinsko-americkí, kubánski mafiáni z Floridy. A toto je celé iba o týchto floridských mafiánoch, o ničom inom.
Prečo by koho zaujímala Kuba, ktorá nikomu neubližuje? Nevedie s nikým vojny, na rozdiel od mnohých štátov, o ktorých som hovoril predtým.
Čiže ja osobne považujem za najväčšiu hrozbu pre svetový mier v tomto okamihu vládu Spojených štátov amerických. A otázka je iba, kde tá vojna, ktorú chystajú, vypukne. Máme tam dvoch hlavných poradcov. Pána Boltona, ktorý už dlhé roky vedie vojnové, štvavé, militaristické reči. Obhajoval vojnu v Iraku, obhajoval hádam všetky vojny, ktoré viedla Amerika kedykoľvek vrátane Vietnamu, a tento pán dneska obhajuje vojnu s Iránom. No a keď Irán, do Iránu putujú americké vojenské lode, tak mám naozaj strach, aby z toho nebola obrovská vojna. A Irán naozaj nebude ani pre Ameriku ľahké sústo, takže obávam sa ďalšieho niekoľkoročného konfliktu, ako to bolo v prípade Iraku či Afganistanu, ktorý Amerika nikdy nevyhrá, ale rozbije na cucky celý región.
Druhá možnosť alebo druhý spôsob vojenského ťaženia, ktorý ponúka momentálne, ponúkajú stratégovia Spojených štátov amerických, je sen Mikea Pompea urobiť vojnu vo Venezuele. Mike Pompeo, len aby ste vedeli, ja už som to spomínal viackrát, jeho životný príbeh, on je politik sponzorovaný druhou najväčšou svetovou korporáciou, obrovskou americkou korporáciou Koch Industries. To sú ropní magnáti. A tí mali kedysi investície aj vo Venezuele a Hugo Chávez im ich vyvlastnil. No a dneska zhodou okolností ich kôň, ich politický kôň chce zničiť venezuelský režim. No aká náhodička?! Za všetkým vždy hľadajte ekonomické záujmy. A dneska je ekonomickým záujmom, žiaľ, amerického establishmentu viesť vojny.
Ale nielen vojny tohto razenia skrz krajinami, ktoré sú pre Spojené štáty americké nepohodlné, ale aj ekonomické vojny, ktorú dneska, ekonomickú vojnu vedie, Spojené štáty americké vedú s Čínskou ľudovou republikou. Snažia sa o ekonomickú vojnu s Európskou úniou. A tam už ide o náš reálny národný záujem. Ako môžme obhajovať Spojené štáty americké a krajne pravicovú vládu v tejto krajine, v situácii, kedy nám tu hrozia, hrozí colná vojna s touto krajinou? No tak hádam budeme obhajovať náš národný záujem a teda v tomto prípade aj národný záujem Európy.
Druhá vec. Keď sa pozriete na spory s Iránom, alebo spory s Venezuelou, alebo ďalšie jednotlivé spory, ktoré dneska hýbu svetom, zistíte, že v každom z týchto sporov hrá tú mierovú úlohu Ruská federácia. A ja práve preto tak ako považujem za najväčšiu hrozbu pre svetový mier Spojené štáty americké, tak považujem Ruskú federáciu za garanta svetového mieru. V tejto fáze je to pravdou. Tak v otázke Iránu, kde bránia Američanom zaútočiť. Tak v otázke Venezuely, kde vďaka svojej vojenskej pomoci bránia Pompeovi dobytiu Venezuely. A toto je podľa môjho názoru veľký príspevok k svetovému mieru.
Ruská federácia je obrovská veľmoc v blízkosti slovenských hraníc a my s ňou musíme mať dobré vzťahy, ja verím, že priateľské vzťahy. Musíme si ich vážiť ako našich osloboditeľov v druhej svetovej vojne, nesmieme dovoliť, aby sa znevažovala pamiatka vojakov Červenej armády, ako sa to deje v susedných krajinách, kde búrajú pomníky len preto, že majú ideologickú nenávisť voči Ruskej federácii. Toto nemôžeme tolerovať. Je to forma rasizmu, je to forma fašizmu. A ja si myslím, že proti rusofóbii musíme bojovať rovnakým spôsobom ako proti antisemitizmu a ďalším fóbiám z iných etník a iných národov. Nezabúdajme, že v druhej svetovej vojne zomrelo ďaleko najviac Slovanov, ďaleko najviac Rusov, než akéhokoľvek iného národa. Takže skúsme prestať podporovať, tolerovať znevažovanie ruského národa.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý robila na Slovensku americká konzervatívna mimovládka, konzervatívny republikánsky inštitút, alebo tak nejak sa volá, väčšina Slovákov chce mať dobré vzťahy s Ruskom. Naopak, má veľký problém s tým, čo dneska vo svete robia Spojené štáty americké. A len tak pripomeniem, že väčšina Slovákov stále, tuším 70 % podporuje koncept neutrality Slovenskej republiky a podpora voči NATO nie je vôbec vysoká. Čiže z tohto hľadiska podľa týchto zdrojov a podľa týchto štatistík my jednoducho, ak sme demokrati, nemôžeme ignorovať tento hlas slovenskej verejnosti a musíme sa zamýšľať nad tým, ako vyvážene robiť slovenskú zahraničnú politiku vrátane dobrých priateľských vzťahov s Ruskou federáciou.
A preto aj, páni kolegovia z opozície, ktorí obdivujú Pinocheta, odpustite si tú nenávisť voči Rusku, odpustite si ten hejt. Je to naozaj niečo, čo nás môže bezpečnostne ohroziť, a už sa to stalo. Keď niekto raz označí Rusko za hrozbu, alebo označí Slovensko za hrozbu Ruskej federácie podľa týchto konšpirácií, tak je to nebezpečné pre Slovenskú republiku. Takéto provokácie odmietam.
Tretia téma, ktorú som chcel otvoriť, blížiace sa eurovoľby. Veľmi stručne. V Európskej únii rastie euroskepsa a vieme, že Európsky parlament bude po týchto voľbách vyzerať úplne inak, ako vyzeral doteraz. Tá selanka, že tie proeurópske federalistické strany mali drvivú väčšinu, končí a bude to pre Európu ďalší problém spoločne s brexitom a spoločne s ďalšími, povedzme, migračnými a inými tlakmi. Čiže z tohto hľadiska nejaký optimizmus by som tu, umelý, neživil. Cítime to, že sa Európa, a to nielen na Slovensku, to je aj vo Francúzsku, to je vo Veľkej Británii, to je všade, rozdeľuje na dve skupiny. Každá európska, každá národná spoločnosť v rámci Európskej únie. Jedna má chuť ísť ďalej globalizovať, ďalej šíriť liberálne alebo neoliberálne hodnoty a za každú cenu sa zbaviť každého, kto má iný názor. Nazvime túto skupinu globalistikú, reprezentuje ju povedzme pán Macron vo Francúzsku, ale ďalší politici, ale aj na Slovensku. A potom máte čoraz väčšiu rastúcu skupinu ľudí, ktorí majú globalizácie jednoducho plné zuby. Pretože prináša riziká, ale nielen migračné riziká, ekonomické riziká, sociálne riziká. A to sú ľudia, pracujúci ľudia, ľudia z nižších príjmových vrstiev, ktorí majú najväčšie obavy z globalizácie a aj najväčšie obavy z európskej integrácie toho razenia, aké dneska Európa ponúka, toho neoliberálneho razenia.
A pre mňa ako ľavičiara je tá otázka rozhodnutá veľmi jednoducho. Na strane globalistov sú vyššie stredné vrstvy z miest, aktivisti, ktorí bojujú dneska najmä za kultúrne menšiny a považujú to ako jediný problém sveta. Potom tu máte pracujúcich ľudí, ktorí majú sociálne problémy kvôli globalizácii. Kvôli tomu, že nadnárodné korporácie pľundrujú sociálny systém každej jednej krajiny na svete. Ja stojím na strane pracujúcich ľudí a myslím si, že pokiaľ nezačneme budovať Európsku úniu úplne iným spôsobom ako doteraz, tak Európska únia bude mať v budúcnosti veľmi vážny problém. A práve preto podporujem to, čo dneska vidím v strednej Európe, v krajinách V4, kde sa zdvíha nové sebavedomie, kde sa opäť hovorí o národnej suverenite, kde sa hovorí o paradigme, ktorá kedysi zdobila aj iných lídrov, ľavicových aj pravicových. Kolegovi Osuskému pripomeniem de Gaulla. Dneska by ste de Gaulla označili za extrémistu, za fašistu, lebo si dovolí povedať, že, alebo dovolil povedať, že chce Európu národov, a intergovernmentálnu paradigmu. A keď toto dneska povie niekto v 21. storočí, tak je fašista, komunista, stalinista a červenohnedý, neviem čo. Preboha, však veďme ďalej normálnu inteligentnú diskusiu, či je lepšia pre Európu nadnárodná paradigma alebo intergovernmentálna paradigma. Či chceme posilňovať Brusel alebo národné štáty. Toto má byť úplne normálna inteligentná civilizovaná diskusia, a nieže každého, kto má iný názor, označíme za fašistu alebo extrémistu, alebo komunistu.
Čiže odmietam tento zúžený pohľad, a preto aj odmietam to, čo sa dneska deje v Poľsku a Maďarsku. My nemôžeme ako krajina V4 dovoliť, aby šikanovali bruselskí úradníci Poliakov a Maďarov za to, že majú demokraticky zvolené vlády. Nám sa nemusí páčiť všetko, čo robí Orbán alebo Kaczynski, preboha. Ja som ľavičiar, ja nemám tie isté názory na všetko, ako má Kaczynski, no to zďaleka nie, a za jeho rusofóbiu by som ho hnal. Ale nemôžeme teraz dovoliť bruselským technokratom, aby tu šikanovali naše susedné štáty, na základe úplne, úplne vymyslených dôvodov.
Čiže myslím si, že v tomto prípade, musíme ako V4 držať spolu a V4 je dneska hlasom zdravého rozumu v Európskej únii, pretože podporuje práve to, aby sme si prestali pchať nosy do našich vlastných národných kultúr. Nie je predsa možné, aby nám tu chlapci z Bruselu a Amsterdamu vnucovali neoliberálnu kultúru, kde budeme povinne všetci dodržiavať ten druh života, aký vedú oni vo svojich amsterdamských coffeeshopoch. Takto to proste jednoducho nefunguje. Slovensko, ale aj celá stredná Európa má ďaleko komunitarnejšiu kultúru a nie je postavená na obchodníckom individualizme, ktorý vedú na Západe od našich hraníc.
Štvrtá poznámka, a tu by som chcel naozaj trošku aj politickejšie stanovisko zaujať. Minulý rok otriaslo Slovenskom, otriasla Slovenskom vražda novinára a jeho snúbenice a malo to presah aj na zahraničnú politiku Slovenskej republiky, pretože viacerí, a to je veľká škoda, viacerí slovenskí politici robili zo Slovenska na zahraničných fórach čiernu dieru a mafiánsky štát. Napriek tomu, že od prvého dňa sa vražda vyšetrovala, napriek tomu, že sa páchatelia našli, a napriek tomu, že sa dokonca ukázalo, že zrejmý objednávateľ, možný objednávateľ tejto vraždy mal kontakty na lídra slovenskej opozície. Toto je fakt. Ale čo medzi tým robili niektorí opoziční politici v Európskom parlamente, je jednoducho nechutné. Oni kydali na Slovenskú republiku, oni vytvárali, a mal som aj tú skúsenosť, keď som bol v Európskom parlamente obhajovať Slovensko, oni na nás kydali od rána do večera a vytvárali spoločný front západných štátov proti zlému Slovensku, ktoré sa nám chceli mstiť na migráciu. Tým bolo celé jedno, nejaký novinár, im to je jedno. Oni potrebovali ukázať, že Slovensko je zlé preto, lebo sme ich neposlúchli v prípade migrácie. A naši slovenskí politici z opozície im robili užitočných idiotov.
A viete, kto bol najhlasnejší a najhlučnejší? Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky, ktorý má brániť Slovensko, brániť svoju vlasť. Hovorí dneska v médiách v zahraničí, že sme mafiánsky štát. Ktorý prezident na svete, ktorý náčelník kmeňa v Afrike, ktokoľvek by si dovolil o vlastnom štáte povedať v zahraničí, že je mafiánsky štát a ohovárať ho a klamať len preto, aby si prihrieval svoju vlastnú, domácu politickú polievočku. Viete, nie je možné robiť rozumnú zahraničnú politiku a obhajovať národné záujmy, pokiaľ máte prezidenta, ktorý nás podkopal. Prezidenta, ktorý na nás viac nadáva ako ktorýkoľvek iný hejter niekde v zahraničí. Slovensko je rešpektovanou krajinou, Slovensko nemá problém. Slovensko tak vo Francúzsku, tak v Nemecku, všade, kde chodím, považujú ho politici za úspešný príbeh. A potom dôjde prezident Slovenskej republiky a povie pre nemecké médiá, že sme mafiánsky štát.
Viete, aj keď môže mať, môže mať rôzne domáce pocity, môže mať nechuť k tomu, čo sa deje, to je naša domáca vec. On nemôže dôjsť do zahraničia a povedať o vlastnej krajine, že je mafiánsky štát. Myslím si, že nič v dejinách slovenskej zahraničnej politiky viac neublížilo Slovenskej republike ako pán Kiska týmto svojím výrokom.
Dovoľte na záver zhrnúť základné piliere slovenskej politiky, tak ako ich vidím ja a budem hovoriť o troch hodnotách.
Hodnota národného záujmu, to je opäť, aby som to trošku dal do hlbších súvislostí, to je tzv. realistická paradigma na zahraničnej politike. Zaoberajme sa národným záujmom, suverenitou a našimi vlastnými potrebami.
Druhá základná, druhý základný pilier zahraničnej politiky je medzinárodné právo, spomínal ho aj pán minister. My musíme byť konzistentní. Neexistuje, že si povieme, že vo Venezuele chceme Pinocheta, ako povedal Osuský, pán poslanec Osuský, ale potom budeme v prípade Ruska biť a hlava-nehlava, lebo dôjde k porušeniu medzinárodného práva. No tak buďme konzistentní! Je porušením medzinárodného práva to, že Izrael okupuje Golanské výšiny? No je. Dneska Spojené štáty americké veselo prijímajú túto okupáciu za svätú, za neporušiteľnú. Tak teraz budeme biť Rusko za to, že porušilo medzinárodné právo, ale v prípade Spojených štátov amerických budeme tlieskať? Alebo len tak zahundreme troška, aby nás hlavne nebolo veľa počuť. Toto je riešenie? V prípade statusu Izrael k Jeruzalemu, takisto porušenie medzinárodného práva. Takisto s podporou Spojených štátov amerických. Ale sme tíško. Saudská Arábia, čo robí dneska v Jemene? Denne tam umierajú tisíce detí, vraždia ich tam, hádžu na nich bomby, na školské autobusy. Ale celá svetová komunita na Západe len tak tíško hryzká.
V prípade Ruska, keby Rusko takéto niečo robilo v ktorejkoľvek krajine, tak sú tu demonštrácie kolosálnych rozmerov. Ale v prípade Saudskej Arábie tolerujeme. Saudská Arábia asi pred dvoma týždňami popravila verejným ukameňovaním, alebo už teraz neviem ako, alebo odrezaním hlavy, ruky, neviem, ako to robia títo úžasní spojenci Spojených štátov amerických, šestnásťročného chlapca. Viete za čo? Že dal status na Facebook. Šestnásťročný chlapec dal status na Facebook kritických očí, džihádistickej, salafistickej vláde v Saudskej Arábii. Viete, kto ponúka zbrane Saudskej Arábii, kto tam dodáva najviac zbraní? Spojené štáty americké a Veľká Británia. Prečo o tom nehovoríme? Jediný problém tohto sveta je Rusko, Irán, Kuba, Venezuela. Všimnite si, všetky médiá rozprávajú o týchto krajinách. Žiadna z nich nikoho nenapadla. Saudská Arábia napadla Jemen. Vraždí svojich občanov za to, že píšu statusy na Facebooku. A potom pán Osuský povie, že poďme do Venezuely priniesť nového Pinocheta, aby mohol mučiť odporcov.
Toto je svet našich slávnych liberálov.
Takže aby som bol aj konštruktívnejší na záver, hlavne pozitívnejší, chcel by som pochváliť slovenskú zahraničnú politiku za niekoľko vecí, ktoré si vážne cením. Najväčším úspechom slovenskej zahraničnej politiky je a je to aj vďaka tomuto parlamentu, že sme dokázali vyhrať boj nad kvótami a nad globálnym migračným kompaktom. Že sme obhájili našu suverenitu v oblasti migrácie a nenechali sa zvyklať rôznymi liberálnymi predstavami o tom, že tuto raz robme sťahovanie národov a poďme tu všetkých ovievať. Lebo aj keby sme teraz vynechali všetky tie emócie, ktoré sú v slovenskej spoločnosti, my tým, preboha, tou migráciou najviac ubližujeme tým krajinám pôvodu, keď vám z tej krajiny odíde všetko do Ameriky alebo do západnej Európy, kto bude budovať tie krajiny? Kto bude budovať tie africké, ázijské krajiny? Hovorí sa tomu únik mozgov – brain drain. Je to jeden z najväčších problémov globalizácie, lebo to je proste proces, ktorý neviete zastaviť, vždy vám bude chcieť ísť človek z tej chudobnejšej krajiny do bohatšej, ale potom tí najkvalitnejší ľudia odídu, a tie krajiny sú odsúdené na stagnáciu. Ale toto je globalizácia. Toto nesmieme podporovať, my, naopak, musíme podporovať tie krajiny, aby sa pozdvihli. To je to humanistické riešenie. To riešenie, ktoré ponúkajú tie liberálne slniečka s týmito globálnymi migračnými kompaktmi a rôznymi predstavami o sťahovaní národov, vyhovujú ich korporáciám, lebo majú lacnú pracovnú silu, ale nevyhovujú tým chudobným národom, ktorým my chceme pomáhať. Čiže tuto je veľký úspech slovenskej národnej politiky, že ukázala sebavedomie, postavila sa migračným predstavám bruselských liberálov a povedala, že máme vlastnú národnú predstavu o tom ako riešiť migráciu. To je veľký úspech.
Druhý veľký úspech. Dostali sme garancie, áno, nebolo to ľahké, dostali sme garancie, že na Slovensku nebudú americké základne, že na Slovensku nebudú americké zbrane, nebudú tu americkí vojaci v špeciálnom režime a nebude porušená suverenita Slovenskej republiky. A to je víťazstvo. To je veľké víťazstvo a som veľmi rád, že žiadna cudzia armáda na Slovensku nemá miesto v žiadnom špeciálnom režime. Toto je veľmi dôležité víťazstvo a považujem to za úspech slovenskej zahraničnej politiky, alebo v prípade konkrétnejších úvah, tohto parlamentu.
Tretí veľký úspech, už bol spomínaný, Venezuela. Ukázali sme, že si ctíme medzinárodné právo. A to nie je, pán kolega Klus, o obhajobe Maduru. Ja takisto mám veľké výhrady k pánovi Madurovi a k tomu, čo sa ekonomicky deje vo Venezuele. Len si treba uvedomiť, že Guaidó nie je riešenie. Že nie je riešenie to, že budeme podporovať štátne prevraty a že nie je riešením, že budeme porušovať medzinárodné právo a podporovať americké vojny v iných krajinách. Toto riešenie rozhodne nie je. Čiže opäť úspech slovenskej zahraničnej politiky, že sme nepodľahli tlaku. A ten tlak je vždy obrovský. A nesprávali sme sa ako americkí pudlíci a nepodporili sme venezuelského tajtrlíka, ktorého majú nasadeného v Karakase, pána Guaida.
Štvrtý veľký úspech slovenskej zahraničnej politiky, že sme nepodľahli rusofóbnemu tlaku v prípade Skripaľ a nevyhosťovali sme ruských veľvyslancov tak ako mnohé iné krajiny. A opäť sme boli v menšine aj v Európskej únii, síce s krajinami, ako je Rakúsko, Grécko a ďalšie, ktoré sú veľmi významné, ale boli sme v menšine. Ale dokázali sme to ustáť. Nepovedali sme si len na základe nejakej vlny hejtu, že poďme si teraz kopnúť do Ruskej federácie, nepotrebujeme dôkazy, nepotrebujeme nič, stačí, že veľký brat zavelí. Toto sme odmietli a sme ukázali sebavedomie a ja som veľmi hrdý na to , že sme mali tú silu.
Takisto sme mali silu v prípade sporu o Azovské more neprijímať okamžite hejterský naratív, že Ruská federácia vždy môže za všetko. Opäť sme ukázali zdržanlivosť a opäť sme ukázali, že v slovenskej zahraničnej politike je istá rovnováha a tá jej svedčí. Nebyť, opakujem, americkými lokajmi, ale byť sebavedomým, národným štátom, ktorý má vlastné záujmy a chce mať dobré vzťahy aj na Východ, aj na Západ.
Potom už jedna z posledných vecí, ktorú by som chcel oceniť, sú naše veľmi triezve, ekonomické, pragmatické vzťahy s Čínskou ľudovou republikou a aj s Kubánskou republikou. Krajiny, ktoré veľmi silne podporujem a vôbec sa tým netajím. V prípade Číny je tu teraz obrovský americký tlak na čínske firmy. Sledujeme kauzu okolo Huaweiu, kde sa tvária teraz západné médiá, že Čína týmto spôsobom nejakým monituruje alebo robí špiónov vo vašich telefónoch, vo vašich mobiloch, ako keby tie iné korporácie zo svätého Západu, z Ameriky a z ďalších krajín boli úplne imúnne voči všetkému a sú len čírou, čírym výtriskom objektivity a mierumilovných zámerov a len Čína robí zle. To sú úplné absurdity. Čínska ľudová republika má právo zúčastňovať sa svetového obchodu a akýkoľvek tlak tohto typu na Čínu považujem za geopoliticky jednostranný a absolútne nezmysel.
Čiže Slovenská republika je v tomto smere veľmi triezva, veľmi pragmatická. Máme dobré vzťahy s Čínou, dobré obchodné vzťahy. Ja opäť musím len pripomenúť, že tiež to nebolo ľahké po tom, čo prezident Kiska úplne infantilným spôsobom urazil Čínsku ľudovú republiku kvôli selfiene. Urazil Čínsku ľudovú republiku a trvalo niekoľko rokov, keď sme si napravili naše vzťahy. Ešte teraz v lete, keď som bol v Pekingu a rozprával som sa s predsedom čínskeho zahraničného výboru, tak prvé sa ma spýtal, prečo tá Slovenská republika tak veľmi nemá rada Čínu. Ja sa pozerám, ako je to možné? No však prezident nás úplne otvorene urazil. Potom som mu musel vysvetľovať, kto je slovenský prezident a verte, že som si nedával servítky na ústa. Toto je neuveriteľne detinské, čo spravil prezident Kiska a čo permanentne robí voči Slovenskej republike. Škodí Slovensku. Hovorí o nás ako o mafiánskom štáte, prerušuje naše väzby s Ruskou federáciou, s Čínskou ľudovou republikou. Robí zle. Tento človek je najväčšou hrozbou pre slovenskú zahraničnú politiku. A ja sa teším, tešil som sa, že odchádza, teraz už po výsledku prezidentských volieb menej, ale, ale taký je život.
Posledná vec, posledná vec. Slovensko je dneska členom Rady OSN pre ľudské práva a je to významná funkcia. Prosím, pán minister, hovorme viac o tom, čo sa deje v Saudskej Arábii, hovorme viac o tom, čo sa deje v Jemene, hovorme viac o tom, ako sa kántria Palestínčania v Izraeli. Hovorme viac o tom, ako Spojené štáty americké prostredníctvom ekonomickej blokády Kuby a dnes už aj Venezuely chcú vyhladovať nevinných ľudí, lebo to sú zločiny proti ľudskosti. A hovorme, a to bude posledná vec, lebo boli sme naozaj nedávno spoločne v Srbsku, hovorme, preboha, o tom, čo dnes robí Kosovo. Možno ste zachytili, aké neuveriteľné veci dneska Kosovčania robia. Že dali clá na všetky výrobky v prípade Srbska, čo je v protiklade všetkým dohodám, že si vytvorili armádu, čo je v protiklade všetkým dohodám. Kosovčania dneska robia neuveriteľné kúsky na západnom Balkáne a všetci tušíme, koho štát je Kosovo. Kto to celé bekuje. No Spojené štáty americké. Aký je záujem Spojených štátov amerických, aby rozbíjali západný Balkán? No vedia, že tým spôsobia problém Európe a potrebujú slabú Európu. Ale my ako Európska únia, my ako Slovensko predsa musíme reagovať. V tejto chvíli sa skákať, ako Američania pískajú, je v protiklade k našim záujmom. Takže hovorme viacej aj o tom a podporujme viacej našich srbských priateľov, srbských bratov v tomto boji proti Kosovu. Lebo v tomto prípade kosovskí politici sa radikalizujú veľmi, veľmi odpudivým spôsobom. Ja som si istý, že ešte budeme pokračovať v diskusii.
Toľko na úvod, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis